{"guid": "8168d1f2-a260-4cc9-b3bf-0671d6ef2dc5:65969b3e-2f43-49ff-a2d6-8117ec2b2d1b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1110207447.5", "spisova_znacka": "1Cdo/74/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/74/2025 z 24. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2026, sp. zn. 1Cdo/74/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1110207447.5", "identifikacne_cislo": "1110207447", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2026-06-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Nesprávne právne posúdenie veci ani odlišné posúdenie námietky premlčania v porovnaní so skorším, neskôr zrušeným rozhodnutím súdu nižšej inštancie nezakladajú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, ak bol nárok v konečnom rozhodnutí posúdený podľa iného právneho titulu (nesprávny úradný postup namiesto nezákonného rozhodnutia). Ak dovolateľ pod označením dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP len polemizuje so skutkovým záverom súdov nižších inštancií, ktorým je dovolací súd viazaný (§ 442 CSP), nejde o vymedzenie právnej otázky podľa § 432 ods. 2 CSP a dovolanie sa odmietne podľa § 447 písm. f) CSP. Škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s rozhodnutím orgánu štátu, ktoré bolo na základe riadneho opravného prostriedku zrušené skôr, ako nadobudlo právoplatnosť, treba posudzovať podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 18 ods. 1), nie nezákonným rozhodnutím, a nie je potrebné skúmať existenciu prípadu hodného osobitného zreteľa podľa § 3 tohto zákona.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca, bývalý notár, sa od štátu domáhal náhrady škody za obdobie, keď mu minister spravodlivosti dočasne pozastavil výkon notárskeho úradu rozhodnutím, ktoré bolo po včas podanom rozklade zrušené skôr, ako nadobudlo právoplatnosť. Súdy nižších inštancií, viazané skorším právnym názorom dovolacieho súdu, posúdili nárok ako náhradu škody z nesprávneho úradného postupu podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. (nerešpektovanie odkladného účinku rozkladu a nerozhodnutie o ňom) a žalobu zamietli pre premlčanie, keďže subjektívna trojročná doba podľa § 22 ods. 1 začala plynúť najneskôr doručením uznesenia najvyššieho súdu v správnom súdnictve, nie doručením neskoršieho zrušujúceho rozhodnutia ministra; námietku premlčania nepovažovali za rozpornú s dobrými mravmi. Dovolateľ namietal porušenie právnej istoty pre odlišné posúdenie premlčania oproti skoršiemu rozsudku, nesprávne právne posúdenie a odklon od R 67/2021 pri aplikácii § 4 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. Dovolací súd dovolanie odmietol: podľa § 420 písm. f) CSP nie je prípustné, lebo nesprávne právne posúdenie nie je vadou zmätočnosti a odlišný záver o premlčaní vyplýval z odlišného právneho titulu nároku; podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je prípustné, lebo tvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia ministra je polemikou so skutkovým zistením, že rozhodnutie sa pre rozklad nestalo vykonateľným, a otázka prípadu hodného osobitného zreteľa nebola pre rozhodnutie podstatná, keďže sa uplatní zodpovednosť za nesprávny úradný postup (R 67/2021).", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1969/58", "nazov": "zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1969/58#paragraf-18", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/65969b3e-2f43-49ff-a2d6-8117ec2b2d1b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1110207447.5", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1110207447.5", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1110207447.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/74/2025\n1110207447\n24. 06. 2026\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2026:1110207447.5\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu P.. G. H., narodeného XX. F. XXXX, trvale bytom\nvo V. A., H. X, zastúpeného JUDr. Jurajom Kusom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Námestie\nosloboditeľov 10, proti žalovanému Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, IČO: 00 166 073, o zaplatenie 51.723,02 eur s\npríslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-25C/17/2010, o dovolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. septembra 2024 sp. zn. 8Co/69/2024-521, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaný má právo na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí tretím rozsudkom z 30. apríla 2024\nč.k. B1-25C/17/2010-481 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 51.723,02 eur\ns príslušenstvom, z titulu náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., a žalovanému proti žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania nepriznal.\n1.1. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 61 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, podľa\n§ 94 ods. 1 písm. a) zákona č. 323/1992 Zb. Notárskeho poriadku účinného ku dňu 05. 02. 2004, podľa §\n1 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 18 ods. 1, § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. v spojení s § 100 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu v uznesení sp. zn. 1Cdo/134/2022-326 z 24.\njanuára 2023.\n1.2. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že minister spravodlivosti rozhodnutím č.\n2490/2004-41 zo dňa 05. 02. 2004 v zmysle § 94 ods. 1 písm. a) zákona č. 323/1992 Zb. o notároch\na notárskej činnosti (Notársky poriadok) dočasne pozastavil žalobcovi ako notárovi výkon notárskeho\núradu z dôvodu trestného stíhania pre trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej\npečate a úradnej závery podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a po dobu zastavenia\nvýkonu notárskeho úradu nemohol žalobca vykonávať notársku činnosť. Rozhodnutie nadobudlo\núčinnosť dňom doručenia a dočasné pozastavenie malo trvať do právoplatnosti rozhodnutia. Podľa\npoučenia nebol proti tomuto rozhodnutiu prípustný rozklad. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa\n05. 03. 2004. Proti rozhodnutiu podal žalobca dňa 22. 03. 2004 rozklad podľa § 61 a § 54 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Ministerstvo spravodlivosti listom zo dňa 29.\n03. 2004 žalobcovi oznámilo, že rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu notárskeho úradu nie je\nrozhodnutím v zmysle správneho poriadku, pretože minister má pri výkone tejto právomoci postavenie\nčlena vlády a ústavného činiteľa, nie ústredného orgánu štátnej správy. Uviedlo, že predmetné\nrozhodnutie je administratívnym aktom aplikácie práva a nemožno ho napadnúť odvolaním (rozkladom).\nUznesením sp. zn. 1Sž-o-NS 159/2005 zo dňa 05. 09. 2005 najvyšší súd ako odvolací súd odložil\nvykonateľnosť rozhodnutia ministra spravodlivosti zo dňa 05. 02. 2004 č. 2490/2004-41 až do dňa\nrozhodnutia o veci samej; toto rozhodnutie bolo podľa pečiatky jeho advokáta žalobcovi doručené dňa\n22. 09. 2005. Uznesením sp. zn. 1Sž-o-NS 159/2005 zo dňa 24. 03. 2006 najvyšší súd ako odvolací\n\nsúd v súlade s § 221 ods. písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 31. 03. 2005 č.k. 4Sž\n42/2004 a konanie o veci zastavil s tým, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vec postupuje\nMinisterstvu spravodlivosti na rozhodnutie o rozklade žalobcu zo dňa 22. 03. 2004. V odôvodnení\nuznesenia uviedol, že rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu notárskej činnosti č. 2490/2004-41\nzo dňa 05. 02. 2004 bolo individuálnym správnym aktom, týkalo sa základných práv žalobcu, bolo\nrozhodnutím vydaným v správnom konaní, bolo preskúmateľné súdom a muselo byť aj predmetom\nrozkladového konania. V rámci rozkladového konania mal o rozklade žalobcu rozhodnúť žalovaný.\nŽalovaný mal teda o rozklade žalobcu rozhodnúť v súlade so správnym poriadkom a na rozhodnutie,\nresp. vybavenie veci nestačil prípis žalovaného zo dňa 29. 03. 2004. Najvyšší súd skonštatoval, že\ntak bude musieť urobiť a to s náležitosťami uvedenými v § 46 a § 47 správneho poriadku a zároveň\npoukázal na vecné nedostatky rozhodnutia ministra, ktoré sa týkali rozporov v dátume rozhodnutia,\nako aj skutočnosti, že rozhodnutie ministra nebolo prerokované s notárskou komorou ako kolektívnym\norgánom, hoci to vyžaduje § 94 ods. 1 Notárskeho poriadku. Toto rozhodnutie najvyššieho súdu\nbolo žalobcovi doručené dňa 23. 06. 2006. Vo veci následne rozhodol minister spravodlivosti, ktorý\nrozhodnutím zo dňa 07. 08. 2006 v zmysle § 59 ods. 3 a § 61 ods. 2 správneho poriadku zrušil\nrozhodnutie č. 2490/2004-41 zo dňa 05. 02. 2004 a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie\nprejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový orgán vo veci dodnes nerozhodol.\n1.3.\nVychádzajúc zo záväzného právneho názoru dovolacieho súdu v uznesení sp. zn.\n1Cdo/134/2022-326 z 24. januára 2023, ako aj rozhodnutia odvolacieho súdu v uznesení sp. zn.\n8Co/101/2017-235 zo dňa 13. marca 2018 dospel k záveru, že rozhodnutie ministra spravodlivosti o\ndočasnom pozastavení výkonu notárskeho úradu žalobcovi zo dňa 05. 02. 2004 nie je nezákonným\nrozhodnutím v zmysle § 1 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., nakoľko toto rozhodnutie\nnenadobudlo právoplatnosť a ani podľa § 4 ods. 2 zákona, keď včasným podaním rozkladu nenadobudlo\nv súlade s § 61 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vykonateľnosť. Aj s poukazom\nna uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/102/2019 zo dňa 30. 12. 2020 (R 67/2021), na ktoré\nodkázal aj dovolací súd vo svojom rozhodnutí o dovolaní pod sp. zn. 1Cdo/134/2022, konštatoval, že\nani prípadný odlišný právny záver ohľadom vykonateľnosti rozhodnutia ministra by neviedol k odlišným\nprávnym záverom v tejto veci, keď v zmysle uvedeného zbierkového rozhodnutia je v prípade, ak sa\nzodpovednosť štátu za škodu odvodzuje od rozhodnutia, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na jeho\nprávoplatnosť (§ 4 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb.), je potrebné prípadnú náhradu škody vzniknutej v\ndôsledku vydania takéhoto rozhodnutia posudzovať podľa ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom, a nie nezákonným rozhodnutím.\n1.4. Súd mal preukázanú existenciu nesprávneho úradného postupu. Minister spravodlivosti nesprávne\npostupoval, keď žalobcovi dočasne pozastavil výkon notárskeho úradu bez toho, aby v súlade s §\n94 ods. 1 Notárskeho poriadku toto rozhodnutie prerokoval s notárskou komorou. Ďalším zásadným\npochybením bolo, že v poučení o opravnom prostriedku bolo v rozhodnutí uvedené, že voči rozhodnutiu\nnie je prípustný rozklad, hoci išlo o rozhodnutie vydané v správnom konaní, proti ktorému bol v zmysle §\n61 ods. 1 správneho poriadku rozklad prípustný. Potom, ako žalobca rozklad v súlade so zákonom podal,\no tomto rozklade nebolo v súlade so zákonom rozhodnuté. Žalovaný nielenže nerešpektoval odkladný\núčinok rozkladu, ale navyše žalobcu upozornil, že ak bude vo výkone funkcie notára pokračovať,\nmôžu byť proti jeho osobe vyvodené trestnoprávne dôsledky. Z uvedených skutočností je zrejmé, že\nminister spravodlivosti, resp. žalovaný pri rozhodovaní o žalobcovi nekonali v súlade so zákonom, a teda\nnepochybne ide o nesprávny úradný postup, pričom bol konštatovaný aj v uznesení najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Sž-o-NS 159/2005 zo dňa 24. 03. 2004.\n1.5. Zvyšnými podmienkami nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom,\nt.j. vznik škody a príčinná súvislosť sa súd nezaoberal, nakoľko v prvom rade vyhodnotil námietku\npremlčania vznesenú žalovaným a dospel k záveru, že táto je dôvodná. Nakoľko v konaní nešlo\no nárok na náhradu škody vyplývajúcej z nezákonného rozhodnutia, premlčacia doba neplynie odo\ndňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia, ale odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o\nškode. Škoda a jej výška v konaní ustálená nebola, podľa žalobcu išlo o škodu vzniknutú v dôsledku\nnevykonávania notárskeho úradu v období odo dňa 05. 03. 2004 do 22. 09. 2005. Škoda by tak bola\nurčená ku dňu 22. 09. 2005, preto súd dospel k záveru, že žalobca sa o škode dozvedel už ku dňu 22.\n09. 2005, lebo v tento deň mu bolo doručené uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Sž-o-NS 159/2005\nzo dňa 05. 09. 2005, ktorým najvyšší súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia ministra spravodlivosti č.\n2490/2004-41 zo dňa 05. 02. 2004. Žalobca v danom čase vedel, že minister spravodlivosti svojím\npostupom, t.j. najmä nepripustením rozkladu a jeho odkladného účinku porušil zákon a vedel, že mu v\ndôsledku toho nevykonávaním notárskeho úradu vzniká škoda. Odložením vykonateľnosti bola jednak\npotvrdená dôvodnosť jeho tvrdení, a taktiež bol stanovený konečný dátum, kedy mu škoda prestala\n\nvznikať a bola teda určiteľná. Najneskôr sa však žalobca o vzniku škody nepochybne dozvedel dňa\n23. 06. 2006, keď mu bolo doručené uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Sž-o-NS 159/2005 zo dňa\n24. 03. 2006 o zrušení rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž 42/2004 z 31. 03. 2005 a konanie bolo\nzastavené s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia bola vec postúpená ministrovi spravodlivosti\nna rozhodnutie o rozklade žalobcu. Týmto rozhodnutím bola definitívne potvrdená vedomosť žalobcu\no škode, nakoľko v tomto rozhodnutí bolo explicitne uvedené, že rozhodnutie ministra spravodlivosti\nbolo vydané v správnom konaní, muselo byť predmetom rozkladového konania a bolo preskúmateľné\nsúdom. Žalobca tak získal definitívnu vedomosť o škode, nakoľko zo samotného rozhodnutia priamo\nvyplývalo, že ním podaný rozklad mal mať odkladný účinok. Ak by ministerstvo spravodlivosti tento\nodkladný účinok rozkladu rešpektovalo, žalobca by po celú žalovanú dobu od 05. 03. 2004 do 22. 09.\n2005 nemal pozastavený výkon notárskeho úradu a žiadna škoda by mu nevznikla. Žalobca sa tak\nnajneskôr 23. 06. 2006 dozvedel, že mu vznikla škoda - vedel dôvody jej vzniku, časové ohraničenie a\nvedel určiť jej výšku. Argumentácii žalobcu, že o škode sa dozvedel až dňa 17. 08. 2006, keď mu bolo\ndoručené rozhodnutie ministra spravodlivosti o rozklade č. 2490/2004-41 zo dňa 07. 08. 2006, ktorým\nbolo zrušené pôvodné rozhodnutie ministra spravodlivosti o pozastavení výkonu notárskeho úradu\nžalobcovi, súd nevyhovel. Uviedol, že aj keby minister spravodlivosti týmto rozhodnutím právne záväzný\nnázor najvyššieho súdu nerešpektoval, a bol by svoje pôvodné rozhodnutie potvrdil, nemalo by to žiadny\nvplyv na vzniknutý nárok žalobcu na náhradu škody, nakoľko jeho nárok by bol naďalej odvodený od\nnesprávnosti úradného postupu pri nerešpektovaní odkladného účinku rozkladu. Na vedomosť žalobcu\no škode nebolo potrebné, aby bol nesprávny úradný postup potvrdený súdnou autoritou; ak by však aj\ntakéto potvrdenie potrebné bolo, takýmto rozhodnutím bolo nepochybne uznesenie najvyššieho súdu\na nie rozhodnutie ministra spravodlivosti. Pokiaľ žalobca tvrdil, že premlčacia lehota začala plynúť až\ndňa 26. 06. 2007, čo je dátum vyhotovenia znaleckého posudku D.. X., na základe ktorého sa dozvedel\no výške škody, súd sa s týmto názorom nestotožnil, nakoľko v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode, pričom poškodený\nv danom okamihu nemusí poznať presný rozsah škody, postačuje vedomosť, že mu škoda vznikla\na jej výška je v danom okamihu určiteľná (s poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n6Cdo/300/2012). Žalobca sa o vzniku škody dozvedel najneskôr dňa 23. 06. 2006, trojročná premlčacia\nlehota tak uplynula dňa 23. 06. 2009, t.j. uplynula skôr, ako žalobca dňa 10. 08. 2009 podal na\nMinisterstve spravodlivosti žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku, nie je teda možné aplikovať\nustanovenie § 22 ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb. o neplynutí lehoty počas šiestich mesiacov v čase\nprerokovania návrhu. Keďže žaloba bola podaná dňa 17. 10. 2010, bola podaná po uplynutí premlčacej\nlehoty a vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania počas konania v zmysle § 100 ods.\n1 Občianskeho zákonníka, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žiadosť žalobcu, aby na námietku\npremlčania neprihliadol pre jej rozpor s dobrými mravmi, súd pokladal za nedôvodnú s poukazom na\nzásadu vigilantibus iura scripta (bdelým patrí právo). Poukázal na to, že žalobca podal na Ministerstvo\nspravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie návrhu až dňa 10. 08. 2009, t.j. viac ako 2 roky po\nvypracovaní znaleckého posudku, a takmer štyri roky potom, ako mu škoda prestala vznikať, a žalobu\nna súd podal až dňa 17. 02. 2010. Nad rámec uvedeného konštatoval, že sa stotožňuje s názorom\nžalovaného, že je ťažko možné priznať dôvodnosť rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi v\nsituácii, keď bol žalobca z dôvodov, pre ktoré mu bola pozastavená činnosť, následne právoplatne\nodsúdený v trestnom konaní. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) v poradí tretím rozsudkom z 24. septembra 2024\nsp. zn. 8Co/69/2024-521 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a žalovanému\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,\nže žalobca svoj nárok na náhradu škody spôsobenú mu nesprávnym úradným postupom uplatnil po\nuplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby a podanú žalobu bolo potrebné ako nedôvodnú\nzamietnuť, správne aplikujúc ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. (§ 4, § 18, § 22), v súlade s ustálenou\nsúdnou praxou a konštantnou judikatúrou, preto sa odvolací súd s rozhodnutím v celom rozsahu\nstotožnil.\n2.1. Vychádzajúc z uznesenia odvolacieho súdu č.k. 8Co/99/2023-349 zo dňa 28. 09. 2023 v spojení\nso závermi vyplývajúcimi z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/134/2022 zo dňa 24. 01.\n2023 súd prvej inštancie posúdil žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody podľa § 18 ods. 1\nzákona č. 58/1969 Zb. a dospel k správnemu záveru, že existencia nesprávneho úradného postupu\nbola preukázaná, pretože žalovaný odmietol konať o žalobcom podanom rozklade proti rozhodnutiu\nvydanom ministrom spravodlivosti v správnom konaní, keď jeho list zo dňa 29. 03. 2004 na vybavenie\nrozkladu žalobcu nestačil a nerešpektoval odkladný účinok žalobcom podaného rozkladu. Pokiaľ žalobca\n\nnamietal, že rozhodnutie ministra o pozastavení výkonu notárskeho úradu zo dňa 05. 02. 2004 sa\nmalo posudzovať ako nezákonné rozhodnutie, ktoré bolo vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť\npodľa § 4 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., odvolací súd uviedol, že zotrváva na svojom skutkovom\nzávere vyjadrenom už v bode 9. rozsudku č.k. 8Co/101/2017-235, v zmysle ktorého včasným podaním\nrozkladu žalobcom došlo k odkladu vykonateľnosti a právoplatnosti rozhodnutia ministra o dočasnom\npozastavení mu notárskeho úradu, a práve nerešpektovaním odkladného účinku rozkladu žalovaným\ndošlo z jeho strany k nesprávnemu úradnému postupu. Konštatoval, že nesprávny názor žalovaného\nna možnosť podania riadneho opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie treba považovať za\nvykonateľné a právoplatné, lebo pokiaľ účastník správneho konania v dôsledku nesprávneho poučenia\nalebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho\npodal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia (§ 54 ods. 3\nzákona č. 138/2004 Z.z.). Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že uznesením Najvyššieho\nsúdu SR bola odložená vykonateľnosť ministra o dočasnom pozastavení výkonu notárskeho úradu.\nŽalobca využil možnosť podania rozkladu ako riadneho opravného prostriedku voči rozhodnutiu ministra,\na preto sa neuplatní v danom prípade § 3 zákona č. 58/1969 Zb. podľa ktorého sa žalobca dovolával\nokolností hodných osobitného zreteľa, ktoré výnimočne priznávajú nárok na náhradu škody aj v prípade\nnevyčerpania riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu. Vzhľadom na to, že v\ndanom prípade išlo o nevykonateľné rozhodnutie ministra, ktoré však bolo zrušené skôr ako nadobudlo\nprávoplatnosť, správne konajúci súd aplikoval na žalobcom opísané skutkové okolnosti rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR pod č. R 67/2021. Išlo o rozhodnutie, ktoré bolo na základe riadneho opravného\nprostriedku podaného v správnom konaní zrušené skôr ako nadobudlo právoplatnosť, preto sa uplatní\nzodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.\n2.2. V súvislosti so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu bol premlčaný, odvolací súd poukázal\nnajmä na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 173/2019, kde konštatoval, že v režime zákona\nč. 58/1969 Zb. pri nárokoch zo zodpovednosti za nesprávny úradný postup sa uplatňuje iba jediná, a to\nsubjektívna premlčacia doba podľa § 22 ods. 1 tohto zákona. S poukazom na uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 5MCdo/13/2010 a sp. zn. 4Cdo/217/2021 odvolací súd uviedol, že rozhodujúci okamih\npre plynutie subjektívnej doby je, kedy sa poškodený dozvedel o škode, pričom sa nevyžaduje vedomosť,\nkto za ňu zodpovedá, nakoľko za škodu je vždy zodpovedný štát. Stotožnil sa so záverom súdu prvej\ninštancie, že ku dňu 22. 09. 2005, kedy žalobcovi bolo doručené uznesenie najvyššieho súdu o odložení\nvykonateľnosti rozhodnutia ministra o dočasnom pozastavení notárskeho úradu, bol stanovený konečný\ndátum, kedy mu škoda prestala vznikať a jej rozsah bol objektívne vyčísliteľný v peniazoch. Dňa 23.\n06. 2006, kedy bolo žalobcovi doručené uznesenie najvyššieho súdu, ktorým bolo konanie zastavené\na vec postúpená ministrovi na rozhodnutie o rozklade žalobca vedel dôvody vzniku škody, jej časové\nohraničenie a vedel určiť i jej výšku, a preto uvedeným dňom mu začala plynúť trojročná premlčacia\ndoba na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom ministra,\npričom žaloba tak bola daná po uplynutí premlčacej doby.\n2.3. S odkazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/249/2014 odvolací súd uviedol, že súd\nprvej inštancie starostlivo posúdil rozpor žalovaným vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi.\nMal za to, že nesprávne poučenie o neprípustnosti rozkladu proti rozhodnutiu ministra nepredstavuje\ntakú relevantnú okolnosť, za ktorej bola námietka premlčania žalovaným uplatnená a na ktorú by z\nhľadiska posudzovania rozporu vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi bolo možné z pohľadu\nvyššie uvedených záverov ustálenej súdnej praxe v tomto konaní prihliadnuť. Uplatnenie námietky\npremlčania žalovaným treba považovať za postup legitímny a nie šikanózny. Dodal, že žalovaný vzniesol\nnámietku premlčania v záujme dosiahnutia zmyslu a účelu sledovaného právnou normou, (§ 100 ods. 1\nObč. zák.), pričom vznesenie námietky premlčania vyplývalo z potreby ochrany verejných prostriedkov a\nnebola ním zneužitá ako prostriedok slúžiaci na poškodenie žalobcu. So zreteľom na uvedené odvolací\nsúd uzavrel, že vznesenie námietky premlčania nepredstavuje v okolnostiach danej veci zneužitie\npráva žalovaným na úkor žalobcu, keď tento sám márne uplynutie lehoty na podanie žaloby zavinil.\nDovolávanie sa aplikácie § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. s odkazom na uplatnenie nepravej\nretroaktivity považuje odvolací súd za nenáležité. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396\nods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie. Jeho prípustnosť\nvyvodzoval z dôvodov § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Namietal, že tvrdenia a z nich vyvodený\nprávny názor súdu prvej a druhej inštancie neobstoja, lebo sú v rozpore so skutkovým a právnym\nstavom veci. Zopakoval, že súd mal nárok žalobcu posúdiť v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 58/1969\nZb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. V tejto súvislosti\n\npoukázal ma uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/102/2019, ktoré súd nesprávne podľa jeho\nnázoru interpretoval, keď považoval za nesporné, že nezákonné rozhodnutie ministra spravodlivosti\no dočasnom pozastavení výkonu notárskeho úradu žalobcu bolo vykonateľné. Pokiaľ súd v dôsledku\nžalobcom podaného rozkladu považoval predmetné rozhodnutie za nevykonateľné, tak podľa žalobcu\nv zmysle citovaného uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/102/2019 platí výnimka 3/ existencia\nprípadu hodného osobitného zreteľa, lebo notárska komora pozastavila výkon jeho úradu a predmetné\nnezákonné rozhodnutie malo za následok vznik škody. Zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za\nškodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu\nbola odčinená a splnenie formálnej podmienky zrušenia právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej\nmoci je treba vykladať extenzívne a nie spôsobom, ktorý by zodpovednosť štátu de facto vylučoval (viď\nuznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/333/2009).\n3.1. V ďalšom žalobca namietal, že súdy porušili princíp právnej istoty žalobcu, keď ani jeden súd\nod podania žaloby premlčanie nároku nekonštatoval. Práve naopak, okresný súd v rozsudku zo 14.\n10. 2016 v bode 27. námietku premlčania vznesenú žalovanou vyhodnotil ako nedôvodnú a ustálil, že\npôvodná žaloba bola súdu doručená v 3-ročnej lehote + 6 mesiacov, počítanej od doručenia rozhodnutia\nministra spravodlivosti SR č. 2490/2004-41 zo dňa 07. 08. 2006 a uzavrel, že žaloba žalobcu bola súdu\ndoručená včas.\n3.2. Podľa názoru žalobcu neobstojí ani tvrdenie súdu uvedené v bode 18. napadnutého rozsudku,\nže: „žalobca nevyvodzuje rozpor v konaní žalovanou vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi\nzo žiadnych konkrétnych skutkových okolnosti týkajúcich sa jej uplatnenia...“, mal za to, že žalobca sa\ndopustil pri uplatnení námietky premlčania nezákonným rozhodnutím úmyselne zneužitia práva na úkor\nžalobcu.\n3.3. Poľa názoru žalobcu napriek tomu nemožno nebrať v úvahu fakt, že podľa teraz platnej citovanej\núpravy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., by bolo zachovanie premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcu\nna náhradu škody aj z titulu nesprávneho úradného postupu nesporné (3 roky + 6 mesiacov). Je preto\npotrebné uplatniť nepravú retroaktivitu § 15 ods. 1 teraz platného zákona č. 514/2003 Z.z.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ho žiadal odmietnuť, resp. zamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti\ndovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné\nodmietnuť.\n6. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť ním podaného dovolania (aj) z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie\nkončí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n8. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto\nskúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní došlo k ním tvrdeným vadám zmätočnosti.\n8.1. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti\ndovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndovolacím dôvodom. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442\nCSP).\n8.2. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\n\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n9. Posudzujúc dovolanie podľa obsahu (§ 124 CSP), žalobca v súvislosti s § 420 písm. f) CSP namietal\nzásah do princípu právnej istoty pre odlišné rozhodnutie o námietke premlčania a nesprávne právne\nposúdenie v otázke uplatnenia námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi a námietky retroaktivity\nvo vzťahu k uplatneniu námietky premlčania.\n10. K odlišnosti právneho posúdenia nároku žalobcu na náhradu škody v porovnaní s predchádzajúcim\nrozsudkom súdu prvej inštancie zo 14. októbra 2016 č.k. 25C/17/2010-168, kde súd konštatoval,\nže žaloba bola doručená včas a preto bola námietka premlčania nedôvodná, dovolací súd uvádza,\nže v žalobcom uvádzanom rozsudku bol nárok na náhradu škody posúdený súdom odlišne a to\nako náhrada škody vyplývajúca z nezákonného rozhodnutia (§ 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.). V\ndovolaním napadnutom rozsudku odvolacieho súdu ako aj jemu predchádzajúcom rozhodnutí súdu\nprvej inštancie bol však nárok žalobcu (vychádzajúc zo záverov rozhodnutia najvyššieho súdu pod\nsp. zn. 1Cdo/134/2022 z 24. januára 2023 v danej veci) posúdený ako náhrada škody z nesprávneho\núradného postupu podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Súdy v tejto súvislosti uviedli, že keďže v\nkonaní nešlo o nárok na náhradu škody vyplývajúcej z nezákonného rozhodnutia, nebolo podmienkou\nna uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie takého rozhodnutia, v dôsledku čoho sa neaplikuje\nhypotéza právnej normy uvedenej v § 22 ods. 2, 3 zákona č. 58/1969 Zb., a premlčacia doba neplynie\nodo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia ministra spravodlivosti SR zo 07. 08. 2006,\nktorým bolo rozhodnutie označené ako nezákonné, ale odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode\npodľa § 22 ods. 1 veta prvá zákona. Preto najneskôr dňa 23. 06. 2006, kedy bolo žalobcovi doručené\nuznesenie najvyššieho súdu, ktorým bolo konanie zastavené a vec postúpená ministrovi na rozhodnutie\no rozklade žalobca nepochybne získal vedomosť o škode, pričom trojročná premlčacia lehota uplynula\ndňa 23. 06. 2009, čiže skôr ako žalobca dňa 10. 08. 2009 podal na Ministerstve spravodlivosti SR žiadosť\no predbežné prerokovanie nároku a čím neplynie 6-mesačná lehota podľa § 22 ods. 3 zákona a žaloba\nzo dňa 17. 10. 2010 tak bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Rozhodnutie súdu prvej inštancie a\nodvolacieho súdu nemožno preto považovať za odlišné posúdenie veci v predchádzajúcom konaní a za\nporušenie princípu právnej istoty.\n11. Pokiaľ dovolateľ ďalej v rámci vady zmätočnosti namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, k tomu dovolací súd uvádza, že najvyšší súd už podľa\npredchádzajúcej právnej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení účastníka\nnie je znemožnená samotným právnym posúdením veci (R 54/2012, 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010,\n3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010, 8ECdo/170/2014).\nPrávnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo zistených skutkových okolností vyvodzuje\nprávne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne\nposúdenie predstavuje chybnú aplikáciu práva na zistený skutkový stav - ide o situáciu, keď súd buď\nnepoužil správny právny predpis, alebo ho nesprávne interpretoval, prípadne z nesprávnych právnych\nzáverov vyvodil chybné dôsledky.\n12. So zreteľom na uvádzané dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 420 písm.\nf) CSP prípustné.\n13. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\n\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n14. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n14.1. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n14.2. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna, nie skutková\notázka. Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo\nna aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného\npodľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu\ndovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods.\n1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania,\nzodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného\npatrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v\nustanoveniach § 431 až § 435 CSP. K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti\nnapadnutého rozhodnutia, či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení, môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n15. Žalobca vyvodzoval prípustnosť dovolania aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, pričom\nje z dovolania zrejmé podľa obsahu (§ 124 CSP), že namieta nesprávne právne posúdenie otázky,\nod ktorej podľa jeho názoru záviselo rozhodnutie vo veci samej, jednak ide o otázku posúdenia ním\nuplatnenej škody podľa § 4 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., v zmysle ktorého možno uplatniť nárok\nna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným, čím sa mal súd odchýliť od\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/102/2019; a jednak otázku či ide o prípad hodný osobitného\nzreteľa v zmysle výnimky uvedenej v uznesení najvyššieho súdu sp.zn. 4Obdo/102/2019, keď v dôsledku\nnezákonného rozhodnutia ministra spravodlivosti žalobcovi notárska komora uskutočnila pozastavenie\nvýkonu jeho notárskeho úradu, čím mu vznikla škoda. Zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za\nškodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu\nbola odčinená a splnenie formálnej podmienky zrušenia právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej\nmoci je treba vykladať extenzívne a nie spôsobom, ktorý by zodpovednosť štátu de facto vylučoval (viď\nuznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/333/2009).\n16. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu.\n16.1. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne\nvymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre\nposúdenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú\npodľa žalobcu riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje totiž dovolaciemu súdu posúdiť, či ide o otázku,\nod ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu. Zároveň musí byť v dovolaní podanom z tohto dôvodu aj konkrétne označené\njeho rozdielne rozhodnutie alebo rozhodnutie, od ktorého sa odvolací súd odklonil (§ 421 ods. 1 písm. a)\nCSP). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní,\na to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom.\n17. Vo vzťahu k prvej vymedzenej právnej otázke aplikácie ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 58/1969\nZb. na zistený skutkový stav žalobca tvrdí, že rozhodnutie ministra spravodlivosti z 05. februára 2004\nbolo vykonateľné. Z rozhodnutia odvolacieho súdu (bod 5. a 6.) však vyplýva, že súd prvej inštancie\nako aj odvolací súd vychádzali pri svojom právnom závere, že uplatnený nárok na náhradu škody je\npotrebné posudzovať titulom nesprávneho úradného postupu (§ 18 ods. 1 zákona), ktorého existencia\nbola preukázaná, vychádzajúc zo záveru predchádzajúceho rozhodnutia dovolacieho súdu z 24. januára\n\n2023 sp. zn. 1Cdo/134/2022, a odvolací súd zotrval na svojom skutkovom závere vyjadrenom v bode\n9 predchádzajúceho rozsudku sp. zn.8Co/101/2017-235, v zmysle ktorého včasným podaním rozkladu\nžalobcom došlo k odkladu vykonateľnosti a právoplatnosti rozhodnutia ministra o dočasnom pozastavení\nmu notárskeho úradu, a práve nerešpektovaním odkladného účinku rozkladu žalovaným došlo z jeho\nstrany k nesprávnemu úradnému postupu. Konštatoval, že nesprávny názor žalovaného na možnosť\npodania riadneho opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie treba považovať za vykonateľné\na právoplatné. Ustálil tak, že išlo o nevykonateľné rozhodnutie ministra, ktoré bolo na základe riadneho\nopravného prostriedku (rozkladu) zrušené skôr, ako nadobudlo právoplatnosť. K uvedenému sa už\nvyjadril dovolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, „Ak teda žalobca tvrdí, že rozhodnutie\nministra spravodlivosti z 5. februára 2004 bolo vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť, toto\ntvrdenie predstavuje polemiku so skutkovými zisteniami súdov nižšej inštancie, ktorými je dovolací\nsúd viazaný a nie je oprávnený do nich zasahovať. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd mal\nz vykonaného dokazovania za preukázané, že rozhodnutie ministra spravodlivosti z 5. februára 2004\nnebolo vykonateľné, nezaoberal sa ani aplikáciou § 4 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb.“ Z takýchto záverov\nvyplýva, že nejde o otázku, od vyriešenia ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, nevymedzenú\npodľa § 432 ods. 2 CSP, pričom žalobca len opätovne polemizuje so zisteným skutkovým stavom, ktorý\nmali súdy nižšieho stupňa ustálený tak, že rozhodnutie ministra sa v dôsledku podaného rozkladu nestalo\nvykonateľným, bolo zrušené skôr ako nadobudlo právoplatnosť.\n18. Vo vzťahu k otázke, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle výnimky uvedenej v\nuznesení najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/102/2019, dovolací súd poukazuje na ods. 6. rozhodnutia\nodvolacieho súdu, v ktorom uvádza nasledovné: „Žalobca využil možnosť podania rozkladu ako riadneho\nopravného prostriedku voči rozhodnutiu ministra, a preto sa neuplatní v danom prípade § 3 zákona č.\n58/1969 Zb. podľa ktorého sa žalobca dovolával okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré výnimočne\npriznávajú nárok na náhradu škody aj v prípade nevyčerpanie riadneho opravného prostriedku proti\nnezákonnému rozhodnutiu........... Vzhľadom na to, že v danom prípade išlo o nevykonateľné rozhodnutie\nministra, ktoré však bolo zrušené skôr ako nadobudlo právoplatnosť, správne konajúci súd aplikoval na\nžalobcom opísané skutkové okolnosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 67/2021. Nakoľko v danej veci išlo o rozhodnutie,\nktoré bolo na základe riadneho opravného prostriedku podaného v správnom konaní zrušené skôr ako\nnadobudlo právoplatnosť, uplatní sa zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom.“\n19. Právna veta rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 30. decembra 2020 sp. zn. 4Obdo/102/2019\nuverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č. R 67/2021 znie: „Škoda\nmôže vzniknúť aj v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré bude zrušené skôr,\nako nadobudne právoplatnosť - v tomto prípade je však potrebné zodpovednosť štátu za škodu, ktorá\nby vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním takéhoto rozhodnutia, posudzovať podľa ustanovení zákona\nč. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom, a nie podľa ustanovení toho istého zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím.“\n19.1. V bode 37. vyššie uvedeného rozhodnutia, na ktoré žalobca poukazuje sa uvádza: „Podľa §\n3 zákona č. 58/1969 Zb., ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti\nnezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť“. V bode 38. sa uvádza:\n„Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné\nrozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím\ntohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ako\nvýnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe\nopravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené“. V bode 49. sa uvádza: „Aj napriek tomu, že\npredpokladom vzniku práva na náhradu škody je (okrem iného) existencia právoplatného rozhodnutia a\njeho zrušenie alebo zmena, treba uviesť, že sú určité výnimky, kedy sa možnosť poškodeného subjektu\ndomáhať sa náhrady škody neviaže na požiadavku zrušenia alebo zmeny právoplatného rozhodnutia,\nale k vzniku škody môže dôjsť (a v mnohých prípadoch aj reálne dochádza) ešte predtým, ako sa\nkonkrétne rozhodnutie stane právoplatným, resp. ešte predtým, ako je takéto rozhodnutie zrušené alebo\nzmenené. Týmito výnimkami sú: 1/ existencia tzv. ničotného rozhodnutia, 2/ existencia vykonateľného\n\nrozhodnutia (bez ohľadu na jeho právoplatnosť), 3/ existencia prípadov hodných osobitného zreteľa\n(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/17/2011)“.\n20. Z uvedeného vyplýva, že aj táto žalobcom vymedzená otázka je skutková, nemajúca zásadný\nvýznam pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací súd, vychádzajúc zo záverov dovolacieho súdu\na skutkových záveroch vyjadrených v bode 9 predchádzajúceho rozsudku odvolacieho súdu sp. zn.\n8Co/101/2017-235 ustálil, že nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať z titulu nesprávneho\núradného postupu (minister odmietol konať so žalobcom o podanom rozklade a nerešpektoval jeho\nodkladný účinok), pričom rozhodnutie ministra, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj nárok na náhradu\nškody bolo v dôsledku podania rozkladu žalobcom zrušené skôr ako nadobudlo právoplatnosť a\nje naň potrebné aplikovať R 67/2021. Podľa tejto ustálenej judikatúry súdov ak rozhodnutie bolo\nzrušené skôr ako nadobudlo právoplatnosť, treba náhradu škody posudzovať podľa ustanovení zákona\nč. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom, a nie podľa ustanovení toho istého zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím. Z uvedeného vyplýva, že pre rozhodnutie súdu nižšej inštancie nebolo\npodstatné, či v danej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa (aj keď odvolací súd poznamenal,\nže sa neuplatňuje vzhľadom na podanie rozkladu ako riadneho opravného prostriedku v súlade s § 3\nzákona). Pre posúdenie nároku žalobcu bolo zásadné, že podaním rozkladu sa rozhodnutie ministra\nzrušilo skôr ako nadobudlo právoplatnosť, pričom práve nerešpektovaním rozkladu (teda v príčinnej\nsúvislosti s vydaním rozhodnutia) došlo k nesprávnemu úradnému postupu žalovaného. Odvolací súd\nvo vzťahu k tejto námietke správne uviedol, že žalobca si splnil možnosť podať opravný prostriedok,\npreto nebolo potrebné navyše preukazovať či tu sú okolnosti hodné osobitného zreteľa.\n21. Z dovolania žalobcu nie je možné zistiť právnu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP,\npreto dovolateľ nevymedzil tento dovolací dôvod spôsobom uvedeným v § 432 CSP, čo je dôvodom na\nodmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f) CSP.\n22. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c) CSP (§ 420 písm. f)\nCSP) a podľa § 447 písm. f) CSP (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) v celom rozsahu odmietol.\n23. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca, bývalý notár, sa od štátu domáhal náhrady škody za obdobie, keď mu minister spravodlivosti dočasne pozastavil výkon notárskeho úradu rozhodnutím, ktoré bolo po včas podanom rozklade zrušené skôr, ako nadobudlo právoplatnosť. Súdy nižších inštancií, viazané skorším právnym názorom dovolacieho súdu, posúdili nárok ako náhradu škody z nesprávneho úradného postupu podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. (nerešpektovanie odkladného účinku rozkladu a nerozhodnutie o ňom) a žalobu zamietli pre premlčanie, keďže subjektívna trojročná doba podľa § 22 ods. 1 začala plynúť najneskôr doručením uznesenia najvyššieho súdu v správnom súdnictve, nie doručením neskoršieho zrušujúceho rozhodnutia ministra; námietku premlčania nepovažovali za rozpornú s dobrými mravmi. Dovolateľ namietal porušenie právnej istoty pre odlišné posúdenie premlčania oproti skoršiemu rozsudku, nesprávne právne posúdenie a odklon od R 67/2021 pri aplikácii § 4 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. Dovolací súd dovolanie odmietol: podľa § 420 písm. f) CSP nie je prípustné, lebo nesprávne právne posúdenie nie je vadou zmätočnosti a odlišný záver o premlčaní vyplýval z odlišného právneho titulu nároku; podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je prípustné, lebo tvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia ministra je polemikou so skutkovým zistením, že rozhodnutie sa pre rozklad nestalo vykonateľným, a otázka prípadu hodného osobitného zreteľa nebola pre rozhodnutie podstatná, keďže sa uplatní zodpovednosť za nesprávny úradný postup (R 67/2021).", "pravna_veta": "Nesprávne právne posúdenie veci ani odlišné posúdenie námietky premlčania v porovnaní so skorším, neskôr zrušeným rozhodnutím súdu nižšej inštancie nezakladajú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, ak bol nárok v konečnom rozhodnutí posúdený podľa iného právneho titulu (nesprávny úradný postup namiesto nezákonného rozhodnutia). Ak dovolateľ pod označením dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP len polemizuje so skutkovým záverom súdov nižších inštancií, ktorým je dovolací súd viazaný (§ 442 CSP), nejde o vymedzenie právnej otázky podľa § 432 ods. 2 CSP a dovolanie sa odmietne podľa § 447 písm. f) CSP. Škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s rozhodnutím orgánu štátu, ktoré bolo na základe riadneho opravného prostriedku zrušené skôr, ako nadobudlo právoplatnosť, treba posudzovať podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 18 ods. 1), nie nezákonným rozhodnutím, a nie je potrebné skúmať existenciu prípadu hodného osobitného zreteľa podľa § 3 tohto zákona.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 432 ods. 2 CSP", "§ 442 CSP", "§ 447 písm. f) CSP", "§ 4 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb.", "§ 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.", "§ 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb."], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/69/2024", "guid": "6e873965-0b36-4def-97a0-4d44901a72cc:3f06bf15-428b-4348-9506-a93ac6241ae1", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["zodpovednosť štátu za škodu", "nesprávny úradný postup", "nezákonné rozhodnutie", "premlčanie", "subjektívna premlčacia doba", "odkladný účinok rozkladu", "prípustnosť dovolania", "viazanosť skutkovým stavom"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}