{"guid": "6011e7bf-d5e7-486c-be97-93eb90b40dab:f131695d-2b35-40ff-8c98-9df3e4d0c574", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1121200524.1", "spisova_znacka": "5Cdo/116/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/116/2025 z 30. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2026, sp. zn. 5Cdo/116/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1121200524.1", "identifikacne_cislo": "1121200524", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "datum_vydania": "2026-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": "Stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka je vecou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť náležite odôvodnená a musí mať základ v konkrétnych skutkových zisteniach zohľadňujúcich individuálne okolnosti prejednávaného prípadu; ustanovenie § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka je právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou a súdy nemožno precedenčne zaviazať ku konkrétnemu spôsobu určovania výšky tejto náhrady. Ak odvolací súd pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých vychádzal z kritérií závažnosti ujmy a okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo, vykonal test proporcionality a porovnal sumy priznávané v obdobných veciach, neodklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a samotný nesúhlas strany sporu s vyčíslením primeranej výšky náhrady prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nezakladá. Pod pojem ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu rozhodnutia súdov iných štátov nespadajú.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobkyne sa voči poisťovni z povinného zmluvného poistenia domáhali náhrady nemajetkovej ujmy po 30 000 eur za úmrtie otca pri dopravnej nehode zavinenej poisteným vodičom; súd prvej inštancie priznal každej 8 000 eur a vo zvyšku žalobu zamietol, odvolací súd zamietajúci výrok potvrdil. Dovolateľky namietali arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu (§ 420 písm. f) CSP) a tvrdili, že kritériá pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých z dopravnej nehody neboli v praxi dovolacieho súdu vyriešené (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Dovolací súd uzavrel, že odôvodnenia rozsudkov nižších súdov, ktoré tvoria jeden celok, spĺňajú požiadavky § 220 ods. 2 a § 393 ods. 2 CSP, odvolací súd sa vysporiadal s podstatnými námietkami, vyhodnotil porovnateľné rozhodnutia a uviedol kritériá, z ktorých vychádzal; na rozhodnutia českých súdov prihliadať nemusel. Otázky primeranosti výšky náhrady boli opakovane riešené v rozhodnutiach dovolacieho súdu (napr. 4Cdo/139/2011, 7Cdo/131/2020, 7Cdo/215/2020, 7Cdo/73/2021, R 29/2001, R 69/2024, 9Cdo/154/2023), preto dovolací súd posudzoval odklon podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP a nezistil ho, keďže odvolací súd zohľadnil blízkosť vzťahu, závažnosť zásahu, nelikvidačný charakter náhrady a rozhodovaciu prax v obdobných sporoch. Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP bolo prípustné, ale nedôvodné, preto ho dovolací súd ako celok zamietol podľa § 448 CSP a žalovanej priznal náhradu trov dovolacieho konania.", "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f131695d-2b35-40ff-8c98-9df3e4d0c574", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1121200524.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1121200524.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1121200524.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/116/2025\n1121200524\n30. 06. 2026\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2026:1121200524.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Terézie Mecelovej, v spore žalobkýň 1/ G. C., narodenej\nXX. R. XXXX, J., V. XX, a 2/ U. O., narodenej X. X. XXXX, P. V., V. X, obidvoch zastúpených advokátskou\nkanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., Bratislava, Záhradnícka 4836/51, IČO:\n47 234 318, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Pribinova 19, IČO: 00 151 700,\no náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-14C/4/2021, o\ndovolaní žalobkýň proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2025 sp. zn. 7Co/86/2024,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovanej priznáva náhradu trov dovolacieho konania od žalobkyne 1/ v plnom rozsahu.\nŽalovanej priznáva náhradu trov dovolacieho konania od žalobkyne 2/ v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 20.\n2. 2024 sp. zn. B1-14C/4/2021 (č. k. B1-14C/4/2021-87) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/\ntitulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 8.000 eur, to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.),\nuložil žalovanej zaplatiť žalobkyni 2/ titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 8.000 eur, to do 15 dní od\nprávoplatnosti rozsudku (výrok II.), žalobkyni 1/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v\nrozsahu 100% (výrok III.), žalobkyni 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu\n100 % (výrok IV.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok V.).\n1.1. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobkyne 1/ a 2/ sa v konaní domáhali\npriznania náhrady nemajetkovej ujmy, každá vo výške 30.000 eur, v súvislostí s úmrtím ich otca, resp.\nnevlastného otca I. I. v dôsledku dopravnej nehody zavinenej vodičom X. I. dňa 12. 12. 2019. Svoj nárok\nuplatnili podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka (v skratke „OZ“) v spojení so zákonom č. 381/2001 Z.\nz. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“). Vodič X. I., ktorý\nviedol motorové vozidlo povinne zmluvne poistené u žalovanej, bol trestným rozkazom Okresného súdu\nLevice zo dňa 30. 4. 2021 sp. zn. 3T/33/2021 právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody za prečin\nusmrtenia.\n1.2. Súd prvej inštancie konštatoval neoprávnený zásah do práva pozostalých žalobkýň na súkromný\na rodinný život. V konaní bol preukázaný vrelý a intenzívny vzťah žalobkýň s otcom, hoci nebol ich\nbiologickým otcom, ale od detstva tvorili rodinu a po celý život sa o ne staral. Otec požíval prirodzenú\nautoritu, viedol ich rodinne, pomáhal a bol veľkou oporou aj inšpiráciou pre ich rodinný, pracovný a\nsúkromný život. Otec žalobkyne viedol k úcte aj medzi súrodencami tým, že nikdy medzi nimi nerobil\n\nrozdiely, radi s otcom trávili čas spolu so svojimi rodinami a jeho vnúčatami. Jeho úmrtie veľmi bolí aj\npo rokoch a so stratou sa veľmi ťažko vyrovnávali, každá po svojom. Okresný súd dospel k záveru, že\nsmrťou otca došlo k pretrhnutiu vzájomných citových väzieb vybudovaných počas spoločného života v\nrodine, vzájomne pestovaných v priebehu celého života aj potom, čo odišli zo spoločnej domácnosti a\nnaďalej sa stretávali a trávili čas spolu s rodinou. Pri ustálení výšky náhrady nemajetkovej ujmy okresný\nsúd prihliadol na závažnosť ujmy, intenzitu zásahu a okolností, za ktorých k nemu došlo. Zároveň\nprihliadol na rozsudok vydaný Okresným súdom Bratislava I dňa 11. 3. 2022 sp. zn. 22C/41/2020 v\nspojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 5. 2023 č. k. 15Co/66/2022-158, z ktorých\nvyplýva, že bratovi žalobkýň I. I. bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 8.000 eur a manželke otca\n10.000 eur. Súd prvej inštancie potom žalobu vo zvyšku uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy zamietol.\n1.3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a priznal žalobkyniam náhradu trov konania voči žalovanej v\nrozsahu 100 %.\n2. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 31. marca 2025\nsp. zn. 7Co/86/2024 rozsudok súdu prvej inštancie v (odvolaním žalobkýň) napadnutej časti potvrdil a\nžalovanej proti žalobkyniam nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Urobil tak po zistení,\nže rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom výroku V. je vecne správne (§ 387 ods. 1\nCSP). K odvolacím námietkam žalobkýň uviedol:\n2.1. V konaní bol preukázaný zásah do práv na ochranu osobnosti žalobkýň smrťou ich otca pri dopravnej\nnehode v podobe nezvratnej deštrukcie medziľudských (rodinných) väzieb tvoriacich základ a rámec\nsúkromného života žalobkýň, zo života ktorých je takto vzniknutá trauma prakticky neodstrániteľná.\nSmrť sama osebe je závažným zásahom do práva na ochranu osobnosti, spôsobuje ťažké psychické\nrozpoloženie a v prípade fungujúcej rodiny dlhotrvajúcu nemožnosť vyrovnať sa so stratou blízkeho\nčloveka napriek plynutiu času. Za daných okolností je preto morálne zadosťučinenie nepostačujúce, čo\nodôvodňuje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa v ust. § 13 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka žalobkyniam.\n2.2. Výška peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy je predmetom voľnej úvahy súdu. Vodiacimi\nparametrami spravodlivého zadosťučinenia je atribút primeranosti a zachovanie proporcionality.\nRozhodujúcim je preto zvažovanie individuálnych okolností prípadu. Pri určovaní výšky náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch zákon ustanovuje dve kritériá, a to závažnosť vzniknutej ujmy a\nokolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby došlo.\nVýška peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu\nlikvidačne (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/139/2011).\n2.3. V prejednávanom prípade ide nepochybne o závažnú ujmu vzniknutú žalobkyniam v súvislosti\ns úmrtím ich otca, ale priznaná náhrada musí odzrkadľovať závažnosť spôsobenej ujmy a konkrétne\npreukázané okolnosti porušenia práva, medzi ktoré možno zaradiť aj intenzitu kontaktu so zomrelým,\nfinančnú odkázanosť pozostalých na príjme zosnulého, riadne preukázané tvrdené následky ujmy,\nvek zosnulého, vek pozostalých a pod. Opakovanú ekonomickú závislosť žalobkýň odvolací súd\nnepovažoval za skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zvýšenie náhrady nemajetkovej ujmy nad rozsah\n(súdom prvej inštancie, pozn. dovolacieho súdu) priznanej sumy predovšetkým s ohľadom na vek\nžalobkýň aj ich zomrelého otca, za súčasného nepreukázania zdravotného alebo iného znevýhodnenia\nžalobkýň, ktoré by na finančnú podporu svojho otca boli odkázané. Podstatným pre posúdenie\npsychickej ujmy je aj vyšší vek žalobkýň, kedy sa predpokladá väčšia odolnosť pri zvládaní\ntraumy spočívajúcej v strate rodiča. Odvolací súd nespochybnil individuálne prežívanie traumy a vo\nvšeobecnosti dané psychické strádanie v dôsledku straty blízkej osoby, avšak uvedené nemusí byť\nnevyhnutne skutočnosťou, pre ktorú je dôvodné náhradu zvýšiť, zvlášť za situácie, kedy následky vo\nsfére psychickej ujmy v podobe medikamentóznej liečby a v pracovnej sfére neboli, za súčasného\nrozporovania týchto tvrdení žalovanou, žalobkyňami preukázané. Odvolací súd preto priznanú výšku\nnáhrady nemajetkovej ujmy považoval za primeranú preukázaným konkrétnym okolnostiam.\n2.4. Odvolací súd vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 288/2017\npri posudzovaní odvolania a primeranosti výšky prisúdenej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch\nzohľadnil aj rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. Poukázal príkladmo na 17 konkrétnych súdnych\nrozhodnutí špecifikovaných označením okresného súdu, ktorý rozhodoval v prvej inštancii, označením\nkrajského súdu, ktorý rozhodoval ako súd odvolací, spisovou značkou každého rozhodnutia (u niektorých\naj dátumom ich vydania), výškou priznanej nemajetkovej ujmy, uvedením príbuzenského pomeru obete\na pozostalých osôb a skutočnosti, či išlo o ujmu vzniknutú v dôsledku dopravnej nehody. Na ich základe\nuzavrel, že v danom prípade je so zreteľom na preukázané okolnosti a zohľadnenie najaktuálnejšej\n\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov v obdobných prípadoch primeraná výška nemajetkovej ujmy\npre každú žalobkyňu v sume 8.000 eur. Priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v takto určenej výške\nzohľadňuje životnú úroveň v krajine a nepredstavuje prostriedok neprípustného obohacovania, prípadne\nlikvidácie. Výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy je spôsobilá kompenzovať vzniknutú ujmu v\nzmysle jej zmiernenia na spravodlivom a slušnom základe.\n2.5. Odškodnenie pozostalých pri úmrtí v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania\nalebo pozostalých osôb poškodených násilnými trestnými činmi vychádza z posudzovania odlišných\nkritérií ako je tomu v prejednávanej veci; navyše ide o tzv. pozitívny záväzok štátu voči občanovi.\nNemožno vychádzať z výšky odškodnenia podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý sa aplikuje na prípady\nškody spôsobenej činnosťou (alebo nečinnosťou) orgánov verejnej moci. Odvolací súd bral zreteľ\npredovšetkým na aktuálnu rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných veciach náhrady nemajetkovej\nujmy v súvislosti s úmrtím pri dopravnej nehode a vychádzal z kritérií, ktoré bolo pre daný prípad potrebné\naplikovať - závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3\nObčianskeho zákonníka).\n2.6. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1\na § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti\nžalobkyniam nepriznal zohľadňujúc skutočnosť, že jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobkyne z dôvodov podľa § 420 písm. f) a § 421\nods. 1 písm. b) CSP. Namietli arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť, nedostatočné odôvodnenie rozsudku\nodvolacieho súdu. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP uviedli, že v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu zatiaľ nebola vyriešená právna otázka (aspoň rámcových) kritérií\npre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy, založenej na skutkovom stave, ktorý je predmetom\ntohto sporového konania. Ako právne otázky, od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu a ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené žalobkyne (v ďalšom texte\noznačené aj ako „dovolateľky“) vymedzili nasledovné otázky: 1/ Aké hľadiská treba mať na zreteli pri\nstanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy hradenej z povinného zmluvného poistenia za duševné\nútrapy spôsobené pozostalým, za narušenie ich emocionálnych vzťahov, za zásah do ich súkromného\na rodinného života v súvislosti s usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode, na ktoré musia súdy\nrozhodujúce o tomto nároku prihliadať? 2/ Majú sa zohľadňovať pri určení výšky náhrady nemajetkovej\nujmy hradenej z povinného zmluvného poistenia aj majetkové pomery škodcu/poisteného, resp. jeho\npostoj k dopravnej nehode a k pozostalým (morálna satisfakcia)? 3/ Má sa zohľadňovať pri rozhodovaní\no výške náhrady nemajetkovej ujmy hradenej z povinného zmluvného poistenia náhrada priznávaná na\nzáklade iných hmotnoprávnych predpisov upravujúcich odškodňovanie sekundárnych obetí? 4/ Čo má\npozostalým odčiniť, resp. akú funkciu plní náhrada priznávaná v súlade s § 13 ods. 2 OZ pri usmrtení\nblízkej osoby? 5/ Akú náhradu nemajetkovej ujmy modifikovateľnú zákonnými a judikatórnymi kritériami\nje možné považovať v prípade najbližších osôb (manžel, rodičia, deti) za základnú čiastku za zásah do\nosobnostných práv a za znehodnotenie citových vzťahov medzi pozostalými a blízkou osobou usmrtenou\npri dopravnej nehode?\n4. Žalovaná vo vyjadrení označila dovolanie za nedôvodné, pretože rozhodnutia súdov nižších inštancií\nsú správne a súladné s rozhodovacou praxou súdov v obdobných prípadoch. Prípustnosť dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP nie je daná, skutkový a právny stav je v konaní náležite zistený a rozsudky\nsú zodpovedajúcim spôsobom odôvodnené. Skutočnosť, že priznaná náhrada nemajetkovej ujmy nie\nje podľa predstáv žalobkýň neznamená jej neprimeranosť okolnostiam zisteným v súdnom konaní.\nUstálená rozhodovacia prax českých súdov nie je určujúca pre rozhodnutie slovenského súdu. Súd\nprvej inštancie postupoval správne, keď pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy zobral do úvahy a\nprihliadol aj na právoplatne skončený spor brata žalobkýň. K uplatneniu dovolacieho dôvodu podľa §\n421 ods. 1 písm. b) CSP žalovaná uviedla, že otázky č. 1 - 4 položené dovolaciemu súdu žalobkyňami\nnespĺňajú kritériá vymedzenia a relevantnosti právnej otázky v zmysle § 421 ods. 1 CSP, nastoľujú\nkritérium prihliadania na to, že náhrada nemajetkovej ujmy bude/je krytá povinným zmluvným poistením.\nOtázka č. 5 je skoncipovaná nad rámec prejednávanej veci aj nad rámec Civilného sporového poriadku.\nPoukázala na výsledok dovolacieho konania vedeného pod sp. zn. 9Cdo/154/2023 Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a na to, že dovolací súd dovolateľkami nastolené právne otázky riešil opakovane\nnapr. v konaniach sp. zn. 4Cdo/139/2011, 7Cdo/215/2020, 7Cdo/73/2021, 7Cdo/103/2023, v judikátoch\nR 29/2001, R 3/2022.\n\n5. Vyjadrenie žalovanej doručil dovolací súd v zmysle § 436 ods. 4 CSP dovolateľkám prostredníctvom\nich právneho zástupcu; na ďalšie vyjadrenie dovolateliek za použitia § 436 ods. 3, 4 CSP neprihliadol.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“) po zistení,\nže dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom advokátom (§ 429 ods. 1 CSP)\nskúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.\nBez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, preto pristúpil k\nskúmaniu jeho dôvodnosti.\n7. Dovolateľky vyvodzovali prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n7.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne\ninštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu\nza prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie\nzvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n7.2. Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň\nznamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.\n8. Dovolateľky tvrdili, že vada zmätočnosti spočíva v arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti a nedostatočnom\nodôvodnení rozsudku odvolacieho súdu.\n9. Ako vyplýva (aj) z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 245/2022 zo dňa 20.\nseptembra 2022 „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie\ndané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s\npravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať\nmieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v\nčl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).“ O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj v prípade\nak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú\npravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s\nprincípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Svojvôľa (arbitrárnosť) sa v zásade\nmôže prejavovať vo dvoch podobách: ako procesná svojvôľa, teda hrubé alebo opakované porušenie\nzásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, alebo ako\nhmotnoprávna (meritórna) svojvôľa, teda extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie\nveci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné\nvšeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012).\n10. K námietkam dovolateliek týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia dovolaním napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu treba uviesť, že právo strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. K jeho naplneniu dochádza tým, že\nvšeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak,\nže ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle. Povinnosťou\nsúdu je svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220 CSP a § 393 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP;\nI. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho,\nčo uviedli strany sporu. Všeobecný súd musí vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola\nzabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov/strán sporu (IV. ÚS 1/2002,\nII. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva\naj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou,\nže majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29.\n\napríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje,\naby na každý argument strany, aj na ten, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v\nodôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická\nodpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko, Hiro Balani c. Španielsko, Georgiadis c.\nGrécko, Higgins c. Francúzsko).\n11. Dovolací súd oboznámiac sa s obsahom odôvodnení rozsudkov súdov nižších inštancií dospel k\nzáveru, že rozsudok súdu prvej inštancie aj rozsudok odvolacieho súdu spĺňajú vyššie uvedené kritériá\npre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP a § 393 ods. 2 CSP, preto ich nemožno\npovažovať za neodôvodnené či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Potrebné je zdôrazniť, že prvoinštančné\na odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09) a\nurčujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom súdu prvej inštancie vytvára\nich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a\nstručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej\nstránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď\nna všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu)\npodstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II.\nÚS 78/05).\n12. Všeobecné tvrdenie dovolateliek, že súdne rozhodnutia príkladmo spomenuté odvolacím súdom\nnemôžu byť spoľahlivým základom pre kreovanie záveru o primeranosti výšky priznanej relutárnej\nnáhrady nemajetkovej ujmy, lebo v každom z nich je náhrada nemajetkovej ujmy posudzovaná za\nvýrazne odlišných skutkových okolností, je z dôvodu absencie konkretizácie odlišností len prejavom\nnesúhlasu polemizujúcim s odôvodnením odvolacieho súdu. Odvolací súd (v 17. odseku odôvodnenia\njeho rozsudku) výslovne považoval za nepochybné, že morálne zadosťučinenie nie je za zistených\nokolností postačujúce, preto bolo podľa dovolacieho súdu nadbytočné uvádzať, či sa vodič zavinivší\ndopravnú nehodu cit.: „žalobkyniam ospravedlnil (t. j. absentuje morálna satisfakcia)“ a či poskytol\npoškodenému po nehode pomoc ako podľa dovolateliek „povyšujúce faktory, ktoré mali byť súdmi v\nzmysle judikatúry zohľadnené pri kreovaní záveru o primeranosti výšky nemajetkovej ujmy“. K výtke\ndovolateliek, že odvolací súd nereagoval na nimi prezentované rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky (založené na odlišnej právnej úprave, pozn. dovolacieho súdu) treba zopakovať, že pod pojem\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu rozhodnutia súdov iných štátov nespadajú (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR z 31. októbra 2017 sp. zn. 6Cdo/129/2017).\n12.1. Odvolací súd podľa žalobkýň nedostatočne odôvodnil voľnú úvahu, ktorou dospel k výške peňažnej\nsatisfakcie tak, aby bola zo strany žalobkýň vnímaná ako spravodlivá a primeraná. Z rozhodnutí\nvšeobecných súdov uvedených v 20. bode odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva, že ide\no rozhodnutia s diametrálne odlišnými skutkovými okolnosťami, ako tvrdia žalobkyne (bez uvedenia,\nv čom tieto odlišnosti spočívajú); naopak, ide o prípady úmrtí rodiča pri resp. v dôsledku dopravných\nnehôd a nemajetkovej ujmy pozostalého dieťaťa. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu (bod\n21 odôvodnenia) je zrejmé aj vyhodnotenie uvedených rozhodnutí („Z vyššie uvedeného prehľadu\npriznaných náhrad možno vyvodiť, že tieto sa pohybujú pri pozostalých plnoletých deťoch v rozmedzí\n3.000 - 20.000 eur.“) a jeho aplikácia na súdený spor v podobe záveru (po vyhodnotení aj ďalších kritérií)\no primeranosti súdom prvej inštancie priznanej náhrady nemajetkovej ujmy žalobkýň. Odvolací súd sa\nzaoberal aj kritériom „emocionálnej či finančnej závislosti, resp. psychickej ujmy utrpenej žalobkyňami“,\na to v odseku 19 odôvodnenia jeho rozsudku (ktoré v zostručnenej podobe dovolací súd uvádza v bode\n2.3. tohto rozsudku). Okrem uvedených odvolací súd uviedol v dôvodoch svojho rozsudku aj ďalšie\nkritériá, ktoré vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy (za hlavné označil dve, a to závažnosť vzniknutej\nnemajetkovej ujmy a okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti\nfyzickej osoby došlo - viď jeho bod 16 a záver bodu 22), vychádzal tiež napr. z blízkosti rodinného vzťahu\nžalobkýň a ich otca, nenávratnej deštrukcie ich rodinných väzieb, utrpenej traumy žalobkýň, intenzity\nkontaktu s otcom, vek otca aj dcér v čase dopravnej nehody, životnú úroveň v krajine (pozri body 16, 19,\n21 odôvodnenia odvolacieho rozsudku), preto ani argument dovolateliek o ich absencii nemôže obstáť.\n12.2. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd podrobne zdôvodnil, prečo potvrdil rozhodnutie súdu\nprvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti. Odvolací súd zhodne so súdom prvej\ninštancie uzavrel, že úmrtím otca žalobkýň došlo k pretrhnutiu úzkych rodinných väzieb, čo predstavuje\nzásah do ich práva na súkromný a rodinný život a neodstrániteľnú ujmu, ktorú možno zmierniť\n\nlen priznaním peňažnej satisfakcie. Výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy musí odzrkadľovať\nkonkrétne preukázané okolnosti (viď bod 2 a body 12, 12.1. tohto rozsudku dovolacieho súdu). Uviedol,\nže preukázanie značnej intenzity takýchto väzieb odôvodňuje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy,\nktorá bola správne ustálená súdom prvej inštancie ako adekvátna okolnostiam prejednávaného prípadu\na nevybočujúca z rámca priznaných náhrad v iných skutkovo porovnateľných prípadoch. Prisúdenú\nnáhradu hodnotil ako nie zjavne neprimeranú okolnostiam prípadu, zohľadňujúc životnú úroveň v\nkrajine a nehodnotil ju ako prostriedok neprípustného obohacovania, prípadne likvidácie. V dôvodoch\nsvojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, skutkový stav, ktorý\npovažoval za rozhodujúci, obsah odvolania, vyjadrenia žalovanej k odvolaniu, odvolacej repliky, i právne\npredpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení, a prečo rozhodnutie okresného\nsúdu považuje za vecne správne. Odvolací súd sa, ako už bolo uvedené vyššie, vysporiadal aj s\npodstatnými odvolacími námietkami žalobkýň. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s\nodôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva ich nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť alebo\nnepresvedčivosť, dovolateľky v základnom konaní dostali odpoveď na všetky tie námietky, ktoré mali\npodstatný význam pre rozhodnutie sporu.\n12.3. K zvyšnej časti dovolania týkajúcej sa vady zmätočnosti ako uplatneného dovolacieho dôvodu\ndovolací súd uvádza, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok (nie ďalšie odvolanie) a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné\npreskúmať rozhodnutie odvolacieho súdu (pozri rozhodnutia dovolacieho súdu napr. sp. zn.\n2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Správnosť súdmi\nriešených skutkových otázok (napr. záverov o existenčnej závislosti žalobkýň od ich otca, o potrebe\nvyhľadania odbornej pomoci po jeho úmrtí a pod.) nemôže byť v dovolacom konaní podrobená\nmeritórnemu prieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd\n(§ 442 CSP).\n13. Po analýze obsahu spisu a odôvodnení rozsudkov súdov nižších inštancií dovolací súd konštatuje,\nže v postupe odvolacieho súdu v spojitosti s postupom okresného súdu nezistil žiadne vady, ktoré by boli\nspôsobilé ukrátiť dovolateľa na jeho procesných právach v miere porušujúcej jeho právo na spravodlivý\nproces a založiť tak dôvodnosť dovolania podaného podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd preto\npristúpil k posúdeniu dovolania z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho\nprávneho posúdenia veci odvolacím súdom.\n14. Žalobkyne tvrdili prípustnosť podaného dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci odvolacím\nsúdom v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP by\ndovolateľ mal a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací\nsúd, b) vysvetliť potrebu, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil a c) uviesť,\nako by mala byť táto otázka správne riešená.\n15. Žalobkyne vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP tvrdili, že v\ndovolaní nastolené právne otázky (č. 1/ až 5/ uvedené v 3. bode tohto rozsudku) doteraz dovolací súd\nneriešil, resp. nevyriešil. Jadrom nimi položených dovolacích otázok bolo nesprávne právne posúdenie\notázky primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Najvyšší súd k tejto problematike už opakovane\nzaujal svoje stanovisko vychádzajúc z premisy, že stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v\npeniazoch je vecou voľnej úvahy súdu, ktorá ale musí byť náležite odôvodnená a musí mať základ v\nkonkrétnych skutkových zisteniach súdu zohľadňujúcich individuálne okolnosti prejednávaného prípadu,\nktoré sú relevantné pre posúdenie primeranosti náhrady v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka.\nDovolateľkami nastolené otázky súvisiace s posúdením primeranosti priznanej náhrady nemajetkovej\nujmy v peniazoch s prihliadnutím na závažnosť spôsobenej ujmy a individuálne skutkové okolnosti boli\nopakovane riešené napríklad v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/139/2011, 7Cdo/131/2020,\n7Cdo/215/2020, 7Cdo/73/2021, R 29/2001, 7Cdo/103/2023 publikovanom ako judikát č. R 69/2024,\n9Cdo/154/2023, rozhodovacia prax dovolacieho súdu sa teda v tomto smere považuje za ustálenú. V\nrámci dovolacieho prieskumu preto dovolací súd posudzoval, či napadnutým rozhodnutím odvolacieho\nsúdu pri stanovení výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých došlo k odklonu od takto\nustálenej rozhodovacej praxe v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\n\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací\nsúd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (R 83/2018, R 71/2018, čl. 2 ods. 1 a\nčl. 3 Základných princípov CSP).\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 30. októbra 2012 sp. zn. 4Cdo/139/2011 (na ktorý\nodkázal aj odvolací súd) konštatoval, že ,,pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy ustanovenie §\n13 ods. 3 Občianskeho zákonníka zakotvuje taxatívne dve kritériá: závažnosť vzniknutej nemajetkovej\nujmy, čím závažnejšia je čo do svojej intenzity i svojho trvania, tým vyššia by mala byť aj čiastka\npeňažného zadosťučinenia a ďalej veľmi široko chápané okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu\ndo osobnosti fyzickej osoby došlo. Pričom vždy musia byť zisťované okolnosti nielen na strane pôvodcu\nzásahu, ale aj na strane postihnutej osoby..... . Druhé kritérium, a to okolnosti, za ktorých k porušeniu\npráva došlo, je stanovené zámerne veľmi všeobecne tým, že by malo byť uplatnené vo vzťahu ako\nk postihnutej fyzickej osobe, tak k osobe, ktorá neoprávnený zásah spôsobila, napr. či išlo na strane\npôvodcu neoprávneného zásahu len o určitú ľahkú nedbanlivosť alebo naopak o úmysel. Tým je\nsledovaný cieľ, aby pri určení konkrétnej výšky peňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci voľnej\núvahy súdu, ktorá práve na tomto mieste dostáva veľký priestor, a v súlade s princípom spravodlivosti\npružne prihliadnuť na najrôznejšie momenty, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej\nosoby došlo. Osobné a majetkové pomery škodcu nemajú priamy vplyv na priznanú výšku nemajetkovej\nujmy. Súd musí pritom však vychádzať vždy z čo najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa o\npreskúmateľné konkrétne hľadiská. Maximálna čiastka peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd\npriznať je ohraničená výškou navrhovateľom požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí\nbyť zrejmá zo žalobného návrhu. V danom prípade bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy za smrť\nblízkej osoby (dcéry) rodičom každému z nich vo výške 15.000 eur a súrodencom každému z nich\nvo výške 2.000 eur, zohľadnením straty dieťaťa, ktorá je pre rodiča vždy mimoriadnym zásahom do\njeho súkromného a rodinného života. Ďalej spolužitie v spoločnej domácnosti, poskytovanie vzájomnej\nstarostlivosti, blízky citový vzťah, lebo sa jednalo o dcéru, ktorá bola hybnou silou ich domácnosti.“\n17. V uznesení z 29. septembra 2021 sp. zn. 7Cdo/131/2020 (v 20. odseku odôvodnenia) najvyšší\nsúd skonštatoval, že „otázka výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy je vždy výsledkom\nposúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú\nnezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o priznaní náhrady\nnemajetkovej ujmy je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované\nza pravidlo pre iné prípady. ..... Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie\nvýšky náhrady nemajetkovej ujmy postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom\nprípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach. V takto individualizovanom rámci určovania\nkonkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy, keďže rozsah\nvzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvantifikovať a vyčísliť.“\n18. V uznesení z 31. januára 2022 sp. zn. 7Cdo/215/2020 najvyšší súd poukázal na to, že ,,stanovenie\nkritérií nie je celkom možné v podmienkach samotného dovolacieho prieskumu podľa § 421 ods. 1\npísm. b) CSP. Jadro nastoleného problému je možné primárne riešiť skôr v oblasti zákonodarnej činnosti\nzmenou zákona, ako prostredníctvom súdno-aplikačnej praxe (m. m. sp. zn. 7Cdo/204/2018).“\n19. K otázke výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v uznesení z 30. júna 2022 sp. zn.\n7Cdo/73/2021 najvyšší súd uviedol, že táto ,,je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych,\njedinečných skutkových okolností každej konkrétnej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami\nrelevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy je\nzaložené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné\nprípady. Pokiaľ účelom § 421 ods. 1 písm. b) CSP je zo širších hľadísk to, aby sa vyriešením\nniektorej, dosiaľ ešte dovolacím súdom nevyriešenej právnej otázky vytvorila a ustálila rozhodovacia\nprax dovolacieho súdu, je namieste konštatovanie, že vyriešením takto vysoko individuálnej otázky,\nakou je určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy, sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia\nprax dovolacieho súdu. Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výšky\nnáhrady nemajetkovej ujmy postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a\nnezotrvávajú na určitých striktných hraniciach. V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej\nvýšky náhrady nemajetkovej ujmy zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy, keďže rozsah vzniknutej\nnemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvantifikovať a vyčísliť.“\n\n20. Právna veta judikátu č. R 29/2001 (rozsudok najvyššieho súdu z 29. apríla 1998 sp. zn.\n1Cdo/89/1997) znie: „Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva\nna ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri\nurčení tejto výšky musí súd prihliadať aj na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. Tieto okolnosti\nmôžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila.“\n21. Rozsudkom z 26. augusta 2024 sp. zn. 7Cdo/103/2023, ktorý bol prijatý ako judikát č. R 69/2024\nnajvyšší súd judikoval: „Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 a 3\nObčianskeho zákonníka nie je dôvodné túto náhradu obmedziť najvyšším prípustným odškodnením\npodľa zákona o obetiach trestných činov (zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených\nnásilnými trestnými činmi, resp. zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov).“\n22. K uvedeným záverom sa dovolací súd prihlásil aj v rozsudku z 18. decembra 2024 sp. zn.\n9Cdo/154/2023, v ktorom prejednával dovolanie podané bratom žalobkýň I. I. proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave z 31. mája 2023 sp. zn. 15Co/66/2022 vydanom v skutkovo a právne totožnej veci\n(náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv žalobcu úmrtím jeho otca I. I.\nv dôsledku zranení utrpených pri dopravnej nehode z 12. 12. 2019 priznaná vo výške 8.000 eur).\n23. Východiskom rozhodovania dovolacieho súdu v posudzovanom spore boli zhora prezentované\nprávne závery vyplývajúce z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu k právnym otázkam č. 1/ až 5/\npoloženým dovolateľkami (v bode 3 tohto rozsudku), s ktorými sa stotožnil a v celom rozsahu na ne\nako na plne aplikovateľné aj v tomto spore odkazuje. Dovolací súd potom uzatvára, že dovolaním\nnapadnutým rozhodnutím sa odvolací súd neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, pokiaľ pri stanovení výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch realizoval test\nproporcionality, zohľadnil blízky príbuzenský a citový vzťah rodiča a dospelého dieťaťa, vážny zásah\ndo súkromného a rodinného života dcér, spojený s pocitom smútku a bolesti z nenapraviteľnej\nemocionálnej ujmy a na druhej strane aj to, že priznaná výška nemajetkovej ujmy nemá likvidačný\ncharakter. Zohľadnením závažnosti spôsobenej ujmy a rozhodovacej súdnej praxe, ako aj porovnaním\npriznávaných súm náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súdmi nižších inštancií v obdobných sporoch\nmožno dospieť k záveru o primeranosti priznanej sumy 8.000 pre každú žalobkyňu vychádzajúc\nz individuálnych a jedinečných skutkových okolností sporu. V kontexte uvedeného dovolací súd\npovažuje za potrebné dodať, že závery súdov nižšej inštancie sú výsledkom komplexného posúdenia\na vyhodnotenia skutkových okolností preskúmavanej veci v súlade so zásadou voľného hodnotenia\ndôkazov vyplývajúcou z § 191 CSP. Skutočnosť, že strana sporu sa s vyčíslením primeranej výšky\nnáhrady odvolacím súdom nestotožňuje sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania, ak odvolací\nsúd pri jej zisťovaní vychádzal z uvedených kritérií, zadefinovaných ustálenou rozhodovacou praxou\ndovolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania z §\n421 ods. 1 písm. a) CSP nevyplýva.\n24. Napokon najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že otázka výšky náhrady nemajetkovej\nujmy je vždy závislá od výsledku posúdenia individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej\nprejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Ustanovenie §\n13 ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavuje právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá nie\nje stanovená priamo právnym predpisom a prenecháva tak súdu, aby podľa svojho uváženia v každom\njednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, iba málo obmedzeného okruhu\nokolností. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je možné precedenčne zaviazať súdy ku konkrétnemu\nspôsobu rozhodovania o určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy.\n25. V kontexte uvedeného dovolací súd uzatvára, že dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné, ale\nnie je dôvodné, pretože nezistil porušenie práva dovolateliek na spravodlivý proces. Dovolanie podľa §\n421 ods. 1 písm. a) CSP je neprípustné, pretože odvolací súd sa pri riešení nastolených právnych otázok\nneodklonil od rozhodnutí dovolacieho súdu v obdobných sporoch, čo by bolo dôvodom na odmietnutie\ndovolania. Vzhľadom na nedôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd dovolanie ako\ncelok zamietol podľa § 448 CSP.\n26. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) dovolací\nsúd voči neúspešným žalobkyniam, ktorých procesné spoločenstvo je samostatné, priznal náhradu trov\ndovolacieho konania v plnom rozsahu.\n\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobkyne sa voči poisťovni z povinného zmluvného poistenia domáhali náhrady nemajetkovej ujmy po 30 000 eur za úmrtie otca pri dopravnej nehode zavinenej poisteným vodičom; súd prvej inštancie priznal každej 8 000 eur a vo zvyšku žalobu zamietol, odvolací súd zamietajúci výrok potvrdil. Dovolateľky namietali arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu (§ 420 písm. f) CSP) a tvrdili, že kritériá pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých z dopravnej nehody neboli v praxi dovolacieho súdu vyriešené (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Dovolací súd uzavrel, že odôvodnenia rozsudkov nižších súdov, ktoré tvoria jeden celok, spĺňajú požiadavky § 220 ods. 2 a § 393 ods. 2 CSP, odvolací súd sa vysporiadal s podstatnými námietkami, vyhodnotil porovnateľné rozhodnutia a uviedol kritériá, z ktorých vychádzal; na rozhodnutia českých súdov prihliadať nemusel. Otázky primeranosti výšky náhrady boli opakovane riešené v rozhodnutiach dovolacieho súdu (napr. 4Cdo/139/2011, 7Cdo/131/2020, 7Cdo/215/2020, 7Cdo/73/2021, R 29/2001, R 69/2024, 9Cdo/154/2023), preto dovolací súd posudzoval odklon podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP a nezistil ho, keďže odvolací súd zohľadnil blízkosť vzťahu, závažnosť zásahu, nelikvidačný charakter náhrady a rozhodovaciu prax v obdobných sporoch. Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP bolo prípustné, ale nedôvodné, preto ho dovolací súd ako celok zamietol podľa § 448 CSP a žalovanej priznal náhradu trov dovolacieho konania.", "pravna_veta": "Stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka je vecou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť náležite odôvodnená a musí mať základ v konkrétnych skutkových zisteniach zohľadňujúcich individuálne okolnosti prejednávaného prípadu; ustanovenie § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka je právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou a súdy nemožno precedenčne zaviazať ku konkrétnemu spôsobu určovania výšky tejto náhrady. Ak odvolací súd pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých vychádzal z kritérií závažnosti ujmy a okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo, vykonal test proporcionality a porovnal sumy priznávané v obdobných veciach, neodklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a samotný nesúhlas strany sporu s vyčíslením primeranej výšky náhrady prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nezakladá. Pod pojem ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu rozhodnutia súdov iných štátov nespadajú.", "ustanovenia": ["§ 13 ods. 2 OZ", "§ 13 ods. 3 OZ", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 220 ods. 2 CSP", "§ 393 ods. 2 CSP", "§ 448 CSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["náhrada nemajetkovej ujmy", "ochrana osobnosti", "usmrtenie blízkej osoby", "voľná úvaha súdu", "prípustnosť dovolania", "právo na spravodlivý proces", "odôvodnenie rozhodnutia", "ustálená rozhodovacia prax"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}