{"guid": "a266edab-77f2-4d7e-9e73-7f2bfba7f33e:a01fa2c7-c4ba-4f15-8b3b-d2b8dd8d8cce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1323202865.1", "spisova_znacka": "2ObdoK/6/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoK/6/2026 z 20. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2026, sp. zn. 2ObdoK/6/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:1323202865.1", "identifikacne_cislo": "1323202865", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Beáta Miničová", "sudca_id": 470, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-beata-minicova-470", "datum_vydania": "2026-08-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-5", "nazov": "§ 32 ods. 5 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-29.odsek-6", "nazov": "§ 29 ods. 6 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-29.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-32", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-29", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a01fa2c7-c4ba-4f15-8b3b-d2b8dd8d8cce", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1323202865.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1323202865.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1323202865.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2ObdoK/6/2026\n1323202865\n20. 08. 2026\nJUDr. Beáta Miničová\nECLI:SK:NSSR:2026:1323202865.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a\nčleniek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Sone Pekarčíkovej v spore žalobkyne: CONTROL-VHSSK, s.r.o., so sídlom Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, IČO: 36 402 613, zast. Advokát VASKÝ s.r.o.,\nso sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 166 950, proti žalovanej:\nARIES TRUSTEE, k.s., so sídlom Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, značka\nsprávcu S2074, IČO: 54 732 727, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu G&F energy s.r.o. v konkurze,\nso sídlom Vajanského nábrežie 5, 811 02 Bratislava, IČO: 47 822 091, zast. Advokátska kancelária\nFARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, o určenie popretých\npohľadávok, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 60Cbi12/2023, o dovolaní žalovanej\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8CoKR/23/2025-166 zo dňa 17. marca 2026, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovanej o d m i e t a .\nII. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 60Cbi/1/2023-98 zo dňa 21.\nmarca 2025 vo výroku I. určil, že pohľadávka žalobkyne v celkovej výške 292,51 eura, prihlásená do\nkonkurzného konania vedeného Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. B1-31K/27/2021 a zapísaná\nv zozname pohľadávok pod poradovým číslom 10, je nesporná čo do právneho dôvodu, čo do výšky, čo\ndo poradia a čo do vymáhateľnosti. Vo výroku II. určil, že pohľadávka žalobkyne v celkovej výške 261,48\neura prihlásená do konkurzného konania vedeného Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. B131K/27/2021 a zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 11 je nesporná čo do právneho\ndôvodu, čo do výšky, čo do poradia a čo do vymáhateľnosti. Vo výroku III. uložil žalovanej povinnosť\nnahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne Mestský súd\nBratislava III samostatným uznesením.\n2. Súd prvej inštancie tak v celom rozsahu vyhovel žalobkyňou požadovanému určeniu, že ňou\nprihlásené pohľadávky v konkurznom konaní, ktoré správkyňa konkurznej podstaty poprela, sú čo do\nprávneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia nesporné. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa\ndňa 9. januára 2023 prihlásila do konkurzu vyhláseného uznesením Mestského súdu Bratislava III\nsp. zn. B1-31K/27/2021 zo 7. decembra 2022 na majetok úpadcu svoje pohľadávky, ktoré žalovaná\nzapísala pod poradové číslo 10 (prihlásená celková suma 292,51 eur) a pod poradové číslo 11\n(prihlásená celková suma 261,48 eur). Dňa 30. mája 2023 bolo žalobkyni doručené oznámenie o\npopretí pohľadávok, ktorým žalovaná oznámila žalobkyni popretie prihlásených pohľadávok z dôvodu,\nže žalobkyňa nepreukázala právny dôvod a existenciu prihlásených pohľadávok, nakoľko platobný\nrozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/1187/2021 zo dňa 27. októbra 2021 (ďalej aj\n„platobný rozkaz“) nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky. S takýmto dôvodom popretia žalobkyňa\nnesúhlasila a popretie pohľadávok označila za nedôvodné a nezákonné. Svoje tvrdenia preukazovala\n\nsúhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok, oznámením o popretí pohľadávok z 29. mája 2023,\nplatobným rozkazom spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, faktúrami, výzvou z 31. mája\n2023 a listom žalovanej zo dňa 9. júna 2023. Namietala, že žalovaná nerešpektuje platobný rozkaz\nako právoplatné, záväzné a nemenné rozhodnutie súdu, ktoré preukazuje existenciu uplatňovaných\npohľadávok a súdu prvej inštancie predložila tiež objednávku zo dňa 24. júna 2020, vyjadrenie úpadcu\nzo dňa 10. apríla 2021 a zoznam záväzkov úpadcu.\n3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žaloba bola podaná na súd dňa 16. júna 2023, t. j. v zákonnej\nlehote 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky, doručeného žalobkyni\ndňa 30. mája 2023. Uviedol, že pri rozhodnutí o incidenčnej žalobe bol pre súd relevantný len obsah\nprihlášky veriteľa a obsah popierajúceho prejavu správcu. Poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/61/2018 zo dňa 20. novembra 2018 z ktorého vyplýva, že\ndôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci\nmôžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním\nrozhodnutia, nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, nakoľko ich posúdenie patrilo\ndo právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.\n4. Vychádzal z obsahu oznámenia o popretí pohľadávky z 29. mája 2023, z ktorého vyplynulo, že\nžalovaná poprela pohľadávky žalobkyne čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a celkovej\nvýšky prihlásených pohľadávok. Argumentovala tým, že platobný rozkaz nie je právnym dôvodom vzniku\npohľadávok, lebo ide o deklaratórne rozhodnutie, kde súd neposudzuje a neskúma vec čo do merita,\nale skúma iba formálne splnenie požiadaviek na vydanie platobného rozkazu. Popretý veriteľ nedoložil\nžiadne listiny, ktoré by preukazovali existenciu popretých pohľadávok alebo právny dôvod ich vzniku.\nNebolo špecifikované a identifikované vykonanie prác, ktoré mali byť pre úpadcu zo strany popretého\nveriteľa vykonané.\n5. Súd prvej inštancie konštatoval, že popierajúci prejav žalovanej neobstojí, lebo namieta\nskutočnosti, ktoré nastali pred vydaním platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.\n33Up/1187/2021 z 27. októbra 2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 30. novembra\n2021. Tieto skutočnosti nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, pretože ich\nposúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Žalobkyňa mala pohľadávku priznanú\nplatobným rozkazom. Ide o judikovanú pohľadávku, ktorú mohla žalovaná účinne poprieť len z dôvodov,\nktoré nastali po vydaní tohto rozhodnutia. Žalovaná však v popierajúcom prejave žiadne takéto\nskutočnosti neuviedla a judikovanú pohľadávku poprela z dôvodov, ktoré nastali pred vydaním vyššie\noznačeného rozhodnutia. Podľa názoru súdu prvej inštancie, na preukázanie právneho dôvodu plne\npostačuje predložený právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz spolu s faktúrami. Postup žalovanej je\nv príkrom rozpore s R 53/2019 a žalovaná si uzurpuje kompetencie, ktoré jej nepatria.\n6. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že popierajúci prejav bol v celom rozsahu nedôvodný a\nneobstojí. Pokiaľ žalovaná poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Obo/1/2019 zo dňa 17. júna 2020, súd prvej inštancie uviedol, že toto rozhodnutie je pre prejednávaný\nspor irelevantné. Označené rozhodnutie nepredstavuje na rozdiel od R 53/2019 ustálenú rozhodovaciu\nprax najvyšších súdnych autorít. Ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý navyše aplikoval úplne iný\nzákon než ZKR - aplikoval Zákon o konkurze a vyrovnaní. Súd prvej inštancie nevzhliadol žiadny dôvod\nna odklon od R 53/2019; naopak, na toto rozhodnutie poukázal a s jeho závermi sa plne stotožnil. Svoje\nrozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 32 ods. 1, 2, 5, 9, 14, 15, 18, § 206o zákona č. 7/2005\nZ.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015\nZ.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n7. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozhodol o odvolaní žalovanej rozsudkom č. k.\n8CoKR/23/2025-166 zo dňa 17. marca 2026 tak, že rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn.\n60Cbi/1/2023 zo dňa 21. marca 2025 potvrdil (I. výrok) a priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (II. výrok).\n8. Odvolací súd skonštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pretože súd prvej inštancie\nvyhodnotil skutkový stav správne, vec správne právne posúdil a podrobne a presvedčivo sa vysporiadal\ns podstatnými skutočnosťami. Zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry sa konajúci súd v incidenčnom\nkonaní zaoberá len dôvodmi popretia pohľadávky uvedenými správcom (R 63/2017) a podstatou\n\nincidenčného konania je preskúmanie opodstatnenosti správcovho popieracieho prejavu voči prihlásenej\npohľadávke veriteľa. Z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia pohľadávok\nvo výške 292,51 eur a vo výške 261,48 eur, zapísaných v zozname pohľadávok pod por. č. 10 a\n11, v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu G&F energy s.r.o. v konkurze. Pohľadávky žalobkyne\npoprela žalovaná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a celkovej výšky prihlásených\npohľadávok. Dôvodom popretia bolo, že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.\n33Up/1187/2021 z 27.10.2021 nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávok. Prihláška bola žalovanej\ndoručená 09.01.2023. Prílohou prihlášky bol platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica z\n27.10.2021 sp. zn. 33Up/1187/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.11.2021.\nŽalobkyňa v prihláške v popise pohľadávky uviedla: „Neuhradená faktúra za vykonané práce a\npodľa platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/1187/2021 z 27.10.2021...“\nŽalovanej ako súčasť elektronického podania zo dňa 09.01.2023 doručila žalobkyňa faktúru č. 2020-355\na č. 2020-446, ktorých prílohou boli súpisy vykonaných prác so špecifikáciou zákazky. K vyjadreniu zo\ndňa 14.08.2023 žalobkyňa predložila súdu objednávku úpadcu č. 0852020 zo dňa 25.06.2020, ktorou\nsi úpadca objednal u žalobkyne práce, ktoré fakturoval úpadcovi. Zároveň predložila súdu zoznam\npeňažných záväzkov, s ktorými bol úpadca v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní\n(príloha vyjadrenia úpadcu k návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka zo dňa 10.04.2021),\npričom na strane 3 zoznamu uviedol úpadca okrem iných aj prihlásené pohľadávky žalobkyne, pričom\nsám úpadca tu ako svoje nesplatené záväzky uviedol faktúru žalobkyne č. 2020-355 vo výške 216 eur\na faktúru žalobcu č. 2020-446 vo výške 210 eur.\n9. Vzhľadom na uvedené zistenia odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že\npopretie pohľadávok nie je dôvodné, lebo žalovaná namietala skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním\nplatobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/1187/2021 z 27.10.2021 (že nebolo\nšpecifikované a identifikované vykonanie akýchkoľvek prác, ktoré mali byť pre úpadcu zo strany\npopretého veriteľa vykonané), a teda tieto skutočnosti nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej\npohľadávky, keď veriteľ v prihláške pohľadávky riadne označil nezaplatenú pohľadávku s odkazom na\nkonkrétnu faktúru a špecifikoval exekučný titul. Podľa odvolacieho súdu nie je relevantná námietka\nžalovanej, že úpadca pohľadávku neeviduje v účtovníctve, nakoľko pohľadávka je uvedená v zozname\nzáväzkov vyhotovenom úpadcom. Nejde teda o fiktívnu pohľadávku, ale o pohľadávku, ktorú úpadca\nevidoval a priznal pre účely konkurzného konania.\n10. Odvolací súd uzavrel, že žalobkyňa si v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu prihlásila\npohľadávky právoplatne priznané platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica z 27.10.2021\nsp. zn. 33Up/1187/2021, pričom ide o judikované pohľadávky, ktoré mohla žalovaná účinne poprieť len\nuvedením dôvodov, ktoré nastali po vydaní tohto rozhodnutia. Žalovaná však v popierajúcom prejave\nžiadne takéto skutočnosti neuviedla a judikovanú pohľadávku poprela z dôvodov, ktoré nastali pred\nvydaním platobného rozkazu (potreba preukazovať vykonané práce pre úpadcu zo strany žalobkyne).\nZároveň odvolací súd dodal, že z prihlášky, príloh a obsahu spisu jednoznačne vyplynulo, že pohľadávky\nboli dostatočne identifikované v rozsahu potrebnom na preukázanie nároku žalobkyne a posúdenie\noprávnenosti prihlásenej pohľadávky správcom a následne v tomto incidenčnom konaní, pretože veriteľ\nv prihláške a jej prílohách zrozumiteľne a určite vymedzil právny dôvod vzniku pohľadávky (s odkazom\nna konkrétne faktúry so súpisom vykonaných prác a špecifikáciou zákazky), jej výšku aj exekučný titul\na identifikoval pohľadávky aj v tomto incidenčnom konaní ako existujúce.\n11. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia\n§ 220 ods. 2 CSP. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch\na prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou rozhodovacou\npraxou. Súd prvej inštancie sa s dotknutou judikatúrou náležite vysporiadal, a to najmä v bodoch 19.\na 24. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Dôvody neaplikovateľnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 1Obo/1/2019 zo dňa 17. júna 2020 náležite vysvetlil v bode 27. odôvodnenia rozhodnutia a\ndospel k správnym záverom, ktoré zrozumiteľne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací\nsúd napokon dodal, že nie je viazaný iným rozsudkom súdu prvej inštancie, keďže nejde o rozsudok\nnajvyšších súdnych autorít. Rozsudok súdu prvej inštancie preto ako vecne správny podľa § 387 ods. 1\na 2 CSP potvrdil a o nároku žalobkyne na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods.\n1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP.\n\n12. Žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) podala proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, vyvodzujúc\njeho prípustnosť z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a súčasne z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c)\nCSP. V dovolaní navrhla, aby najvyšší súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok\nsúdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, ak dovolací\nsúd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku odvolacieho súdu,\naby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanej\nprizná voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, odvolacieho konania\na dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n13. Dovolateľka zdôraznila, že predmet incidenčného konania o určenie popretej pohľadávky je striktne\nvymedzený obsahom prihlášky veriteľa a obsahom popieracieho prejavu správcu. V zmysle ustálenej\nrozhodovacej praxe sa súd v incidenčnom konaní zaoberá výlučne dôvodmi popretia pohľadávky\nuvedenými správcom (R 63/2017); podstatou incidenčného konania je preskúmanie opodstatnenosti\npopieracieho prejavu správcu voči prihlásenej pohľadávke, a to vo vzťahu k obsahu prihlášky a jej príloh\nv čase prieskumu pohľadávky správcom.\n14. Uviedla, že v rozpore s vyššie uvedeným odvolací súd svoje rozhodnutie založil na konštatovaní,\nže veriteľ nebol povinný v prihláške označiť a listinami doložiť právny dôvod vzniku pohľadávky,\nale postačuje, ak relevantné skutočnosti preukáže až v incidenčnom konaní pred súdom. Podľa\ndovolateľky nemá takýto záver oporu v zákone a odvolací súd ním nahradil prieskum prihlášky v\nzmysle ustanovenia § 32 ods. ZKR vlastným dokazovaním nad rámec prihlášky a popieracieho prejavu,\nčím neprípustne posunul predmet konania. Tým došlo podľa dovolateľky k porušeniu jej patriaceho\nprocesného práva, lebo popieracie dôvody správcu sa z povahy veci viažu na obsah prihlášky a\njej príloh v čase prieskumu pohľadávky. V súvislosti s namietaným dovolacím dôvodom dovolateľka\npoukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8CoKR/16/2025-131 zo dňa 23. septembra\n2025 (totožný úpadca, totožný správca a totožné dôvody popretia), v ktorom odvolací súd rozhodol\ndiametrálne odlišne, keď popretie zo strany správcu z rovnakých dôvodov posúdil ako opodstatnené.\nDovolateľka poukázala aj na arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, keďže odvolací\nsúd sa opomenul vysporiadať najmä s povahou platobného rozkazu ako rozhodnutia vydaného bez\nakéhokoľvek meritórneho prieskumu.\n15. Podľa názoru dovolateľky je dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP naplnený tým, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnom konaní vedenom pod sp. zn. 8CoKR/23/2025, ktorým sa\npotvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, záviselo od vyriešenia právnych otázok, ktoré sú dovolacím\nsúdom rozhodované rozdielne. Dovolateľka formulovala tieto právne otázky:\na/ či je správca konkurznej podstaty oprávnený, resp. povinný poprieť pohľadávku priznanú\nprávoplatným rozhodnutím súdu vydaným bez meritórneho prieskumu veci (platobným rozkazom, resp.\nrozsudkom pre zmeškanie) aj z dôvodov, ktoré nastali pred vydaním tohto rozhodnutia, najmä v prípade,\nak veriteľ v prihláške riadne neoznačil právny dôvod vzniku pohľadávky a k prihláške nedoložil listiny\npreukazujúce právny dôvod vzniku pohľadávky v zmysle § 29 ods. 6 ZKR, ale doložil len samotné\nrozhodnutie súdu a faktúry\nb/ či sú veritelia pri prihlasovaní svojich pohľadávok v konkurznom konaní povinní označiť a listinami\ndoložiť právny dôvod vzniku pohľadávky (vrátane preukázania reálneho poskytnutia plnenia) aj v\nprípade, že pohľadávka bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu vydaným bez meritórneho\nprieskumu veci alebo postačuje, ak prílohou prihlášky je len takéto rozhodnutie.\n16. V súvislosti s vymedzenými právnymi otázkami dovolateľka argumentovala rozdielnou rozhodovacou\nprax dovolacieho súdu, a to rozsudkom sp. zn. 3Obdo/61/2018 z 20. novembra 2018 (publikovaným pod\nR 53/2019) a rozsudkom sp. zn. 3Obo/71/2007, s ktorého právnym záverom sa dovolací súd stotožnil aj\nv rozhodnutí sp. zn. 1Obo/1/2019 zo dňa 17. júna 2020. V súvislosti s rozhodnutím sp. zn. 1Obo/1/2019,\nktoré bolo vydané takmer dva roky po publikovaní R 53/2019, poukázala na pretrvávajúcu vnútornú\nnejednotnosť rozhodovacej praxe dovolacieho súdu k vymedzeným otázkam. Dovolateľka ďalej uviedla,\nže ak by dovolací súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutia nezakladajú rozdielnu rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP, subsidiárne uplatňuje prípustnosť dovolania podľa\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP, keďže právna otázka, či možno poprieť pohľadávku priznanú rozhodnutím\nvydaným bez meritórneho prieskumu veci, pri súčasnej absencii označenia a doloženia právneho\ndôvodu vzniku pohľadávky v prihláške, nebola v rozhodovacej praxe dovolacieho súdu dosiaľ vyriešená.\n\n17. Dovolateľka poukázala na konanie o určenie popretej pohľadávky vedené Mestským súdom\nBratislava III pod sp. zn. 60Cbi/4/2023 a Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 8CoKR/16/2025, v\nktorom súd skúmal popretie správcu z totožných dôvodov ako v prejednávanej veci (veriteľ ako právny\ndôvod vzniku pohľadávky uviedol faktúry a doložil právoplatný platobný rozkaz, pričom nedoložil žiadne\nlistiny preukazujúce existenciu pohľadávky alebo právny dôvod jej vzniku). Argumentovala tým, že ide\no protichodné rozhodnutia súdov, aj keď dôvody popretia správcu boli v oboch veciach totožné. Rozpor\nvychádzal z aplikácie R 53/2019 v jeho reštriktívnom výklade (popretie judikovanej pohľadávky len z\ndôvodov, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia), pričom odvolací súd vo veci sp. zn. 8CoKR/16/2025\nvychádzal z R 53/2019 v spojení s rozhodnutím sp. zn. 3Obo/71/2007 a popretie z dôvodov týkajúcich\nsa absencie právneho dôvodu v prihláške posúdil ako opodstatnené.\n18. Dovolateľka namietala nesprávnu aplikovateľnosť judikátu R 53/2019 na pohľadávky priznané\nplatobným rozkazom. Poukázala na to, že nosný dôvod uvedeného judikátu spočívajúci v tom, že\nposúdenie skutočností nastalých pred vydaním rozhodnutia patrilo do právomoci konajúceho orgánu,\npredpokladá reálne meritórne preskúmanie veci a vykonanie dokazovania. Pri platobnom rozkaze\nvšak súd vec meritórne neposudzuje a skúma len formálne splnenie podmienok na jeho vydanie.\nMechanickú aplikáciu R 53/2019 na rozhodnutia bez meritórneho prieskumu (platobný rozkaz, rozsudok\npre zmeškanie) označila za rozpornú s nosným dôvodom tohto judikátu, vedúcu k situácii, že vecne\nnepreskúmaná pohľadávka by bola v konkurze imúnna voči prieskumu na úkor ostatných veriteľov. Tiež\nakcentovala, že platobný rozkaz je len deklaratórnym rozhodnutím pri súdom neposúdenej pohľadávke,\nbez vedenia dokazovania o jej vzniku. Správca bol preto v rámci povinnosti postupovať s odbornou\nstarostlivosťou povinný takúto spornú pohľadávku v záujme ochrany ostatných veriteľov poprieť.\n19. Vo vzťahu k povinnosti preukazovať právny dôvod pohľadávky uviedla, že podľa § 29 ods. 6 v spojení\ns § 30 ods. 2 ZKR je veriteľ povinný pripojiť k prihláške listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti,\npričom toto podanie už nemožno opraviť ani doplniť. Ide o subjektívnu zodpovednosť veriteľa postupovať\ns náležitou starostlivosťou. Ak túto povinnosť nesplní a správca nemôže pohľadávku zistiť, ide o spornú\npohľadávku, ktorú je správca povinný podľa § 32 ods. 1 ZKR poprieť. Preto záver odvolacieho súdu,\nže veriteľ mohol právny dôvod preukázať až v incidenčnom konaní, robí z dotknutých ustanovení ZKR\nobsolétnu normu, čo je neprípustný výklad.\n20. Napokon dovolateľka poukázala aj na rozhodovaciu prax v Českej republike a skonštatovala, že\nodvolací súd nesprávne právne posúdil vec, keď nesprávne vyložil a aplikoval R 53/2019, nesprávne\nposúdil rozsah povinností veriteľa v zmysle § 29 ods. 1 a 6 v spojení s § 30 ods. 2 ZKR pri prihlasovaní\njudikovanej pohľadávky a nesprávne vyložil ustanovenie § 32 ods. 18 ZKR v rozpore s jeho účelom.\n21. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej uviedla, že dovolateľka sa síce formálne dovoláva\nustanovenia § 420 písm. f) CSP, avšak obsah jej argumentácie nesmeruje k preukázaniu existencie\nprocesnej vady dosahujúcej intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces, ale predstavuje výlučne\npolemiku s právnym posúdením veci odvolacím súdom. Poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu SR, zmysle ktorej dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP neslúži ako ďalší opravný\nprostriedok na preskúmanie správnosti právnych záverov odvolacieho súdu. V prejednávanej veci\nnebola žalovanej znemožnená realizácia jej procesných práv, nakoľko žalovaná mala počas celého\nkonania plný prístup k súdu, mohla navrhovať dôkazy, prednášať právne argumenty a využiť všetky\nopravné prostriedky, ktoré právny poriadok pripúšťa. Podľa názoru žalobkyne, nesúhlas žalovanej s\nprávnym názorom súdu nemôže založiť prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Otázka, či\nodvolací súd správne vyložil ustanovenia § 29, § 30 alebo § 32 ZKR, prípadne či správne aplikoval\nrozhodnutie R 53/2019, je otázkou právneho posúdenia veci, nie otázkou procesného postupu. K\nnámietke dovolateľky o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu\nnevysporiadania sa so všetkými jej argumentmi, žalobkyňa uviedla, že odvolací súd je povinný\nvysporiadať sa iba s rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré majú význam pre výsledok konania. To, že\nodvolací súd nepriložil jednotlivým argumentom dovolateľky rovnaký význam, aký im prisudzuje samotná\ndovolateľka, nemôže viesť k záveru o arbitrárnosti rozhodnutia.\n22. Žalobkyňa zdôraznila, že rozhodnutie publikované pod R 53/2019 predstavuje judikát publikovaný\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR, teda rozhodnutie, ktorému bola\npriznaná osobitná autorita pri zabezpečovaní jednotného výkladu práva. Naopak, rozhodnutia sp. zn.\n\n3Obo/71/2007 a 1Obo/1/2019 predstavujú individuálne rozhodnutia vydané v odlišných skutkových\na právnych pomeroch, pričom ani jedno z nich nebolo publikované ako zjednocujúce rozhodnutie.\nSamotná existencia jednotlivých rozhodnutí s odlišnou argumentáciou ešte neznamená existenciu\nustálenej rozdielnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa §\n421 ods. 1 písm. c) CSP pritom nestačí len poukázať na izolované rozhodnutia, ale musí ísť o skutočne\nexistujúcu rozdielnu rozhodovaciu činnosť dovolacieho súdu pri riešení tej istej právnej otázky.\n23. V závere svojho vyjadrenia žalobkyňa skonštatovala, že podstatná časť dovolania predstavuje\nnesúhlas dovolateľky s tým, ako odvolací súd aplikoval rozhodnutie R 53/2019 na skutkové okolnosti\nprejednávanej veci. Prípustnosť dovolania však nie je možné založiť iba na tom, že dovolateľka\npreferuje inú interpretáciu existujúcej judikatúry. Podľa názoru žalobkyne je rozhodnutie odvolacieho\nsúdu plne súladné s ustálenou judikatúrou. Navrhla preto, aby dovolací súd dovolanie žalovanej z vyššie\nuvedených dôvodov ako neprípustné odmietol.\n24. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas žalovaná v rozsahu,\nv akom bolo napadnuté rozhodnutie vydané v jej neprospech (§ 424 CSP), zastúpená podľa § 429 ods.\n1 CSP, preskúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,\nako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné\nako neprípustné a v dôsledku toho nedôvodné, odmietnuť.\n25. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n26. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n27. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n28. Podľa § 431 ods. 1, ods. 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v\nkonaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada.\n29. Podľa § 432 ods. 1, ods. 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia.\n30. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným, sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Na\nto, aby dovolací súd mohol pristúpiť k vecnému prejednaniu dovolania, musia byť splnené podmienky\nprípustnosti dovolania, ktoré vyplývajú z § 420, resp. § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania,\nt. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi a aby tieto dôvody\nboli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431, resp. § 432 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie\nsú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí výlučne do právomoci\ndovolacieho súdu.\n31. Z textového znenia dovolania vyplýva, že dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania odkazom\nna ustanovenie § 420 písm. f) CSP argumentujúc tým, že odvolací súd jej rozhodnutím vo veci samej\nnesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.\n32. Dovolací súd akcentuje, že každé podanie vo veci posudzuje v zmysle § 124 ods. 1 CSP komplexne,\ns prihliadnutím na jeho obsah. V prejednávanej veci z obsahu podaného dovolania nepochybne\n\nvyplýva, že hoci dovolateľka v úvode svojho dovolania formálne označila dovolací dôvod aj odkazom na\nustanovenie § 420 písm. f) CSP, celá jej dovolacia argumentácia smeruje k odôvodneniu dovolacieho\ndôvodu vymedzeného ustanovením § 421 ods. 1 písm. c) CSP, spočívajúceho v nesprávnom právnom\nposúdení veci odvolacím súdom, keď dovolateľka zastáva názor, že rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je v rámci rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu\nrozhodovaná rozdielne. Napriek uvedeniu dovolacieho dôvodu odkazom na ustanovenie § 420 písm.\nf) CSP však dovolateľka v dovolaní neuviedla žiadnu argumentáciu či opis skutočností, ktorými by\npreukazovala vadu zmätočnosti, resp. procesný postup súdov nižšej inštancie zakladajúci také závažné\nporušenie jej procesných práv, ktoré by v dôsledku svojej intenzity a relevantnosti predstavovali\nporušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP. Nakoľko dovolateľka tento dovolací\ndôvod nevymedzila spôsobom predpokladaným v § 431 ods. 1 a 2 CSP, dovolací súd v tejto časti jej\ndovolanie ako neprípustné odmietol v zmysle § 447 písm. f) CSP.\n33. Ďalej dovolací súd z obsahu dovolania zistil, že dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzuje tiež\nprioritne z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP argumentujúc tým, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, a pre\nprípad, ak by dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľkou uvedené rozhodnutia nezakladajú rozdielnu\nrozhodovaciu prax dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP, subsidiárne uplatňuje\nprípustnosť dovolania aj podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dôvodiac, že právna otázka, či možno poprieť\npohľadávku priznanú rozhodnutím vydaným bez meritórneho prieskumu veci, pri súčasnej absencii\noznačenia a doloženia právneho dôvodu vzniku pohľadávky v prihláške, nebola v rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu dosiaľ vyriešená.\n34. Pre dovolanie prípustné podľa § 421 CSP platí, že ho možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje\nkonkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový\nstav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval\nsprávny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov\nvyvodil nesprávne právne závery. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie\nveci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§\n432 ods. 2 CSP). Pokiaľ dovolateľ nevymedzí ním tvrdený dovolací dôvod uvedeným spôsobom, je to\ndôvodom pre odmietnutie dovolania podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP, podľa ktorého dovolací súd\nodmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie dôvody\nnie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435.\n35. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie\nprípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite\ndoloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky\na že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná\nv dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku\nvedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje\nprípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného právneho\nvýznamu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň ktorá je v rámci\ndovolacieho súdu rozhodovaná rozdielne. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v\ndovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu\ndovolania.\n36. Predpokladom naplnenia dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP je\nskutočnosť, že právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej, od ktorej vyriešenia záviselo a\nna ktorej posúdení založil odvolací súd svoje rozhodnutie, dovolací súd ako najvyššia súdna autorita\nv rámci svojej rozhodovacej činnosti rozhoduje rozdielne, a teda, že doposiaľ nebola zjednotená jeho\nrozhodovacia prax.\n37. Z dovolania vyplýva, že dovolateľka tento dovolací dôvod odôvodňuje poukazom na rozdielnu\nrozhodovaciu prax dovolacieho súdu k právnym otázkam špecifikovaným v bode 15. tohto uznesenia,\n\nktoré sú v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešené rozdielne. Podľa dovolateľky, na jednej strane\nide o rozsudok dovolacieho súdu sp. zn. 3Obdo/61/2018 z 20. novembra 2018, publikovaný pod R\n53/2019, podľa ktorého dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu môžu byť\nlen skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Na druhej strane ide o rozhodnutie dovolacieho\nsúdu sp. zn. 3Obo/71/2007, s ktorého právnym záverom sa dovolací súd stotožnil aj v rozhodnutí sp. zn.\n1Obo/1/2019 zo dňa 17. júna 2020. Dovolateľka poukázala na to, že ide o rozhodnutia tej istej najvyššej\nsúdnej autority o vecne totožnej právnej otázke, pričom rozhodnutie sp. zn. 1Obo/1/2019 bolo vydané\ntakmer dva roky po publikovaní R 53/2019. To podľa dovolateľky preukazuje pretrvávajúcu vnútornú\nnejednotnosť rozhodovacej praxe dovolacieho súdu k vymedzeným otázkam. V súvislosti s rozdielnou\nrozhodovacou praxou dovolacieho súdu poukázala aj na protichodné rozhodovanie odvolacieho súdu\nv skutkovo totožných veciach, a to vo veci o určenie popretej pohľadávky vedenej Mestským súdom\nBratislava III pod sp. zn. 60Cbi/4/2023 a Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 8CoKR/16/2025,\nkde odvolací súd skúmal popretie správcu z totožných dôvodov ako v prejednávanej veci (veriteľ\nako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol faktúry a doložil právoplatný platobný rozkaz, pričom\nnedoložil žiadne listiny preukazujúce existenciu pohľadávky alebo právny dôvod jej vzniku). Hoci dôvody\npopretia správcu boli v oboch veciach totožné, odvolacie súdy rozhodli v skutkovo rovnakých veciach\nprotichodne. Kým súdy v prejednávanej veci vychádzali z R 53/2019 v jeho reštriktívnom výklade\n(popretie judikovanej pohľadávky len z dôvodov, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia), odvolací súd vo\nveci sp. zn. 8CoKR/16/2025 vychádzal z R 53/2019 v spojení s rozhodnutím sp. zn. 3Obo/71/2007 a\npopretie z dôvodov týkajúcich sa absencie právneho dôvodu v prihláške posúdil ako opodstatnené.\n38. Dovolací súd konštatuje, že dovolateľka ani odkazom na rozhodnutia dovolacieho súdu\nnepreukázala, že by odvolací súd v dovolaním napadnutom rozsudku posudzoval právnu otázku, na\nktorej vyriešení by založil svoje rozhodnutie, ktorá by bola v rámci rozhodovacej činnosti najvyššieho\nsúdu rozhodovaná rozdielne a v ktorej by k tejto veci nedošlo k zjednoteniu judikatúry najvyššieho súdu.\nDovolateľka síce v dovolaní argumentovala citáciou z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/1/2019,\nale uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu nemožno pre účely posúdenia prípustnosti dovolania\npovažovať za relevantné, keďže bolo vydané v incidenčnom spore vedenom ešte podľa zákona č.\n328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorý sa už na prejednávanú vec nevzťahuje. Taktiež uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3Obo/71/2007, na ktoré dovolateľka odkazovala nepriamo poukázaním na\nrozsudok odvolacieho súdu č. k. 8CoKR/16/2025-131 z 23. septembra 2025, bolo vydané v incidenčnom\nspore vedenom ešte podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, a preto ho nemožno pre\nposudzovanú vec považovať za aplikovateľné. Napokon dovolací súd zdôrazňuje, že obe dovolateľkou\nzmieňované rozhodnutia (3Obo/71/2007 a 1Obo/1/2019) sú síce rozhodnutiami Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, avšak vydanými v odvolacom konaní. Ide teda o rozhodnutia odvolacieho súdu,\npreto ich nie je možné v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP považovať za rozhodnutia dovolacieho súdu.\n39. Vo vzťahu k právnym otázkam dovolateľkou formulovanými v bode 15. odôvodnenia tohto uznesenia,\ndovolací súd upriamuje pozornosť na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/61/2018, ktoré bolo\npublikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.\n5/2019 pod R 53/2019 (na ktoré poukázali v predmetnej veci aj súdy oboch inštancíí), v ktorom najvyšší\nsúd posudzoval (okrem iného) aj dovolateľom nastolené právne otázky. Hoci predmetom dovolacieho\nprieskumu v zmienenom prípade nebola skutkovo zhodná vec, najvyšší súd v tomto rozhodnutí dospel\nk záverom aplikovateľným i v posudzovanom prípade, a to:\nI. Z ustanovenia § 32 ods. 18 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva záver, že by pohľadávky\npriznané rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci nemali podliehať preskúmavaniu zo strany\nsprávcu. Správca je v prípade zistenia spornosti povinný poprieť aj pohľadávku priznanú rozhodnutím\nsúdu alebo iného orgánu verejnej moci.\nII. Dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej\nmoci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré nastali pred\nvydaním rozhodnutia, nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, nakoľko ich posúdenie\npatrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.\n40. Dovolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutia, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov (ďalej len „Zbierka“), slúžia na zjednocovanie rozhodovacej\nčinnosti súdov a považujú sa za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, o čom svedčí aj\n\nkomplexnosť procesu schvaľovania rozhodnutí prijatých príslušným kolégiom najvyššieho súdu na\nuverejnenie do Zbierky. K tomu dovolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.\nzn. 7Cdo/265/2019 z 25. novembra 2020, podľa ktorého v zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu\n„ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ (§ 421 ods. 1 CSP) predovšetkým stanoviská, alebo\nrozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke. So zreteľom na uvedené a\ndovolateľkou formulované otázky nebol v prejednávanej právnej veci naplnený dovolací dôvod v zmysle\n§ 421 ods. 1 písm. c) CSP.\n41. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania subsidiárne aj z ustanovenia § 421 ods.\n1 písm. b/ CSP. Základným predpokladom prípustnosti dovolania v zmysle citovaného ustanovenia\nje, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti dosiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú\ndovolateľom (právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasil). Zároveň platí, že\nprávna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre\nrozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické resp. akademické\notázky, ktoré nemajú relevantný vplyv na meritórne rozhodnutie.\n42. Dovolateľka tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, a to, či možno poprieť pohľadávku priznanú\nrozhodnutím vydaným bez meritórneho prieskumu veci, pri súčasnej absencii označenia a doloženia\nprávneho dôvodu vzniku pohľadávky v prihláške.\n43. Podľa názoru dovolacieho súdu, dovolateľkou nastolená právna otázka bola už v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu riešená práve vo vyššie zmienenom rozhodnutí publikovanom v Zbierke pod\nR 53/2019 so záverom, že pohľadávky priznané právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov\nsa nepovažujú ex lege za zistené a podliehajú preskúmavaniu, a v prípade ich spornosti aj popretiu\nzo strany správcu s tým, že v prípade spornosti súdom judikovanej pohľadávky je správca povinný\npohľadávku poprieť, pričom ale predpokladom úspešného popretia pohľadávky nemôžu byť skutočnosti\nexistujúce ešte pred vydaním rozhodnutia súdu o jej priznaní, ale musí ísť o skutočnosti, ktoré nastali\naž po vydaní rozhodnutia, ktorým súd pohľadávku priznal.\n44. Dovolací súd v tejto súvislosti akcentuje, že aj platobný rozkaz podľa platnej právnej úpravy (§ 265 a\nnasl. CSP) predstavuje jeden zo spôsobov meritórnych rozhodnutí vo veci samej, čo ho v zmysle právnej\nteórie činí identickým s inými formami súdnych rozhodnutí (napr. s rozsudkami, uzneseniami o schválení\nzmieru a pod.). Potom platí, že posúdenie dôvodnosti správcom namietaných skutočností patrilo do\nprávomoci súdu, ktorý platobný rozkaz vydal. Ako správne konštatovali konajúce súdy, okolnosti, ktorými\nsprávca odôvodňoval popretie žalobkyňou prihlásených pohľadávok do konkurzu vedeného na majetok\núpadcu a ich preukazovanie, bol oprávnený posudzovať v predmetnom prípade Okresný súd Banská\nBystrica pred vydaním platobného rozkazu, resp. v prípade podania odporu proti platobnému rozkazu zo\nstrany úpadcu, bol by následne oprávnený tieto okolnosti posudzovať súd príslušný na konanie v zmysle\nCSP, a to v rámci vykonaného dokazovania. Nakoľko žalovaný úpadca v predmetných konaniach voči\nvydanému platobnému rozkazu odpor nepodal a tieto (tu správcom namietané) skutočnosti neuplatnil\nako prostriedky procesnej obrany, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, čím zo\nstrany Okresného súdu Banská Bystrica došlo k judikovaniu peňažných pohľadávok žalobkyne na\nzáklade jej návrhu na vydanie platobného rozkazu. Konajúce súdy dospeli teda k správnemu záveru,\nsúladnému s rozhodnutím R 53/2019, že popretie pohľadávok nie je dôvodné, lebo žalovaná namietala\nskutočnosti, ktoré nastali pred vydaním súdneho rozhodnutia - platobného rozkazu a tieto nemôžu byť\ndôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky (navyše za situácie, že veriteľ v prihláške pohľadávky\nriadne označil nezaplatenú pohľadávku s odkazom na konkrétnu faktúru a špecifikoval exekučný titul).\n45. Záverom dovolací súd podotýka, že samotná polemika dovolateľky s právnym názorom konajúcich\nsúdov a jej tvrdenie o arbitrárnosti a nelogickosti rozsudku odvolacieho súdu pre rozpor so ZKR,\nnezakladajú dovolací dôvod vady zmätočnosti podľa § 420 CSP a ani nesprávneho právneho posúdenia\npodľa § 421 ods. 1 CSP.\n46. Pretože dovolací súd nezistil splnenie podmienok prípustnosti dovolania podaného dovolateľkou z\ndôvodov vyvodzovaných z § 420 písm. f) CSP (vady zmätočnosti) a ani z dôvodov podľa § 421 ods.\n1 písm. b), c) CSP (vada nesprávneho právneho posúdenia veci), dovolanie v celom rozsahu odmietol\npodľa ustanovenia § 447 písm. c), f) CSP.\n\n47. V dovolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto má proti žalovanej ako dovolateľke nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). O výške náhrady\ntrov dovolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.\n48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8CoKR/23/2025", "guid": "9659eddc-9e46-4cb8-b1b9-c93e9748bf78:bd1b417d-eed1-4b56-8984-69767b64ec45", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "f21fd35a-204d-4707-aa21-f6eb754a2bbc:fde643e2-743d-49e5-8f0d-c6344cfda004", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1323205054.2", "spisova_znacka": "8CoKR/16/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoKR/16/2025 z 23. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-09-23", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1323205054.2"}], "citovane_v": []}