{"guid": "e1a65cb1-7602-4d70-a385-c637605c06cf:c965652d-d42f-49c6-99a0-fe57a0cdf1f7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1121204816.2", "spisova_znacka": "3ObdoK/11/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3ObdoK/11/2025 z 29. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2026, sp. zn. 3ObdoK/11/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1121204816.2", "identifikacne_cislo": "1121204816", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2026-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": "Ak žalobca vezme žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd na nesúhlas žalovaného so späťvzatím neprihliada (§ 146 ods. 1 CSP), a preto nie je povinný žalovaného pred zastavením konania vyzvať na vyjadrenie k späťvzatiu; absencia takej výzvy nemôže oslabiť procesné postavenie žalovaného a nezakladá vadu podľa § 420 písm. f) CSP. Pojednávanie, ktoré súd nariadil, ale pre neprítomnosť strán neotvoril a odročil bez prednesu ktorejkoľvek zo strán, sa nezačalo. Konanie o odporovacej žalobe správcu podľa § 57 a nasl. ZKR nie je konaním, v ktorom sa súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby vyžaduje bez ohľadu na štádium konania (§ 146 ods. 2 CSP), lebo sa ním nesleduje usporiadanie práv a povinností podľa osobitného predpisu, ale určenie neúčinnosti právneho úkonu.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Správkyňa konkurznej podstaty sa odporovacou žalobou domáhala určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným a zaplatenia peňažnej náhrady; po opakovanom odročení nariadených pojednávaní, ktoré sa neotvorili, vzala žalobu späť a súd prvej inštancie konanie zastavil bez toho, aby žalovaného vyzval na vyjadrenie k späťvzatiu. Odvolací súd uznesenie potvrdil. Žalovaný v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP namietal, že vzhľadom na pokročilé štádium konania a obštrukcie žalobkyne mal byť vyzvaný na vyjadrenie nesúhlasu so späťvzatím, že späťvzatie bolo zneužitím práva s cieľom vyvolať vylučovaciu žalobu a že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho námietkami proti odročeniu pojednávaní. Najvyšší súd uviedol, že k späťvzatiu došlo nesporne pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, takže na prípadný nesúhlas žalovaného by súd zo zákona nemohol prihliadnuť a výzva by nič nezmenila; nariadené, ale neotvorené pojednávania sa nezačali a konanie o odporovacej žalobe podľa ZKR nepatrí medzi konania s obligatórnym súhlasom so späťvzatím podľa § 146 ods. 2 CSP. Zdôraznil dispozičný princíp sporového konania, podľa ktorého žalobca nie je povinný späťvzatie odôvodniť a súd je jeho prejavom vôle viazaný, zneužitie práva podľa čl. 5 CSP nezistil a dovolanie odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP. Úspešnej žalobkyni ani intervenientovi na jej strane náhradu trov nepriznal, keďže im žiadne účelné trovy nevznikli.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-1", "nazov": "§ 146 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-2", "nazov": "§ 146 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-62.odsek-5", "nazov": "§ 62 ods. 5 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-62.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-146", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c965652d-d42f-49c6-99a0-fe57a0cdf1f7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1121204816.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1121204816.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1121204816.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3ObdoK/11/2025\n1121204816\n29. 06. 2026\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2026:1121204816.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčleniek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v spore žalobkyne: JUDr. Viera\nKubicová, so sídlom Záhradnícka 68, Bratislava, IČO: 11 802 090, správkyňa obchodnej spoločnosti\nPRS Constructing, s. r. o., so sídlom Zámocká 3, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 364 084, za účasti\nintervenienta TOPTRANS EU, a.s., so sídlom Na Priehon 50, Nitra, IČO: 36 703 923, zastúpeného\nValko & Volný, s. r. o., so sídlom Porubského 2, Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanému: Mgr. G.\nT., narodený XX.XX.XXXX, bytom O., zastúpenému Nomus s.r.o., so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava\n- mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 489 750, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, vedenom na\nMestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-37Cbi/13/2021, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave z 12. marca 2025 č. k. 4CoKR/15/2025-260, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.\nIII. Invervenientovi na strane žalobkyne n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo 7. októbra 2024 č. k.\nB1-37Cbi/13/2021-224 (ďalej len „uznesenie súdu prvej inštancie“) zastavil konanie (I. výrok) začaté\nna podklade žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej\nzmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako kupujúcim a úpadcom, obchodnou spoločnosťou PRS\nConstructing, s. r. o. [bližšie špecifikovanou v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „PRS Constructing“)]\nako predávajúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v\nžalobe, a tiež zaplatenia peňažnej náhrady vo výške 150 000 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie\nzároveň uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu (II. výrok).\nZastavenie konania odôvodnil tým, že žalobkyňa vzala žalobu späť. Uviedol, že žalovaného nevyzval\nna vyjadrenie súhlasu so späťvzatím, pretože predbežné prejednanie sporu a ani pojednávanie sa\nnezačalo. Súd prvej inštancie opravným uznesením z 13. januára 2025 č. k. B1-37Cbi/13/2021-252\n(ďalej len „opravné uznesenie súdu prvej inštancie“) opravil záhlavie uznesenia súdu prvej inštancie v\nčasti označenia adresy žalovaného tak, že správne má znieť: „O.“.\n2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej\nlen „odvolací súd“) uznesením z 12. marca 2025 č. k. 4CoKR/15/2025-260 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“) tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania. Následne opravným uznesením zo 14. októbra 2025 č. k. 4CoKR/15/2025-314\nopravil záhlavie napadnutého uznesenia v časti označenia rozhodnutia napadnutého odvolaním tak,\nže správne má znieť: „... o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k.\nB1-37Cbi/13/2021-224 zo dňa 7. októbra 2024 v znení opravného uznesenia č. k. B1-37Cbi/13/2021-252\nzo dňa 13. januára 2025...“\n\n3. Proti napadnutému uzneseniu v rozsahu jeho prvého výroku podal žalovaný v zákonom stanovenej\nlehote dovolanie, ktorým sa domáha jeho zrušenia vrátane uznesenia súdu prvej inštancie v spojení s\nopravným uznesením a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil vadou\npodľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n4. Žalovaný namietal, že súd svojvoľne posúdil vec a ignoroval jeho argumentáciu. Nestotožnil sa so\nzáverom súdu, že výzva na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby nebola potrebná, keďže mal za\nto, že stav konania dostatočne osvedčoval potrebu výzvy. Vzhľadom na uskutočnené procesné úkony\nstrán sporu, ako aj súdu, v štádiu opakovane nariadených pojednávaní, vzniklo legitímne očakávanie, že\no veci bude meritórne rozhodnuté. Poukázal aj na ďalšie okolnosti - osobnú prítomnosť jeho právneho\nzástupcu a opakovanú absenciu žalobkyne na pojednávaní. Podľa jeho názoru mal súd povinnosť vyzvať\nho na vyjadreniu k späťvzatiu žaloby ešte pred rozhodnutím.\n5. Žalovaný bol toho názoru, že nariadené pojednávania boli odročené výlučne v dôsledku ich zmarenia\nzo strany žalobkyne, a preto ho mal súd pri zachovaní práva na spravodlivý proces obligatórne vyzvať\nna vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby. Poukázal aj pochybenia súdu prvej inštancie pri odročení\npojednávaní nariadených na 10. júna 2024 a 5. septembra 2024, keď vyhovel žalobkyni, ktorá sa\nodvolávala na svoj nepriaznivý zdravotný stav. V prípade prvého dátumu žalobkyňa predložila potvrdenie\no dočasnej práceneschopnosti až s podaním zo 4. septembra 2024, pričom z jeho obsahu ani nevyplýva,\nže by zdravotný stav žalobkyne bránil v účasti na pojednávaní. V prípade druhého dátumu sa súd\nuspokojil len s tvrdením žalobkyne o nepriaznivom zdravotnom stave. Postupom súdu prvej inštancie,\nktorý aproboval procesné obštrukcie žalobkyne a tým odňal žalovanému právo vyjadriť nesúhlas so\nspäťvzatím žaloby a späťvzatiu žaloby zastavením konania vyhovel, došlo podľa názoru žalovaného\nk nesprávnemu rozhodnutiu vo veci a porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalovaný ďalej\nnamietal, že odvolací súd sa nevysporiadal s odvolacou námietkou, že neboli dané zákonné dôvody\npre odročenie nariadených pojednávaní. Žalovaný mal zato, že súd prvej inštancie pojednávanie mal\npojednávanie otvoriť a vec prejednať v neprítomnosti žalobkyne. Na právny stav sa vzhľadom na\nuvedené malo hľadieť tak, akoby pojednávanie už fakticky prebehlo, a teda späťvzatie žaloby malo\npodliehať súhlasu žalovaného.\n6. Žalovaný poukázal tiež na to, že hoci žalobkyňa vzala žalobu späť, majetok, ktorý je predmetom\ntohto konania, zaradila do všeobecnej podstaty úpadcu s poznámkou spornosti. To preukazuje zámer\nžalobkyne dosiahnuť, aby žalovaný bol nútený podať vylučovaciu žalobu, a to napriek tomu, že jej\nskutkový základ by bol totožný s tým v zastavenom konaním. Hoci platí, že žalobca nie je povinný pri\nspäťvzatí žaloby uviesť jeho dôvod, z hľadiska komplexného posúdenia sporového konania je dôvodnosť\ntohto úkonu relevantná, najmä ak vzniká dôvodné podozrenie, že ide o procesný prostriedok slúžiaci na\nobchádzanie pravidiel sporového konania, či účelové obštrukcie. Snaha o vedenie totožného konania a\numelé vytváranie nového súdneho konania je zneužitím práva zo strany žalobkyne. Žalovaný nesúhlasil\nso zastavením konania, keďže rozhodnutie vo veci samej v tomto konaní by nielen predchádzalo ďalším\nzbytočným sporom, ktoré sa žalobkyňa snaží iniciovať, ale súčasne by vytvorilo prekážku res iudicata\npre prípadné konanie o vylučovacej žalobe s totožným skutkovým základom.\n7. Podľa názoru žalovaného súd nemal § 146 ods. 1 CSP vykladať striktne formalisticky, ale bolo\njeho povinnosťou náležite zohľadniť reálny stav konania vrátane znakov zneužívania procesných práv\nzo strany žalobkyne. Za týchto okolností mal výzvou adresovanou žalovanému umožniť realizáciu\njeho zákonného práva na vyjadrenie nesúhlasu so späťvzatím žaloby. Keďže odvolací súd uvedené\nskutočnosti ignoroval, porušil právo žalovaného na spravodlivý proces ako aj princíp právnej istoty, ktorý\nzahŕňa ochranu legitímnych očakávaní strán sporu, že súd v pokročilom štádiu sporu rozhodne vecne\na v súlade so zákonným procesným postupom.\n8. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril.\n9. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas (§ 427 CSP) strana\nsporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že tento mimoriadny\nopravný prostriedok žalovaného treba odmietnuť [§ 447 písm. c) CSP].\n\n10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych\ndôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu\nžaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.\n11. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n12. Podľa § 447 písm. c) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je dovolanie prípustné.\n13. Predmetom dovolacieho konania je posúdenie procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý pred\nzastavením konania na podklade späťvzatia žaloby nevyzval žalovaného na vyjadrenie k späťvzatiu\nžaloby. V uvedenom procesnom postupe súdu dovolací súd nesprávnosť nevzhliadol. Zo súdneho spisu\nvyplýva, že žalobkyňa nesporne vzala žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu\nalebo pojednávanie. Aj v prípade, ak by súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby, na\nprípadný nesúhlas by za daného procesného stavu v zmysle kogentného zákonného príkazu nemohol\nprihliadnuť [§ 146 ods. 1 CSP s odkazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992\nZb.], a teda by rovnako zastavil konanie. Pozícia žalovaného tak nemohla byť objektívne oslabená (I.\nÚS 145/2021), keďže svojím prípadným nesúhlasom nemohol zvrátiť zastavenie konania. Okolnosti\nprocesnej situácie teda vylúčili uplatnenie princípu kontradiktórnosti (III. ÚS 481/2012), a to konkrétne v\npodobe výzvy súdu, aby sa žalovaný vyjadril k späťvzatiu žaloby.\n14. I keď neplatí absolútne, že nesúhlas so späťvzatím žaloby pred začatím predbežného prejednania\nsporu alebo pojednávania nie je právne relevantný, keďže zákonodarca výslovne určil prípady, v ktorých\nsa vyžaduje súhlas so späťvzatím žaloby (tzv. iudicium duplex, viď § 146 ods. 2 CSP), v prejednávanej\nveci nejde o taký prípad konania, v ktorom je súd povinný vyzvať žalovaného, aby sa vyjadril k späťvzatiu\nžaloby, a to bez ohľadu na to, kedy k nemu došlo.\n15. Žalobkyňa ako správca konkurznej podstaty spoločnosti PRS Constructing, na ktorej majetok\nbol vyhlásený konkurz v konkurznom konaní vedenom Mestským súdom Bratislava III sp. zn.\nB1-37K/61/2019, svojou odporovacou žalobou iniciovala konanie o určenie neúčinnosti právneho\núkonu týkajúceho sa majetku danej spoločnosti [§ 57 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“)]. Toto konanie sa\nnepovažuje za konanie s obligatórnym súhlasom žalovaného so späťvzatím žaloby v zmysle § 146 ods.\n2 CSP. Odporovacou žalobou podľa ZKR sa nesleduje usporiadanie práv a povinností, a to niektorým\nzo spôsobov, ktorý by vyplýval z osobitného predpisu [§ 146 ods. 2 CSP s odkazom na § 137 písm. b)\nCSP], ale určenie neúčinnosti právneho úkonu ako právnej skutočnosti (§ 62 ods. 5 ZKR).\n16. Najvyšší súd dopĺňa, že súd prvej inštancie nenariadil predbežné prejednanie sporu. Súd prvej\ninštancie však nariadil prvé pojednávanie, a to na 10. jún 2024 (č. l. 139), ktoré však neotvoril, keďže\nzistil neprítomnosť žalobkyne, ale pojednávanie odročil na 5. septembra 2024 (č. l. 149 a 150), v ktorý\ndeň však pojednávanie opakovane odročil na 7. októbra 2024 z dôvodu, že sa naň nedostavili strany\nsporu (č. l. 189). Nakoniec súd prvej inštancie odročil aj pojednávanie nariadené na 7. októbra 2024 (č.\nl. 218), a to z dôvodu spätvzatia žaloby, ku ktorému došlo 28. septembra 2024 (č. l. 206 až 209).\n17. V sporovom procese sa vec prejednáva v zásade na ústnom pojednávaní (čl. 12 CSP). V\ntomto prípade sa však napriek účasti žalovaného pred súdom (prvé nariadené pojednávanie), ako\nani v prípade ostatných nariadených pojednávaní nevytvoril priestor pre prejednanie veci, keď k\notvoreniu pojednávania nedošlo. Súd prvej inštancie nerozhodol o konaní pojednávania v neprítomnosti\nžalovanej (resp. strán sporu), pojednávanie neotvoril a nedošlo ani k prednesu ani jednej zo strán\nsporu [3Cdo/138/2009 a R 14/1976 (Cpj 70/75); najvyšší súd už obdobnú situáciu posudzoval vo\nveci 1Obdo/81/2018]. Z procesného stavu veci tak vyplýva, že z dôvodov na strane žalovaného\n(neprítomnosť alebo očakávaná neprítomnosť) a z dôvodu späťvzatia žaloby súd prvej inštancie\nnepovažoval podmienky na vykonanie pojednávania za splnené, a teda pojednávanie sa nezačalo.\n\n18. Odvolací súd síce nedal osobitnú odpoveď na argumenty žalovaného týkajúce sa odročenia\npojednávaní a zápisu majetku do súpisu majetku podstát, avšak vzhľadom na procesnú situáciu a\njednoznačnú úpravu okamihu, do kedy súd neprihliada na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby\n(§ 146 ods. 1 CSP), mu nemožno vyčítať, že len stručne konštatoval, že z konania nevyplýva iný právny\nzáver ako súdom prvej inštancie vyslovený a že argumenty žalovaného nie sú spôsobilé privodiť iné\nprávne hodnotenie stavu veci. Najvyšší súd dopĺňa, že žalovaný v odvolaní ani nenamietal v rovine\nprávneho posúdenia veci záver, že pojednávanie v tejto veci nezačalo; naopak sám tvrdil, že k začatiu\npojednávania nedošlo.\n19. Najvyšší súd konštatuje, že v postupe konajúcich súdov nezistil vadu, ktorá by mala za následok\nporušenie práva na spravodlivý proces. Taktiež najvyšší súd nevzhliadol zneužitie práva podľa čl. 5 CSP,\nv dôsledku ktorého by došlo k poručeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. V tejto súvislosti\npovažuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, že sporovému konaniu dominuje dispozičný princíp.\nŽalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v\nprípade splnenia zákonných podmienok dosiahnuť zastavenie konania bez meritórneho rozhodnutia.\nŽalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby\nžiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Prejavom vôle žalobcu vziať žalobu späť je súd viazaný.\n20. Sumarizujúc uvedené najvyšší súd dovolanie žalovaného ako neprípustné odmietol podľa § 447\npísm. c) CSP.\n21. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania nemusí najvyšší súd odôvodňovať (§\n451 ods. 3 druhá veta CSP). Najvyšší súd však stručne uvádza, že žalobkyňa bola v dovolacom konaní\núspešná, no žiadne trovy jej nevznikli. Preto o jej nároku rozhodol najvyšší súd tak, ako to vyplýva z\ndruhého výroku tohto rozhodnutia (R 72/2018). Rozhodovanie o priznaní nároku intervenienta sa riadi\nprocesným úspechom strany sporu, popri ktorej sa na konaní zúčastňuje [IV. ÚS 442/2022 (86/2022)].\nIntervenient na strane žalobkyne sa k dovolaniu vyjadril, no urobil tak všeobecne, bez toho, aby reagoval\nna odvolacie námietky alebo konkrétne okolnosti veci. Výdavky, ktoré intervenient vynaložil v súvislosti s\nvyjadrením, tak nemožno označiť za účelné. Keďže výdavky musia napĺňať aj vlastnosť účelnosti pre ich\nponímanie ako trov konania, intervenientovi na strane žalobkyne taktiež žiadne trovy konania nevznikli,\na preto o jeho nároku rozhodol najvyšší súd tak, ako to vyplýva z tretieho výroku tohto rozhodnutia.\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Správkyňa konkurznej podstaty sa odporovacou žalobou domáhala určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným a zaplatenia peňažnej náhrady; po opakovanom odročení nariadených pojednávaní, ktoré sa neotvorili, vzala žalobu späť a súd prvej inštancie konanie zastavil bez toho, aby žalovaného vyzval na vyjadrenie k späťvzatiu. Odvolací súd uznesenie potvrdil. Žalovaný v dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP namietal, že vzhľadom na pokročilé štádium konania a obštrukcie žalobkyne mal byť vyzvaný na vyjadrenie nesúhlasu so späťvzatím, že späťvzatie bolo zneužitím práva s cieľom vyvolať vylučovaciu žalobu a že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho námietkami proti odročeniu pojednávaní. Najvyšší súd uviedol, že k späťvzatiu došlo nesporne pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, takže na prípadný nesúhlas žalovaného by súd zo zákona nemohol prihliadnuť a výzva by nič nezmenila; nariadené, ale neotvorené pojednávania sa nezačali a konanie o odporovacej žalobe podľa ZKR nepatrí medzi konania s obligatórnym súhlasom so späťvzatím podľa § 146 ods. 2 CSP. Zdôraznil dispozičný princíp sporového konania, podľa ktorého žalobca nie je povinný späťvzatie odôvodniť a súd je jeho prejavom vôle viazaný, zneužitie práva podľa čl. 5 CSP nezistil a dovolanie odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP. Úspešnej žalobkyni ani intervenientovi na jej strane náhradu trov nepriznal, keďže im žiadne účelné trovy nevznikli.", "pravna_veta": "Ak žalobca vezme žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd na nesúhlas žalovaného so späťvzatím neprihliada (§ 146 ods. 1 CSP), a preto nie je povinný žalovaného pred zastavením konania vyzvať na vyjadrenie k späťvzatiu; absencia takej výzvy nemôže oslabiť procesné postavenie žalovaného a nezakladá vadu podľa § 420 písm. f) CSP. Pojednávanie, ktoré súd nariadil, ale pre neprítomnosť strán neotvoril a odročil bez prednesu ktorejkoľvek zo strán, sa nezačalo. Konanie o odporovacej žalobe správcu podľa § 57 a nasl. ZKR nie je konaním, v ktorom sa súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby vyžaduje bez ohľadu na štádium konania (§ 146 ods. 2 CSP), lebo sa ním nesleduje usporiadanie práv a povinností podľa osobitného predpisu, ale určenie neúčinnosti právneho úkonu.", "ustanovenia": ["§ 146 ods. 1 CSP", "§ 146 ods. 2 CSP", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "čl. 5 CSP", "čl. 12 CSP", "§ 57 ZKR", "§ 62 ods. 5 ZKR"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "4CoKR/15/2025", "guid": "5f20faca-7e1a-4878-9e38-237faa463e14:df839a84-8d37-4bd4-9c86-ead80b188daa", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["späťvzatie žaloby", "zastavenie konania", "nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby", "začatie pojednávania", "odporovacia žaloba", "dispozičný princíp", "právo na spravodlivý proces", "trovy intervenienta"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:2148d9ad-d76f-4ce4-8b29-3192726c45b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 442/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 442/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1"}, {"guid": "ussr:2b7f3f6c-23c0-4c04-8ee9-39022cc24720", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.145.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 145/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.145.2021.1"}, {"guid": "ussr:a9ca10c9-64b1-4a2b-821d-fcc7037f0a00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 481/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2012 z 2. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-02", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9ca10c9-64b1-4a2b-821d-fcc7037f0a00"}], "citovane_v": []}