{"guid": "2afb95a1-ae35-4ff6-b6c5-ff650a30e8ad:f0dd9c78-94ae-4610-b0d6-162b3d6de845", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1112226644.1", "spisova_znacka": "5Obdo/16/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/16/2025 z 27. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2026, sp. zn. 5Obdo/16/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1112226644.1", "identifikacne_cislo": "1112226644", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "sudca_id": 240, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-moravcikova-phd-240", "datum_vydania": "2026-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-11.odsek-3", "nazov": "§ 11 ods. 3 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-11.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-11.odsek-4", "nazov": "§ 11 ods. 4 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-11.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a", "nazov": "§ 135a ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-135a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-135a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-11", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-135a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f0dd9c78-94ae-4610-b0d6-162b3d6de845", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1112226644.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1112226644.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1112226644.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obdo/16/2025\n1112226644\n27. 01. 2026\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2026:1112226644.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej\na JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., Pribylinská\n2/A, Bratislava, IČO: 34 142 941, zastúpeného alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava,\nIČO: 36 679 771 proti žalovanému JUDr. P. P., nar. X.X.XXXX, I., zastúpenému Mgr. Matej Krajči,\nPhD, advokát, Záhradnícka 51, Bratislava, o zaplatenie 48 633,10 eur s príslušenstvom, vedenom\npôvodne na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/162/2012, aktuálne vedenom na Mestskom\nsúde Bratislava III pod sp. zn. B1-33Cb/162/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave, č. k. 1Cob/12/2023-1610 zo dňa 27. februára 2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalobcu z a m i e t a .\nŽalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 33Cb/162/2012-1036 zo\ndňa 30.6.2022 (druhý v poradí) rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 48 633,10 eur\ns úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 29.1.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.\nŽalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi 100% trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.\n2. Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 48 633,10 eur\ns príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.8.2011,\nprávoplatným dňa 6.9.2011, bolo zastavené konkurzné konanie vedené voči spoločnosti LEKÁREŇ\nFARMAKO s.r.o. (ďalej len „Spoločnosť“) pre nedostatok majetku, pričom uvedená spoločnosť bola\nnásledne dňa 8.10.2011 vymazaná z obchodného registra. Spoločnosť žalobcu dodávala Spoločnosti\nliečivá, psychotropné a omamné látky na základe telefonických objednávok. Za dodaný tovar\nvystavovala faktúry so splatnosťou troch mesiacov, pričom viaceré z nich neboli uhradené, a ku dňu\npodania žaloby predstavovali pohľadávku vo výške 48 633,10 eur. Konateľom Spoločnosti bol JUDr.\nP., ktorý bol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Podľa žalobcu žalovaný pri výkone svojej\nfunkcie nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže nevyužil dostupné opatrenia na odvrátenie úpadku\nspoločnosti. Žalobca mal za to, že žalovaný porušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a podať\nvčas návrh na vyhlásenie konkurzu, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške neuhradených pohľadávok.\nŽalobca si žalobou uplatnil nárok proti žalovanému pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 11 ods. 4\nzákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“) podať\nnávrh na vyhlásenie konkurzu včas, tvrdiac, že spoločnosť LEKÁREŇ FARMAKO, s.r.o bola reálne v\núpadku už oveľa skôr ako bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom škodu mali predstavovať\nneuhradené faktúry vo výške 48 633,10 eur.\n\n3. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom zo dňa 25.6.2018 žalobu zamietol, odvolací súd jeho\nrozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom konštatoval, že úpadok\nSpoločnosti nastal oveľa skôr ako 30 dní pred dňom 3.6.2011. Odvolací súd mal za preukázané\nporušenie právnej povinnosti žalovaného ako konateľa Spoločnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu\nvčas s tým, že v danom prípade žalobca ako veriteľ uplatňujúci si nárok na náhradu škody podľa § 11 ods.\n4 ZKR musí vo veci znášať dôkazné bremeno v širšom rozsahu. Musí preukázať ním tvrdené, konkurzom\nneuspokojené, pohľadávky, a v nadväznosti na to vznik škody, jej výšku a príčinnú súvislosť vzniknutej\nškody relevantným spôsobom. Určil, že úlohou súdu prvej inštancie bude zaoberať sa vznikom škody\nv dôsledku nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas, a jej výškou, v závislosti\nod návrhov strán doplniť dokazovanie s tým, že v prípade ustálenia vzniku nároku na náhradu škody\nv konkrétnej výške bude potrebné zaoberať sa dátumom, od ktorého si žalobca uplatňuje nárok na\nzaplatenie úrokov z omeškania.\n4. Súd prvej inštancie následne v novom rozhodnutí zhrnul, že odvolací súd vo svojom zrušovacom\nuznesení ustálil zo záverov znaleckého posudku vypracovaného pre účely trestného konania, ako\naj zo svedeckej výpovede, že úpadok Spoločnosti nastal dávno pred dátumom 3.6.2011 (kedy bol\npodaný návrh na príslušný súd na vyhlásenie konkurzu). Žalovaný ako jediný konateľ musel mať v\nrozhodnom období vedomosť o úpadku spoločnosti skôr než 30 dní pred dátumom reálneho podania\nnávrhu na vyhlásenie konkurzu a nepodaním návrhu včas mu vznikla zodpovednosť v zmysle § 11\nZKR. Súd prvej inštancie sa podľa pokynu odvolacieho súdu zaoberal vznikom škody a jej výškou.\nZ vykonaných dôkazov, najmä z faktúr doložených žalobcom a opatrených pečiatkou potvrdzujúcou\nprevzatie tovaru hlavným lekárnikom Spoločnosti, mal za preukázanú výšku uplatnenej škody, pričom\nuvedené pohľadávky boli zároveň predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde v\nRimavskej Sobote, ktorý mal tieto za preukázané a žalobe žalobcu vyhovel.\n5. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd prvej inštancie skúmal, kedy žalobca vyzval žalovaného na\nzaplatenie uplatňovaného nároku na náhradu škody. Zistil, že až doručením žaloby sa žalovaný dozvedel\no uplatnení náhrady škody žalobcom, priznal tak úrok z omeškania dňom nasledujúcim v zákonnej\nsadzbe a v prevyšujúcej časti žalobcom požadovaných úrokov z omeškania žalobu zamietol.\n6. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež „odvolací súd“) rozsudkom zo\ndňa 27.2.2025 č. k. 1Cob/12/2023-1610, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,\nže žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného\na odvolacieho konania.\n7. Odvolací súd posúdil ako dôvodnú námietku žalovaného, ktorou namietal nesprávnosť záveru súdu\nprvej inštancie o naplnení všetkých predpokladov pre rozhodnutie o náhrade škody podľa § 11 ods. 4\nZKR voči žalovanému ako konateľovi Spoločnosti, pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie\nkonkurzu včas. Zhrnul právnu úpravu a jej zmeny týkajúce sa porušenia povinnosti zodpovednej osoby\npodať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Uviedol, že ustanovenia o náhrade škody podľa zákona č.\n513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ja „OBZ“) sa môžu použiť, len ak\nide o porušenie povinnosti, ktorá vyplýva z Obchodného zákonníka. Konštatoval, že ustanovenie § 11\nods. 4 ZKR účinné do 31.11.2011 predstavuje samostatnú skutkovú podstatu náhrady škody, ktorá vzniká\nveriteľovi v dôsledku porušenia povinnosti zodpovednej osoby podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.\nNejde o škodu, ktorá by vznikala samotnej spoločnosti, neaplikuje sa teda ustanovenie § 135a OBZ,\nupravujúce zodpovednosť konateľa za škodu, ktorú spôsobil samotnej spoločnosti.\n8. Ďalej uviedol, že podľa ZKR účinného do 31.12.2012 bol dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie\nkonkurzu do 30 dní odo dňa, keď sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol\ndozvedieť o svojom úpadku. Porušením tejto povinnosti vzniká veriteľovi právo na náhradu škody,\nktorú zákon predpokladá vo výške neuspokojených pohľadávok po zastavení konkurzného konania.\nŽalobca musí preukázať porušenie povinnosti podať návrh včas, ako aj existenciu úpadku a moment,\nkedy sa o ňom zodpovedná osoba dozvedela alebo mohla dozvedieť. Zodpovedná osoba sa môže\nzodpovednosti zbaviť (liberovať), ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou, alebo že aj pri\nvčasnom podaní návrhu by uspokojenie veriteľov bolo rovnaké, resp. menšie. Konanie s odbornou\nstarostlivosťou sa posudzuje výlučne vo vzťahu k možnému zisteniu úpadku spoločnosti dlžníka a s\ntým spojenej povinnosti podať návrh na konkurz včas. Odvolací súd mal za to, že ustanovenie § 11\n\nods. 4 ZKR nie je možné chápať ako ustanovenie, na základe ktorého by prechádzala zodpovednosť\nza neuspokojené pohľadávky na zodpovednú osobu. Teda v prípade porušenia povinnosti neprechádza\nna zodpovednú osobu povinnosť plniť neuspokojené pohľadávky veriteľov, ale vzniká jej, v prípade\nporušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, povinnosť uhradiť škodu veriteľovi\nvo výške, ktorú zákon prezumuje, ako výšku neuspokojených pohľadávok. Zodpovednosť za škodu\nprichádza do úvahy, ak bolo konkurzné konanie zastavené alebo zrušené pre nedostatok majetku.\nNovela účinná od 1.1.2018 (§ 11a ZKR) zaviedla domnienku, že návrh nebol podaný včas, ak konkurz\nnebol vyhlásený pre nedostatok majetku, pričom táto domnienka v predchádzajúcej úprave absentuje.\n9. Odvolací súd konštatoval, že pri úprave účinnej do 31.12.2011 bolo potrebné preukázať samotný\núpadok, ktorý v danom prípade mohol mať dve formy, buď platobnú neschopnosť, alebo predlženie.\nNa preukázanie nároku na náhradu škody bolo potrebné, aby žalobca preukázal porušenie povinnosti\nžalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, existenciu úpadku dlžníka a okamih, kedy sa\no úpadku povinná osoba dozvedela, prípadne mohla dozvedieť pri zachovaní odbornej starostlivosti.\nPovinná osoba mala možnosť zbaviť sa zodpovednosti preukázaním, že pri plnení uvedenej povinnosti\npostupovala s odbornou starostlivosťou v zmysle § 11 ods. 4 ZKR. Podľa odvolacieho súdu bol žalobca\npovinný preukázať aj výšku škody (výšku neuspokojených pohľadávok veriteľov po zrušení alebo\nzastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku), ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s\nporušením uvedenej povinnosti. Pre naplnenie ust. § 11 ods. 4 ZKR je teda nevyhnutné nielen preukázať,\nže dlžník sa dostal do úpadku, a že povinnosť povinnej osoby podať návrh na vyhlásenie konkurzu\nvznikla skôr ako tak povinná osoba urobila, ale aj určenie momentu porušenia povinnosti, ktoré má\nzásadný význam nielen pre posúdenie zodpovednosti povinnej osoby, ale aj pre určenie výšky škody,\nako aj pre možnosť povinnej osoby preukázať, že škoda v predpokladanej výške nevznikla, resp. bola\nv inej výške, prípadne že povinná osoba konala s odbornou starostlivosťou.\n10. Žalobca v konaní pôvodne stotožnil okamih úpadku Spoločnosti a s tým súvisiace porušenie\npovinnosti žalovaného s dátumom 3.9.2009. Tento záver odôvodnil existenciou viacerých neuhradených\nfaktúr - dvoch vystavených spoločnosťou MED-ART, spol. s r.o. a dvoch vystavených ním samotným.\nPodľa žalobcu tak bola Spoločnosť v úpadku najneskôr 3.9.2009, pričom povinnosť žalovaného podať\nnávrh na vyhlásenie konkurzu mala vzniknúť najneskôr 3.10.2009. Následne žalobca v podaní z\n22.5.2015 svoje tvrdenie zmenil a okamih porušenia povinnosti žalovaného určil na 31.12.2008, túto\nzmenu odôvodnil ďalšími neuhradenými faktúrami, vystavenými žalobcom a splatnými k 1.10.2008, a\ntaktiež faktúrami spoločnosti MED-ART spol. s r. o. splatnými k 2.10.2008 a k 3.10.2008. Odvolací\nsúd mal za to, že predmetné pohľadávky po splatnosti, na ktoré žalobca poukazoval, mohli byť,\nkeďže išlo o pluralitu splatných pohľadávok a pluralitu veriteľov, za splnenie zákonných predpokladov\nuvedených v ZKR a vyhláške MS SR č. 643/2005 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe\nurčenia platobnej neschopnosti a predlženia, účinnej do 31.12.2011 (ďalej len „Vyhláška“), dostatočným\npredpokladom pre konštatovanie platobnej neschopnosti dlžníka. Uvedené predpisy však pre určenie\nplatobnej neschopnosti vyžadovali nielen súbeh plurality splatných pohľadávok a plurality veriteľov,\nale aj preukázanie, že tieto pohľadávky nie sú kryté finančným majetkom dlžníka, ktorými sú aktíva\nuvedené v § 1 ods. 1 písm. a) až e) Vyhlášky. Pre konštatovanie úpadku bolo teda podstatné, že splatné\npohľadávky nebudú kryté finančným majetkom dlžníka, čo v konaní zo strany žalobcu nebolo tvrdené\na ani preukázané.\n11. Ohľadom žalobcom predloženého znaleckého posudku č. 25/2013 odvolací súd konštatoval, že\nznalkyňa zodpovedala len otázku od kedy bola Spoločnosť predlžená (nie platobne neschopná, o\nktorý dôvod opieral žalobca svoj nárok, resp. splnenie podmienky úpadku), a to už pred rokom\n2007, však bez uvedenia samotného okamihu začiatku predlženia. Žalobca najskôr navrhol znalecké\ndokazovanie za účelom preukázania okamihu predlženia Spoločnosti, avšak následne od uvedeného\nupustil a preukazoval porušenie povinnosti žalovaného v nadväznosti na okamih platobnej neschopnosti,\nkeď poukazoval na existenciu dvoch pohľadávok po lehote splatnosti voči dvom veriteľom. Žalobca\nnavrhol ako dôkaz vyžiadať aj podklady z daňového úradu, z ktorých by mal podľa neho vyplývať\núpadok Spoločnosti, avšak po doručení predmetných dôkazov neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré mali byť\npredmetnými dôkazmi preukázané.\n12. Odvolací súd konštatoval, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, kedy mal žalovaný porušiť\npovinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, a ani existenciu úpadku. Aj keď sa žalobcovi\npodarilo preukázať, že Spoločnosť mala ku dňu 3.10.2008 dve splatné pohľadávky voči dvom rôznym\n\nveriteľom, nepreukázal, že predmetné pohľadávky neboli v danom čase kryté finančným majetkom danej\nspoločnosti.\n13. Námietka nepredvídateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie bola odvolacím súdom vyhodnotená\nako nedôvodná, nakoľko zmena právneho posúdenia sporu konajúcim súdom voči predbežnému\nprávnemu posúdeniu súdom prvej inštancie neznamená automaticky porušenie práva na spravodlivý\nproces. K námietke, že z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplývajú dôvody a\nargumentácia, prečo sa odklonil od vlastnej právnej argumentácie a zistení vo svojom prvom rozhodnutí,\nodvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nebol povinný vysvetľovať odklon od svojej pôvodnej\nargumentácie, z dôvodu, že predmetné rozhodnutie bolo zrušené uznesením odvolacieho súdu.\n14. Odvolací súd ďalej uviedol, že bolo na strane žalobcu, aby dôvodnosť tvrdených nárokov z\npredmetných pohľadávok preukázal, teda podľa § 11 ods. 4 ZKR musí vo veci znášať dôkazné\nbremeno v širšom rozsahu, čo zakladá potrebu pre úspešnosť žaloby preukázať ním tvrdené konkurzom\nneuspokojené pohľadávky a v nadväznosti na to teda vznik škody, jej výšku a príčinnú súvislosť\nvzniknutej škody. Žalobca do konania po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie predložil kópie\nfaktúr a rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorým mal byť nárok vyplývajúci z predmetných\nfaktúr žalobcovi priznaný, avšak žalovaný tento rozporoval. Odvolací súd sa stotožnil s názorom\nžalovaného, že z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota nie je zrejmý právny dôvod priznanej\nsumy, takže nie je preukázané, že sa jedná o totožný predmet konania. Odvolací súd dodal, že na\npreukázanie existencie nezaplatených pohľadávok, a teda výšky škody by postačovalo aj samotné\nrozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota, z ktorého by vyplývala dôvodnosť pohľadávok, ktoré\nvznikli žalobcovi voči dlžníkovi pred zastavením konkurzného konania, pokiaľ by žalovaný nepreukázal\nich úhradu v čase zastavenia konkurzného konania.\n15. S námietkou žalovaného, že nie je povinný dokazovať úpadok spoločnosti v konaní o náhradu škody\npodľa § 11 ods. 4 ZKR sa odvolací súd stotožnil, poukazujúc na to, že z napadnutého rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie nevyplynul opačný názor. K námietke, že odvolací súd v kasačnom rozhodnutí\nvyslovil prezumpciu nekonania konateľa s odbornou starostlivosťou uviedol, že súd prvej inštancie v\nrozhodnutí skonštatoval, že žalovaný ako jediný konateľ musel mať v rozhodnom čase vedomosť o\núpadku. Odvolací súd mal za to, že liberačný dôvod pre zbavenie sa zodpovednosti za včasné nepodanie\nnávrhu na vyhlásenie konkurzu spočíva v preukázaní konania s odbornou starostlivosťou, vo vzťahu k\nmožnosti včas sa dozvedieť o úpadku dlžníka, a teda o vzniku povinnosti podať návrh na vyhlásenie\nkonkurzu, nie všeobecne k povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou.\n16. K námietke premlčania, s ktorou sa súd prvej inštancie nevysporiadal, odvolací súd s poukazom\nna § 11 ods. 4 ZKR konštatoval, že jednoročná lehota bola dodržaná. Uznesenie sp. zn. 6K/41/2011,\nktorým Okresný súd Bratislava I zastavil konkurzné konanie, nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2011,\nnasledujúcim dňom začala plynúť jednoročná lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody a žaloba\nbola podaná na súd dňa 16.8.2012. Doručenie žaloby samotnému žalovanému má vplyv len na\nposúdenie okamihu jeho omeškania.\n17. K námietke žalovaného ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, z dôvodu, že žalobca si ani\njednu zo žalovaných pohľadávok neprihlásil do konkurzu riadne a včas, a teda sa nestal konkurzným\nveriteľom, odvolací súd konštatoval, že zo zákonných ustanovení takáto povinnosť nevyplýva a podľa\n§ 11 ods. 4 ZKR postačuje postavenie veriteľa ako také.\n18. Záverom odvolací súd uviedol, že žalovaný doručil odvolaciemu súdu doplnenie odvolania, ktorým\ndoplnil odvolacie námietky o skutočnosti, ktoré vyplynuli z konania vedeného na Mestskom súde\nBratislava III. Konštatoval, že dôkazné prostriedky boli odvolaciemu súdu predložené až po uplynutí\nlehoty na podanie odvolania, pričom išlo neprípustné novoty v odvolacom konaní podľa § 366 CSP.\n19. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), prípustnosť\nktorého odôvodnil podľa § 421 ods. 1 písm. b) a c) CSP. Najvyššiemu súdu navrhol, aby rozsudok\nodvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozhodnutie odvolacieho\nsúdu a zároveň zaviazal žalovaného na povinnosť nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania.\n\n20. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP mal dovolateľ za to, že\nrozhodnutie vo veci záležalo od otázky, ktorá nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená.\nTúto otázku dovolateľ vymedzil v znení: „Je žalobca na úspešné uplatnenie žaloby na náhradu škody\nvoči konateľovi obchodnej spoločnosti v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a\nreštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZKR“) platného v roku\n2008 povinný preukazovať, že peňažné záväzky spoločnosti dlžníka 30 dní po lehote splatnosti neboli\nkonkrétny deň stanovený ako deň úpadku dlžníka kryté jeho finančným majetkom?“\n21. Dovolateľ mal za to, že na úspešné uplatnenie žaloby na náhradu škody podľa § 11 ods. 4 ZKR nie\nje potrebné preukazovať finančný majetok dlžníka a odvolací súd pochybil, keď žalobu žalobcu zamietol\nz dôvodu, že žalobca nepreukázal aký bol finančný majetok Spoločnosti dňa 3.10.2008 (deň stanovený\nako deň úpadku). Podľa názoru dovolateľa na úspešné uplatnenie žaloby na náhradu škody podľa §\n11 ods. 4 ZKR platného v roku 2008 nebolo potrebné preukázať, že peňažné záväzky Spoločnosti 30\ndní po lehote splatnosti neboli ku dňu 3.11.2008 kryté jej finančným majetkom. Tvrdí, že požadovanie\npreukazovania finančného majetku dlžníka pri žalobe na náhradu škody podľa § 11 ods. 4 ZKR je v\nrozpore s negatívnou dôkaznou teóriou a s konceptom racionálneho zákonodarcu.\n22. V rámci namietaného rozporu s negatívnou dôkaznou teóriou dovolateľ tvrdil, že žalovaný je povinný\ntvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Ďalej uviedol, že z pravidla, že každý\npreukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia, existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od\nnikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. Mal\nza to, že ak by v súdnom konaní niekto mal preukazovať neexistenciu určitej skutočnosti, dochádza\nk presunu dôkazného bremena na druhého účastníka, ktorý preukazuje opačné tvrdenie (existenciu\nurčitej skutočnosti). Podporne poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6MCdo/17/2010.\nArgumentoval, že žalovaný mohol preukázať pozitívnu skutočnosť, ktorá by existenciu negatívnej\nskutočnosti vylučovala. Ako konateľ Spoločnosti disponoval vedomosťami o tom, aký je jej finančný\nmajetok, a mohol preukázať, že peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti, na základe ktorých žalobca\nurčil úpadok Spoločnosti, sú kryté jej finančným majetkom. Tiež poukázal na to, že žalovaný počas\n13 rokov trvajúceho súdneho konania žiadny taký dôkaz nepredložil. Odvolací súd teda nesprávne\ninterpretoval znenie ust. § 11 ods. 4 ZKR, keďže rozšírená definícia platobnej neschopnosti v zmysle\nVyhlášky (oproti zneniu platobnej neschopnosti v ZKR) pri žalobe o náhradu škody podľa § 11 ods.\n4 ZKR nezakotvila povinnosť žalobcovi preukazovať finančný majetok Spoločnosti. Definícia platobnej\nneschopnosti v zmysle vyhlášky č. 643/2005 Z. z. iba dala žalovanému možnosť preukázať, že\nSpoločnosť v skutočnosti dňa 3.11.2008 (aj napriek tomu, že mala záväzky voči 2 veriteľom po lehote\nsplatnosti) nebola v úpadku.\n23. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný uvádzajúc, že rozhodnutie považuje za vecne správne.\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol, aby dovolanie žalobcu odmietol, resp. zamietol a priznal\nžalovanému 100% úspech v konaní.\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je v časti\nprípustné, avšak nie je dôvodné a je potrebné ho zamietnuť (§ 448 CSP).\n25. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzoval z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci\nv zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP a zároveň aj podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP (ktoré však v rámci\nsvojho dovolania bližšej nešpecifikoval a nezdôvodnil).\nPrípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n26. Pre dovolanie podané podľa § 421 CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne, platí, že ho možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,\n\nže dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n27. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku\ndovolací súd doposiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita takúto\notázku (t.j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí) vyriešil. Zároveň\nplatí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca\n(kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky,\nktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické\notázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom. To znamená, že musí ísť o právnu otázku,\nktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním, teda o právnu otázku\nrozhodujúcu pre rozhodnutie vo veci samej. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie\nodvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i\nkeby bola prípadne v priebehu konania posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska\ntohto ustanovenia (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/189/2018 z 26. marca 2019).\n28. V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, neskúma dovolací súd správnosť\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndovolacím dôvodom (viď uznesenie najvyššieho súdu z 13. júla 2017, sp. zn. 3Cdo/235/2016).\n29. Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo\nči zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy,\nak je dovolanie procesne prípustné (viď R 54/2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn.\n2Cdo/97/2010, sp. zn. 4Cdo/68/2011, sp. zn. 7Cdo/17/2013).\n30. Z dovolania vyplýva, že dovolateľ za dovolacím súdom doposiaľ nevyriešenú právnu otázku\npovažoval to, či je žalobca na úspešné uplatnenie žaloby na náhradu škody voči konateľovi obchodnej\nspoločnosti v zmysle § 11 ods. 4 ZKR platného v roku 2008 povinný preukazovať, že peňažné záväzky\nspoločnosti dlžníka 30 dní po lehote splatnosti neboli konkrétny deň stanovený ako deň úpadku dlžníka\nkryté jeho finančným majetkom.\n31. Dovolateľ má za to, že odvolací súd nesprávne vyložil ustanovenie § 11 ods. 4 ZKR v spojení\ns Vyhláškou, ktorá obsahuje okrem nutnosti existencie platobnej neschopnosti dlžníka, aby bolo\npreukázané, že záväzky dlžníka 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté v konkrétny deň určený ako deň\núpadku dlžníka, jeho finančným majetkom (§1 ods. 1 písm. a) až e) Vyhlášky), majúc za to, že žalobca\nnie je povinný preukazovať dostatočné krytie záväzkov dlžníka jeho finančným majetkom.\n32. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí aplikoval pri posúdení sporu právnu úpravu platnú a\núčinnú do 31.12.2011 (tu dovolací súd len poznamenáva, že totožné znenie ustanovenia § 11 ods.\n4 ZKR platilo až do 31.12.2012). Za podstatné považoval to, že s ohľadom na možné konštatovanie\n(žalobcom tvrdenej) platobnej neschopnosti dlžníka k 31.12.2008, však nebolo žalobcom preukázané,\nže predmetné peňažné záväzky neboli (v čase stretu plurality veriteľov a pohľadávok) kryté finančným\nmajetkom dlžníka, t.j. žalobca nepreukázal stav finančného majetku k ním tvrdenému dátumu platobnej\nneschopnosti úpadcu, a to k 3.9.2009, a ani následne k ním novo určenému dátumu 31.12.2008.\n33. V zmysle § 3 ods. 1 ZKR (ďalej bude dovolací súd vychádzať vždy zo znenia platného v rozhodnom\nčase, t.j. k 31.12.2008), dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá\nnávrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v\núpadku.\n34. Podľa § 3 ods. 2 ZKR, platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný\nplniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní\nplatobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu\nna vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.\n35. Podľa § 3 ods. 3 ZKR, predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu,\nmá viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.\n\n36. Dovolací súd tu poukazuje na vývoj právnej úpravy § 11 ZKR, ktorá prešla viacerými zmenami. V\nkomentároch môžeme nájsť sumár tohto vývoja, podľa ktorého: „Opakovane novelizované ustanovenie\n§ 11 upravuje aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, povinnosť\ndlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovednosť za nepodanie tohto návrhu, podmienky\naktívnej vecnej legitimácie veriteľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu a zodpovednosť za\npodanie neoprávneného návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú veriteľom\nporušením povinnosti dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu bola zo zákona vypustená a potom\nopakovane zavedená od 1.1.2018 do § 11a“. (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár\n4. vydanie: Praha: C. H. Beck, 2021, s. 56 a nasl.).\n37. Podľa § 11 ods. 2 ZKR, dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní,\nod kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.\nTúto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka,\nlikvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.\n38. Podľa § 11 ods. 3 ZKR, veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžník\nvoči nemu viac ako 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku a zároveň možno odôvodnene\npredpokladať platobnú neschopnosť tohto dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene\npredpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch vykonateľných alebo\npísomne uznaných peňažných pohľadávok aspoň dvoch veriteľov, napriek tomu, že bol veriteľmi týchto\npohľadávok písomne vyzvaný na ich zaplatenie.\n39. Podľa § 11 ods. 4 ZKR, ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka poruší\npovinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku\ntoho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Táto povinnosť sa nepovažuje za\nsplnenú, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol alebo konkurzné konanie zastavil z dôvodu\nspäťvzatia návrhu. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, predpokladá sa, že výška\nškody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu alebo zastavení\nkonkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené, ibaže sa preukáže iná výška škody.\nNárok na náhradu škody za nesplnenie tejto povinnosti sa premlčí jeden rok od zrušenia konkurzu alebo\nzastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku.\n40. Zodpovednosť podľa § 11 ods. 4 ZKR má osobitný účel spočívajúci v ochrane veriteľov v\nsituáciách, keď štatutárny orgán dlžníka nekoná s odbornou starostlivosťou a oneskorene podá návrh\nna vyhlásenie konkurzu, čím sa objektívne znižuje miera uspokojenia veriteľských pohľadávok. Zákon\nsúčasne ustanovuje zákonnú domnienku výšky škody, ktorou je suma neuspokojených pohľadávok po\nzastavení alebo zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, ak nie je preukázaná iná výška škody. Naproti\ntomu ustanovenia § 135 a nasl. Obchodného zákonníka upravujú všeobecnú zodpovednosť členov\nštatutárnych orgánov voči spoločnosti, ktorej sú orgánmi, za škodu spôsobenú porušením povinností\npri výkone funkcie, kedy ide o vnútorný právny vzťah medzi spoločnosťou a jej orgánmi, v ktorom je\npoškodeným subjektom samotná spoločnosť, pričom predmetom ochrany je jej majetok a riadne vedenie\njej záležitostí. Ustanovenia Obchodného zákonníka (najmä § 135a, popri § 131 a § 135) riešia všeobecne\nzodpovednosť členov štatutárnych orgánov voči spoločnosti za škodu spôsobenú porušením povinností\npri výkone funkcie, kým § 11 ods. 4 ZKR smeruje k ochrane práv a majetkových záujmov veriteľov.\nZ uvedeného vyplýva, že oba právne inštitúty sledujú odlišné ochranné ciele a majú odlišný okruh\noprávnených subjektov (veritelia na jednej strane, spoločnosť na strane druhej).\n41. Dovolací súd zdôrazňuje, že zodpovednosť formulovaná v § 11 ods. 4 ZKR má vo vzťahu\nk všeobecnej zodpovednosti podľa § 135a Obchodného zákonníka osobitný charakter, a preto sa\nvšeobecná úprava použije len subsidiárne. Zo systematiky právneho poriadku tak možno uzavrieť, že\nzákon o konkurze a reštrukturalizácii ustanovuje samostatný právny základ zodpovednosti štatutárnych\norgánov voči veriteľom, ktorý má prednosť pred všeobecnou obchodnoprávnou úpravou vnútorného\nvzťahu medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom.\n42. Pre posúdenie úspešnosti žaloby veriteľa na náhradu škody voči konateľovi podľa § 11 ods. 4 ZKR v\nrežime účinnom k 13.10.2008 (ustálený moment začiatku úpadku) je kľúčové, že zodpovednosť konateľa\nje viazaná na porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, a táto povinnosť vzniká\naž vtedy, keď je dlžník v úpadku (pre platobnú neschopnosť). Žalobca (veriteľ) musí v spore uniesť\n\nbremeno tvrdenia a dôkazné bremeno najmenej v tej časti, aby bolo možné spoľahlivo určiť: (i) že dlžník\nbol v konkrétny deň v úpadku, (ii) kedy najneskôr sa konateľ o úpadku dozvedel alebo mohol dozvedieť,\na tým (iii) odkedy začala plynúť zákonom predpokladaná 30-dňová lehota. Až následne prichádza do\núvahy aplikácia § 11 ods. 4 ZKR, ktorého jadro spočíva v tom, že štatutárny orgán „zodpovedá veriteľom\ndlžníka za škodu… ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou“ (liberačná klauzula prenáša\ndôkazné bremeno len k odbornej starostlivosti, nie k samotnej existencii a okamihu úpadku). K náročnosti\n(a typickej dôkaznej nevýhode) veriteľa pri takýchto žalobách nájdeme kritické postrehy aj v odbornej\nliteratúre, nič to však nemení na povinnosti súdu aplikovať právnu úpravu tak, ako je zákonodarcom\nprijatá bez toho, aby jej zmysel menil. Z pohľadu veriteľa je jeho postavenie pri uplatňovaní nárokov\nna náhradu škody značne skomplikované, zákonodarca, napriek istej snahe, nezvolil pre uľahčenie\njeho situácie celkom vhodné legálne nástroje. Ako konštatuje aj doktrína, je potrebné zdôrazniť, že\nzo zákona nedošlo celkom jednoznačne k prenosu dôkazného bremena v súvislosti s uplatňovaním\nnárokov na náhradu škody na žalovaný štatutárny orgán, preto vznik predpokladov zodpovednosti za\nškodu, samozrejme s akceptovaním zákonom formulovanej vyvrátiteľnej právnej domnienky, musí v\nkonaní nevyhnutne preukazovať žalobca v spore - veriteľ, s čím mu môžu vzniknúť značné ťažkosti\n(totožne a aj vo vzťahu k jednotlivým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu štatutárneho orgánu\nv zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré musia byť naplnené, a\nteda aj preukazované kumulatívne, pozri Ušiaková, L.: Uplatňovanie nárokov zo zodpovednosti za škodu\nspôsobenú štatutárnym orgánom kapitálovej spoločnosti pri výkone funkcie tretími osobami vo svojom\nmene a na vlastný účet - vybrané problémy. Časopis pro právní vědu a praxi č. 4/2012.)\n43. Z hľadiska platobnej neschopnosti samotná existencia dvoch splatných pohľadávok po lehote\nsplatnosti voči dvom veriteľom síce napĺňa kvantitatívnu časť definície („pluralita“), no nepostačuje\nautomaticky na záver o platobnej neschopnosti, ak nebola preukázaná aj materiálna stránka neschopnosť plniť. Už zákonná definícia platobnej neschopnosti pracuje s kritériom neschopnosti plniť\n(podľa § 3 ods. 2 ZKR je platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný\nplniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok). A vykonávacia vyhláška účinná pre\nrozhodné obdobie túto „neschopnosť plniť“ precizuje tak, že za platobne neschopného sa považuje aj\nten, koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom, pričom\nfinančný majetok je vymedzený v § 1 ods. 1 písm. a) až e) Vyhlášky (t.j. najmä peňažné prostriedky,\nurčité bankové zostatky a krátkodobé a primerane predpokladateľne inkasovateľné peňažné pohľadávky\na dlhové cenné papiere).\n44. Z uvedeného priamo vyplýva záver, ktorý odvolací súd správne vyslovil a ktorý nadviazal na názor\nuž najvyšším súdom vyslovený vo veci sp. zn. 1Obdo/66/2020 (inak totožného žalobcu ako vo veci\nprejednávanej - pozn. dovolacieho súdu), že ak žalobca preukázal len existenciu dvoch splatných\npohľadávok po lehote splatnosti, ale netvrdil a nepreukázal, že v rozhodnom dni tieto záväzky neboli kryté\nfinančným majetkom dlžníka v zmysle vyhlášky, potom nepreukázal platobnú neschopnosť k tomuto\ndňu, a tým ani rozhodný okamih úpadku.\n45. Napokon, ak žalobca svoju konštrukciu úpadku v konaní menil (najprv viazal na 3.9.2009,\nnásledne na 31.12.2008) a znalecký posudok riešil primárne predlženie (nie platobnú neschopnosť)\nbez spoľahlivého určenia rozhodného okamihu, odvolací súd mohol dôvodne uzavrieť, že žalobca\nneustál preukázanie základného predpokladu zodpovednosti konateľa konkrétneho okamihu úpadku\na tým aj okamihu, od ktorého sa mala odvíjať povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.\nTento prístup je konzistentný aj so zdôrazňovaním, že domnienky či zjednodušenia sa nemôžu vytvárať\n„procesnou skratkou“ bez splnenia zákonných znakov, a že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno\nnemožno nahrádzať len poukazom na existenciu splatných záväzkov.\n46. Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom uznesení sp. zn. 1Obdo/66/2020 z 28. októbra 2020 zrušil\nrozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože odvolací súd nedostatočne\nodôvodnil a skutkovo podložil záver o okamihu vzniku úpadku (platobnej neschopnosti), a tým ani záver o\nporušení povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu „včas“ a o splnení predpokladov zodpovednosti\npodľa § 11 ods. 4 ZKR. Najvyšší súd však zdôraznil, že pre správne posúdenie veci má osobitný\nvýznam vyhláška MS SR č. 643/2005 Z. z., ktorá pre účely určenia platobnej neschopnosti spresňuje\nrozhodujúce kritériá - najmä potrebu posúdiť, či záväzky po splatnosti sú alebo nie sú kryté finančným\nmajetkom dlžníka. Len samotné preukázanie plurality veriteľov a existencie pohľadávok po splatnosti\nešte nepostačuje, ak nie je súčasne skutkovo a dôkazne podložené, že k rozhodnému dňu nekryli\n\ntieto záväzky finančné aktíva v intenciách Vyhlášky. Najvyšší súd v danej veci výslovne uvádza, že\ndôkazné bremeno o vzniku škody v dôsledku včasného nepodania návrhu na konkurz je na veriteľovi\na ak oprávnenosť pohľadávky nebola zistená postupom podľa ZKR (napr. preto, že konkurz nebol\nvyhlásený), veriteľ musí oprávnenosť svojej pohľadávky preukázať iným spôsobom, a aj v tomto smere\nnesie dôkazné bremeno.\n47. V nadväznosti na § 11 ods. 2 ZKR sa tak v sporovom konaní premieta štandardná dôslednosť\npovinnosti uniesť dôkazné bremeno - veriteľ musí preukázať nielen existenciu pohľadávok po splatnosti,\nale aj samotný úpadok v zákonnom a vykonávacím predpisom spresnenom význame, vrátane toho, že\nk rozhodnému dňu záväzky po splatnosti neboli kryté finančným majetkom dlžníka.\n48. Podľa § 448 CSP, dovolací súd zamietne dovolanie, ak dovolanie nie je dôvodné.\n49. Dovolací súd vzhľadom na prípustnosť dovolania v časti dôvodov v zmysle § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP týkajúcich sa položenej právnej otázky, uskutočnil vo veci meritórny prieskum. Z právnych záverov\ndovolacieho súdu vyššie formulovaných k zodpovedaniu právnej otázky podstatnej pre rozhodnutie\nsporu, vyplýva, že odvolací súd napadnutým rozsudkom rozhodol vecne správne, ak potvrdil zamietnutie\nžaloby, správne uzavrel, že žalobca mal povinnosť ako preukázať okamihu úpadku dlžníka, tak aj to,\nže v rozhodnom čase neboli jeho záväzky kryté finančným majetkom podľa § 1 ods. 1 písm. a) až e)\nVyhlášky, a toto dôkazné bremeno neuniesol. Dovolací súd tak dospel k záveru, že žalobca nedôvodne\nodvolaciemu súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, teda jeho dovolanie smeruje proti vecne a\nprávne správnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, a v súlade s § 448 CSP dovolací súd tak dovolanie\nako nedôvodné zamietol.\n50. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP žalobca v dovolaní ničím\nnepreukázal (a odkazom na vzájomne si protirečiace rozhodnutia najvyššieho súdu nedoložil) svoj názor\no nesprávnom právnom posúdení prejednávanej veci konajúcimi súdmi. Žalobca v dovolaní otázku,\nktorá by mala základ v rozdielnych právnych názoroch vyplývajúcich z rôznych rozhodnutí dovolacieho\nsúdu, nepoložil.\n51. Dovolací súd preto konštatuje, že dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod uplatnený v zmysle § 421\nods. 1 písm. c) CSP spôsobom uvedeným v § 432 až § 435 CSP, čo vylučuje uskutočnenie meritórneho\ndovolacieho prieskumu a je naplnený dôvod pre odmietnutie dovolania podľa ustanovenia § 447 písm.\nf) CSP. Keďže v časti bolo dovolanie prípustné, avšak nie dôvodné, dovolací súd vo výrokovej vete\ndovolanie ako celok zamietol.\n52. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP), preto mu vznikol\nnárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd\npodľa § 453 ods. 1 CSP vo väzbe na § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov\nkonania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným\nuznesením (§ 262 ods. 2 CSP).\n53. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}