{"guid": "58fe2499-ba02-4450-8ab6-3a1bda6db394:6b526fe9-042e-425b-b0f3-43c5d9dd443c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1319206519.1", "spisova_znacka": "4Cdo/88/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/88/2025 z 29. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2026, sp. zn. 4Cdo/88/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1319206519.1", "identifikacne_cislo": "1319206519", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 162 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-162"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-3", "nazov": "§ 162 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-162"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "nazov": "§ 444 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-2", "nazov": "§ 444 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "nazov": "§ 657 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-657"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-658.odsek-1", "nazov": "§ 658 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-658.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-658"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-553c", "nazov": "§ 553c OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-553c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-553c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-879j", "nazov": "§ 879j OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-879j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-879j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-559", "nazov": "§ 559 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-559", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-559"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-1", "nazov": "§ 517 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "nazov": "§ 517 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-585.odsek-1", "nazov": "§ 585 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-585.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-585"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-553b", "nazov": "§ 553b OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-553b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-553b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151j.odsek-3", "nazov": "§ 151j ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151j.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "nazov": "§ 853 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-853"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-162", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-657", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-658", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-553c", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-879j", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-559", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-585", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-553b", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151j", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-853"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b526fe9-042e-425b-b0f3-43c5d9dd443c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1319206519.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1319206519.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1319206519.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/88/2025\n1319206519\n29. 04. 2026\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2026:1319206519.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne N. J.Č., narodenej X. V. XXXX, Š., O.G. X,\nproti žalovanej T.. C. C., narodenej XX. Q. XXXX, K., P. XXXX/X, zastúpenej AK Studio Legale, s. r.\no., Bratislava, Mostová 2, IČO: 36 811 874, o zaplatenie 39.281,68 eura s príslušenstvom, vedenom\nna Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B3-60C/137/2019, o dovolaní žalovanej proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave z 25. septembra 2024 sp. zn. 4Co/18/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III - v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“\nalebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. 60C/137/2019 - 535 zo 4. novembra 2020 I. návrh žalovanej\nna prerušenie konania zamietol, II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 39.281,68 eur s\núrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 39.281,68 eura od 1.1.2005 do zaplatenia, všetko\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku, III. žalobu vo zvyšku úroku z omeškania zamietol a IV. priznal\nžalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. K podaniu zo 14.4.2020, ktorým navrhla\nžalovaná konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP prerušiť do skončenia konania vedeného pod sp.\nzn. 60C/22/2018 súd prvej inštancie uviedol, že návrhu nemieni vyhovieť vzhľadom na to, že konanie o\nvzájomnej žalobe vedenej pod sp. zn. 60C/22/2018 s prejednávanou vecou nesúvisí, nerieši sa v ňom\notázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci a preto rozhodol podľa § 162 ods. 3\nCSP tak, že o zamietnutí návrhu žalovanej na prerušenie konania rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci\nsamej. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej\nlen „OZ“), § 553 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom do 31.12.2007, § 879j OZ, § 553 ods. 1, 2, 3, § 553a\nods. 1, 2 OZ v znení účinnom od 1.1.2008, § 553b ods. 1, 2 OZ v znení účinnom od 1.1.2008, § 553c\nods.1, 2, 3, 4, 5 OZ v znení účinnom od 1.1.2008, § 559, § 517 ods. 1, 2 OZ, § 10c nariadenia vlády č.\n87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení účinnom do 31.1.2013, § 3 ods. 1\nnariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013 a vecne tým, že v čase uzavretia Zmluvy\no zabezpečovacom prevode (dňa 29.6.2004) OZ upravoval zabezpečenie záväzkov prevodom práva\nvýlučne v § 553, ktorý v znení účinnom do 1.1.2008 predstavoval len veľmi strohú právnu úpravu bez\njednoznačného vymedzenia charakteru a povahy tohto zabezpečovacieho inštitútu, pri ktorých výklade\nsa bolo možné stretnúť s dvomi názormi. Podľa prvého (prevládajúceho názoru) išlo o prevod práva\nprevedeného s rozväzovacou podmienkou, že zaisťovaný záväzok bude splnený a po splnení záväzku\nprevedené právo automaticky prechádza späť na prevodcu - dlžníka. Podľa druhého právneho názoru\nišlo o fiduciárny právny úkon, kde sa stretávajú dva právne úkony - prevod práva veriteľa na dôverníka a\njeho záväzok spočívajúci v prevode práva späť po splnení účelu prevodu. Podľa rozsudku Najvyššieho\nsúdu ČR, sp. zn. 30 Cdo 2089/2002, zabezpečovací prevod práva spočíva v tom, že dlžník prevedie na\nveriteľa svoje právo (napríklad právo vlastnícke) s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok\nbude splnený. Zabezpečovacím prevodom práva tak dochádza - aj keď podmienečne - k zmene v\n\nosobe nositeľa práva (napríklad v osobe vlastníka). Ak je splnený záväzok zabezpečený prevodom\npráva, obnovuje sa bez ďalšieho pôvodný stav. O takúto situáciu však nejde, pokiaľ vlastnícke právo\nk nehnuteľnostiam malo prejsť na veriteľa až v prípade, ak nebude splnený vlastný záväzok. Rovnako\npodľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 2233/2000, o zabezpečovací prevod práva\nide vtedy, ak dlžník prevedie na veriteľa svoje právo s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený\nzáväzok bude splnený. Zabezpečovacím prevodom práva tak dochádza - hoci podmienečne - k zmene\nv osobe nositeľa práva (napr. v osobe vlastníka); ak záväzok bude splnený, obnovuje sa bez ďalšieho\npôvodný stav. Prielomovým judikátom ohľadne charakteru a povahy tohto zabezpečovacieho inštitútu\nbol rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžo 17/2007 (ZSP č. 42/2008), ktorý konštatuje, že\n„Treba uviesť, že dojednanie prevodu práva ako obligačného zabezpečovacieho inštitútu má v zásade\nlen funkciu zabezpečovaciu a nie funkciu uhradzovaciu. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik\nvlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v\nčase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom,\npodľa názoru odvolacieho súdu obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39 OZ neplatné.“ Skonštatoval,\nže inštitút zabezpečovacieho prevodu práva prešiel v r. 2008 výraznou zmenou právnej úpravy. Podľa\ndôvodovej správy k zákonu č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2008 „Zabezpečovací prevod\nvlastníckeho a iného práva sa v aplikačnej praxi ukázal ako protikladný inštitút, ktorý na jednej strane síce\nvýrazne posilňuje právne postavenie veriteľa, ale na druhej strane je značne zneužiteľný pri disproporcii\npráv a povinností medzi veriteľom a dlžníkom. Jeho stručná normatívna úprava umožňovala výkon\npráva veriteľa takým spôsobom, že dlžník už v zárodku omeškania bez možnosti reštitúcie prichádzal\no majetkové hodnoty niekedy neporovnateľne so samotnou výškou pohľadávky. Najvýraznejšie sa to\nprejavovalo v prípadoch, ak predmetom zabezpečovacieho prevodu boli nehnuteľnosti predstavujúce\nobydlie dlžníka. Napriek uvedenej kontroverznosti má zabezpečovací prevod práva svoje miesto v\nsystéme právnych prostriedkov určených na zabezpečenie pohľadávky. Nepochybne ide o inštitút, ktorý\nvýrazne posilňuje právne postavenie veriteľa.“ Právna úprava účinná od 1.1.2008 v svetle zakotvenej\nkoncepcie je postavená na existencii rezolutívnej (rozväzovacej) podmienky, nie na fiduciárnom prevode.\nPreto v zmysle § 553d OZ zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza späť na osobu, ktorá\nzabezpečenie poskytla. Veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vec v jeho držbe vydať a ak niet\nodlišnej dohody, spolu s tým, čo k nej pribudlo. V prípade neochoty veriteľa postupovať týmto spôsobom\n(vydať vec či akceptovať dlžníka ako nositeľa pravá), nová právna úprava ochraňuje dlžníka v tom, že sa\nstáva zo zákona nositeľom prevedeného práva, ktoré si môže uplatniť správnym procesným spôsobom\nna súde. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008 v § 879j OZ zakotvili, že ustanoveniami\nnovely sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008, avšak vznik týchto právnych vzťahov\nako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného\nvyplýva, že na vznik zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva a posúdenie nárokov z tejto zmluvy\nplynúcich je potrebné aplikovať § 553 OZ v znení pred uvedenou novelou.\n1.1. Súd prvej inštancie poukázal na to, že o vzájomnom nároku uplatnenom pôvodne žalovanou v tomto\nkonaní na zaplatenie sumy 34.408,81 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia súd rozhodol\nrozsudkom č. k. 60C/22/2018 - 579 z 28. júna 2019 (v spore žalobcu V. C. H., rod. Š. ako právneho\nnástupcu žalovanej a p. Š. titulom postúpenia pohľadávky a žalobkyne ako žalovanej v konaní sp. zn.\n60C/22/2018) tak, že žalobu zamietol. V predmetnom konaní sp. zn. 60C/22/2018 svoj nárok žalobca\nodôvodňoval tým, že titulom úhrady kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy prevzala žalobkyňa od žalovanej\na p. Š. sumu celkovo spolu 6.420.000 Sk (213.105,00 eur), pričom kúpna cena podľa Kúpnej zmluvy\nbola 4.200.000 Sk a po odpočítaní predmetu pôžičky titulom Zmluvy o pôžičke z 29. júna 2004 v sume\n1.183.400 Sk vznikol žalovanej preplatok kúpnej ceny vo výške 1.036.600 Sk, t. j. 34.408,81 eura,\nktorej úhrady sa, po postúpení pohľadávky na syna, domáhal syn v konaní sp. zn. 60C/22/2018. Z\nuvedeného dôvodu sa súd prvej inštancie argumentáciou žalovanej, týkajúcej sa týchto skutkových\nokolností podrobne nezaoberal a na tieto neprihliadal.\n1.2. Súd prvej inštancie obmedzil svoje rozhodovanie na skúmanie dôvodnosti nároku žalobkyne na\nvrátenie pôžičky v žalovanej výške 39.281,68 eura s príslušenstvom od žalovanej podľa Zmluvy o\npôžičke s prihliadnutím na uzavretú Zmluvu o zabezpečovacou prevode práv k bytu P. X v K.. Posúdením\nZmluvy o pôžičke a Zmluvy o zabezpečovacom prevode vyhodnotil tieto ako platné právne úkony.\nSkonštatoval, že Zmluva o pôžičke obsahovala všetky podstatné náležitosti podľa § 657 OZ, na jej\nzáklade poskytla žalobkyňa žalovanej a p. Š. v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 1.183.400 Sk\npodľa čl. I Zmluvy o pôžičke a dlžníci sa tieto prostriedky zaviazali vrátiť do 31. 12. 2004 podľa čl. I Zmluvy\no pôžičke. Zmluva o zabezpečovacom prevode, v znení dodatku, obsahovala: (i) identifikáciu zmluvných\n\nstrán v úvodných ustanoveniach Zmluvy o zabezpečovacom prevode; (ii) identifikáciu záväzku, ktorý\nje zabezpečovaný s odkazom na Zmluvu o pôžičke v čl. I Zmluvy o zabezpečovacom prevode; (iii)\nidentifikáciu majetkového práva dlžníka, ktoré sa prevádza - byt na P.T. X v čl. II bod 2, čl. III a IV\nZmluvy o zabezpečovacom prevode a Dodatku k nej, v znení dodatku; (iv) ustanovenie, že strany zmluvu\nuzatvárajú ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t. j. že tu ide iba o podmienený prevod práva z\ndlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou,\nktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo\nprevedené právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka\nv čl. II bod 1, čl. VI bod I Zmluvy o zabezpečovacom prevode; a (v) ustanovenie, ako sa zmluvné strany\nvysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí (dohodu\nriešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu) v čl. IV bod 5 Zmluvy o zabezpečovacom prevode.\n1.3. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že pohľadávka žalobkyne zanikla\nsplnením v zmysle § 559 OZ titulom ustanovenia čl. VI bod 3 Zmluvy o zabezpečovacom prevode\nuplatnením si prepadnej klauzuly k bytu na P.T. X a to s ohľadom na zákaz prepadnej klauzuly pre\nzabezpečovací prevod práv analógiou aj na zmluvy uzavreté pred 1.1.2008 (spôsobujúci neplatnosť\ntohto dojednania v Zmluve o zabezpečovacom prevode pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ), ako\naj na výslovne zakotvený zákaz prepadnej klauzuly od 1.1.2008 v § 553b OZ, s prihliadnutím na\núčel a funkciu toho zabezpečovacieho inštitútu. Skonštatoval, že k uspokojeniu pohľadávky žalobkyne\nnedošlo ani postupom podľa čl. VI bod 5 Zmluvy o zabezpečovacom prevode, a to (aj) z dôvodu\nnedostatku (neposkytnutiu) súčinnosti na strane žalovanej. Pripustil, že žalobkyni od 1.1.2005 nič\nnebránilo vo výkone zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 553c OZ,\navšak poukázal na to, že uplatnenie a realizácia výkonu zabezpečovacieho práva je právom a nie\npovinnosťou veriteľa. Z uvedeného dôvodu, s prihliadnutím na zákaz (neplatnosť) prepadnej klauzuly\nv Zmluve o zabezpečovacom prevode a skutočnosť, že žalovaná pohľadávku podľa Zmluvy o pôžičke\nneuspokojila, považoval uplatnenie pohľadávky žalobkyne za oprávnené a dôvodné, preto žalobe\nvyhovel.\n1.4. Uviedol, že žalovaná v konaní opakovane poukazovala na Dohodu o urovnaní z 8.11.2007, uzavretú\nmedzi žalobkyňou, žalovanou a p. Š., v ktorej sa strany mali dohodnúť, že žalobkyňa prevedie byt na\nP.A. X na syna žalovanej a tým budú všetky vzájomné pohľadávky vyrovnané, z čoho má byť jednak\nzrejmé, že žalobkyňa si bola vedomá v čase jej spísania skutočnosti, že voči žalovanej a p. Š. má\nfinančné záväzky, ktoré v ich neprospech úmyselne nešpecifikovala a že mala záujem postupovať podľa\nZmluvy o zabezpečovacom prevode. Po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj spisom v konaní sp.\nzn. 43C/59/2005 skonštatoval (rovnako ako v konaní sp. zn. 60C/22/2018), že táto dohoda o urovnaní\nnebola v konaní žalovanou ani p. Š. predložená. V nadväznosti na vyjadrenie žalovanej mal súd prvej\ninštancie vedomosť, že predmetná dohoda bola súdom vyhlásená za neplatnú v konaní o uzavretie\nzmluvy o prevode vlastníctva bytu. Z úradnej činnosti sa oboznámil s rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave, č. k. 8Co/193/2011 - 134 zo 17.9.2016, ktorým súd potvrdil rozsudok z 9.9.2010, č. k.\n43C/127/2009 - 71. V predmetnom konaní sa žalovaná, p. Š. a syn žalovanej Q. Š. domáhali voči\nžalobkyni, aby rozhodnutím súdu bola žalobkyni nahradením vyhlásenia jej vôle uložená povinnosť\nuzavrieť s Q. Š. zmluvu o prevode vlastníctva k bytu na P. X s príslušenstvom na základe dohody\nuzatvorenej medzi žalovanou, p. Š. a žalobkyňou. Súd žalobu zamietol s odôvodnením, že vykonaným\ndokazovaním zistil, že 8.11.2007 bola uzavretá Dohoda medzi odporkyňou (žalobkyňou) na strane\njednej a navrhovateľom 1/ (p. Š.), navrhovateľkou 2/ (žalovanou) na strane druhej, predmetom ktorej bol\nzáväzok odporkyne do 5 dní od nadobudnutia vlastníctva bytu P. X previesť predmetnú nehnuteľnosť na\nnavrhovateľa 3/ (Q. Š., syna žalovanej) s tým, že vykonaním tohto úkonu budú zmluvné strany považovať\nsvoje vzájomné pohľadávky za vyrovnané. Uviedol, že v rozhodnutí bolo jednoznačne konštatované,\nže posudzovaná dohoda obsahuje aj dohodu o urovnaní, avšak nie je dostatočne určitá, absentuje v\nnej určenie jej predmetu, nevyplýva z nej, ktoré práva boli medzi zmluvnými stranami sporné alebo\npochybné a preto je táto dohoda podľa § 37 ods. 1 OZ neplatná. Odvolací súd poukázal na to, že\nje pravdou, že v zmysle § 585 ods. 1 OZ predmetom dohody o urovnaní môžu byť i všetky práva\nmedzi účastníkmi sporné alebo pochybné, je ale potrebné tieto práva, resp. pohľadávky konkretizovať\naspoň takým spôsobom, aby bolo možné posúdiť, či nejde o také práva, na ktoré účastník nemohol\npomýšľať a aby bolo zrejmé, aký doterajší záväzok je nahradený záväzkom vyplývajúcim z urovnania.\nV danom prípade tak podľa názoru súdu prvej inštancie možno s odkazom na citované rozhodnutie\nkonštatovať, že z dôvodu neplatnosti dohody o urovnaní z 8.11.2007 pre neurčitosť pohľadávky, ktorá\nje predmetom urovnania, je nepochybné a zrejmé, že nedošlo k vysporiadaniu pohľadávky uplatnenej\n\nv tomto konaní. Skonštatoval, že napriek deklaráciám žalovanej o snahe riešiť svoje záväzky voči\nžalobkyni, zodpovednosť za súčasný stav (a jeho pretrvávanie) je práve na žalovanej, ktorá svojou\npasivitou, nečinnosťou a neposkytovaním riadnej a efektívnej súčinnosti žalobkyni v zmysle ustanovení\nZmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bránila (a bráni) tomu, aby bol byt na P. X\nspeňažený a tak prípadne vyrovnaná pohľadávka žalobkyne. Vo vzťahu k možnosti realizácie predaja\nbytu na P. X podľa čl. VI bod 5 Zmluvy o zabezpečovacom prevode (za cenu minimálne 2.500.000\nSk) je podľa súdu prvej inštancie nepochybné, že s ohľadom na (sporný) zápis bytu na P. X v 1/2ici v konkurzom konaní vedenom sp. zn. 2K/53/2014 do súpisu všeobecnej podstaty so súpisovou\nhodnotou tohto majetku vo výške 80.000 eur, je možnosť uspokojenia pohľadávky žalobkyne výkonom\nzabezpečovacieho prevodu či už priamym predajom alebo dražbou v súlade s § 553c ods. 1 OZ sťažená,\nak nie výslovne zmarená. Poukázal na čl. VI bod 2 Zmluvy o zabezpečovacom prevode, podľa ktorého\nbola žalovaná do 31.12.2004 oprávnená užívať byt na P. X bez povinnosti uhrádzať nájomné žalobkyni\na bola povinná uhrádzať len platby súvisiace s užívaním bytu na P. X, ktoré právo jej zaniklo a podľa čl.\nVI bod 7 Zmluvy o zabezpečovacom prevode sa žalovaná zaviazala vypratať byt na P. X do 3 dní po\ndobe splatnosti pôžičky (t. j. do 3.1.2005). Napriek uvedenému žalobkyňa nemá možnosť disponovať\ns bytom na P. X, v ktorom dodnes býva žalovaná a jej syn V. H. C.Á., ktorí neuhrádzajú všetky platby\nspojené s užívaním bytu na P. X. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP v\nspojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 25. septembra\n2024 sp. zn. 4Co/18/2022 I. rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II., ktorými návrh na\nprerušenie konania zamietol a ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 39.281,68 eura s\núrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 1.1.2005 do zaplatenia, potvrdil, II. v časti výroku III.,\nktorým súd žalobu vo zvyšku úroku z omeškania zamietol, odvolanie žalovanej odmietol a III. žalobkyni\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na § 387 ods. 2 CSP,\nprihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v\nprocesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke\nstotožnil s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním žalovanou napadnutých častí rozsudku a v podrobnostiach\nna ne poukázal. Po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci\ndostatočné dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne v súlade s § 191 CSP,\nna základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj\nsprávny skutkový a právny záver, že medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovanou a P. Š. ako dlžníkmi\ndošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ, na základe ktorej poskytla žalobkyňa žalovanej a\np. Š. v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 1.183.400 Sk podľa čl. I Zmluvy o pôžičke a dlžníci sa tieto\nprostriedky zaviazali vrátiť do 31.12.2004 podľa čl. I Zmluvy o pôžičke. Zároveň 29.6.2004 žalobkyňa,\nžalovaná a p. Š. uzavreli Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k bytu č. 3 na 1.\nposchodí bytového domu v K. na P. Č.. X vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach,\nzariadeniach a pozemku, zapísanému na LV č. XXXX pre k. ú. G. M., účelom a predmetom ktorej bolo\nzabezpečenie splnenia záväzku zo Zmluvy o pôžičke na vrátenie pôžičky žalovanou a p. Š. ako dlžníkmi\ndo 31.12.2004 v prospech žalobkyne ako veriteľa. S odkazom na Zmluvu o pôžičke dlžník uznáva svoj\ndlh, ktorý sa zaviazal vrátiť do 31.12.2004 veriteľovi v plnej výške a na zabezpečenie splnenia svojho\nzáväzku dlžník prevádza v prospech veriteľa vlastnícke právo k bytu na P. X (čl. II bod 1 a 2, čl. III a IV\nZmluvy o zabezpečovacom prevode). K uspokojeniu pohľadávky žalobkyne nedošlo ani úhradou dlhu\nani postupom podľa čl. VI bod 5 Zmluvy o zabezpečovacom prevode, a to (aj) z dôvodu nedostatku\n(neposkytnutiu) súčinnosti na strane žalovanej. Pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v časti\nzaplatenia žalovanej sumy 39.281,68 eura a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z danej sumy od\n1.1.2005 do zaplatenia vyhovel, postupoval správne a jeho rozhodnutie je v tejto napadnutej časti vecne\nsprávne.\n2.1. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že novela OZ účinná od 1.1.2008\nvýslovne zakotvila zákaz tzv. prepadnej klauzuly pre tento inštitút v § 553b OZ. Pri výkone\nzabezpečovacieho práva, ktorý pojem do 31.12.2007 nebol definovaný, sa zavádza tento inštitút\ns funkciou zabezpečovacou, ale aj uhradzovacou. Zákaz tzv. prepadnej klauzuly v inštitúte\nzabezpečovacieho prevodu práva pred 1.1.2008 bolo možné vyvodiť z § 151j ods. 3 OZ v súvislosti\ns § 853 OZ (viď. Bulletin slovenskej advokácie č. 5/2009, s. 19, Bulletin slovenskej advokácie č. 78/2008, s. 12). Podľa tam prezentovaného názoru, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd, je dôvod\nna analogickú aplikáciu (na základe § 853 ods. 1 OZ) zákazu prepadnej klauzuly platného pred\n1.1.2008 pre záložné právo (§ 151j ods. 3 OZ) daný aj v prípade dojednania prepadnej klauzuly pri\n\nzabezpečovacom prevode práva alebo pri inom druhu zabezpečenia pred 1.1.2008. Takáto analogická\naplikácia zákazu prepadnej klauzuly v zmysle citovaných ustanovení je možná na dojednania uzatvorené\npo 1.1.2003, pretože s účinnosťou od tohto dňa bol zakotvený zákaz podľa § 151j do OZ (novela OZ\nč. 526/2002 Z. z.), pred dátumom OZ zákaz prepadnej klauzuly nepoznal. Súd prvej inštancie preto\nsprávne neprisvedčil žalovanej, že pohľadávka žalobkyne zanikla splnením v zmysle § 559 OZ titulom\nustanovenia čl. VI bod 3 Zmluvy o zabezpečovacom prevode uplatnením si prepadnej klauzuly k bytu\nna P. X a to s ohľadom na vyššie odvodený zákaz prepadnej klauzuly pre zabezpečovací prevod práv\nanalógiou aj na zmluvy uzavreté pred 1.1.2008 (spôsobujúci neplatnosť tohto dojednania v Zmluve\no zabezpečovacom prevode pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ), ako aj na výslovne zakotvený\nzákaz prepadnej klauzuly od 1.1.2008 v § 553b OZ. Zároveň odvolací súd konštatoval, že uhradzovacia\nfunkcia zabezpečovacieho prevodu práva môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom, vrátane\nspeňaženia na dobrovoľnej dražbe alebo iným spôsobom a následne uspokojením pohľadávky veriteľa z\ntohto speňaženia zálohu. Vo vzťahu k možnosti realizácie predaja bytu na P. X podľa čl. VI bod 5 Zmluvy\no zabezpečovacom prevode (za cenu minimálne 2.500.000,- Sk) je však nepochybné, že s ohľadom\nna (sporný) zápis bytu na P.T. X v 1/2-ici v konkurzom konaní vedenom sp. zn. 2K/53/2014 do súpisu\nvšeobecnej podstaty so súpisovou hodnotou tohto majetku vo výške 80.000 eur, je možnosť uspokojenia\npohľadávky žalobkyne výkonom zabezpečovacieho prevodu, či už priamym predajom alebo dražbou v\nsúlade s § 553c ods. 1 OZ sťažená, ba až zmarená. S prihliadnutím na zákaz (neplatnosť) prepadnej\nklauzuly v Zmluve o zabezpečovacom prevode a skutočnosť, že žalovaná pohľadávku podľa Zmluvy o\npôžičke neuspokojila a pôžičku nevrátila, správne považoval súd prvej inštancie uplatnenie pohľadávky\nžalobkyne za oprávnené a dôvodné a žalobe vyhovel.\n2.2. Odvolaciu argumentáciu žalovanej, že súd prvej inštancie ignoroval dôkaz vykonaný v konaní\n43C/59/2005 v roku 2006, doslovne citovaný v rozsudku, v ktorom žalobkyňa uviedla, že od žalovaných\nprijala v hotovosti sumu 3.150.000,- Sk, pričom súd prvej inštancie sa týmto podstatným dôkazom,\nako otázkou predbežnou, v odôvodnení rozsudku absolútne nezaoberal, odvolací súd posúdil ako\nnedôvodnú a neopodstatnenú nakoľko z preskúmavaného rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie\nv bode 57. rozsudku dostatočne odôvodnil z akého dôvodu sa argumentáciou žalovanej, týkajúcej sa\ntýchto skutkových okolností, podrobne nezaoberal a na tieto neprihliadal. Z obsahu spisu je zrejmé, že\nsumu 34.408,81 eura si žalovaná uplatnila vo vzájomnej žalobe, ktorá bola uznesením č. k. 43C59/2005\n- 887 vylúčená na samostatné konanie, preto je táto argumentácia žalovanej v posudzovanej veci právne\nbezvýznamná. Odvolací súd súhlasil so súdom prvej inštancie, že v konaní o vzájomnej žalobe vedenej\npod sp. zn. 60C/22/2018 sa nerieši otázka, ktorá súvisí s prejednávanou vecou a ktorá môže mať význam\npre rozhodnutie súdu v posudzovanej veci a preto je jeho rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie\nkonania správne.\n2.3. Odvolací súd uzavrel, že z odvolania žalovanej je zrejmé že svojim odvolaním napadla aj III. výrok\nrozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu vo zvyšku úroku z omeškania zamietol. Nakoľko\nposúdením III. výroku rozsudku nemožno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týmto\nvýrokom svojim obsahom znevýhodňuje odvolateľku a že rozhodnutie súdu v tomto výroku je v jej\nneprospech, odvolací súd odvolanie smerujúce proti III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podľa §\n386 písm. b) CSP odmietol ako odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou. O trovách konania\nrozhodol podľa§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“), ktorého\nprípustnosť aj dôvodnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Namietala, že napadnutím\nrozhodnutím bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý proces a to s ohľadom na skutočnosť, že\nodvolací súd konanie súdu prvej inštancie, kedy nevyhovel procesnému návrhu žalovanej na prerušenie\nkonania, žalovanej odňal možnosť uplatňovať v konaní prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany, resp. súd prvej inštancie znemožnil žalovanej realizáciu tých procesných práv, ktoré\njej dáva CSP (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, vyjadrovať sa k vykonaným\ndôkazom i k právnej stránke vecí a pod.). Žalovaná zastávala názor, že súd prvej inštancie a následne\nodvolací súd, dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože sa\nnezaoberali ako otázkou predbežnou, ktorej posúdenie mohlo mat' rozhodujúci význam pri skutkových\nzisteniach konajúceho súdu a vyvodení právneho posúdenia veci konajúcim súdom a to preplatkom\nkúpnej ceny, ktorú žalovaná spolu s pôvodne žalovaným 1/ P. Š. zaplatila žalobkyni 29.6.2004 v\nhotovosti v kontexte s meritom veci v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 34.408,81\neura s príslušenstvom. Žalovaná bola opačného právneho názoru ako odvolací súd, ktorý sa zaoberal\n\nodvolacou námietkou žalovanej a uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovanej, že pohľadávka\nžalobkyne zanikla splnením v zmysle ustanovenia § 559 OZ titulom ustanovenia čl. VI bod 3 Zmluvy\no zabezpečovacom prevode práva z 29.6.2004 uplatnením si prepadnej klauzuly a to s odôvodnením\nna zákaz prepadnej klauzuly podľa právnej úpravy platnej od 1.1.2008. Dovolateľka namietala, že\nZmluva o zabezpečovacom prevode práva z 29.6.2004, bola uzatvorená podľa platnej právnej úpravy\npred 1.1.2008 , pričom v ustanoveniach samotnej Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nie je\nuvedené, kedy táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť, tak per analógia vychádza žalovaná z\ndomnienky, že platnosť a účinnosť nadobudla Zmluva o zabezpečovacom prevode práva dňom podpisu\na osvedčenia podpisu všetkých účastníkov tejto zmluvy, t. j. dňom 29.6.2004. Vychádzajúc zo zásady\nuplatňovanej v súkromnom práve a to, že súkromnoprávne vzťahy sú založené na autonómii a zmluvnej\nslobode subjektov týchto vzťahov žalovaná poukázala na zásadu uplatňovanú v súkromnoprávnych\nvzťahoch „ pacta sunt servanda“, ktorá je úzko naviazaná na zásady súkromného práva. Žalovaná\npoukázala na skutočnosť, že to bol prejav vôle žalobkyne, že sa stane k 1.1.2005 vlastníkom\npredmetom zabezpečovacieho prevodu titulom Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z 29.6.2004\n(za predpokladu , že dlh nebude splatený k 31.12.2004) a to, že bol vklad vlastníckeho práva\npovolený až 24.10.2008, nemožno dávať za vinu žalovanej, pretože podľa ustanovenia čl. VII Zmluvy o\nzabezpečovacom prevode práva bolo dohodnuté, že veriteľ ( v tomto konaní žalobkyňa ) do 2 pracovných\ndní od podpisu tejto zmluvy podá návrh na vklad vlastníckeho práva k bytu v prospech veriteľa.\nDovolateľka nezdieľala právny názor odvolacieho súdu, že vo vzťahu k možnosti realizácie predaja bytu\nna P.T. X, či formou dobrovoľnej dražby alebo priamym predajom titulom príslušných ustanovení Zmluvy\no zabezpečovacom prevode (za cenu minimálne 2.500.000 eur), že vzhľadom na sporný zápis bytu na\nP.Q. X v 1/2 v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 2K/53/2014 do súpisu všeobecnej podstaty so\nsúpisovou hodnotou tohto majetku vo výške 80.000 eur je možnosť uspokojenia pohľadávky žalobkyne\nvýkonom zabezpečovacieho prevodu v tom čase platnou legislatívnou úpravou podľa § 553c) ods. 1\nOZ by bola sťažená, ba až zmarená. Namietala, že Na LV č. XXXX pre katastrálne územie G. M., obec\nK. - M.. Č.. G. M., okres K. T. pri vlastníkovi pod poradovým číslom 71. je uvedená žalobkyňa a je\nuvedená aj splatnosť pôvodného dlhu, ktorý bol zabezpečený Zmluvou o zabezpečovacom prevode\npráva z 29.06.2004, t. j. do 31.12.2004, takže právny názor súdu prvého stupňa o tom, že sa pri\nposudzovaní prepadnej klauzuly pri zabezpečovacom prevode práva riadil právnou úpravou platnou od\n1.1.2008, je irelevantný. Pre tento dôvod považovala žalovaná rozsudok za nepreskúmateľný. Navrhla,\naby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhla\nodklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu.\n4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu pokladala rozsudok v celom rozsahu za vecne správny\na náležite zdôvodnený. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol.\n5. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,\nak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 444 ods. 2 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré\nukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné\nosobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.\n6. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia podľa ustanovenia § 444 ods. 2 CSP a v súlade s ustálenou praxou o tom nevydal\nsamostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný\naj Ústavný súd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1, 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n8. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, majúci v systéme opravných prostriedkov civilného\nsporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie\nbyť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci\nkonania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013,\n5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012, ktoré sú aktuálne aj za súčasnej procesnoprávnej\núpravy).\n\n9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\npríslušnom súde nápravy chýb a nedostatkov konaní a rozhodovaní súdov nižšej inštancie, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť vo veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,\n5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015).\n10. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania,\nktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto podmienka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade\ninterpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp.\nzn. 1Cdo/348/2013, 3Cdo/319/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014).\n11. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých spor bol právoplatne skončený meritórnym\nrozhodnutím musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých\nmimoriadnych opravných prostriedkoch. Ak by dovolací súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania\npristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne\nzrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej strane (porovnaj\nrozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).\n12. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti; z\nustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak\nto zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú špecifikované v ustanoveniach §\n420 CSP (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť dovolania pre riešenie\nprávnej otázky).\n13. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať\nnedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je\nprocesnou povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a\nnáležitým spôsobom označiť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a §\n432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah,\nktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n14. V danom prípade dovolateľka vyvodila prípustnosť dovolania výlučne z ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP.\n15. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n16. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).\n17. Vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP (ako v prípade ďalších vád zmätočnosti uvedených v § 420 CSP)\nplatí, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny\nnázor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil namietanej vady zmätočnosti; rozhodujúce je výlučne\nzistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/8/2017, 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).\nHlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do\npráva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby\nsvojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n\n18. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konania. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva\njej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil\nsa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej\nvôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n19. Pokiaľ dovolateľka uplatnila dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, z obsahu dovolania možno\nvyvodiť, že namietala procesný postup súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu a tvrdila, že procesným\npostupom odvolacieho súdu jej bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietala, že rozhodnutia nižších súdov nie\nsú dostatočne odôvodnené a presvedčivé a z toho dôvodu sú nepreskúmateľné. V konečnom dôsledku\nnamietala, že nižšie súdy porušili jej právo na spravodlivý proces, keď nevyhoveli jej procesnému návrhu\nna prerušenie konania.\n20. Z rozhodnutí súdov nižších inštancií vyplýva, že pokiaľ žalobkyňa uplatňovala nárok na zapletenie\nsumy 39.281,68 eura s príslušenstvom titulom pôžičky, tento bolo možné považovať za dôvodný, nakoľko\nzmluva o pôžičke obsahovala všetky podstatné náležitosti podľa § 657 OZ a súdy nižších inštancií\nzmluvu o pôžičke a zmluvu o zabezpečovacom prevode vyhodnotili ako platné právne úkony. Súd\nprvej inštancie podrobne vysvetlil charakter zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, novelizáciu\n§ 553 Občianskeho zákonníka a právnu úpravu tohto zabezpečovacieho inštitútu do 31.12.2007 s\ntým, že novelou Občianskeho zákonníka bolo zmenené znenie ustanovenia § 553 a doplnené nové\nustanovenia § 553a až § 553e, keď zákon presne vymedzil v § 553a ods. 2, čo musí obsahovať zmluva\no zabezpečovacom prevode práva a nová zákonná úprava predovšetkým zmenila spôsob nadobudnutia\nprechodu práva, ktoré bolo predmetom zabezpečenia, na veriteľa, zaviedla výkon zabezpečovacieho\nprevodu práva, podľa ktorého veriteľ už nenadobudne právo, ktoré bolo na neho dočasne prevedené, v\ndôsledku nesplnenia záväzku zo strany dlžníka, ale musí uplatniť výkon zabezpečovacieho práva. Súd\nprvej inštancie konštatoval, že novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.1.2008 výslovne zakotvila\nzákaz tzv. prepadnej klauzuly pre tento inštitút v § 553b OZ a pri výkone zabezpečovacieho práva, ktorý\npojem do 31.12.2007 nebol definovaný, sa zavádza tento inštitút s funkciou zabezpečovacou, ale aj\nuhradzovacou. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pohľadávka žalobkyne nezanikla splnením v\nzmysle § 559 OZ titulom ustanovenia čl. VI bod 3 Zmluvy o zabezpečovacom prevode uplatnením si\nprepadnej klauzuly k bytu na P. X a to s ohľadom na zákaz prepadnej klauzule pre zabezpečovací prevod\npráv analógiou aj na zmluvy uzavreté pred 1.1.2008 (spôsobujúci neplatnosť tohto dojednania v Zmluve\no zabezpečovacom prevode pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ), ako aj na výslovne zakotvený\nzákaz prepadnej klauzule od 1.1.2008 v § 553b Občianskeho zákonníka, s prihliadnutím na účel a\nfunkciu toho zabezpečovacieho inštitútu. Následne uzavrel, že s prihliadnutím na zákaz (neplatnosť)\nprepadnej klauzule v Zmluve o zabezpečovacom prevode a skutočnosť, že žalovaná pohľadávku podľa\nZmluvy o pôžičke neuspokojila (a pôžičku nevrátila), je uplatnenie pohľadávky žalobkyne v tomto konaní\noprávnené a dôvodné a preto žalobe vyhovel.\n21. Odvolací súd bližšie vysvetlil povahu právneho inštitútu výkonu zabezpečovacieho práva; súhlasil\nso záverom, že novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.1.2008 (okrem iného) výslovne zakotvila\nzákaz tzv. prepadnej klauzuly pre tento inštitút v § 553b OZ a pri výkone zabezpečovacieho práva,\nktorý pojem do 31.12.2007 nebol definovaný, sa zavádza tento inštitút s funkciou zabezpečovacou, ale\naj uhradzovacou, keď zákaz tzv. prepadnej klauzuly v inštitúte zabezpečovacieho prevodu práva pred\n1.1.2008 bolo možné vyvodiť z § 151j ods. 3 OZ v súvislosti s § 853 OZ. Odvolací súd ďalej argumentoval,\nže je dôvod na analogickú aplikáciu (na základe § 853 ods. 1 OZ) zákazu prepadnej klauzuly platného\npred 1.1.2008 pre záložné právo (§ 151j ods. 3 OZ) daný aj v prípade dojednania prepadnej klauzuly pri\nzabezpečovacom prevode práva alebo pri inom druhu zabezpečenia pred 1.1.2008 a takáto analogická\naplikácia zákazu prepadnej klauzuly v zmysle citovaných ustanovení je možná na dojednania uzatvorené\npo 1.1.2003, pretože s účinnosťou od tohto dňa bol zakotvený zákaz podľa § 151j do OZ (novela OZ č.\n526/2002 Z. z.), pred dátumom Občiansky zákonník zákaz prepadnej klauzuly nepoznal.\n\n21.1. Pokiaľ dovolateľka prezentovala jej nespokojnosť s hodnotením vykonaného dokazovania a\ntým nedostatkami v skutkových zisteniach odvolacieho súdu, dovolací súd pripomína, že dovolanie\nnepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení\nskutkových zistení. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a\nrovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu,\nže nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a\nodvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto\nnemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani\nprieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n22. Dovolacou námietkou bolo tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol\npotvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, nebolo dostatočne zdôvodnené a presvedčivé; dovolateľka\nnamietala vadu nepreskúmateľnosti rozsudkov nižších inštancií.\n22.1. K uvedenému dovolací súd zdôrazňuje, že z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva povinnosť\nvšeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak)\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva,\nže k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť\naj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS\n330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, 5Cdo/57/2019) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy,\nkeď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci\npredvídať, čím bola strane odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá\nsa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie.\n22.2. Z judikatúry ESĽP, aj z rozhodnutí ústavného súdu vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné\nsúdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich\nskutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia\nmusí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a\nprávnymi závermi na strane druhej.\n22.3. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd\njasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi\nskutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07).\nPovinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých\nsvoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej i právnej\nstránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových\nzistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto\nrozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súd by mal\nbyť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť\nkonzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú\npresvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku\nktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné,\nracionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS\n402/08).\n22.4. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov, patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\ndruhej sa strane sporu, (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\n\nspôsobom), odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak je nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia porušením práva na spravodlivý súdny proces, táto vada zakladá i\nprípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n22.5. I v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.\n22.6. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s\npoukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne\nzávery, ktoré prijal.\n22.7. Pokiaľ dovolateľka namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd\nkonštatuje, že v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje\nrozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.\nf) CSP.\n22.8. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu spĺňa\nnáležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 CSP v spojení s § 220 ods. 2 CSP), a preto ho\nnemožno považovať za nepreskúmateľné či nedostatočne odôvodnené. Podľa názoru dovolacieho\nsúdu odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia\nrozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú\nsúhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva\nvzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi\nzávermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť\nalebo okolnosť. Argumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické\na presvedčivé, premisy v ňom zvolené, aj závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre\nprávnickú aj laickú verejnosť. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, z akých skutkových\nzistení a právnych úvah vychádzal, keď dospel k záveru o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku,\nktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 39.281,68 eura s príslušenstvom. Z odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu (konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a\nurčujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom súdu prvej inštancie vytvára\norganickú /kompletizujúcu/ jednotu) vyplýva, že súdy nižších inštancií sa zaoberali otázkou, či boli\nnaplnené zákonné predpoklady na uspokojenie pohľadávky žalobkyne inštitútom zabezpečovacieho\nprevodu práva, pričom dospeli k záveru, že k uspokojeniu pohľadávky žalobkyne nedošlo ani postupom\npodľa čl. VI bod 5 Zmluvy o zabezpečovacom prevode, a to (aj) z dôvodu nedostatku (neposkytnutiu)\nsúčinnosti na strane žalovanej, ako aj s prihliadnutím na zákaz (neplatnosť) prepadnej klauzule v zmluve\no zabezpečovacom prevode.\n23. Odvolací súd napokon potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie i vo výroku, ktorým zamietol návrh\nžalobkyne na prerušenie konania postupom podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. a) CSP a konštatoval,\nže podaním zo 14.4.2020 navrhla žalovaná konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP prerušiť do\nskončenia konania vedeného pod sp. zn. 60C/22/2018. Odvolací súd súhlasil so súdom prvej inštancie,\nže v konaní o vzájomnej žalobe vedenej pod sp. zn. 60C/22/2018 sa nerieši otázka, ktorá súvisí s\nprejednávanou vecou a ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v posudzovanej veci.\n24. Dovolateľka sa nestotožnila ani s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu žalovanej na prerušenie konania a tvrdila, že súdy nižších\ninštancií mali postupovať podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP a konanie prerušiť.\n25. K návrhu na prerušenie konania postupom podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP dovolací súd uvádza, že\nodvolací súd súhlasil so súdom prvej inštancie, ktorý návrhu na prerušenie konania nevyhovel z dôvodu,\nže v konaní o vzájomnej žalobe vedenej pod sp. zn. 60C/22/2018 sa nerieši otázka, ktorá súvisí s\nprejednávanou vecou a ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v posudzovanej veci. S uvedenou\nargumentáciou sa dovolací súd stotožňuje. Dovolací súd naviac poukazuje na rozhodnutie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3Cdo/204/2013 (R 51/2014), v ktorom najvyšší súd vyslovil záver, že „rozhodnutia súdu o\nprerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sú procesnými rozhodnutiami, ktorými\n\nsa nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov sporu vo veci samej. Takéto rozhodnutia majú\nprocesnoprávne dôsledky len pre určité štádium občianskeho súdneho konania; nejde o rozhodnutia\nvo veci samej, ktoré by do práv a povinností účastníkov konania zasahovali konečným spôsobom.\nAj keď (prípadne) pri vydávaní týchto rozhodnutí dôjde k procesnej nesprávnosti, nemožno nevziať\nna zreteľ, že v ďalšom konaní, ktoré potom nasleduje, zostávajú účastníkovi zachované všetky jeho\nprocesné oprávnenia. Najvyšší súd tento aspekt zdôraznil už dávnejšie napríklad v rozsudku sp. zn.\n2 Cdo 29/1992 (pozri R 39/1993), v ktorom uviedol, že podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237\npísm. f) OSP nie je splnená, ak sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom pre časť konania do\ntakej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania“. Dovolací súd uzatvára,\nže rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh na prerušenie konania nedošlo k porušeniu\npráva žalovanej na spravodlivý proces.\n26. Už z uvedeného je zrejmé, že súdy nižších inštancií sa zaoberali všetkou žalobnou a odvolacom\nargumentáciou dovolateľky.\n27. Dovolateľka v dovolaní so závermi odvolacieho súdu v zásade vyjadrila iba nesúhlas a ponúkla svoju\nvlastnú argumentáciu, z ktorej vyvodila pre seba priaznivé závery pre zamietnutie žaloby.\n27.1. Dovolacou argumentáciou bolo tvrdenie, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva z\n29.6.2004, bola uzatvorená podľa platnej právnej úpravy pred 1.1.2008, pričom právny názor súdu\nprvého stupňa o tom, že sa pri posudzovaní prepadnej klauzuly pri zabezpečovacom prevode práva\nriadil právnou úpravou platnou od 1.1.2008, považovala za irelevantný.\n27.2. Dovolateľka v dovolaní vysvetlila, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva z 29.6.2004,\nbola uzatvorená podľa platnej právnej úpravy pred 1.1.2008, pričom v ustanoveniach samotnej Zmluvy\no zabezpečovacom prevode práva nie je uvedené, kedy táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť,\ntak per analógia vychádzala žalovaná z domnienky, že platnosť a účinnosť nadobudla Zmluva o\nzabezpečovacom prevode práva dňom podpisu a osvedčenia podpisu všetkých účastníkov tejto zmluvy,\nt. j. dňom 29.6.2004. Tu dovolací súd zdôrazňuje, že dovolateľka uplatnila dovolací dôvod uvedený v\n§ 420 písm. f) CSP ako vadu zmätočnosti, konkrétne arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu. Z jej argumentácie však vyplýva, že závery súdov nižších inštancií pochopila, reaguje\nna ne svojou právnou argumentáciou a ponúka opätovne svoje vlastné právne závery.\n27.3. Dovolateľka v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP nesúhlasila s právnym\nposúdením sporu súdmi nižších inštancií. Dovolací súd konštatuje, že za procesnú vadu konania podľa §\n420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\ndovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Aj\nstabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu\nvrátane ich dôvodov a námietok. Samotné odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované právo strany na spravodlivý proces (IV. ÚS 112/05, IV. ÚS 324/2011). Pri posudzovaní\nsplnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v\nzmysle § 420 písm. f) CSP správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná,\nlebo prípadné nesprávne právne posúdenie veci túto vadu zmätočnosti nezakladá (R 24/2017); tento\nprávny záver považuje za ústavnoprávne akceptovateľný i ústavný súd (I. ÚS 61/2019). Vzhľadom na\nuvedené dovolací súd neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré dovolateľka uvádzala v dovolaní o\nzmätočnosti (§ 420 CSP) napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, trpiaceho nedostatkom riadneho a\nvyčerpávajúceho odôvodnenia, pretože uvedené nezistil.\n28. Dovolateľka tak neopodstatnene namietala nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý jej\nmal znemožniť uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP); nezistenie porušenie práva na spravodlivý proces z\ndovolacích dôvodov bolo dôvodom pre odmietnutie dovolania v zmysle ustanovenia § 448 CSP.\n29. Dovolací súd zdôrazňuje, že otázka, či sa má zmluva o zabezpečovacom prevode práva, ktorá\nbola uzatvorená podľa platnej právnej úpravy pred 1.1.2008, pri posudzovaní prepadnej klauzuly pri\n\nzabezpečovacom prevode práva riadiť právnou úpravou platnou od 1.1.2008, je otázkou právnou.\nUstanovenia Civilného sporového poriadku o dovolaní pripúšťajú podanie dovolania proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri\nriešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; b/ ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná\nodlišne; v takom prípade ide o dovolacie dôvody uvedené v § 421 ods. 1 CSP.\n29.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod, sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Právnym posúdením sa pritom rozumie činnosť súdu, pri ktorej\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu\nnormu.\n29.2. Nesprávne právne posúdenie je chybou aplikácie práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n29.3. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľnom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n29.4. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku tejto viazanosti dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzí v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom; dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.\n30. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, dovolateľka podané dovolanie vymedzila práve (a výlučne)\nustanovením § 420 písm. f) CSP, tvrdením o porušení práva na spravodlivý proces najmä tým, že\nnepovažovala rozhodnutie odvolacieho súdu za dostatočne zdôvodnené a presvedčivé. V dovolaní\nponúkla svoju argumentáciu ohľadne správneho právneho posúdenia veci. Dovolateľka však neuplatnila\nžiaden z dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP; netvrdila a nepreukazovala, že\nsa odvolací súd pri riešení právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu;\nak mienila uplatňovať dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) absentuje poukaz na ustálenú\nrozhodovaciu prax dovolacieho súdu; netvrdila, že pri posúdení riešených právnych otázok ide o\notázky, ktoré v rozhodovacej praxi riešené neboli a napokon ak mienila vymedziť dovolanie dôvodom\nuvedeným v § 421 ods. 1 písm. c) CSP, nepoukázala na žiadne z rozhodnutí dovolacieho súdu, pri\nktorých by bolo možné konštatovať, že nastolené právne otázky súd dovolacím súdom rozhodované\nrozdielne. Dovolací súd uzatvára, že obsahom dovolania je iba vyjadrenie nesúhlasu s právnymi závermi\nodvolacieho súdu (a súdu prvej inštancie); za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP\nnemožno považovať to, že odvolací súd nezdôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky\n(nestotožnil sa s jej argumentáciou). Poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 CSP dovolateľka podané\ndovolanie nevymedzila a iba vyjadrenie nesúhlasu s právnym posúdením odvolacieho súdu nepostačuje\nna dovolací prieskum v zmysle § 421 ods. 1 CSP práve z dôvodu, že dovolací súd je dovolacími dôvodmi\nviazaný.\n31. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako\ndovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n32. Žalobkyňa bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, avšak dovolací súd jej náhradu\ntrov dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ani jej\nnevyplývajú z obsahu spisu (R 72/2018).\n33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}