{"guid": "3acb6a52-4223-4595-85db-fe942ed04073:ba10781d-c560-4421-b0eb-f3e845336f1c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1115205574.2", "spisova_znacka": "7CdoR/12/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoR/12/2025 z 24. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2026, sp. zn. 7CdoR/12/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1115205574.2", "identifikacne_cislo": "1115205574", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "sudca_id": 158, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martina-valentova-158", "datum_vydania": "2026-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba10781d-c560-4421-b0eb-f3e845336f1c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1115205574.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1115205574.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1115205574.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7CdoR/12/2025\n1115205574\n24. 02. 2026\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2026:1115205574.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti X. H., narodenej\nXX. X. XXXX, a H. H., narodenej XX. E. XXXX, bývajúcich u matky, v konaní zastúpených procesným\nopatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7, deti matky Mgr. H. M.,\nnarodenej XX. E. XXXX, L., R. XXXX/XX, právne zastúpenej advokátkou doc. JUDr. Lilou Bronislavou\nPavelkovou, PhD., Bratislava, Čajkovského 7, a otca Ing. H. H., narodeného XX. E. XXXX, L., F. XX/X,\nprávne zastúpeného Advokátskou kanceláriou VERIONS, s.r.o., IČO: 47239441, Bratislava, Radvanská\n21, za účasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Bratislava, Štúrova 2, o zmenu úpravy výkonu\nrodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vedenej na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn.\nB1-3P/15/2015 (pôvodne vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3P/15/2015), o dovolaní\notca a matky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 02. októbra 2024 č. k. 12CoP/42/2024-3058, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Trnave z 02. októbra 2024 sp. zn. 12CoP/42/2024 z r u š u j e a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 11. októbra 2023 č. k.\nB1-3P/15/2015-2557 rozhodol, že maloleté deti X. H., narodenú XX. X. XXXX a H. H., narodenú XX. E.\nXXXX (ďalej len „maloleté deti\") zveruje do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), zastupovať maloleté\ndeti a spravovať ich majetok sú oprávnení obidvaja rodičia (výrok II.), zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca\nk maloletej X. H. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne za obdobie od 14. mája 2015 do\n09. februára 2023 a na sumu 350 eur mesačne počnúc dňom 10. februára 2023, ktoré je otec povinný\nplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok III.), zročné výživné na maloletú X. H. za\nobdobie od 14. mája 2015 do 30. septembra 2023 vo výške 5.194,89 eura je otec povinný zaplatiť do 60\ndní od doručenia rozsudku (výrok IV.), zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej H. H. zo sumy 50\neur mesačne na sumu 220 eur mesačne za obdobie od 14. mája 2015 do 09. februára 2023 a na sumu\n350 eur mesačne počnúc dňom 10. februára 2023, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci\nvopred k rukám matky (výrok V.), zročné výživné na maloletú H. H. za obdobie od 14. mája 2015 do 30.\nseptembra 2023 vo výške 4.745,49 eura je otec povinný zaplatiť do 60 dní od doručenia tohto rozsudku\n(výrok VI.), styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje (výrok VII.), týmto rozsudkom sa mení rozsudok\nOkresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/172/2008-303 zo dňa 23. septembra 2011 a to vo výroku o\núprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (výrok\nVIII.), návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia zamietol\n(výrok IX.), návrh otca vo veci samej zamietol (výrok X.), návrh matky vo zvyšku zamietol ( výrok XI.) a\nžiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok XII.).\n1.1. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP rozhodol tak, že\nžiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd\") rozsudkom z 02. októbra 2024 č. k.\n12CoP/42/2024-3058 o odvolaní otca a o odvolaní matky rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie\n\nv napadnutých výrokoch I., II., VII., VIII., IX. potvrdil (výrok I.). Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie\nv napadnutých výrokoch III. a IV. zmenil nasledovne: vyživovaciu povinnosť otca k maloletej X. zvýšil\nzo sumy 50 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne od 14. mája 2015 do 31. augusta 2017, znížil\nvyživovaciu povinnosť otca k maloletej X. zo sumy 110 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne od\n01. septembra 2017 do 31. augusta 2018, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej X. zo sumy\n90 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne v období od 01. septembra 2018 do 31. januára 2023,\nzvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej X. zo sumy 130 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne\nod 01. februára 2023 do 31. augusta 2023, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej X. zo sumy\n220 eur mesačne na sumu 240 eur mesačne od 01. septembra 2023, ktoré výživné je otec povinný\nzaplatiť vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky. Dlh na zročnom\nvýživnom otcovi k maloletej X. za obdobie od 14. mája 2015 do 30. septembra 2024 nevznikol (výrok\nII.). Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch V. a VI. zmenil nasledovne:\nvyživovaciu povinnosť otca k maloletej H. zvýšil zo sumy 50 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne od\n14. mája 2015 do 31. augusta 2016, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej H. zo sumy 80 eur\nmesačne na sumu 120 eur od 01. septembra 2016 do 31. augusta 2017, znížil vyživovaciu povinnosť\notca k maloletej H. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne v období od 01. septembra\n2017 do 31. augusta 2020, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej H. zo sumy 90 eur mesačne\nna sumu 110 eur mesačne od 01. septembra 2020 do 31. januára 2023, zvýšil vyživovaciu povinnosť\notca k maloletej H. zo sumy 110 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 01. februára 2023 do 31.\naugusta 2024, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej H. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 220\neur mesačne od 01. septembra 2024, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť do 15. dňa v príslušnom\nkalendárnom mesiaci vopred k rukám matky. Dlh na zročnom výživnom otcovi k maloletej H. za obdobie\nod 14. mája 2015 do 30. septembra 2024 nevznikol (výrok III.). Odvolací súd rozhodol, že rozsudok súdu\nprvej inštancie v napadnutých výrokoch X. a XI. zrušuje (výrok IV.) a žiaden z účastníkov nemá nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania (výrok V.).\n2.1. Otec vzniesol námietku zaujatosti proti vec prejednávajúcej sudkyni Mgr. Kataríne Škultétyovej a\nnámietky zaujatosti uplatnil aj v priebehu odvolacieho konania. Namietal, že v priebehu konania viackrát\npodal námietky zaujatosti voči sudkyni Mgr. Kataríne Škultétyovej dôvodiac, že niektoré boli vybavené\núradnými záznamami alebo uzneseniami súdu, odmietnuté bez hlbšieho prieskumu a mal za to, že\nopakované námietky zaujatosti sú oprávnené vzhľadom na prejavovaný negatívny postoj sudkyne voči\njeho osobe, ovplyvňujúci jej rozhodovanie. Odvolací súd konštatoval, že vzhľadom na časové obdobie\notcom vznesených námietok (v dňoch 26. júla 2022, 10. augusta 2022, 03. apríla 2023 a 20. apríla 2023),\nnemôže byť pochybnosť o tom, že týmto námietkam zaujatosti uplatnenými otcom v odvolaní zo dňa 12.\njanuára 2024 chýbala zákonom ustanovená obligatórna náležitosť námietky zaujatosti, a to údaj o čase,\nkedy sa otec o tvrdenom dôvode vylúčenia vec prejednávajúcej sudkyne dozvedel, s tým, že sám otec\nuviedol spôsob, akým boli vybavené, s ktorým sa odvolací súd stotožnil. Z uvedeného dôvodu odvolací\nsúd na tieto námietky zaujatosti neprihliadol.\n2.2. K námietke zaujatosti týkajúcej sa disciplinárneho konania vedeného voči sudkyni Mgr. Škultétyovej\nna Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky odvolací súd uviedol, že táto námietka zaujatosti\nobsahujúca danú okolnosť bola predmetom posúdenia Krajského súdu v Bratislave ako nadriadeného\nsúdu, ktorý rozhodol uznesením č. k. 5NcC/8/2023-2384 zo dňa 09. mája 2023 tak, že sudkyňa nie je\nvylúčená z prejednávania a vylúčenia veci dôvodiac, že zo skutočností tvrdených v námietke zaujatosti\nnemožno dospieť k záveru, že obava o nezaujatosť zákonnej sudkyne je objektívne oprávnená. Otec\nnámietku zaujatosti týkajúcu sa disciplinárneho konania sudkyne opakovane uplatnil aj v odvolaní, preto\nodvolací súd v zmysle § 53 ods. 2 CSP ani na túto námietku zaujatosti neprihliadol a vec nadriadeného\nsúdu nepredložil.\n2.3. V časti námietky otca o zaujatosti sudkyne Mgr. Škultétyovej z dôvodu, že mala pripravené\nrozhodnutie ešte pred skončením dokazovania a sudkyňa už vopred rozhodla o výsledku sporu bez toho,\naby zvážila všetky dôkazy a argumenty, odvolací súd uviedol, že nebolo možné zistiť, aký by mala mať\nsudkyňa konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia veci a konštatoval, že\nišlo o okolnosť týkajúcu sa procesného postupu sudkyne. V zmysle § 53 ods. 3 CSP na túto námietku\nzaujatosti neprihliadol a vec nadriadenému súdu nepredložil. Odvolací súd rovnako vyhodnotil námietku\nzaujatosti aj v časti týkajúcej sa prejavovania negatívneho postoja sudkyne Mgr. Škultétyovej voči otcovi\npočas pojednávania; k námietke zaujatosti z dôvodu, že sudkyňa nezohľadnila žiadosť otca o odročenie\npojednávania, odvolací súd uviedol, že otec si v predmetnej veci ustanovil splnomocnenca na jeho\nzastupovanie v konaní, ktorý bol na pojednávaní prítomný; k uvedenému odvolací súd uviedol, že išlo\no okolnosti týkajúce sa procesného postupu sudkyne a rozhodol podľa § 53 ods. 3 CSP . Odvolací súd\nrovnako neprihliadol ani námietku zaujatosti voči sudkyni Mgr. Škultétyovej z dôvodu jej procesného\n\npostupu pri vybavení námietky zaujatosti uplatnenej otcom zo dňa 20. septembra 2023 a opakovanej\nnámietky zaujatosti zo dňa 27. septembra 2023. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej\ninštancie uvedenými v bode 11. napadnutého rozsudku.\n2.4. K ďalšej otcom uplatnenej námietke zo dňa 11. októbra 2023 voči sudkyni Mgr. Škultétyovej,\nodvolací súd uviedol, že táto námietka bola do dispozície súdu prvej inštancie doručená pred otvorením\npojednávania. Otec opakovane namietal, že voči sudkyni je vedené disciplinárne konanie aj na jeho\npodnet, splnomocnenec otca v konaní je spojený s advokátskou kanceláriou, kde je spoločníčkou\nbývalá ministerka spravodlivosti, ktorá dané disciplinárne konanie iniciovala. Namietal, že sudkyňa\nsa opakovane počas konania vyjadrila negatívne o osobe otca, nepredložila nadriadenému súdu\npredchádzajúce otcom vznesené námietky zaujatosti, Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval\nprieťahy v predmetnej veci a sudkyňa predložila dovolanie otca dovolaciemu súdu až po výzve\nodvolacieho súdu. Odvolací súd konštatoval, že procesný postup sudkyne Mgr. Škultétyovej vo vzťahu\nk tejto námietke zaujatosti nebol správny. Mal za to, že sudkyňa bola povinná riadne sa pred otvorením\npojednávania oboznámiť s obsahom tejto námietky zaujatosti a posúdiť je prípadnú dôvodnosť, čo však\nnespravila. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom námietky dospel napriek uvedenému k záveru,\nže skutočnosti v nej obsiahnuté, nezakladajú dôvod na vylúčenie sudkyne. Dodal, že súd prvej inštancie\nnesprávnym procesným postupom síce otcovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné\npráva, no vzhľadom na skutočnosť, že námietka zaujatosti je obsahovo totožná so skôr uplatnenými\nnámietkami zaujatosti, nemohlo dôjsť k znemožneniu uskutočňovať procesné práva patriace otcovi v\ntakej miere, aby došlo k porušeniu práva otca na spravodlivý proces.\n2.5. K námietke zaujatosti voči sudkyni JUDr. Silvii Hýbelovej odvolací súd uviedol, že k nej zaujal\nstanovisko oznámené otcovi listom zo dňa 01. augusta 2024, v zmysle ktorého námietku zaujatosti\nzo dňa 31. júla 2024 posúdil podľa § 53 ods. 3 CSP, keďže sa v nej uvedené okolnosti obsahovo\ntýkali procesného postupu tejto zastupujúcej predsedníčky senátu na pojednávaní dňa 24. júla 2024.\nOdvolací súd neprihliadol ani na opakovanú námietku zaujatosti otca proti tejto sudkyni, keďže v nej\nuviedol obsahovo rovnaké okolnosti spočívajúce v jej procesnom postupe ako predsedníčky senátu\npočas odvolacieho pojednávania dňa 24. júla 2024 a vec nadriadenému súdu nepredložil. K uvedenému\nodvolací súd dodal, že pokiaľ ide o zloženie odvolacieho senátu a zastupovania predsedníčky senátu\nJUDr. Kataríny Slováčekovej JUDr. Silviou Hýbelovou na pojednávaní dňa 24. júla 2024, že z dôvodu\nplnenia nevyhnutných povinností predsedu súdu sa dňa 24. júla 2024 JUDr. Katarína Slováčeková\nnemohla zúčastniť odvolacieho pojednávania a v súlade s Dodatkom č. 14 Rozvrhu práce na rok 2024\nKrajského súdu v Trnave, účinného od 09. júla 2024, ju počas odvolacieho pojednávania zastupovala\nsudkyňa JUDr. Silvia Hýbelová.\n2.6. K námietke zaujatosti z dôvodu nezákonného zloženia senátu - Mgr. Andrea Hadnagyová, JUDr.\nĽubica Bundzelová a Mgr. Fedor Benka, odvolací súd uviedol, že sudkyňa Mgr. Hadnagyová sa\nmenovaním JUDr. Slováčekovou, poverenou plnením úloh predsedníčky Krajského súdu v Trnave,\ndňa 01. októbra 2024 stala predsedníčkou senátu. JUDr. Slováčeková bola ministrom spravodlivosti\npoverená plnením úloh predsedu Krajského súdu v Trnave od 01. júla 2024 do vymenovania predsedu\nsúdu a z dôvodu ich plnenia bolo dňa 02. októbra 2024 počas odvolacieho pojednávania nevyhnutné jej\nzastúpenie Mgr. Fedorom Benkom ako člena senátu v súlade s Dodatkom č. 19 Rozvrhu práce na rok\n2024 Krajského súdu v Trnave, účinného od 01. októbra 2024. Otec tiež namietal, že nemal možnosť\nsa oboznámiť so spôsobom, akým bolo určené zloženie odvolacieho senátu podľa § 51 ods. 10 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v súvislosti s čím odvolací súd\nuviedol, že otcom uvedené zákonné ustanovenie sa uplatní pri pridelení veci. V predmetnej veci však\ndošlo k zmene zloženia odvolacieho senátu po pridelení veci počas odvolacieho konania z dôvodu vzniku\nnáhlej prekážky, ktorá bránila členke senátu JUDr. Slováčekovej zúčastniť sa pojednávania dňa 02.\noktóbra 2024, z ktorého dôvodu odvolací súd postupoval podľa Rozvrhu práce na rok 2024 Krajského\nsúdu v Trnave v znení dodatkov, s čím boli účastníci konania pred otvorením pojednávania riadne\noboznámení.\n2.7. K námietke zaujatosti z dôvodu nezákonného postupu odvolacieho senátu týkajúcej sa toho,\nže uplatnené námietky zaujatosti proti Mgr. Škultétyovej a JUDr. Hýbelovej neboli predložené\nnadriadenému súdu, odvolací súd uviedol, že postupoval v súlade s § 53 ods. 3 CSP, keďže dané\nnámietky sa obsahovo týkali procesného postupu sudkýň. Rovnako odvolací súd postupoval vo vzťahu\nk opakovanej námietke zaujatosti proti odvolaciemu senátu počas pojednávania dňa 02. októbra 2024.\n2.8. K námietke otca, že nebola zachovaná lehota 5 dní na prípravu na pojednávanie nariadenom na\ndeň 02. októbra 2024 z dôvodu, že iba deň pred pojednávaním mu boli doručené tabuľky s rozpisom\nvýdavkov na maloleté deti, nemal čas sa s nimi riadne oboznámiť, odvolací súd uviedol, že postupoval\npodľa § 178 ods. 2 CSP a zástupcu otca predvolal už dňa 03. septembra 2024. Čas na prípravu\n\nspravidla 5 dní teda bola zachovaná. Odvolací súd dodal, že táto lehota sa nevzťahuje na otcom\nnamietané doručenie dôkazu deň pred pojednávaním, a tým aj namietanú nemožnosť riadne sa s\ndôkazom oboznámiť.\n2.9. V ďalšom pristúpil odvolací súd k vecnému prieskumu napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdenie správnosti skutkových a právnych\nzáverov súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene zverenia maloletých detí, ktoré boli na základe\nschválenej rodičovskej dohody rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 8C/172/2008 zo dňa\n20. septembra 2011, vtedy zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, otcovi bolo\nurčené výživné na maloleté, na každú vo výške 50 eur mesačne. Odvolací súd súhlasil s podstatnou\nargumentáciou súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a dospel k záveru, že súd prvej inštancie\nsa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na zmenu úpravy výkonu\nrodičovských práv k maloletým a v rozsudku v napadnutej časti výroku I. a II. dostatočne špecifikoval\ndôvody, na základe ktorých vo veci rozhodol. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie v napadnutej časti výroku I. a II. potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.\n2.10. Odvolací súd mal vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie za preukázané, že obaja\nrodičia majú vytvorené riadne podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté, v ich domácnostiach\nneboli zistené nedostatky, maloleté v nich majú vytvorený dostatočný priestor na spanie, prípravu\ndo školy i voľnočasové aktivity a obom rodičom na maloletých záleží. Maloleté boli na čas do\nrozhodnutia v predmetnej veci neodkladným opatrením nariadeným Okresným súdom Bratislava I, č. k.\n3P/15/2015-122 zo dňa 04. mája 2015, zverené do starostlivosti matky.\n2.11. Odvolací súd mal za správne, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vzal do úvahy vyjadrený názor\nmaloletých a to vzhľadom na ich vek. V rámci oboch zisťovaní názoru maloletých (dňa 01. februára\n2023 súdom prvej inštancie a dňa 02. októbra 2024 odvolacím súdom) obe maloleté výslovne nesúhlasili\ns ich zotrvaním v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, po zmene výkonu starostlivosti\nnariadením neodkladného opatrenia následne odmietli návrat do striedavej osobnej starostlivosti oboch\nrodičov. Vyjadrili sa, že chcú zotrvať v osobnej starostlivosti matky a s otcom sa odmietajú stretávať.\nOdvolací súd súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že je potrebné rešpektovať vôľu maloletých a\ntúto skutkovú okolnosť vyhodnotiť ako podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých odôvodňujúcej\nzmenu zverenia. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý napriek nesúhlasu otca\nvýrokom I. zveril maloleté do osobnej starostlivosti matky, s čím sa stotožnil aj prokurátor a aj procesný\nopatrovník maloletých. Odvolacie námietky otca týkajúce sa tejto časti rozhodnutia odvolací súd preto\nvyhodnotil ako neopodstatnené.\n2.12. Otec namietal manipuláciu maloletých zo strany matky, v starostlivosti ktorej sa nachádzajú od\nroku 2015 bez možnosti otca na maloleté akokoľvek výchovne vplývať. S uvedenou námietkou otca sa\nodvolací súd vysporiadal v bode 59. svojho rozhodnutia, poukazujúc na závery prezentované v odbornej\nliteratúre zaoberajúcou sa predmetnou problematikou.\n2.13. Odvolací súd sa zaoberal aj správnosťou rozhodnutia napadnutého rozsudku v napadnutej časti\núpravy styku otca s maloletými, ktorý bol výslovne neupravený napriek zmene zverenia maloletých do\nosobnej starostlivosti matky. Konštatoval, že vzhľadom na vek maloletých a zistený názor k predmetnej\notázke súd prvej inštancie dôvodne založil svoje rozhodnutie na zistenom názore maloletých, ktoré majú\nveľmi výrazne odmietavý postoj k stretávaniu sa s otcom. Ich názor je však vzhľadom na ich vek a\nvyspelosť zohľadnený ako relevantný a prioritný pri rozhodovaní v ich záujme, ktorý je záujmu otca v\ndanom prípade s prihliadnutím na individuálne okolnosti veci nadradený, nech je akokoľvek dôležitý.\nOdvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku VII. tiež potvrdil ako vecne\nsprávny v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.\n2.14. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III., IV., V. a VI.\npostupom podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku II. a III. rozhodnutia odvolacieho súdu.\nSúčasne ako vecne správny potvrdil výrok VIII. ako závislý výrok k napadnutým výrokom o zmene\nzverenia, o styku, výživnom a zročnom výživnom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. Uvedené odvolací súd\npodrobne odôvodnil v bodoch 71. až 77. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Napadnuté výroky X. a XI.\nrozsudku súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za nadbytočné a v zmysle § 389 ods. 1 písm. a)\nCSP ich zrušil. Uvedené odvolací súd odôvodnil v bode 80. svojho rozhodnutia.\n2.15. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodol\nodvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP za použitia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich\nnáhradu nárok.\n3. Otec (ďalej aj ako „dovolateľ\") podal voči rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť\nvyvodzoval z § 420 písm. e), f) a § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP.\n\n3.1. Dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. e) CSP dovolateľ identifikoval v tom, že pred súdom\nprvej inštancie rozhodovala podľa jeho mienky zaujatá sudkyňa Mgr. Katarína Škultétyová; že v rámci\nodvolacieho konania rozhodoval nesprávne obsadený senát a v tom, že členovia odvolacieho senátu\nkonali zaujato. Namietal, že sudkyňa Mgr. Škultétyová opakovane nepredložila dovolania podané otcom\nna rozhodnutie dovolaciemu súdu - dovolanie proti uzneseniu Krajského súd v Bratislave zo dňa 30.\naugusta 2017 č. k. 11CoP/339/2017-748; dovolanie otca proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 17. júna 2022 č. k. 11CoP/141/2021-1917 a dovolanie otca proti uzneseniu Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 10. januára 2022 č. k. 11CoP/445/2021-344. Poukázal na to, že sudkyňa Mgr.\nŠkultétyová prejavovala voči otcovi v rámci pojednávaní jej negatívny postoj, neprimerane komentovala\njeho vystupovanie a nepriaznivo vykresľovala jeho osobu. Mal za to, že táto sudkyňa opakovane\nprejudikovala svoje rozhodnutie a neumožnila mu nahliadnuť do súdneho spisu. V podstatnom dovolateľ\nopakovane formuloval obsah už skôr uplatnených námietok zaujatosti, ako aj odvolacích námietok.\nNámietku nesprávne obsadeného odvolacieho senátu, ako aj to, že odvolací senát rozhodoval zaujato,\notec v dovolaní formuloval obdobne ako v konaní pred odvolacím súdom. Otec za nezákonný postup\npovažoval aj rozhodovanie o návrhu prokurátora na pojednávaní dňa 24. júla 2024, ktorý mal za\nzjavne arbitrárny, keď z ničoho nebolo možné usúdiť, že návrh otca a prokurátora sú totožné. Namietal\ni materiálnu nemožnosť sudcu Mgr. Fedora Benku oboznámiť sa s vecou, keďže podľa úradného\nzáznamu sa sudcom vec prejednávajúceho senátu stal deň pred pojednávaním dňa 02. októbra 2024,\nna ktorom bol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vynesený.\n3.2. Dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) dovolateľ videl v tom, že sa odvolací súd nevysporiadal s\npodstatnými odvolacími tvrdeniami otca; v tom, že odvolací súd nemal právomoc posudzovať námietky\nzaujatosti uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie; otcovi neboli sprístupnené zvukové záznamy\nz pohovorov s maloletými - nemožnosť oboznámiť sa s výsluchom maloletých a nemožnosť klásť im\notázky; súdy nereparovali vzťah otca s maloletými tým, že v rozpore so zákonnou povinnosťou neprijali\nopatrenia na sanáciu tohto vzťahu. Rovnako namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku,\nkonkrétne v časti týkajúcej sa preukázania a primeranosti matkou deklarovaných výdavkov a pri neurčení\nstyku maloletých s otcom, ako aj pri zverení maloletých do osobnej starostlivosti matky (aj napriek\npreukázanému zhoršeniu psychického stavu maloletých). Arbitrárnosť napadnutého rozsudku videl v\nurčení výšky vyživovacej povinnosti od podania návrhu do rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj od\nrozhodnutia odvolacieho súdu do budúcnosti a rovnako v časti neurčenia styku maloletých s otcom a\nich zverenia do starostlivosti matky.\n3.3. Právnu otázku v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP sformuloval\ndovolateľ nasledovne: „Je v rozpore s právom účastníka konania na spravodlivý súdny proces, najmä\ns právom oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami tvoriacimi základ rozhodnutia a s právom vyjadriť\nsa ku všetkým vykonaným dôkazom, ak súd v danej veci nesprístupnil zvukový záznam z pohovoru\ns maloletými podľa ust. § 38 CMP?\" a tiež „Má maloleté dieťa právo na podiel z príjmu a úspor\nrodiča (majetkové pomery) ku ktorým súd dospeje mechanickým prepočtom vo vzťahu k veku a počtu\nmaloletých detí alebo má maloleté dieťa nárok „len\" na životnú úroveň rodiča?\".\n3.4. Právnych otázok v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP sformuloval\notec viacero:\na/ „Je možné skôr uvedené správanie sudkyne (opakované nepredloženie dovolaní, opakované\nprejudikovanie svojho rozhodnutia, nevhodné komentovanie návrhov účastníkov konania, spájanie\nsvojho disciplinárneho stíhania s právnym zástupcom otca a pod.), aké bolo popísané v uplatnených\nnámietkach zaujatosti a odvolaní, považovať za správanie zakladajúce pochybnosti o nestrannosti\nsudcu, a teda za neakceptovateľné, pokiaľ ide o udržanie zdania nestrannosti v očiach účastníkov\nsúdneho konania, a to i s prihliadnutím na etické štandardy stanovené pre výkon sudcovskej funkcie? \"\nb/ „Má odvolací súd právomoc pri preskúmaní odvolacieho dôvodu spočívajúceho v námietke\nnepredloženia námietok zaujatosti súdom prvej inštancie na rozhodnutie nadriadenému súdu,\nsám vecne posúdiť námietky zaujatosti uplatnené v súdnom konaní pred súdom prvej inštancie\nnad rámec svojho zákonného oprávnenia preskúmať správnosť postupu súdu prvej inštancie v\nprípade nepredloženia námietok zaujatosti nadriadenému súdu na rozhodnutie a tak nahradiť úlohu\nnadriadeného súdu bez zohľadnenia rozvrhu práce súdu, ktorý námietky zaujatosti priraďuje do iných\nsúdnych registrov a iným zákonným sudcom?\"\nc/ „Je v súlade s princípom viazanosti rozsahmi odvolania podľa ust. § 380 CSP, ak odvolací súd ústne na\npojednávaní, pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, vecne posudzuje námietky zaujatosti uplatnené v\nsúdnom konaní pred súdom prvej inštancie, hoci v zmysle ust. § 56 CSP o týchto námietkach rozhoduje\nnadriadený súd?\"\n\nd/ „Je odvolací súd viazaný predchádzajúcim posúdením námietky zaujatosti nadriadeným súdom, alebo\nmusí v rámci odvolacieho konania vedeného podľa rozhodnúť o odvolacom dôvode podľa ust. § 365\nods. 1 písm. c) CSP, keď pri tomto rozhodovaní nesmie posudzovať uplatnené námietky zaujatosti\njednotlivo, ale iba vo vzájomnej súvislosti, nie je viazaný doterajším posúdením námietkového senátu,\nako ani nesmie pri rozhodovaní o tomto odvolacom dôvode posudzovať, či bola pri predloženej námietke\nzaujatosti splnená 7 dňová lehota berúc do úvahy, že uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. §\n365 ods. 1 písm. c) CSP nie je podmienené ani len uplatnením námietky zaujatosti v prvoinštančnom\nkonaní?\"\ne/ „Je sudca povinný predložiť opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu podľa ust.\n§ 53 ods. 2 CSP nadriadenému súdu z dôvodu, že opakované námietky zaujatosti, o ktorých nebolo\nrozhodnuté nadriadeným súdom, už nemôže arbitrárne opätovne posúdiť namietaný sudca postupom\npodľa ust. § 53 ods. 3 CSP a tieto opätovne nepredložiť?\"\nf/ „Je odvolací súd v prípade uplatnenia odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP\n(rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd) povinný vyhodnotiť namietané dôvody\nzaujatosti a dôkazy na podporu dôvodnosti namietanej zaujatosti vo vzájomnej súvislosti v zmysle ust.\n§ 191 ods. 1 CSP?\"\ng/ „Je porušením práva účastníka na spravodlivý proces, ak odvolací súd nevyhodnotí namietané dôvody\nzaujatosti a dôkazy predložené na podporu dôvodnosti namietanej zaujatosti vo vzájomnej súvislosti a\nz hľadiska kumulatívneho účinku?\"\nh/ „Musí odvolací súd postupovať tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec vráti, ak zároveň\nvylučuje z ďalšieho konania a rozhodovania sudcu súdu prvej inštancie alebo ak neboli splnené procesné\npodmienky na vydanie rozhodnutia vo veci, a to napriek zákazu opätovného vrátenia veci uloženému\nv ust. § 390 CSP?\"\ni/ „Je naplnená absencia objektívnej stránky nezaujatosti sudcu s porušením práva účastníka konania\nna zákonného sudcu, ak zastupujúci sudca senátu rozhodujúceho vo veci na pojednávaní rozhodne\na vyhlási rozsudok, za predpokladu, že je mimo rozumnej pochybnosti vylúčené, že sa tento sudca\ndokázal oboznámiť s rozsiahlym spisovým materiálom vedeným vo veci (prinajmenšom s podstatnými\nskutkovými okolnosťami veci) a spraviť si podľa vlastných poznatkov interpretáciu zistených faktov ako\npodkladu na vydanie rozhodnutia?\"\nj/ „Musí súd pri prihliadaní na názor maloletých a jeho hodnotení vziať do úvahy a prihliadnuť na to, ako\nsi plnia svoje zákonné povinnosti voči rodičom?\"\nk/ „Vychádzajúc z toho, že súdy rozhodujúce o zverení maloletých a o úprave styku maloletých s rodičmi\nsú pri určovaní a výklade záujmu maloletých za každých okolností bez výnimky povinné prihliadať na:\n- východiskový a želaný stav prezumujúci zachovanie, rozvíjanie a existenciu vzťahu rodiča a dieťaťa,\nresp. na potrebu prípadnej obnovy takého vzťahu,\n- Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi garantované práva iných maloletých súrodencov na\npoznanie a styk so svojimi súrodencami v rámci práva na súkromný a rodinný život,\n- či a ako si plnia všetky zákonné povinnosti stanovené maloletým deťom v zmysle ustanovenia § 43\nods. 2 a ods. 3 zákona o rodine;\n- práva rodičov garantovaných Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nako aj Ústavou SR (právo na rodinný a súkromný život, právo na starostlivosť o deti a ich výchovu, právo\nna rodičovskú starostlivosť),\n- iné relevantné skutočnosti (výchovné prostredie dieťaťa, vzťah dieťaťa k obom rodičom zohľadňujúc\nvplyvy v podobe stretávania sa s druhým rodičom resp. výchovným pôsobením preferenčného rodiča,\npsychickým stavom maloletých, etc.),\na keď prejavený názor dieťaťa podľa stanovených právnych pravidiel nepredstavuje jediný a nosný\nprvok jeho najlepšieho záujmu bez súvislého posúdenia všetkých relevantných skutočností tvoriacich\nsubstanciu najlepšieho záujmu maloletých detí, ako aj povinnosť brať ohľad na práva a povinnosti rodiča\nv súlade s čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, sú tieto súdy povinné prihliadať na práva rodičov, ak\ntieto neboli obmedzené, pred vydaním svojho rozhodnutia sa náležite vysporiadať aj s vyššie uvedenými\nskutočnosťami, vykonať test proporcionality a len vo výnimočných prípadoch umožniť aby prevážil názor\nmaloletého výlučne vtedy, ak je tento podporený aj ďalším vykonaným dokazovaním ako celku a vo\nvzájomnej súvislosti?\"\nl/ „Je v rozpore s právom účastníka konania na spravodlivý súdny proces, ak súd vo veci neumožnil\nvýsluch maloletých (výsluch maloletých ako účastníkov konania, teda nie pohovor s maloletými podľa\nust. § 38 CMP) s možnosťou ostatných účastníkov konania klásť im otázky, ak sú maloleté dostatočne\nvyspelé, ba dokonca trestnoprávne zodpovedné?\"\n\n3.5. V závere dovolania dovolateľ dovolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok\nsúdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby\ndovolací súd rozhodol, že sudkyňa Mestského súdu Bratislava II Mgr. Katarína Škultétyová a sudkyne\nKrajského súdu v Trnave JUDr. Silvia Hýbelová, JUDr. Ľubica Bundzelová, Mgr. Andrea Hadnagyová a\nsudca Krajského súdu v Trnave Mgr. Fedor Benka sa vylučujú z ďalšieho prejednávania a rozhodovania\nveci vedenej na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. B1-3P/15/2015 a v nadväzujúcich konaniach.\n4. Matka sa k dovolaniu otca nevyjadrila.\n5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ako procesný opatrovník maloletých detí vo svojom\nvyjadrení k dovolaniu otca uviedol, že s vyjadrením kolízneho opatrovníka na súdnom pojednávaní dňa\n02. októbra 2024 a s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 02. októbra 2024 sa v plnom\nrozsahu stotožňuje.\n6. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa k dovolaniu otca nevyjadrila.\n7. Matka (ďalej ako „dovolateľka\") podala voči rozsudku odvolacieho súdu vo výrokoch II., III. a IV.\ndovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n7.1. Dovolací dôvod z zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľka identifikovala v nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu vo výrokoch II. a III., keďže sa podľa jej mienky odvolací súd absolútne\nvyhol odôvodneniu, prečo neuplatnil pri rozhodovaní tie ustanovenia zákona o rodine, ktoré hovoria o\nmožnostiach povinného (pripojila výpočet podaní v konaní, ktorými sa použitia týchto ustanovení zákona\no rodine domáhala) a ignoroval právo účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutie,\nktoré dá odpoveď na ním uvádzanú podstatnú argumentáciu. Uvedené dovolateľka označila za hrubé\nporušenie procesných práv. Zároveň namietala aj to, že pokiaľ ide o výrok IV. napadnutého rozsudku,\nnestotožňuje sa s ním a mala za to, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní zmiešal dva odlišné inštitúty\n- non ultra petitum a povinnosť súdu vysporiadať sa vo výroku rozsudku s celým predmetom konania,\nako ho vymedzili účastníci.\n7.2. Dôvodnosť uplatnenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľka\nargumentovala tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu je v rozpore s ustálenou judikatúrou, ak ignoroval\nskutočné možnosti a schopnosti otca pri určovaní výživného a vychádzal len z jeho platu. V tejto súvislosti\npoukázala na relevantnú judikatúru, konkrétne R 27/1970 a R 5/1969. Dovolateľka v spojitosti s týmto\ndovolacím dôvodom nevymedzila dovolaciemu súdu žiadnu právnu otázku.\n7.3. Na základe uvedeného dovolateľka dovolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok odvolacieho súdu\nzrušil vo výrokoch II., III. a IV. a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.\n8. Otec vo vyjadrení k dovolaniu matky uviedol, že sa s dovolaním matky v celom rozsahu nestotožňuje\na dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolanie matky odmietol ako neprípustné.\n9. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ako procesný opatrovník maloletých detí vo svojom\nvyjadrení k dovolaniu matky uviedol, že s vyjadrením procesného opatrovníka na súdnom pojednávaní\ndňa 02. októbra 2024 a s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 02. októbra 2024 sa v\nplnom rozsahu stotožňuje.\n10. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa k dovolaniu matky nevyjadrila.\n11. Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vzťahuje zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný\nmimosporový poriadok (v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CMP\"). Na konania podľa\ntohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 2\nods. 1 CMP). Keďže CMP v niektorých ustanoveniach o dovolaní (tretí diel tretej hlavy prvej časti CMP)\ns výnimkou nedostatku viazanosti dovolacieho súdu rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno\nzačať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP v spojení s § 121 rovnakého zákona) neustanovuje inak, dovolací\nsúd ďalej skúmal možnosť aplikácie ustanovení CSP pre konanie o dovolaní otca maloletého dieťaťa.\n12. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) účastník konania zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech\n(z procesného hľadiska) bol napadnutý rozsudok vydaný (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n\n443, časť vety za bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolaniu v časti namietajúcej tzv. zmätočnosti,\nako bude uvedené tiež neskôr, treba priznať úspech.\n13. I za účinnosti CSP a CMP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v\nsystéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa\nnovej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním\" a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami\nani sebou samým) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek\nrozhodnutie odvolacieho súdu (tu porovnaj napríklad 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013,\n4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).\n14. Zhora naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.\nPodľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa.\nTo znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie napadnúť (úspešne) dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §§ 420 a 421\nCSP.\nDovolanie otca založené na dovolacích dôvodoch zmätočnosti (§ 420 písm. e), f) CSP)\n15. Podľa § 420 písm. e) CSP, z ktorého ustanovenia dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania,\ndovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.\n16. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n17. Špecifikom dovolania otca v prejednávanej veci bolo, že napriek jeho založeniu na oboch zákonom\npoznaných dovolacích dôvodoch (tzv. zmätočnosť aj nesprávne právne posúdenie veci) a v rámci\noboch dôvodoch prípustnosti dovolania (rozhodovanie vylúčeným sudcom/senátom, tiež nesprávne\nobsadeným súdom, postup súdu na ujmu práva účastníka konania na spravodlivý proces, okrem ktorých\ntu bola i požiadavka na odpoveď na otázky procesnoprávneho charakteru) mali oba uplatnené dovolacie\ndôvody aj dôvody prípustnosti dovolania (§ 420 a § 421 CSP) v zásadnom charakter tzv. spojených\nnádob. To zjednodušene znamená, že podstatná časť dovolania otca bola založená na otázke posúdenia\nprejednania veci ne/zaujatým sudcom, senátom (tu tiež v ne/zákonnom zložení) a dodržaní procesných\nustanovení súdom prvej inštancie, ktoré sa týkali spôsobu vykonávania dôkazov z hľadiska zachytenia\nich obsahu do určitej konkrétnej formy - do zvukového záznamu, prípadne do formy zápisnice, tak ako\nto vyplýva z ustanovenia § 98 a § 99 CSP a v nadväznosti na to, ne/možnosť byť prítomný pri vykonaní\ndôkazu a vyjadriť sa k dôkazu - výsluchu oboch maloletých, vykonanému prvoinštančným súdom v\nsúvislosti so zistením ich názoru na úpravu práv a povinností ich rodičov k ním a v súvislosti s tým\nnedostatočnej, nekonkrétnej a miestami až absentujúcej odpovede na dané odvolacie námietky otca\nodvolacím súdom.\n18. Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ústava\") nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\n19. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom\nna jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať\nodôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.\n20. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému\nprístupu k stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež predísť možnosti\nneobjektívneho rozhodovania.\n21. Právo každého na nezávislý a nestranný súd, zakotvené v článku 36 Listiny základných práv a slobôd\n(uvedenej ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., ďalej tiež len „Listina\") a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva\n\nzahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. V\nnáleze sp. zn. II. ÚS 71/97 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „ústavný súd\") vyslovil,\nže „obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania\nnestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom\npostupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti\nzávažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké\npríležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc\no takomto práve rozhodnúť.\"\n22. Ak je právo na nestranný súd vážne ohrozené z dôvodu nedostatočných záruk nezaujatého konania\nzo strany sudcu, na predchádzanie a zabránenie možnému nespravodlivému rozhodnutiu slúži inštitút\nvylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodnutia veci. Je potrebné si uvedomiť, že ide o prostriedok ultima\nratio, nakoľko tento inštitút v podstate zasahuje do ústavne garantovaného práva na zákonného sudcu,\na preto je v každom konkrétnom prípade potrebné k otázke možného vylúčenia (zákonného) sudcu z\nprejednávania veci pre zaujatosť pristupovať so všetkou opatrnosťou a dôkladnosťou a starostlivo zvážiť,\nči skutočne existujú dôvody, ktoré sudcovi celkom zjavne bránia spor prejednať a rozhodnúť nestranne\na nezávisle.\n23. Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa §§ 49 až 58 CSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa\nktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 Listiny a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, t. j. ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov). Treba\ntrvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno iba výnimočne\na zo závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a\nspravodlivo. V zásade platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca\nvecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca\nby sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Dôvodom, pre ktorý môže prísť k uplatneniu výnimky\nz takejto ústavnej zásady (nezmeniteľnosti zákonného sudcu) v podobe inštitútu vylúčenia sudcu (z\nprejednávania a rozhodovania veci) a takto aj k prelomeniu zásady, o ktorej je reč, je záujem na zmarení\nhroziaceho rizika, že by v spore mohol rozhodovať zaujatý (a nie nestranný) sudca. Pri posudzovaní\ntýchto dôvodov v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej len „ESĽP\") a ústavného súdu a napokon aj na závery, ku ktorým dospela doterajšia\nsúdno-aplikačná prax najvyššieho súdu.\n24. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné\nbrať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti\nrozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku).\n25. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu\nprípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca\nmyslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým\nnie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP\ndôkaz o skutočnej zaujatosti (tu pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však\n(subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu\nvznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí,\nže sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Spravodlivosť\nnielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná (Delcourt v. Belgicko - rozsudok\nESĽP zo 17. januára 1970, Padovani v. Taliansko - rozsudok ESĽP z 26. februára 1993). Sudca sa teda\nmá objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný, a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia\noprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti.\n26. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a\nprocesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanému sporu, k stranám, ich zástupcom\na osobám zúčastneným na konaní. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení\nsubjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno\nusudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti,\nresp. nezaujatosti zákonného sudcu je, či obava stany sporu (z nedostatku nestrannosti sudcu) je\nobjektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú\ntaké, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu\n\nrelevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti,\nktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu\nnestrannosť nemožno ale chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na\nnestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci. Je potrebné brať\nzreteľ na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného\npôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť, ktorá by založila\npochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z prerokúvania a\nrozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP nastať iba\nv prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k sporu, stranám, ich zástupcom či osobám zúčastneným\nna konaní, dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude\nmôcť rozhodovať „sine ira et studio\", teda nezávisle a nestranne (tu porovnaj napr. I. ÚS 332/08).\nRozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o základnú povinnosť sudcov,\no štrukturálny prvok súdneho systému.\n27. Existencia oprávnených pochybností o nestrannosti sudcu závisí vždy od posúdenia konkrétnych\nokolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného\nsprávania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybnosti o\nnestrannosti sudcu (pozri Fey proti Rakúsku).\n28. Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala na objektívnych,\nkonkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že\nčokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako\nsudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností\nprípadu. Opäť sa žiada zdôrazniť, že nestrannosť sa posudzuje podľa objektívnych symptómov. Sudca\nmôže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená\noprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával,\nalebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám, ich právnym zástupcom, svedkom a pod. Z tohto\nhľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril v zmysle, že sa\nvnútorne necíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností,\nktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach strán a verejnosti (III. ÚS 158/08).\n29. Názor strán sporu/účastníkov konania na nestrannosť sudcu môže byť podnetom na jej skúmanie,\nale o nezaujatosti sudcu je potrebné rozhodovať na základe vyššie uvedených kritérií subjektívneho\na objektívneho testu. Dbať na dodržaní nestrannosti je povinnosťou sudcov a nie strán sporu. Princíp\nnestranného rozhodovania, garantovaný okrem čl. 46 ods. 1 i čl. 48 ods. 1 ústavy, je zásadným princípom\nfungovania súdnej moci a je zákonnou, resp. ústavnou, ako i morálnou povinnosťou sudcov ctiť si tento\nprincíp. Pri plnení tejto povinnosti musia sudcovia o nezaujatosti uvažovať nielen v subjektívnej, ale i v\nobjektívnej rovine. Sudca sa teda nesmie uspokojiť s tým, že sa subjektívne necíti byť zaujatý, ale vždy\nsa musí zaoberať aj otázkou, či s ohľadom na jemu známe okolnosti prípadu, sú vylúčené oprávnené\npochybnosti o jeho nezaujatosti.\n30. Špecifické povinnosti sudcu stanovuje aj ustanovenie § 49 a nasl. CSP. Tento Civilný súdny poriadok\nposkytuje stranám sporu iba prostriedky, ktorými sa môžu práva na nezaujatého sudcu domáhať.\nJedným z týchto prostriedkov je i námietka zaujatosti podaná podľa § 52 a nasl. CSP. Okrem námietky\nzaujatosti môžu strany sporu podať i odvolanie zdôvodnené tým, že rozhodoval vylúčený sudca (§ 365\nods. 1 písm. c) CSP). Na vadu spočívajúcu v tom, že rozhodoval vylúčený sudca prihliada i dovolací súd\nv zmysle dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 420 písm. e) CSP.\n31. Tieto procesné prostriedky majú garantovať právo strany sporu/účastníka konania na nestranného\nsudcu. Z povinnosti všeobecných súdov vždy vykonať výklad príslušných ustanovení zákona ústavnokonformným spôsobom (čl. 152 ods. 4 ústavy) vyplýva, že aj pri výklade podmienok pre uplatnenie týchto\nprostriedkov musia súdy postupovať tak, aby umožnili čo najširšiu realizáciu tohto práva. Dovolací dôvod\npodľa § 420 písm. e) CSP podľa názoru najvyššieho súdu nevyžaduje ako nevyhnutnú podmienku jeho\núspešného uplatnenia vyčerpanie námietky zaujatosti podľa § 52 a nasl. CSP. Tento dovolací dôvod\nmožno preto uplatniť bez ohľadu na to, či strana sporu ne/využila námietku zaujatosti. Pri rozhodovaní\no tom, či bude dovolaniu vyhovené, je nutné posúdiť nestrannosť sudcu ako z hľadiska subjektívneho, t.\nj. z hľadiska osobného presvedčenia a správania sa sudcu v danej veci, tak aj z hľadiska objektívneho,\nt. j. či sudca dáva dostatočné záruky pre vylúčenie legitímnych pochybností o jeho nestrannosti (porov.\n\nrozsudok veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva z 15. októbra 2009 vo veci Micallef v. Malta,\nsťažnosť č. 17056/06, § 93, či uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 306/2014).\nObdobne to pritom platí aj pre odvolací súd posudzujúci odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP.\n32. Sudcov pomer k stranám sporu/účastníkom konania môže byť založený predovšetkým\npríbuzenským alebo jemu obdobným vzťahom (porov. § 116 Občianskeho zákonníka), ktorému na\nroveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský alebo naopak nepriateľský. Nie je možné\npritom vylúčiť, že sa nepriateľský vzťah sudcu k účastníkovi vytvorí pri služobnom styku, t. j. v rámci\npredchádzajúcich súdnych konaní alebo aj v priebehu konania súčasného, vždy tu ale musí byť určitý\nkonkrétny dôvod, pre ktorý sa záujmy sudcu dostanú do rozporu so záujmami strany/účastníka, prípadne\nvyústenie vystupovania strany/účastníka v emotívne ovplyvnený postoj sudcu, ktorý inak všeobecne\npredstavuje nepatričné vybočenie z požiadavky na profesionálny prístup sudcu k stranám/účastníkom\nkonania, z ktorého môžu vyvstať pochybnosti o nestrannosti a objektivite sudcu vzhľadom na jeho (do\nnovej špecifickej polohy postavený) vzťah k strane/účastníkovi konania.\n33. V súvislosti s posúdením opodstatnenosti tejto námietky dovolací súd poukazuje na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu z 21. augusta 1997 sp. zn. 3Cdo/153/1996, publikované ako judikát č. R 59/97. Právna\nveta uvedeného rozhodnutia vydaného za účinnosti predošlej procesnej právnej úpravy Občianskeho\nsúdneho poriadku nelimitovala vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania nijakou lehotou, ako\ntomu bolo od 01. 09. 2003 a ako je tomu v súčasnosti, znie: „Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo\nexistencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený\nz prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti\ndovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g) O.s.p., posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak,\nnež ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené\nnové skutočnosti\". Tento záver najvyššieho súdu je naďalej aktuálny vo vzťahu k § 420 písm. e) CSP.\n34. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 18. decembra 2013 sp. zn. IV. ÚS\n797/2013 poukázal na judikatúru najvyššieho súdu, z ktorej vyplýva, že niet žiadnej vecnej ani procesnej\nprekážky na to, aby v dovolacom konaní pri posudzovaní namietanej vady konania v zmysle § 237\npísm. g) Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne § 420 písm. e) CSP) nemohla byť otázka vylúčenia\nsudcu otvorená znovu bez ohľadu na to, že ju vyriešil prejudiciálne už súd nadriadený i inštančný\nzároveň, najmä keď skutkové okolnosti prípadu voči namietanému sudcovi budili dôvodné pochybnosti\no jeho nezaujatosti; dovolací súd je na to priamo predurčený § 241 ods. 2 písm. a) a § 237 písm.\ng) v spojení s § 242 ods. 1 OSP (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/153/1996). Existencia\nprávoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania\na rozhodovania veci, teda nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v\nzmysle ustanovenia § 237 písm. g) OSP (aktuálne§ 420 písm. e) CSP) posúdiť túto otázku samostatne\na prípadne i inak, než ju predtým posúdil súd nadriadený súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval.\n35. Podľa najvyššieho súdu sú tieto závery ústavného a najvyššieho súdu použiteľné i vo vzťahu k\nodvolaciemu konaniu pri skúmaní podmienok prípustnosti odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP .\n36. Dovolateľ nielen v dovolaní ale aj pred prvoinštančným a odvolacím súdom opakovane poukazoval\nna disciplinárne stíhanie sudkyne Mgr. Kataríny Škultétyovej konajúcej vo veci v prvej inštancii,\nktoré bolo voči nej vedené i z dôvodu pochybení, ktorých sa mala dopustiť v prvoinštančnom\nkonaní práve v predmetnej právnej veci a tým jej vylúčenie z rozhodovania pre negatívny pomer k\núčastníkovi konania, ktorý začatie disciplinárneho konania tiež inicioval. Otec zdôrazňoval, že v priebehu\ndisciplinárneho konania sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom Mgr. Katarína Škultétyová\nupozornila disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, že v jednej z vecí,\npre ktorú sa vedie disciplinárne konanie (išlo o prejednávanú vec), je navrhovateľ (dovolateľ) zastúpený\nadvokátskou kanceláriou (Kolíková & Partners, s.r.o., t. č. Advokátska kancelária VERIONS, s. r.\no.), kde je spoločníčkou samotná navrhovateľka disciplinárneho konania (Mgr. Mária Kolíková ako\nministerka spravodlivosti). Podľa samotnej sudkyne Mgr. Kataríny Škultétyovej daná skutočnosť z\nhľadiska spravodlivosti prebiehajúceho disciplinárneho konania „vyvoláva minimálne pochybnosti a\nnasvedčuje možnému konfliktu záujmov.\". V dôsledku vyjadrenia sudkyne Mgr. Kataríny Škultétyovej na\ndisciplinárnom pojednávaní je podľa otca zrejmé, že pochybnosti o nestrannosti sudkyne sú relevantné,\npretože svoj status účastníčky disciplinárneho konania vníma v spojení s personálnou súvislosťou\nmedzi jeho právnym zástupcom v predmetnej právnej veci (Advokátska kancelária Kolíková & Partners,\n\ns.r.o.) a bývalou ministerkou spravodlivosti pani Mgr. Máriou Kolíkovou, ktorá podala návrh na začatie\ndisciplinárneho konania a ktorá je spoločníčkou Advokátskej kancelárie Kolíková & Partners, s.r.o. (v\nsúčasnosti Advokátskej kancelárie VERIONS, s. r. o.). Z uvedeného je potom podľa dovolateľa zrejmý\npomer sudkyne k jeho právnemu zástupcovi, s ktorým si spája ohrozenie garancie svojich práv vo\nvlastnej disciplinárnej veci.\n37. Odvolací súd v danej súvislosti vo svojom rozhodnutí uviedol, že „K námietke zaujatosti týkajúcej\nsa disciplinárneho konania vedeného voči sudkyni Mgr. Škultétyovej na Najvyššom správnom súde\nSlovenskej republiky pod sp. zn. 31D/18/2022 odvolací súd uvádza, že táto námietka zaujatosti\nobsahujúca danú okolnosť bola predmetom posúdenia nadriadeného súdu - Krajského súdu Bratislava,\nktorý rozhodol uznesením, č. k. 5NcC/8/2023-2384 zo dňa 09. 05. 2023 tak, že sudkyňa nie je vylúčená z\nprejednávania a rozhodovania veci. Dôvodil, že zo skutočností tvrdených v námietke zaujatosti nemožno\ndospieť k záveru, že obava o nezaujatosť zákonnej sudkyne je objektívne oprávnená. Spoločníčka\nadvokátskej kancelárie, zastupujúca v konaní otca maloletých detí, síce ako ministerka spravodlivosti\npodala návrh na disciplinárne konanie voči sudkyni, z popísaného vyjadrenia sudkyne pred správnym\nsúdom však nemožno vyvodiť žiadne také emotívne nenáležité vybočenie z požiadavky na profesionálny\nprístup sudcu k účastníkovi alebo jeho zástupcovi, ktoré by neobstálo v subjektívnom i objektívnom teste\nnestrannosti zákonnej sudkyne, ktorá sa vo veci necíti zaujatá.\" (bod 26.).\n38. Berúc do úvahy hľadiská uvedené v bode 34. tohto rozhodnutia, najvyšší súd sa nestotožňuje s\nnázorom odvolacieho súdu vyjadrenom v bode 26. napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva záver, že\nak o námietke zaujatosti týkajúcej sa disciplinárneho konania vedeného voči sudkyni Mgr. Škultétyovej\nna Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 31D/18/2022 rozhodol nadriadený súd\nspôsobom, že sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, predmetná odvolacia\nnámietka bola tým tak povediac skonzumovaná a to bez bližšieho vysvetlenia. Povinnosťou odvolacieho\nsúdu bolo naopak prejednať danú odvolaciu námietku a samostatne ju posúdiť v rámci namietania vady\nkonania v zmysle § 365 ods. 1 písm. c) CSP odvolateľom, t. j. otvoriť otázku vylúčenia sudcu znovu bez\nohľadu na to, že ju vyriešil prejudiciálne už súd nadriadený i inštančný zároveň, najmä keď skutkové\nokolnosti prípadu voči namietanému sudcovi budili dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti. Existencia\nprávoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania\na rozhodovania veci, teda nebráni odvolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti odvolania v\nzmysle § 365 ods. 1 písm. c) CSP prejednať túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju predtým\nposúdil súd nadriadený súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval.\n39. V danej súvislosti najvyšší súd akcentuje, že k vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodnutia veci\nmôže dôjsť až vtedy, ak je evidentné, že vzťah sudcu k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom,\ndosahuje takú povahu a intenzitu, že napriek zákonom stanovenej povinnosti je dôvodné pochybovať,\nči bude môcť nezávisle a nestranne rozhodovať. Iniciovanie disciplinárneho stíhania sudcu účastníkom\n(prípadne zástupcom) pre jeho rozhodovaciu činnosť je spôsobilou skutočnosťou, ktorá za určitých\nokolností môže v sudcovi vyvolať nepriateľský postoj voči tomuto účastníkovi. Na druhej strane však\nmožno uzavrieť, že táto skutočnosť nie vždy a automaticky vyvolá negatívny vzťah sudcu k účastníkovi\nkonania. V tomto smere sa posúdenie jednotlivých prípadov bude vždy odvíjať od posúdenia jednotlivých\nskutočností nielen osobitne ale aj v ich jednotlivých súvislostiach, spájajúcich sa s konkrétnou vecou. V\nprejednávanej veci však odvolací súd rezignoval posúdiť namietaný postoj sudkyni Mgr. Škultétyovej k\notcovi ako účastníkovi konania z hľadiska ne/vylúčenia pochybností o jej ne/zaujatosti pri rozhodovaní\nveci, čím nielen odňal otcovi právo spravodlivý proces ale aj znemožnil odvolaciemu súdu zaoberať sa\ndanou procesnoprávnou námietkou.\n40. Záver najvyššieho súdu vyjadrený v predchádzajúcom bode platí aj pre postoj odvolacieho súdu\nodmietnuť zaujať komplexné relevantné stanovisko s relevantným odôvodnením k viacerým dovolateľom\nnamietaným vyjadreniam a postupom konajúcej sudkyne Mgr. Škultétyovej pri uskutočňovaní\nprocesných úkonov vo veci (neprimerané komentovanie vystupovania otca a nepriaznivé vykresľovanie\njeho osoby), ktorými dôvodil zaujatosť sudkyne, z ktorého namietania je možné bez pochybností\nvyvodiť ohradenie sa voči prejavom sudkyne v rámci pojednávaní, ktoré otec pociťoval ako negatívny\npostoj voči nemu, a nie nesúhlas s jej procesným postupom, na ktorú okolnosť sa odvolací súd v\nprevažnej miere odvolával (pozri body 25., 28., 29.). Ako už bolo spomenuté špecifický pomer sudcu k\núčastníkovi pritom môže vzniknúť aj v dôsledku toho, že účastník proti nemu iniciuje trestné konanie,\nprípadne návrh na začatie súdneho alebo iného obdobného konania. I keď toto konanie samo o\n\nsebe dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá, vyvolanie skutočného právneho sporu, príp. obdobného\nkonania, ktorým môže byť i začatie disciplinárneho konania voči sudcovi, ako je to v danej veci, v\nktorom sa záujmy sudcu dostanú do rozporu so záujmami účastníka, prípadne ak vyústi uvedená\niniciatíva účastníka v emotívne ovplyvnený postoj sudcu k nemu, ktorý inak všeobecne predstavuje\nnepatričné ?.vybočenie z požiadavky na profesionálnu nestrannosť a objektivitu sudcu vzhľadom na\njeho (do novej špecifickej polohy postavený) vzťah k účastníkovi konania, zaujatosť založiť môže.\nNajvyšší súd pritom nijako nespochybňuje predpoklad profesionality sudcu, ktorý má byť schopný\npristupovať ku každému účastníkovi konania úplne štandardne a rovnako a to i napriek možným\nvonkajším vplyvom. Pokiaľ ale ide o objektívne hodnotenie nestrannosti sudcov, je potrebné zaoberať\nsa najmä otázkou, či - aj nezávisle na správaní a výrokoch sudcu - existujú isté overiteľné skutočnosti,\nktoré môžu jeho nestrannosť spochybňovať, pričom v tejto oblasti môže mať význam - ako už bolo vyššie\nuvedené (pozri bod 27., 28. a 29.) - aj obyčajné zdanie. Skutočná, teda aj tretím osobám sa javiaca\nnestrannosť a nezaujatosť sudcu je totiž jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania\na jednou z hlavných premis dôvery občanov v právo a demokratický právny štát. Preto bolo povinnosťou\nodvolacieho súdu zhodnotiť namietané správanie sa sudkyne Mgr. Škultétyovej i z daného pohľadu.\n41. S poukazom na uvedené a na požiadavky nestrannosti sudkyne Mgr. Škultétyovej ako z hľadiska\nsubjektívneho, t. j. z hľadiska osobného presvedčenia a správania sa sudkyne v danej veci, tak aj z\nhľadiska objektívneho, t. j. či sudkyňa dáva dostatočné záruky pre vylúčenie legitímnych pochybností o\njej nestrannosti, odvolací súd absenciou zhodnotenia a posúdenia významných okolností v tomto smere\ndovolateľom nielen v konaní posudzujúcom jeho odvolanie ale už i v prvoinštančnom konaní, naplnil\ndovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, cez ktorý znemožnil dovolaciemu súdu zaoberať sa dovolacím\ndôvodom podľa § 420 písm. e) CSP vo vzťahu k vec prejednávajúcej sudkyni prvoinštančného súdu.\n42. Obdobne to platí aj vo vzťahu k vznesenej námietke zaujatosti voči JUDr. Hýbelovej ako zastupujúcej\nsudkyni za sudkyňu JUDr. Katarínu Slováčekovú v postavení členky senátu pri prejednávaní veci\nna pojednávaní dňa 24. júla 2024 a tiež voči celému odvolaciemu senátu „ústami\" zastupujúcej\npredsedníčky odvolacieho senátu JUDr. Silvie Hýbelovej, ktorá na pojednávaní mala podľa dovolateľa\ndať najavo, ako na základe vykonaného dokazovania rozhodne, a to mimo inštitútu, ako je rozsudok,\npríp. predbežné právne posúdenie, z čoho podľa dovolateľa bolo možno vyvodiť, že i členovia senátu\nodvolacieho súdu vystupovali objektívne zaujato. Odvolací súd totiž namietané konanie sudcov v\nnámietke zaujatosti zo dňa 24. 07. 2024 a v opakovanej námietke zaujatosti zo dňa 08. 08. 2024 (t. j.\nsprávanie sa členov senátu) posúdil ako procesný postup bez potreby sa námietkami zaoberať, pričom\nsa tak stalo bez vysvetlenia a zdôvodnenia z čoho tak usudzuje (pozri body 34. a 36. napadnutého\nrozsudku). Vzhľadom na význam namietania z pohľadu ústavne zaručeného práva účastníka súdneho\nkonania na zákonného sudcu/senát, predmetný postup odvolacieho súdu napĺňa dovolací dôvod\nnepreskúmateľnosti podľa § 420 písm. f) CSP.\n43. Inak je tomu pri namietaní nesprávne obsadeného odvolacieho súdu na príslušných pojednávaniach\npri zastupovaní člena senátu bez naplnenia zákonných predpokladov, konkrétne odôvodnenosti takého\nzastupovania, určenia zastupujúceho člena v rozpore s právom na zákonného sudcu.\n44. Dovolateľ zdôraznil, že na pojednávaní dňa 02. 10. 2024 zákonnú sudkyňu JUDr. Katarínu\nSlováčekovú zastupoval sudca Mgr. Fedor Benka, pričom z úradného záznamu v spise, vyplynulo, že\nsudkyňa JUDr. Katarína Slováčeková sa ako sudkyňa poverená plnením úloh predsedníčky Krajského\nsúdu v Trnave nemohla pojednávania zúčastniť z dôvodu „plnenia povinností.\" Zastupujúci sudca Mgr.\nFedor Benka bol ako zastupujúci sudca určený podľa Rozvrhu práce na rok 2024 v znení dodatku č. 19.\nNásledne dovolateľ namietal, že žiadna bližšia konkretizácia uvedených prekážok mu však poskytnutá\nnebola, pričom podľa § 51 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch musí mať každá osoba s právnym\nzáujmom na veci možnosť preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi. Všeobecný pojem „nevyhnutné\npovinnosti predsedu súdu\" nepovažuje dovolateľ za súladné s povinnosťou zakotvenou v § 51 ods. 10\nzákona o súdoch, keďže toto je nepreskúmateľné tvrdenie, ktoré dôvodne vyvoláva obavy, že nešlo o\n„náhlu prekážku\", jedinú v zmysle § 51 ods. 7 zákona o súdoch spôsobilú založiť zákonnosť zastúpenia.\n45. Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu upravuje\nustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch\"), podľa ktorého zákonný sudca je\nsudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom\n\npráce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami\nsú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe\nzákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.\n46. Za zákonného sudcu podľa ustanovenia čl. 48 ods. 1 ústavy je zásadne potrebné považovať toho,\nkto bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. rozhodnutia\nÚstavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/97, sp. zn. II. ÚS 47/99, sp. zn. II. ÚS 118/02, sp. zn. III. ÚS 46/04,\nsp. zn. III. ÚS 46/2012, sp. zn. IV. ÚS 161/08). Ústavný súd pojem zákonného sudcu vykladá tak, že\nním je sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a\nmiestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že podľa rozvrhu práce ide o sudcu oprávneného konať\na rozhodnúť určitý druh súdnej agendy.\n47. Nesprávne obsadeným je súd obsadený v rozpore s ustanoveniami upravujúcimi zloženie súdu, ktorý\nmá určitý spor prejednať a rozhodnúť. Súd je nesprávne obsadený aj vtedy, ak o veci nekoná zákonný\nsudca. Zákonným sudcom je sudca určený v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu\n(sp. zn. 7Cdo/51/2018). Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa\nrozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti\nsúdov a ich obsadenia je súčasťou základného práva na zákonného sudcu aj prideľovanie súdnej agendy\nsudcom a určenia zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce tak, aby bolo\nzachované stanovené prideľovanie súdnej agendy na konanie sudcom a aby bol vylúčený výber súdov a\nsudcov „ad hoc\", pre rôzne dôvody a účely. Ak sudca bude určený v rozpore s rozvrhom práce alebo síce\nv súlade s ním, ale na základe jeho pravidla (opatrenia), ktoré odporuje zákonu, právo na zákonného\nsudcu vyplývajúce z ustanovenia čl. 48 ods. 1 ústavy sa nerešpektuje a v takomto prípade treba súd\npovažovať v zmysle ustanovenia § 420 písm. e) CSP za nesprávne obsadený.\n48. Dovolací súd v danej veci predovšetkým skúmal, či vybraný odvolací senát, ktorý v danej veci konal\na rozhodoval bol určený v súlade s rozvrhom práce.\n49. Podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Trnave na rok 2024 v znení dodatku č. 19 (t. j. účinného v\nčase prijatia napadnutého odvolacieho rozhodnutia dňa 02. októbra 2024) bolo súdne oddelenie 12CoP\nzložené zo sudcov Mgr. Andrea Hadnagyová (predsedníčka senátu), JUDr. Katarína Slováčeková a\nJUDr. Ľubica Bundzelová (členky senátu). Ustanovení zástupcovia členiek senátu 12CoP, vrátane\nJUDr. Kataríny Slováčekovej boli v rozvrhu práce v stanovenom poradí: členovia senátov (okrem\nriadiaceho predsedu senátu) č. 11, 15, 13 v poradí, v akom boli uvedení v rozvrhu práce, každý senát\nnajdlhšie na súvislé obdobie jedného mesiaca. Členmi senátu 11CoP, ktorý v čase prijatia napadnutého\nrozhodnutia bol zastupujúcim senátom rozhodujúceho senátu 12CoP boli JUDr. Silvia Hýbelová\n(riadiaca predsedníčka senátu), Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová (členovia senátu), z čoho\nv zmysle pravidla zastupovania senátu 12CoP podľa rozvrhu práce vyplýva poradie zastúpenia JUDr.\nKataríny Slovačekovej ako členky senátu 12CoP v prvom poradí Mgr. Fedorom Benkom, keďže JUDr.\nSilvia Hýbelová bola ako riadiaca predsedníčka senátu rozvrhom práce z predmetného zastupovania\nvylúčená.\n50. Z oznámenia členky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej z 10. októbra 2025 najvyšší súd zistil, že\nv období od 02. októbra 2024 do 04. októbra 2024 bola ako riadna členka senátu 12CoP na služobnej\nceste. Jej zastupovanie sa počas danej doby v súlade s uvedeným v bode 49 realizovalo tak, že ju\nzastupoval člen senátu 11CoP JUDr. Fedor Benka.\n51. Zmenu v osobe zákonného sudcu (vrátane zastúpenia sudcu) súčasne upravuje procesné\nustanovenie § 51 ods. 7 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch (ďalej aj „zákon o súdoch\"), podľa ktorého ak\nvznikne náhla prekážka, ktorá bráni zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, vykonávať úkony a\nrozhodovať vo veci po kratší čas ako šesť týždňov, vec bude pridelená sudcovi určenému rozvrhom práce\nna zastupovanie tohto zákonného sudcu; pridelenie sa vykonáva v čase, keď sa zistí náhla prekážka.\nNa účely tohto ustanovenia sa za náhlu prekážku v práci považuje aj čerpanie dovolenky, ku ktorej\ncharakterovo možno prirovnať aj služobnú cestu ako náhlu a krátkodobú prekážku, ktorá dočasne bráni\nsudcovi vykonávať pracovné povinnosti.\n52. Odvolací súd preto postupoval správne, ak vec rozhodol v zložení senátu a spôsobom predpísaným\nzákonom o súdoch a rozvrhom práce platným na rok 2024 s jasne a zrozumiteľne vyjadrenými\n\npravidlami. Zákon o súdoch v § 51 ods. 7 bližšie nekonkretizuje, o akú prekážku na strane zákonného\nsudcu ide, len bližšie určuje, že ide o náhlu prekážku, ktorá nepresahuje šesť týždňov, pričom jej\ncharakter, rovnako ako dĺžku predseda senátu nemôže predpokladať. Požiadavka, aby predseda\nsenátu nad rámec rozlišovania krátkodobej a dlhodobej prekážky naviac odôvodňoval tým, prečo\nide o neodkladný úkon popiera zmysel rýchleho a hospodárneho konania a prerokovania veci bez\nzbytočných prieťahov v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Naviac\nby v takom prípade úplne stratil význam a svoj zmysel inštitút zastupovania sudcov. Je v záujme\núčastníkov, navyše v konaní, v ktorom sa vyžaduje výnimočná rýchlosť, medzi ktoré zásadne patrí tiež\nkonanie o rodičovských právach a povinnostiach, ktorou je i prejednávaná právna vec, aby bola vec\nrozhodnutá rýchlo a bez zbytočných prieťahov. V danom prípade nespochybniteľná náhla prekážka,\nbližšie skonkretizovaná na žiadosť dovolacieho súdu, čo procesný predpis nevylučuje, vznikla na\nstrane členky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej, ktorá bola v zmysle rozvrhu práce zastúpená JUDr.\nFedorom Benkom, s ktorým rozvrh práce počíta ako sudcom zastupujúcim členov senátu, ktorý sudca\nmal i dostatok času na naštudovanie veci, keďže sa o zastupovaní, podľa vyjadrenia JUDr. Kataríny\nSlováčekovej (o ktorého pravdivosti nie je dôvodné pochybovať) dozvedel už dňa 25. septembra 2024,\nt. j. s dostatočným časovým predstihom (7 dní pred zastupovaným úkonom - súdnym pojednávaním)).\n53. Dovolateľ tiež argumentoval, že zastupujúci sudca za sudkyňu JUDr. Kataríny Slováčekovú bol\nurčený podľa rozvrhu práce na rok 2024, a to v znení dodatku č. 14 (JUDr. Silvia Hýbelová) a dodatku\nč. 19 (Mgr. Fedor Benka). Toto dovolateľ nepovažuje za správne, a to preto, že ide o kolíziu s právom\nna zákonného sudcu, resp. na zákonne zložený senát, pretože podľa neho rozhodujúci je vždy rozvrh\npráce účinný v čase nápadu veci na súd.\n54. Dovolací súd v danom prípade akcentuje, že zo zákona o súdoch vyplýva, že rozvrh práce je akt\nriadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečení výkonu súdnictva\nna príslušný kalendárny rok. Vydanie rozvrhu práce na tom-ktorom súde sa realizuje, tak ako mnohé\niné akty riadenia predsedov súdov, vo forme opatrenia vydaného podľa konkrétnych zákonných\nustanovení, pričom vydaný rozvrh práce musí byť súčasne aj v súlade s príslušnými ustanoveniami\nzákona, v posudzovanom prípade predovšetkým zákona o súdoch. Zákon o súdoch nevylučuje prípady\nvykonania zmien v rozvrhu práce vydanom na príslušný kalendárny rok, avšak súčasne ustanovuje\nprávny rámec tohto postupu. Najvyšší súd pritom nemá relevantný dôvod na spochybňovanie tvrdenia\ndovolateľa, podľa ktorého má právo na zákonný senát v zložení podľa rozvrhu práce účinného v čase\nnápadu veci na súd, ktoré právo dovolateľ aj mal zachované. Z rozvrhu práce odvolacieho súdu v\nrozhodnom čase nevyplýva zmena zákonného senátu, ktorá by prichádzala do úvahy iba v prípadoch\ndlhodobej neprítomnosti sudcu, v prípade zmeny personálneho obsadenia súdu a v prípade vzniku\nvýrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov (resp. poverených zamestnancov súdu), ktoré vznikli\nz objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka [§ 50 ods. 1 písm. d) a e) zákona o súdoch].\nSpôsob a podmienky vykonania týchto zmien musí rozvrh práce obsahovať. V danom prípade však\nnastala situácia vzniku náhlej prekážky brániacej sudcovi vykonať jeden konkrétny procesný úkon v\nčase prekážky, s ktorou okolnosťou musí rozvrh práce rovnako počítať a zabezpečiť určenie spôsobu\nzastúpenia sudcu, resp. senát pre individuálny, konkrétny, jednorazový (krátkodobý) prípad [§ 50 ods.\n1 písm. c) zákona o súdoch]. V posudzovanej veci sa zmena rozvrhu práce týkala iba spôsobu\nzastupovania pri vzniku náhlej prekážky, ktorou sa reagovalo na aktuálne vnútorne podmienky výkonu\nsúdnictva na príslušnom súde (ako napr. zabezpečenie rovnomerného zaťaženia jednotlivých senátoch\npri zastupovaní a pod.), pre ktoré zastúpenie musí byť vzhľadom na zásadu aktuálnosti vždy rozhodujúci\nrozvrh práce v čase zastupovania. A nakoľko rozvrh práce obsahoval spôsob zastupovania sudcov a\nsenátov pre prípady náhlej neprítomnosti, dovolací súd nezistil porušenie práva dovolateľa na správne\nobsadený senát v čase uskutočňovania namietaných procesných úkonov odvolacím súdom.\n55. Dovolateľ podaním zo dňa 09. 07. 2025, v spojení s podaním z 30. 07. 2025 v rámci doplnenia\ndovolania podľa § 420 písm. e) CSP vzniesol vo veci námietku zaujatosti voči sudkyniam zaradeným\ndo senátu 12CoP Krajského súdu v Trnave, a to predsedníčke senátu JUDr. Kataríne Slováčekovej\na členkám senátu Mgr. Andrei Hadnagyovej a JUDr. Ľubici Bundzelovej (posledným dvom nad rámec\nnamietania zaujatosti z dôvodov podľa bodu 42.).\n56. V zmysle § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania. a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\n\n56.1. K procesným podmienkam v dovolacom konaní patrí v rámci zavedenej zásady koncentrácie\nkonania aj to, že dovolateľ je povinný v podanom dovolaní a v určitom obmedzenom čase - dovolacej\nlehote, uviesť údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v § 420 a § 421 CSP rozhodnutie odvolacieho\nsúdu napáda. Dôvody, na základe ktorých sa rozhodnutie dovolaním napáda, môže dovolateľ meniť,\nmodifikovať a dopĺňať, toto právo však môže využiť len do uplynutia lehoty na dovolanie. Uplynutím\nlehoty na dovolanie možnosť dovolateľa dopĺňať dôvody dovolania zaniká. Dovolací súd je dovolacími\ndôvodmi viazaný (§ 440 CSP), čím sa obmedzuje preskúmavacia právomoc dovolacieho súdu\nmaximálne na dôvody vymedzené v dovolaní. Dovolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní,\nktoré boli uvedené v dovolacej lehote (§ 427 a § 431, § 432 CSP), a ktorých existencia sa v konaní\nsúčasne aj preukázala.\n56.2. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 15. augusta 2018 sp. zn. IV. ÚS 291/2018 uviedol,\nže ,,odvolací súd sa musí vysporiadať s argumentačnými líniami uvedenými v rozpracovaní odvolania,\nktoré nadväzujú na už uvedené argumenty v samotnom odvolaní. Také argumentačné línie, ktoré\nnemožno podriadiť pod žiadny z argumentov uvedených v samotnom odvolaní, možno považovať už\nza neprípustné rozšírenie, resp. doplnenie dôvodov odvolania (§ 205 ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku)\", ktoré závery sú primerane použiteľné aj na dovolacie konanie.\n56.3. Dovolateľ po zistení ďalších skutočnosti, ktoré nastali v priebehu dovolacieho konania, i keď po\nuplynutí lehoty na podanie dovolania, a ktoré sa týkali včasného uplatnenia dovolacieho dôvodu podľa\n§ 420 písm. e) CSP vo vzťahu k namietaniu zaujatosti sudkýň zaradeným do senátu 12CoP Krajského\nsúdu v Trnave, a to predsedníčke senátu JUDr. Kataríne Slováčekovej a členkám senátu Mgr. Andrei\nHadnagyovej a JUDr. Ľubici Bundzelovej, ktorému senátu prejednávaná právna vec napadla, doplnil\ndovolanie o argumentáciu vychádzajúcu z týchto nových zistení.\n56.4. Po preskúmaní a analýze obsahu dovolacích dôvodov ako aj následného doplnenia dovolania\npodľa § 420 písm. e) CSP dospel dovolací súd k záveru, že bude potrebné zaoberať sa i podaním otca\ndoručeným po uplynutí zákonnej dovolacej lehoty, v ktorom rozvinul pôvodnú argumentáciu reagujúc\nna nové skutočnosti, ktorými preukazoval existenciu dovolacieho dôvodu založeného na namietaní\nrozhodovania vylúčenými sudcami z dôvodu ich zaujatosti. I keď v danom prípade je možné polemizovať\ns uvedeným záverom, dovolací súd z neho vychádzal z dôvodu právnej ochrany súvisiacej so skúmaním\nmožnej zaujatosti vec posudzujúceho odvolacieho senátu, a tiež z dôvodu hospodárnosti v právnej veci,\nv ktorej sa vyžaduje výnimočná rýchlosť, keďže ide o konanie o rodičovských právach a povinnostiach.\n57. Dovolateľ argumentoval tým, že v konaní o uložení výchovného opatrenia vedenom na Krajskom\nsúde v Trnave medzi totožnými účastníkmi konania pod sp. zn. 12CoP/12/2025 sa dňa 02. júla 2025 na\nkrajskom súde uskutočnilo odvolacie pojednávanie, z priebehu ktorého bol vyhotovený zvukový záznam.\nPri vypočutí si zvukového záznamu zistil, že na tomto zvukovom zázname je zachytená i porada senátu\npred vyhlásením rozhodnutia s nasledovnými vyjadreniami sudkýň na jeho adresu:\n57.1. JUDr. Katarína Slováčeková: „Akože, s týmto ja som sa ešte nestretla, že iné deti účastníkmi\nkonania a vo výchovnom opatrení. A na takúto blbosť budeš musieť dať odpoveď.\";\n57.2. JUDr. Katarína Slováčeková za smiechu Mgr. Andrey Hadnagyovej: „Ja sa nečudujem, že sa s\nním nechcú stretnúť. Patologická osobnosť.\";\n57.3. JUDr. Katarína Slováčeková: „...že on chce výsluch, klásť otázky a ju zničiť úplne. To v žiadnom\nprípade.\";\n57.4. JUDr. Katarína Slováčeková: „A tomu otcovi by pomohla psychoterapia, lebo on stále toto rieši.\";\n57.5. JUDr. Katarína Slováčeková: „Úplne z neho má človek taký... Také nepríjemné z neho niečo ide, že\nnormálne na grcanie.\" - Mgr. Andrea Hadnagyová: „On je jak sto čertov.\" -JUDr. Katarína Slováčeková:\n„Normálne, že na grcanie.\" - Mgr. Andrea Hadnagyová: „On toto nevie prežiť. Sebestredný narcis.\";\n57.6. JUDr. Ľubica Bundzelová: „...právom záverečnej reči.\" - JUDr. Katarína Slováčeková: „Vieš čo? Ja\nsom ho už nemohla počúvať. Akože, o čom to bolo?\".\n58. Vzhľadom na citované vyjadrenia sudkýň na jeho adresu, otec podal námietku ich zaujatosti i v\nprejednávanej veci, v ktorej veci konali ako členky senátu 12CoP, ktorému senátu vec napadla.\n59. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP vo vzťahu k\nrelevantnému a preskúmateľnému posúdeniu, či na prvej inštancii rozhodoval ne/zaujatý sudca, ktorá\nskutočnosť je významnou okolnosťou, pre samotný priebeh konania, a pre danú vadu musí dovolací súd\nnapadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, s prihliadnutím na daný\ndôvod zrušenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, pre ktorý je potrebné napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450\n\nCSP), kedy sa vec vráti opätovne na prejednanie senátu 12CoP Krajského súdu v Trnave, ktorého sú\nnamietané sudkyne členkami, bolo potrebné skúmať možnú zaujatosť vec posudzujúceho odvolacieho\nsenátu prostredníctvom dovolateľom uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. e) CSP.\n60. Dovolací súd pritom ako prvé odkazuje na uvedené východiská v bodoch 18. až 34., vychádzajúc\nz ktorých (prioritne z objektívnej aj subjektívnej stránky sudcovskej nezávislosti) a z obsahu námietky\nzaujatosti vznesenej otcom dospel k záveru, že v danom prípade objektívna nestrannosť členiek\nodvolacieho senátu 12CoP krajského súdu, ktorému senátu prejednávaná vec napadla, bola naplnená.\nJe tomu tak z dôvodu, že dve z namietaných sudkýň v pozícii členiek senátu odvolacieho súdu,\nktorému bola vec pridelená, sa podľa obsahu časti zvukového záznamu (čo do autenticity namietanými\nsudkyňami nepopretého), vyhotoveného dňa 02. júla 2025 na krajskom súde v rámci uskutočneného\nodvolacieho pojednávania vo veci totožných účastníkov konania o uloženie výchovného opatrenia\nvedenom pod sp. zn. 12CoP/12/2025 subjektívne zaujatým a neprístojným spôsobom vyjadrili k osobe\notca, ktorá skutočnosť ich sama o sebe diskvalifikuje z objektívneho pohľadu na ich nestrannosť a\nnezaujatosť. Bolo možné zvažovať otázku, či zaujatou má byť/je aj JUDr. Bundzelová, ktorá explicitne\nneuvážené vyjadrenia o osobe otca neuvádzala. Bude však v záujme účastníkov konania i celkového\npostoja senátu 12CoP, pokiaľ už len z implicitných dôvodov (pasívny postoj k jednoznačne zaujatým\nvyjadreniam kolegýň) bude vylúčená aj ostatná členka senátu a takto bude vylúčená akákoľvek\npochybnosť o nestrannosti členiek vec prejednávajúceho senátu 12CoP (totožné závery prijal najvyšší\nsúd aj vo veci sp. zn. 7Nc/2/2025 týkajúcej sa totožných účastníkov konania a skutkovej stránky veci,\nod ktorých záverov senát 7C sa nemal dôvod odkloniť).\n61. Naplnením dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP a čiastočne aj podľa písm. e) cit.\nzákonného ustanovenia na základe dovolania otca s následkom zrušenia napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu sa najvyšší súd ostatnými namietanými vadami v dovolaní otca a tiež matky, z dôvodu\npredčasnosti a efektívnosti ďalej nezaoberal.\n62. Vychádzajúc z uvedeného bolo preto potrebné napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť (§ 449\nods. 1 CSP) a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n63. Dovolací súd už ako posledné pripomína, že ak dovolací súd (obdobne to platí i pre súd odvolací)\nzruší rozsudok odvolacieho súdu a vráti mu vec na ďalšie konanie, odvolací súd nesmie odôvodnenie\nsvojho nového rozsudku koncipovať tak, že iba doplňuje pôvodné odôvodnenie zrušené rozsudku.\nZrušený rozsudok v čase opätovného rozhodovania už právne neexistuje. (obdobne pozri nález\nÚstavného súdu SR z 26. apríla 2017, sp. zn. II. ÚS 754/2016) Opomenúť nemožno ani to, že dostatočné\na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je v demokratickom právnom štáte základnou podmienkou\nlegitimity každého rozhodnutia súdu. Iba ak je rozhodnutie súdu dostatočne, racionálne a presvedčivo\nodôvodnené, má verejná moc morálne právo vynucovať jeho rešpektovanie a adresáti rozhodnutia\nmajú morálnu povinnosť ho rešpektovať. Ak súd takto nedokáže odôvodniť svoje rozhodnutie, jeho\nrozhodnutie sa tým stáva neobhájiteľné, čomu je potrebné sa v ďalšom konaní vyvarovať.\n64. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n65. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}