{"guid": "68924fbe-b5bc-47cd-abdf-080d7b6e5a22:b2b3ac16-bdbd-4596-bd10-73f675479006", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1111229555.1", "spisova_znacka": "2Cdo/122/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/122/2024 z 29. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2026, sp. zn. 2Cdo/122/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:1111229555.1", "identifikacne_cislo": "1111229555", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "sudca_id": 297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-297", "datum_vydania": "2026-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "nazov": "§ 255 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-445", "nazov": "§ 445 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-445", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-445"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-445", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b2b3ac16-bdbd-4596-bd10-73f675479006", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1111229555.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1111229555.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1111229555.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/122/2024\n1111229555\n29. 01. 2026\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2026:1111229555.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: A. K., nar. U., bytom A., štátna občianka V.,\nzastúpenej advokátom JUDr. Petrom Pandym, so sídlom v Kráľovskom Chlmci, L. Kossutha 99, proti\nžalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so\nsídlom v Bratislave, Račianska 71, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, vedenom na Mestskom súde\nBratislava IV pod sp. zn. B1-11C/143/2011, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave zo 16. apríla 2024 sp. zn. 5Co/41/2022, takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 16. apríla 2024 sp. zn. 5Co/41/2022 v druhom\nvýroku o trovách konania a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 28. septembra 2021 č. k. 11C/143/2011-289 (ďalej aj „ rozsudok\nokresného súdu“ alebo „ rozsudok súdu prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni\n18.000 eur do troch dní (prvá výroková veta) a vo zvyšku žalobu zamietol (druhá výroková veta).\nKonanie v časti o zaplatenie 14.937,27 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa podania\nžaloby do zaplatenia zastavil (tretia výroková veta). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán\nnemá právo na ich náhradu (štvrtá výroková veta).\n1.1. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie posúdil nárok žalobkyne podľa zákona č. 58/1969\nZb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným\npostupom. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu ušlej mzdy 11.617,87 eur, nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy 33.193,92 eur, nárok na náhradu trov obhajoby 1.327,76 eur, cestovné 1.991,64 eur.\n1.2. V časti uplatneného nároku na náhradu ušlej mzdy, trov obhajoby a cestovného konanie zastavil\npodľa § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)\npre čiastočné späťvzatie žaloby.\n1.3. V časti uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nad 33.193,92 eur, uplatneného\nrozšírením žaloby z 3. októbra 2012, považoval právo žalobkyne za premlčané.\n1.4. Vo zvyšku uplatneného nároku považoval s ohľadom na závažnosť trestného činu, pre ktorý sa\nviedlo trestné i väzobné stíhanie s trestnou sadzbou 8 až 15 rokov odňatia slobody a v súvislosti s\ndvojročným väzobným stíhaním a jeho dopadmi na žalobkyňu za primeranú náhradu sumu 750 eur za\nkaždý mesiac väzby.\n1.5. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 2, § 256 ods.\n1, § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala 14.937,27 eur (ušlá mzda,\ntrovy obhajoby, cestovné) a náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá závisela od úvahy súdu v sume 18.000\neur, čo predstavuje spolu 32.937,27 eur. V konaní mala úspech v časti o zaplatenie 18.000 eur, v časti\n\no zaplatenie sumy 14.937,27 eur súd konanie zastavil, ktoré zastavenie konania procesne zavinila\nžalobkyňa, pretože žalobu v tejto časti vzala späť bez zavinenia žalovaného. Úspech žalobkyne\npredstavuje 54,65 %, úspech žalovaného 45,35 %. Keďže celkový úspech žalovaného predstavuje 9,3\n%, vzhľadom na vyrovnanosť úspechu a neúspechu strán konania rozhodol, že žiadna zo strán nemá\nprávo na náhradu trov konania.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného\nrozsudkom zo 16. apríla 2024 č. k. 5Co/41/2022-331 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej\nvyhovujúcej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo\nvýške 4.500 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej vyhovujúcej časti žalobu zamietol\n(prvá výroková veta). Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania\nv rozsahu 100 % z priznaného plnenia (druhá výroková veta).\n2.1. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolanie žalovaného je opodstatnené v otázke výšky\nnemajetkovej ujmy. Nemajetkovú ujmu, určenú súdom prvej inštancie, považoval za neprimerane\nvysokú, preto v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok zmenil, priznal nemajetkovú ujmu 4.500 eur a vo\nzvyšnej časti žalobu zamietol s poukazom na § 388 CSP.\n2.2. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Konštatoval, že\nv odvolacom konaní i v konaní pred prvou inštanciou žalobkyňa dosiahla úspech v rozsahu priznaného\nplnenia, ktoré záviselo od úvahy súdu, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov konania v plnom\nrozsahu z priznanej sumy.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu čo do druhého výroku o trovách konania podal žalovaný (ďalej\naj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť odvodzoval výlučne z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. V\ndovolaní s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/97/2017 z 31.\nmája 2018, sp. zn. 1VObdo/2/2021 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/387/2019\ndôvodil prípustnosťou dovolania voči rozhodnutiu odvolacieho súdu o trovách konania.\n3.1. Uviedol, že zo strany odvolacieho súdu došlo napadnutým výrokom o trovách prvoinštančného a\nodvolacieho konania k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces tým, že odvolací súd rozhodol\narbitrárne a prekvapivo. S odkazom na stanovisko č. 2 Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 3. decembra 2015, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 1/2016\nmal za to, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočným a nepreskúmateľným spôsobom.\n3.2. Poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku o trovách konania,\nv ktorom súd konštatoval procesné zavinenie žalobkyne na zastavení časti konania. Žalovaný podal\nodvolanie, ktoré smeroval len do výroku zaväzujúcom ho na plnenie vo výške 18.000 eur; žalobkyňa\nodvolanie nepodala, teda výroky rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vo zvyšku a\nzastavení konania nadobudli právoplatnosť. Rovnako žalobkyňa odvolaním nenapadla ani spôsob\nrozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. O odvolaní žalovaného rozhodol odvolací\nsúd tu napadnutým rozsudkom tak, že mu meritórne vyhovel a zároveň žalobkyni priznal náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % z priznaného plnenia. Svoje rozhodnutie\no trovách konania odôvodnil v bode 16. napadnutého rozsudku, ktorý neobsahuje žiadnu odpoveď\nna to, akým spôsobom odvolací súd pri rozhodovaní o trovách zohľadnil neúspech žalobkyne v\nčasti uplatnenej náhrady majetkovej škody. Rozhodnutie odvolacieho súdu o náhrade trov konania\nneprimerane skresľuje výsledok celého súdneho konania v prospech žalobkyne, ktorá napriek\nprocesnému neúspechu vo väčšine uplatnených nárokov bola postavená do pozície strany, ktorá má\nnárok na plnú náhradu trov celého konania.\n3.3. Ďalej poukázal na to, že v rámci rozhodovania o trovách celého konania je súd povinný vyhodnotiť\ni zastavenie konania v časti späťvzatia žaloby ako úspech tej sporovej strany, ktorá takéto zastavenie\nkonania procesne nezavinila. Súd prvej inštancie správne pripísal procesné zavinenie žalobkyni v časti\nzastavenia konania o náhradu majetkovej škody, z dôvodu ktorého potom uzavrel, že úspech žalobkyne\nje v podstate nepatrný a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Na druhej strane odvolací\nsúd, rozhodujúci o odvolaní žalovaného (nie aj žalobkyne), odvolaniu žalovaného síce vyhovel, ale\nzároveň o trovách konania rozhodol v protiklade s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý záver žiadnym\nspôsobom neodôvodnil. Postup odvolacieho súdu nemá oporu v právnej úprave rozhodovania o trovách\n\nkonania. Pri zohľadnení výsledku sporu jednoznačne nebolo možné žalobkyni priznať nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %, a to ani z priznanej náhrady nemajetkovej ujmy.\n4. Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu je potrebné vyhovieť.\n6. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. O všetkých mimoriadnych opravných\nprostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne\nskončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky,\nza ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno\ninterpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 3Cdo/319/2013,\n1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016).\n7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).\n9. V danom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada.\n11. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces.\n13. Z hľadiska obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) podstata dovolacej argumentácie dovolateľa vo\nvzťahu k namietanej vade zmätočnosti uplatnenej v zmysle § 420 písm. f) CSP spočívala v námietke\narbitrárnosti a s tým súvisiaceho nedostatočného odôvodnenia (nepreskúmateľnosť) rozhodnutia\nodvolacieho súdu v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania.\n14. K arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorú dovolateľ namietal, dovolací súd poznamenáva,\nže arbitrárnosť môže mať v rozhodnutiach rôznu podobu. Z judikatúry ústavného súdu\nvyplýva, že arbitrárnosť (i zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie\ndaná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov\ns pravidlami formálnej logiky, alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a\n\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho\nrozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu,\nktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené\nsúdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky,\nprípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III.\nÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n15. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu čo do výroku,\nktorým odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho i prvoinštančného konania. Meritórny výrok\nodvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti,\npredmetom dovolania nie je.\n16. Prípustnosť dovolania proti takémuto rozhodnutiu pre existenciu vady v zmysle § 420 písm. f) CSP\nkonštatoval dovolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach (sp. zn. 8Cdo/266/2019, 8Cdo/111/2019,\n4Cdo/70/2020, 4Cdo/155/2020, 4Cdo/69/2022, 2Cdo/89/2020, 9Cdo/68/2021 a iné). Rovnako sa k tejto\notázke vyjadril aj ústavný súd v uznesení zo 17. septembra 2019 č. k. I. ÚS 387/2019-26 a v uznesení\nz 15. augusta 2018 sp. zn. I. ÚS 275/2018 (rozhodnutie č. 74/2018 publikované v Zbierke nálezov a\nuznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2018, s. 1270).\n17. Napokon, vo vzťahu k otázke prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o nároku\nna náhradu trov konania dovolací súd poukazuje na závery vyslovené veľkým senátom\nobchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 29. septembra 2021 sp. zn. 1VObdo/2/2021, podľa\nktorých „rozhodnutím, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o danej otázke končí pre účely\nposudzovania vád zmätočnosti v zmysle § 420 CSP, je aj rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol s\nkonečnou platnosťou o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania.“\n18. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd považoval dovolanie žalovaného za prípustné a ďalej\nskúmal jeho dôvodnosť.\n19. Ťažisko dovolacej argumentácie žalovaného spočívalo v tom, že odvolací súd sa pri rozhodovaní o\ntrovách konania nevysporiadal s okolnosťou, že predmetom prvoinštančného konania nebol len nárok\nžalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorého výška závisela od úvahy súdu, ale i nárok žalobkyne\nna náhradu majetkovej škody (náhrada ušlej mzdy, trov obhajoby v trestnom konaní a cestovného), v\nktorej časti bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby žalobkyňou bez zavinenia žalovaného. Vo\nvzťahu k týmto skutočnostiam odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje žiadnu argumentáciu.\n20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n21. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n22. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane.\n23. V posudzovanom prípade obsah spisu dáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Odvolací\nsúd v danom prípade meritórne rozhodoval o odvolaní žalovaného proti výroku súdu prvej inštancie,\nktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 18.000\neur. Rozsudkom (v dovolaním nenapadnutej časti) zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti\ntak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.500 eur a vo\nzvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov\nprvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 % z priznaného plnenia. Posudzujúc nárok strán\nna náhradu trov konania, odvolací súd v bode 16. napadnutého rozsudku uviedol, že: „V odvolacom\nkonaní i v konaní pred prvou inštanciou žalobkyňa dosiahla úspech v rozsahu priznaného plnenia, ktoré\nzáviselo od úvahy súdu, preto z priznanej sumy jej odvolací súd priznal náhradu trov konania v plnom\nrozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).“\n\n24. Uvedený záver odvolacieho súdu je podľa názoru dovolacieho súdu založený na arbitrárnej\n(svojvoľnej) aplikácii ustanovení § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP, čo malo v danom\nprípade za následok nastolenie stavu v rozpore so spravodlivým usporiadaním vzťahov medzi stranami\nsporu.\n25. K otázke náhrady trov konania dovolací súd uvádza, že v sporovom konaní sa pri náhrade\ntrov konania uplatňuje zásada úspechu, v zmysle ktorej súd prizná náhradu trov konania strane, ktorá\nmala vo veci úspech, a to voči neúspešnej strane.\n26. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu\núčastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t. j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu\nmá účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri\núčelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký\nalebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.\n27. V súvislosti s posudzovaním procesného úspechu strán sporu v konaní je zároveň\nprávnou vedou i praxou akceptovaný názor, podľa ktorého zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba\nuplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V\ntýchto prípadoch však žalobcu, ktorému bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku,\nnemožno považovať za procesne neúspešného a ad absurdum ho zaťažiť procesnou zodpovednosťou\nza predvídanie „presného“ výsledku konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť,\nčo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva\nbolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 27. augusta 2020 sp. zn. II. ÚS 225/2020, zverejnený v Zbierke nálezov a uznesení\nÚstavného súdu Slovenskej republiky pod č. 31/2020). Obdobne rozhodol Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vo veciach pod sp. zn. I. ÚS 24/2021, II. ÚS 225/2020, II. ÚS 399/2019, III. ÚS 475/2018,\nII. ÚS 397/2020.\n28. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo\npre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu\nmuselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime § 256 ods. 1 CSP) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie\nmuselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím na tento záver potom hodnotí (podľa § 255 ods. 2 CSP)\ncelkovú otázku, z akej časti bol ten-ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané\nzavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 255 ods. 2 CSP dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci\núspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech\na úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR z 26. januára 2011 sp. zn. 6MCdo/19/2010).\n29. V preskúmavanej veci sa odvolací súd uvedenými výkladovými aspektami neriadil dôsledne.\n30. Žalobkyňa si v danom spore uplatňovala nárok na náhradu majetkovej škody (náhrada ušlej mzdy,\ntrov obhajoby v trestnom konaní a cestovného) v celkovej výške 14.937,27 eur a nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 18.000 eur, titulom nezákonného rozhodnutia orgánu štátu podľa zákona\nč. 58/1969 Zb. V priebehu prvoinštančného konania vzala späť žalobu v časti o zaplatenie náhrady\nmajetkovej škody, z ktorého dôvodu bolo konanie v tejto časti tretím výrokom rozsudku súdu prvej\ninštancie z 28. septembra 2021 zastavené. Odvolací súd, rozhodujúci len a výlučne o výroku súdu prvej\ninštancie, týkajúcom sa nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, síce uplatnil zásadu procesného úspechu\nstrán sporu v konaní v prospech žalobkyne s odôvodnením, že výška ním priznaného plnenia závisela\nod úvahy súdu, avšak priznaním plnej náhrady (všetkých) trov prvoinštančného i odvolacieho\nkonania žalobkyni v konečnom dôsledku opomenul náležite uplatniť zásadu úspechu prameniacu\nz rozdelenia procesnej zodpovednosti za zastavenie konania vo vzťahu k ďalšiemu žalobkyňou\nuplatňovanému nároku, ktorá by sa prejavila v pomernom rozdelení náhrady trov konania, postupujúc tak\nako je uvedené v bode 28. tohto uznesenia. Preto záver odvolacieho súdu, podľa ktorého v odvolacom\nkonaní i v konaní pred prvou inštanciou žalobkyňa dosiahla úspech v rozsahu priznaného plnenia, ktoré\nzáviselo od úvahy súdu, a preto jej priznal náhradu trov (celého) konania v plnom rozsahu z priznanej\nsumy je vnútorne rozporný a svedčí o nezohľadnení povahy a výšky všetkých uplatnených nárokov, a\nteda arbitrárnej aplikácii ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Odvolací súd pritom tento\n\nmyšlienkový postup (prečo považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, v ktorom\nsa prvoinštančný súd pomerne podrobne a rozsiahlo zaoberal otázkou procesného zavinenia žalobkyne\nna zastavení časti súdneho konania a jej následným premietnutím do konečného rozhodnutia o náhrade\ntrov konania, za nesprávne a v čom konkrétne videl nesprávnosť týchto úvah súdu prvej inštancie) ani\nžiadnym spôsobom nezdôvodnil, a preto jeho rozhodnutie v tejto časti trpí aj nepreskúmateľnosťou.\n31. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP je potom\nnielen prípustné, ale aj dôvodné a je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v dovolaním\nnapadnutej časti čo do výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania zrušiť a\nvec v rozsahu zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP) majúc za to, že náprava\nzrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu je v tomto prípade možná i postačujúca (§ 449 ods. 2 CSP).\n32. Ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 445 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\nO trovách dovolacieho konania preto rozhodne odvolací súd.\n33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/41/2022", "guid": "fdd92e1f-6890-4683-8887-3c5d92c6b394:5aa8c225-f0ea-45e1-850f-710c14706826", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bf14b824-ba19-4d66-8ef5-37e5e5e5d0b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.24.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.24.2021.2"}, {"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "ussr:9e7fc3dd-9423-4377-9857-31485ba42ce0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.397.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 397/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 397/2020 z 10. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-10", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.397.2020.1"}, {"guid": "ussr:d5445e38-fd44-4696-b233-788ed9fa3006", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.225.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 225/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 225/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 209, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.225.2020.2"}, {"guid": "ussr:45924d35-e787-4d32-b53b-74517146d7bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1"}, {"guid": "ussr:4d625653-20f8-4033-b2c3-f85a5a229a9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 387/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 387/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1"}, {"guid": "ussr:8910db70-4c3b-4e31-bb35-b6ecafc66d45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "21a5c91a-9493-4340-8ab7-94ffeb624a9f:933cb08b-c4ee-4e83-8be0-a1a811fea476", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8304119546.2", "spisova_znacka": "8Cdo/111/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/111/2019 z 26. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8304119546.2"}, {"guid": "bdb58e3b-838b-4ed3-9b8d-15126da395a3:71e64dc5-8df7-4c6a-9887-6a2be0a6c449", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5109218385.1", "spisova_znacka": "2Cdo/97/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/97/2017 z 31. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-31", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5109218385.1"}, {"guid": "4920e9c6-0373-4530-a720-eeb95ca113d3:5e4c4f1f-8607-450b-81b8-3644308d977d", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/41/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/41/2022 z 19. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-05-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4920e9c6-0373-4530-a720-eeb95ca113d3:5e4c4f1f-8607-450b-81b8-3644308d977d"}], "citovane_v": []}