{"guid": "5b0d0c5e-2c64-4d4e-871b-57881d892d5e:eac04081-60fe-4ae9-887d-b3c192f626d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1117220076.1", "spisova_znacka": "5Cdo/63/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/63/2025 z 29. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2026, sp. zn. 5Cdo/63/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1117220076.1", "identifikacne_cislo": "1117220076", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": "Splnenie podmienok na vykonávanie ekologickej poľnohospodárskej výroby podľa zákona č. 189/2009 Z. z. a splnenie podmienok na poskytnutie platby na ekologické poľnohospodárstvo podľa nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z. sa posudzuje samostatne; podmienka mať v prvom roku záväzku uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou najneskôr do 1. marca (§ 32 ods. 1 písm. a) nariadenia) nekoliduje s § 7 ods. 2 písm. a) zákona, jej aplikácia orgánom verejnej moci nie je nesprávnym úradným postupom a nejde ani o zakázanú retroaktivitu, keďže nariadenie upravuje podmienky podpory, na ktorú vznikol nárok až po jeho účinnosti. Súd nie je povinný prerušiť konanie a podať návrh ústavnému súdu či prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ (§ 162 ods. 1 písm. b) a c) CSP), ak kolíziu právnych predpisov ani potrebu výkladu práva Únie nezistil a strana ani neoznačila otázku, ktorá by mala byť predmetom výkladu. Právna otázka, na ktorej vyriešení rozhodnutie odvolacieho súdu nespočívalo, nemôže byť významná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, lebo cieľom dovolacieho konania je poskytnúť strane reálnu ochranu práva, nie riešiť teoretické alebo akademické otázky.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca, prevádzkovateľ ekologickej poľnohospodárskej výroby, sa domáhal voči štátu náhrady škody (ušlého zisku z nevyplatených platieb na ekologické poľnohospodárstvo za tri roky) pre tvrdený nesprávny úradný postup platobnej agentúry a ministerstva, ktoré jeho žiadosť nezaradili do opatrenia, lebo zmluvu s inšpekčnou organizáciou uzavrel až 3. marca, hoci nariadenie vlády vyžadovalo jej uzavretie do 1. marca; tvrdil kolíziu nariadenia so zákonom o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a jeho retroaktivitu. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože zákon a nariadenie upravujú odlišné vzťahy, nekolidujú a postup orgánov nebol nesprávnym úradným postupom. Dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, nepodanie návrhu ústavnému súdu a Súdnemu dvoru EÚ (§ 420 písm. f) CSP) a nastolil otázku zákonnosti postupu orgánov pri posúdení kolízie predpisov (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Najvyšší súd dovolanie zamietol: rozsudok odvolacieho súdu je riadne odôvodnený a nie je arbitrárny, prerušenie konania nebolo namieste, keďže kolízia predpisov ani potreba výkladu práva Únie nevznikli, a nastolená právna otázka nebola otázkou, na ktorej súdy nižších inštancií založili rozhodnutie, preto jej zodpovedanie nemohlo viesť k zmene napadnutého rozsudku.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "nazov": "§ 193 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-193"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 162 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-162"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 162 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-162"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-193", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-162"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eac04081-60fe-4ae9-887d-b3c192f626d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1117220076.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1117220076.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1117220076.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/63/2025\n1117220076\n29. 04. 2026\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2026:1117220076.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v spore žalobcu AGRO\nMERNÍK, s.r.o., Merník 179, IČO: 36 497 908, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska\nkancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Košice, Kupeckého 320/33, IČO: 47 240 482, proti žalovanej\nSlovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej\nrepubliky, Bratislava, Dobrovičova 116/12, IČO: 00 156 621, o náhradu škody, vedenom na bývalom\nOkresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 23C/47/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave z 30. októbra 2024 sp. zn. 7Co/9/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovanej proti žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. (Od 01. júna 2023) bývalý Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“)\nrozsudkom zo dňa 18. 10. 2022 č. k. 23C/47/2017-532 zamietol žalobu a žalovanej nepriznal nárok na\nnáhradu trov konania.\n1.1. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom konania bola náhrada škody (nevyplatené platby\nna ekologické poľnohospodárstvo za roky 2015 - 2017 ako ušlý zisk), ktorá mala žalobcovi vzniknúť v\npríčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci (Pôdohospodárskej platobnej\nagentúry a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR). Žalobca si žalobou doručenou dňa\n01. 08. 2017 pod sp. zn. 23C/47/2017 uplatnil najskôr sumu 141.961,80 eura s úrokom z omeškania 8\n% ročne z tejto čiastky od 26. 05. 2017 do zaplatenia (ušlý zisk za r. 2015) a žalobou doručenou dňa\n21. 08. 2019 vedenou pod sp. zn. 20C/49/2019 sumu 283.923,60 eura (ušlý zisk za roky 2016, 2017) s\núrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 02. 08. 2019 do zaplatenia. O spojení týchto\nvecí na spoločné konanie rozhodol okresný súd uznesením zo dňa 25. 07. 2022 sp. zn. 23C/47/2017\nvydaným podľa § 166 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).\n1.2. Žalobca tvrdil nesprávny úradný postup žalovanej v podobe iného nezákonného zásahu do jeho\npráv a právom chránených záujmov nesprávnym riešením kolízie medzi zákonom č. 189/2009 Z. z.\nako predpisom vyššej právnej sily a nariadením vlády č. 75/2015 Z. z. ako predpisom nižšej právnej\nsily. Argumentoval, že zmluvu o kontrolnej činnosti s inšpekčnou organizáciou uzavrel dňa 03. 03.\n2015, v lehote určenej v § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 189/2009 Z. z., t. j. 30 dní od doručenia\n(12. 02. 2015) oznámenia o registrácii od ÚKSÚP (Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu\npoľnohospodárskeho, pozn. dovolacieho súdu). Nariadenie vlády č. 75/2015 Z. z. stanovujúce iné lehoty\nna uzavretie zmluvy s inšpekčnou službou označil za odporujúce zákonu č. 189/2009 Z. z. V zmysle\nteórie prednosti mala PPA postupovať podľa predpisu s vyššou právnou silou. Okrem toho, v čase\nuzatvorenia zmluvy (03. 03. 2015) bol účinný iba zákon č. 189/2009 Z. z.; nariadenie č. 75/2015 Z. z.\n\nnadobudlo účinnosť 15. 04. 2015 a nemohlo pôsobiť retroaktívne. Zdôraznil aj, že v čase podávania\nžiadosti (14. 05. 2015) zmluvu s inšpekčnou službou uzatvorenú mal a nemohol postupovať v súlade s\nnariadením vlády, ktoré bolo účinné až od 15. 04. 2015, t. j. po tom, ako uzavrel zmluvu.\n1.3. V konaní bolo preukázané, že Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave\n(v skratke „ÚKSÚP“) vydal dňa 30. januára 2015 pod č. OŽP/233/2015 oznámenie o registrácii žalobcu\nako prevádzkovateľa v ekologickej poľnohospodárskej výrobe podľa § 4 písm. a) zák. č. 189/2009 Z.\nz. pod registračným číslom SK - 2015/1131; oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 12. 02. 2015.\nŽiadosťou zo 14. 05. 2015 žalobca požiadal Pôdohospodársku platobnú agentúru (ďalej len „PPA“) o\nzaradenie do opatrenia platby na ekologické poľnohospodárstvo v zmysle nar. vl. č. 75/2015 Z. z., ktorým\nsa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka. Listom\nz 19. 02. 2016 PPA žalobcovi oznámila, že jeho žiadosť nespĺňa zákonné podmienky pre zaradenie\ndo opatrenia ekologického poľnohospodárstva (ďalej len „EP“) pre nesplnenie povinnosti mať počas\ntrvania záväzku uzatvorenú zmluvu s inšpekčnou organizáciou, v prvom roku (pre žalobcu v r. 2015)\nnajneskôr do 01. marca (§ 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z. z.). Uvedená zmluva bola inšpekčnou\norganizáciou Naturalis SK, s.r.o. podpísaná a odoslaná na podpis žalobcovi dňa 26. 02. 2015, žalobca\nprijal kvalifikovaný návrh na uzatvorenie zmluvy (§ 43a ods. 1 OZ) dňa 03. 03. 2015. Dňa 02. 02. 2017\na 31. 01. 2019 sa žalobca obrátil na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (v skratke\n„MPaRV“) so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.\nz., ktorej nebolo vyhovené.\n1.4. Vychádzajúc z § 1 ods. 1 písm. d), § 2 ods. 1, § 2 ods. 3, § 2 ods. 6, § 2 ods. 12, § 32 ods. 1, § 36 ods.\n1 nariadenia vlády SR č. 75/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti\ns opatreniami programu rozvoja vidieka (ďalej len „nari. č. 75/2015 Z. z.“), § 1, § 7 ods. 1 a 2 zákona č.\n189/2009 Z. z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe (ďalej aj „zák. č. 189/2009 Z. z.“), § 3 ods. 1, § 6\nods. 1, § 7 ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory\nv pôdohospodárstve a rozvoji vidieka (ďalej len „zákon č. 543/2007 Z. z.“), § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, §\n43c ods. 2 prvá veta, § 44 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej tiež „OZ“), § 2 písm.\na), § 3 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, § 9 ods. 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4,\n§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a\no zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z.“) súd prvej inštancie žalobu zamietol pre\nnepreukázanie existencie nesprávneho úradného postupu vyžadovaného zákonom č. 514/2003 Z. z.\n1.5. Okresný súd uviedol, že žalobca prepája dve rozdielne právne úpravy. Zákon č. 189/2009 Z. z.\nupravuje podmienky vykonávania ekologickej poľnohospodárskej výroby bez ohľadu na to, či si subjekt,\nktorý ju vykonáva, uplatní alebo neuplatní podporu alebo dotáciu v zmysle aproximačného nar. č.\n75/2015 Z. z. Nar. vl. č. 75/2015 Z. z. stanovuje výlučne podmienky pre poskytnutie finančnej podpory\nv súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka. Rozdielny vecný rozsah pôsobnosti uvedených\nprávnych predpisov vyplýva z predmetu a účelu právnej úpravy vymedzeného v úvodných ustanoveniach\naj z rozdielneho okruhu oprávnených subjektov, rozdielnej terminológie či sankčných mechanizmov.\nŽalobcov postup súladný so zák. č. 189/2009 Z. z. bez ďalšieho nezakladá jeho nárok na poskytnutie\ndotácie podľa nar. vl. č. 75/2015 Z. z. Zmyslom a účelom prijatia nar. č. 75/2015 Z. z nebolo poskytnúť\ndotácie všetkým žiadateľom, ale nastaviť prísne, no jasné podmienky pre zaradenie do programov\nfinančnej podpory. Z neexistujúceho vzťahu vzájomnej súvislosti a prepojenosti nemožno vyvodiť ani\nzáver o derogovaní zák. č. 189/2009 Z. z. neskôr prijatým nar. č. 75/2015 Z. z. Irelevantný je odkaz v\nprílohe formulára žiadosti o poskytnutie platby na zák. č. 189/2009 Z. z. V intenciách uvedeného úradný\npostup PPA a MPaRV nemožno hodnotiť ako nesprávny ani v zmysle postupu priečiaceho sa účelu\nprávnej normy.\n1.6. K rozporu nariadenia č. 75/2015 Z. z. so zákonom č. 189/2009 Z. z. okresný súd zopakoval, že\ndo vecnej pôsobnosti zák. č. 189/2009 Z. z. nepatrí regulácia podmienok pre poskytnutie dotácie, ale\nstanovenie podmienok ekologickej poľnohospodárskej výroby. Zák. č. 189/2009 Z. z. žalobcovi nezaložil\nprávo na priznanie požadovanej finančnej podpory. Ak mala byť tvrdená škoda žalobcovi spôsobená\nnesprávnou podzákonnou právnou úpravou, žalovaná v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. za\ntúto nezodpovedá. Z režimu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je legislatívna\nprávomoc nielen parlamentu, ale aj vlády SR vyňatá. Prijímanie právnych predpisov nie je vykonávaním\núradného postupu v priamom vzťahu ku konkrétnym účastníkom, absentuje kauzálny nexus medzi\nnormotvornou činnosťou a škodou. Striktným postupom podľa nar. vlády č. 75/2015 Z. z. sa žalovaná\nnemohla dopustiť nesprávneho úradného postupu. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie nezistil\nrozpor zákona s nariadením riešiteľný podľa zásady „lex superior derogat legi inferiori“. Zdôraznil, že v\nprípade konfliktu označených právnych úprav by postup žalovanej bez toho, aby Ústavný súd SR vyslovil\nrozpor predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily, nemohol byť iný.\n\n1.7. Pri otázke retroaktivity vládneho nariadenia č. 75/2015 Z. z. okresný súd konštatoval, že táto\nprávna úprava nemení obsah práv a povinností vzniknutých a priznaných právnou úpravou v minulosti,\nale zohľadňuje podmienky pre budúci záväzok od predchádzajúcich skutočností, ktoré zákonodarca\noznačil pro futuro pre priznanie dotácie za rozhodujúce. Po vysvetlení rozdielu medzi pravou a nepravou\nretroaktivitou súd prvej inštancie uviedol, že zákon č. 189/2009 Z. z., ktorý predchádzal prijatiu nariadenia\nč. 75/2015 Z. z., nekreoval právo na poskytnutie dotácie. Stanovenie podmienok jej poskytnutia\nnariadením objektívne žiadnym spôsobom nezasahuje do práv priznaných predchádzajúcou právnou\núpravou, len precizuje podmienky odvíjajúce sa od minulých skutočností s následkami pro futuro.\nIrelevantná je aj skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy s kontrolnou inšpekčnou organizáciou\nnebolo nar. vl. č. 75/2015 Z. z. účinné, nakoľko spôsob určenia pravidiel a podmienok pre poskytnutie\nfinančných podpôr patrí plne do kompetencie vlády. Okresný súd poukázal aj na to, že právna úprava\nposkytovania finančnej podpory podľa programu rozvoja vidieka bola v čase uzatvárania zmluvy\ns organizáciou Naturalis SK, s.r.o. ešte prísnejšia - v § 44 nar. vl. č. 499/2008 Z. z. vyžadovala\nako podmienku poskytnutia agroenviromentálnej platby uzatvorenie dohody o výkone kontroly s\nakreditovanou kontrolnou organizáciou už do konca januára každého roka vzťahu.\n1.8. Za nadbytočné označil okresný súd vykonanie žalobcom navrhnutého dokazovania správami z\nkontroly na mieste.\n1.9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1\nCSP. V konaní úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože jej žiadne nevznikli,\nčím odpadla potreba samostatného rozhodnutia o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02. 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).\n2. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 30. októbra 2024 sp.\nzn. 7Co/9/2023 (na č. l. 604 súdneho spisu) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (I. výrok) a rozhodol,\nže žalovanej sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd,\nprihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav (ktorým bol v zmysle § 383\nCSP viazaný), nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok\n(§ 380 ods. 2 CSP).\n2.1. Odvolací súd zdôraznil, že splnenie podmienok na vykonávanie ekologického poľnohospodárstva\na splnenie podmienok na poberanie platby na ekologické poľnohospodárstvo je potrebné posudzovať\nsamostatne.\n2.1.1. Zákonom č. 189/2009 Z. z. boli stanovené niektoré pravidlá ekologickej poľnohospodárskej\nvýroby podľa osobitných predpisov vrátane práv a povinností osôb vykonávajúcich ekologickú\npoľnohospodársku výrobu a ich registrácie. Jeho prijatie bolo podmienené o. i. zmenou vymedzenia\npojmov v nariadení Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických\nproduktov, ktorým sa zrušilo nariadenie (EHS) č. 2092/1991. Splnenie podmienok na vykonávanie\npoľnohospodárskej činnosti v systéme ekologickej výroby (registrácia prevádzkovateľa a uzavretie\npísomnej zmluvy s inšpekčnou organizáciou) podľa uvedeného zákona nekvalifikovalo dotknutý\nsubjekt na poskytnutie podpory či už formou štátnej pomoci (výnos Ministerstva pôdohospodárstva\na rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 660/2014-100 o poskytovaní podpory v poľnohospodárstve,\npotravinárstve, lesnom hospodárstve a rybnom hospodárstve - oznámenie č. 368/2014 Z. z.), alebo\nformou platby.\n2.1.2. Podmienky pre poskytnutie podpory v poľnohospodárstve formou platby upravovalo nar. vl.\nč. 75/2015 Z. z. prijaté na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013\nzo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho\nfondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Podmienky stanovené v nar. č. 75/2015 Z. z. z hľadiska vecného\nrozsahu pôsobnosti, účelu (predmetu úpravy), rozdielneho okruhu oprávnených subjektov, rozdielnej\nterminológie či sankčných mechanizmov nemenili obsah práv a povinností stanovených zákonom č.\n189/2009 Z. z. Preto splnenie podmienky uvedenej v § 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z. z.\n(mať v prvom roku trvania záväzku uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou najneskôr do 1. marca)\nnemožno považovať za rozporné (kolidujúce) s §-om 7 ods. 2 písm. a) zák. č. 189/2009 Z. z. PPA a\nMPaRV pri rozhodovaní o Jednotnej žiadosti žalobcu zo dňa 14. 05. 2015 správne aplikovali ustanovenia\nnar. č. 75/2015 Z. z., preto ich konanie nemožno považovať za porušenie pravidiel predpísaných\nprávnymi normami ani za postup v rozpore s účelom zákona, úmyslom zákonodarcu či hmotnoprávnou\nlogikou a základnými právnymi princípmi ako tvrdil v odvolaní žalobca.\n2.2. Na nezaradenie žalobcu do opatrenia Ekologické poľnohospodárstvo PRV 2014-2020 (t. j. počas\nobdobia piatich rokov) nemalo vplyv, že povinnosť vyžadovanú v § 32 ods. 1 písm. a) nar. č. 75/2015\nZ. z. (mať v prvom roku trvania záväzku uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou najneskôr do 1.\n\nmarca) už žalobca v nasledujúcich rokoch (rok 2016 a 2017) spĺňal. Odvolací súd vysvetlil, že splnenie\npodmienok na poskytnutie podpory sa posudzovalo ku dňu podania žiadosti, ktorá sa podávala do\ntermínu určeného vo výzve zverejnenej PPA na jej webovom sídle. V nasledujúcom období (v rokoch\n2016 a 2017) PPA ďalšiu výzvu na podávanie žiadostí o poskytnutie podpory formou platby na EP\nnevyhlásila. Žalobca svoje nároky za roky 2015 - 2017 odvodzoval výlučne od Jednotnej žiadosti zo dňa\n14. 05. 2015. Z rozhodnutia PPA zo dňa 31. 01. 2022 č. spisu 011146/2022/60664/2022/551 vyplýva,\nže žalobca podal novú Jednotnú žiadosť dňa 14. 05. 2021. Jej predmetom okrem žiadosti o poskytnutie\nplatby formou platby na ekologické poľnohospodárstvo bola aj žiadosť o poskytnutie platby formou platby\nna agroenviromentálno-klimatické opatrenia, ktorá bola PPA schválená. Závery súdu prvej inštancie o\nnedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku i za obdobie rokov 2016 a 2017 sú vecne správne.\n2.3. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.\n1 a § 396 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná. Nakoľko z obsahu spisu\nvznik trov odvolacieho konania na strane žalovanej nevyplýval, odvolací súd v súlade s čl. 17 základných\nprincípov Civilného sporového poriadku prihliadol na procesnú ekonómiu a žalovanej nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\n3. Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, pričom ako dovolacie dôvody označil dôvody\nupravené v § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Dovolací súd\naplikoval ustanovenie § 124 CSP a posudzoval dovolanie podľa jeho obsahu snažiac sa na jednej strane\nautenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. IV. ÚS 15/2021 alebo sp. zn. I. ÚS 336/2019), na druhej strane nenarušiť princíp rovnosti strán sporu\nneprípustným nahrádzaním procesnej aktivity strany sporu obligatórne zastúpenej advokátom a princíp\nprávnej istoty nastolenej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.\n3.1. Uvedeným postupom dovolací súd vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f)\nCSP identifikoval, že dovolateľ videl porušenie svojho práva na spravodlivý proces v nedostatočnom\nodôvodnení rozsudku napadnutého dovolaním, v nepodaní návrhu na začatie konania o súlade\nprávnych predpisov (Ústavnému súdu SR, pozn. dovolacieho súdu) a v nepodaní návrhu na začatie\nprejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie súdmi nižších inštancií bez odôvodnenia\ntohto postupu. Časť rozhodnutia odvolacieho súdu týkajúcu sa kolízie právnych noriem (zákona a\nnariadenia vlády) označil žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) za arbitrárnu a nepreskúmateľnú.\n3.2. Ako právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP) dovolateľ\nvymedzil otázku cit.: „či bol zákonný postup orgánu verejnej moci, kedy tieto nesprávne posúdili kolíziu\nmedzi ustanovením zákona (konkrétne § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 189/2009 Z. z.) a podzákonnou\nprávnou úpravou (konkrétne § 32 ods. 1 písm. a) Nariadenie vlády č. 75/2015 Z. z.) a voči dovolateľovi\nvyvodili sankciu pre nesplnenie povinností z podzákonného právneho predpisu, ktorý bol v rozpore s\nčlánkom 120 ods. 1 a 2 Ústavy SR a taktiež so zásadou lex superior derogat legi inferiori.“\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že súdy nižších inštancií sa dostatočne vysporiadali so\nvšetkými relevantnými skutočnosťami a vec bola správne právne posúdená. Pre zaradenie žalobcu do\nopatrenia Ekologické poľnohospodárstvo v rámci Programu rozvoja vidieka 2014 - 2020 mal žalobca\npovinnosť registrácie v registri ekologickej poľnohospodárskej výroby najneskôr do 31. januára a\npovinnosť mať uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou najneskôr do 01. marca. Nariadenie vlády\nč. 75/2015 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť 15. apríla 2015, v § 59 ods. 4 explicitne ustanovuje,\nže podmienky ustanovené v § 32 ods. 1 písm. a) na účely záväzku plynúceho od 1. januára 2015\nspĺňa ten žiadateľ o platbu na ekologické poľnohospodárstvo, ktorý bol najneskôr do 31. januára 2015\nzaregistrovaný v registri ekologickej poľnohospodárskej výroby a ktorý najneskôr do 1. marca 2015 mal\nuzatvorenú zmluvu s inšpekčnou organizáciou. Žalobca podával žiadosť o poskytnutie podpory podľa §\n32 ods. 1 t. j. o zaradenie do záväzku pri splnení podmienok aj výberových kritérií, v prvom roku 2015.\nAk žiadosť o poskytnutie podpory bola zaradená do záväzku, žiadateľ podával súčasne aj žiadosť o\nplatbu za rok 2015. V danom prípade žalobca nebol zaradený do záväzku v roku 2015, nemohol ani\nžiadať o platbu za roky 2016 a 2017. Žalobcovi muselo byť v čase podávania žiadosti o podporu dňa 15.\nmája 2015 zrejmé, že nespĺňa podmienky oprávnenosti pre zaradenie do opatrenia platby na ekologické\npoľnohospodárstvo, ustanovené v § 32 a § 59 ods. 4 nar. č. 75/2015 Z. z. S otázkou retroaktivity, na ktorú\npoukazuje žalobca sa súdy v rozsudkoch dostatočne vysporiadali. Žalovaná vo vyjadrení poukázala\naj na špecifiká dotačného systému, ktorý vo väčšine prípadov poskytnutie dotácie viaže na splnenie\npodmienok, ktoré malo nastať pred podaním žiadosti, niekedy v minulosti, teda spätne. Právo žalobcu\nnikdy neexistovalo, nakoľko nesplnil zákonné podmienky na zaradenie jeho žiadosti do opatrenia platby\n\nza ekologické poľnohospodárstvo na rok 2015. Žalobcovu námietku, že mu škoda nebola spôsobená\nprijatím zák. č. 189/2009 Z. z. ani prijatím nariadenia č. 75/2015 Z. z., ale až následne, konaním PPA a\nMPRV SR, žalovaná označila za účelovú, odporujúcu názoru žalobcu, že právny predpis nižšej právnej\nsily (§ 32 ods. 1 písm. a) nar. č. 75/2015 Z. z.) nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily\n(§ 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 189/2009 Z. z.). Dovolateľ v dovolaní uviedol, že odvolací súd uvedený\nnesúlad posúdil sám ako predbežnú otázku, hoci súdy boli v tomto smere povinné postupovať v zmysle §\n162 CSP, čo napĺňa dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP. Pokiaľ mal žalobca za to, že bolo potrebné\nvyriešiť prejudiciálnu otázku, túto námietku mohol vzniesť kedykoľvek v priebehu súdneho konania. V\nzmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. žalovaná nezodpovedá za údajný, žalobcom tvrdený rozpor nar.\nč. 75/2015 Z. z. a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013. V zmysle ustálenej\nrozhodovacej praxe v prejednávanej veci súd nemal povinnosť zaoberať sa argumentmi žalobcu, ktoré\nvyhodnotil ako nepodstatné pre dané konanie, ani sa s nimi osobitne vysporiadavať. Nakoľko celý\nobsah dovolania smeruje len proti dôvodom rozhodnutia, podľa žalovanej je potrebné dovolanie žalobcu\npovažovať podľa § 423 CSP za neprípustné. V závere vyjadrenia žalovaná navrhla, aby v prípade, ak\ndovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. f) CSP neodmietne z dôvodu, že nie je odôvodnené\nprípustnými dovolacími dôvodmi, aby ho podľa § 448 CSP ako nedôvodné zamietol. Náhradu trov\ndovolacieho konania si žalovaná neuplatnila.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“ alebo\n„najvyšší súd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP),\nskúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.\nBez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je vzhľadom na uplatnený\ndovolací dôvod (§ 420 písm. f) CSP) prípustné, preto skúmal jeho dôvodnosť.\n6. Vychádzajúc z textu dovolania obsahujúceho najmä polemiku a nesúhlas dovolateľa so závermi súdov\nnižších inštancií (napr. so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bodoch 22 až 25 odôvodnenia jeho\nrozsudku, ktoré dovolateľ kompletne v dovolaní odcitoval, nesúhlas so závermi súdov o neexistencii\nrozporu medzi zákonom a nariadením vlády, nesúhlas s výkladom pojmu nesprávne rozhodnutie)\nmusí dovolací súd pripomenúť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok (smerujúci proti\nprávoplatným rozhodnutiam súdov), nie ďalšie odvolanie. Žiada sa tiež zdôrazniť, že dovolací súd\nnemôže v dovolacom konaní preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení z dôvodu, že nie je\noprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho\nsúdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie (porov. § 442 CSP, v zmysle ktorého\ndovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd).\n7. Podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu do\npráva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v intenzite porušujúcej právo na spravodlivý proces.\nPodstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa\nsvojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty\na záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti jeho strán,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo\nna predvídateľnosť rozhodnutia a na jeho riadne odôvodnenie, zachovanie rovnosti strán v konaní, na\nrelevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae\n(odmietnutie spravodlivosti).\n9. Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň\nznamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.\n\n10. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia\npredchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd\nviedol konanie alebo spor) znemožňujúca účastníkovi (strane sporu) realizáciu jej procesných oprávnení\na mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho\nvzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť\niba samotný priebeh konania, nie rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného\nnároku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2019 sp. zn. 2Cdo/225/2018).\n11. K námietkam dovolateľa týkajúcim sa nedostatkov odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu treba uviesť, že jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý\nproces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležite\nodôvodniť (§ 220, § 236, § 393 ods. 2 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo\nvyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia\nmusí byť zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi. Všeobecný súd musí súčasne\nvychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a\noprávnených záujmov účastníkov - od 01. 07. 2016 strán sporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS\n117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu\nzaoberať sa účinne tými námietkami, argumentmi a návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie\n(I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, §\n30). Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná\nšpecifická odpoveď na argument, ktorý je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci (Ruiz Torija c. Španielsko,\nHiro Balani c. Španielsko, Georgiadis c. Grécko, Higgins c. Francúzsko).\n12. Dovolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu nemôže zdieľať názor dovolateľa, že v\nrozhodnutí odvolacieho súdu absentujú jeho dôvody. Naopak, rozsudok odvolacieho súdu spĺňa vyššie\nuvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí, preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný,\nneodôvodnený, prípadne arbitrárny (svojvoľný). Potrebné je zdôrazniť, že prvoinštančné a odvolacie\nkonanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09) a určujúca\nspätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu)\njednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak\nv odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie\nveci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku\nsúdu prvej inštancie. Pritom platí, že súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky\nuvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam\npre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Dovolací súd\nkonštatuje, že súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a jeho obsahové náplne v prípade rozsudku\nsúdu prvej inštancie aj rozsudku odvolacieho súdu súhrnne zakladajú ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú\ninterpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudkov vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami\ntýkajúcimi sa nenaplnenia podmienok vyžadovaných pre vyhovenie Jednotnej žiadosti žalobcu zo dňa\n14. 05. 2015 o zaradenie do opatrenia platby na ekologické poľnohospodárstvo aj právnymi závermi\nobidvoch súdov o neexistencii nesprávneho úradného postupu žalovanej ako základnej podmienky\npriznania náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., keď argumentácia súdov je koherentná a\nrozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé.\n12.1. Dovolateľ v dovolaní konkrétne uviedol, že odvolací súd sa nevysporiadal s odvolacou\nargumentáciou žalobcu voči argumentácii súdu prvej inštancie zo 60. bodu jeho rozsudku o kolízii\nprávnych noriem. Tu dovolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa v 60. bode odôvodnenia\njeho rozsudku zaoberal skutočnosťami zhrnutými v bode 1.6. tohto rozhodnutia dovolacieho súdu, nielen\nžalobcom tvrdenou kolíziou právnych noriem. Odvolací súd sa ku kolízii právnych noriem uvádzanej\nžalobcom vyjadril v bodoch 23 a 24 odôvodnenia jeho rozsudku so záverom, že ku kolízii zákona ako\nprávnej normy vyššej právnej sily a nariadenia vlády ako právnej normy nižšej právnej sily s ohľadom na\nrozdielny účel a predmet regulácie, okruh regulovaných subjektov, terminológiu, sankčné mechanizmy\nnedošlo. Vysvetlil, že splnenie podmienok na vykonávanie ekologického poľnohospodárstva (určených\nzákonom č. 189/2009 Z. z.) a splnenie podmienok na poberanie platby na ekologické poľnohospodárstvo\n(v zmysle nar. vl. 75/2015 Z. z.) je potrebné posudzovať samostatne. Splnenie podmienok pre\nvýkon poľnohospodárskej činnosti v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby dotknutý subjekt\npriamo nekvalifikovalo na poskytnutie podpory formou štátnej pomoci, alebo formou platby. Podmienky\nposkytnutia podpory v poľnohospodárstve formou platby, ktoré nemenili obsah práv a povinností\n\nstanovených zákonom č. 189/2009 Z. z., upravovalo nar. č. 75/2015 Z. z. samostatne. Odvolací súd\nrezultoval, že cit.: „splnenie podmienky uvedenej v § 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z. z. nemožno\npovažovať za rozporné (kolidujúce) s ust. § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 189/2009 Z. z.“. Dovolací súd\npre zjednodušenie uvádza, že ak chcel žalobca prevádzkovať ekologickú poľnohospodársku výrobu,\nmal povinnosť splniť požiadavky dané v zákone č. 189/2009 Z. z. a ak chcel navyše poberať priamu\nplatbu na ekologické poľnohospodárstvo, bol povinný splniť podmienky jej poskytnutia dané nariadením\nč. 75/2015 Z. z. Vzhľadom na účinnosť tohto nariadenia (15. 04. 2015) a záväzok mať uzatvorenú zmluvu\ns inšpekčnou organizáciou, v prvom roku najneskôr do 1. marca, nemožno hovoriť, ako vysvetlili súdy\nnižších inštancií, ani o zakázanej retroaktivite právnej normy, pretože nariadenie stanovovalo podmienky\npeňažnej podpory formou priamej platby, na ktorú vznikol nárok až po 15. 04. 2015. Uvedené v súhrne\nznamená, že rozsudok odvolacieho súdu nie je ani arbitrárny. Podľa konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu o arbitrárne rozhodnutie ide totiž najmä vtedy, ak je svojvoľné. Arbitrárne rozhodnutie je spravidla\nspojené s nedostatočným odôvodnením, avšak nemusí to tak byť nevyhnutne (I. ÚS 115/2020). Navyše,\nnemožno prehliadnuť, na čo poukázal aj žalobca už v odvolaní, že nariadenie č. 75/2015 Z. z. vydala\nvláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú\npodmienky vydávania aproximačných nariadení. Dovolací súd dopĺňa, že aj z uvedeného je zrejmé, že\ntento právny akt nižšej právnej sily (vo vzťahu k zák. č. 189/2009 Z. z.) nebol vydaný na vykonanie zák.\nč. 189/2009 Z. z. ani v jeho medziach, pretože reguluje úplne iný okruh právnych vzťahov.\n12.2. Dovolateľ označil odôvodnenie odvolacieho súdu za nezákonné, pretože bolo potrebné sa\nvysporiadať s otázkou právomoci orgánov verejnej moci a súdu prvej inštancie rozhodovať o súlade\nprávnych predpisov, alebo táto otázka mala byť zodpovedaná výlučne Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky. Z odvolania zo dňa 22. 11. 2022 žalobcu dovolací súd zistil, že žalobca uviedol: “V\nprejednávanej veci podľa nášho názoru je v rozpore so základnými právnymi princípmi, pokiaľ PPA\na MPaRV uprednostnilo pri aplikácii právnych predpisov nariadenie vlády SR pred zákonom, ako\nprávnym predpisom vyššej právnej sily. Žalobcovi je dostatočne zrejmé, že ani PPA a ani MPaRV nie sú\noprávnené rozhodnúť o tom, že nariadenie vlády SR je v rozpore so zákonom. Uvedená právomoc patrí\nvýlučne Ústavnému súdu SR podľa článku 125 odsek 1 písm. b) Ústavy SR“. Podľa názoru dovolacieho\nsúdu ide o konštatovanie, nie odvolaciu námietku, na ktorú by mal odvolací súd poskytnúť špecifickú\nodpoveď. Žalobca v odvolaní označil za nesprávny záver súdu prvej inštancie: „..... aj v prípade konfliktu\noznačených právnych úprav, by postup žalovanej bez toho, aby Ústavný súd SR vyslovil rozpor predpisu\nnižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily, nemohol byť iný“. Žalobca v odvolaní doplnil,\nže aj bez zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR o rozpore právnych predpisov, sú všetky orgány\nverenej moci povinné pri aplikácii právnych predpisov postupovať v súlade s Ústavou SR a sú povinné\nuprednostňovať tzv. ústavne konformný výklad právnych predpisov. Z dôvodu, že v konaní nebola\nzistená kolízia právneho predpisu vyššej právnej sily s právnou normou nižšej právnej sily dovolací súd\nuzatvára, že ani na túto argumentáciu žalobcu v pozícii odvolateľa nebolo potrebné v odvolacom konaní\nodpovedať.\n12.3. Súdy nižších inštancií sa riadne a zrozumiteľne vysporiadali aj s odvolacou námietkou žalobcu,\ntýkajúcou sa splnenia dotačných podmienok poskytnutia podpory formou priamej platby pre roky 2016\na 2017. Odvolací súd v bode 25 odôvodnenia jeho rozsudku uviedol, že žalobca nesplnil podmienky na\nzáklade jeho žiadosti zo dňa 14. 05. 2015 a nebol zaradený do opatrenia Ekologické poľnohospodárstvo\nPRV 2014-2020, teda do programu poskytnutia podpory počas obdobia piatich rokov, na čo splnenie\npodmienky uvedenej v ust. § 32 ods. 1 písm. a) nar. vl. č. 75/2015 Z. z. v nasledujúcich rokoch (rok 2016\na 2017) nemalo vplyv. Splnenie podmienok o poskytnutie podpory bolo posudzované ku dňu podania\nžiadosti do termínu určeného vo výzve zverejnenej PPA na jej webovom sídle. V nasledujúcom období\n(rokov 2016 a 2017) PPA ďalšiu výzvu na podávanie žiadostí o poskytnutie podpory formou platby na\nEP nevyhlásila. Dovolací súd dopĺňa, že tieto závery nie sú svojvoľné, ale vyplývajú z ust. § 1 ods. 1\npísm. d) a § 2 ods. 1 nar. č. 75/2015. Žalobca požiadal o poskytnutie podpory podľa osobitného predpisu\n(ktorým v zmysle poznámky č. 1 bolo Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013\nzo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho\nfondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347 20.\n12. 2013) v platnom znení, nie zákon č. 189/2009 Z. z.) na ekologické poľnohospodárstvo (písm. d) §u 1 ods. 1 nar. č. 75/2015 Z. z.), preto ho stíhala povinnosť plniť podmienky poskytnutia podpory počas\npiatich rokov odo dňa začiatku plynutia záväzku (t. j. od prvého dňa päťročnej lehoty, nie dodatočne)\nako vyplýva z § 2 ods. 1 nar. č. 75/2015, cit: „Žiadateľ o poskytnutie podpory podľa § 1 ods. 1 písm. c),\nd) a f) sa zaväzuje plniť podmienky poskytnutia podpory počas piatich rokov odo dňa začiatku plynutia\nzáväzku. Trvanie záväzku možno predĺžiť podľa osobitného predpisu.“\n\n13. Porušenie svojho práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP videl dovolateľ aj v\nnepodaní návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov Ústavnému súdu SR a v nepodaní\nnávrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie súdmi nižších inštancií\nbez odôvodnenia tohto postupu.\n13.1. Podľa § 162 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku súd konanie preruší, ak pred\nrozhodnutím vo veci dospel k záveru, že b) sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych\npredpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh\nna začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej\núnie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie\nprejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. V nadväznosti na § 193\nCSP ustanovenie § 162 ods. 1 CSP upravuje obligatórne prerušenie konania. Ide o prípady, keď súd\npred rozhodnutím vo veci dôjde k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych\npredpisov a podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie tohto typu konania, alebo o\nprípady, v ktorých podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie\n(týkajúci sa výkladu normy práva Európskej únie, ak to považuje za potrebné na rozhodnutie sporu,\no ktorom koná, prípadne ak má pochybnosti o platnosti aktu inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry\nEurópskej únie). V posudzovanom spore súdy nižších inštancií z dôvodov vysvetlených vyššie takúto\npotrebu nezistili a s odôvodnením ich postupu sa stotožňuje aj dovolací súd. V zmysle nálezu Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky z 28. júla 2022 sp. zn. III. ÚS 251/2022 je súd oslobodený od povinnosti\npredložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskej únie len v troch situáciách - ak položená otázka\nnie je relevantná, ak predmetné ustanovenie práva Únie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho\ndvora (acte éclairé) a ak správny výklad práva Únie sa javí byť taký jasný, že neponecháva miesto\npre žiadne primerané pochybnosti (acte clair). V posudzovanom spore nedošlo ku kolízii (vnútroštátnej)\nprávnej normy vyššieho stupňa právnej sily s podzákonnou právnou normou nižšej právnej sily, ani k\npotrebe výkladu práva Európskej únie, keď žalobca ani netvrdil, ktorá konkrétna relevantná otázka by\nmala byť predmetom výkladu práva Európskej únie v prejudiciálnom konaní.\n14. Dovolací súd po zistení, že konanie pred súdom prvej inštancie ani konanie pred odvolacím\nsúdom nebolo postihnuté dovolateľom namietanou vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP pristúpil\nk posúdeniu dovolania z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho\nposúdenia veci odvolacím súdom.\n15. Dovolateľ podal dovolanie z dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého je\ndovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Musí ísť o otázku právnu, ktorú odvolací\nsúd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. V dovolaní, ktorého prípustnosť\nsa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP by dovolateľ mal a) konkretizovať právnu otázku riešenú\nodvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť potrebu, aby dovolací súd ako najvyššia\nsúdna autorita túto otázku vyriešil a c) uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.\n16. Žalobca v procesnom postavení dovolateľa za právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§\n421 ods. 1 písm. b) CSP) dovolateľ vymedzil otázku, cit.: „či bol zákonný postup orgánu verejnej moci,\nkedy tieto nesprávne posúdili kolíziu medzi ustanovením zákona (konkrétne § 7 ods. 2 písm. a) zákona\nč. 189/2009 Z. z.) a podzákonnou právnou úpravou (konkrétne § 32 ods. 1 písm. a) Nariadenie vlády č.\n75/2015 Z. z.) a voči dovolateľovi vyvodili sankciu pre nesplnenie povinností z podzákonného právneho\npredpisu, ktorý bol v rozpore s článkom 120 ods. 1 a 2 Ústavy SR a taktiež so zásadou lex superior\nderogat legi inferiori.“\n17. Dovolací súd konštatuje, že touto dovolateľom predostretou dovolacou otázkou sa súd prvej inštancie\nani odvolací súd nezaoberali, čo vyplýva z obsahu ich rozhodnutí. Súdy nezistili kolíziu právnych noriem\n(dovolateľ nenastotil dovolaciu právnu otázku smerujúcu k posúdeniu správnosti takéhoto právneho\nposúdenia v zmysle § 421 ods. 1 CSP, namietal iba nedostatok riadneho odôvodnenia podľa § 420\npísm. f) CSP), neuložili žalobcovi sankciu (predmetom konania bolo zaplatenie peňažného plnenia,\nnie rozhodovanie o sankcii), nekonštatovali (a v rámci svojej právomoci ani nemohli, ako vysvetlili)\nrozpor podzákonnej právnej normy s Ústavou Slovenskej republiky ani porušenie zásady lex superior\nderogat legi inferiori (ani správnosť tohto právneho záveru žalobca neučinil predmetom dovolacieho\n\nkonania tak ako má na mysli § 421 CSP, keď v tejto súvislosti namietol iba nedostatočné odôvodnenie\nrozsudkov súdov nižších inštancií podľa § 420 písm. f) CSP). Napriek tomu, že najvyšší súd sa striktne\nnezameral len na to, či dovolateľ vymedzil prípustnosť dovolania formálne na konkrétnom riadku svojho\npodania, ale do úvahy bral aj dovolací dôvod (§ 432 CSP, aby mohol následne posúdiť, či od tejto\notázky záviselo napadnuté rozhodnutie a či ide o otázku, ktorá napĺňa niektorú z hypotéz zakotvených v\npísm. a) až c) §-u 421 ods. 1 CSP (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 468/2023)\ndospel k záveru, že zodpovedanie danej otázky dovolacím súdom by potom neviedlo k zrušeniu alebo\nzmene dovolaním napadnutého rozhodnutia, nakoľko odvolací súd (a ani súd prvej inštancie) na nej\nnezaložili svoje rozhodnutia. Cieľom konania pred dovolacím súdom je poskytnúť dotknutej strane\nreálnu ochranu jej práva, nie riešiť teoretické alebo akademické otázky. Právna otázka, na vyriešení\nktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v\nrozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže\nbyť považovaná za významnú z hľadiska § 421 ods. 1 CSP.\n18. Dovolací súd potom na základe dôvodov uvedených dovolateľom (ktorými je striktne v zmysle §\n440 CSP viazaný) dospel k záveru, že dovolateľ v dovolaní nevymedzil právnu otázku, na ktorej riešení\nodvolací súd založil svoje rozhodnutie (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Vzhľadom na súčasne uplatnený\ndovolací dôvod spočívajúci v tvrdenej a dovolacím súdom nezistenej existencii vady zmätočnosti (§ 420\npísm. f) CSP) dovolací súd dovolanie podľa § 448 CSP ako celok zamietol.\n19. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania\nvoči žalobcovi, pretože si jej prisúdenie neuplatnila (§ 255 ods. 1 CSP).\n20. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca, prevádzkovateľ ekologickej poľnohospodárskej výroby, sa domáhal voči štátu náhrady škody (ušlého zisku z nevyplatených platieb na ekologické poľnohospodárstvo za tri roky) pre tvrdený nesprávny úradný postup platobnej agentúry a ministerstva, ktoré jeho žiadosť nezaradili do opatrenia, lebo zmluvu s inšpekčnou organizáciou uzavrel až 3. marca, hoci nariadenie vlády vyžadovalo jej uzavretie do 1. marca; tvrdil kolíziu nariadenia so zákonom o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a jeho retroaktivitu. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože zákon a nariadenie upravujú odlišné vzťahy, nekolidujú a postup orgánov nebol nesprávnym úradným postupom. Dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, nepodanie návrhu ústavnému súdu a Súdnemu dvoru EÚ (§ 420 písm. f) CSP) a nastolil otázku zákonnosti postupu orgánov pri posúdení kolízie predpisov (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Najvyšší súd dovolanie zamietol: rozsudok odvolacieho súdu je riadne odôvodnený a nie je arbitrárny, prerušenie konania nebolo namieste, keďže kolízia predpisov ani potreba výkladu práva Únie nevznikli, a nastolená právna otázka nebola otázkou, na ktorej súdy nižších inštancií založili rozhodnutie, preto jej zodpovedanie nemohlo viesť k zmene napadnutého rozsudku.", "pravna_veta": "Splnenie podmienok na vykonávanie ekologickej poľnohospodárskej výroby podľa zákona č. 189/2009 Z. z. a splnenie podmienok na poskytnutie platby na ekologické poľnohospodárstvo podľa nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z. sa posudzuje samostatne; podmienka mať v prvom roku záväzku uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou najneskôr do 1. marca (§ 32 ods. 1 písm. a) nariadenia) nekoliduje s § 7 ods. 2 písm. a) zákona, jej aplikácia orgánom verejnej moci nie je nesprávnym úradným postupom a nejde ani o zakázanú retroaktivitu, keďže nariadenie upravuje podmienky podpory, na ktorú vznikol nárok až po jeho účinnosti. Súd nie je povinný prerušiť konanie a podať návrh ústavnému súdu či prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ (§ 162 ods. 1 písm. b) a c) CSP), ak kolíziu právnych predpisov ani potrebu výkladu práva Únie nezistil a strana ani neoznačila otázku, ktorá by mala byť predmetom výkladu. Právna otázka, na ktorej vyriešení rozhodnutie odvolacieho súdu nespočívalo, nemôže byť významná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, lebo cieľom dovolacieho konania je poskytnúť strane reálnu ochranu práva, nie riešiť teoretické alebo akademické otázky.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 162 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 162 ods. 1 písm. c) CSP", "§ 448 CSP", "§ 32 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády č. 75/2015 Z. z.", "§ 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 189/2009 Z. z.", "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z."], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/9/2023", "guid": "3131ff16-1781-41e4-860b-11c16aea0899:8feef82e-c43d-48a1-8e63-a268c750fe74", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "nesprávny úradný postup", "ekologické poľnohospodárstvo", "kolízia právnych predpisov", "retroaktivita", "prerušenie konania", "právo na spravodlivý proces", "prípustnosť dovolania"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}