{"guid": "60f46617-9a77-40a2-a5f7-70d25008f505:75507e16-4ec5-4ca1-a6d5-9f940ae44ec3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1322203450.1", "spisova_znacka": "4Cdo/32/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/32/2025 z 31. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2026, sp. zn. 4Cdo/32/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1322203450.1", "identifikacne_cislo": "1322203450", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75507e16-4ec5-4ca1-a6d5-9f940ae44ec3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1322203450.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1322203450.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1322203450.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/32/2025\n1322203450\n31. 03. 2026\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2026:1322203450.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore navrhovateľov 1/ L. U., narodeného X. T. XXXX, L., A. F.\nI., XXXX/XX a 2/ S. U., narodenej XX. T. XXXX, L., A. F. I., XXXX/XX, proti odporcovi Urbár Rača,\npozem. spol. - Pozemkové spoločenstvo podielového vlastníctva lesov a poľnohospodárskych majetkov,\nBratislava, Lisovňa 29, IČO: 31 749 674, o potvrdení vydržania, vedenom na Mestskom súde Bratislava\nIV pod sp. zn. B3-44Vyd/1/2022, o dovolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu\nBratislava z 30. septembra 2024 sp. zn. 7Co/96/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) napadnutým\nuznesením zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ (ďalej aj ,,navrhovatelia“) na začatie konania o potvrdení\nvydržania (výrok I.) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok\nII.). Rozhodnutie právne odôvodnil § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 až 4 zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 359e ods. 1, 2, 3, § 359f\nods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a vecne tým, že\nnavrhovatelia odôvodňovali svoj návrh tým, že nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom vydržania,\nboli pridelené predchádzajúcej užívateľke L. U. (matka navrhovateľa 1/) v roku 1966 prostredníctvom\nJednotného roľníckeho družstva československo-sovietskeho priateľstva Bratislava - Rača, pričom\nužívanie kontinuálne prešlo na navrhovateľa 1/ prostredníctvom nájomných zmlúv s tým, že užívanie a\ndržba mala vyvrcholiť odkúpením nehnuteľností. K odkupovaniu predmetných nehnuteľností nedošlo,\na to aktivitou urbárnikov v Rači, ktorým sa podarilo vydokladovať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.\nNásledne došlo v roku 2012 k podpisu nájomnej zmluvy s Pozemkovým spoločenstvom podielového\nvlastníctva lesov a poľnohospodárskych majetkov (ďalej aj ,,Pozemkové spoločenstvo“) a to pod tlakom,\npričom doba nájmu bola stanovená na 10 rokov a uplynula dňa 31.12.2021. Navrhovatelia ďalej uviedli,\nže Pozemkové spoločenstvo vzalo na vedomie, že na nehnuteľnosti je postavená rekreačná chata,\nktorá bola nadobudnutá riadnou kúpnou zmluvou a jej vlastníkom je navrhovateľ 1/. Zároveň tvrdili,\nže dňom podpisu vstúpili do držby predmetu vydržania a z tohto predmetu nerušene berú úžitky ako\naj znášajú náklady a v jej užívaní nie sú žiadnou osobou rušení. Zároveň Pozemkové spoločenstvo\nmlčky súhlasilo s vybudovaním oplotenia na ochranu nehnuteľnosti a dovezeného materiálu a tiež\ns dobromyseľným užívaním priľahlej záhrady. Navrhovatelia uviedli, že za stavbu - rekreačnú chatu\nbola Miestnym úradom a neskôr Magistrátom Bratislava vyrubovaná daň z nehnuteľnosti, ktorú riadne\nuhrádzajú. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov nie je\nmožné vyhovieť a to z dôvodu, že navrhovatelia neosvedčili, že oni alebo ich právny predchodca (matka\nnavrhovateľa 1/) vstúpili do držby predmetných nehnuteľností na základe konkrétneho nadobúdacieho\nprávneho titulu. Konštatoval, že vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva, k\nčomu musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady, ktorými sú, že držba veci musí byť oprávnená\n\npo celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas\nzákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania\nje skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo\npatrí. Pri posúdení toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,\nnemožno vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť\nposudzovaná aj z hľadiska toho, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím\nna okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,\nže užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba\nteda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,\nak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa\ndržiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec\nprávom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Prvoinštančný súd poukázal na\nto, že z tvrdení navrhovateľov vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti im boli dané do užívania na\nzáklade zmluvy o prenájme zo dňa XX.X.XXXX, zmluvy o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie pre\nzáhradkárske účely členovi SZZ zo dňa X.X.XXXX a zmluvy o nájme č. XXXXXXU zo dňa X.X.XXXX.\nSúd prvej inštancie vyvodil, že navrhovatelia na základe uvedeného majú vedomosť o tom, že ich\nprávna predchodkyňa (matka navrhovateľa 1/) užívala predmetné nehnuteľnosti titulom nájomných\nzmlúv, teda vo vedomí, že vlastníkom je prenajímateľ nehnuteľnosti. Prvoinštančný súd konštatoval, že\nuž táto skutočnosť vylučuje dobromyseľnosť navrhovateľov a ich právnej predchodkyne o tom, že im\npredmetné nehnuteľnosti patria. Uviedol, že nepostačuje skutočnosť, že nehnuteľnosť dlhodobo užívali,\nak vedeli, že nemajú právny titul, na základe ktorého by nadobudli toto oprávnenie čo do vlastníctva. Súd\nprvej inštancie návrh navrhovateľov na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k\npredmetným nehnuteľnostiam zamietol. S poukazom na § 52 CMP rozhodol o trovách konania tak, že\nžiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ,,odvolací súd“ alebo ,,krajský súd“) uznesením z 30. septembra\n2024 sp. zn. 7Co/96/2024 potvrdil uznesenie prvoinštančného súdu a vyslovil, že žiaden z účastníkov\nnemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a\nprávnymi závermi súdu prvej inštancie, jeho odôvodnenie považoval za presvedčivé, logické a úplné.\nStotožnil sa s postupom súdu prvej inštancie, ktorý správne zistil skutkový stav, aplikoval naň relevantné\nustanovenia zákonov, tieto správne vyložil a dôsledne sa vysporiadal s argumentáciou oboch strán\nsporu. Odvolací súd ako prvoradé konštatoval, že konanie o potvrdení vydržania podľa ôsmej hlavy\ndruhej časti Civilného mimosporového poriadku prebieha v dvoch fázach. Ak nedôjde k odmietnutiu\nnávrhu na začatie konania, súd prvej inštancie preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol\nvlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Táto fáza\nkonania sa končí buď zamietnutím návrhu na začatie konania (ak zistí, že nie sú splnené podmienky\nna vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1) alebo vydaním vyzývacieho uznesenia. V\ndruhej fáze konania (po vydaní vyzývacieho uznesenia) súd posudzuje námietky, ktoré si môžu uplatniť\noprávnené osoby proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania. Konanie končí zamietnutím návrhu\nna začatie konania o potvrdení vydržania, ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné alebo vydaním\nunesenia o potvrdení vydržania. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie v prejednávanej veci je\nzrejmé, že prvoinštančný súd zamietol návrh navrhovateľov na začatie konania o potvrdení vydržania z\ndôvodu, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP.\n2.1. Odvolací súd konštatoval, že v konaní bolo potrebné v prvom rade skúmať oprávnenosť držby\nsporných nehnuteľností, a teda aj existenciu právneho titulu (i domnelého), ktorý dobromyseľnosť držby\nu navrhovateľov mal zakladať, čo je zároveň jedným z predpokladov úspešného vydržania ako spôsobu\nnadobudnutia vlastníckeho práva (ďalšími predpokladmi sú spôsobilý predmet vydržania, nepretržitosť\ndržby a zákonom stanovené trvanie držby).\n2.2. K dobromyseľnosti držiteľa odvolací súd uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry oprávneným\ndržiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,\nže mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v\nomyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba\nzo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ\npri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu\nod každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o\ntom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu\n\nvec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek\ntomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti\nkonkrétneho prípadu od každého požadovať (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.3.2011, sp.\nzn. 5Cdo/30/2010). Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol\npri normálnej opatrnosti vyhnúť. Treba zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú\nz objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ak omyl presahuje rámec bežného,\nzvyčajného posudzovania vecí, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu,\nmôže byť v síce dobrej viere, no nie so zreteľom na všetky okolnosti, a preto nemôže byť držiteľom\noprávneným (z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2010, sp. zn. 5Cdo/234/2009). Vo vzťahu k\noprávnenému držiteľovi konštatoval, že v zmysle ustálenej judikatúry na to, aby bola držba oprávnená,\nnestačí iba subjektívne presvedčenie, že držiteľovi právo patrí; omyl držiteľa, z ktorého vychádza jeho\npresvedčenie o existencii držaného práva, musí byť ospravedlniteľný, pričom omyl je ospravedlniteľný,\nak držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného\nprípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti\no tom, že mu vec alebo právo patrí. Zároveň je ustálené, že ten, kto nie je vlastníkom veci, sa považuje za\noprávneného držiteľa vtedy, ak sa jeho držba opiera o dovolený právny titul (iný ako vlastnícky), a príp.\naj vtedy, ak v dobrej viere opiera svoju držbu o domnelý právny titul. Držiteľ, ktorý drží vec na základe\nospravedlniteľného omylu môže byť síce v dobrej viere, ale nie s prihliadnutím na všetky okolnosti, a\npreto nemôže byť oprávnený držiteľ. Samotná skutočnosť, že obsah určitého práva je dlhodobo fakticky\nvykonávaný, nestačí. Pri posudzovaní ospravedlniteľného omylu držiteľa sa vychádza z objektívnych\nhľadísk, preto neskúsenosť držiteľa, resp. nižšia úroveň vzdelania, ktoré dosiahol, nie sú významné.\n2.3. Odvolací súd poukázal, že v prejednávanej veci z listinných dôkazov vyplynulo, že navrhovateľ 1/\nje vlastníkom stavby - záhradnej chatky zapísanej na LV č. XXXX, okres Q. I., obec Q. - D., kat. územie\nD., súp. č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorú nadobudol od svojej matky p. L. U. na\nzáklade kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX. Vo vzťahu k pozemkom v súčasnosti vedeným pod parc. č.\nXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2 a parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 325 m2\nbola dňa XX.X.XXXX medzi navrhovateľom 1/ a JRD ČSP Bratislava - Rača uzavretá zmluva o nájme\nna dobu 15 rokov, následne dňa X.X.XXXX medzi navrhovateľom 1/ a Slovenským zväzom záhradkárov\nuzavretá zmluva o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie pre záhradkárske účely členovi SZZ na\nobdobie 10 rokov a napokon dňa X.X.XXXX medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ a Pozemkovým spoločenstvom\npodielového vlastníctva lesov a poľnohospodárskych majetkov uzavretá nájomná zmluva do 31.12.2021.\nNavrhovatelia zároveň uviedli a preukázali, že prejavili záujem o odkúpenie predmetných pozemkov do\nsvojho vlastníctva (anketový lístok zo dňa XX.X.XXXX). V súvislosti s tvrdením navrhovateľov v podanom\nodvolaní, že oni a ich právna predchodkyňa fakticky užívali sporné pozemky, tieto zveľaďovali, majú\nna jednom z nich postavenú záhradnú chatku, a že ich v užívaní od počiatku nikto nerušil, odvolací\nsúd konštatoval, že tieto skutočnosti nemajú žiaden právny význam pre posudzovanie dobromyseľnosti\ndržby navrhovateľov, nakoľko samostatne, bez ďalšieho nezakladajú ich dobrú vôľu a presvedčenie, že\ncudzie pozemky užívajú spôsobom, že im vlastnícke právo k sporným pozemkom patrí. Vzhľadom na\nzistený skutkový stav nemožno vyvodiť, že na strane navrhovateľov existovala dobrá viera, že im sporné\nnehnuteľnosti (pozemky parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX) patria, nakoľko dobrá viera oprávneného\ndržiteľa sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. U\nnavrhovateľov však takýto právny titul (aj domnelý) úplne absentuje. Navrhovatelia (ako aj ich právna\npredchodkyňa) od počiatku vedeli a museli vedieť, že predmetné pozemky im vlastnícky nepatria, o čom\nsvedčia uzavreté zmluvy o prenechaní pozemkov do užívania a o nájme pozemkov. Odvolací súd dodal,\nže aj z kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádzalo vlastnícke právo k stavbe - záhradnej chaty, je uvedené,\nže táto sa prevádza bez pozemku.\n3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali navrhovatelia (ďalej aj ,,dovolatelia“) dovolanie, v ktorom\nuviedli, že boli v dobromyseľnom konaní, že riadne a poctivo splnili všetky právne podmienky,\naby úspešne preukázali nerušenú vydržaciu lehotu, v ktorej ich nikto nerušil. Sú názoru, že konali\ndobromyseľne, na nehnuteľnosti riadne hospodárili pre ich rodinné potreby a nikto ich žiadnym právnym\nani faktickým konaním nerušil. Nebolo proti nim vedené žiadne súdne ani administratívne konanie, platia\ndane, nemajú žiadne daňové nedoplatky, a nemajú nedoplatky ani u iných subjektov verejnej správy.\nSú názoru, že k prerušeniu vydržacej lehoty z ich viny nedošlo, sú presvedčení, že splnili všetky právne\nrelevantné podmienky pre dosiahnutie poctivého vydržania, dobromyseľne boli v tom, že Urbár Rača\nsvojím konaním chce dosiahnuť stav právnej istoty pre všetky fyzické osoby v tejto lokalite, teda aj pre\ndovolateľov.\n\n3.1. Dovolatelia navrhujú, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu ako aj predchádzajúce\nuznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na prvoinštančný súd na nové prejednanie a rozhodnutie\na o trovách konania aby sa rozhodlo v osobitnom konaní.\n4. K dovolaniu navrhovateľov sa vyjadril odporca a zdôraznil, že Urbár Rača, pozem. spol. nie je\nvlastníkom predmetných pozemkov, ale ich správcom a vydržanie nemôže byť namierené voči správcovi,\nale voči jednotlivým podielnikom, ktorí sú reálnymi vlastníkmi podielového spoluvlastníctva. Stotožňuje\nsa s právnymi závermi a odôvodnením súdov nižších inštancií, dovolanie považuje za účelové. Navrhuje\ndovolaciemu súdu dovolanie odmietnuť alternatívne zamietnuť.\n5. K vyjadreniu odporcu sa vyjadrili navrhovatelia, pričom zotrvali na predchádzajúcich vyjadreniach.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo ,,dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov je potrebné odmietnuť.\n7. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a\nv záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto\nprávo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní\na rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené\nvšetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre\nvšetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,\n5Cdo/255/2014 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n7.1. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res\niudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a\ndovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť\nuž právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n7.2. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7.3. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku\nspomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v\ndovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako\nho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\n8. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že dovolatelia zákonným spôsobom nevysvetlili z čoho\nvyvodzujú prípustnosť dovolania a náležite nevymedzili dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v\nspojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dovolaní tvrdili, že boli v dobromyseľnom konaní, že\nriadne a poctivo splnili všetky právne podmienky, aby úspešne preukázali nerušenú vydržaciu lehotu, v\nktorej ich nikto nerušil. Sú názoru, že konali dobromyseľne, na nehnuteľnosti riadne hospodárili pre ich\nrodinné potreby a nikto ich žiadnym právnym ani faktickým konaním nerušil. Nebolo proti nim vedené\nžiadne súdne ani administratívne konanie, platia dane, nemajú žiadne daňové nedoplatky, a nemajú\nnedoplatky ani u iných subjektov verejnej správy. Sú názoru, že k prerušeniu vydržacej lehoty z ich\nviny nedošlo, sú presvedčení, že splnili všetky právne relevantné podmienky pre dosiahnutie poctivého\nvydržania, dobromyseľne boli v tom, že Urbár Rača svojím konaním chce dosiahnuť stav právnej istoty\npre všetky fyzické osoby v tejto lokalite, teda aj pre dovolateľov.\n\n8.1. Súd prvej inštancie uznesením zamietol návrh dovolateľov na začatie konania o potvrdení\nvydržania, keď dospel k záveru, že dovolateľmi tvrdené skutočnosti a predložené listiny neosvedčujú\nsplnenie zákonných predpokladov vydržania, a to najmä existenciu oprávnenej držby (§ 130 ods. 1\nObčianskeho zákonníka). Odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a stotožnil sa s nosnými dôvodmi\nsúdu prvej inštancie. Podľa § 419 CSP je dovolanie prípustné len vtedy, ak to zákon pripúšťa. Podľa\n§ 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak toto rozhodnutie\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Zároveň platí, že dovolanie nie je ďalším odvolaním; dovolací\nsúd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové zistenia a hodnotenie dôkazov súdov nižších stupňov. Z\nobsahu dovolania vyplýva, že dovolateľmi uplatnená argumentácia smeruje predovšetkým k tvrdeniu,\nže (i) predmetné pozemky dlhodobo užívajú, zveľaďujú a platia súvisiace povinnosti, (ii) ich právna\npredchodkyňa vstúpila do užívania v historickom kontexte „pridelenia“ a družstevného užívania, (iii)\nv lokalite prebiehalo anketové konanie smerujúce k majetkoprávnemu usporiadaniu, a (iv) zo strany\nUrbáru Rača proti nim nebolo vedené žiadne konanie a neboli v užívaní rušení. Dovolatelia na tomto\nzáklade vyvodzujú, že splnili predpoklady vydržania a súdy nižších stupňov mali ich návrhu vyhovieť.\n8.2. Dovolací súd poukazuje, že takto formulované námietky však predstavujú polemiku so skutkovými\nzávermi súdov nižších stupňov a so spôsobom, akým tieto vyhodnotili význam jednotlivých skutkových\nokolností (najmä existencie užívacích a nájomných zmlúv) pre posúdenie dobromyseľnosti držby.\nDovolatelia v dovolaní zároveň nekonkretizovali právnu otázku v zmysle § 421 ods. 1 CSP, od ktorej\nby záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ani neoznačili, od ktorej ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu sa mal odvolací súd odkloniť, resp. ktorá otázka nebola v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu vyriešená alebo je rozhodovaná rozdielne. Už z tohto dôvodu dovolací súd nemôže\npristúpiť k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd dopĺňa, že hoci dovolateľom\nv konaní o potvrdení vydržania postačuje v prvej fáze konania podľa § 359e CMP osvedčiť splnenie\nzákonných predpokladov vydržania, ani štandard osvedčenia nevylučuje, aby súd návrh zamietol, ak z\ntvrdení a predložených listín už v tejto fáze vyplýva absencia niektorého zo základných predpokladov\nvydržania. V prejednávanej veci súdy nižších stupňov vychádzali z listín, ktoré dovolatelia sami predložili\n(zmluvy o dočasnom užívaní a nájomné zmluvy), a z ich vlastných tvrdení, podľa ktorých užívanie\npozemkov prebiehalo titulom užívacích/nájomných vzťahov. Zo skutkových okolností v danej veci\nvyplýva, že navrhovateľ 1/ je vlastníkom stavby - záhradnej chatky zapísanej na LV č. XXXX, okres Q. I.,\nobec Q. - D., kat. územie D., súp. č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorú nadobudol od\nsvojej matky p. L.D. U. na základe kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX. Vo vzťahu k pozemkom v súčasnosti\nvedeným pod parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2 a parc. č. XXXX/XX\n- záhrady o výmere 325 m2 bola dňa XX.X.XXXX medzi navrhovateľom 1/ a JRD ČSP Bratislava Rača uzavretá zmluva o nájme na dobu 15 rokov, následne dňa X.X.XXXX medzi navrhovateľom 1/\na Slovenským zväzom záhradkárov uzavretá zmluva o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie pre\nzáhradkárske účely členovi SZZ na obdobie 10 rokov a napokon dňa 9.1.2012 medzi navrhovateľmi\n1/ a 2/ a Pozemkovým spoločenstvom podielového vlastníctva lesov a poľnohospodárskych majetkov\nuzavretá nájomná zmluva do 31.12.2021. Navrhovatelia zároveň uviedli a preukázali, že prejavili záujem\no odkúpenie predmetných pozemkov do svojho vlastníctva (anketový lístok zo dňa 22.9.1997). Takéto\nokolnosti sú z hľadiska objektívneho posúdenia dobromyseľnosti držby významné, keďže signalizujú\nvedomosť užívateľa o tom, že pozemky mu nepatria a že ich užíva na základe oprávnenia od iného\nsubjektu. Dovolací súd uzatvára, že námietka žalobcov smeruje proti skutkovým zisteniam a spôsobu\nvyhodnotenia dôkazov. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ku\nktorým dospeli súdy nižších inštancií a na ktorých je založené napadnuté alebo jemu predchádzajúce\nrozhodnutie, ani prostriedkom určeným na prehodnotenie vykonaného dokazovania. Naopak dovolací\nsúd je podľa § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Len samotné\nspochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i sama polemika\ns rozhodnutím odvolacieho súdu alebo spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či\nkritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci významovo nezodpovedajú predpokladom\nprípustnosti dovolania, ktoré sú definované v § 432 CSP v spojení s § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie\npodané pre nesprávne právne posúdenie nemožno založiť na spochybňovaní skutkových záverov súdov\nnižších inštancií na základe tvrdeného nesprávneho vyhodnotenia dôkazov. Za týchto okolností záver,\nže dovolatelia neosvedčili oprávnenú držbu, nemožno považovať za zjavne rozporný so zákonom.\nDovolací súd nad rámec uvádza, že samotné dlhodobé užívanie pozemkov, investície do pozemkov\nalebo existencia stavby na pozemku, ako aj tvrdené „tolerovanie“ užívania zo strany iných subjektov, nie\n\nsú samy osebe právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva a bez existencie oprávnenej držby\nnemôžu viesť k úspešnému vydržaniu. Rovnako prejavený záujem o odkúpenie pozemkov (anketové\nkonanie) je okolnosťou, ktorá skôr potvrdzuje vedomosť o cudzom vlastníctve než by zakladala\nospravedlniteľný omyl o existencii vlastníckeho práva.\n9. So zreteľom na vyššie uvedené dovolanie nespĺňa podmienky prípustnosti podľa § 421 ods. 1 CSP,\ndovolací súd ho podľa § 447 písm. c) CSP odmietol.\n10. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov\nnemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}