{"guid": "126a13ad-73fd-4832-88d1-99aaac43927e:dd9bf1d1-894d-4a99-a6a3-c76d12e3a74b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1323203025.1", "spisova_znacka": "1ObdoK/2/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoK/2/2026 z 29. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2026, sp. zn. 1ObdoK/2/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:1323203025.1", "identifikacne_cislo": "1323203025", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": "Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP je viazaná na rozdielnu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, nie odvolacieho súdu; nesúlad rozhodovania odvolacieho súdu v skutkovo totožných veciach prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nezakladá. Rozhodnutia publikované ako judikáty v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR sa považujú za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Pohľadávky priznané právoplatným rozhodnutím súdu sa v konkurze nepovažujú ex lege za zistené a správca je povinný ich v prípade spornosti poprieť, dôvodom účinného popretia judikovanej pohľadávky však môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, keďže posúdenie skorších skutočností patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca (veriteľ) sa v incidenčnom spore domáhal určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávok zo zmluvy o dielo, ktoré boli priznané právoplatnými platobnými rozkazmi a ktoré žalovaný (správca konkurznej podstaty) poprel pre nepreukázanie riadneho a včasného odovzdania diela. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a odvolací súd rozsudok potvrdil s tým, že skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, nemôžu byť dôvodom popretia judikovanej pohľadávky. Dovolateľ odvodzoval prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. c) CSP, pričom poukazoval na to, že ten istý odvolací súd rozhodol v skutkovo totožnej veci odlišne, a na skoršie rozhodnutia najvyššieho súdu vydané podľa zákona o konkurze a vyrovnaní. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f) CSP: vadu zmätočnosti dovolateľ vôbec nevymedzil a prípustnosť podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP nemožno vyvodiť z rozdielnej praxe odvolacieho súdu, pričom rozhodnutia vydané podľa zákona č. 328/1991 Zb. nie sú pre posúdenie veci relevantné. Otázky dovolateľa už vyriešil judikát R 53/2019, podľa ktorého správca je povinný poprieť aj judikovanú pohľadávku, avšak len zo skutočností, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia; polemika s právnym názorom súdov dovolací dôvod nezakladá.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-5", "nazov": "§ 32 ods. 5 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-7", "nazov": "§ 32 ods. 7 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-9", "nazov": "§ 32 ods. 9 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-11", "nazov": "§ 32 ods. 11 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-14", "nazov": "§ 32 ods. 14 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-15", "nazov": "§ 32 ods. 15 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd9bf1d1-894d-4a99-a6a3-c76d12e3a74b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1323203025.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1323203025.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1323203025.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1ObdoK/2/2026\n1323203025\n29. 04. 2026\nJUDr. Miroslava Janečková\nECLI:SK:NSSR:2026:1323203025.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy\nJanečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobcu Energy Pro,\ns.r.o., so sídlom Stará cesta 265/17, Teplička nad Váhom, IČO: 36 784 044, proti žalovanému ARIES\nTRUSTEE, k.s., so sídlom Skalná 7622/9, Bratislava, IČO: 54 732 727, správca konkurznej podstaty\núpadcu: G&F energy s.r.o. v konkurze, so sídlom Vajanského nábrežie 5, Bratislava, IČO: 47 822 091,\nzastúpenému Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47\n241 543, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky popretej pohľadávky, o dovolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8CoKR/17/2025-162 z 5. augusta 2025,\ntakto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného o d m i e t a.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 64Cbi/1/2023-140\nzo 14. októbra 2024 (ďalej aj „rozsudok súdu prvej inštancie“) určil, že žalobca je veriteľom\nvymáhateľných pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod por. č. 55, 56, 57 a 58 v konkurze\nvyhlásenom uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-31K/27/2021 zo 7. decembra 2022 na\nmajetok úpadcu a to:\n- pohľadávky č. 1 (v zozname pohľadávok por. č. 55) prihlásenej súhrnnou prihláškou nezabezpečených\npohľadávok z 19. januára 2023 vo výške istiny 60 346,59 eura, vo výške úrokov z omeškania 17 383,12\neura, vo výške nákladov z uplatnenia 3 188,44 eura, vo výške celkovej sumy 80 918,15 eura titulom\nneuhradenej splatnej faktúry č. 5012000109 z 21. októbra 2020 s dátumom splatnosti 21. novembra 2020\nna sumu vo výške 60 346,59 eura, vystavenej na podklade Zmluvy o dielo z 1. júla 2020, uzatvorenej\nmedzi úpadcom na strane jednej ako objednávateľom a žalobcom na strane druhej ako zhotoviteľom\npodľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá bola priznaná Platobným rozkazom Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 29Up/42/2022 zo 14. februára 2022, právoplatným a vykonateľným dňa 3. marca\n2022,\n- pohľadávky č. 2 (v zozname pohľadávok por. č. 56) prihlásenej súhrnnou prihláškou nezabezpečených\npohľadávok z 19. januára 2023 vo výške istiny 65 826,16 eura, vo výške úrokov z omeškania 24 717,72\neura, vo výške nákladov z uplatnenia 3 368,87 eura, vo výške celkovej sumy 93 912,75 eura titulom\nneuhradenej splatnej faktúry č. 5012000110 z 21. októbra 2020 s dátumom splatnosti 21. novembra 2020\nna sumu vo výške 65 826,16 eura, vystavenej na podklade Zmluvy o dielo z 1. júla 2020, uzatvorenej\nmedzi úpadcom na strane jednej ako objednávateľom a žalobcom na strane druhej ako zhotoviteľom\npodľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá bola priznaná Platobným rozkazom Okresného\n\nsúdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/42/2022 z 31. januára 2022, právoplatným a vykonateľným dňa 18.\nfebruára 2022,\n- pohľadávky č. 3 (v zozname pohľadávok por. č. 55) prihlásenej súhrnnou prihláškou nezabezpečených\npohľadávok z 19. januára 2023 vo výške istiny 56 112,63 eura, vo výške úrokov z omeškania 15\n474,79 eura, vo výške nákladov z uplatnenia 3 029,56 eura, vo výške celkovej sumy 74 616,98 eura\ntitulom neuhradenej splatnej faktúry č. 5012000114 z 5. novembra 2020 s dátumom splatnosti 25.\nnovembra 2020 na sumu vo výške 56 112,63 eura, vystavenej na podklade Zmluvy o dielo z 1.\njúla 2020, uzatvorenej medzi úpadcom na strane jednej ako objednávateľom a žalobcom na strane\ndruhej ako zhotoviteľom podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá bola priznaná Platobným\nrozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Up/42/2022 z 15. februára 2022, právoplatným a\nvykonateľným dňa 8. marca 2022,\n- pohľadávky č. 4 (v zozname pohľadávok por. č. 58) prihlásenej súhrnnou prihláškou nezabezpečených\npohľadávok z 19. januára 2023 vo výške istiny 37 082,77 eura, vo výške úrokov z omeškania 10\n226,72 eura, vo výške nákladov z uplatnenia 2 378,88 eura, vo výške celkovej sumy 49 688,37 eura\ntitulom neuhradenej splatnej faktúry č. 5012000115 z 5. novembra 2020 s dátumom splatnosti 25.\nnovembra 2020 na sumu vo výške 37 082,77 eura, vystavenej na podklade Zmluvy o dielo z 1.\njúla 2020, uzatvorenej medzi úpadcom na strane jednej ako objednávateľom a žalobcom na strane\ndruhej ako zhotoviteľom podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá bola priznaná Platobným\nrozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Up/42/2022 z 3. februára 2022, právoplatným a\nvykonateľným dňa 3. marca 2022 (ďalej len „vymáhateľné pohľadávky č. 1 až 4, zapísané v zozname\npohľadávok pod por. č. 55, 56, 57 a 58“) s tým, že pohľadávky sú nesporné čo do právneho dôvodu,\nvýšky, vymáhateľnosti a poradia.\nSúčasne súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 100 % náhradu trov konania, o výške\nktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.\n2. Súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že\nžalobca je veriteľom vymáhateľných pohľadávok č. 1 až 4 zapísaných v zozname pohľadávok pod por. č.\n55, 56, 57 a 58 v konkurze vyhlásenom uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-31K/27/2021\nzo 7. decembra 2022 na majetok úpadcu. Zo žaloby vyplýva, že žalobca si do konkurzu na majetok\núpadcu prihláškou nezabezpečených pohľadávok z 19. januára 2023 v prihlasovacej lehote prihlásil\nsporné pohľadávky. Dňa 31. mája 2023 žalovaný doručil žalobcovi oznámenie o popretí pohľadávok\nz 15. marca 2023, ktorým mu oznámil popretie prihlásených pohľadávok v celom rozsahu s tým, že\npoprel právny dôvod vzniku pohľadávok tým, že žalobca ako zhotoviteľ a veriteľ zo zmluvy o dielo\nnepreukázal riadne a včasné odovzdanie diela a tým nepreukázal vznik nároku na zaplatenie odplaty. Z\ntoho dôvodu žalovaný pri všetkých pohľadávkach poprel aj príslušenstvo, úroky z omeškania a náklady.\nPopretie pohľadávok žalovaným považoval žalobca za nezákonné, pričom poukázal na skutočnosť, že\nmu tamojší súd uznesením sp. zn. B1-31K/27/2021 z 19. júna 2023 priznal hlasovacie práva v súvislosti\ns popretými pohľadávkami, odôvodňujúc svoje rozhodnutie odkazom na judikát Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) sp. zn. 3Obdo/61/2018. Žalobca tvrdil,\nže nakoľko všetky dôvody popretia pohľadávok žalovaným nastali preukázateľne pred právoplatnosťou\nplatobných rozkazov, nemohli byť zákonným dôvodom popretia pohľadávok žalobcu.\n3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 32 ods. 1, 2, 5, 7, 9, 11, 14 a 15 zákona č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „ZKR“) a § 191 ods. 1 a § 218 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že uznesením\npôvodného Okresného súdu Bratislava I (v súčasnosti Mestský súd Bratislava III), sp. zn. 31K/27/2021\nzo 7. decembra 2022 súd na majetok úpadcu vyhlásil konkurz a ustanovil do funkcie správcu žalovaného.\nŽalobca si prihláškou pohľadávky z 19. januára 2023 prihlásil do konkurzu úpadcu vymáhateľné\npohľadávky č. 1 až 4, zapísané v zozname pohľadávok pod por. č. 55, 56, 57 a 58. Žalovaný ako správca\nkonkurznej podstaty úpadcu pohľadávky žalobcu poprel v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky,\nvymáhateľnosti a poradia z dôvodu nepreukázania riadneho a včasného dodania fakturovaných prác,\n\na teda s tvrdením o nevzniknutí nároku žalobcu na fakturáciu. Popretie pohľadávok oznámil žalovaný\nžalobcovi oznámením o popretí z 15. mája 2023, doručeným žalobcovi dňa 31. mája 2023.\n5. Súd prvej inštancie ustálil, že predmetom sporu je posúdenie popretých samostatných pohľadávok\nžalobcu, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia v konkurznom konaní vedenom\nna Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-31K/27/2021, uplatnených žalobcom prihláškou z 19.\njanuára 2023, doručenou žalovanému dňa 19. januára 2023. V prvom rade súd, aj bez námietky, skúmal\ndodržanie prekluzívnej lehoty v zmysle § 32 ods. 9 ZKR. Vo vzťahu k splneniu podmienky podania žaloby\no určenie popretej pohľadávky v lehote 30 dní od doručenia oznámenia o popretí sporných pohľadávok\nsprávcom úpadcu súd skonštatoval, že žalobca podal žalobu dňa 26. júna 2023, teda v lehote 30 dní od\ndoručenia oznámenia o popretí sporných pohľadávok dňa 31. mája 2023. Súd považoval za nesporné,\nže žalobca si pohľadávky, ktorých určenia pravosti sa domáha, prihlásil do konkurzného konania v súlade\nso ZKR, žalovaný poprel predmetné pohľadávky v zákonom stanovenej lehote a zároveň žalobca podal\nžalobu o určenie popretej pohľadávky včas.\n6. Za spornú v predmetnom konaní mal skutočnosť, či je možné pohľadávku, právoplatne priznanú\nsúdnym rozhodnutím, poprieť v konkurznom konaní z iných dôvodov, ako na základe skutočností,\nktoré nastali po právoplatnosti súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal\nna § 32 ods. 14 ZKR podľa ktorého, sa veriteľ v žalobe môže domáhať určenia právneho dôvodu,\nvymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo\nporadia zabezpečovacieho práva, pričom sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.\nPrávny dôvod vzniku pohľadávky (pravosť) znamená oprávnenosť pohľadávky podľa hmotného alebo\nprocesného práva. Správca musí pri popieraní pravosti zistiť, či pohľadávka podľa práva vznikla a ak\náno, v akej výške, pričom právny dôvod vzniku pohľadávky zahŕňa aj konkrétnu právnu skutočnosť,\nna základe ktorej pohľadávka vznikla. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená\npohľadávka podľa § 32 ods. 16 ZKR považuje za zistenú v rozsahu, v akom nebola popretá. V incidenčnej\nžalobe sa veriteľ formou určovacieho petitu domáha určenia oprávnenosti pohľadávky, ak bol popretý jej\nprávny dôvod, určenia jej oprávnenosti v popretej výške, ak bola popretá jej výška (resp. časť), určenia\njej poradia, ak bolo popreté jej poradie a podobne. Ak veriteľovi bola popretá pohľadávka z niekoľkých\ndôvodov, veriteľ je oprávnený uplatňovať si určenie pohľadávky v celom jej popretom rozsahu.\n7. Súd prvej inštancie skonštatoval, že sa zaoberal len popieracími dôvodmi uvedenými v oznámeniach\no popretí, nakoľko súd je viazaný dôvodmi popretia uvedenými v oznámení o popretí a po márnom\nuplynutí lehoty na popieranie sporných pohľadávok nemožno tieto dôvody rozširovať. Podporne pritom\npoukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. II. ÚS 409/2013-49\nz 11. septembra 2014 a rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/70/2016 z 30. januára 2017\n(R 63/2017). Popieracím dôvodom v prípade pohľadávky judikovanej právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo orgánu verejnej moci, nemôžu byť skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním tohto rozhodnutia,\nnakoľko ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Súd zdôraznil, že účelom\nincidenčného sporu nie je rozhodovanie o prihlásených pohľadávkach v celej ich šírke, keďže konanie\no určenie popretej pohľadávky nie je konaním, kde súd rozhoduje o povinnosti na plnenie, a v prípade\nak pohľadávky veriteľa nie sú judikované, ich posúdenie patrí do výlučnej pôsobnosti správcu a nie\nsúdu rozhodujúceho v incidenčnom spore. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie samotného základu\nprihlásenej pohľadávky je možné správcom pri preskúmavaní pohľadávok jedine v prípade nejudikovanej\npohľadávky. Ak je však o pohľadávke vydané právoplatné rozhodnutie súdu, prípadne iného príslušného\norgánu, posúdenie základu pohľadávky patrí (s výnimkou nárokov voči spotrebiteľovi, avšak len v\nrozsahu neprijateľných zmluvných podmienok) len do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie, predložené\nk prihláške pohľadávky, vydal. Správca nemôže pri preskúmavaní judikovanej pohľadávky posudzovať\nnárok, ktorý bol príslušným orgánom vydaný, keďže toto oprávnenie mu nevyplýva zo žiadneho z\nustanovení ZKR. V opačnom prípade by to znamenalo, že správca by bol oprávnený preskúmavať vecnú\nsprávnosť právoplatného rozhodnutia, hoci jednotlivé zákonné predpisy, v prípade súdom judikovaných\npohľadávok, túto kompetenciu zverujú výlučne súdu rozhodujúcemu o žalobe na obnovu konania,\nnajvyššiemu súdu príslušnému na rozhodovanie o dovolaní, prípadne ústavnému súdu rozhodujúcemu\nv konaní o ústavnej sťažnosti.\n8. Vo vzťahu k možnosti popierania judikovaných pohľadávok súd prvej inštancie odkázal na závery\nprijaté najvyšším súdom v jeho rozsudku sp. zn. 3Obdo/61/2018 z 20. novembra 2018 (publikovaný ako\njudikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2019 pod R\n\n53/2019) a ustálil, že predmetné judikatórne závery sú v plnej miere aplikovateľné aj na rozhodovaný\nspor a súd sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje. V zmysle týchto záverov môže správca poprieť\naj judikovanú pohľadávku, avšak len z tých dôvodov, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, keďže\nskutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, mohol skúmať výlučne súd, ktorý rozhodnutie vydal.\nSúd neprisvedčil tvrdeniu žalovaného, že závery z predmetného rozhodnutia sa vzťahujú len na možnosť\npopretia vymáhateľnosti judikovanej pohľadávky. Takéto tvrdenie nemá oporu v žiadnom zákonnom\nustanovení, ale naopak, aj po vydaní právoplatného rozhodnutia môžu nastať okolnosti, ktoré majú vplyv\nnielen na vymáhateľnosť judikovanej pohľadávky (jej premlčanie), ale aj na jej právny dôvod alebo výšku,\nči už v podobe čiastočnej alebo úplnej úhrady pohľadávky dlžníkom alebo v podobe iného spôsobu jej\nzániku (započítanie, uzatvorenie dohody o urovnaní). Žalovaný síce v konaní poukazoval na rozhodnutie\nOkresného súdu Trnava sp. zn. 60Cbi/3/2022 a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/1/2019, avšak\ns právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí Okresného súdu Trnava sa konajúci súd nestotožnil s\ntým, že odkazované rozhodnutie najvyššieho súdu je na rozhodovaný spor neaplikovateľné, keďže bolo\nvydané v incidenčnom spore vedenom podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej aj\n„ZKV“), ktorý sa na rozhodovaný spor nevzťahuje. Naopak, na rozhodovaný spor sa vzťahuje vyššie\nzmienený judikát R 53/2019, ktorý vykladá pre rozhodovaný spor relevantnú právnu normu, ktorou je\nustanovenie § 32 ZKR.\n9. Súd prvej inštancie vysvetlil, že žalovaný mohol za určitých okolností poprieť aj judikovanú pohľadávku\nžalobcu, ale pre účinné popretie judikovanej pohľadávky žalobcu žalovaným sa vyžadovalo uvedenie\ntakých skutočností, ktoré nastali po vydaní žalobcom predloženého platobného rozkazu. Takéto\nokolnosti však žalovaný v popieracom prejave neuviedol, preto je jeho popierací prejav neúčinný a\nnevylučuje pohľadávku žalobcu z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Pri dôvodoch\npopretia uvedených v popieracom prejave žalovaného je nesporné, že sa jedná o okolnosti, ktoré\nnastali pred vydaním žalobcom predložených platobných rozkazov, čo nie je správca oprávnený v\npopieracom prejave spochybňovať, keďže túto okolnosť bol oprávnený skúmať výlučne súd rozhodujúci\nv základnom konaní a žalovaný nedisponuje žiadnym oprávnením skúmať (a spochybňovať) vecnú\nsprávnosť právoplatného súdneho rozhodnutia. Súd považoval za irelevantné, že právoplatným a\nvykonateľným súdnym rozhodnutím je platobný rozkaz, keďže správca nemôže popieracím prejavom\nprelamovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti\nplatobného rozkazu. Súd taktiež nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že pri platobnom rozkaze sa\nskúmajú výlučne formálne náležitosti predpísané zákonom. V danom prípade sa nejedná o nárok zo\nspotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi, a preto je správca povinný rešpektovať právoplatné súdne\nrozhodnutia bez ohľadu na to, či ide o platobný rozkaz, rozsudok pre zmeškanie alebo rozsudok\nobsahujúci odôvodnenie. Tak ako iné súdne rozhodnutie, aj právoplatný platobný rozkaz zakladá\nprekážku právoplatne rozhodnutej veci, s čím je spojená jeho záväznosť a zásadná nezmeniteľnosť,\nkedy bez úspešného uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov, sú viazané právoplatným\nplatobným rozkazom aj iné štátne orgány a musí byť ním viazaný aj správca.\n10. Ohľadom procesnej obrany žalovaného, spočívajúcej v tvrdení, že žalobca nepredložil žiadny\ndôkaz preukazujúci jeho pohľadávky, keď samotné predloženie právoplatných platobných rozkazov\nnemôže postačovať, súd uviedol, že sa s týmto argumentom nestotožňuje, keďže žalovaný nedisponoval\noprávnením nanovo posudzovať základ pohľadávky žalobcu, ktorá bola judikovaná platobnými rozkazmi\nOkresného súdu Banská Bystrica, a teda nebolo povinnosťou žalobcu predkladať s prihláškou\npohľadávky nanovo listiny, ktoré už predkladal k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Naopak, na\nriadne prihlásenie všetkých pohľadávok je plne postačujúce aj len predloženie platobných rozkazov\ns vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou. Súd skonštatoval, že žalobca sa v tomto konaní\ndomáhal určenia popretej pohľadávky čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia a je\nprávom aj povinnosťou správcu v zmysle § 32 ods. 1 ZKR, v prípade zistenia spornosti, prihlásenú\npohľadávku poprieť, a to bez ohľadu na to, či bola judikovaná súdom alebo iným orgánom verejnej\nmoci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd ustálil, že žalovaný žiadne vecné dôvody popretia\npohľadávky žalobcu, ktoré by nastali po vydaní a nadobudnutí právoplatnosti platobných rozkazov vo\nsvojom popieracom prejave neuviedol a keďže usúdil, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania\ndôvodnosti žaloby, vyhovel jej v celom rozsahu.\n11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi,\nktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému\nv rozsahu 100 %.\n\n12. O odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej aj\n„odvolací súd“) rozsudkom č. k. 8CoKR/17/2025-162 z 5. augusta 2025 (ďalej aj „rozsudok odvolacieho\nsúdu“) tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal proti žalovanému\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd dospel k záveru, že\nuplatňované odvolacie dôvody neboli naplnené, keďže neboli podložené takými relevantnými dôvodmi,\nktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd\nprvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npodľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.\n13. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že predmetom odvolacieho prieskumu bolo\nposúdenie záverov súdu prvej inštancie, ktorý žalobe vyhovel keďže mal za to, že žalobca uniesol\ndôkazné bremeno preukázania dôvodnosti žaloby. S týmto právnym záverom súdu prvej inštancie sa\nnestotožnil žalovaný, ktorý v odvolaní najmä namietal, že rozhodnutie súdu je nedostatočne odôvodnené\na vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože správca v konaní bol oprávnený a aj\npovinný poprieť judikovanú pohľadávku žalobcu, keďže žalobca nepreukázal jej vznik, či existenciu.\nPo oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s dôvodmi odvolania žalovaného dospel odvolací\nsúd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd skonštatoval vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku a uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne\nposúdil. Odvolací súd nevzhliadol zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v\nsúlade s § 384 CSP, a preto bol viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej\ninštancie v súlade s § 383 CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie sa podrobne,\npresvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na ktoré\nzávery odvolací súd odkázal. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou\nkontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady\nprocesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie\nspĺňa zákonné požiadavky kladené na jeho odôvodnenie, pričom je odôvodnené zrozumiteľne, určito,\nsprávne a v potrebnom rozsahu.\n14. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a k podstatným\ntvrdeniam uvedeným v odvolaní odvolací súd doplnil, že v incidenčnom konaní sa veriteľ určovacím\npetitom domáha oprávnenosti svojej pohľadávky. Podľa ustálenej judikatúry sa konajúci súd v\nincidenčnom konaní zaoberá len dôvodmi popretia pohľadávky uvedenými správcom. Podstata\nobmedzenia incidenčného konania na obsah popieracieho prejavu znamená, že správca nesmie\nrozširovať dôvody popretia, čo však neznamená, že strany v konaní nemôžu uvádzať doplňujúce\ntvrdenia a predkladať k nim dôkazy. Podstatou incidenčného konania je preskúmanie popieraceho\nprejavu správcu voči prihlásenej pohľadávke veriteľa. Nakoľko aj incidenčné konanie má povahu\nsporového konania v zmysle CSP, odvolací súd zdôraznil, že predkladanie dôkazov sa spravuje v súlade\nso sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania. Dôkaz predložený stranou v incidenčnom konaní\nnie je možné bez ďalšieho zamietnuť len z dôvodu, že nebol predložený ako príloha k prihláške.\n15. Odvolací súd sa zároveň nestotožnil s názorom žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie\nnespĺňa náležitosti vyžadované § 220 ods. 2 CSP, keďže po preskúmaní obsahu súdneho spisu a\nodôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle tohto ustanovenia.\nSúd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol najmä čoho sa žalobca domáhal,\naké skutočnosti tvrdil a dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku a obrany strany použili,\nrozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán\nv prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval\nna prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú\nvecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené\nzrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho\npráva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo,\nako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Nakoľko odvolací súd prebral v celom rozsahu súdom\nprvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v\ndanej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ\nide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, nebolo možné odôvodneniu\nnapadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky, ktoré by boli spôsobilé privodiť iné\n\nrozhodnutie o podanej žalobe. Odvolací súd ďalej poukázal i na to, že súd prvej inštancie sa s dotknutou\njudikatúrou náležite vysporiadal najmä v odsekoch 31. a 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku.\nOdôvodnenie neaplikovateľnosti rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/1/2019 náležite vysvetlil a\ndospel k správnym záverom o posudzovaní exekučného titulu pri zisťovaní pohľadávky, pričom svoje\nzávery logicky a zrozumiteľne odôvodnil v odsekoch 32., 33., 35., 36. a 37. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku. Súčasne odvolací súd podotkol, že nie je viazaný iným rozsudkom súdu prvej inštancie, keďže\nsa nejedná o rozhodnutie najvyšších súdnych autorít.\n16. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ktoré v odvolaní namietal žalovaný tvrdiac, že správca\nbol oprávnený a povinný (konajúc s odbornou starostlivosťou) poprieť judikovanú pohľadávku, keďže\nžalobca nepreukázal jej vznik a existenciu, odvolací súd uviedol, že nebolo potrebné preukazovať riadne\na včasné dodanie diela (odovzdanie) a vznik nároku na zaplatenie v zmysle zmluvy, keďže pohľadávky\nboli judikované a navrhované dokazovanie malo smerovať k obdobiu pred judikovaním pohľadávok.\nPodľa odvolacieho súdu, na tento účel nebolo potrebné predkladať dôkazy preukazujúce splnenie\nzmluvnej povinnosti, pričom ďalšie dokazovanie by bolo v rozpore s čl. 17 CSP. Dokazovanie malo byť\nvykonané v konaní o zaplatenie pohľadávky v prípade, ak by bol proti platobnému rozkazu podaný odpor.\n17. Odvolací súd poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietal, že prílohami\nprihlášky boli síce súpisy vykonaných prác a odovzdaného materiálu, t. j. povinné prílohy k vymedzeným\nfaktúram, avšak okrem iného spochybňoval náležité podpísanie listín a namietal nedoloženie stavebných\ndenníkov. V odvolaní žalovaný namietal, že súd sa nevysporiadal s popieracím dôvodom, že veriteľ\nnepreukázal dodanie diela riadne a včas, čím nepreukázal vznik nároku na odplatu podľa zmluvy, a\nteda nepreukázal existenciu a oprávnenosť pohľadávky prihlásenej prihláškou a jej výšku. V rozpore s\nvyjadrením k žalobe žalovaný v nedopísanom odseku na str. 5 odvolania uviedol, že písomnosti, ktoré by\npreukazovali odovzdanie ukončených prác a oprávnenosť nároku na odplatu, t. j. preberacie protokoly\no odovzdaní a prevzatí diela, netvorili prílohu prihlášky. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd\nuviedol, že žalovaný namietal okolnosti vzniku nároku na judikovanú pohľadávku, teda skutočnosti za\nobdobie pred vydaním platobného rozkazu, a teda tieto nebolo potrebné pred súdom prvej inštancie\ndokazovať a nebolo potrebné ich preukazovať ani v prihláške pohľadávok do konkurzného konania a jej\nprílohách. Skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu nemôžu byť dôvodom pre popretie\njudikovanej pohľadávky.\n18. Podľa názoru odvolacieho súdu, pri podaní prihlášky pohľadávky, najmä pokiaľ ide o právny\ndôvod prihlasovanej pohľadávky, veriteľ nemôže vopred predpokladať všetky možné dôvody popretia\npohľadávky, a preto od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby z procesnej opatrnosti predkladal\nsprávcovi všetku súvisiacu dokumentáciu, listiny a dôkazy, aby predišiel riziku prípadného popretia\npohľadávky správcom. Právny dôvod (kauza pohľadávky) má byť v prihláške vymedzená zrozumiteľne\na určito v rozsahu potrebnom na posúdenie prihlášky správcom. Odvolací súd mal za to, že nebolo\ndôvodné od veriteľa požadovať, aby k prihláške pripojil ďalšie listiny na preukazovanie splnenia ďalších\nmožných zmluvných povinností a odstránenie akýchkoľvek potenciálnych pochybností správcu. V\nčase prihlásenia pohľadávky nebolo dôvodné, aby žalobca preukazoval právny dôvod judikovanej\npohľadávky, keďže sa nejedná o pohľadávku voči spotrebiteľovi (ako správne konštatoval aj súd prvej\ninštancie) a osobitná právna úprava na ochranu práv spotrebiteľa sa neuplatní. Záver súdu prvej\ninštancie v tomto smere nie je nepreskúmateľný, nakoľko o spotrebiteľskom charaktere pohľadávky\nnemožno uvažovať (druh záväzku, strany sporu). Záverom odvolací súd skonštatoval, že súd prvej\ninštancie vyčerpal predmet sporu a posúdil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie sporu, zaoberal\nsa popieracím prejavom v potrebnom rozsahu, keďže vzhľadom na dôvody pre ktoré žalobe vyhovel,\nnebolo potrebné posudzovať ďalšie dôvody popretia, ktoré smerovali k skutočnostiam za obdobie pred\nvydaním platobného rozkazu. Vzhľadom na uvedené, dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o\ndôvodnosti žaloby, a to aj čo do výšky pohľadávky, nakoľko žalovaný výšku náležite nespochybnil.\n19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči\nžalovanému v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.\n20. Žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) podal proti rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu dovolanie,\nvyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a súčasne z ustanovenia § 421 ods.\n1 písm. c) CSP. V dovolaní navrhol, aby najvyšší súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\n\nzmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania v rozsahu 100 %, alternatívne žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\nzrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie s tým, že žalovanému prizná proti žalobcovi nárok\nna náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n21. Dovolateľ v dovolaní poukázal na konanie o určenie popretej pohľadávky vedené na Mestskom\nsúde Bratislava III pod sp. zn. 60Cbi/4/2023 a Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8CoKR/16/2025,\nv ktorom konaní súd skúmal, či popretie správcu obstojí, pričom správca poprel pohľadávky veriteľa\nz dôvodu, že tento ako právny dôvod vzniku svojej pohľadávky uviedol faktúru a doložil právoplatný\nplatobný rozkaz, avšak nedoložil žiadne listiny, ktoré by preukazovali existenciu jeho pohľadávky alebo\nprávny dôvod jej vzniku. Žalovaný zdôraznil, že dôvody popretia správcu v označenom konaní boli\ntotožné ako v prejednávanom spore. V tejto súvislosti poukázal na právne závery vyjadrené v odsekoch\n35. až 37. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 8CoKR/16/2025-131 z 23.\nseptembra 2025 v zmysle ktorých platobný rozkaz len deklaruje existenciu už predtým vzniknutej\npohľadávky a nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky. Faktúra predstavuje účtovný doklad a\nrovnako nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky. Absencia riadneho uvedenia právneho dôvodu\nvzniku pohľadávky v prihláške do konkurzu, neumožňuje správcovi pohľadávku zistiť čo do právneho\ndôvodu a v nadväznosti na to ani čo do výšky, vymáhateľnosti, zabezpečenia a poradia pohľadávky.\nĎalej pri rozhodovaní o incidenčnej žalobe je pre súd relevantný len obsah prihlášky veriteľa (žalobcu)\na obsah popierajúceho prejavu správcu (žalovaného). Predmet incidenčného konania je striktne\nvymedzený obsahom prihlášky a popieracím prejavom správcu, ktorý reflektuje práve na skutočnosti\nuvedené v prihláške. Napokon z § 32 ods. 1 ZKR vyplýva, že povinnosťou správcu úpadcu je\nposúdiť a preskúmať každú prihlásenú pohľadávku, vrátane pohľadávok veriteľov, ktoré boli priznané\nprávoplatným rozhodnutím súdu, či už vo forme rozsudku alebo platobného rozkazu; tento záver, že\naj prihlásené pohľadávky priznané právoplatným rozhodnutím súdu podliehajú prieskumnej činnosti\nsprávcu a sú spôsobilé na jej popretie správcom vyplýva z rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu. Z\nrozhodnutia R 53/2019 napr. vyplýva, že „Z ustanovenia § 32 ods. 18 zákona č. 7/2005 o konkurze a\nreštrukturalizácii nevyplýva záver, že by pohľadávky priznané rozhodnutím súdu alebo iného orgánu\nverejnej moci nemali podliehať preskúmavaniu zo strany správcu. Správca je v prípade zistenia spornosti\npovinný poprieť aj pohľadávku priznanú rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci.“ K\nrovnakému záveru dospel najvyšší súd aj v rozhodnutí sp. zn. 3Obo/71/2007 z ktorého vyplýva, že\n„Prihlásenú pohľadávku je možné poprieť bez ohľadu na to, či bola veriteľovi priznaná právoplatným\nalebo vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu, poprípade, či prebieha dosiaľ\nneskončené konanie. Znamená to, že pravosť pohľadávky alebo jej výška môže byť popretá i vtedy, ak je\npohľadávka priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu.\nNesporným teda je, že v konkurznom konaní podliehajú preskúmaniu aj vykonateľné pohľadávky, teda\npohľadávky priznané právoplatným rozhodnutím súdu, čo znamená, že ich pravosť možno preskúmať v\nspore o určenie dôvodnosti popretia, a to bez ohľadu na účinky rozhodnutia súdu, ktorým preskúmavaná\npohľadávka bola priznaná“.\n22. Rozhodujúcou dovolacou námietkou žalovaného bolo, že hoci dôvody popretia správcu sú v\noboch prípadoch totožné, odvolacie súdy rozhodli v skutkovo rovnakých veciach rozdielne. Pokiaľ\nsúd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 64Cbi/1/2023 a odvolací súd v konaní vedenom\npod sp. zn. 8CoKR/17/2025 pri svojich právnych záveroch vychádzali z rozsudku najvyššieho súdu\nsp. zn. 3Obdo/61/2018 z 20. novembra 2018 (publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2019 pod R 53/2019), podľa ktorého správca môže poprieť\naj judikovanú pohľadávku, avšak len z tých dôvodov, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, odvolací súd v\nkonaní vedenom pod sp. zn. 8CoKR/16/2025 pri svojich právnych záveroch vychádzal z rozhodnutia R\n53/2019 a z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Obo/71/2007, podľa ktorého prihlásenú pohľadávku\nje možné poprieť bez ohľadu na to, či bola veriteľovi priznaná právoplatným, alebo vykonateľným\nrozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu, poprípade, či prebieha dosiaľ neskončené konanie.\nPodľa žalovaného, zmyslom ustanovenia § 32 ods. 18 ZKR nie je považovať pohľadávky, ktoré boli\njudikované v čase pred vyhlásením konkurzu právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu alebo\niného príslušného orgánu za zistené, ale jeho zmyslom je, aby sa za zistenú pohľadávku v určenom\nrozsahu považovala taká pohľadávka, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté v incidenčnom konaní\nna základe žaloby konkurzného veriteľa. Zdôraznil, že prihlásenú pohľadávku je možné poprieť bez\nohľadu na to, či bola veriteľovi priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného\npríslušného orgánu, prípadne či o nej prebieha doteraz neskončené konanie [R (ČR) 52/1998]. V súlade\n\ns právnou úpravou ZKR je správca povinný preskúmať každú prihlásenú (aj judikovanú) pohľadávku a\nak zistí jej spornosť, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/1/2019 zo 17. júna 2020.\n23. Podľa dovolateľa, dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP je naplnený tým, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu v predmetnom konaní vedenom pod sp. zn. 8CoKr/17/2025, ktorým sa potvrdilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, záviselo od vyriešenia právnych otázok, ktoré sú dovolacím súdom\nrozhodované rozdielne. Dovolateľ konkretizoval tieto právne otázky:\na/ či správca môže poprieť judikovanú pohľadávku, teda pohľadávku priznanú právoplatným\nrozhodnutím súdu (či už vo forme rozsudku alebo platobného rozkazu) v prípade, že v prihláške\nneoznačil právny dôvod vzniku pohľadávky a k prihláške nedoložil listiny preukazujúce právny dôvod\nvzniku pohľadávky, ale doložil len samotné rozhodnutie súdu, teda, či správca môže poprieť judikovanú\npohľadávku aj z iných dôvodov ako tých, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia,\nb/ či veritelia sú alebo nie sú pri prihlasovaní svojich pohľadávok v konkurznom konaní, povinní\npreukazovať právny dôvod ich vzniku (teda právny titul pohľadávok vrátane preukázania reálneho\nposkytnutia plnenia) a v prípade, že pohľadávky boli judikované, či stačí, že prílohou prihlášky je len\nprávoplatný platobný rozkaz, resp. rozsudok pre zmeškanie.\n24. Dovolateľ argumentoval, že platobný rozkaz ako exekučný titul, ktorým bola pohľadávka žalobcu\nprávoplatne priznaná súdom, je iba deklaratórnym rozhodnutím, keďže pohľadávka nebola zo strany\nsúdu vecne preskúmaná, nebolo vedené plnohodnotné súdne konanie, v rámci ktorého by sa dokazoval\njej vznik a existencia, dlžník nemal možnosť vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam\n(skutkovým a právnym otázkam), t. j. ide o tzv. súdom nepreskúmanú (neposúdenú) pohľadávku.\nZ tohto dôvodu a v rámci povinnosti správcu postupovať pri výkone svojej funkcie s odbornou\nstarostlivosťou, nejde o možnosť, ale o povinnosť správcu takúto pohľadávku poprieť pre jej spornosť\nza účelom ochrany záujmov aj ostatných veriteľov uspokojovaných v rámci totožnej podstaty. Záverom\ndovolateľ namietal i arbitrárnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, keďže právna\nargumentácia odvolacieho súdu o tom, že písomnosti, ktoré by preukazovali odovzdanie ukončených\nprác a oprávnenosť nároku na odplatu nebolo potrebné preukazovať ani v prihláške pohľadávok do\nkonkurzného konania a jej prílohách a ani pred súdom prvej inštancie a že nebolo potrebné predkladať\ndôkazy, ktoré by preukazovali splnenie zmluvnej povinnosti, nemá podľa dovolateľa oporu v zákone.\nNaopak, dovolateľ tvrdí, že v zmysle § 29 ods. 6 ZKR listiny preukazujúce skutočnosti uvedené\nv prihláške musia tvoriť prílohu prihlášky. Pri uplatňovaní svojich nárokov sú veritelia povinní (nie\noprávnení) pripojiť k prihláške všetky nevyhnutné listiny preukazujúce existenciu ich pohľadávky tak,\naby tieto byť správcom náležite zistené. Dovolateľ závery odvolacieho súdu o tom, že od nemožno\npožadovať, aby z procesnej opatrnosti predkladal správcovi všetku súvisiacu dokumentáciu, listiny\na dôkazy, aby tak predišiel riziku prípadného popretia pohľadávky správcom, považuje za nelogické\na v rozpore so ZKR. Podľa dovolateľa mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý\nproces. Zároveň v dovolaní uvádzal, že nesúlad rozhodovacej praxe v skutkovo totožných veciach na\nodvolacom súde zakladá aj dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 psím c) CSP.\n25. K dovolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.\n26. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas žalovaný, v rozsahu,\nv akom bolo napadnuté rozhodnutie vydané v jeho neprospech (§ 424 CSP), zastúpený podľa § 429\nods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný\nprostriedok žalovaného je potrebné ako neprípustný, a v dôsledku toho nedôvodný, odmietnuť.\n27. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n28. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n\n29. Podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n30. Podľa § 431 ods. 1, ods. 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v\nkonaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada.\n31. Podľa § 432 ods. 1, ods. 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia.\n32. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným, sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti.\nNa to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k vecnému prejednaniu dovolania musia byť splnené podmienky\nprípustnosti dovolania, ktoré vyplývajú z § 420, resp. § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania,\nt. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi a aby tieto dôvody\nboli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431, resp. § 432 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie\nsú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí výlučne do právomoci\ndovolacieho súdu.\n33. Z formálneho hľadiska z dovolania vyplýva, že dovolateľ (okrem iného) vyvodzuje prípustnosť\ndovolania aj odkazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP tvrdiac, že mu odvolací súd rozhodnutím\nvo veci samej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na skutočnosť,\nže dovolací súd posudzuje každé podanie, vrátane dovolania, v zmysle § 124 ods. 1 CSP komplexne\ns prihliadnutím na jeho obsah, z podaného dovolania nepochybne vyplýva, že hoci dovolateľ v\núvode dovolania formálne označil dovolací dôvod odkazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP,\ncelá dovolacia argumentácia a dovolacie námietky dovolateľa smerujú k odôvodneniu dovolacieho\ndôvodu vymedzeného ustanovením § 421 ods. 1 písm. c) CSP, spočívajúceho v nesprávnom právnom\nposúdení veci odvolacím súdom, keď dovolateľ zastáva názor, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá je v rámci rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu rozhodovaná\nrozdielne. Napriek označeniu dovolacieho dôvodu odkazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP,\ndovolateľ v dovolaní neuviedol žiadnu argumentáciu ani opis skutočnosti, ktorými by sa snažil preukázať\nvadu zmätočnosti, resp. taký procesný postup súdov nižšej inštancie, ktorý by bol v rozpore s CSP a\njeho následkom by bolo závažné porušenie procesného práva žalovaného, ktoré by v dôsledku svojej\nintenzity a relevantnosti znamenalo porušenie jeho práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.\nf) CSP. Nakoľko dovolateľ vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu tento nevymedzil spôsobom, ktorý\npredpokladá zákon v § 431 ods. 1 a 2 CSP, dovolací súd v tejto časti dovolanie žalovaného ako\nneprípustné odmietol v zmysle § 447 písm. f) CSP.\n34. Z obsahu dovolania najvyšší súd zistil, že dovolateľ prípustnosť dovolania súčasne a prioritne\nvyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n35. Pre dovolanie prípustné podľa § 421 CSP platí, že ho možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje\nkonkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový\nstav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval\nsprávny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov\nvyvodil nesprávne právne závery. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie\nveci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§\n432 ods. 2 CSP). Pokiaľ dovolateľ nevymedzí ním tvrdený dovolací dôvod uvedeným spôsobom, je to\ndôvodom pre odmietnutie dovolania podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP, podľa ktorého dovolací súd\n\nodmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie dôvody\nnie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435.\n36. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie\nprípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite\ndoloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky\na že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná\nv dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku\nvedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje\nprípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného právneho\nvýznamu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň ktorá je v rámci\ndovolacieho súdu rozhodovaná rozdielne. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v\ndovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu\ndovolania.\n37. Predpokladom konštatácie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP najvyšším súdom\nje, že právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej, od ktorej vyriešenia záviselo a na ktorej\nposúdení založil odvolací súd svoje rozhodnutie, dovolací súd ako najvyššia súdna autorita v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti rozhoduje rozdielne, a teda, že doposiaľ nebola zjednotená jeho rozhodovacia\nprax.\n38. Z dovolania je zrejmé, že dovolateľ tento dovolací dôvod odôvodňuje poukazom na skutočnosť, že\nodvolací súd v dovolaním napadnutom rozsudku č. k. 87CoKR/17/2025-162 z 5. augusta 2025, ktorým\nrozhodol o odvolaní proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. 64Cbi/1/2023-140 zo 14. októbra\n2024 zaujal iný právny názor ako ten istý odvolací súd v rozsudku č. k. 8CoKR/16/2025-131 z 23.\nseptembra 2025, ktorým rozhodol o odvolaní proti rozsudku rovnako Mestského súdu Bratislava III č.\nk. 60Cbi/4/2023-84 z 21. marca 2025. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu spočívajúcemu v nesprávnom\nprávnom posúdení veci podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP zaujal najvyšší súd názor, že dovolateľ\nnevymedzil dovolací dôvod spôsobom vyžadovaným zákonom v ustanovení § 432 ods. 2 CSP, nakoľko\nzákon v ustanovení § 421 ods. 1 CSP viaže prípustnosť dovolania na rozhodovaciu prax dovolacieho\nsúdu a nie rozhodovaciu prax odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1\nCSP tak nemožno vyvodiť z dovolateľom namietaného nesúladu rozhodovacej praxe odvolacieho súdu\nv skutkovo totožných konaniach.\n39. Podľa názoru najvyššieho súdu, dovolateľ ani odkazom na rozhodnutia dovolacieho súdu nijako\nnepreukázal, že by odvolací súd v dovolaním napadnutom rozsudku posudzoval právnu otázku, na\nktorej vyriešení by založil svoje rozhodnutie a ktorá by bola v rámci rozhodovacej činnosti najvyššieho\nsúdu rozhodovaná rozdielne a nedošlo ohľadne tejto veci k zjednoteniu judikatúry najvyššieho súdu.\nDovolateľ síce v dovolaní argumentuje citáciou z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/1/2019,\nale odkazované rozhodnutie najvyššieho súdu nemožno pre účely posúdenia prípustnosti dovolania\npovažovať za relevantné, keďže (ako i súd prvej inštancie správne podotkol) bolo vydané v incidenčnom\nspore vedenom ešte podľa predchádzajúceho zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorý\nzákon sa už na prejednávaný spor nevzťahuje. Na okraj dovolací súd podotýka, že aj uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3Obo/71/2007, na ktoré dovolateľ odkazoval nepriamo prostredníctvom odkazu\nna rozsudok odvolacieho súdu č. k. 8CoKR/16/2024-131 z 23. septembra 2025, bolo rovnako vydané v\nincidenčnom spore vedenom podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, a preto ho nemožno\npre posudzovanú vec považovať za aplikovateľné.\n40. V súvislosti s dovolateľom predloženými právnymi otázkami, špecifikovanými v odseku 23 písm.\na) a b) odôvodnenia tohto uznesenia, upriamuje dovolací súd pozornosť na, i súdom prvej inštancie\nodkazované, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/61/2018, ktoré bolo publikované ako judikát v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2019 pod R 53/2019,\nv ktorom najvyšší súd posudzoval (okrem iného) aj dovolateľom formulované právne otázky. Hoci\npredmetom dovolacieho prieskumu v zmienenom prípade nebola skutkovo zhodná vec, najvyšší súd v\ntomto rozhodnutí dospel k záverom aplikovateľným i v posudzovanom prípade, a síce že:\n\nI. Z ustanovenia § 32 ods. 18 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva záver, že by pohľadávky\npriznané rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci nemali podliehať preskúmavaniu zo strany\nsprávcu. Správca je v prípade zistenia spornosti povinný poprieť aj pohľadávku priznanú rozhodnutím\nsúdu alebo iného orgánu verejnej moci.\nII. Dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej\nmoci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré nastali pred\nvydaním rozhodnutia, nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, nakoľko ich posúdenie\npatrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.\nDovolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutia, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov (ďalej len „Zbierka“), slúžia na zjednocovanie rozhodovacej\nčinnosti súdov a považujú sa za ustálenú rozhodovaciu prax (dovolacieho súdu), o čom svedčí aj\nkomplexnosť procesu schvaľovania rozhodnutí prijatých príslušným kolégiom najvyššieho súdu na\nuverejnenie do Zbierky. K tomu dovolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.\nzn. 7Cdo/265/2019 z 25. novembra 2020, podľa ktorého v zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu\n„ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ (§ 421 ods. 1 CSP) predovšetkým stanoviská, alebo\nrozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované Zbierke. So zreteľom na uvedené a\ndovolateľom formulované otázky nebol v prejednávanej právnej veci naplnený dovolací dôvod v zmysle\n§ 421 ods. 1 písm. c) CSP.\n41. Reflektujúc na záväzný právny názor najvyššieho súdu vyjadrený vo vyššie zmienenom rozhodnutí,\ndovolací súd i v tomto prípade dospel k záveru, že pohľadávky priznané právoplatnými a vykonateľnými\nrozhodnutiami súdov sa nepovažujú ex lege za zistené a podliehajú preskúmavaniu, a v prípade\nich spornosti aj popretiu zo strany správcu. Ako vyplýva z citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu,\nv prípade spornosti súdom judikovanej pohľadávky je správca povinný pohľadávku poprieť, pričom\nvšak predpokladom úspešného popretia pohľadávky nemôžu byť skutočnosti existujúce ešte pred\nvydaním rozhodnutia súdu o jej priznaní, ale musí sa jednať o skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní\nrozhodnutia, ktorým súd pohľadávku priznal. Posúdenie dôvodnosti správcom namietaných skutočností\npatrilo do právomoci súdu, ktorý platobné rozkazy vydal. Ako správne konštatovali konajúce súdy,\nokolnosti, ktorými správca odôvodňoval popretie žalobcom prihlásených pohľadávok do konkurzu\nvedeného na majetok úpadcu a ich preukazovanie, bol oprávnený posudzovať v predmetnom prípade\nOkresný súd Banská Bystrica pred vydaním platobných rozkazov, resp. v prípade podania odporu\nproti platobným rozkazom zo strany úpadcu, by bol následne oprávnený tieto okolnosti posudzovať\nsúd príslušný na konanie v zmysle CSP, a to v rámci vykonaného dokazovania. Nakoľko žalovaný\núpadca v predmetných konaniach voči vydaným platobným rozkazom odpor nepodal a tieto (tu správcom\nnamietané) skutočnosti neuplatnil ako prostriedky procesnej obrany, tieto platobné rozkazy nadobudli\nprávoplatnosť a vykonateľnosť, čím zo strany Okresného súdu Banská Bystrica došlo k judikovaniu\npohľadávok zhotoviteľa diela v postavení žalobcu na základe jeho návrhov na vydanie platobného\nrozkazu.\n42. Záverom dovolací súd podotýka, že samotná polemika dovolateľa s právnym názorom konajúcich\nsúdov a jeho tvrdenie o arbitrárnosti rozsudku odvolacieho súdu a jeho názor o nelogickosti a rozpore\ndovolaním napadnutého rozsudku so ZKR, nezakladá dovolací dôvod vady zmätočnosti podľa § 420\nCSP, ani nesprávneho právneho posúdenia podľa § 421 ods. 1 CSP.\n43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže nebolo zistené splnenie podmienok prípustnosti\ndovolania podaného dovolateľom z dôvodov vyvodzovaných z § 420 písm. f) CSP (vady zmätočnosti),\nako ani z dôvodov podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP (vada nesprávneho právneho posúdenia veci),\ndovolací súd v celom rozsahu dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP bez toho, aby\nsa zaoberal posúdením veci vo vecno-právnej rovine.\n44. V dovolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu proti žalovanému ako dovolateľovi vznikol nárok\nna náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). O výške náhrady\ntrov dovolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.\n45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca (veriteľ) sa v incidenčnom spore domáhal určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávok zo zmluvy o dielo, ktoré boli priznané právoplatnými platobnými rozkazmi a ktoré žalovaný (správca konkurznej podstaty) poprel pre nepreukázanie riadneho a včasného odovzdania diela. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a odvolací súd rozsudok potvrdil s tým, že skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, nemôžu byť dôvodom popretia judikovanej pohľadávky. Dovolateľ odvodzoval prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. c) CSP, pričom poukazoval na to, že ten istý odvolací súd rozhodol v skutkovo totožnej veci odlišne, a na skoršie rozhodnutia najvyššieho súdu vydané podľa zákona o konkurze a vyrovnaní. Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f) CSP: vadu zmätočnosti dovolateľ vôbec nevymedzil a prípustnosť podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP nemožno vyvodiť z rozdielnej praxe odvolacieho súdu, pričom rozhodnutia vydané podľa zákona č. 328/1991 Zb. nie sú pre posúdenie veci relevantné. Otázky dovolateľa už vyriešil judikát R 53/2019, podľa ktorého správca je povinný poprieť aj judikovanú pohľadávku, avšak len zo skutočností, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia; polemika s právnym názorom súdov dovolací dôvod nezakladá.", "pravna_veta": "Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP je viazaná na rozdielnu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, nie odvolacieho súdu; nesúlad rozhodovania odvolacieho súdu v skutkovo totožných veciach prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nezakladá. Rozhodnutia publikované ako judikáty v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR sa považujú za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Pohľadávky priznané právoplatným rozhodnutím súdu sa v konkurze nepovažujú ex lege za zistené a správca je povinný ich v prípade spornosti poprieť, dôvodom účinného popretia judikovanej pohľadávky však môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, keďže posúdenie skorších skutočností patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.", "ustanovenia": ["§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 431 ods. 1 CSP", "§ 432 ods. 2 CSP", "§ 447 písm. f) CSP", "§ 32 ods. 1 ZKR", "§ 32 ods. 18 ZKR", "§ 29 ods. 6 ZKR"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "8CoKR/17/2025", "guid": "f09aedc2-d332-47b3-9050-c4c5b2e4b031:54b3e7ff-d2d8-45e7-8afd-e26f9dc30ff8", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu", "ustálená rozhodovacia prax", "popretie pohľadávky", "judikovaná pohľadávka", "incidenčný spor", "konkurz", "platobný rozkaz"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}