{"guid": "4bee1700-a2aa-4256-b10a-36564169d231:f2a9f182-ca5e-4fa6-838a-1246b35d4641", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1220205385.1", "spisova_znacka": "5CdoGp/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoGp/1/2025 z 31. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2026, sp. zn. 5CdoGp/1/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1220205385.1", "identifikacne_cislo": "1220205385", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-458", "nazov": "§ 458 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-458", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-458"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-458", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2a9f182-ca5e-4fa6-838a-1246b35d4641", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1220205385.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1220205385.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1220205385.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5CdoGp/1/2025\n1220205385\n31. 03. 2026\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2026:1220205385.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Správa domov SBD Bratislava II, s.r.o., Bratislava,\nStrojnícka 8, IČO: 35 970 740, proti žalovaným: 1/ Č. Ľ., nar. X. X. XXXX, D., I. XX, 2/ Č. E., nar. X. X.\nXXXX, D., I. XX, 3/ Ing. V. V., nar. XX. X. XXXX, D., R. J. XX, 4/ Š. J., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 5/ K.\nK., akad. mal., nar. X. XX. XXXX, D., Z. XX, 6/ Ing. D. K., nar. X. X. XXXX, D., I. XX, 7/ K. S., nar. XX.\nX. XXXX, D., I. XX, 8/ D. K., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 9/ D. J., nar. X. X. XXXX, D., I. XX, 10/ C. K.,\nnar. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 11/ I. W., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 12/ I. Q., nar. XX. X. XXXX, D., I.\nXX, 13/ Mgr. N. U., nar. XX. X. XXXX, J., Š. X, 14/ Ing. H. O., nar. XX. XX. XXXX, J., X. K. XX, 15/ N. K.,\nnar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 16/ F. O., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 17/ F. K., nar. XX. X. XXXX, D., T. X,\n18/ Č. A., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 19/ RNDr. B. C., CSc., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 20/ Ing. K. K.,\nnar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 21/ Ing. C. N., nar. X. XX. XXXX, D., I. XX, 22/ Č. W., nar. X. XX. XXXX, D.,\nI. XX, 23/ Č. K., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 24/ I. R., nar. XX. XX. XXXX, D., D. X, 25/ I. T., nar. XX. X.\nXXXX, D., I. XX, 26/ S. K., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 27/ R. K., nar. XX. XX. XXXX, D., S. J. XX, 28/\nA. K.W., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 29/ Ing. Q. K., R.. X. XX. XXXX, D., I. XX, 30/ Ing. B. E., nar. XX.\nX. XXXX, D., I. XX, 31/ B. O., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 32/ Č. K., nar. X. XX. XXXX, D., I. XX, 33/ Z.\nQ., nar. X. X. XXXX, D., I. XX, 34/ W. Z., nar. XX. XX. XXXX, D. Š., D.I. XXXX/X, 35/ A. X., nar. XX. XX.\nXXXX, R. C., A. XXXX/X, 36/ Q. U., nar. X. XX. XXXX, D., L. X, 37/ C.J. X., PhDr., nar. XX. X. XXXX, D.,\nI. XX, 38/ Mgr. C. Q., R.. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 39/ J. O., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 40/ O. J., nar.\nXX. XX. XXXX, D., I. XXXX/XX, 41/ Ing. S. J., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XXXX/XX, 42/ N. J., nar. XX. XX.\nXXXX, D., I. XXXX/XX, 43/ Mgr. R., A., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 44/ C. W., nar. XX. X. XXXX, D., I.\nXX, 45/ C. E., nar. X. X. XXXX, D., C. XXXX/X, 46/ Ž. K., nar. X. X. XXXX, D., I. XX, 47/ Ing. Z. Ľ.B., nar.\nXX. XX. XXXX, D., I. XX, 48/ Ing. Z. S., nar. X. XX. XXXX, D., I. XX, 49/ MUDr. Z. K., nar. XX. X. XXXX,\nD., I. XX, 50/ Z. O., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 51/ J. K., nar. X. X. XXXX, D., I. XX, 52/ J. D., nar. X.\nX. XXXX, D., I. XX, 53/ A. K., nar. XX. X. XXXX, D., D. X, 54/ Ing. Š. J., nar. X. X. XXXX, D., I. XX, 55/\nŠ. Ľ., nar, XX. X. XXXX, D., I. XX, 56/ Ing. W. H., rod. Š., nar. XX. XX. XXXX, P. Z., T. XXXX/XXA, 57/ Ľ.\nŠ., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XXXX/XX, 58/ A. S., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 59/ A. K., nar. XX.\nX. XXXX, D., I. XX, 60/ N. C., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 61/ K. E., nar. X. X. XXXX, D., I. XX, 62/ T.\nN., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 63/ T. D., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 64/ Mgr. Z. R., R.. XX. X. XXXX,\nD., I. XX, 65/ Z. K., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 66/ D. S., nar. X. X. XXXX, D., I. XX, 67/ C. A., nar. X.\nX. XXXX, D., I. XX, 68/ C. K., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 69/ Š. U., nar. XX. X. XXXX, D., I. XX, 70/ Š.\nS., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 71/ N. K., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 72/ K. K., nar. XX. XX. XXXX,\nD., A. XX, 73/ Mgr. J. O., nar. XX. XX. XXXX, D., J. XXX, 74/ J. J., nar. XX. XX. XXXX, C. N. K., I. X,\n75/ Ing. C. D., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 76/ Ing. C. K., nar. XX. XX. XXXX, D., I. XX, 77/ D. K., nar.\nXX. XX. XXXX, D., I. XX, žalovaní zastúpení advokátskou kanceláriou: VALACHOVIČ & PARTNERS\ns.r.o., Bratislava, Mostová 2, IČO: 50 647 903, o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o výkone správy;\no sťažnosti žalobcu voči uzneseniu o výške trov konania, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod\nsp. zn. B2-7C/83/2020, o dovolaní generálneho prokurátora proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava\nIV z 28. februára 2025 č. k. B2-7C/83/2020 - 526, takto\nrozhodol:\nUznesenie Mestského súdu Bratislava IV z 28. februára 2025 č. k. B2-7C/83/2020 - 526 z r u š u j e\na vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 17. mája 2024 č. k.\nB2-7C/83/2020 - 484 rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovaným trovy konania vo výške\n14.903,09 eur na účet právneho zástupcu žalovaných, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nuznesenia. (I. výrok)\n1.1. V odôvodnení uviedol, že Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 25. 07. 2022 č. k. 7C/83/2020\n- 341 konanie z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil voči 74 žalovaným a všetkým 74 žalovaným priznal\nnárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil\npoukazom na ustanovenie § 251, § 255 ods. 1, § 262, § 263 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), 13 ods. 2,\n§ 13a ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb (ďalej aj ,,Vyhláška“). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle s §\n255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že nakoľko boli v konaní žalovaní úspešní, súd im v zmysle\n§ 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n1.2. Vychádzajúc z ustanovenia § 251 CSP za trovy konania je možné považovať len také výdavky, ktoré\nvznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania do jeho skončenia, boli preukázané, odôvodnené a\núčelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Súd preto priznal\nžalovaným trovy konania tak, ako vyplývajú zo súdneho spisu a predstavujú účelne vynaložené náklady\nvzniknuté v súvislosti s konaním za nasledujúce úkony právnej služby pri zastupovaní žalovaných\nvyčíslené v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky v spojení s § 13 ods. 2 Vyhlášky. Náhrada trov právneho\nzastúpenia žalovaných bola vyčíslená a priznaná v zmysle Vyhlášky tak, že za 1 úkon právnej služby\nim súd priznal v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky tarifnú odmenu vo výške 1 z jednej trinástiny vo\nvýške 83,62 eur v roku 2021 za každého zo 74 žalovaných podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky, 3.104,81 eur\ns DPH (41,81 eur x 74) a režijný paušál za rok 2021, ktorý predstavuje 1/100 výpočtového základu vo\nvýške 10,87 eur (§ 16 ods. 3 Vyhlášky). Náhrada trov právneho zastúpenia pri zastupovaní žalovaných\nv 1/ až 74/ rade bola vyčíslená v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 Vyhlášky (uznesenie\nÚstavného súdu SR z 08. 03. 2018 sp. zn. II. ÚS 137/2018 a nález Ústavného súdu SR z 21. 06. 2018\nsp. zn. IV. ÚS 187/2018), pričom súd priznal za každý úkon aj režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového\nzákladu podľa roku, v ktorom bol daný úkon vykonaný (§ 16 ods. 3 Vyhlášky). Odmena bola následne\nzvýšená o sadzbu DPH podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky. Doloženie ďalších dôkazov žalovanými dňa 26.\n08. 2021 (len deň po písomnom vyjadrení vo veci samej) súd žalovaným nepriznal, nakoľko doloženie\nďalších dôkazov je podaním nemeritórneho charakteru, teda podaním nespadajúcim pod § 13a ods.\n1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pričom podaním týkajúcim sa veci samej nie sú návrhy na doplnenie\ndokazovania, rôzne žiadosti a návrhy procesného charakteru a pod. (Fiačan, I., Kerecman, P., Baricová,\nJ., Hellenbart, V., Sedlačko, F. a kol. Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb (advokátska tarifa). Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015. s. 110). Súd\nzároveň konštatoval, že z ustálenej judikatúry, aj systematického a jazykového výkladu vyplýva, že výška\ntarifnej odmeny za každý zo spoločných úkonov sa u každého zo zastúpených zníži o 50 %, čo v danom\nprípade predstavuje spolu sumu 3.104,81 eur s DPH (41,81 eur x 74 žalovaných + 1x 10,87 eur za režijný\npaušál) za jeden spoločný úkon a režijný paušál sa prizná za spoločný úkon iba jedenkrát (porovnaj sp.\nzn. III. ÚS 305/2017-14 zo dňa 3. mája 2017).\n1.3. Na základe vyššie uvedeného súd priznal žalovaným trovy konania pozostávajúce z trov právneho\nzastúpenia tak, ako vyplývali zo súdneho spisu spolu vo výške 14.903,09 eur.\n2. Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo dňa 28. februára 2025 č. k.\nB2-7C/83/2020 - 526 a uznesenie č. k. B2-7C/83/2020 - 484 zo dňa 17. 05. 2024 zmenil tak, že žalobca je\npovinný nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 453,55 eur na účet právneho zástupcu žalovaných,\na to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. (I. výrok)\n2.1. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 239 ods. 1, § 240, § 250 CSP, §\n11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1, § 13a ods. 4, § 16 ods. 3 Vyhlášky a tým, že sťažnosť žalobcu proti\nuzneseniu bola podaná v zákonnej 15 - dňovej lehote.\n2.2. Súd konštatoval, že sťažnosť žalobcu je dôvodná, nakoľko je potrebné zohľadniť fakt, že žalovaní\ntvoria nerozlučné spoločenstvo, ktoré pramení v hmotnom práve (§ 14a ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z.),\na preto nemožno pri určení hodnoty úkonu právnej služby aplikovať ustanovenie § 13 ods. 2 Vyhlášky.\nPrávny zástupca robil úkony právnej služby v mene všetkých žalovaných a ustanovenie § 13 ods. 2\nVyhlášky sa vzťahuje len na samostatné spoločenstvo (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove\n\nč. k. 3Co/153/2010-175, uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 455/2011). Súd v rámci úpravy výšky\nnáhrady trov konania priznal žalovaným podľa § 251, § 262 ods. 1 a 2, § 263 ods. 1 CSP, § 11 ods. 1 písm.\na), § 13a a § 18 ods. 3 Vyhlášky trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. S poukazom\nna citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav súd konštatoval, že uznesenie, ktorým súd\nrozhodol o výške náhrady trov konania je potrebné zmeniť, a preto výšku priznanej náhrady trov konania\nupravil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť\nnáhradu trov konania spolu vo výške 453,55 eur s DPH (§ 18 ods. 3 Vyhlášky) právnemu zástupcovi\nžalovaných s poukazom na § 263 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto uzneseniu podal generálny prokurátor (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie.\n3.1. Namietal, že uznesenie Mestského súdu Bratislava IV z 28. februára 2025 č. k. B2 - 7C/83/2020-526\ntrpí vadou, ktorá má za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú\nneudržateľné a potreba zrušiť toto rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti\na nad princípom právnej istoty. V súdenej veci tvorili žalovaní nútené spoločenstvo (§ 78 CSP), pričom\nkaždé nútené spoločenstvo má súčasne povahu nerozlučného spoločenstva (§ 77 CSP). Mestský súd\nBratislava IV sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže mal za to, že § 13 ods. 2\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sa\nna nerozlučné spoločenstvo neaplikuje. Nesprávne právne posúdenie veci teda spočíva v nesprávnej\naplikácii právneho predpisu. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z“) sa základná sadzba\ntarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb;\nzníženie sa uplatní pri zastupovaní druhej a ďalšej osoby. Zastupovanie viacerých osôb tvoriacich\nprocesné spoločenstvo jedným advokátom nemôže byť na účely určenia odmeny advokáta považované\nza zastupovanie jednej osoby, nakoľko takýto výklad by bol v zjavnom rozpore s jazykovým znením\nustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Okrem toho, každý subjekt, ktorý nerozlučné\nspoločenstvo tvorí, sa môže dať zastúpiť iným advokátom, čo vylučuje, aby nerozlučné spoločenstvo\nbolo na účely určenia odmeny advokáta považované „len za jeden subjekt“. Uvedená právna otázka\nuž bola v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky riešená. Najvyšší súd judikoval, že povaha\nprocesného spoločenstva (či ide o samostatné spoločenstvo alebo o nerozlučné spoločenstvo) nie je\nrelevantná na účely výpočtu náhrady trov konania, a to z dôvodu, že trovy svojho zastupovania si hradí\nkaždý účastník sám, a to bez ohľadu na povahu spoločenstva, v ktorom vystupuje (MCdo/1/2011).\nNapriek označenému rozhodnutiu najvyššieho súdu (MCdo/1/2011) súdna prax na súdoch nižších\nstupňov nie je v tejto otázke jednotná. Do pozornosti dovolacieho súdu dal aj uznesenie zo 06. 10.\n2011 č. k. II. ÚS 455/2011-7, keď ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť,\nv ktorej sťažovateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces tým, že všeobecný súd neaplikoval\nustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., keď mal všeobecný súd za to, že toto ustanovenie sa\nvzťahuje len na samostatné spoločenstvo, nie však na nerozlučné spoločenstvo. Ústavný súd uviedol, že\nv zásade nie je oprávnený preskúmavať právne závery všeobecných súdov. Ústavný súd nekonštatoval\nnezlučiteľnosť označenej interpretácie s ústavou. Uznesením z 22. 10. 2024 č. k. I. ÚS 580/2024-14\nústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť, v ktorej sťažovateľ namietal\nporušenie práva na spravodlivý proces tým, že všeobecný súd aplikoval ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z., keď mal všeobecný súd za to, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na nerozlučné\nspoločenstvo. Ústavný súd konštatoval, že v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov existujú dva\nodlišné právne názory. Ústavný súd sa nepriklonil ani k jednej z uvedených línií rozhodovacej činnosti a\nzdôraznil, že jeho úlohou nie je zjednocovať judikatúru všeobecných súdov. Z vyššie uvedených dôvodov\nmal za to, že Mestský súd Bratislava IV vec nesprávne právne posúdil (tým, že neaplikoval § 13 ods.\n2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), pričom toto nesprávne právne posúdenie veci je potrebné považovať\nza vadu, pre ktorú je dôvodné dovolaním napadnuté uznesenie zrušiť. Ďalej mal za potrebné vyjadriť\nsa k otázke prípustnosti dovolania generálneho prokurátora z hľadiska subsidiarity a proporcionality\ntohto opravného prostriedku. Podmienka subsidiarity je splnená, nakoľko podávatelia podnetu nemajú\nk dispozícii iný prostriedok nápravy. Odvolanie proti uzneseniu o sťažnosti nie je prípustné. Princíp\nproporcionality, vyjadrený v § 458 ods. 2 Civilného sporového poriadku, vychádza z konštantnej\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Proporcionalita musí existovať medzi\nzáujmom na nezmeniteľnosti konečného súdneho rozhodnutia (na jednej strane) a legitímnym cieľom\nzásahu (na strane druhej). ESĽP pristupuje k posudzovaniu otázky proporcionality medzi označenými\ncieľmi tak, že záujem na zachovaní (nezmeniteľnosti) konečného súdneho rozhodnutia prevažuje.\nUviedol, že ak v danom prípade najvyšší súd dovolaniu generálneho prokurátora vyhovie, teda, ak\ndovolaním napadnuté uznesenie zruší, je potrebné, aby vykonal test proporcionality, teda aby bolo z\n\nodôvodnenia jeho rozhodnutia zrejmé, že sa touto otázkou zaoberal. Pri teste proporcionality zohráva\npodstatnú skutočnosť, že dovolaním napadnuté rozhodnutie nie je meritórnym rozhodnutím vo veci\nsamej, ale že ide o rozhodnutie procesnej povahy (určenie výšky trov konania). Pri rozhodnutiach\nprocesnej povahy sa záruky garantované právom na spravodlivý proces síce uplatňujú, avšak nie vždy\nje z povahy veci potrebné trvať na takej intenzite, aká sa vyžaduje, ak ide o rozhodnutie vo veci samej.\nZávažnosť právneho omylu (nesprávnej aplikácie právneho predpisu) v danom prípade vyústila do\nabsurdnej situácie, keď žalovaným (77 subjektom) bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia tak,\nako by išlo o jeden subjekt (spolu 453,55 eur), čo v prepočte na jedného žalovaného predstavuje 5,89\neur, teda sumu, ktorá objektívne nie je spôsobilá žiadnemu žalovanému nahradiť trovy vynaložené na\nprávnu pomoc advokáta v spore. Pri teste proporcionality je preto potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že\nzrušenie dovolaním napadnutého uznesenia umožní dosiahnuť vyváženú náhradu trov konania medzi\nstranami skončeného sporu. V závere uviedol, že v danom prípade prevyšuje potreba nápravy nad\nzáujmom zachovania nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia a nad princípom právnej istoty.\n3.2. Vzhľadom na uvedené navrhol dovolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec\nvrátiť na ďalšie konanie.\n4. Žalobca sa k dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie generálneho prokurátora podal oprávnený subjekt v zákonom stanovenej lehote (§ 461\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 464 CSP v spojení s § 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie\ngenerálneho prokurátora je prípustné a dôvodné, a preto ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu\nje potrebné zrušiť.\n6. Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie generálneho prokurátora, ak to vyžaduje\nochrana práv a túto ochranu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť\ninými právnymi prostriedkami (§ 458 ods. 1 CSP).\n7. Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné iba za predpokladu, že právoplatné rozhodnutie súdu\nporušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie\npráva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné a ak potreba zrušiť\nrozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty\n(§ 458 ods. 2 CSP).\n8. Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu strany (§ 458 ods. 3 CSP).\n9. Na konanie o dovolaní generálneho prokurátora sa primerane použijú ustanovenia o dovolaní, ak\ntento zákon neustanovuje inak (§ 464 CSP).\n10. S prihliadnutím na doterajšiu judikatúru ESĽP zastáva dovolací súd názor, že ustanovenie §\n458 ods. 1 CSP pripúšťa interpretáciu, že generálny prokurátor (ak dospeje k záveru o existencii\nfundamentálnej procesnej vady) je oprávnený podať dovolanie generálneho prokurátora vtedy, keď\nstrana sporu nemohla predtým sama svojou procesnou aktivitou - v tomto prípade podaním odvolania\n- dosiahnuť nápravu procesnej vady alebo nesprávnosti a domôcť sa ochrany svojich práv. Dovolací\nsúd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/2006, kde ústavný\nsúd vyjadril záver, že ochrana poskytovaná mimoriadnym opravným prostriedkom je prípustná vtedy, ak\nosoba, ktorá sa domáha podania takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku, nemala k dispozícii\nzákonom dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov\n(najmä podaním niektorého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných prostriedkov). V\npredmetnom prípade žalovaný nemal procesnú možnosť podať odvolanie voči (dovolaním generálneho\nprokurátora napadnutému) uzneseniu súdu z 28. februára 2025 č. k. B2-7C/83/2020 - 526, ktorým zmenil\nna odvolanie žalobcu napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu tak, že výšku priznanej náhrady trov\nkonania upravil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uložil žalobcovi povinnosť\nzaplatiť náhradu trov konania spolu vo výške 453,55 eur s DPH (§ 18 ods. 3 Vyhlášky) právnemu\nzástupcovi žalovaných s poukazom na § 263 ods. 1 CSP, a teda objektívne nemal k dispozícii zákonom\ndovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov (napr.\npodaním niektorého z opravných alebo mimoriadnych opravných prostriedkov).\n\n11. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie generálneho prokurátora je\n(procesne) prípustné, a preto pristúpil k skúmaniu, či generálnym prokurátorom napadnuté právoplatné\nrozhodnutie odvolacieho súdu porušuje právo žalovaných na spravodlivý proces, alebo trpí vadami, ktoré\nmajú za následok závažné porušenie práva, prípadne či potreba zrušiť napadnuté rozhodnutie prevyšuje\nnad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.\n12. V prejednávanej veci generálny prokurátor napadol uznesenie, ktorým sudca okresného súdu\nrozhodol o sťažnosti proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Proti\ntomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP a contrario).\nBola teda splnená podmienka, že ochranu práv nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\nDovolanie generálneho prokurátora bolo podané na podnet žalovaných ako účastníkov konania, v\nktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané, keďže podľa pôvodného rozhodnutia vydaného vyšším\nsúdnym úradníkom mal žalobca nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 14.903,09 eur na účet\nprávneho zástupcu žalovaných, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, kým podľa\nnapadnutého uznesenia mal žalobca nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 453,55 eur.\n13. Generálny prokurátor v podanom dovolaní namietal, že uznesenie Mestského súdu Bratislava IV z\n28. februára 2025 č. k. B2-7C/83/2020-526 trpí vadou, ktorá má za následok závažné porušenie práva\nspočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú neudržateľné a potreba zrušiť toto rozhodnutie prevyšuje nad\nzáujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty. V súdenej veci tvorili žalovaní\nnútené spoločenstvo (§ 78 CSP), pričom každé nútené spoločenstvo má súčasne povahu nerozlučného\nspoločenstva (§ 77 CSP). Mestský súd Bratislava IV sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci,\nkeďže mal za to, že § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb sa na nerozlučné spoločenstvo neaplikuje. Nesprávne právne posúdenie\nveci teda spočíva v nesprávnej aplikácii právneho predpisu.\n14. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ (§\n421 ods. 1 CSP) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako\njudikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.\nSúčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo\nviacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ\nnepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a\nz hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nepatria\nrozhodnutia ústavného súdu, krajských súdov Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky\nani Európskeho súdu pre ľudské práva (3Cdo/6/2017, 3Cdo/165/2018, 6Cdo/79/2017). Pokiaľ sa\nriešenie určitej právnej otázky odvolacím súdom prípadne odkloní od právnych záverov prijatých týmito\nsúdmi, nemôže ísť o odklon relevantný v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n15. Právna úprava § 13 ods. 2 vyhlášky pri výpočte odmeny advokáta výslovne nerozlišuje medzi\nsamostatným a nerozlučným procesným spoločenstvom.\n16. V rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu je otázka výšky náhrady trov právneho zastúpenia\nvyriešená jednotne, a to priznaním náhrady trov právneho zastúpenia aplikovaním § 13 ods. 2 vyhlášky\nvo výške zníženej základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá je následne vynásobená počtom zastúpených\nosôb bez toho, aby sa zaoberal povahou spoločenstva týchto účastníkov (rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/222/2012).\n17. V uznesení sp. zn. 3MCdo/1/2011 z 20. septembra 2012 najvyšší súd uviedol, že nepovažuje\nskutočnosť, či išlo o účastníkov, ktorých procesné postavenie malo povahu nerozlučného procesného\nspoločenstva alebo samostatného procesného spoločenstva, za relevantnú, a to z toho dôvodu, že trovy\nsvojho zastupovania si hradí každý účastník sám, a to bez ohľadu na povahu procesného spoločenstva,\nv ktorom vystupuje (m. m. I. ÚS 339/2019, porov. IV. ÚS 418/2023).\n18. Napriek tomu, že v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v základnom konaní sa objavuje aj\niný prístup, pričom v týchto prípadoch súdy nepovažovali úkony právnej služby advokáta za spoločné\núkony v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky v prípadoch nerozlučného spoločenstva účastníkov a konštatovali,\nže pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj pre ostatných spoločníkov,\n\nide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje na\nstrane žalobcu alebo žalovaného, rozhoduje sa o nich v jednom výroku, ktorý vyznieva proti všetkým\nnerozlučným spoločníkom rovnako (priaznivo alebo nepriaznivo), dovolací súd uvádza, že v danom\nprípade nevidí dôvod na odklon od svojej ustálenej rozhodovacej praxe, a zároveň na základe vyššie\nuvedeného možno konštatovať, že dovolanie podané generálnym prokurátorom je dôvodné ak namietal,\nže rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, teda spočíva v nesprávnej aplikácii\nprávneho predpisu.\n19. Na základe uvedeného dovolací súd podľa § 449 ods. 1 CSP v spojení s § 464 CSP zrušil napadnuté\nuznesenie Mestského súdu Bratislava VI a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n20. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento\nsúd o trovách pôvodného konania, ako aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP v spojení\ns § 464 CSP).\n21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/83/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f68a060f-2f71-4e61-b3a0-a363c61a9641", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.580.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 580/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 580/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.580.2024.1"}, {"guid": "ussr:ee4f4418-cf60-41dc-887b-b9785b7dfdb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.418.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 418/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 418/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 8, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.418.2023.1"}, {"guid": "ussr:1a5d68bb-c6aa-43c9-a062-0eaab843370a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.339.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 339/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 339/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 15, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.339.2019.1"}, {"guid": "ussr:e3e7fcaa-cde3-4078-891f-f4ba0f009ca4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.187.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/2018 z 21. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-21", "citacie_n": 39, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.187.2018.2"}, {"guid": "ussr:1af9ad71-ea24-4189-b530-bc7914e12ffe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 137/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 42, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1"}, {"guid": "ussr:ac36d668-692e-44e1-bb3f-e542663c9b5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.305.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 305/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 11, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.305.2017.1"}, {"guid": "ussr:08c3b532-4096-4710-ad19-8c3240121d67", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 455/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 455/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 16, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:08c3b532-4096-4710-ad19-8c3240121d67"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "d0fd6a39-65d0-44c7-bed1-f1121f1fc7e6:b16be558-87c4-4397-b14a-bf0d345de03c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:5108223140.1", "spisova_znacka": "3MCdo/1/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/1/2011 z 20. 9. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 3, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:5108223140.1"}], "citovane_v": []}