{"guid": "23f74129-6b56-45f7-a391-448bb9893332:8f4148ec-d719-44ef-aebc-091bc187f279", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1121204815.1", "spisova_znacka": "5ObdoK/3/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ObdoK/3/2025 z 17. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. júna 2026, sp. zn. 5ObdoK/3/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1121204815.1", "identifikacne_cislo": "1121204815", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Nemčeková", "sudca_id": 500, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-nemcekova-500", "datum_vydania": "2026-06-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": "Uznesenie odvolacieho súdu, ktorým podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastavil, nie je rozhodnutím, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, a preto proti nemu nie je prípustné dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP; možno ho napadnúť len z dôvodov zmätočnosti podľa § 420 CSP. Ak odvolací súd na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby prihliadal, dôvodmi nesúhlasu sa náležite zaoberal a svoj záver o tom, že nejde o vážne dôvody, zrozumiteľne a preskúmateľne odôvodnil, nejde o svojvoľný procesný postup zakladajúci vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP; samotné právne posúdenie vážnosti dôvodov nesúhlasu nespadá pod vadu zmätočnosti. Ustanovenie § 146 ods. 1 CSP sa týka späťvzatia žaloby v konaní pred súdom prvej inštancie; na späťvzatie žaloby v odvolacom konaní sa vzťahuje osobitná úprava v § 370 CSP.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Správca konkurznej podstaty sa žalobou domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov úpadcu a finančnej náhrady; súd prvej inštancie žalobu zamietol a správca podal odvolanie. Pred rozhodnutím odvolacieho súdu vzal žalobu v celom rozsahu späť, žalované so späťvzatím nesúhlasili s odôvodnením, že ide o účelový postup smerujúci k obídeniu meritórneho rozhodnutia a k vyvolaniu nového sporu o vylúčenie majetku zo súpisu podľa § 78 ZKR; odvolací súd ich dôvody nepovažoval za vážne, späťvzatie pripustil, rozsudok zrušil a konanie zastavil. Žalované podali dovolanie s poukazom na § 420 písm. f) CSP (nedostatočné odôvodnenie a nesprávny výklad § 146 ods. 1 CSP) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolací súd k § 420 písm. f) CSP uviedol, že aj uznesenie vydané podľa § 370 CSP musí byť riadne odôvodnené, čo napadnuté uznesenie spĺňa, keďže odvolací súd sa dôvodmi nesúhlasu zaoberal, vysvetlil, prečo konanie o neúčinnosť právnych úkonov a vylučovacia žaloba nie sú konaniami s totožným predmetom a prečo nemožno vychádzať z R 76/2021, a právne posúdenie vážnosti dôvodov nesúhlasu nie je vadou zmätočnosti; navyše § 146 ods. 1 CSP sa na späťvzatie žaloby v odvolacom konaní nevzťahuje. K § 421 ods. 1 CSP uzavrel, že uznesenie o pripustení späťvzatia žaloby, zrušení rozsudku a zastavení konania nie je potvrdzujúcim ani meniacim rozhodnutím, a preto je dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a priori vylúčené. Dovolanie ako celok odmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP a žalobcovi i intervenientovi priznal nárok na plnú náhradu trov dovolacieho konania.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-144", "nazov": "§ 144 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-144", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-1", "nazov": "§ 370 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-370"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-2", "nazov": "§ 370 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-370"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-144", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-370", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f4148ec-d719-44ef-aebc-091bc187f279", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1121204815.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1121204815.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1121204815.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5ObdoK/3/2025\n1121204815\n17. 06. 2026\nJUDr. Ivana Nemčeková\nECLI:SK:NSSR:2026:1121204815.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej\na členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu JUDr.\nViera Kubicová, Záhradnícka 68, Bratislava, správca S 272, správca úpadcu PRS Constructing, s. r.\no., Zámocká 3, Bratislava, IČO: 47 364 084, zastúpeného JUDr. Richardom Ružinom, advokátom,\nZáhradnícka 151, Bratislava, IČO: 52 068 048, za účasti intervenienta na strane žalobcu TOPTRANS\nEU, a.s., Na Priehon 50, Nitra, IČO: 36 703 923, zastúpeného Valko & Volný, s.r.o., Porubského 2,\nBratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovaným 1/ V. B., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - E. a 2/\nMgr. F. Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., obom žalovaným zastúpeným NOMUS s.r.o., so sídlom\nHavlíčkova 16, Bratislava, IČO: 54 489 750, o neúčinnosť právnych úkonov, vedenom na Mestskom\nsúde Bratislava III pod sp. zn. B1-2Cbi/13/2021, o dovolaní žalovanej 1/ a žalovanej 2/ proti uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2CoKR/18/2024-488 zo dňa 28. novembra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaných 1/ a 2/ o d m i e t a .\nII. Žalobca m á n á r o k proti žalovaným 1/ a 2/ na plnú náhradu trov dovolacieho konania.\nIII. Intervenient na strane žalobcu m á n á r o k proti žalovaným 1/ a 2/ na plnú náhradu trov dovolacieho\nkonania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) rozsudkom\nč. k. B1-2Cbi/13/2021 - 367 zo dňa 22. januára 2024, v prvom výroku žalobu v celom rozsahu zamietol.\nV druhom výroku žalobcovi uložil zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ 100%- nú náhradu trov súdneho konania s\ntým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.\n2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou 9. júla\n2021 domáhal určenia, že v konkurze na majetok úpadcu vedenom (v tom čase) na Okresnom súde\nBratislava I pod sp. zn. 37K/61/2019, sú voči veriteľom neúčinné v žalobnom petite bližšie konkretizované\nprávne úkony medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovanou 1/ a následne medzi žalovanou 1/ ako\npredávajúcou a žalovanou 2/ ako kupujúcou. Ďalej si uplatnil nárok na zaplatenie finančnej náhrady\n200 000 eur so zákonným úrokom z omeškania 5% ročne z totožnej sumy od 4. novembra 2018\ndo zaplatenia do všeobecnej podstaty úpadcu, ktorého správcom je žalobca a nárok na náhradu\ntrov konania. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania\nskutočností podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších\npredpisov (ďalej tiež „ZKR“); nepreukázal ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa prvou kúpnou\nzmluvou a nepreukázaním naplnenia predpokladov odporovateľného právneho úkonu pri prvej kúpnej\nzmluve nepreukázal dôvodnosť žaloby v zmysle § 62 ods. 2 ZKR voči druhej kúpnej zmluve. Uviedol,\nže neboli naplnené ani predpoklady podľa § 60 ZKR.\n3. Proti rozsudku prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dňa 31. júla 2024 bolo súdu doručené oznámenie\n\no vstupe intervenienta do konania na strane žalobcu (ďalej tiež len „intervenient“). Oznámenie o vstupe\nintervenienta do konania bolo stranám sporu oznámené súdom prípisom z 5. augusta 2024.\n4. Skôr ako odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť, žalobca\npodaním, doručeným súdu 28. septembra 2024, vzal žalobu v celom rozsahu späť, a preto Krajský súd\nv Bratislave (ďalej tiež „odvolací súd“) postupom podľa § 370 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „CSP“) vyzval obe žalované na vyjadrenie,\nči so späťvzatím žaloby súhlasia. Žalovaná 1/ a žalovaná 2/ zhodne vyjadrili svoj nesúhlas, uviedli jeho\ndôvody a požiadali o meritórne rozhodnutie o odvolaní žalobcu. Odvolací súd dospel k záveru, že dôvody\nnesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby nie sú vážne, a preto uznesením č. k. 2CoKR/18/2024-488\nzo dňa 28. novembra 2024 rozhodol, že späťvzatie žaloby pripúšťa, rozsudok súdu prvej inštancie\nzrušuje a konanie zastavuje (§ 370 ods. 1 a 2 CSP). Druhým výrokom žalovaným 1/ a 2/ priznal voči\nžalobcovi a intervenientovi na strane žalobcu náhradu trov konania v celom rozsahu (§ 369 ods. 1, §\n256 ods. 1 CSP).\n5. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podali včas spoločné dovolanie obe žalované (ďalej\ntiež „dovolateľky“) a dovolaciemu súdu navrhli, aby ho zmenil tak, že sa späťvzatie žaloby nepripúšťa,\neventuálne navrhli jeho zrušenie a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací návrh v\noboch variantoch obsahoval aj ich požiadavku na náhradu trov dovolacieho konania.\n6. Dovolateľky uviedli, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu považujú za „en block nesprávne a\nnezákonné“. Prípustnosť dovolania vyvodili z dôvodov podľa § 431 ods. 1 v spojení s § 420 písm. f) CSP\na tiež podľa § 432 v spojení s § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n7. Vo vzťahu k dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľky vytkli odvolaciemu\nsúdu procesné pochybenia, pričom uviedli, že „tieto nedostatky vykazujú značnú intenzitu na to, aby\ndovolací súd mohol spoľahlivo konštatovať, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“.\nPodľa dovolateliek odvolací súd vec posúdil svojvoľne a ignoroval ich argumentáciu. Aj keď nerozporujú\nprávo žalobcu disponovať žalobou, poukázali na to, že žalobcom namietané skutočnosti už boli\npredmetom konania a dokazovania na podklade podanej žaloby. Žalobca však zvolil procesný postup,\nktorým sa vzdal možnosti podania riadneho a mimoriadneho opravného prostriedku a pokúsil sa „vytvoriť\numelý procesný stav umožňujúci iniciovanie nového konania - vylučovacej žaloby podľa § 78 ZKR s\ntotožným predmetom konania“. Žalujúci správca späťvzatím žaloby fakticky dodatočne zhojil vlastné\nprocesné pochybenia a týmto procesným postupom aj zvrátil nepriaznivý výsledok predchádzajúceho\nkonania, čo je možné podľa dovolateliek považovať za zneužitie práva a šikanózne vedenie sporu.\nUpozornili, že správca ex post zaradil sporné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty so zámerom\nvytvoriť procesnú situáciu umožňujúcu iniciovať nové konanie s totožným predmetom, čím sa vyhýba\núčinkom meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie. Tento postup dovolateľky nepovažujú za riadny\nvýkon procesných práv, ale za snahu o obchádzanie záverov rozhodnutia vo veci samej a dosiahnutie\npriaznivejšieho výsledku iným konaním.\n8. Dovolateľky vytkli odvolaciemu súdu, že v odôvodnení napadnutého uznesenia dôkladne\nnevyhodnotil, či na žalovanej strane ide o vážne dôvody (nesúhlasu), a to podľa individuálnych okolností\nprípadu. Zdôraznili, že odvolací súd bol povinný zohľadniť nielen skutkové a právne špecifiká, vrátane\npovahy žalobou uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah\nmedzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práva oprávnených záujmov žalovaných.\nUviedli, že v kontexte skutkových a právnych okolností sporu je zrejmé, že z dôvodu neúspešnosti\nsprávcu v konaní o neúčinnosť právneho úkonu podľa § 57 ZKR, späťvzatie žaloby v nadväznosti na\nzaradenie sporných nehnuteľností do súpisu majetku (úpadcu) v rámci konkurzu, aj s tzv. spornou\npoznámkou v prospech žalovanej 2/, je cielenou snahou žalobcu vynútiť si nové konanie o vylučovacej\nžalobe podľa § 78 ZKR, s totožným predmetom sporu, za účelom získania priaznivejšieho procesného\npostavenia v takom spore.\n9. Späťvzatie žaloby dovolateľky označili za účelové, slúžiace na obchádzanie účinkov meritórneho\nrozhodnutia, pričom odvolací súd napadnutým uznesením „pripustil závažné ohrozenie práv a právom\nchránených záujmov žalovaných“. Odvolací súd postupoval formalisticky, nevynaložil náležitú mieru\nobjektivizácie a vo svetle namietaných skutočností nezohľadnil hypotézu, či by ktokoľvek v právnom\npostavení žalovaných mohol opodstatnene považovať prezentovaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím\n\nžaloby za vážny; namietaným postupom fakticky prisúdil záujmu žalovaných na prejednaní a meritórnom\nrozhodnutí veci len paušálny charakter bez právneho významu. Podľa dovolateliek je napadnuté\nuznesenie „v priamom rozpore s ust. § 146 ods. 1 veta prvá CSP“ a so základnými zásadami civilného\nprocesu, ktorými sú princíp ochrany subjektívnych práv, právnej istoty, ako aj zákaz zneužitia práva.\nNamietaný nesprávny procesný postup odvolacieho súdu znemožnil žalovaným, aby uskutočňovali im\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Značnú mieru\nzávažnosti tohto porušenia podčiarkuje aj „nedostatočné a preskúmateľné odôvodnenie napadnutého\nuznesenia vo vzťahu k dôvodom nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby v nadväznosti na\nobjektivizáciu individuálnych okolností prípadu“.\n10. Podľa dovolateliek kľúčové odseky 13 až 15 odôvodnenia napadnutého uznesenia obsahujú len\nprávne závery odvolacieho súdu bez explicitného ozrejmenia hodnotiacej úvahy vo vzťahu k (i) povahe\nuplatneného nároku, (ii) dôsledkom zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu\na (iii) miere a závažnosti ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalovaných. Keďže tieto aspekty\nhodnotiacej úvahy v napadnutom uznesení absentujú, považujú dovolateľky závery odvolacieho súdu\n„s formalistickým poukazom na dispozičné oprávnenie žalobcu za lakonické“. Podľa nich výkon práva\nvziať žalobu späť nesmie byť zneužitý na úkor procesnej istoty žalovaných. Účelové späťvzatie žaloby\nmôže žalovaným znemožniť efektívnu obranu voči opakovanému alebo následnému sporu o ten istý\nmajetok, čím sa narúša spravodlivosť procesu.\n11. Vo vzťahu k dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľky uviedli,\nže predmetom dovolacieho prieskumu má byť otázka: „1. Či skutočnosť, že späťvzatie žaloby vedúce k\nzastaveniu konania a absencii meritórneho rozhodnutia, odstraňujúce tak prekážku veci rozhodnutej (res\niudicata) a umožňujúce žalobcovi iniciovať obdobné konanie s totožným predmetom sporu, predstavuje\nzávažný dôvod nesúhlasu podľa § 146 ods. 1 CSP, na ktorý je konajúci súd povinný prihliadať. 2. Ak je\nodpoveď na prvú otázku kladná, môže byť konanie podľa § 78 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii\nv určitých prípadoch považované za konanie s totožným predmetom ako spor o neúčinnosť právneho\núkonu podľa tohto zákona“ (?).\n12. Dovolateľky podotkli, že z právneho hľadiska v súvislosti s aplikáciou postupu „podľa § 146 ods.\n1 CSP“ neexistujú pochybnosti o tom, že aj v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov podľa §\n57 a nasl. ZKR, môžu nastať vážne dôvody nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby. Nesúhlasili\ns dôvodmi napadnutého rozhodnutia ako ich odvolací súd vyjadril najmä v ods. 13 napadnutého\nuznesenia. Podľa dovolateliek dovolací súd nesprávne vec právne posúdil v otázke „závažnosti dôvodov\nnesúhlasu žalovaných, tak ako ich predpokladá § 146 ods. 1 CSP“. Ďalej opakovali výhrady už uvedené\nk dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a načrtli svoj pohľad „na hmotnoprávne\npostavenie“ žalovanej 2/ v (následnom) spore podľa § 78 ZKR, v súvislosti so zápisom sporného majetku\ndo súpisu majetkovej podstaty úpadcu. Spochybnili správnosť aplikácie čl. 17 CSP v danom prípade a\nza nesprávny považovali výklad § 146 ods. 1 CSP tým, že odvolací súd obmedzil možnosť uplatnenia\nzávažných dôvodov nesúhlasu so späťvzatím žaloby len na vybrané druhy konaní a zároveň nesprávne\nprávne posúdil otázku totožnosti konaní podľa § 57 a § 78 ZKR, pričom nezohľadnil ich vecnú, skutkovú\na právnu súvislosť.\n13. K dovolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa žalobca ani intervenient nevyjadrili.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že spoločné dovolanie\npodali v zákonnej lehote žalované 1/ a 2/ (§ 427 CSP), zastúpené v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP,\npostupom bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP veta pred bodkočiarkou), viazaný\ndovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj konanie,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru o neprípustnosti dovolania.\n15. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nUvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n\n16. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n17. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená, alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n18. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). To znamená, že môže skúmať dovolacie\ndôvody len v rozsahu, v akom boli vymedzené, je teda viazaný tým, čo dovolateľ považuje za nesprávne.\nPrávna úprava pripúšťa dva dovolacie dôvody, prvý spočíva v zmätočnosti napadnutého rozhodnutia (§\n431 CSP), druhý v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom (§ 432 CSP).\n19. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľky jeho prípustnosť vyvodzujú z dôvodu existencie vád\nzmätočnosti (§ 431 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 420 CSP) ako aj z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 432 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 421 ods. 1 CSP).\nK prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\n20. Podľa dovolateliek došlo k naplneniu dôvodov prípustnosti dovolania stanovených v § 420 písm. f)\nCSP, keďže odvolací súd sa dopustil vady zmätočnosti konania tým, že napriek ich opodstatnenému\nnesúhlasu so späťvzatím žaloby žalobcom v danom štádiu konania, rozhodol o pripustení späťvzatia,\nzrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie (o zamietnutí žaloby) a konanie zastavil (§ 370 ods. 1, 2 CSP).\n21. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a súčasne dôvodnosť dovolania v prípade,\nak miera porušenia procesných práv strany ako dôsledok nesprávneho procesného postupu súdu,\nnadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Relevantnými znakmi, charakterizujúcimi\nprocesnú vadu v zmysle tohto ustanovenia, sú zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces\na nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb\ndomáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a\nzáruky poskytované právnym poriadkom.\n22. Dovolateľky prípustnosť dovolania vyvodzovali z ust. § 420 písm. f) CSP, nakoľko im v postavení\nžalovanej strany odvolací súd mal svojím nesprávnym procesným postupom, ktorého výsledkom bolo\nzastavenie konania, znemožniť, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Vytkli odvolaciemu súdu, že v odôvodnení napadnutého\nuznesenia dôkladne nevyhodnotil, či na žalovanej strane ide o vážne dôvody (nesúhlasu), a to\npodľa individuálnych okolností prípadu. Odvolací súd postupoval formalisticky, nevynaložil náležitú\nmieru objektivizácie a vo svetle namietaných skutočností nezohľadnil hypotézu, či by ktokoľvek v\nprávnom postavení žalovaných mohol opodstatnene považovať prezentovaný dôvod nesúhlasu so\nspäťvzatím žaloby za vážny; namietaným postupom fakticky prisúdil záujmu žalovaných na prejednaní\na meritórnom rozhodnutí veci len paušálny charakter bez právneho významu. Podľa dovolateliek je\nnapadnuté uznesenie „v priamom rozpore s ust. § 146 ods. 1 veta prvá CSP“ a so základnými\nzásadami civilného procesu, ktorými sú princíp ochrany subjektívnych práv, právnej istoty, ako aj zákaz\nzneužitia práva. Značnú mieru závažnosti tohto porušenia podčiarkuje aj „nedostatočné a preskúmateľné\nodôvodnenie napadnutého uznesenia vo vzťahu k dôvodom nesúhlasu žalovaných so späťvzatím žaloby\nv nadväznosti na objektivizáciu individuálnych okolností prípadu“.\n23. Z uvedeného vyplýva, že dovolateľky svoje výhrady voči procesnému postupu a rozhodnutiu\nodvolacieho súdu z hľadiska vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP kvalifikujú ako a)\nnámietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia a súčasne ako b) námietku nesprávnej interpretácie\naplikovanej právnej normy („§ 146 ods. 1 veta prvá CSP“).\n\n24. Dovolací súd k námietke ad a) uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré má tvoriť\npredmet vecno-právneho prieskumu v dovolacom konaní, má byť a priori preskúmateľné. To znamená,\nže má obsahovať dostatok dôvodov a ich vysvetlenie má byť zrozumiteľné, bez vnútorných rozporov,\nprotirečení, má byť tiež koherentné s právnou úpravou, konzistentné vzhľadom na posudzovaný\nskutkový a právny stav vo veci a v neposlednom rade presvedčivé. Súd je povinný formulovať\nodôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí\nspĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.\n25. Odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu, ktorým podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP pripustil\nspäťvzatie žaloby, zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastavil, môže byť stručnejšie.\nAj pri stručnejších dôvodoch je však podmienkou pre naplnenie práva na spravodlivý súdny proces\nzrozumiteľnosť a celková presvedčivosť týchto dôvodov.\n26. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí\ndať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n27. V posudzovanom prípade odvolací súd postupoval v súlade s § 370 ods. 2 CSP, keď si po doručení\nspäťvzatia žaloby v priebehu odvolacieho konania vyvolaného odvolaním žalobcu, vyžiadal súhlas\nžalovaných s pripustením späťvzatia žaloby. Žalované doručili odvolaciemu súdu svoj nesúhlas a uviedli\nv ňom jeho dôvody. Poukázali na povahu žalobou uplatneného nároku, možné dôsledky zastavenia\nkonania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia svojich práv\na oprávnených záujmov. Uviedli, že v kontexte skutkových a právnych okolností sporu je zrejmé, že z\ndôvodu neúspešnosti správcu v konaní o neúčinnosť právneho úkonu podľa § 57 ZKR, späťvzatie žaloby\nv nadväznosti na zaradenie sporných nehnuteľností do súpisu majetku (úpadcu) v rámci konkurzu, aj s\ntzv. spornou poznámkou v prospech žalovanej 2), je cielenou snahou žalobcu vynútiť si nové konanie o\nvylučovacej žalobe podľa § 78 ZKR, s totožným predmetom sporu, za účelom získania priaznivejšieho\nprocesného postavenia v takom spore.\n28. Pre náležitosti rozhodnutia v odvolacom konaní je významná forma rozhodnutia. Odvolací súd\nrozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením (§\n392 CSP). Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu má formu uznesenia. Na konanie na\nodvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon\nneustanovuje inak (§ 378 ods. 1 CSP). Keďže Civilný sporový poriadok nemá osobitnú úpravu náležitostí\nuznesenia vydaného v odvolacom konaní, platí úprava obsiahnutá v § 234 ods. 2 CSP, podľa ktorej, ak\nnie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 236\nCSP, v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a\nich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a\ndeň a miesto vydania uznesenia.\n29. Pre rozhodnutia (bez klasifikácie ich formy) vydané v odvolacom konaní súčasne platí úprava v\n§ 393 CSP a vo vzťahu k náležitostiam odôvodnenia odsek 2 a 3 tohto ustanovenia. Podľa § 393\nods. 2, 3 CSP, v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia,\npodstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne\nďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav\na právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2\na 3 CSP tým nie sú dotknuté. V prípade odôvodnenia uznesenia, ktorým sa konanie končí, vydaného\nodvolacím súdom výhradne z procesných dôvodov podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP, teda nie vo veci samej,\nvšak možno z ustanovenia § 393 ods. 2 a 3 CSP vychádzať len primerane, čo vyplýva zo samotnej\ndikcie tohto zákonného ustanovenia.\n30. Taktiež len primerane možno čo do náležitostí odôvodnenia (nemeritórneho) rozhodnutia vydaného\nv odvolacom konaní, vychádzať z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení\nrozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky\nprocesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil.\nSúd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré\nskutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a\n\nako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže\nna ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n31. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj v prípade uznesenia, ktorým sa konanie končí, vydaného\nodvolacím súdom podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP, musia byť dodržané zákonné kritériá pre riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, t. j. s dostatočne, zrozumiteľne, preskúmateľne a presvedčivo\nvyjadreným odôvodnením. To, či je v tom ktorom prípade rozhodnutie riadne odôvodnené, záleží od\nindividuálnych okolností danej veci.\n32. Dovolací súd vzhľadom na uvedené kritériá a dovolacie námietky posúdil napadnuté uznesenie\nodvolacieho súdu a dospel k záveru, že dostatočne spĺňa predpoklady pre zrozumiteľné a\npresvedčivé rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle vyššie uvedených zákonných požiadaviek.\nSúčasne neidentifikoval takú vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu, ktorá by mala za následok\nporušenie práva dovolateliek na spravodlivý proces, ako namietajú v dovolaní v zmysle § 420 písm. f)\nCSP.\n33. Po preskúmaní veci v kontexte zohľadnenia práva na spravodlivý proces dovolací súd dospel k\nnázoru, že v posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého uznesenia odvolacieho súdu nie je svojvoľné,\nnepresvedčivé a nepreskúmateľné a spĺňa parametre zákonného odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací\nsúd v odôvodnení uvádza ako rozhodol súd prvej inštancie, poukázal na odvolanie žalobcu a vysvetlil\nnásledný procesný postup v odvolacom konaní súvisiaci s doručením späťvzatia žaloby. Osobitne sa\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia (v ods. 10 a nasl.) venoval dôvodom nesúhlasu žalovaných\n1/ a 2/ s pripustením späťvzatia žaloby, keď v zmysle ust. § 370 ods. 2 CSP tieto posúdil ako nie\nvážne, teda také, ktoré by bránili akceptácii práva žalobcu (dominus litis) na disponovanie so žalobou,\nvrátane jej späťvzatia. Tu odvolací súd akcentoval, že dôvody nesúhlasu „by mali byť tak závažné,\nže opodstatňujú pokračovanie v spore a meritórne rozhodnutie proti vôli žalobcu“, pričom samotné\nsubjektívne presvedčenie žalovaných o vážnosti uvedeného dôvodu nepostačuje. Nestotožnil sa s\nnázorom žalovaných, že vylučovacia žaloba podľa § 78 ZKR má byť sporom s totožným predmetom ako\nv danom konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, keďže nebola splnená podmienka totožnosti\nstrán, ak vo vzťahu k možnej vylučovacej žalobe sporná poznámka týkajúca sa zápisu predmetných\nnehnuteľností do súpisu majetkovej podstaty úpadcu svedčí len žalovanej 2/ a nie aj žalovanej 1/.\nTotožnosť nie je daná ani skutkovými tvrdeniami správcu, keďže na rozdiel od daného sporu, dôvodnosť\nzápisu spornej poznámky odôvodnil tým, že majetok v čase vyhlásenia konkurzu patril úpadcovi,\n„pretože došlo k splneniu rozväzovacej podmienky dohodnutej v kúpnej zmluve, ktorou malo byť\nvlastnícke právo k majetku prevedené z úpadcu na inú osobu.“\n34. Odvolací súd ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že (konanie o) neúčinnosť\nprávnych úkonov nie je totožné s vylúčením majetku zo súpisu podľa § 78 ZKR, nakoľko podstata aj\núčel žalôb a dokazovanie pred súdom sú rozdielne. Konštatoval, že povinnosťou správcu je postupovať\ns odbornou starostlivosťou, zároveň zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone funkcie správcu a\ndohľad nad správcom vykonáva konkurzný súd (§ 41 ZKR) a teda, že tvrdenia o účelovom postupe\nsprávcu neprevyšujú právo žalobcu disponovať žalobou. Ďalej sa vyjadril aj k argumentácii žalovaných\nopierajúcej sa o závery uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/73/2020 z 27. mája 2021 (uverejnené\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6, ročník 2021, pod č. R\n76/2021), podľa ktorých „právoplatné rozhodnutie súdu o neúčinnosti právneho úkonu dlžníka vydané v\nkonaní podľa ustanovenia § 57 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým bola\nzároveň osobitným výrokom podľa ustanovenia § 63 ods. 1 zákona uložená osobe, voči ktorej sa právo\nodporovať právnemu úkonu uplatnilo (§ 62 ods. 1), povinnosť vydať do dotknutej konkurznej podstaty\nveci nadobudnuté od dlžníka na základe neúčinného právneho úkonu, predstavuje prekážku právoplatne\nrozhodnutej veci pre žalobu o vylúčenie týchto veci zo súpisu majetku zapísaných správcom do tohto\nsúpisu podľa ustanovenia § 80 ods. 1 zákona podanej osobou, ktorej bola uložená povinnosť vydať\nveci nadobudnuté neúčinným právnym úkonom do príslušnej konkurznej podstaty (resp. jej právnym\nnástupcom).“ Odvolací súd zdôraznil, že v uvedenom judikovanom prípade bola osobitným výrokom\npodľa § 63 ods. 1 ZKR uložená povinnosť osobe, voči ktorej sa právo odporovať právnemu úkonu\nuplatnilo, vydať do dotknutej konkurznej podstaty veci nadobudnuté od dlžníka na základe neúčinného\nprávneho úkonu, a teda v tejto súvislosti bol prijatý záver o prekážke právoplatne rozhodnutej veci pre\nexcindačnú žalobu. Na rozdiel od uvedeného prípadu, však v danej veci nedošlo rozhodnutím súdu k\nuloženiu takej povinnosti, pričom predmetom daného sporu nie sú totožné skutkové tvrdenia totožných\n\nstrán sporu. Preto podľa odvolacieho súdu v danom prípade z uvedeného rozhodnutia (R 76/2021)\nvychádzať nemožno, pričom nie je možné uprednostniť záujem žalovaných na pokračovaní konania pred\nprávom žalobcu na dispozíciu so žalobou. Uzavrel, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky\npre pripustenie späťvzatia žaloby.\n35. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolací súd sa dôvodmi nesúhlasu žalovaných so späťvzatím\nžaloby riadne zaoberal, čo dostatočne, zreteľne a preskúmateľne vyjadril v odôvodnení napadnutého\nuznesenia, ktoré tak zodpovedá zákonným kritériám stanoveným CSP pre odôvodňovanie rozhodnutí\nodvolacím súdom, tu aj s prihliadnutím na špecifiká odvolacieho rozhodnutia podľa § 370 ods. 1 a 2\nCSP. Dovolací súd preto nezistil v procesnom postupe odvolacieho súdu vadu zmätočnosti namietanú\ndovolateľkami v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n36. Na vyššie uvedený záver nemá žiadny relevantný vplyv určitá (v dovolaní vytýkaná) nedôslednosť\npri vyjadrení dôvodov napadnutého rozhodnutia v ods. 13, keďže z kontextu celého rozhodnutia, najmä\nv spojení s obsahom ods. 11 je zrejmé, že odvolací súd v teoretickej rovine vysvetľoval, čo možno\nvo všeobecnosti považovať za vážne dôvody nesúhlasu a len ako príklad uvádzal „závažné etické a\nmorálne, ekonomické ako aj iné motívy, ktorých dôvodnosť posudzuje súd ako napríklad v konaniach\no ochranu osobnosti, kde žalovaný môže mať záujem na tom, aby sa vec meritórne prejednala a\nrozhodla sa, že on do osobnostných práv žalobcu nezasiahol, podobne v sporoch z nekalej súťaže\nmôže mať žalovaný ekonomický, či etický záujem na tom, aby sa konanie meritórne skončilo a aby súd\nprípadne rozhodol, že do práva oprávnených záujmov žalobcu žalovaný nezasiahol.“ [Dovolací súd tu\nidentifikoval a poznamenáva, že ide o citáciu z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp.\nzn. 21Co/229/2013, odkazujúceho na Komentár k Občianskemu súdnemu poriadku: Števček/Ficová,\nKomentár, C. H. Beck, 2009, str. 249, zahrnutého do Veľkého komentára k CSP - Števček, M. Ficová, S.,\nBaricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok: 2. vydanie.\nKomentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1408]. V namietanej časti odseku 13 odôvodnenia potom odvolací\nsúd poukazoval na takýto typ súdnych konaní a contrario, podporujúc svoj záver, že v danom prípade\nna strane žalovaných nedošlo k naplneniu predpokladov vážnych dôvodov ich nesúhlasu s pripustením\nspäťvzatia žaloby.\n37. Dovolací súd dodáva, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva aj záver odvolacieho súdu, podľa\nktorého ani snaha žalovaných 1/ a 2/ dosiahnuť pokračovanie a úspešné skončenie odvolacieho konania\nnemôže prevážiť nad právom žalobcu disponovať so žalobou. Zároveň nemôže žalobcovi ako správcovi\nkonkurznej podstaty zabrániť zvoliť si spôsob procesnej ochrany práv veriteľov, ktorý považuje za účelný.\nV posudzovanej veci to zahŕňa aj späťvzatie žaloby o neúčinnosť právnych úkonov a súčasný postup\nsprávcu smerujúci k možnému budúcemu súdnemu konaniu o vylúčenie dotknutých nehnuteľností, ktoré\nnadobudla žalovaná 2/ a ktoré správca dodatočne zapísal do majetkovej podstaty úpadcu.\n38. Dovolací súd k námietke ad b) nesprávnej interpretácie aplikovanej právnej normy („§ 146 ods. 1\nveta prvá CSP“) uvádza, že samotné právne posúdenie dôvodov nesúhlasu žalovaných s pripustením\nspäťvzatia žaloby a závery z neho plynúce v zmysle § 370 ods. 1 a 2 CSP predstavujú interpretáciu\naplikovanej procesnej úpravy v okolnostiach danej veci, pričom judikatúrou najvyššieho je dlhodobo\nustálené, že právne posúdenie veci nespadá pod vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Najvyšší\nsúd už podľa predchádzajúcej procesnej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení\nsa strane sporu neznemožňuje právnym posúdením, a ani prípadné nesprávne právne posúdenie\nveci však vadu zmätočnosti nezakladá (R 54/2012, R 24/2017). Tu dovolací súd len poznamenáva,\nže ustanovenie § 146 ods. 1 veta prvá CSP, na ktoré dovolateľky výslovne v dovolaní opakovane\npoukazovali, odvolací súd vôbec neaplikoval, keďže sa týka štádia konania pred súdom prvej inštancie,\na nie ako v posudzovanom prípade späťvzatia žaloby v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie, o ktorom odvolací súd ešte nerozhodol, ktoré spadá pod osobitné ustanovenie § 370 CSP.\n39. Podstatné teda z hľadiska námietok dovolateliek v zmysle § 420 písm. f) CSP bolo to, že odvolací súd\nna ich nesúhlas so späťvzatím žaloby pri rozhodovaní podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP prihliadal, náležite sa\nzaoberal dôvodmi tohto nesúhlasu, čo v napadnutom uznesení riadne odôvodnil. Preto záver o tom, že\ntieto dôvody nesúhlasu s pripustením späťvzatia žaloby nepovažuje za vážne, nie je možné považovať\nza svojvoľný procesný postup súdu, a to v miere predstavujúcej porušenie práva žalovaných 1/ a 2/ na\nspravodlivý súdny proces.\n\n40. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o neprípustnosti dôvodov dovolania\nvyvodzovaných z § 420 písm. f) CSP, a preto v tejto časti konštatoval splnenie podmienok pre odmietnutie\ndovolania podľa § 447 písm. f) CSP.\nK prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP\n41. Dovolateľky taktiež vyvodzovali prípustnosť dovolania z dôvodov podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP vo\nväzbe na § 432 ods. 1 a 2 CSP, t. j. z dôvodu existencie vady nesprávneho právneho posúdenia, ktorého\nsa mal odvolací súd dopustiť tým, že dôvody, pre ktoré dovolateľky nesúhlasili s pripustením späťvzatia\nžaloby, nepovažoval za vážne. Podľa dovolateliek by mala byť predmetom dovolacieho prieskumu\notázka, „1. Či skutočnosť, že späťvzatie žaloby vedúce k zastaveniu konania a absencii meritórneho\nrozhodnutia, odstraňujúce tak prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) a umožňujúce žalobcovi iniciovať\nobdobné konanie s totožným predmetom sporu, predstavuje závažný dôvod nesúhlasu podľa § 146 ods.\n1 CSP, na ktorý je konajúci súd povinný prihliadať. 2. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, môže byť\nkonanie podľa § 78 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v určitých prípadoch považované za konanie\ns totožným predmetom ako spor o neúčinnosť právneho úkonu podľa tohto zákona.“\n42. Odhliadnuc od zmätočného poukazovania dovolateliek na úpravu v § 146 ods. 1 CSP, ktoré na\ndaný prípad späťvzatia žaloby vôbec nedopadá, ako dovolací súd už osvetlil vyššie, v danom prípade\nje prípustnosť dovolania vylúčená a priori z dôvodu, že predmetom dovolania nie je také rozhodnutie\nodvolacieho súdu ako stanovuje § 421 ods. 1 CSP. Podľa tohto zákonného ustanovenia je dovolanie\nprípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté podľa § 370 ods. 1 a 2\nCSP o pripustení späťvzatia žaloba, o zrušení prvoinštančného rozhodnutia a o zastavení konania,\npod uvedené kritériá ust. § 421 ods. 1 CSP nespadá. Argumentácia dovolateliek (v texte dovolania\nodkazom v bode 2 pod čiarou), podľa ktorej „možno mať za to, že rozhodnutím odvolacieho súdu sa\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže viedlo k inému výsledku konania“, je založená na\nmylnej interpretácii ust. § 421 ods. 1 CSP. Dovolateľky pritom túto svoju argumentáciu ani nijako právne\nnerozvinuli a nepodložili.\n43. Dovolací súd uvádza, že k prípustnosti opravných prostriedkov podľa Civilného sporového poriadku\nexistuje už ustálená judikatúra tak najvyššieho súdu ako aj ústavného súdu, ktorý napríklad v rozhodnutí\nsp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. augusta 2018 okrem iného vyslovil, že: „Za rozhodnutie, ktorým sa konanie\npred odvolacím súdom o danej otázke končí,teda možno považovať rozhodnutie, ktorým odvolací súd\nrozhodol o odvolaní inak ako jehovecným prejednaním (t. j. rozhodnutie o odmietnutí odvolania alebo o\nzastaveníodvolacieho konania), rozhodnutie odvolacieho súdu o zastavení konania z dôvoduspäťvzatia\nžaloby po rozhodnutí prvostupňového súdu a pred rozhodnutím odvolacieho súdu (§ 370 CSP) a\nuznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil alebo zmenil prvostupňovéuznesenie o otázke, ktorej vyriešenie\nsa týmto uznesením končí, pričom spravidla pôjde o uznesenia odvolacieho súdu, ktorými rozhodol o\nodvolaní proti uzneseniam podľa § 357 CSP, ktoré síce možno v dovolacom konaní preskúmať z dôvodov\nzmätočnosti uvedených v § 420 CSP, avšak z dôvodov zásadnej právnej významnosti sú v zmysle § 421\nods. 2 CSPz prieskumu dovolacím súdom vylúčené.“ (pozn.- text zvýraznil dovolací súd).\n44. Z vyššie uvedeného bez ďalšieho vyplýva, že dovolateľky vo zvyšnej časti podali dovolanie\nproti takému (nemeritórnemu) rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí, pričom dovolanie proti takému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým nedošlo k potvrdeniu ani zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie\nnie je v zmysle § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 ods. 1 a 2 CSP prípustné. Preto dovolací súd aj o tejto\nčasti dovolania rozhodol tak, že ho odmietol (§ 447 písm. c/ CSP) bez toho, aby sa zaoberal námietkou\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\n45. Podľa § 447 písm. c) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému dovolanie nie je prípustné.\n46. Podľa § 447 písm. f) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.\n47. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti.\nZ úpravy prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným\nprejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania, vyplývajúce z ust. §\n\n420 alebo § 421 CSP, a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie\nbolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli\nvymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.\n48. Keďže v danom prípade dovolací súd nezistil splnenie podmienok prípustnosti dovolania podaného\nz dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dovolanie ako celok odmietol podľa\n§ 447 písm. c) a f) CSP.\n49. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP; § 453 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania na strane žalobcu a\nintervenienta rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n50. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Správca konkurznej podstaty sa žalobou domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov úpadcu a finančnej náhrady; súd prvej inštancie žalobu zamietol a správca podal odvolanie. Pred rozhodnutím odvolacieho súdu vzal žalobu v celom rozsahu späť, žalované so späťvzatím nesúhlasili s odôvodnením, že ide o účelový postup smerujúci k obídeniu meritórneho rozhodnutia a k vyvolaniu nového sporu o vylúčenie majetku zo súpisu podľa § 78 ZKR; odvolací súd ich dôvody nepovažoval za vážne, späťvzatie pripustil, rozsudok zrušil a konanie zastavil. Žalované podali dovolanie s poukazom na § 420 písm. f) CSP (nedostatočné odôvodnenie a nesprávny výklad § 146 ods. 1 CSP) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolací súd k § 420 písm. f) CSP uviedol, že aj uznesenie vydané podľa § 370 CSP musí byť riadne odôvodnené, čo napadnuté uznesenie spĺňa, keďže odvolací súd sa dôvodmi nesúhlasu zaoberal, vysvetlil, prečo konanie o neúčinnosť právnych úkonov a vylučovacia žaloba nie sú konaniami s totožným predmetom a prečo nemožno vychádzať z R 76/2021, a právne posúdenie vážnosti dôvodov nesúhlasu nie je vadou zmätočnosti; navyše § 146 ods. 1 CSP sa na späťvzatie žaloby v odvolacom konaní nevzťahuje. K § 421 ods. 1 CSP uzavrel, že uznesenie o pripustení späťvzatia žaloby, zrušení rozsudku a zastavení konania nie je potvrdzujúcim ani meniacim rozhodnutím, a preto je dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a priori vylúčené. Dovolanie ako celok odmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP a žalobcovi i intervenientovi priznal nárok na plnú náhradu trov dovolacieho konania.", "pravna_veta": "Uznesenie odvolacieho súdu, ktorým podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastavil, nie je rozhodnutím, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, a preto proti nemu nie je prípustné dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP; možno ho napadnúť len z dôvodov zmätočnosti podľa § 420 CSP. Ak odvolací súd na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby prihliadal, dôvodmi nesúhlasu sa náležite zaoberal a svoj záver o tom, že nejde o vážne dôvody, zrozumiteľne a preskúmateľne odôvodnil, nejde o svojvoľný procesný postup zakladajúci vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP; samotné právne posúdenie vážnosti dôvodov nesúhlasu nespadá pod vadu zmätočnosti. Ustanovenie § 146 ods. 1 CSP sa týka späťvzatia žaloby v konaní pred súdom prvej inštancie; na späťvzatie žaloby v odvolacom konaní sa vzťahuje osobitná úprava v § 370 CSP.", "ustanovenia": ["§ 370 ods. 1 CSP", "§ 370 ods. 2 CSP", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 CSP", "§ 146 ods. 1 CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 447 písm. f) CSP", "§ 393 ods. 2 CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "2CoKR/18/2024", "guid": "2677ab63-4b9b-4d47-9402-f9f3a05b109a:86a41c30-604a-4ddd-8f0d-9fd36576ba87", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["späťvzatie žaloby", "zastavenie konania", "prípustnosť dovolania", "vada zmätočnosti", "právo na spravodlivý proces", "odôvodnenie súdneho rozhodnutia", "neúčinnosť právnych úkonov", "vylučovacia žaloba"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}