{"guid": "45088af1-e0b5-4137-ba5a-4591873ae386:728ad204-917f-43e0-a920-feb9365714d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1317215219.1", "spisova_znacka": "6Cdo/128/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/128/2024 z 29. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2026, sp. zn. 6Cdo/128/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:1317215219.1", "identifikacne_cislo": "1317215219", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": "Ak odvolací súd vychádza z totožných skutkových zistení a totožného právneho posúdenia ako súd prvej inštancie a odôvodnenie zistenej vady zmluvy iba doplní o ďalšiu okolnosť, ktorá sama o sebe rozhodnutie nezakladá, nejde o prekvapivé rozhodnutie ani o porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP a nebolo potrebné opakovať dokazovanie ani nariaďovať pojednávanie. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je prípustné, ak nastolená právna otázka nebola pre rozhodnutie podstatná, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo na inom, samostatne postačujúcom dôvode; to platí aj pre otázku, či zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať vnútornú skladbu anuitnej splátky, ak sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti bola uplatnená pre nesprávne uvedenú RPMN a celkovú čiastku podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobcovia (spotrebitelia) sa domáhali určenia, že zmluva o splátkovom úvere je bezúročná a bez poplatkov. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel pre nesprávne uvedenú RPMN a celkovú čiastku, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.), a pre chýbajúce rozpísanie splátok (§ 9 ods. 2 písm. l)); odvolací súd rozsudok potvrdil a doplnil, že do celkovej čiastky a RPMN nebolo zahrnuté ani poistné. Žalovaná v dovolaní namietala prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, nezopakovanie dokazovania, nenariadenie pojednávania (§ 420 písm. f) CSP) a odklon od praxe dovolacieho súdu v otázke, či zmluva musí obsahovať vnútornú skladbu anuitnej splátky (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP. Oba nižšie súdy zistili totožnú vadu zmluvy a totožne ju právne posúdili, odvolací súd ju len doplnil o ďalšie zdôvodnenie, takže rozhodnutie nebolo prekvapivé ani nepreskúmateľné; dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP). Otázka skladby splátok nebola pre rozhodnutie podstatná, pretože na vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti postačovala vada podľa § 9 ods. 2 písm. k).", "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 495/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:e8c287cc-85ae-4a51-b942-f73c4a2d054d", "datum": "2026-09-08", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "nazov": "§ 497 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-497"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-499", "nazov": "§ 499 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-499", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-499"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-502.odsek-1", "nazov": "§ 502 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-502.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-502"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "nazov": "§ 52 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "nazov": "§ 52 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 53 ods. 4 písm. a) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-1", "nazov": "§ 54 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-2", "nazov": "§ 54 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-6", "nazov": "§ 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-25i.odsek-1", "nazov": "§ 25i ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-25i.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-25i"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-497", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-499", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-502", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-54", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-4", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-19", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-25i", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/728ad204-917f-43e0-a920-feb9365714d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1317215219.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1317215219.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1317215219.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/128/2024\n1317215219\n29. 04. 2026\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2026:1317215219.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ N. B., narodeného XX. P. XXXX, A., B. XXXX/XX a\n2/ F. Š., narodeného XX. Q. XXXX, A., K. XXXX/X, oboch zastúpených advokátskou kanceláriou URBAN\nFALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Havlíčkova 16, IČO:\n47 244 895, proti žalovanej Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653,\nzastúpenej Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s. r. o., Košice - mestská časť Staré Mesto,\nBočná 10, IČO: 36 863 017, o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, vedenom na Mestskom\nsúde Bratislava IV (predtým na Okresnom súde Bratislava III) pod sp. zn. B3-12Csp/68/2017, o dovolaní\nžalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. marca 2023 sp. zn. 14CoCsp/2/2020, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobcom náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom\nprvej inštancie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom\nzo 7. júna 2019 č. k. 12Csp 68/2017-212 výrokom I. určil, že zmluva o splátkovom úvere č. 5074461865\nuzatvorená medzi žalobcom 1/, žalobcom 2/ (ďalej spolu aj „žalobcovia“) na strane jednej a žalovanou\nna strane druhej dňa 6. júla 2015 (ďalej len „zmluva o splátkovom úvere“ alebo „zmluva“), je bezúročná\na bez poplatkov podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov v znení účinnom k 6. júlu 2015 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) a výrokom II. priznal\nžalobcom voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo zvyšku konanie zastavil.\nSvoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 497, § 499, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník (ďalej len „ObZ“); § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. a),\nods. 5, § 54 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 2 písm. d), g),\nh) a i), § 4 písm. g) a ods. 2, § 9 ods. 2 a ods. 6, § 11 ods. 1 písm. b) a d), ods. 4, § 19 ods. 2, § 25i ods. 1\nzákona č. 129/2010 Z. z.; článku 10 ods. 2 písm. h), článku 22 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu\na rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady\n87/102/EHS (ďalej len „Smernica 2008/48/ES“); § 2, § 7 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, § 8 ods. 1 písm. d) zákona\nč. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“).\n2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že zmluvou o splátkovom úvere\nposkytla žalovaná žalobcom, spotrebný úver vo výške 15 000 €, ktorý mali žalobcovia splácať v počte\n108 splátok (každá vo výške 237,94 € mesačne), a to 25. deň v kalendárnom mesiaci, súčasne mali platiť\npodľa zmluvy aj mesačné poistné vo výške 8,05 € po dobu trvania zmluvy (108 splátok poistného x 8,05\n€), čím mali žalobcovia podľa zmluvy uhradiť žalovanej celkovú sumu 25 696,18 €. Ročná percentuálna\nmiera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola určená v zmluve na 13,79 % a úroková sadzba po poskytnutí\nzľavy na 11,90 % a priemerná hodnota RPMN podľa zmluvy bola 10,39 %. Odplata podľa OZ bola vo\n\nvýške 12,55 % p. a. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia úver riadne splácali, odmietali ale\nplatiť podľa nich nezákonné úroky (od splátky 1 po 108), nakoľko zaplatením splátok (1 až 63 a časť\nsplátky 64 vo výške 9,78 €) podľa zmluvy, uhradili žalovanej celú dlžnú čiastku vo výške 15 000 €,\npričom považovali poskytnutý úver (s poukazom na zistené vady zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov.\nSúd prvej inštancie ďalej konštatoval, že sa jednalo o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, pri\nktorej však nebolo potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože\nten vyplýval z osobitného predpisu (§ 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z.), žalobu preto posúdil ako\nprípustnú. Vyslovil tiež, že zmluva podliehala právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z., pričom po\nposúdení jej obsahu dospel zhodne so žalobcami k záveru, že neobsahovala korektnú úpravu všetkých\npodstatných náležitostí, ako boli tieto v čase jej uzatvorenia upravené v ust. § 9 ods. 2 písm. k) a l)\nzákona č. 129/2010 Z. z. Súdom prvej inštancie bolo zistené, že zmluva neobsahovala (v rozpore s ust.\n§ 9 ods. 2 písm. k) korektný a transparentný údaj o RPMN a transparentný údaj celkovej čiastky, ktorú\nmusel spotrebiteľ zaplatiť, ani všetky predpoklady použité na jej výpočet. RPMN bola v zmluve uvedená\núdajom 13,79 %, zo zmluvy však nebolo zrejmé, čo vstupovalo do jej výpočtu. V zmluve bola uvedená\nodplata podľa OZ vo výške 12,55 % p. a., bez akéhokoľvek zdôvodnenia, či aj tento poplatok bol pri\nvýpočte RPMN zohľadnený. Nesprávne bola potom uvedená aj celková čiastka, ktorú musel spotrebiteľ\nzaplatiť, keď matematicky správne mala byť uvedená vo výške 26 566,92 €. Súd prvej inštancie sa tiež\nzaoberal samotným charakterom odplaty za spracovanie úveru vo výške 12,55 % p. a. a protiplnenia,\nktoré žalobcovia za ňu dostávali a dospel k záveru, že išlo o zmluvné ustanovenie, ktoré požadovalo od\nspotrebiteľa uhradenie plnenia, o ktorom nebol vopred informovaný, a za ktoré nedostával protiplnenie.\nSúd prvej inštancie tiež zistil, že zmluva v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. l) neobsahovala výšku, počet\na termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nebolo tak zrejmé, v akej výške bola v tej ktorej\nsplátke zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a v akej výške úroky. Dospel tak k záveru, že pre uvedené\nnedostatky [s poukazom na ust. § 11 ods. 1, písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z.] bolo nutné žalobcom\nposkytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobcom priznal plný úspech vo veci.\nŽalobcovia podaním z 9. februára 2018 súdu oznámili, že netrvajú na žalobných návrhoch označených\nrímskymi číslicami II. - IV., nakoľko sa jednalo o výroky týkajúce sa tej istej skutkovej, vecnej a právnej\notázky, ako na to poukazovala žalovaná a preto zobrali žalobu v tejto časti späť. Súd prvej inštancie\nna základe uvedeného návrhu žalobcov podľa § 145 ods. 1 CSP konanie v tejto časti zastavil. Súhlas\nžalovanej so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo\npojednávanie.\n3. Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie\nsúdy“) na odvolanie žalovanej v časti výroku I. a II. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcom\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. Vec prejednal bez\nnariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie. V odôvodnení\nsvojho rozsudku uviedol, že rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu\nprvej inštancie, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie.\nVo vzťahu k hodnoteniu naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách konštatoval, že\nbolo potrebné vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale\naj vnútroštátnou právnou úpravou a k naplneniu tejto zvýšenej ochrany mohlo dôjsť iba vtedy, ak\nspotrebiteľovi bol umožnený reálny prístup na súd, a to so zvýšenou ingerenciou súdu tak, ako tomu\nnasvedčovala právna úprava ukladajúca súdom zohľadniť niektoré skutočnosti z úradnej povinnosti.\nPodľa odvolacieho súdu takýmto predpisom bol zákon č. 129/2010 Z. z. a zároveň aj zákon č.\n250/2007 Z. z., ktoré umožnili spotrebiteľom v prípade porušenia práv a povinností s cieľom ochrany\nspotrebiteľa domáhať sa ochrany svojho práva, a to podaním žaloby na súde. Zákonodarca tak umožnil\nžalobcom (spotrebiteľom) podať na príslušnom súde žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti\nspotrebiteľského úveru, a preto námietku žalovanej v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd\nsa nestotožnil ani s námietkou žalovanej k záverom súdu prvej inštancie o tom, že zmluva neobsahovala\nzákonom požadované náležitosti (RPMN a údaj o celkovej čiastke, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť)\na uviedol, že ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. presne definovalo, aké náležitosti, okrem\ntých všeobecných (§ 43 OZ), musí spotrebiteľská úverová zmluva obsahovať, pričom absencia týchto\nnáležitostí je sankcionovaná. Pre úplnosť odvolací súd poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora\nEÚ (vo veci C-76/10), podľa ktorého súd členského štátu EÚ je povinný ex offo skúmať existenciu\núdaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere a aj bez návrhu aplikovať sankciu bezúročnosti\na bezpoplatkovosti úveru. Poukázal tiež na smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o\naproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú\nspotrebiteľského úveru, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo\n\n16. februára 1998 (ďalej len „Smernica Rady 87/102/EHS“), ktoré stanovili, že neexistencia údaja o\nRPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný\na bez poplatkov. Posudzovaná zmluva aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu nespĺňala zákonom\npožadované náležitosti [§ 9 ods. 2 písm. k)], nakoľko v nej bola uvedená nesprávna výška RPMN a\nnebola v nej správne uvedená celková čiastka, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť. Odvolací súd ďalej\nuviedol, že žalovaná do ňou uvedenej výšky splátok v zmluve, ale najmä do údaja o celkovej čiastke,\nktorú bol spotrebiteľ povinný zaplatiť a tým ani do údaja o RPMN zjavne nezahrnula poplatok za\npoistenie schopnosti splácať úver, hoci tento bol súčasťou zmluvných podmienok a žalobcovia ho platili\nspolu so splátkami úveru (vo výške 8,05 € mesačne). Konštatoval, že údaj o celkovej čiastke, ktorú\nmusí spotrebiteľ zaplatiť, musí v sebe zahŕňať aj poplatky za doplnkové či vedľajšie služby spojené so\nspotrebiteľským úverom. Odvolací súd uzavrel, že neuvedenie údaja o RPMN v presnej výške malo bez\nďalšieho za následok uplatnenie zákonnej sankcie [podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.\nz.]. Súčasne neuvedenie správnych údajov o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú bol spotrebiteľ povinný\nzaplatiť [§ 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z.] spôsobilo, že boli splnené i podmienky vyžadované\nširším ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Následkom týchto vád zmluvy bolo\nnutné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ďalšími námietkami\nžalovanej sa preto odvolací súd už nezaoberal a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako\nvecne správny potvrdil.\n4. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odôvodnila s poukazom na ust. § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Dovolací\ndôvod podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľka odôvodnila tak, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu malo povahu tzv. prekvapivého rozhodnutia, keďže bol založený na špecifickom skutkovom náleze\n(žalobcovia údajne platili poplatok za poistenie úveru spolu so splátkami úveru a tento náklad nebol\nzahrnutý do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom), v dôsledku čoho\nv zmluve nemohol byť uvedený správny údaj o celkovej čiastke, ktorú mali spotrebitelia zaplatiť, a ani\nsprávny údaj o RPMN. Dovolateľka namietala, že oba nižšie súdy síce aplikovali na posudzovanú vec\nust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. avšak dôvod jeho aplikácie vzhliadol odvolací súd v\núplne odlišnej skutkovej okolnosti, a to v údajnom nezahrnutí nákladov poistenia do celkových nákladov\nspotrebiteľa. Uviedla tiež, že súd prvej inštancie sa v súvislosti s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona\nč. 129/2010 Z. z. vôbec nezaoberal otázkou poistenia úveru, ani nákladmi, ktoré z toho vznikli žalobcom,\nale svoje právne názory viazal výlučne na zmluvný údaj o odplate podľa OZ. Z procesného hľadiska\nodvolací súd založil svoje rozhodnutie na úplne inom skutkovom zistení ako súd prvej inštancie a za\ntýchto okolností bolo preto povinnosťou odvolacieho súdu zopakovať, prípadne aj doplniť v potrebnom\nrozsahu relevantné dokazovanie (§ 384 ods. 1 CSP), a na tento účel nariadiť aj pojednávanie (§ 385 ods.\n1 CSP). Dovolateľka namietala, že aj v situácii, ak by odvolací súd považoval popísaný skutkový nález za\nzhodný so skutkovým nálezom rozsudku súdu prvej inštancie, bolo jeho povinnosťou umožniť žalovanej\nvyjadriť sa k odlišnej právnej kvalifikácii (§ 382 CSP), k čomu jej ale nebola vytvorená žiadna príležitosť.\nO novom dôvode pre uplatnenie sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru sa tak\npo prvýkrát dozvedela až z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu po jeho doručení. Dovolateľka tiež\nnamietala porušenie viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). V odvolaní\nproti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná sformulovala presné právne argumenty, prečo považovala\njeho nosné právne názory za nesprávne, a to tak vo vzťahu k dôvodu podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona\nč. 129/2010 Z. z., ako aj vo vzťahu k dôvodu podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. Odvolací\nsúd sa však odvolacími námietkami žalovanej relevantne nezaoberal, nesprávnosť zmluvných údajov\no celkovej čiastke, ktorú mali spotrebitelia zaplatiť a o RPMN vzhliadol v inej skutkovej okolnosti ako\nsúd prvej inštancii (v údajnom nezahrnutí poistného úveru do celkových nákladov úveru). K odvolacím\nnámietkam žalovanej, ktoré sa týkali právnych názorov súdu prvej inštancie o odplate podľa OZ a\nabsencie vnútornej skladby splátok, odvolací súd nevyslovil žiadne posúdenie.\n5. Dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľka odôvodnila nesprávnym právnym\nposúdením veci s odkazom na § 432 ods. 1 CSP. Podľa dovolateľky vymedzená nesprávnosť\nspočívala v nesprávnom právnom posúdení nerozpísania splátky ako vade zmluvy, pri riešení ktorej\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Dovolateľka namietala,\nže rozsudok odvolacieho súdu závisel od vyriešenia právnej otázky „..či je potrebné, aby zmluva\no spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej\nktorej časti anuitnej splátky...“. Rozsudok odvolacieho súdu, rovnako ako predtým rozsudok súdu\nprvej inštancie, sa priklonil k výkladu, že v zmluve mala byť prítomná takáto špecifikácia štruktúry\n\nsplátky, žalovaná ale takýto výklad považovala za zásadne právne nesprávny. Poukázala v tomto na\nrozsudok Súdneho dvora Európskej únie (z 9.11.2016 vo veci C-42/15 - Home Credit Slovakia a z\n5.9.2019 vo veci C-331/18 - Pohotovosť). Dovolateľka namietala, že Smernica 2008/48 je vystavaná\nna princípe tzv. plnej harmonizácie (článok 22 ods. 1), a keďže neupravuje povinnosť uviesť v zmluve\no spotrebiteľskom úvere rozpísanie vnútornej skladby splátok, nie je žiaden členský štát oprávnený\nzaviesť takúto povinnosť vo vnútroštátnom právnom poriadku a ak by k tomu došlo, je povinnosťou\nkaždého orgánu verejnej moci, vrátane súdov, uprednostniť taký výklad nesúladnej vnútroštátnej normy,\nktorý zaručí plnú účinnosť smernice (požiadavka tzv. eurokonformného výkladu). Vyššie citovaný výklad\npodaný Súdnym dvorom EÚ následne prevzal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v početných\nrozhodnutiach (napr. 3Cdo/146/2017, 3Cdo/56/2018, 4Cdo/187/2017, 4Cdo/211/2017, 6Cdo/ 113/2018,\n7Cdo/98/2018 z nedávnych rozhodnutí, napr. 9Cdo/37/2020 z 29.3.2022) požiadavku eurokonformného\nvýkladu vnútroštátnych právnych noriem potvrdil. S ohľadom na uvedené bolo potrebné v konaní\nvymedzenú právnu otázku vykladať tak, že v čase uzavretia zmluvy so žalobcami zákon č. 129/2010 Z. z.\nnevyžadoval, aby zmluva obsahovala špecifikáciu vnútornej skladby splátok spotrebiteľského úveru a ani\nabsencia takej špecifikácie nemohla mať za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského\núveru. Ak rozsudok odvolacieho súdu uprednostnil iné riešenie predmetnej právnej otázky, pričom sa\ntým navyše odklonil od početnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, bol v danom ohľade právne\nnesprávny. S ohľadom na uvedené dovolateľka navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n6. Žalobcovia v dovolacom návrhu považovali názor žalovanej o tom, že odvolací súd (údajne)\nrozhodol na inom skutkovom základe ako súd prvej inštancie, za absurdný a nesprávny. Mali za to,\nže odvolací súd vychádzal z rovnakého skutkového stavu a z rovnakých skutkových zistení než súd\nprvej inštancie, pričom už v konaní pred súdom prvej inštancie bolo zjavné, že do celkových nákladov\nspojených so spotrebiteľským úverom žalovaná nezahrnula poplatok za poistenie, hoci tento poplatok\nbol súčasťou zmluvných podmienok a žalobcovia ho platili spolu so splátkami úveru. Žalobcovia už\nv žalobe argumentovali tým, že žalovaná do výpočtu RPMN nezohľadnila sumu splátok poistného,\nnezahrnutie poistného do výšky RPMN a celkovej čiastky úveru preto nemohlo byť v konaní pre žalovanú\nnovou skutočnosťou a žalovaná mohla počas celého konania pred súdom prvej inštancie predkladať\nskutkové tvrdenia a tomu prináležiace dôkazy o tom, či bol alebo nebol v zmluve o splátkovom úvere\nzahrnutý poplatok, eventuálne mohla súd prvej inštancie (či následne odvolací súd) presvedčiť o tom,\nže celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, ako aj údaj o RPMN, boli v zmluve uvedené správne.\nTieto údaje však boli od začiatku v zmluve uvedené nesprávne, ergo zmluva o splátkovom úvere\nnespĺňa náležitosť vyplývajúcu z § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko bola v nej\nuvedená nesprávna výška RPMN ako aj nesprávna výška celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť.\nSprávne a zhodne preto súdy oboch inštancií určili, že zmluva o splátkovom úvere bola bezúročná a\nbez poplatkov. Žalovanej preto v žiadnom prípade nemohlo byť zasiahnuté do jej práva na spravodlivé\nsúdne konanie tým, že odvolací súd nezopakoval alebo nedoplnil dokazovanie. Navyše, na to, aby\nodvolací súd zopakoval alebo doplnil dokazovanie neboli splnené ani len zákonom stanovené podmienky\n(§ 383 a § 384 ods. 1 CSP), keďže odvolací súd nekonštatoval, že súd prvej inštancie dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, a preto nemal žiaden dôvod dokazovanie zopakovať alebo dopĺňať.\nDovolanie žalovanej odôvodnené § 420 písm. f) CSP tak považoval v celom rozsahu za nedôvodné.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP žalobcovia uviedli, že žalovanou nastolená\nprávna otázka bola z pohľadu skutkovej a právnej stránky veci absolútne irelevantná, keďže ani kladné\nani záporné zodpovedanie tejto právnej otázky nebolo spôsobilé zmeniť či ovplyvniť rozhodnutie vo\nveci, a to z dôvodu, že zmluva o splátkovom úvere bola z iných dôvodov sankcionovaná bezúročnosťou\na bezpoplatkovosťou a tento záver nebolo možné zmeniť zodpovedaním pre tento spor nepodstatnej\nprávnej otázky. Dovolanie žalovanej podané z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §\n421 ods. 1 písm. a) CSP preto navrhli odmietnuť, nakoľko smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému\ndovolanie nebolo prípustné.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len ,,najvyšší súd“ alebo ,,dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala za účinnosti CSP v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP)\nstrana, v ktorej neprospech bol (z procesného hľadiska) vydaný napádaný rozsudok odvolacieho súdu (§\n424 CSP), za splnenia podmienok podania aj spísania dovolania na to oprávnenou osobou (§ 429 ods.\n2 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP), či sú splnené\nprocesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu. Dospel pritom k záveru,\n\nže dovolanie treba odmietnuť. Na odôvodnenie, prečo bol namieste takýto postup (§ 451 ods. 3 veta\nprvá CSP), uvádza nasledovné.\n8. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie napadnúť (úspešne) dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n9. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)\nrozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, a/alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v\nkonaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n10. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 CSP).\n11. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\n12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť (vo všeobecnosti) taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n13. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že tieto majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle § 420 písm. f) CSP môže dôjsť i nepreskúmateľnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu (tu\nporovnaj I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013 či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018 - bod 26. alebo 5Cdo/57/2019\n- body 9. a 10.) alebo jeho prekvapivosťou vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré na základe\nzisteného skutkového stavu veci nebolo možné predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne\na skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu\njavila ako významná pre jeho rozhodnutie, resp. pre rôzne závažné deficity v dokazovaní (tzv. opomenutý\ndôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).\n14. K námietkam dovolateľky vo vzťahu k nesprávnym skutkovým zisteniam nižších súdov je nutné\npoukázať na ustanovenie § 442 CSP, podľa ktorého je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak,\nako ho zistil odvolací súd. Skutkový stav (rozumej správnosť jeho zistenia) preto predmetom prieskumu\nv dovolacom konaní byť nemôže. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní sám formulovať nové\nskutkové závery, nakoľko nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, keď (na rozdiel od nižších\nsúdov) nemá možnosť vykonávať (rozumej ani opakovať) dôkazy. Dovolací súd môže na základe § 420\npísm. f) CSP (iba) preskúmavať postup nižších súdov pri zisťovaní skutkového stavu a v rámci tejto\nkontroly tak skúmať, či konanie netrpí už vyššie spomínanými závažnými deficitmi v dokazovaní a či\n\nprijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel\nzmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (tu pozri aj 3Cdo/211/2019 a 7Cdo/121/2020).\n15. Dovolací súd preskúmal postup nižších súdov v prejednávanej veci pri procese zisťovania nimi\nskutkového stavu a žiadne deficity v dokazovaní nezistil. Prijaté skutkové závery nižších súdov\nnepovažuje za odlišné, svojvoľné, neudržateľné, ani prijaté v zrejmom omyle. Odvolací súd vychádzal\nzo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a rozhodujúcim pre jeho posúdenie vecnej a\nprávnej správnosti napadnutého rozsudku, boli skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním súdom\nprvej inštancie. Vec preto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo z jeho strany potrebné\ndoplniť, resp. zopakovať dokazovanie. Konštatovanie vady zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) oboma\nnižšími súdmi bolo úplne totožné, keď oba nižšie súdy zistili, že v zmluve bola uvedená nesprávna\nvýška RPMN a nebola v nej správne uvedená celková čiastka, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť. Zistenú\nvadu zmluvy odvolací súd právne odôvodnil aj s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ a tiež\nSmernicu Rady 87/102/EHS. Nebolo možné preto považovať za dôvodnú námietku dovolateľky, že\nodvolací súd zistil vadu zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) na inom skutkovom základe. Odvolací\nsúd iba doplnil odôvodnenie zistenej vady zmluvy (uvedenie nesprávnej celkovej čiastky) aj o zjavné\nnezahrnutie nákladov poistenia do celkových nákladov spotrebiteľa. Uvedená skutočnosť sama o sebe v\nposudzovanej veci nezakladala vadu zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), keďže podstatným skutkovým\nzistením súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd bolo uvedenie nesprávnej výšky\nRPMN a uvedenie nesprávnej celkovej čiastky, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť v posudzovanej zmluve.\nTúto zistenú vadu oba nižšie súdy totožne právne posúdili, nebolo možné preto súhlasiť ani s námietkou\ndovolateľky, o jej odlišnej právnej kvalifikácii zo strany nižších súdov.\n16. V posudzovanej veci podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu spĺňa kritériá\nstanovené pre odôvodňovanie rozhodnutí podľa § 220 ods. 2 a § 393 CSP, preto ho nemožno považovať\nza rozhodnutie neodôvodnené, či dokonca zjavne arbitrárne (svojvoľné). Z odôvodnenia tohto rozsudku\ni ním potvrdeného rozsudku súdu prvej inštancie totiž vyplýva kľúčový dôvod, pre ktorý bolo určené,\nže zmluva je bezúročná a bez poplatkov a tým bola zistená vada v zmysle § 9 ods. 2 písm. k).\nRozhodnutie odvolacieho súdu je konzistentné, logické a presvedčivé, pri prejednaní sporu postupoval\nprecízne a dôsledne, svoje závery podrobne a presvedčivo odôvodnil a podporil ich aj odkazom na\nustálenú rozhodovaciu prax vyjadrenú v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ. Odvolací súd sa potom, čo\nzhodne so súdom prvej inštancie vyvodil, že posudzovaná zmluva je z dôvodu zistených vád bezúročná\na bezpoplatkov, sa v odôvodnení svojho rozsudku veľmi podrobne zaoberal už len (a žiadúce je\npoznamenať, že správne) odvolacími námietkami žalovanej smerujúcimi proti takémuto záveru. Práve\npre totožnosť záverov oboch nižších súdov v tejto otázke a nepotrebnosť ďalšieho dokazovania na\npodporu takého záveru (či v skutočnosti - ako už bolo uvedené vyššie - nespôsobilosť akéhokoľvek\ndokazovania na tomto závere niečo zmeniť) nebolo potrebným ani nariaďovanie pojednávania na\nodvolacom súde. Obsah spisu a najmä odôvodnenie dovolaním napádaného rozsudku odvolacieho súdu\ntak neposkytovali podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým\nby založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Za takúto vadu pritom\nnemožno považovať, že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky, ale len to,\nže ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom. Dovolací súd považuje odôvodnenie dovolaním\nnapádaného rozsudku za také, ktoré poskytuje odpovede na tie otázky, ktoré boli pre rozhodnutie v tejto\nveci podstatné. Dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP preto naplnený nebol.\n17. Dovolateľka dovolaním namietala tiež nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 ods. 1 CSP),\nktoré môže byť predmetom dovolacieho prieskumu iba ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba\ntým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\n18. Dovolateľka v dovolaní vymedzila dovolací dôvod podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP\na namietala, že rozsudok odvolacieho súdu závisel od vyriešenia právnej otázky „..či je potrebné, aby\nzmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba\ntej ktorej časti anuitnej splátky...“. S uvedeným konštatovaním sa dovolací súd nemohol stotožniť.\n\nNastolená právna otázka nebola pre rozhodnutie veci podstatná. Primárne oba nižšie súdy nárok\nžalobcov uznali z dôvodu podľa § 9 ods. 2 písm. k), keďže v posudzovanej zmluve bola zistená\nnesprávna výška RPMN a tiež nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť. To,\nže v konaní bola zistená aj ďalšia nesprávnosť zmluvy, a to, že zmluva neobsahovala aj výšku, počet a\ntermíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo bolo v rozpore s § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010\nZ. z., už nemohlo mať na výsledok sporu vplyv, keďže na vyhlásenie bezúročnosti a bezodplatnosti\nzmluvy postačovalo zistenie vady podľa § 9 ods. 2 písm. k). Dovolací súd preto musel konštatovať, že\nani dovolací dôvod vymedzený dovolateľkou podľa § 420 ods. 1 písm. a) CSP nebol daný.\n19. Dovolací súd preto podľa § 447 písm. c) CSP o dovolaní ako celku rozhodol spôsobom uvedeným\nv prvej vete výroku tohto jeho uznesenia.\n20. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nCSP).\n21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 495/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:e8c287cc-85ae-4a51-b942-f73c4a2d054d", "datum": "2026-09-08", "vztah": "zamietnute"}, "model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobcovia (spotrebitelia) sa domáhali určenia, že zmluva o splátkovom úvere je bezúročná a bez poplatkov. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel pre nesprávne uvedenú RPMN a celkovú čiastku, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.), a pre chýbajúce rozpísanie splátok (§ 9 ods. 2 písm. l)); odvolací súd rozsudok potvrdil a doplnil, že do celkovej čiastky a RPMN nebolo zahrnuté ani poistné. Žalovaná v dovolaní namietala prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, nezopakovanie dokazovania, nenariadenie pojednávania (§ 420 písm. f) CSP) a odklon od praxe dovolacieho súdu v otázke, či zmluva musí obsahovať vnútornú skladbu anuitnej splátky (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP. Oba nižšie súdy zistili totožnú vadu zmluvy a totožne ju právne posúdili, odvolací súd ju len doplnil o ďalšie zdôvodnenie, takže rozhodnutie nebolo prekvapivé ani nepreskúmateľné; dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP). Otázka skladby splátok nebola pre rozhodnutie podstatná, pretože na vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti postačovala vada podľa § 9 ods. 2 písm. k).", "pravna_veta": "Ak odvolací súd vychádza z totožných skutkových zistení a totožného právneho posúdenia ako súd prvej inštancie a odôvodnenie zistenej vady zmluvy iba doplní o ďalšiu okolnosť, ktorá sama o sebe rozhodnutie nezakladá, nejde o prekvapivé rozhodnutie ani o porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP a nebolo potrebné opakovať dokazovanie ani nariaďovať pojednávanie. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je prípustné, ak nastolená právna otázka nebola pre rozhodnutie podstatná, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo na inom, samostatne postačujúcom dôvode; to platí aj pre otázku, či zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať vnútornú skladbu anuitnej splátky, ak sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti bola uplatnená pre nesprávne uvedenú RPMN a celkovú čiastku podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 442 CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 384 ods. 1 CSP", "§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.", "§ 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z.", "§ 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z."], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "14CoCsp/2/2020", "guid": "10b775bc-4397-44a0-963d-9ab62d129853:b9dd0f7f-55a5-4b0b-b316-af02f34d4045", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "prekvapivé rozhodnutie", "právo na spravodlivý proces", "spotrebiteľský úver", "bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru", "ročná percentuálna miera nákladov", "celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť", "viazanosť skutkovým stavom"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "21bb4844-2e34-4fc0-a3b6-5506e19037c3:939923ef-de9f-4f56-b69e-32dccd00a068", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4216208140.1", "spisova_znacka": "9Cdo/37/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/37/2020 z 29. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-29", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4216208140.1"}, {"guid": "ca4503de-80cb-45df-9944-062fb7159831:b9801f8a-3896-4df9-a036-0caa16ad3956", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4109205494.1", "spisova_znacka": "3Cdo/211/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/211/2019 z 23. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4109205494.1"}, {"guid": "10b775bc-4397-44a0-963d-9ab62d129853:b9dd0f7f-55a5-4b0b-b316-af02f34d4045", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8417206112.1", "spisova_znacka": "14CoCsp/2/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 14CoCsp/2/2020 z 20. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-05-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8417206112.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e8c287cc-85ae-4a51-b942-f73c4a2d054d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.495.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 495/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 495/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.495.2026.1"}, {"guid": "ussr:8d1c9d15-8081-4bc5-bf7f-e249b255bb87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.443.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 443/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 443/2026 z 19. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.443.2026.1"}]}