{"guid": "0cbd249d-67d8-4422-8308-ce57e6725d7f:cc89a145-0193-442f-95d1-103cbd6d5e69", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1123200203.1", "spisova_znacka": "2ObdoK/3/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoK/3/2025 z 31. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2026, sp. zn. 2ObdoK/3/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1123200203.1", "identifikacne_cislo": "1123200203", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Soňa Pekarčíková", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-129.odsek-1", "nazov": "§ 129 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-129.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-129"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-1", "nazov": "§ 132 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-133.odsek-2", "nazov": "§ 133 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-133.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-133"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-9", "nazov": "§ 32 ods. 9 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-77", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-78", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-129", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-132", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-133", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc89a145-0193-442f-95d1-103cbd6d5e69", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1123200203.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1123200203.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1123200203.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2ObdoK/3/2025\n1123200203\n31. 03. 2026\nMgr. Soňa Pekarčíková\nECLI:SK:NSSR:2026:1123200203.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a\nčleniek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu Ing. K. H., narodeného\nX. S. XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpeného JUDr. Rastislavom Posluchom, advokátom\nso sídlom Jakubovo nám. 1, 811 09 Bratislava, proti žalovanému Arca Investments, a.s., Plynárenská\n7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041, zastúpenému AG LEGAL s.r.o., advokátska kancelária so\nsídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 50 326 511, vedenom na Mestskom súde Bratislava III\npod sp. zn. B1-1Cbi/1/2023, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 4CoKR/89/2024-222 z 27. februára 2025, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III, ako súd prvej inštancie, rozsudkom č. k. B1-1Cbi/1/2023-138 z 22. apríla\n2024 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-1Cbi/1/2023-190 z 22.\noktóbra 2024 prvým výrokom žalobu v celom rozsahu zamietol, druhým výrokom rozhodol tak, že\nžalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Rozhodol tak s poukazom na §§ 8, 15 ods. 1, 2, 149, 150 ods. 1, 2, 191, 2016 zák. č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok (ďalej len CSP), §§ 32 ods. 1, 2, 5, 7, 9, 11, 14, 15, 20 zák. č. 7/2005 Z. z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej len ZKR).\n3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.01.2023\ndomáhal proti žalovanému určenia v konkurze popretých pohľadávok, pričom žalobu odôvodnil tým,\nže dňa 27.09.2022 bol Okresným súdom Bratislava I, vyhlásený konkurz na dlžníka LOCUS PLUS,\ns.r.o., v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 756 288 (ďalej aj len úpadca).\nŽalobca si prihlásil svoje pohľadávky voči úpadcovi, a to súhrnnou prihláškou pod poradovým číslom\n1, pohľadávku v celkovej výške 61.376,17 eur, správcom konkurznej podstaty zapísaná do zoznamu\npohľadávok pod číslom 12 a pod poradovým číslom 2, pohľadávku v celkovej výške 157.260,27 eur,\nsprávcom konkurznej podstaty zapísaná do zoznamu pohľadávok pod číslom 13, ako pohľadávky\nnezabezpečené, nepodmienené, obe v poradí iná pohľadávka. Žalovaný mal poprieť obe pohľadávky,\nčo do právneho dôvodu a výšky. Dôvody popretia oboch pohľadávok (ako aj dôvody popretia výšky\na právneho dôvodu) boli totožné a zneli: ,,Spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., v celom rozsahu\nnamieta existenciu a dôvodnosť pohľadávky a považuje ju za neoprávnenú v celom rozsahu. Ide o\nfiktívnu, neexistentnú pohľadávku, ktorá veriteľovi nikdy riadne nevznikla. Neexistuje žiadny právny titul,\nna základe ktorého by pohľadávka vôbec vznikla a na základe ktorého by vznikla práve v uplatnenej\nvýške (2 % p.a. zo sumy úveru za sledované obdobie). Veriteľ doložil k prihláške pohľadávky jedine\nlistinné dôkazy, ktoré preukazujú uzavretie zmluvy o úvere a vystavenie ručiteľskej listiny, nedoložil však\n\nžiadny dôkaz o vzniku jeho tvrdenej pohľadávky. Neexistuje žiadna zmluva, dohoda, iný právny úkon\nmedzi úpadcom a veriteľom alebo iná právna skutočnosť, ktoré by zakladali, t.j. ktorý by bol právnym\ndôvodom vzniku pohľadávky.“ Žalobca ďalej ozrejmil, že prihlásil svoju pohľadávku, v celkovej výške\n61.376,17 eur, zapísanú do zoznamu pohľadávok pod číslom 12 na tom právnom základe, že úpadca\nako dlžník a spol. Privatbanka, a. s. uzavreli zmluvu o úvere. V rámci ustanovení predmetnej zmluvy sa\ndohodlo, že splnenie záväzku úpadcu bude zabezpečené ručením žalobcu, na základe čoho podpísal\na odovzdal ručiteľskú listinu Privatbanke. Žalobca mal za to, že ako ručiteľ zabezpečil záväzok úpadcu\na prevzal ekonomické a právne riziká s tým spojené, a tým získal úpadca ako dlžník ekonomickú\nvýhodu, ktorá je oceniteľná peniazmi, a za ktorú obvykle dlžník na základe dohody s ručiteľom platí\nručiteľovi odplatu. V danom prípade k uzavretiu písomnej dohody o odplate za zabezpečenie záväzku\nnedošlo, no úpadca ako dlžník však ekonomickú výhodu, a teda majetkový prospech získal, pričom tento\nmá zodpovedať sume obvykle vynakladanej v danom čase a mieste za zabezpečovanie peňažného\nzáväzku ručením. Obvyklá odplata za zabezpečenie peňažného záväzku ručením, predstavuje 2 % p.a.,\nz výšky zabezpečovaného peňažného záväzku, t.j. zo sumy 5.000.000,- eur a za obdobie od 1.8.2020\ndo 28.2.2021, predstavuje sumu vo výške 58.082,19 eur (ďalej len „pohľadávka“). Žalobca listom zo\ndňa 22.3.2021, doručeným úpadcovi dňa 24.3.2021, vyzval úpadcu na zaplatenie pohľadávky s lehotou\nsplatnosti do 31.3.2021. Pohľadávka nebola veriteľovi do dnešného dňa uhradená, a to ani sčasti.\nŽalobca ako príslušenstvo pohľadávky uplatnil aj zákonný úrok z omeškania. Pokiaľ ide o pohľadávku č.\n13 (vo výške 157.260,27 eur), tak žalobca jej právny dôvod a výšku odôvodnil totožne, s tým rozdielom,\nže mala vzniknúť za časové obdobie od 1.3.2021 do 26.9.2022. Žalobca považoval výšku odplaty\nvo výške 2 % p.a. zo sumy 2.000.000 eur za obvyklú, čo odôvodňoval rozhodnutím NS ČR ako aj\npoukázaním na iné ručiteľské dohody uzatvorené v rámci finančnej skupiny Arca.\n4. Dňa 05.06.2023 doručil žalovaný súdu vyjadrenie k žalobe. Žalovaný uviedol, že v konaní namieta\nsvoju pasívnu vecnú legitimáciu a zároveň poukázal aj na nesplnenie podmienok ustanovených v §\n32 ods. 2 ZKR. Poukázal na skutočnosť, že sporné pohľadávky boli v konkurze popreté popierajúcim\nsprávcom a veriteľom úpadcu - spoločnosťou Arca Capital Slovakia. Žalobca v žalobe označil ako\npasívne vecne legitimovaný subjekt v konaní jediného žalovaného, a to žalovaného - t.j. spoločnosť Arca\nInvestments, a.s. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že by žalovaný mal poprieť pohľadávky v konkurze.\nPohľadávky boli účinne popreté iným veriteľom úpadcu, odlišným od žalovaného, a to spoločnosťou Arca\nCapital Slovakia. Žalovaný mal za to, že žalobca teda nesprávne označil pasívne vecne legitimovaný\nsubjekt v žalobe, pričom sám žalobca v dôvodoch popretia uvádza ako popierajúci subjekt spol. Arca\nCapital Slovakia. Žalovaný zároveň uviedol, že žaloba nespĺňa ani ďalšiu zákonnú podmienku v zmysle\nust. § 32 ods. 9 ZKR, a to podmienku domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, ktorá\nmusí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli predmetnú pohľadávku. Žaloba však nesmeruje ani voči\nveriteľovi, ktorý poprel pohľadávky, ani voči popierajúcemu správcovi (ani aktuálnemu správcovi úpadcu)\na ani voči žiadnemu inému, ďalšiemu subjektu popri žalovanom. Podľa názoru žalovaného v súlade s ust.\n§ 32 ods. 9 ZKR, osoby žalovaných v prípade popretia pohľadávok v konkurze viacerými osobami tvoria\nnútené procesné spoločenstvo, pričom poukázal na znenie § 78 CSP. Žalovaný uzavrel, že príslušný súd\nby sa nemal ďalej vôbec zaoberať obsahom a argumentmi uvedenými v žalobe, keďže žaloba nespĺňa\nzákladné náležitosti v zmysle ust. § 32 ods. 9 ZKR. Žalovaný mal za to, že žaloba by mala byť zamietnutá\npre nesplnenie podmienok podľa ust. § 32 ods. 9 ZoKR, a to bez ďalšieho posudzovania obsahu žaloby.\nZ dôvodu právnej istoty sa žalovaný vyjadril aj k dôvodom popretia pohľadávok, ktoré považoval za\nsprávne a sporné pohľadávky považoval za neexistentné.\n5. Žalobca sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.03.2024, v ktorom uviedol, že opravuje podanie\nzo dňa 4.1.2023, označené ako žaloba o určenie pravosti pohľadávok, prihlásených žalobcom v rámci\nkonkurzu vyhláseného na majetok dlžníka LOCUS PLUS, s.r.o., v konkurze, so sídlom Plynárenská\n7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 756 288 tak, že žalovaný je Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom\nPlynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 868 856. K skutočnosti uvedenia neúplného a sčasti\nnesprávneho (správne označenie sídla) označenia subjektu na strane žalovaného, žalobca uviedol,\nže sa jedná o chybu v písaní, pričom z obsahu podania, a to hneď v čl. II, ako aj v celom texte,\nje žalovaný označený a uvedený správne, a to vrátane identifikačného čísla, tiež poukázal na § 124\nCSP. Nesúhlasil s námietkou pasívnej vecnej legitimácie, keď mal za to, že právo bolo uplatnené na\nsúde voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku, do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o\npopretí pohľadávky žalobcovi, v zmysle ust. § 32 ods. 9 ZKR. Voči správcovi úpadcu je žaloba vedená\nna Mestskom súde Bratislava III, sp. zn. B1-30Cbi/1/2023. Žalobca má za to, že z procesnoprávneho\nhľadiska boli splnené všetky podmienky pre účinné podanie žaloby na zistenie popretých pohľadávok\n\nžalobcu. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že popierajúci veriteľ a popierajúci správca tvoria nútené\nspoločenstvo a argumentoval, že nejde ani o nerozlučné spoločenstvo. Tiež navrhol, aby súd v zmysle\nust. § 166 ods. 1 CSP, konania ktoré pred ním začali a skutkovo spolu súvisia (konania prebiehajúce na\nMestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 1-1Cbi/1/2023 a pod sp. zn. 1-30Cbi/1/2023), spojil na spoločné\nkonanie. K sporným pohľadávkam uviedol, že ich považuje za dostatočne preukázané.\n6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a dospel k záveru, že medzi\nstranami nebol sporný skutkový stav popísaný v žalobe, teda v texte žaloby. Spornými medzi stranami\nbola pasívna vecná legitimácia žalovaného a oprávnenosť popretia pohľadávky.\n7. Bolo nesporné, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 31R/3/2021 zo dňa 20.9.2022 bol\nna majetok spoločnosti LOCUS PLUS, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava - mestská\nčasť Ružinov, IČO: 36 756 288 vyhlásený konkurz a konkurzný súd ustanovil do funkcie správcu:\nČechová Insolvency Services k.s. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 184/2022 dňa\n26.09.2022. Žalobca si prihlásil do konkurzu sp. zn. 31R/3/2021 dve pohľadávky v celkovej sume\n61.376,17 eur a v celkovej sume 157.260,27 eur, prihlásené súhrnnou prihláškou nezabezpečených\npohľadávok s por. č. 1. Pohľadávky žalobcu boli následne zapísané do zoznamu pohľadávok pod\nporadovým číslom 12. a 13. Správca úpadcu dňa 08.12.2022 poprel pohľadávky zapísané do zoznamu\npohľadávok, a to čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Spoločnosť Arca Capital Slovakia,\na.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 868 856 (ďalej len\n„spoločnosť Arca Capital Slovakia“) ako veriteľ úpadcu poprela sporné pohľadávky podaním zo dňa\n10.12.2022.\n8. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že žalobca si pohľadávky, ktorých určenia\npravosti sa domáha, prihlásil do konkurzného konania v súlade so ZKR. Predmetné pohľadávky popreli,\nv zákonom stanovenej lehote, vtedajší správca úpadcu a tiež iný veriteľ - spol. Arca Capital Slovakia,\na.s. Žalobca podal žalobu o určenie popretých pohľadávky včas. Súd teda konštatoval aktívnu vecnú\nlegitimáciu žalobcu, ktorú mu priznáva § 32 ods. 9 ZKR.\n9. Je nesporné, že žalobcove pohľadávky poprel iný veriteľ - spol. Arca Capital Slovakia, a.s., so\nsídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 868 856. Zároveň je nesporné,\nže žalobca v podanej incidenčnej žalobe označil ako žalovaného - spol. Arca Investments, a.s., v\nreštrukturalizácii, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava 821 09, IČO: 35 975 041. Z obsahu spisu je\nnepochybné, že označený žalovaný nepoprel v konkurznom konaní žiadnu zo žalobcom prihlásených\npohľadávok. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná\nvzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal žalobu proti žalovanému, ktorý jeho pohľadávky nepoprel.\nOznačenie žalovaného v žalobe je nepochybne bezvadné, keď obsahovalo správne (vyplývajúce z\nObchodného registra vedeného Mestským súdom Bratislava III) identifikačné údaje žalovaného. Inštitút\nopravy podania je aplikovateľný len na prípady vadného podania, resp. vadného označenia sporovej\nstrany, a preto nie je možné podanie žalobcu doručené súdu dňa 25.03.2024 kvalifikovať ako návrh na\nopravu označenia strany sporu, resp. ako opravu zjavnej nesprávnosti. Vzhľadom na to, že žalobca podal\nžalobu proti žalovanému, ktorý nepoprel sporné pohľadávky v konkurznom konaní, je nutné konštatovať\nnedostatok pasívne vecnej legitimácie žalovaného, čo má za následok zamietnutie podanej žaloby.\n10. Súd ďalej uviedol, že žalobca nesplnil ani ďalšiu obligatórnu podmienku ustanovenú § 32 ods. 9 ZKR\n- a to povinnosť podania žaloby voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Z vykonaného dokazovania má\nsúd za preukázané, že žalobcom uplatnené pohľadávky boli popreté aj správcom úpadcu. Tiež je zrejmé,\nže žalobca sa v podanej žalobe nedomáhal určenia sporných pohľadávok aj proti správcovi úpadcu.\nŽalobu, ktorá nie je podaná v stanovenej lehote alebo nie je podaná proti všetkým, ktorí pohľadávku\nveriteľa popreli, musí súd zamietnuť. V prejednávanom konaní sa jedná o ďalší dôvod pre zamietnutie\npodanej žaloby. V tejto súvislosti súd konštatuje, že ako neúčelný bol vyhodnotený aj návrh žalobcu na\nspojenie vecí podľa § 166 CSP - konkrétne na spojenie prejednávanej veci a veci vedenej na tunajšom\nsúde pod sp. zn. B1-30Cbi/1/2023, v ktorej má byť žalovaným správca úpadcu. Vzhľadom na to, že\nžalovaným v prejednávanom konaní je subjekt, ktorý nepoprel sporné pohľadávky, nebolo by spojením\nvecí ani teoreticky možné napraviť nedostatok nepodania žaloby voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku.\n11. S ohľadom na vyššie odôvodnené nedostatky podanej žaloby, ktoré samé osebe vedú k nezvratnému\nneúspechu žalobcu v sporovom konaní, súd sa ďalej nezaoberal skutkovými a právnymi otázkami,\n\ntýkajúcimi sa oprávnenosti popretia sporných pohľadávok, čo do ich výšky a právneho dôvodu a rozhodol\ntak, že žalobu zamietol.\n12. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom\nrozsahu.\n13. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, napadnutým rozsudkom\nč. k. 4CoKR/89/2024-222 z 27. februára 2025, rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k.\nB1-1Cbi/1/2023-138 z 22. apríla 2024 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III\nč. k. B1-1Cbi/1/2023-190 z 22. októbra 2024, potvrdil. Druhým výrokom rozhodol, že žalovaný má voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n14. Odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 1 a 2 CSP stotožňujúc sa s odôvodnením rozsudku súdu\nprvej inštancie uviedol, že pasívna vecná legitimácia žalovaného (žalovaných) je daná ustanovením\n§ 32 ods. 9 ZKR, keď žaloba musí smerovať proti subjektu, ktorý žalobcovu pohľadávku poprel, t.j.\nsprávca alebo iný veriteľ, prípadne obaja. Podľa odvolacieho súdu je nesporné, že spoločnosť Arca\nCapital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35\n868 856 (ďalej len „spoločnosť Arca Capital Slovakia“) ako veriteľ úpadcu poprela sporné pohľadávky\npodaním zo dňa 10.12.2022. Zároveň je podľa odvolacieho súdu nesporné, že žalobca v podanej\nincidenčnej žalobe označil ako žalovaného - spol. Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii, so sídlom\nPlynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, pričom žalobcove pohľadávky poprel iný veriteľ - Arca Capital\nSlovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 868 856. Je\nteda podľa odvolacieho súdu nepochybné, že označený žalovaný nepoprel v konkurznom konaní žiadnu\nzo žalobcom prihlásených pohľadávok.\n15. K tvrdeniu žalobcu, že z obsahu podania jednoznačne vyplýva, že predmetná žaloba smeruje proti\nveriteľovi, ktorý pohľadávky poprel (Arca Capital Slovakia,a.s.), odvolací súd dodal, že v zmysle §\n132 ods.1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán. Presné\noznačenie strán v spore je bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby. Žalobca musí presne\noznačiť toho, proti komu žaloba smeruje. Žalobca musí byť označený tak, aby bolo nepochybné, kto je\nstranou v spore. Súd nemôže považovať za žalovaného toho, kto je uvedený v listinných dôkazoch.\n16. Podľa odvolacieho súdu je nepochybné, že oprava podania je aplikovateľná len na prípady vadného\npodania, resp. takého vadného označenia sporovej strany, že nie je možné sporovú stranu identifikovať.\nŽalobca správne uviedol, že označenie žalovaného neobsahovalo identifikačné číslo. Však skutočnosť,\nže označenie žalovaného neobsahovalo identifikačné číslo (IČO) podľa konajúceho súdu neznamená,\nže nie je možné identifikovať žalovaného. Identifikačné číslo síce slúži na jednoznačnú identifikáciu\nprávnickej osoby a podnikateľa, ale má najmä evidenčný význam.\n17. Odvolací súd konštatoval, že označenie žalovaného obchodným menom a sídlom jednoznačne\nurčuje žalovaný subjekt, a to bez toho, aby bolo možné si ho pomýliť s iným subjektom. Na tom\nnič nemení ani spoločné označenie Arca a ani totožná adresa oboch spoločností. Obchodné mená\nžalovaného a spoločnosti Arca Capital Slovakia sú zreteľné odlíšiteľné a nie sú ľahko zameniteľné.\nOkrem toho v čase podania žaloby bol žalovaný v reštrukturalizácii (od 27.07.2022 do 11.03.2024)\na takto ho žalobca aj označil. Spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A,\n821 09 Bratislava, ktorá pohľadávky poprela, v reštrukturalizácii nebola. Preto odvolací súd dospel k\nzáveru, že nie je možné podanie žalobcu doručené súdu dňa 25.03.2024 kvalifikovať ako návrh na\nopravu označenia strany sporu, resp. ako opravu zjavnej nesprávnosti. Nakoľko žalobca podal žalobu\nproti žalovanému, ktorý nepoprel sporné pohľadávky v konkurznom konaní, odvolací súd konštatoval,\nže prvoinštančný súd správne žalobcu z dôvodu nedostatku pasívne vecnej legitimácie žalovaného\nzamietol.\n18. Osobitne k odvolacej námietke o nespojení veci na spoločné konanie súdneho sporu vedeného\nna Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 1-1Cbi/1/2023 a pod sp. zn. 1-30Cbi/1/2023 odvolací\nsúd poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie pod bodom 28., s ktorým sa odvolací\nsúd stotožnil. Samotný názor súdu, že žaloba mala byť podaná aj proti správcovi úpadcu, podľa\nodvolacieho súdu nemá vplyv na správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu. Nespojením veci do\nspoločného konania sa podľa odvolacieho súdu nemôže zhojiť nesprávnosť podania žaloby zo strany\n\nžalobcu voči žalovanému. Napriek tomu odvolací súd zastával zhodný názor s mestským súdom, že\nide o nerozlučné a nútené spoločenstvo subjektov popierajúcich pohľadávku, nakoľko o určení tej istej\npohľadávky nemôže súd rozhodovať vo dvoch samostatných konaniach, ktoré by mohli viesť k dvom\nodlišným rozhodnutiam o zistení/nezistení tej istej pohľadávky. Skutočnosť, že žaloba mala byť podaná\nproti popierajúcemu veriteľovi i správcovi vyplýva z § 32 ods. 9 ZKR, ktorý podľa odvolacieho súdu\njednoznačne stanovuje, že „veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou\n(nie žalobami), pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku“.\n19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, že nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného\nviedlo k jednoznačnému zamietnutiu žaloby, preto sa odvolací súd už ďalšími dôvodmi odvolania\nnezaoberal, nakoľko ich považoval bez právneho významu.\n20. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP\nv spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.\n21. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca (č. l. 255\nspisu), prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 420 písm. f/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Na napadnutý rozsudok je podľa žalobcu prípustné dovolanie\naj podľa § 421 CSP, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, písm. a) pri ktorej riešení sa odvolací súd v napadnutom\nrozsudku odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n22. Žalobca (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) poukázal na rozhodné skutočnosti a k dovolaciemu\ndôvodu v zmysle § 420 písm. f/ CSP uviedol, že konajúce súdy postupovali v príkrom rozpore so\nzákladnými princípmi, na ktorých spočíva procesné právo a v rozpore s kogentnými ustanoveniami\nCSP. Tento postup súdu sa v konečnom dôsledku podľa dovolateľa prejavil do zamietnutia žaloby\nz dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného bez hmotnoprávneho preskúmania žalobou\nuplatneného nároku. Konsekvencie popretia pohľadávky v celom rozsahu zahŕňajú aj absolútnu\nnemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu, a to bez toho, aby došlo k hmotnoprávnemu prieskumu\ntakejto pohľadávky. Úvahu súdov bola podľa dovolateľa sprevádzaná hodnotením procesných úkonov\nžalobcu bez racionálneho základu v príkrom rozpore so všetkým, na čom CSP ako procesný predpis\nspočíva.\n23. Dovolateľ uviedol, že na úvodnej strane podanej žaloby označil žalovaného nasledovným spôsobom:\n„Arca Investments, a.s., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava”. Z obsahu žaloby, pripojených dôkazov\na hmotnoprávneho základu žaloby podanej podľa § 32 ods. 9 ZKR podľa dovolateľa jednoznačne\nvyplynulo, že žaloba smeruje voči veriteľovi, ktorý pohľadávku žalobcu poprel, a síce voči Arca Capital\nSlovakia (ďalej aj „ACS”).\n24. Podľa dovolateľa krajský súd absolútne opomenul existenciu § 133 ods. 2 CSP, tým pádom\naj časť odvolacej argumentácie žalobcu a v odôvodnení napádaného rozhodnutia sa obmedzil na\nkonštatovanie, že náležitosť označenia strán sporu vyplýva z § 132 ods. 1 CSP a že uvedenie\nobchodného mena a adresy je postačujúce na identifikáciu strany sporu. Toto konštatovanie je podľa\ndovolateľa zjavne nesprávne, pretože medzi náležitosti označenia právnickej osoby patrí aj uvedenie\nidentifikačného čísla, a to v súlade s § 133 ods. 2 CSP, pričom akokoľvek sa môže krajskému súdu zdať\nidentifikačné číslo organizácie zbytočný údaj, podľa dovolateľa platí, že v žalobe sa mal nachádzať.\n25. Dovolateľ je názoru, že ak žaloba neobsahuje náležitosť, ktorú preukázateľne v súlade s § 133 ods.\n2 CSP obsahovať má, potom ide o podanie, ktoré je neúplné. Neúplnosť podania vo veci samej pre\nsúd indikuje nevyhnutnosť uplatniť postup podľa § 129 ods. 1 CSP. Uvedené podľa dovolateľa platí bez\nohľadu na to, či žalobca je alebo nie je zastúpený právnym zástupcom, pretože chýb v písaní, či iných\nnesprávností sa môže dopustiť ktokoľvek. Právom aprobovaný postup odstránenia nedostatkov podania\nvo veci samej podľa dovolateľa slúži ako nástroj prevencie pred odmietaním takých úkonov, ktoré nie\nsú perfektné, avšak po nevyhnutných úpravách sú absolútne spôsobilé na prejednanie. Opačný prístup\nje prejavom prílišného formalizmu ústiaceho do odmietnutia spravodlivosti. Presne o taký prípad podľa\ndovolateľa išlo aj v prejednávanej veci.\n\n26. Ak mienil krajský súd akceptovať posúdenie veci mestským súdom, potom bolo podľa dovolateľa\njeho úlohou primerane vysvetliť, ako uvažoval o rozpore medzi prvou stranou žaloby a jej obsahom a\nako tento rozpor posúdil. Krajský súd podľa dovolateľa nevysvetlil, prečo žalobu považoval za vnútorne\nkonzistentnú, a to aj napriek zmieneným nedostatkom.\n27. Dovolateľ v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoK/5/2023 z\n24. októbra 2024, v ktorom najvyšší súd rozhodol o zrušení a vrátení rozsudku krajského súdu z dôvodu\nnedostatku pasívnej legitimácie. Dôvodom tohto konštatovania bol záver súdu o nesprávnom označení\nžalovaného, kedy žalobca ako žalovaného v konaní o určenie popretej pohľadávky prihlásenej do\nreštrukturalizačného konania označil správcu, hoci správne mal byť označený dlžník. Podľa dovolateľa\nnajvyšší súd uviedol, že vyššie popísaný nedostatok bol otázkou nesprávneho označenia žalovaného,\nktorý bolo potrebné upraviť postupom podľa § 129 CSP a nešlo o otázku nesprávneho určenia pasívnej\nvecnej legitimácie.\n28. Dovolateľ k vyššie uvedenému postupu, a to aj s prihliadnutím na opomenutie súdu rozhodnúť o\nspojení veci, hoci na spojenie vecí na spoločné konanie boli splnené procesné podmienky dodal, že\njeho návrh na spojení veci na spoločné konanie bolo podporené aj s odkazom na dostupnú odbornú\nliteratúru. Mestský súd tento postup odmietol s odôvodnením, že zhojenie nedostatku nepodania žaloby\nvoči všetkým pohľadávky popierajúcim veriteľom nie je možný spojením veci na spoločné konanie.\nKrajský súd sa s týmto postupom mestského súdu podľa dovolateľa stotožnil, čím sa konajúce súdy\nmali dopustiť nesprávneho procesného postupu, ktorého dôsledkom bolo porušenie čiastkových práv\nna prístup k súdu, riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces.\n29. Dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolateľ vymedzil tým, že mestský súd\nrozhodol o zamietnutí žaloby aj z dôvodu, že žalobca sa domáhal určenia popretých pohľadávok dvomi\nsamostatnými žalobami podanými voči správcovi a voči veriteľovi, pretože mal za to, že takýto postup je\nv rozpore s § 32 ods. 9 ZKR. Podľa názoru mestského súdu, s ktorým sa krajský súd stotožnil, § 32 ods.\n9 ZKR zakladá nerozlučné a nútené procesné spoločenstvo podľa § 77 a 78 CSP, preto iný postup, ako\nten, kedy popretý veriteľ podá dve samostatné žaloby, je potrebné tieto z dôvodu nedostatku pasívnej\nlegitimácie zamietnuť.\n30. Uvedené právne posúdenie považuje dovolateľ za nesprávne, na základe čoho vymedzil nasledujúcu\nprávnu otázku: „Vyplýva z ust. § 32 ods. 9 ZKR povinnosť popretého veriteľa domáhať sa určenia\npopretej pohľadávky jedinou žalobou podanou voči všetkým subjektom popierajúcim pohľadávku\nžalobcu?“\n31. Dovolateľ má za to, že z ust. § 32 ods. 9 ZKR takýto záver nevyplýva, a preto nič nebráni tomu, aby sa\nžalobca domáhal určenia popretej pohľadávky samostatnými žalobami voči každému, kto pohľadávku\npoprel, samostatnou žalobou.\n32. V prvom rade žalobca vylúčil, aby spoločenstvo založené podľa § 32 ods. 9 ZKR malo byť\nspoločenstvom rýdzo nerozlučným, resp. núteným. Podklad pre takýto záver nie je daný, pretože\nprocesné spoločenstvo založené § 32 ods. 9 ZKR prevažujúco obsahuje prvky spoločenstva\nsamostatného. Nemožnosť subsumovania procesného spoločenstva založeného § 32 ods. 9 ZKR pod\n§ 77 až § 78 CSP nabáda podľa dovolateľa k záveru o tom, že § 32 ods. 9 ZKR zakladá nový, osobitný\ndruh spoločenstva, ktorého právny základ tkvie v dotknutom ustanovení. Táto konštrukcia plne vyhovuje\naj vzájomnému vzťahu CSP a ZKR, keď právna úprava obsiahnutá v CSP sa podľa dovolateľa použije\nlen vtedy, ak ZKR neobsahuje osobitnú právnu úpravu s tým, že ust. § 32 ods. 9 ZKR je takým prípadom.\n33. Odlišnosť popieracích prejavov sa podľa dovolateľa môže týkať nielen kvalitatívneho vymedzenia\nkonkrétneho popretia, ale sa môžu líšiť aj v rozsahu, v akom sa pohľadávka popiera. Inými slovami,\npodľa dovolateľa správca môže poprieť pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky, kým veriteľ môže\npoprieť pohľadávku čo do vymáhateľnosti, resp. poradia. Rozsah a dôvody popretia pohľadávky definujú\nsúdny prieskum popieranej pohľadávky a samostatnosť procesného spoločenstva podľa dovolateľa\ntýmto vyplýva aj z rôzneho časového aspektu. Popretý veriteľ je oprávnený podať žalobu o určenie\npopretej pohľadávky v lehote 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky\nsprávcom alebo veriteľom. Nie je vylúčené, že začiatok plynutia (a zákonite aj koniec) tejto lehoty nebude\npodľa dovolateľa totožný - správca oznámi vlastné popretie veriteľovi skôr, ako mu oznámi popretie\n\niným veriteľom. V takom prípade veriteľ nemôže čakať do uplynutia najneskoršej lehoty len preto, že\nho zväzuje povinnosť podať žalobu voči všetkým, ktorí pohľadávku popreli, a to pod sankciou straty\nsporu. Veriteľovi by totiž podľa dovolateľa uplynula prekluzívna 30-dňová lehota na podanie žaloby voči\nsprávcovi.\n34. Popretý veriteľ v takom prípade podá dve samostatné žaloby, pretože mu v tom nebráni žiadne\nobmedzenie dané existenciou nerozlučného procesného spoločenstva, resp. núteného procesného\nspoločenstva. Deformovaný prvok nerozlučného spoločenstva možno podľa dovolateľa vzhliadať v\núčinkoch rozhodnutia súdu vydaného v konaní o určenie popretej pohľadávky. Podľa § 32 ods. 15 CSP je\ntotiž rozhodnutie o určenie popretej pohľadávky účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania\n(nielen voči tým, ktorí vystupujú ako procesné strany, ako tomu je v prípade nerozlučného spoločenstva\npodľa § 77 ods. 1 CSP.\n35. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti je dovolateľ presvedčený o tom, že z hypotézy\nust. § 32 ods. 9 ZKR nevyplýva povinnosť veriteľa podať samostatnú žalobu voči každému subjektu\npopierajúcemu pohľadávku. Ak boli samostatné žaloby podané pred uplynutím prekluzívnej lehoty\nvyplývajúcej z § 32 ods. 9 ZKR, potom podľa dovolateľa nič nebráni tomu, aby súd aj ex offo takto začaté\nkonania spojil na spoločné konanie a spoločne prejednal.\n36. Záverom dovolania dovolateľ poukázal na odlišnú rozhodovaciu činnosť krajského súdu, ktorý v\ntakmer totožnej právnej veci žalobcu rozhodol práve opačne, ako krajský súd v tomto konaní. Krajský súd\nuznesením č. k. 3CoKR/5/2024-155 z 31. marca 2025, rozhodol o zrušení rozsudku mestského súdu,\nktorý zamietol žalobu z dôvodu, že sa žalobca určenia popretej pohľadávky dovolával voči popierajúcim\nsubjektom samostatnými žalobami. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že „nedostatok zákonom\nvyžadovaného okruhu strán sporu (existenciu spoločenstva) vedúci k nutnosti zamietnutia žaloby možno\nkonštatovať len v prípade, ak by v zákonnej lehote žaloba (resp. žaloby) nebola podaná (podané) voči\nvšetkým popierajúcim subjektom. Za takýchto okolností by došlo k preklúzii práva na jej podanie a k\nstrate vecnej aktívnej legitimácie žalobcu (popretého veriteľa), ktorú nemožno zvrátiť a ktorá vedie k\nnutnosti zamietnutia žaloby. V prejednávanej veci však súdom prvej inštancie takáto situácia zistená\nani konštatovaná nebola. Podľa odvolacieho súdu úprava § 32 ods. 9 ZKR ani úprava CSP nevylučuje\nprocesnú situáciu, že dodržanie podmienky nutného okruhu účastníkov je možné dosiahnuť aj podaním\nviacerých samostatných žalôb, pričom v tomto prípade je namieste postup podľa § 166 ods. 1 CSP\nspojením vecí na spoločné konanie.”\n37. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolateľ navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok\nkrajského súdu a rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-1Cbi/1/2023-138 z 22. apríla 2024 v\nspojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-1Cbi/1/2023-190 z 22. októbra\n2024 a vec vrátil mestskému súdu na ďalšie konanie.\n38. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu žalobcu uviedol, že v dovolacom konaní nie\nje daná prípustnosť dovolania a pre prípad, ak by prípustnosť dovolania daná bola, má žalovaný za to,\nže dovolanie je nedôvodné v celom rozsahu. Žalovaný má na rozdiel od žalobcu za to, že napádaný\nrozsudok je vecne správny, ako aj že je riadne, dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený, a že vychádza\nzo správneho právneho posúdenia veci. Žalovaný má zároveň za to, že zo strany konajúcich súdov\nnedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.\n39. Žaloba podľa žalovaného obsahuje všetky všeobecné náležitosti podania podľa ust. § 127 ods. 1\nCSP, ako aj osobitné náležitosti žaloby podľa ust. §132 ods. 1 CSP, a preto ju podľa názoru žalovaného\nnemožno považovať za neúplné alebo vadné podanie, ako to účelovo tvrdí žalobca, a teda postup v\nzmysle ust. § 129 ods. 1 CSP nebol na žalobu aplikovateľný.\n40. Čo sa týka žalobcom deklarovanej údajnej chyby v písaní pri označení žalovaného v žalobe má\nžalovaný za to, že obchodné meno žalovaného a obchodné meno spoločnosti Arca Capital Slovakia\nsú zreteľne odlíšiteľné a nie sú ľahko zameniteľné. Žalobca navyše v žalobe označil žalovaného\nnasledovne: „spoločnosť Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09\nBratislava“ (hoci žalobca v dovolaní tvrdí, že na prvej strane žaloby označil žalovaného bez dodatku: „v\nreštrukturalizácii“). Uvedená skutočnosť je podstatná z dôvodu, že na rozdiel od spoločnosti Arca Capital\nSlovakia bolo v čase podania žaloby v Obchodnom registri evidované obchodné meno žalovaného s\n\ndodatkom „v reštrukturalizácii“ (konkrétne od 27.07.2022 do 11.03.2024). Je teda podľa žalovaného\nevidentné, že zo strany žalobcu nemohlo dôjsť k chybe v písaní pri označení žalovaného v žalobe a že\noznačenie žalovaného je presné, určité a zrozumiteľné.\n41. Žalovaný preto v celom rozsahu súhlasí so záverom Krajského súd v Bratislave, že nie je možné\npodanie Žalobcu označené ako „Vyjadrenie žalobcu“ zo dňa 22.03.2024 (ďalej len „Vyjadrenie Žalobcu“)\ndoručené súdu dňa 25.03.2024 kvalifikovať ako návrh na opravu označenia strany sporu, resp. ako\nopravu zjavnej nesprávnosti.\n42. Správnosť predmetného záveru podľa žalovaného podčiarkuje aj skutočnosť, že žalovaný už\nvo svojom podaní označenom ako „VYJADRENIE ŽALOVANÉHO K ŽALOBE“ zo dňa 5. júna 2023\n(ďalej len „Vyjadrenie Žalovaného“) poukazoval na skutočnosť, že žaloba nesmeruje voči spoločnosti\nArca Capital Slovakia ako popierajúcemu veriteľovi ale voči žalovanému. Vyjadrenie Žalovaného bolo\nžalobcovi doručené dňa 14. novembra 2023 spolu s výzvou súdu, aby sa k nemu vyjadril. Žalobca sa k\nVyjadreniu Žalovaného nijakým spôsobom nevyjadril a bol pasívny viac ako 4 mesiace. Žalobca až tesne\npred konaním prvého pojednávania v súdnom konaní podľa žalovaného účelovo podal na súd Vyjadrenie\nŽalobcu, v ktorom začal tvrdiť, že označenie žalovaného v žalobe je údajnou chybou v písaní. Uvedené\núčelové konanie žalobcu preto podľa žalovaného celkom zrejme smerovalo k zneužitiu práva žalobcu\na jeho cieľom bolo pripraviť si základ pre odvolaciu/dovolaciu argumentáciu, nakoľko žalobcovi muselo\nbyť zrejmé, že žaloba bude zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.\nTakéto konanie žalobcu nemôže podľa žalovaného požívať súdnu ochranu.\n43. Vo vzťahu k tvrdenému nesúladu medzi označením žalovaného na prvom liste žaloby a obsahom\nžaloby, pripojenými dôkazmi a hmotnoprávnym základom žaloby podanej podľa ust. § 32 ods. 9 ZoKR,\nžalovaný uviedol, že tento tvrdený nesúlad nie je daný. Ak aj žalobca v žalobe citoval výňatok z dôvodu\npopretia jeho pohľadávok, z tejto citácie nemožno nijakým spôsobom vyvodiť, že bolo úmyslom žalobcu\nžalovať spoločnosť Arca Capital Slovakia. Predmetná citácia nie je súčasťou opisu rozhodujúcich\nskutočností uvádzaných v žalobe žalobcom a spoločnosť Arca Capital Slovakia v nej nie je označená\nako „žalovaný“ ale ako „poprierajúci veriteľ“.\n44. Ak žalobca tvrdí, že mal byť vyzvaný na zmenu žalovaného na základe hmotnoprávneho základu\nžaloby, ktorým je ust. § 32 ods. 9 ZoKR, takúto výzvu súdu by bolo nutné podľa žalovaného a podľa\nobsahu posúdiť ako poučenie žalobcu ohľadom otázky vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného\npráva. Súd nie je oprávnený poučovať strany sporu ohľadom otázok vyplývajúcich z hmotného práva\na tento záver podľa žalovaného potvrdzuje aj odborná literatúra, ktorá uvádza, že: „Podľa uznesenia\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 197/2010 vyplýva otázka vecnej legitimácie z hmotného práva.\nNesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o\ntomto nedostatku žalobcu poučiť.“\n45. Žalovaný má za to, že ani v kontexte uznesenia NS SR nebol v súdnom konaní vo vzťahu k žalobe\ndaný dôvod na postup ust. § 129 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný bol v žalobe jasne a zreteľne označený\nžalobcom za žalovaného. Toto označenie zároveň nie je v rozpore s obsahom žaloby ako celku a ani\nopísaním rozhodujúcich skutočností a žalobným návrhom.\n46. Napokon žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že naplnenie\ndovolacieho dôvodu má byť dané aj s prihliadnutím na to, že konajúce súdy nerozhodli o spojení\nveci, a to napriek tomu, že na spojenie veci na spoločné konanie údajne mali byť splnené procesné\npodmienky. Je podľa žalovaného zrejmé, že žalovaným v súdnom konaní bol subjekt, ktorý nepoprel\nsporné pohľadávky, nebolo by spojením vecí ani teoreticky možné napraviť nedostatok nepodania žaloby\nvoči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Nespojením vecí preto nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu\nna spravodlivý proces.\n47. Žalovaný zastáva názor, že konajúce súdy sa v posudzovanej veci nedopustili takého nesprávneho\nprocesného postupu, ktorým by žalobcovi znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n48. Žalovaný sa ďalej vyjadril aj k tomu dovolaciemu dôvodu, ktorým žalobca prípustnosť dovolania v\nzmysle § 421 písm. b) CSP odôvodňuje tým, že Mestský súd Bratislava III mal rozhodnúť o zamietnutí\n\nžaloby aj z dôvodu, že žalobca sa domáhal určenia popretých pohľadávok dvomi samostatnými\nžalobami, ktoré boli podané voči správcovi a voči veriteľovi, pretože mal za to, že takýto postup je v\nrozpore s ust. § 32 ods. 9 ZKR.\n49. Žalovaný je toho názoru, že rozhodujúcou otázkou, ktorou sa Krajský súd v Bratislave v odvolacom\nkonaní zaoberal, bola otázka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ako aj otázka riadneho\na dostatočného označenia žalovaného v žalobe. Práve na vyriešení týchto otázok založil Krajský súd\nv Bratislave svoje rozhodnutie, ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaný má\npreto za to, že napadnuté rozhodnutie nezáviselo od vyriešenia otázky, či žaloba má byť podaná voči\nvšetkým subjektom, ktoré jeho pohľadávky popreli, v jednej spoločnej žalobe, alebo či je prípustné podať\nviacero samostatných žalôb voči každému z popierajúcich subjektov osobitne.\n50. Z tohto dôvodu žalovaný zastáva názor, že v danom prípade nie sú splnené podmienky prípustnosti\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, keďže napadnutý rozsudok KS BA nie je založený\nna vyriešení právnej otázky, ktorú žalobca vymedzil v dovolaní, ale je založený na posúdení otázky\nnedostatku pasívnej legitimácie žalovaného.\n51. Ak by podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP splnené boli, potom má\nžalovaný za to, že Krajský súd v Bratislave vec správne právne posúdil, keď mal za to, že v súlade s\nust. § 32 ods. 9 ZKR osoby žalovaných v prípade popretia pohľadávok v konkurze viacerými osobami\ntvoria nútené a nerozlučné procesné spoločenstvo, a teda, že žaloba, ktorá nie je podaná proti všetkým\nsubjektom, ktorí pohľadávky popreli, musí byť zamietnutá.\n52. Na uvedenom nemení nič ani tvrdenie žalobcu, že nie je vylúčené, že začiatok plynutia lehoty na\npodanie žaloby podľa ust. § 32 ods. 9 ZKR voči správcovi a voči veriteľovi nemusí byť totožný v prípade,\nak správca oznámi veriteľovi svoje popretie pohľadávky skôr ako oznámi popretie pohľadávky veriteľom.\n53. Právna úprava je v tomto smere podľa názoru žalovaného koncipovaná tak, že v prípade viacerých\npopretí tej istej pohľadávky má byť podaná jedna žaloba, pričom veriteľ má možnosť podať návrh na\nvstup ďalšieho subjektu (napr. správcu alebo veriteľa) do už začatého konania, ak k oznámeniu druhého\npopretia dôjde dodatočne. Zároveň platí, že návrh na vstup do konania musí byť urobený v lehote 30\ndní na súde od oznámenia druhého popretia.\n54. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že dovolanie smeruje proti rozsudku ako\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Žalovaný preto navrhuje, aby dovolací súd\nrozhodol o odmietnutí dovolania a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania\nv rozsahu 100 %. V prípade ak by sa dovolací súd nestotožnil s tým, že dovolanie smeruje proti\nrozsudku ako rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, má žalovaný za to, že dovolanie je v\ncelom rozsahu nedôvodné. Žalovaný v takom prípade navrhuje, aby dovolací súd rozhodol o zamietnutí\ndovolania a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n55. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie\nbolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), zastúpenou v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n56. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to\nzákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a 421 ods. 1 CSP.\n57. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n58. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti neskúma dovolací súd\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní\nuplatneným dovolacím dôvodom.\n\nK namietanej vade zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP\n59. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420\npísm. f) CSP. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Vady konania vymenované v ust. § 420 CSP sú špecifické tým, že zakladajú nielen\nprípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť.\n60. Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP sú:\na) zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces\npredstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde\na v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.\nIntegrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Vyššie\ncitované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak\nmiera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla\nznačnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením\npráva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný\npostup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú\nzákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie\nprocesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.\n61. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa, tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1 Cdo 42/2017,\n2 Cdo 20/2017, 3 Cdo 41/2017, 4 Cdo 131/2017, 7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto\nskúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.\n62. Žalobca namietal, že procesným postupom súdov nižšej inštancie došlo k zásahu do jeho práva na\nspravodlivý súdny proces. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi\nnázormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.\nÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n63. Nesprávnym procesným postupom v zmysle § 420 písm. f/ CSP sa rozumie len faktická,\nvydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra\nprejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca strane sporu (účastníkovi konania)\nrealizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R\n129/1999 a 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 162/2017, 3 Cdo 22/2018, 4 Cdo 87/2017, 5 Cdo 112/2018,\n7 Cdo 202/2017, 8 Cdo 85/2018). Pojem „procesný postup“ nemožno vykladať extenzívne jeho\nvzťahovaním na meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu; je ním len samotný priebeh konania, nie však\nrozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (1 Cdo 228/2017, 2 Cdo\n220/2017, 3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017, 5 Cdo 45/2018, 7 Cdo 35/2018, 8 Cdo 56/2017, 1\nVCdo 2/2017). Otázku ústavnej súladnosti právneho záveru dovolacieho súdu založeného na takomto\nchápaní pojmu „procesný postup súdu“ posudzoval ústavný súd (I. ÚS 21/2018, III. ÚS 614/2017, IV.\nÚS 88/2018), nezistil však žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu\npri rozhodovaní o dovolaní nemajúci oporu v zákone.\n64. V danom prípade žalobca v súvislosti s vadou § 420 písm. f/ CSP v prvom rade namietal, že krajský\nsúd absolútne opomenul existenciu § 133 ods. 2 CSP, tým pádom aj časť odvolacej argumentácie\nžalobcu a obmedzil sa na konštatovanie, že náležitosť označenia strán sporu vyplýva z § 132 ods.\n1 CSP a že uvedenie obchodného mena a adresy je postačujúce na identifikáciu strany sporu. Toto\n\nkonštatovanie je podľa dovolateľa zjavne nesprávne, pretože medzi náležitosti označenia právnickej\nosoby patrí aj uvedenie identifikačného čísla, a to v súlade s § 133 ods. 2 CSP. Dovolateľ je preto názoru,\nže ak žaloba neobsahuje náležitosť, ktorú preukázateľne v súlade s § 133 ods. 2 CSP obsahovať má,\npotom ide o podanie, ktoré je neúplné. Neúplnosť podania vo veci samej pre súd indikuje nevyhnutnosť\nuplatniť postup podľa § 129 CSP.\n65. Podľa § 129 ods. 1 až 4 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,\nalebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie\ndoplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd\nuvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí\no možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd\npodanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. Ak sa podanie\nopraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže\nrozhodnúť súd, ktorý ho vydal.\n66. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,\npravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný\nnávrh.\n67. Podľa § 133 ods. 2 CSP právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom,\nadresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.\n68. Najvyšší súd už v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/143/2006, 4Cdo/365/2013 (ktorých závery sú aj\nnaďalej použiteľné za účinnosti súčasnej právnej úpravy) vyslovil, že nedostatok podmienky konania nie\nje vadou žaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti a vada žaloby naopak nepredstavuje nedostatok\npodmienky konania.\n69. V preskúmavanej veci je zrejmé, že žalobca na úvodnej strane podanej žaloby označil žalovaného\nnasledovným spôsobom: „Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii Plynárenská 7/A, 821 09\nBratislava”. Ide o označenie právnickej osoby, bez uvedenia jeho identifikačného čísla. V tejto súvislosti\ndovolací súd poznamenáva, že aj keby žalobca identifikačné číslo nedoplnil, nejde o vadu, pre ktorú\nby nebolo možné pokračovať, lebo v žalobe je označený ako žalovaný existujúci subjekt jasne a\nzrozumiteľne.\n70. Podľa § 133 ods. 2 CSP, má byť právnická osoba v žalobe označená jej názvom alebo obchodným\nmenom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Identifikačné číslo právnickej\nosoby tzv. „IČO“, je teda jedným z rozpoznávajúcich údajov právnickej osoby, ktoré umožňuje odlíšenie\nprávnických osôb.\n71. Identifikačné číslo („IČO“) slúži na jednoznačnú identifikáciu právnickej osoby. Každej právnickej\nosobe sa prideľuje výlučne jedno IČO, ktoré je nemenné a rovnaké IČO nemožno prideliť žiadnej inej\nosobe. IČO je teda presným a jednoznačným identifikátorom osoby, ktorej bolo pridelené.\n72. Avšak v zmysle ustálenej judikatúry platí, že vychádzajúc zo zmyslu súdneho konania, ktorým je\nposkytovanie ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, nie je dôvodné pri skúmaní, kto je v žalobe\noznačený za účastníka konania, uprednostniť iba jednu časť označenia, navyše tú, ktorá umožňuje\nvýklad, že označený subjekt nemôže byť účastníkom konania (R 9/2007).\n73. Je pravdou, že súčasťou označenia strany - právnickej osoby, je aj jej identifikačné číslo, ktoré slúži\nna jednoznačnú identifikáciu právnickej osoby podnikateľa. Avšak pri posudzovaní náležitostí žaloby,\nmusí súd v prípade nepresného označenia identifikačného čísla (v súdenej veci bez označenia IČO),\nprihliadnuť aj na v žalobe jednoznačne uvedené obchodné meno, právnu formu a sídlo právnickej\nosoby. Pokiaľ zo správneho uvedenia obchodného mena a sídla žalovaného, niet pochýb o tom, kto je\nžalovaným, môže súd takúto vadu žaloby odstrániť aj buď sám, alebo postupom podľa § 129 CSP.\n\n74. Ak je v žalobe strana označená nezameniteľným obchodným menom (z obchodného registra vyplýva\niba jediná spoločnosť s ručením obmedzením s takýmto obchodným menom), a tiež jednoznačne\noznačeným sídlom, nebráni táto skutočnosť jej identifikácii a nemôže viesť ani k záveru o jej právnej\nneexistencii (R 71/2003, R 46/2005, R 51/2008).\n75. Z uvedeného vyplýva, že hoci konajúce súdy neodstraňovali vadu žaloby, pokiaľ ide o označenie\nIČO žalovaného postupom podľa § 129 CSP, nič nebránilo súdom tento nedostatok v označení\nžalovaného odstrániť, nakoľko z podanej žaloby, nebolo vôbec sporné, kto je žalovaným subjektom.\nAko je uvedené aj vyššie, žalobca v žalobe označil žalovaného jeho obchodným názvom a právnou\nformou Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava. Takéto\noznačenie strany nezameniteľným obchodným menom a tiež jednoznačne označeným sídlom nebránilo\njej identifikácii, kedy na takúto vadu žaloby nemuseli aplikovať postup podľa § 129 CSP. Splnenie určitých\nformálnych náležitostí podania totiž nemôže byť vyžadované v miere bezpodmienečnej neomylnosti\nsubjektov konania. Vo vzťahu k prípadným nedostatkom úkonov (podaní) subjektov konania by mala\nexistovať určitá primeraná tolerancia (ÚS SR II. ÚS 350/2021). Dovolací súd pre úplnosť dodáva, že aj\nkeby došlo k postupu v zmysle § 129 CSP a konajúci súd by výzvou vyzval na doplnenie identifikačného\nčísla žalovaného, takáto výzva by sa týkala doplnenia žalovaného, resp. Arca Investments, a.s., v\nreštrukturalizácii, a nie úplne iného subjektu.\n76. Dovolateľ ďalej v súvislosti s dovolacím dôvodom v zmysle § 420 písm. f/ CSP uviedol, že súdy\nopomenuli súdu rozhodnúť o spojení veci, hoci na spojenie vecí na spoločné konanie boli podľa\njeho názoru splnené procesné podmienky. Mestský súd tento postup odmietol s odôvodnením, že\nzhojenie nedostatku nepodania žaloby voči všetkým pohľadávky popierajúcim veriteľom nie je možný\nspojením veci na spoločné konanie. Krajský súd sa s týmto postupom mestského súdu podľa dovolateľa\nstotožnil, čím sa konajúce súdy mali dopustiť nesprávneho procesného postupu, ktorého dôsledkom\nbolo porušenie čiastkových práv na prístup k súdu, riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré tvoria obsah\npráva na spravodlivý proces.\n77. V súvislosti s dovolacou námietkou súvisiacou s rozhodnutím o spojení vecí na spoločné konanie\ndovolací súd poukazuje na ust. § 166 CSP, ktoré normuje objektívnu kumuláciu - rozhodovanie o\nviacerých nárokoch v jednom konaní. Okrem objektívnej kumulácie existuje aj subjektívna kumulácia,\nktorá predstavuje kumulovanie viacerých subjektov na jednej strane (na strane žalobcu alebo na strane\nžalovaného). Subjektívna kumulácia je upravená v ustanoveniach o procesnom spoločenstve (§ 75 až\n78 CSP).\n78. Súd rozhodne o spojení vecí za splnenia jednej z týchto podmienok:\n- konania sa začali na súde príslušnom na konanie o všetkých nárokoch a skutkovo spolu súvisia.\nSkutková súvislosť uplatnených nárokov nemusí byť úplná, postačí, ak je v konaniach potrebné posúdiť\ntie isté rozhodujúce skutočnosti.\n- konania sa začali na súde príslušnom na konanie o všetkých nárokoch a týkajú sa tých istých strán.\nTotožnosť strán je zachovaná, aj keď má strana v jednom konaní postavenie žalovaného a v druhom\nkonaní žalobcu a naopak.\n(PAGÁČ, Ľubomír. § 166 [Spojenie vecí]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana,\nMESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2.\nvydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 684, marg. č. 1.).\n79. Prvoinštančný súd konštatoval, že ako neúčelný bol vyhodnotený návrh žalobcu na spojenie vecí\npodľa § 166 CSP (konkrétne na spojenie prejednávanej veci a veci vedenej na tunajšom súde pod sp.\nzn. B1-30Cbi/1/2023, v ktorej má byť žalovaným správca úpadcu), a to vzhľadom na to, že žalovaným\nv prejednávanom konaní je subjekt, ktorý nepoprel sporné pohľadávky. Podľa konajúceho súdu prvej\ninštancie preto by nebolo spojením vecí ani teoreticky možné napraviť nedostatok nepodania žaloby voči\nvšetkým, ktorí popreli pohľadávku. Odvolací súd ohľadom nespojenia vecí na spoločné konanie dodal,\nže samotný názor súdu prvej inštancie (aj odvolacieho súdu, pozn. dovolacieho súdu), že žaloba mala\nbyť podaná aj proti správcovi úpadcu, podľa odvolacieho súdu nemá vplyv na správnosť rozhodnutia\nprvoinštančného súdu.\n80. Ako je z vyššie uvedeného zrejmé, súdy nižšej inštancie v danom prípade správne v súvislosti\ns návrhom žalobcu na spojenie vecí poukázali, že v prípade určenia popretej pohľadávky, musí byť\n\nžalobca podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku (§ 32 ZKR). Keďže nebolo sporné, že žalobcove\npohľadávky poprel iný veriteľ - spol. Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09\nBratislava, Slovenská republika, IČO: 35 868 856, ako ten, ktorý je označený v žalobe za žalovaného\n- spol. Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii, so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava 821 09,\nprocesnému postupu konajúcich súdov o nespojení vecí na spoločné konanie niet čo vytknúť, nakoľko\nžalobca podal žalobu proti žalovanému, ktorý jeho pohľadávky nepoprel, teda v rozpore so zákonom\nvyžadovaným spôsobom (§ 32 ZKR).\n81. Dovolací súd uzatvára, že v danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre záver o\nprípustnosti a dôvodnosti uplatneného mimoriadneho prostriedku dovolateľom s poukazom na § 420\npísm. f/ CSP.\n82. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.\nÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní\na zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je\npredmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II.\nÚS 76/07).\n83. Najvyšší súd vzhľadom na to dospel k záveru, že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 220, § 393 CSP). Za procesnú\nvadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.\nK prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n84. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie počíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP,\nrozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP).\nPokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho\nsúdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti\ndovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, a že ide o\nprípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.\n85. Dovolateľ prioritne vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania nesprávnym právnym posúdením veci\nzo strany odvolacieho súdu, a to v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého sa jedná\no rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n86. Dovolateľ vyslovil znenie právnej otázky doposiaľ dovolacím súdom nevyriešenej nasledovne:\n„Vyplýva z ust. § 32 ods. 9 ZKR povinnosť popretého veriteľa domáhať sa určenia popretej pohľadávky\njedinou žalobou podanou voči všetkým subjektom popierajúcim pohľadávku žalobcu?“ Dovolateľ má\nza to, že z ust. § 32 ods. 9 ZKR takýto záver nevyplýva, a preto nič nebráni tomu, aby sa žalobca\ndomáhal určenia popretej pohľadávky samostatnými žalobami voči každému, kto pohľadávku poprel,\nsamostatnou žalobou.\n87. Z ust. § 432 ods. 1 a 2 CSP vyplýva, že dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť\niba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva\n\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Toto ustanovenie pritom nemôže byť posudzované izolovane,\nale len v spojení s vyššie citovaným § 421 ods. 1 CSP.\n88. Dovolací súd zdôrazňuje, že právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej\npodmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, sa rozumie otázka hmotnoprávna, ktorá\nsa odvíja od interpretácie napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce,\nZákona o rodine - ako aj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii\nprocesných ustanovení (k tomu viď aj 3Cdo/158/2017). Zároveň právnu otázku (od ktorej vyriešenia\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) je potrebné koncipovať jednak spôsobom uvedeným v\nustanovení § 432 ods. 2 CSP, no zároveň aj dostatočne všeobecným spôsobom tak, aby vôbec bolo\nmožné konštatovať, že vo vzťahu ku konkrétnej otázke skutočne existuje, alebo neexistuje ustálená/\nrozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Tento záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 15. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 123/2020, podľa ktorého už zo samotného znenia\n§ 421 CSP je možné vyvodiť, že vzhľadom na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja\ndovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od nej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju\nrozdielne, alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii nevyhnutný predpoklad jej „zovšeobecnenia“.\n89. Dovolací súd vo vzťahu k vyššie uvedenému dovolateľom namietanému nesprávnemu právnemu\nposúdeniu zo strany odvolacieho súdu (resp. aj súdu prvej inštancie) uvádza, že všeobecne platí, že\nprávna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre\nrozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú,\nresp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré\nnemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom.\n90. Z obsahu spisu, ako aj z rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu je zrejmé, že\nžalobcove pohľadávky poprel veriteľ - spol. Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/\nA, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 868 856. Zároveň je nesporné, že žalobca v\npodanej incidenčnej žalobe označil ako žalovaného - spol. Arca Investments, a.s., v reštrukturalizácii,\nso sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava 821 09, IČO: 35 975 041. Z obsahu spisu je nepochybné, že\noznačený žalovaný nepoprel v konkurznom konaní žiadnu zo žalobcom prihlásených pohľadávok. Po\nvyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná vzhľadom na\nskutočnosť, že žalobca podal žalobu proti žalovanému, ktorý jeho pohľadávky nepoprel. Označenie\nžalovaného v žalobe je nepochybne bezvadné, keď obsahovalo správne (vyplývajúce z Obchodného\nregistra vedeného Mestským súdom Bratislava III) identifikačné údaje žalovaného. S týmto záverom sa\nstotožnil aj odvolací súd.\n91. Dovolací súd v názorovej zhode so súdmi nižších inštancií zdôrazňuje, že veriteľ má právo domáhať\nsa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí\npopreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní\nod doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na\nurčenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom\nsúde (ĎURICA, Milan. § 32 [Popretie a zistenie pohľadávky]. In: ĎURICA, Milan. Zákon o konkurze a\nreštrukturalizácii. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 282.).\n92. Keďže v súdenom spore bola žaloba podaná voči takému veriteľovi, ktorý žalobcovu pohľadávku\nnepoprel, je dovolateľom nastolená právna otázka „Vyplýva z ust. § 32 ods. 9 ZKR povinnosť popretého\nveriteľa domáhať sa určenia popretej pohľadávky jedinou žalobou podanou voči všetkým subjektom\npopierajúcim pohľadávku žalobcu?“ taká, ktorú nemožno považovať za rozhodujúcu (kľúčovú) pre\nrozhodnutie vo veci samej. Na takto determinovanej právnej otázke nie sú založené právne zistenia\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, ako ani súdu odvolacieho. Najvyšší súd v tejto súvislosti zdôrazňuje,\nže dovolateľom zadefinovaná právna otázka by mohla mať znaky relevantnej otázky v zmysle § 421 ods.\n1 písm. b) CSP iba za predpokladu, ak by bola žaloba podaná voči takému veriteľovi, ktorý žalobcovu\npohľadávku poprel, čo nie je prejednávaný prípad. Dovolateľom špecifikovaná právna otázka je týmto\nvymedzená v rozpore s § 432 ods. 1 a 2 CSP a z uvedeného dôvodu neprípustná.\n93. Z dôvodov vyššie uvedených dospel najvyšší súd k záveru, že je nevyhnutné v tejto časti odmietnuť\npodané dovolanie dovolateľa podľa § 447 písm. f) CSP, v zmysle ktorého dovolací súd odmietne\n\ndovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú\nvymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.\n94. Najvyšší súd na základe uvedeného, dovolanie dovolateľa v časti, v ktorej namietal vady zmätočnosti\npodľa § 420 písm. f) CSP odmietol v zmysle § 447 písm. c) CSP a v časti, v ktorej namietal nesprávne\nprávne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, odmietol v zmysle § 447 písm. f) CSP.\n95. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n96. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}