{"guid": "3de1b00d-5df6-4dbe-8cb0-572a7cf5af71:7f8f580b-6507-4bdb-a9c7-93fe9006fc6d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1213238050.2", "spisova_znacka": "3Cdo/91/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/91/2025 z 29. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2026, sp. zn. 3Cdo/91/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1213238050.2", "identifikacne_cislo": "1213238050", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Renáta Gavalcová", "sudca_id": 95, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-renata-gavalcova-95", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov", "Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": "Odvolací súd síce nie je povinný dať v odôvodnení odpoveď na úplne všetky sporné otázky, musí sa však dostatočne presvedčivo vysporiadať aspoň s najzásadnejšou argumentáciou strany, ktorá smeruje proti nosnému dôvodu rozhodnutia a ktorá mohla mať zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Ak odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nedáva odpoveď na takéto relevantné námietky (v spotrebiteľskom spore napríklad na námietku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a z nej vyplývajúcej neplatnosti predčasného zosplatnenia, ktoré sú významné pre posúdenie podmienok postúpenia pohľadávky a vecnej legitimácie), je rozhodnutie nepreskúmateľné a konanie je zaťažené vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá zakladá prípustnosť i dôvodnosť dovolania a dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby skúmal správnosť jeho právnych záverov. Správnosť údaja o úroku a RPMN ako obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúma súd z úradnej povinnosti.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobcovia sa voči banke a spoločnosti vymáhajúcej postúpené pohľadávky domáhali určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy zo spotrebiteľských úverových zmlúv, vydania bezdôvodného obohatenia zo zrážok zo mzdy a náhrady nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, keďže banka pohľadávky postúpila na zahraničnú spoločnosť a vymáhajúca spoločnosť konala len ako jej mandatár; odvolací súd rozsudok potvrdil. Dovolací súd pôvodne dovolanie žalobkyne zamietol, ústavný súd však jeho rozhodnutie zrušil pre porušenie práva na súdnu ochranu, pretože sa nevysporiadal s podstatou právnej otázky dôkaznej povinnosti spotrebiteľa a s kvalitou odôvodnenia odvolacieho rozsudku. Viazaný právnym názorom ústavného súdu dovolací súd uzavrel, že odvolací súd sa dostatočne nevysporiadal s námietkami dovolateľky o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov a o neplatnom zosplatnení úverov, ktoré sú relevantné pre posúdenie podmienok postúpenia pohľadávky a tým aj pasívnej legitimácie banky, ani s argumentáciou o zodpovednosti vymáhajúcej spoločnosti ako osoby konajúcej v mene obchodníka podľa smernice o nekalých obchodných praktikách. Pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia konštatoval vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, rozsudky odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie vo vzťahu k dovolateľke zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f8f580b-6507-4bdb-a9c7-93fe9006fc6d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1213238050.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1213238050.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1213238050.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Cdo/91/2025\n1213238050\n29. 04. 2026\nMgr. Renáta Gavalcová\nECLI:SK:NSSR:2026:1213238050.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ O., narodeného P. 2/ D. narodenej P., zastúpenej\nspoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Bratislava, Šumavská 3, IČO:\n36856592, proti žalovaným 1/ GARANTIA a. s., Bratislava, Šulekova 2, IČO: 35874392, zastúpenému\nspoločnosťou JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, Nitra, Štúrova 13, IČO: 47249650,\n2/ Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31320155, o neplatnosť právnych\núkonov, vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Mestskom súde\nBratislava IV pod sp. zn. B2-17C/294/2013, o dovolaní žalobkyne 2/ proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave z 24. júna 2020 sp. zn. 10Co/26/2020, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. júna 2020 sp. zn. 10Co/26/2020 vo vzťahu k žalobkyni 2/\na rozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 09. septembra 2019 č. k. 17C/294/2013-408 vo vzťahu k\nžalobkyni 2/ vo výrokoch I., II., III., VI. a VII. z r u š u j e a vec vracia Mestskému súdu Bratislava IV\nna ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (teraz Mestský súd Bratislava IV) (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo\n„okresný súd“) rozsudkom z 09. septembra 2019 č. k. 17C/294/2013-408 zamietol žalobu v časti o\nzaplatenie 9.806,07 eura s príslušenstvom (výrok I.), zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti dohôd\no zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve č. P. z 08. 10. 2004 a v spotrebiteľskej zmluve č. P.\nz 01. 12. 2004 (výrok II.), zamietol žalobu v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške\n20.000 eur (výrok III.), zastavil konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo\nspotrebiteľskej zmluvy č. P.X z 08. 10. 2004 (výrok IV.), zastavil konanie v časti o určenie neplatnosti\nzmluvy o postúpení pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXX z 01. 12. 2004 (výrok V.),\nžalovanému 1/ priznal voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v\nplnom rozsahu (výrok VI.) a žalovanému 2/ priznal voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok VII.).\n1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 52 ods. 1, 2 a 3, § 53 ods. 1, 2, 3 a 4, § 54\nods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) v znení účinnom v čase uzavretia spotrebiteľských\nzmlúv, § 524 ods. 1 OZ, § 3 ods. 1, 2, 3 a 5, § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, § 8 ods. 3 zákona č.\n258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia spotrebiteľských zmlúv\na § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávok a\nvecne nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie žalovaných subjektov v spore, z dôvodu ktorého žalobu\npre uvedený nedostatok v celom rozsahu zamietol. Poukázal na skutočnosť, že žiadosťou z 20. 09.\n2004 požiadal žalobca 1/ Všeobecnú úverovú banku, a. s. (žalovaný 2/) o poskytnutie spotrebného\núveru vo výške 270.000 Sk, minimálne vo výške 250.000 Sk, s lehotou splatnosti 5 rokov, pričom\nako spolužiadateľka o poskytnutie spotrebiteľského úveru bola na žiadosti uvedená R. (žalobkyňa 2/)\ns tým, že žiadosť bola podpísaná oboma žalobcami. Uviedol, že žalobca 1/ uzavrel 08. 10. 2004 so\nVšeobecnou úverovou bankou, a. s. zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru číslo XP., na základe\nktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 223.000 Sk (7.369,46 eura), s dohodnutou lehotou splatnosti\n\n60 mesiacov, dohodnutou pevnou výškou úrokovej sadzby 10,90 % p. a. s tým, že žalobca 1/ sa ako\ndlžník zaviazal splácať poskytnutý úver v mesačných splátkach po 5.113,78 Sk (169,74 eura) v celkovom\npočte splátok 59, keď dátumom prvej splátky bol deň 15. 11. 2004 a dňom poslednej splátky mal\nbyť deň 11. 10. 2009, ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená vo výške 7,23 %, celkové\nnáklady dlžníka - budúca hodnota spotrebného úveru bola 316.086,80 Sk (10.492,15 eura), z čoho\nistina predstavovala 7.369,46 eura a úroky spolu s poplatkami 93.086,80 Sk (3.089,91 eura) a poplatky,\nktoré boli platné ku dňu uzavretia zmluvy, boli dohodnuté nasledovne: - poplatok za poskytnutie úveru\n4.460 Sk (148,04 eura), poplatok za prvú upomienku 300 Sk (9,96 eura), poplatok za každú ďalšiu\nupomienku 500 Sk (16,60 eura) a poplatok za vedenie úverového účtu mesačne 80 Sk (2,65 eura),\npričom úver bol zabezpečený podpísanou vlastnou blankozmenkou spolu s dohodou o vyplňovacom\npráve k blankozmenke. Poukázal na skutočnosť, že žalobca 1/ požiadal Všeobecnú úverovú banku,\na. s. listom z 01. 12. 2004 o navýšenie spotrebného úveru a 01. 12. 2004 bola uzavretá Zmluva o\nposkytnutí spotrebného úveru číslo P., na základe ktorej bol žalobcovi 1/ poskytnutý úver vo výške\n300.000 Sk (9.958,17 eura) s lehotou splatnosti 61 mesiacov s tým, že úver bude splácaný v mesačných\nsplátkach po 6.578,01 Sk (218,34 eura) tak, že prvá splátka bude splatná 25. 01. 2005 a posledná\nsplátka 25. 12. 2009, ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá vo výške 5,80 %, celkové\nnáklady dlžníka - budúca hodnota spotrebného úveru bola 399.480,60 Sk (13.260,32 eura), z čoho istina\npredstavovala 9.958,17 eura a úroky spolu s poplatkami 99.480,60 Sk (3.302,15 eura), keď poplatky,\nktoré boli platné ku dňu uzavretia zmluvy, boli dohodnuté nasledovne: bez poplatku za poskytnutie úveru,\npoplatok za prvú upomienku 300 Sk (9,96 eura), poplatok za každú ďalšiu upomienku 500 Sk (16,60\neura), poplatok za vedenie úverového účtu mesačne 80 Sk (2,65 eura) a poplatok za zmenu zmluvných\npodmienok 1.000 Sk (33,19 eura), pričom zmluvu o spotrebnom úvere podpísal žalobca 1/ ako dlžník a\nžalobkyňa 2/ ako jeho manželka. Poukázal na to, že 12. 09. 2008 uzavrela Všeobecná úverová banka,\na. s. ako postupca a spoločnosť Debtinvest Limited so sídlom na Britských Panenských ostrovoch ako\npostupník zmluvu o postúpení pohľadávky s tým, že z obsahu prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky\nmal preukázané, že predmetom postúpenia bol aj spotrebný úver uzavretý so žalobcami. Uviedol, že\nsplnomocnením z 21. 01. 2010 (správne splnomocnením zo 07. 11. 2008) spoločnosť Debtinvest Limited\nsplnomocnila obchodnú spoločnosť APS SLOVAKIA, a. s. (žalovaného 1/) na všetky právne úkony a\nkonania v mene a na účet splnomocniteľa súvisiace so správou a vymáhaním všetkých pohľadávok\nvoči tretím osobám - dlžníkom, ktoré boli postúpené zo spoločnosti Všeobecná úverová banka, a. s.\nako postupcu na splnomocniteľa ako postupníka, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z\n12. 09. 2008. K právnemu posúdeniu veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že\npredmetné zmluvy boli uzavreté so Všeobecnou úverovou bankou, a. s., ktorá zmluvou o postúpení\npohľadávok z 12. 09. 2008 postúpila pohľadávky z týchto zmlúv na spoločnosť Debtinvest Limited so\nsídlom na Britských Panenských ostrovoch s tým, že sa nepotvrdilo tvrdenie žalobcov, že finančné\nprostriedky z titulu zrážky zo mzdy žalobkyne 2/ boli poukazované na účet žalovaného 1/ vedený v banke\nUniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, pretože táto banka na\njeho dopyt uviedla, že v roku 2009 bola majiteľom uvedeného účtu spoločnosť Debtinvest Limited so\nsídlom na Britských Panenských ostrovoch. Poukázal na skutočnosť, že zo splnomocnenia zo 07. 11.\n2008 je zrejmé, že spoločnosť Debtinvest Limited splnomocnila žalovaného 1/ na právne úkony súvisiace\nso správou a vymáhaním všetkých pohľadávok voči tretím osobám - dlžníkom, ktoré boli postúpené\nzo spoločnosti Všeobecná úverová banka, a. s. ako postupcu na splnomocniteľa ako postupníka na\nzáklade zmluvy o postúpení pohľadávok z 12. 09. 2008 s tým, že z obsahu tohto splnomocnenia\nzároveň vyplýva, že splnomocnenec koná v mene a na účet splnomocniteľa, z dôvodu ktorého dospel\nsúd prvej inštancie k záveru, že žalovaný 1/ nie je pasívne legitimovaným v konaní, keďže bol iba\nsplnomocnenom veriteľa, resp. mandatárom podľa ustanovenia § 566 Obchodného zákonníka, ktorý\nnemôže byť vo veci pasívne legitimovaný, pretože konal za mandanta v jeho mene a na jeho účet, a\nteda nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (podľa ustanovenia § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka\nmandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zriadi za odplatu určitú\nobchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti\na mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za uvedené odplatu). Uviedol, že žalobcovia v prejednávanej veci\nnajskôr označili ako žalovaného spoločnosť APS SLOVAKIA, a. s. s tým, že neskôr bol na ich návrh\ndo konania pripustený ako žalovaný 2/ pôvodný veriteľ - spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s.,\nktorý však zmluvou o postúpení pohľadávky z 19. 09. 2008 postúpil pohľadávky zo sporných zmlúv na\nspoločnosť Debtinvest Limited, nakoľko však žalobcovia v podaní zo 04. 11. 2016 označenom ako „návrh\nna zmenu účastníka konania“ uviedli, že 08. 11. 2013 doručili súdu návrh, v ktorom za žalovaného 1/ v\nomyle označili spoločnosť APS SLOVAKIA, a. s., bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalobcovia si\nboli vedomí toho, že žalovaný 1/ nebol ich veriteľom, avšak nedopatrením ho uviedli ako žalovaného.\n\nSkonštatoval, že Všeobecná úverová banka, a. s. postúpením pohľadávky na postupníka stratila svoju\npasívnu legitimáciu, keďže postúpením pohľadávky sa namiesto nej stal veriteľom žalobcov postupník\n(spoločnosť Debtinvest Limited) a s postúpenou pohľadávkou na neho prešli aj všetky námietky s\npohľadávkou súvisiace, teda aj námietka neplatnosti právnych úkonov (vrátane právnych úkonov, ktoré\npohľadávku zabezpečujú). Poukázal na to, že vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania\nv hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie\nk úspechu alebo neúspechu v konaní s tým, že účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej\npovinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu a nakoľko žalobcovia označili ako žalovaných subjekty,\nktoré neboli pasívne vecne legitimované, súd prvej inštancie žalobný návrh pre uvedený nedostatok v\ncelom rozsahu zamietol.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“), na odvolanie žalobcov 1/ a 2/,\nrozsudkom z 24. júna 2020 sp. zn. 10Co/26/2020 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo\nvýrokoch I., II., III.,VI. a VII.) potvrdil; žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nproti žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 % a žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania proti žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.\n2.1. Krajský súd skonštatoval, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalobcov na\npristúpenie nových subjektov do konania na strane žalovaných uznesením zo 07. augusta 2018, č. k.\n17C/294/2013-245 zamietol, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, a preto v žiadnom prípade\nnemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces, pričom len na okraj odvolací súd\nuviedol, že žalobcom 1/ a 2/ nič nebránilo, aby sa voči spoločnostiam Debtinvest Limited a Serraghis\nLoan Management Ltd domáhali svojich nárokov v samostatnom konaní na základe novej žaloby, (ktorú\nmohli podať aj v ten istý deň). Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel k správnemu záveru o\nnedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/ a 2/ v spore, čo je vždy dôvod na zamietnutie\nžaloby. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v\nprocesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.\nOdvolací súd dospel k záveru, že žalovaný 2/ ako banka splnil všetky podmienky, ktoré naňho v čase\npostúpenia predmetných pohľadávok na spoločnosť Debtinvest Limited (k 12. 09. 2008) kládli príslušné\nprávne predpisy a zmluva o postúpení pohľadávok z 12. 09. 2008 obsahuje všetky zákonom predpísané\nnáležitosti, je to dostatočne určitý a zrozumiteľný právny úkon a bola urobená v zákonom predpísanej\npísomnej forme. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 2/ výzvami z 05. 03. 2007 vyzval žalobcov 1/ a\n2/ na predčasné splatenie zostatku úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru z 08. 10. 2004 č.\nP., pričom žalobca 1/ si túto výzvu prevzal 17. 03. 2007, zatiaľ čo žalobkyňa 2/ túto výzvu neprevzala v\nodbernej lehote a výzva bola preto vrátená žalovanému 30. 03. 2007 (žalovaný 2/ doručoval túto výzvu\nna poslednú jemu známu adresu pobytu žalobkyne 2/) s tým, že výzvou z 29. 05. 2007 žalovaný 2/\nvyzval žalobcu 1/ na predčasné splatenie zostatku úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru z\n01. 12. 2004 č. P. (číslo úverového účtu: P..), pričom žalobca 1/ si túto výzvu prevzal 12. 06. 2007, keď\nv oboch prípadoch žalovaný 2/ postupoval v súlade s ustanovením § 565 OZ, v zmysle ktorého ak ide o\nplnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,\nlen ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené; toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do\nsplatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. K námietke žalobcov 1/ a 2/ v podanom odvolaní, že si možnosť\nvyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v zmysle ustanovenia § 565 OZ v zmluvách nedojednali, odvolací\nsúd uviedol, že žalovaný 2/ odvodzoval svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo svojich\nVšeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmlúv o poskytnutí spotrebného\núveru (uvedené vyplýva z výziev na predčasné splatenie zostatku úveru), a nakoľko žalobcovia v konaní\nVšeobecné obchodné podmienky žalovaného 2/ nepredložili, nie je možné dospieť k jednoznačnému\nzáveru, či bolo právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti zmluvne dohodnuté alebo nie, pričom to však\nboli práve žalobcovia, ktorí existenciu tejto skutočnosti tvrdili, a ktorí z tejto skutočnosti vyvodzovali pre\nseba priaznivé právne dôsledky, a preto bolo ich povinnosťou tieto Všeobecné obchodné podmienky v\nkonaní predložiť alebo navrhnúť zabezpečenie tohto listinného dôkazu súdom. K námietke žalobcov 1/\na 2/ v podanom odvolaní, že žalovaný 2/ toto svoje právo nepoužil do splatnosti najbližšie nasledujúcej\nsplátky, odvolací súd uviedol, že žalobcovia nezaplatili žiadnu zo splátok v tomto období, t. j. ani\nnajbližšiu nasledujúcu splátku, preto nedošlo k zániku práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru,\nresp. došlo k obnoveniu tohto práva a k ich argumentácii, že ich žalovaný 2/ vopred neupozornil na\nuplatnenie tohto práva a nevyzval na úhradu omeškaných splátok v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka, odvolací súd uviedol, že ustanovenie § 53 ods. 9 OZ nadobudlo účinnosť až\ndňa 01. 11. 2008 (vtedy išlo o ustanovenie § 53 ods. 8 OZ), žalovaného 2/ teda v čase vyhlásenia\npredčasnej splatnosti spotrebných úverov (v roku 2007) nezaväzovalo, a preto aj žalovaný 2/ splnil\n\nvšetky zákonné podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v\nznení účinnom do 31. 12. 2008: (1) žalovaný 2/ pred postúpením pohľadávok písomne vyzval žalobcov\nna zaplatenie svojich peňažných záväzkov (predčasne splatných zostatkov úverov), (2) žalobcovia boli\nv omeškaní so splnením týchto svojich peňažných záväzkov nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní\npo doručení výziev (v skutočnosti boli v omeškaní viac ako rok), (3) žalobcovia tieto svoje omeškané\npeňažné záväzky pred postúpením pohľadávok ani sčasti neuhradili. Žalobcovia v podanom odvolaní\nďalej namietali, že oznámenia o postúpení pohľadávky z 25. 09. 2008 im boli doručované na nesprávne\n(neaktuálne) adresy ich pobytu (D.), keďže žalovanému 2/ listom z 12. 07. 2007 oznámili svoju novú\nadresu bydliska (N. XX, L. M.), pričom je nutné uviesť, že účinky postúpenia pohľadávky nastávajú\nuzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom s tým, že súhlas dlžníka\ns postúpením pohľadávky sa nevyžaduje a eventuálne neoznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi\nnemá žiaden vplyv na platnosť zmluvy o postúpení (a ani na povinnosť dlžníka splniť svoj dlh). Zmluva\no postúpení pohľadávok z 18. 09. 2008 uzatvorená medzi žalovaným 2/ a spoločnosťou Debtinvest\nLimited, nemôže byť ani posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia § 53\nods. 3 písm. b) a ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže táto zmluva nebola uzavretá medzi žalovaným\n2/ ako veriteľom a žalobcami ako spotrebiteľmi, nejde teda o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá by mohla\nobsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalovaný 2/ ani neodvodzoval svoje právo na\npostúpenie pohľadávok zo zmluvných podmienok predmetných zmlúv o poskytnutí spotrebného úveru,\nale k postúpeniu pohľadávok ho oprávňoval priamo zákon, a to konkrétne ustanovenie § 4 ods. 5\nzákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 524 a nasl. Občianskeho\nzákonníka a ustanovením § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 31.\n12. 2008, a preto samé osebe (bez ďalšieho) neobstoja ani ďalšie námietky žalobcov, že postúpenie\npohľadávok a výkon zrážok zo mzdy žalobkyne 2/ (na základe dohody o zrážkach zo mzdy) boli v rozpore\ns dobrými mravmi, resp. boli nekalou obchodnou praktikou. Dokazovaním vykonaným súdom prvej\ninštancie bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný 2/ postúpil predmetné pohľadávky voči žalobcom 1/\na 2/ na spoločnosť Debtinvest Limited, žalovaný 1/ pri vymáhaní týchto pohľadávok konal ako mandatár\nspoločnosti Debtinvest Limited, teda konal v jej mene a na jej účet, pričom zrážky zo mzdy žalobkyne 2/\nboli poukazované priamo na bankový účet spoločnosti Debtinvest Limited, teda sa dostali priamo do jej\nmajetkovej sféry, žalovaní 1/ a 2/ neporušili žiadnu svoju zmluvnú alebo zákonnú povinnosť, dôsledkom\nčoho by bola absolútna neplatnosť predmetných právnych úkonov, (na ktorú súdy prihliadajú z úradnej\npovinnosti), resp. vznik povinnosti nahradiť škodu žalobcom a napokon, že žalovaní 1/ a 2/ neboli\nveriteľmi žalobcov (v čase podania žaloby a ani v čase vyhlásenia prvoinštančného rozsudku), neuplatnili\nvýkon zrážok zo mzdy žalobkyne 2/ na základe dohody o zrážkach zo mzdy a tieto zrážky zo mzdy sa ani\nnedostali do ich majetkovej sféry, preto je záver súdu prvej inštancie o nedostatku ich pasívnej vecnej\nlegitimácie v spore správny a nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ boli v spore neúspešní, nevznikol im ani nárok\nna primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000 eur v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona\nč. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Nad rámec uvedeného odvolací súd uviedol, že žalobcovi 1/\nnesvedčí vo vzťahu k nároku na zaplatenie 9.806,07 eura s príslušenstvom ani aktívna vecná legitimácia,\nnakoľko vyhlásením konkurzu na jeho majetok 27. 08. 2007 (uznesením Okresného súdu v Banskej\nBystrici z 27. augusta 2007, č. k. 2K/15/2007-79) došlo v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č.\n7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zo zákona k zániku bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov\nako manželov. Odvolací súd okrem toho konštatuje, že žalobcovia v spore nepreukázali ani naliehavý\nprávny záujem na určení, že dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o poskytnutí spotrebného úveru č.\nP. z 08. 10. 2004 a v zmluve o poskytnutí spotrebného úveru č. P. z 01. 12. 2004 sú neplatné, keď je\nnutné uviesť, že žaloba bola podaná za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,\npodmienky procesnej prípustnosti žaloby v jej určovacej časti bolo preto potrebné posudzovať (v súlade\ns ustanovením § 470 ods. 2 vety prvej CSP) podľa Občianskeho súdneho poriadku (porovnaj uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. decembra 2018, sp. zn. 6Cdo/30/2018). Spotrebiteľ sa síce\nv zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch\na pôžičkách pre spotrebiteľov môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom\núvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou,\navšak dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka je svojou\npovahou samostatná zmluva (odlišná od zmluvy o spotrebiteľskom úvere), aj keď je obsiahnutá v tej istej\nlistine a aj keď slúži na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z dôvodu ktorého\nbolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti\ndohôd o zrážkach zo mzdy, pričom z dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie\njednoznačne vyplýva, že pohľadávka zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. P. z 08. 10. 2004\nbola uspokojená zrážkami zo mzdy v období od mája 2009 do mája 2014, preto už v súčasnosti (resp.\n\nv čase vyhlásenia prvoinštančného rozsudku) nemôže existovať naliehavý právny záujem na určení\nneplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd teda dospel k zhodnému záveru ako súd prvej\ninštancie, že žaloba žalobcov 1/ a 2/ bola v celom rozsahu nedôvodná, pričom v podaných odvolaniach\nneuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre nich priaznivé rozhodnutie vo veci\na nakoľko odvolací súd ani nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne\nvady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej\nčasti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).\n2.2. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (ustanovenie § 262 ods. 2 CSP).\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa 2/ (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie podľa § 420\npísm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP.\n3.1. Podľa názoru dovolateľky rozhodnutie súdu druhej inštancie spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení veci. Posúdenie odvolacieho súdu ohľadne splnenia podmienok podľa § 92 ods. 7 ZoB (teraz\nods. 8) pokladajú žalobcovia za nesprávne, nakoľko majú za to, že žalovaná 2/ tieto podmienky nesplnila.\nTaktiež majú za to, že odvolací súd nesprávne posúdil, resp. vôbec sa nezaoberal bezúročnosťou\na bezpoplatkovosťou jednotlivých úverov a neplatným zosplatnením jednotlivých úverov. Žalobcovia\nposúdenie odvolacieho súdu vo vzťahu k postúpeniu pohľadávok na schránkovú spoločnosť v Karibiku\na jeho záver o tom, že žalovaní neporušili žiadnu svoju zmluvnú alebo zákonnú povinnosť pokladajú\nza nedostatočne odôvodnené a nesprávne, naviac odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu. Žalobcovia posúdenie odvolacieho súdu vo vzťahu k neplatnosti dohody o\nzrážkach zo mzdy pokladajú za nesprávne, nakoľko majú za to, že žalovaná 2/ v čase vykonávania\nzrážok zo mzdy, ktoré boli vykonané aj po začatí súdneho konania, bola stále jediným veriteľom, a teda v\nkonaní bola legitimovaná. Žalobcovia posúdenie odvolacieho súdu vo vzťahu k naliehavému právnemu\nzáujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy pokladajú za nedostatočne odôvodnené a\nnesprávne, nakoľko uplatnené plnenie vo výške 9.806,07 eura a finančné zadosťučinenie spočívalo\npráve v zrážkach zo mzdy žalobkyne 2/, ktoré sa vykonávali na základe neplatnej zmluvnej podmienky\nzakotvenej v úverových zmluvách. Žalobcovia posúdenie odvolacieho súdu vo vzťahu k uplatnenému\nnároku na primerané finančné zadosťučinenie pokladajú za nedostatočne zdôvodnené a nesprávne,\nnakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaná 2/ konaním v rozpore so zákonnými ustanoveniami,\nnekalou obchodnou praktikou, konaním v rozpore s dobrými mravmi a porušením bankového tajomstva\nbez akejkoľvek dohody so žalobcami postúpila neexistujúce pohľadávky a tzv. živé úvery na schránkovú\nspoločnosť v N., čím zhoršila zmluvné postavenie žalobcov a privodila im majetkovú a nemajetkovú\nujmu, ktorú im priznáva aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Napriek námietkam žalobcov\nsa ani odvolací súd a ani súd prvej inštancie absolútne nezaoberal bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou\njednotlivých úverov, a preto rázne odmietajú názor odvolacieho súdu, že si neplnili svoje povinnosti\nvoči žalovanému 2/. Naviac, vôbec nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel odvolací súd\nk názoru, že si žalobcovia ,,dlhú dobu neplnili svoje povinnosti napriek opakovaným výzvam“, keď\nnielen že odvolací súd, ale ani súd prvej inštancie vôbec nevykonali dokazovanie, či žalobcovia v\nčase neoprávneného zosplatnenia úveru boli vôbec v omeškaní s platením poskytnutých úverov, a\nnaviac nie je zrejmé, ako dospel odvolací súd k tzv. ,,opakovaným upomienkam“, keď žalovaní do spisu\npredložili len jedinú listinu, a to listinu označenú ako ,,Výzva na predčasné splatenie úveru“. Žiadne\nopakované upomienky totiž žalovaní do spisu nepredložili. Vo vzťahu ku konaniu žalovaných v rozpore s\ndobrými mravmi a nekalej obchodnej praktiky odvolací súd odignoroval námietky žalobcov o neplatnom\nzosplatnení úveru v rozpore so zákonnými ustanoveniami, námietky o neplatnom postúpení pohľadávky\nna neznámy subjekt v Karibiku a námietky o zrážkach zo mzdy na podklade neplatnej zmluvnej\npodmienky dohody o zrážkach zo mzdy, a keď odvolací súd odignoroval nielen únijné spotrebiteľské\nprávo ale odklonil sa aj od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Za porušenie práva na\nspravodlivý proces pokladajú žalobcovia nevypočutie osoby V. (jediný disponent na účte), ktorej výsluch\nmal právny význam pre rozhodnutie vo veci vo vzťahu k vecnej legitimácie žalovaného 1/.\n3.2. Žalobcovia za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd pri riešení\nprávnej otázky odklonil, považujú dovolacím súdom riešenú otázku podľa § 92 ods. 8 ZoB (predtým ods.\n7 a 8), ktorý upravuje podmienky, ktorých splnenie je potrebné pre prelomenie bankového tajomstva v\nprípade postúpenia pohľadávky banky na inú osobu a upravuje podmienky, ktorých splnenie je potrebné\npre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre\n\nrozpor so zákonom (§ 39 OZ), prevedenie práv a povinností zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu\nspotrebiteľa § 53 ods. 4 písm. b) OZ, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pri absencii údaja o ročnej\núrokovej sadzbe a údaja o RPMN v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) a ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o\nspotrebiteľských úveroch (teraz § 9 ods. písm. g), h) a § 11 ods. 1 písm. b) a d)), dohoda o zrážkach zo\nmzdy ako neprijateľná zmluvná podmienka § 53 ods. 2, 3 OZ.\n3.3. Tým, že žalobcovia platili splátky v pôvodne dohodnutej výške, ku dňu predčasného zosplatnenia\núveru dňa 05. 03. 2007 nevykazovali omeškanie so zaplatením žiadnej splátky istiny, preto žalovanému\n2/ nevzniklo právo vyvolať predčasnú splatnosť úveru. Naviac, žalobcovia boli s platením splátok 3\nmesiace popredu. Tým, že žalobcovia platili splátky v pôvodne dohodnutej výške, ku dňu predčasného\nzosplatnenia úveru dňa 05. 03. 2007 nevykazovali omeškanie so zaplatením žiadnej splátky istiny, preto\nžalovanému 2/ nevzniklo právo vyvolať predčasnú splatnosť ani tohto úveru. Naviac, žalobcovia boli\ns platením splátok 1 mesiac popredu. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia neboli v omeškaní so žiadnou\nmesačnou splátkou, neboli splnené podmienky pre zosplatnenie jednotlivých úverov, naviac žalovaný\n2/ ani nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úverov, a ak žalovaný 2/ ako banka napriek tomu\npostúpil pohľadávky z úverov bez toho, aby riadne vyhlásil mimoriadnu splatnosť alebo ukončil zmluvný\nvzťah, postupoval v rozpore s § 92 ods. 7 zákona o bankách a v rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka.\nOdvolaciemu súdu a rovnako aj súdu prvej inštancie pritom na preukázanie postúpenia pohľadávky\npostačovali žalovaným 1/ predložené (po 6 rokoch súdneho sporu) zásielky, obsahom ktorých malo\nbyť oznámenie žalovaného 2/ o postúpení pohľadávky. Ako však vyplýva z obsahu oznámenia, tak k\npostúpeniu neexistujúcej pohľadávky malo dôjsť len zo zmluvy uzavretej 08. 10. 2004, pričom postúpenie\nneexistujúcej pohľadávky zo zmluvy uzavretej 01. 12. 2004 v konaní preukázané vôbec nebolo. Žalovaní\ndo spisu nepredložili žiadne dôkazy o tom, že by žalobcom takéto postúpenie zo zmluvy uzavretej 01. 12.\n2004 vôbec doručovali, súdy túto skutočnosť úplne odignorovali a navrhované dokazovanie nevykonali.\nDovolateľka poukázala na rozhodnutia najvyššieho súdu k právnej otázke postúpenia pohľadávky sp.\nzn. 1Cdo/76/2007, 7Cdo/26/2017, 1Cdo/147/2017.\n3.4. Za dosiaľ dovolacím súdom neriešenú považujú žalobcovia otázku, či neprijateľné podmienky\nuvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 písm. d) OZ vylučujú alebo obmedzujú práva\nspotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu; podľa § 53 ods. 4 písm.\nl) OZ obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno,\nktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana; podľa § 53 ods.\n4 písm. o) OZ, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou,\nalebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, a ktoré sú podľa § 53 ods. 5 OZ\nneplatné, zaväzujú žalobcov k dôkaznej povinnosti tak, ako to uvádza odvolací súd vo svojom rozhodnutí\nvo vzťahu k preukázaniu vecnej legitimácie žalovaných, k dôkaznej povinnosti vo vzťahu k neplatnému\nzosplatneniu úveru, k dôkaznej povinnosti vo vzťahu k neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a k\ndôkaznej povinnosti preukázania vzniknutej škody a nároku na finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods.\n5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Za dosiaľ dovolacím súdom neriešenú považujú\nžalobcovia aj otázku, či je pre rozhodnutie vo veci bez právneho významu zistenie jediného disponenta\ns účtom, ktorého majiteľom je neznáma schránková spoločnosť, a ktorý disponent ako jediný nakladal\ns majetkom žalobkyne 2/, ktorý naviac nebol so žalobkyňou 2/ v žiadnom zmluvnom vzťahu.\n3.5. Žalobcovia majú za to, že výsluchom osoby V. by sa vyriešila právna otázka aktívnej legitimácie\nžalovaného 1/, ktorý bol podľa názoru žalobcov konečným užívateľom výhod schránkovej spoločnosti\nDebtinvest Limited. Žalobcovia majú za to, že žalovaný 2/ bol bez prerušenia veriteľom pohľadávok,\nkeďže nedošlo k platnému zosplatneniu úveru a k platnému postúpeniu pohľadávok. Žalovaný 2/\nnekalou obchodnou praktikou spôsobil žalobcom majetkovú a nemajetkovú ujmu a z toho dôvodu\nmajú žalobcovia za to, že uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č.\n250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol voči žalovanému 2/ podaný dôvodne. Žalovaný 2/ má v\nspore pasívnu legitimáciu aj vo vzťahu k určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Pasívnu\nvecnú legitimáciu žalovaného 1/, žalobcovia odvodzujú, s poukazom na kapitolu 1 čl. 2 písm. b)\nSmernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči\nspotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu\na Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), podľa ktorého „obchodník\nje akákoľvek fyzická alebo právnickú osoba, ktorá v rámci obchodných praktik, na ktoré sa vzťahuje\ntáto smernica, koná na účely spadajúce do rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo\nprofesijnej činnosti, a ktokoľvek, kto koná v mene alebo v zastúpení obchodníka“ a na čl. 3 ods. 1\ntejto smernice, podľa ktorého sa smernica uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči\nspotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v čl. 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie a\n\nna § 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého „na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim\nosoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej\nčinnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet“, s rovnakými závermi,\naké uvádzame vyššie, k citácii smernice. Žalovaný 1/ konal v mene obchodníka v zmysle citovaných\nnoriem a je nepochybné, že žaloba je preto dôvodná aj proti nemu samotnému, ako pasívne vecne\nlegitimovanému subjektu. V zmysle citovanej smernice, aj takýto obchodník jednoducho zodpovedá\nza svoju činnosť, ktorou pomáha porušovať práva spotrebiteľov inému obchodníkovi, a za ktorého\nsa iný obchodník skrýva. Pojmy veriteľ, predávajúci, dodávateľ, podnikateľ, je potrebné vnímať ako\nsynonymá, zodpovedajúce úniovým pojmom obchodník, resp. predajca, používaným smernicou o\nnekalých obchodných praktikách, ktorú citujeme vyššie a smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách.\n3.6. Dovolateľka žiada, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej\ninštancie a vrátil vec na ďalšie konanie.\n4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že v podanom dovolaní absentuje vymedzenie\ndovolacích dôvodov zákonom predpísaným spôsobom. Nemožno sa stotožniť s námietkou žalobkyne\n2/ na porušenia práva na spravodlivý proces, ktorá spočíva v nevypočutí osoby pani V. ktorý výsluch\nmal mať údajne právny význam pre rozhodnutie vo veci samej vo vzťahu k vecnej legitimácii žalovaného\n1/. V prejednávanej veci bolo totiž s ohľadom na predmet sporu rozhodujúce, že jediným majiteľom\nuvedeného bankového účtu bola spoločnosť Debtinvest Limited a teda, že sporné zrážky zo mzdy\nžalobkyne 2/ sa dostali do majetkovej sféry tejto spoločnosti (a nie žalovaného 1/), a preto aj bolo\nnadbytočné vykonať vo veci výsluch osoby V. v pozícii svedka. Taktiež žalovaný 1/ zastáva názor,\nže v dovolaní nie je zadefinovaná ani špecifikovaná žiadna právna otázka, ktorá by odôvodňovala\nprípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 421 CSP. V dovolaní absentuje vymedzenie dovolacích\ndôvodov prípustných podľa ustanovenia § 421 CSP zákonom predpísaným spôsobom, ktorý vyplýva z\nustanovenia § 432 CSP. Žalovaný 1/ navrhuje dovolanie žalobkyne 2/ odmietnuť. Žalovaný 1/ súčasne\nnavrhuje, aby súd o trovách dovolacieho konania rozhodol tak, že žalovaný 1/ má voči žalobkyni nárok\nna náhradu trov konania v celom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %.\n5. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že písomné vyhotovenie rozsudku odvolacieho\nsúdu je ako celok zreteľné, jasné a porozumiteľné, prehľadne štruktúrované, pričom dáva jasné\na argumentačne podložené odpovede na nosné, zásadné a základné otázky prejednávanej veci.\nDovolanie preto nie je dôvodné. V dovolaní žalobkyňa 2/ len opakuje ňou už uvedené v odvolaní\npodanom proti rozsudku súdu prvej inštancie. Procesný postup Krajského súdu v Bratislave ani jeho\nrozhodnutie (rovnako tak ani Okresného súdu Bratislava II) nepredstavujú porušenie práva žalobkyne\n2/ na spravodlivý proces. K žiadnemu znemožneniu uskutočňovať procesné práva žalobkyne 2/\nvšak v konaní nedošlo, s poukazom na obsah súdneho spisu možno konštatovať, že žalobkyňa 2/\nuskutočňovala svoje procesné práva v plnej miere. Žalovaný 2/ opätovne poukazuje na to, že v zmysle\nvšetkých vyjadrení obsiahnutých v súdnom spise, v tomto prípade žaloba smerovala proti osobám, ktoré\nnie sú nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t. j. žalovaný 1/, rovnako ako ani žalovaný 2/ nemajú vecnú\npasívnu legitimáciu v tomto konaní. Žalovaný 2/ navrhuje, aby dovolací súd dovolanie zamietol v celom\nrozsahu.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) rozsudkom z 21.\ndecembra 2022 sp. zn. 2Cdo/344/2020 dovolanie zamietol; a určil, že žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania.\n6.1. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľkou formulované otázky nepredstavujú vymedzenie\nprávnej otázky tak, ako to predpokladá § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP.\nRovnako dovolateľka neopodstatnene namieta nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý mal\nznemožniť uskutočňovanie jej procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 písm. f) CSP). Dovolací súd preto dovolanie žalobkyne 2/ ako celok zamietol podľa §\n448 CSP.\n7. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) nálezom zo 17. júna 2025 sp. zn. III.\nÚS 641/2024 určil, že rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/344/2020 z 21. decembra 2022\nbolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa\n\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; a zároveň rozsudok najvyššieho\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7.1. Ústavný súd konštatoval, že najvyšším súdom uvedená argumentácia a poukaz na jeho\nrozhodovaciu činnosť v iných veciach nereflektuje na podstatu právnej otázky sťažovateľky, ktorá\nsa zameriava na dôkaznú povinnosť spotrebiteľa v spore so zreteľom na existenciu neprijateľných\nzmluvných podmienok. Preto nemožno za ústavne udržateľný považovať záver najvyššieho súdu, podľa\nktorého sťažovateľkou nastolená právna otázka už dovolacím súdom v minulosti riešená bola, a teda\nani konštatovanie o tom, že sťažovateľka neopodstatnene namieta, že jej dovolanie je prípustné podľa §\n421 ods. 1 písm. b) CSP. Záver najvyššieho súdu, ktorý ku kvalite odôvodnenia dovolaním napadnutého\nrozsudku uviedol, že obsah spisu nedáva podklad pre záver, že krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil\nspôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP a následne dôvody\nkrajského súdu iba zopakoval, je ústavne neudržateľný.\n8. Najvyšší súd je vo veci podľa § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o\nústavnom súde“) viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v náleze zo 17. júna 2025 sp.\nzn. III. ÚS 641/2024.\n9 Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,\nže dovolanie je dôvodné. Na odôvodnenie uvedeného záveru dovolací súd uvádza nasledovné:\n10. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v\ndovolaní náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti neskúma dovolací\nsúd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v\ndovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n12. Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľka namieta nedostatočnosť dôvodov odvolacieho\nrozhodnutia, pričom poukazovala na to, že sa nezaoberal bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou\njednotlivých úverov a neplatným zosplatnením jednotlivých úverov; nedostatočné odôvodnenie videla aj\nvo vzťahu k postúpeniu pohľadávok; žalovaní neporušili žiadnu svoju zmluvnú alebo zákonnú povinnosť;\nvo vzťahu k neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy; vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu na\nurčení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy; vo vzťahu k uplatnenému nároku na primerané finančné\nzadosťučinenie. Taktiež namietala rozpor s dobrými mravmi a nekalej obchodnej praktiky.\n13. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n14. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n15. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n\n16. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak\nzároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n17. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu\nnevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal\na riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou\na požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom\na dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj sp. zn. IV. ÚS\n252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n18. Dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je\naj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva\nna spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom\npre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje\nnáležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné.\n19. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého\nsúdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie\npodstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis\nc. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa konštantnej judikatúry\nÚstavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.\n20. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\ndruhej sa strane sporu, (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom), odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n21. Podľa názoru dovolacieho súdu faktom je, že odvolací súd síce nie je povinný dať v písomnom\nvyhotovení rozhodnutia odpoveď na úplne všetky sporné otázky, avšak je povinný vysporiadať sa\ndostatočne presvedčivo aspoň s tou najzásadnejšou argumentáciou, k čomu však nedošlo. Naďalej\nteda platí, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nespĺňa základné zákonné kritéria na\nodôvodňovanie súdnych rozhodnutí.\n\n22. Podľa názoru dovolacieho súdu, vzhľadom na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 641/2024,\ndovolateľka dôvodne namietala, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí neposkytol odpoveď na\nrozhodujúce právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s procesnou obranou a odvolaním\nžalobkyne 2/, ktoré žalobkyňa 2/ namietala v podanom odvolaní. Odvolací súd sa v napadnutom\nrozhodnutí dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkou dovolateľky o bezúročnosti a\nbezpoplatkovosti úverov, ako aj o neplatnom zosplatnením úverov.\n22.1. Ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 641/2024 konštatoval, že „v zmysle § 4 ods. 2 písm. g)\nzákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí\nobsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje\nza bezúročný a bez poplatkov a podľa § 4 ods. 5 predmetného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ\npožadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Sťažovateľka\nuž v priebehu konania pred okresným súdom poukazovala na skutočnosť, že úvery poskytnuté na\nzáklade spotrebiteľských zmlúv uzatvorených s VÚB, a. s., sú bezúročné a bez poplatkov, keďže je v\nnich nesprávne uvedená RPMN (zmluva z 8. októbra 2004) a v zmluve absentuje údaj o úroku (zmluva\nz 1. decembra 2004). Pre úplnosť ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že v zmluve z 8. októbra 2004\nje výška RPMN nižšia než výška úroku, čo samo osebe vzbudzuje pochybnosti o správnosti údaja o\nRPMN, pričom problematikou uvedenia nesprávnej výšky RPMN v spotrebiteľskej zmluve sa zaoberal\nnajvyšší súd v rozsudku sp. zn. 2Cdo/119/2021 z 29. júna 2023, a tento bol podrobený ústavno-súdnemu\nprieskumu v rámci konania na ústavnom súde vedenom pod sp. zn. I. ÚS 68/2024. Tak údaj o výške\núroku, ako aj RPMN sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých správnosť,\nresp. uvedenie v spotrebiteľskej zmluve súd skúma ex offo (rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-76/10,\nbody 55. až 77.).“\n23. Dovolací súd konštatuje, že žalobkyňa 2/ dôvodne namietala, že odvolací súd sa bezúročnosťou a\nbezpoplatkovosťou úverov a neplatným zosplatnením úverov nezaoberal, a to konkrétne námietkou, že\ndôvodom neplatného zosplatnenia úverov bola okrem absencie dojednania možnosti zosplatniť úver v\núverových zmluvách tiež skutočnosť, že vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov žalobcovia\nku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úverov nevykazovali omeškanie so žiadnou splátkou.\n24. S poukazom na predmetný nález dovolací súd uvádza, že vzhľadom na podmienky postúpenia\npohľadávky, ktorých splnenie súd prvej inštancie a odvolací súd skúmali (okrem iného omeškanie s\nplnením dlhu), argumentáciu dovolateľky o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov v previazanosti na\nmožnosť postúpenia pohľadávky, a tým na záver o ne/existencii pasívnej legitimácie žalovaného 2/\nnemožno a priori vyhodnotiť ako irelevantnú, nepodstatnú.\n24.1. Pre úplnosť ústavný súd tiež podotkol, že táto argumentácia smeruje tiež k posúdeniu existencie\nujmy, ktorú sťažovateľka mohla utrpieť v dôsledku, že pohľadávka veriteľa, ktorej výšku sťažovateľka\nspochybňuje, a ktorú súdy dosiaľ neskúmali, bola uspokojená vykonaním zrážok z jej mzdy v prospech\nsubjektu so sídlom v N.\n25. Dovolateľka taktiež v odvolaní poukazovala na skutočnosť, že žalovaný 1/ konal v mene obchodníka\na v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29 o nekalých obchodných praktikách\npodnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu aj on zodpovedá za svoju činnosť, ktorou pomáha\nporušovať práva spotrebiteľov inému obchodníkovi a jeho vecná legitimácia je tak daná.\n25.1. Odvolací súd sa s uvedeným riadnym spôsobom nezaoberal, a to napriek tomu, že argumentácia\ndovolateľky smeruje priamo proti nosnému dôvodu zamietnutia jej žaloby - záveru o absencii pasívnej\nlegitimácie žalovaného 1/.\n26. Na margo dovolací súd poznamenáva, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd\nmusí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť\nv odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným\ndokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu\nmôžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval, a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n26.1. Odôvodnenie odvolacieho súdu nedáva odpoveď na relevantné námietky dovolateľky. Iba také\nsúdne rozhodnutie možno považovať za súladné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. s čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nAk tieto vlastnosti rozhodnutie nemá a neposkytuje odpoveď na vyššie uvedené otázky, je konanie\n\nodvolacieho súdu zaťažené vadou zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, keďže svojím\nnesprávnym postupom znemožnil súd strane realizovať jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n27. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uvádza, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti\nspočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť\npodaného dovolania v prejednávanej veci. Tento nedostatok spočíva predovšetkým v tom, že odvolací\nsúd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom nezaoberal odvolacou argumentáciou\ndovolateľky, ktorá si vyžadovala špecifické odpovede, a ktorá mohla mať eventuálne zásadný význam\npre rozhodnutie vo veci.\n28. Dovolacím súdom konštatovaná procesná vada zmätočnosti uvedená v ustanovení § 420 písm.\nf) CSP zakladá prípustnosť dovolania; zároveň je však tiež dôvodom, so zreteľom na ktorý musí\ndovolací súd napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa\npritom do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti\nznemožňujúcej strane realizáciu jej procesných oprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie\nzruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované\nrozhodnutie súdu (1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013,\n6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015) a na tom zotrváva rozhodovacia prax najvyššieho\nsúdu aj po nadobudnutí účinnosti predpisov tvoriacich súčasť rekodifikácie slovenského civilného\nprocesu (2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018, 8Cdo/70/2017).\n29. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Dovolací súd\nzruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia\nodvolacieho súdu (§ 449 ods. 2 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie môže podľa povahy\nvec vrátiť odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne\npostúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP).\n29.1. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd v zmysle § 449 a § 450 CSP rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave z 24. júna 2020 sp. zn. 10Co/26/2020 vo vzťahu k žalobkyni 2/ a rozsudok Mestského súdu\nBratislava IV z 09. septembra 2019 č. k. 17C/294/2013-408 vo vzťahu k žalobkyni 2/ vo výrokoch I., II.,\nIII., VI. a VII. zrušil a vec vrátil Mestskému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.\n30. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n31. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobcovia sa voči banke a spoločnosti vymáhajúcej postúpené pohľadávky domáhali určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy zo spotrebiteľských úverových zmlúv, vydania bezdôvodného obohatenia zo zrážok zo mzdy a náhrady nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, keďže banka pohľadávky postúpila na zahraničnú spoločnosť a vymáhajúca spoločnosť konala len ako jej mandatár; odvolací súd rozsudok potvrdil. Dovolací súd pôvodne dovolanie žalobkyne zamietol, ústavný súd však jeho rozhodnutie zrušil pre porušenie práva na súdnu ochranu, pretože sa nevysporiadal s podstatou právnej otázky dôkaznej povinnosti spotrebiteľa a s kvalitou odôvodnenia odvolacieho rozsudku. Viazaný právnym názorom ústavného súdu dovolací súd uzavrel, že odvolací súd sa dostatočne nevysporiadal s námietkami dovolateľky o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov a o neplatnom zosplatnení úverov, ktoré sú relevantné pre posúdenie podmienok postúpenia pohľadávky a tým aj pasívnej legitimácie banky, ani s argumentáciou o zodpovednosti vymáhajúcej spoločnosti ako osoby konajúcej v mene obchodníka podľa smernice o nekalých obchodných praktikách. Pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia konštatoval vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, rozsudky odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie vo vzťahu k dovolateľke zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.", "pravna_veta": "Odvolací súd síce nie je povinný dať v odôvodnení odpoveď na úplne všetky sporné otázky, musí sa však dostatočne presvedčivo vysporiadať aspoň s najzásadnejšou argumentáciou strany, ktorá smeruje proti nosnému dôvodu rozhodnutia a ktorá mohla mať zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Ak odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nedáva odpoveď na takéto relevantné námietky (v spotrebiteľskom spore napríklad na námietku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a z nej vyplývajúcej neplatnosti predčasného zosplatnenia, ktoré sú významné pre posúdenie podmienok postúpenia pohľadávky a vecnej legitimácie), je rozhodnutie nepreskúmateľné a konanie je zaťažené vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá zakladá prípustnosť i dôvodnosť dovolania a dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby skúmal správnosť jeho právnych záverov. Správnosť údaja o úroku a RPMN ako obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúma súd z úradnej povinnosti.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 393 CSP", "§ 449 ods. 1 CSP", "§ 449 ods. 2 CSP", "§ 450 CSP", "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z.", "§ 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z."], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Co/26/2020", "guid": "bdce4d0e-99ec-42ed-820f-091bf3573e8e:96d7c295-2ae6-4df5-b733-0b70245b5bfa", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "17C/294/2013", "guid": "eaa7485b-6c45-412c-b606-39d764f42c4f:159f28f5-52a4-4497-ac3c-8acf88beb157", "vztah": "zrusene"}], "klucove_pojmy": ["právo na spravodlivý proces", "odôvodnenie rozhodnutia", "nepreskúmateľnosť rozhodnutia", "vada zmätočnosti", "spotrebiteľský úver", "bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru", "postúpenie pohľadávky", "pasívna vecná legitimácia"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:a8f15f10-74ca-402a-9672-59ee71473210", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 641/2024", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 641/2024 z 17. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8f15f10-74ca-402a-9672-59ee71473210"}, {"guid": "ussr:dd00f0f4-e44e-49bd-858e-d42b666ce5b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.68.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2024 z 1. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.68.2024.1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "2c98937a-1ffb-4aa2-be8b-e0d0c20e8c85:b78f5439-25d8-4b35-a5f5-9c36e3fea926", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/26/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/26/2020 z 18. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-08-18", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2c98937a-1ffb-4aa2-be8b-e0d0c20e8c85:b78f5439-25d8-4b35-a5f5-9c36e3fea926"}], "citovane_v": []}