{"guid": "c9e0c783-799f-4489-a9bc-65e58003f849:cfc5baa8-3765-4160-8212-201b55c33026", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1011899843.1", "spisova_znacka": "1Obdo/47/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2025 z 11. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. februára 2026, sp. zn. 1Obdo/47/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1011899843.1", "identifikacne_cislo": "1011899843", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "datum_vydania": "2026-02-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-92.odsek-3", "nazov": "§ 92 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-92.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-106", "nazov": "§ 106 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-106", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-111.odsek-3", "nazov": "§ 111 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-111.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-111"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-123.odsek-2", "nazov": "§ 123 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-123.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-125.odsek-2", "nazov": "§ 125 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-125.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "nazov": "§ 429 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-23.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-23.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/305-2013/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-3.odsek-10", "nazov": "§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-3.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-33b", "nazov": "§ 33b OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-33b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-33b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-92", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-106", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-111", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-123", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-125", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2013/305#paragraf-23", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-33b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfc5baa8-3765-4160-8212-201b55c33026", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1011899843.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1011899843.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1011899843.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/47/2025\n1011899843\n11. 02. 2026\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2026:1011899843.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a\nčleniek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Beaty Miničovej, v spore žalobcu NAUTILUS, spol. s r.o., so\nsídlom M. Sch. Trnavského 6, 841 01 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 35 693 142, zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou Weis & Partners s.r.o., so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava - mestská\nčasť Ružinov, IČO: 47 234 776, proti žalovanému Mesto Senec, so sídlom Mierové Námestie 8, 903 01\nSenec, IČO: 00 305 065, zastúpenému advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom\nTomášikova 28, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 855 673, o zaplatenie 92 365,23 eura\ns príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/60/2018-574\nz 29. mája 2019, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Pezinok (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom\nč. k. 9Cb/16/2008-542 z 25.\nseptembra 2017 zamietol v celom rozsahu žalobu žalobcu o náhradu škody (ušlého zisku) a žalovanému\npriznal nárok na náhradu trov konania s tým, že o jej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením.\n2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k.\n3Cob/60/2018-574 z 29. mája 2019 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa §\n387 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „CSP“) a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1\nCSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n3. Po rozhodnutí odvolacieho súdu boli súdu prvej inštancie doručené tri podania, ktoré by podľa obsahu\nmohli byť dovolaním žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/60/2018-574 z\n29. mája 2019. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „dovolací súd“)\nv uznesení sp. zn. 1Obdo/79/2021 z 23. novembra 2022 k prvým dvom podaniam, označeným ako\n„Dovolanie“ (č. l. 600 a nasl. a č. l. 644 a nasl. spisu), ktoré v mene žalobcu podal jeho predchádzajúci\nprávny zástupca (advokátska kancelária ŠÁŠIK & Partners s. r. o.), uviedol, že na ne v súlade s § 125\nods. 2 CSP neprihliadal, pretože neboli autorizované, ani v rámci zákonnej lehoty doplnené, pričom v\nnáslednom podaní doručenom súdu prvej inštancie 14. februára 2020 rovnaký právny zástupca žalobcu\nuviedol, že dovolanie doručené súdu 16. septembra 2019 (č. l. 600 a nasl. spisu) bolo autorizované\npečaťou právnickej osoby, ktorú zastupuje (čiže vo vzťahu ku spísaniu a podaniu dovolania nie\noprávnenou osobou a taktiež nepodpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom) a zároveň žiadnou\nz príloh tohto podania (ani výsledkom informatívneho overenia na č. l. 653 spisu) nepreukázal, že\ndovolanie doručené súdu 16. septembra 2019 ním bolo autorizované tak, ako zákon predpokladá. Dňa\n24. augusta 2021 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie označené ako „Doplnenie dovolania“, o\nktorom dovolací súd skonštatoval, že bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpenou v súlade so zákonom. Žalobca (ďalej aj „dovolateľ“)\nvyvodzoval prípustnosť dovolania v tomto podaní z ustanovení § 420 písm. f) CSP, § 421 ods. 1 písm.\n\na) a písm. c) CSP a žiadal, aby dovolací súd obe rozhodnutie súdov nižšej inštancie zrušil a vec vrátil\nsúdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.\n4. Dovolací súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. 1Obdo/79/2021 z 23. novembra 2022 tiež uviedol,\nže napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bol 15. júla 2019 doručený JUDr. B.I., ktorý pôvodne v\nkonaní zastupoval žalobcu, avšak v tomto čase bol už JUDr. B.I. vyčiarknutý zo zoznamu advokátov\ns účinnosťou od 1. januára 2019, preto takéto doručenie nemožno považovať za účinné doručenie\npredmetného rozhodnutia žalobcovi. Následne bolo súdu prvej inštancie doručené splnomocnenie,\nktorým žalobca splnomocnil advokátsku kanceláriu Weis & Partners s.r.o. na zastupovanie v konaní,\nktorej advokátskej kancelárii bol 24. júna 2021 doručený rozsudok odvolacieho súdu, pričom od tohto\ndátumu (ako dátumu účinného doručenia rozsudku odvolacieho súdu žalobcovi) začala žalobcovi v\nzmysle § 427 ods. 1 CSP plynúť zákonná dvojmesačná lehota na podanie dovolania. Dovolanie (podanie\noznačené ako „Doplnenie dovolania“) bolo súdu prvej inštancie doručené 24. augusta 2021, teda včas\n(posledný deň lehoty na podanie dovolania). Dovolací súd uzavrel, že na podania predošlého právneho\nzástupcu dovolateľa, označené ako „Dovolanie“ (č. l. 600 až 607 a č. l. 644 až 651 spisu), z uvedených\ndôvodov neprihliadal a za dovolanie podľa obsahu a vzhľadom na jeho podanie v rámci zákonnej\ndovolacej lehoty považoval iba podanie doručené súdu 24. augusta 2021, označené ako „Doplnenie\ndovolania“ (č. l. 728 a nasl. spisu).\n5. K argumentu žalovaného uvedenému vo vyjadrení k dovolaniu a spočívajúcemu v tvrdení, že\nskutočnosť, že v čase doručenia odvolacieho rozsudku pôvodnému právnemu zástupcovi bol tento\nvyčiarknutý zo zoznamu advokátov, je právne irelevantná (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 5Cdo/130/2017 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. IV. ÚS 451/2018), na základe čoho mal žalovaný za to, že na opakované zasielanie\nrozsudku odvolacieho súdu žalobcovi nebol žiadny právny základ a dôvod, dovolací súd uviedol, že\nv prípade odkazovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Cdo/130/2017) ide o ojedinelé\nrozhodnutie, ktoré nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax, týkajúcu sa otázky posúdenia účinnosti\ndoručenia rozhodnutia bývalému advokátovi vyčiarknutému zo zoznamu advokátov, pričom sám\ndovolací súd vyslovil iný právny názor na rovnakú procesnú situáciu v konaniach pred vydaním\ndotknutého rozhodnutia (sp. zn. 5Obdo/24/2017, sp. zn. 3Cdo/229/2016), ako aj po jeho vydaní (sp. zn.\n7Cdo/47/2018). Dovolací súd sa nestotožnil s názorom, že ustanovenie § 92 ods. 3 CSP, podľa ktorého\nsú odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom voči súdu účinné dňom,\nkeď ich strana alebo zástupca súdu oznámili, sa analogicky vzťahuje aj na zánik výkonu advokácie\nprávneho zástupcu žalobcu vo vzťahu k oznamovacej povinnosti voči súdu. Zo znenia citovaného\nustanovenia § 92 ods. 3 CSP vyplýva, že zákonodarcom boli zámerne zadefinované iba dva z viacerých\nmožných spôsobov zániku plnomocenstva, na ktoré sa uvedené ustanovenie vzťahuje, preto účinnosť\niných spôsobov zániku splnomocnenia voči súdu nie je podmienená ich oznámením súdu stranou sporu\nalebo jej zástupcom. Z formulácie predmetného zákonného ustanovenia logicky a výslovne vyplýva jeho\núčel, t. j. podmienenie účinnosti zániku splnomocnenia ich oznámením súdu len pri takých spôsoboch\nzániku splnomocnenia, ktoré súd nemá ako zistiť sám ex offo bez súčinnosti strán sporu a/alebo ich\nzástupcov. Z tejto formulácie predmetného zákonného ustanovenia je zrejmý úmysel zákonodarcu, aby\nsa podmienka účinnosti zániku splnomocnenia voči súdu, spočívajúca v oznámení tejto skutočnosti\nsúdu stranou alebo zástupcom, nevzťahovala na všetky spôsoby zániku splnomocnenia, ale len na\nprípad odvolania a výpovede. Uplatňovanie analógie, uvedenej v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/130/2017\nvo vzťahu k zániku splnomocnenia vyčiarknutím zástupcu zo zoznamu advokátov, sa dovolaciemu\nsúdu javilo ako značne problematické s možným nepriaznivým dopadom v jednotlivých prípadoch v\npraxi, najmä, avšak nielen v konaniach s povinným zastúpením advokátom, kedy by súd v prípade\nvyčiarknutia advokáta zo zoznamu a zároveň neoznámenia tejto skutočnosti súdu stranou sporu, alebo\nsamotným vyčiarknutým advokátom, v zmysle uvedenej analógie naďalej konal a doručoval písomnosti\nosobe, ktorá už nie je zástupcom strany a nie je oprávnená za ňu konať, ani preberať písomnosti.\nAko ďalšie príklady problematického uplatnenia danej analógie v praxi dovolací súd uviedol posúdenie\nnaplnenia podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie v prípade doručovania písomností bývalému\nadvokátovi vyčiarknutému zo zoznamu advokátov, účinnosť doručovania rozhodnutí takýmto osobám s\nnásledným posudzovaním plynutia lehôt na podávanie opravných prostriedkov proti takýmto spôsobom\n„doručeným“ rozhodnutiam a podobne. Dovolací súd mal z vyššie uvedených dôvodov za to, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu bolo žalobcovi účinne doručené až 24. júna 2021, odkedy začala plynúť\nlehota na podanie dovolania.\n6. V rámci vyhodnotenia prípustnosti uvedeného dovolania dovolací súd po zistení vady zmätočnosti v\nzmysle § 420 písm. f) CSP zrušil rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie (§ 450 CSP). Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu podľa\n\n§ 420 písm. f) CSP (ktoré ustanovenie zakladá prípustnosť aj dôvodnosť dovolania) sa dovolací súd\nuž ďalej nezaoberal skúmaním prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 421 CSP z dôvodu, že v\ndanom štádiu konania by to bolo nadbytočné.\n7. Na základe ústavnej sťažnosti žalovaného (ďalej aj „sťažovateľ“) Ústavný súd Slovenskej republiky\n(ďalej aj „Ústavný súd SR“) nálezom č. k. IV. ÚS 266/2023-68 z 10. augusta 2023 rozhodol, že uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/79/2021 z 23. novembra 2022 (ďalej aj „uznesenie\ndovolacieho súdu“) boli porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a základné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky. Ďalšími výrokmi uznesenie dovolacieho súdu zrušil a vec vrátil dovolaciemu\nsúdu na ďalšie konanie a uložil dovolaciemu súdu povinnosť nahradiť sťažovateľovi trovy konania a tieto\nzaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Vo zvyšnej\nčasti týkajúcej sa namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“)\na namietaného porušenia základného práva na kontradiktórnosť v konaní podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR\nv súvislosti s aplikáciou § 436 ods. 3 CSP ústavnej sťažnosti nevyhovel.\n8. V odôvodnení predmetného nálezu Ústavný súd SR (o. i.) uviedol, že podstata námietok sťažovateľa\nsmeruje proti ústavne neudržateľnému posúdeniu včasnosti žalobcom podaného dovolania zo strany\nNajvyššieho súdu SR. Z bodu 34 uznesenia dovolacieho súdu vyplýva, že Najvyšší súd SR sa pri\nposudzovaní účinnosti doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu neriadil požiadavkami zohľadňovania\nmateriálnej ochrany práv ako neopomenuteľného atribútu súdnej ochrany pri výklade a aplikácii\nzákonných ustanovení Civilného sporového poriadku (predovšetkým § 427 ods. 1 CSP), ale naopak\nuplatnil formálnu interpretáciu príslušných ustanovení CSP, keď v citovanom bode (len) rezultoval, že\nrozsudok odvolacieho súdu z 29. mája 2019 bol doručený 15. júla 2019 prvému právnemu zástupcovi\nžalobcu, ktorý bol v danom čase vyčiarknutý zo zoznamu advokátov, preto uvedené doručenie\nnemožno považovať za účinné. Sťažovateľ na preukázanie záveru o tom, že žalobca ako dovolateľ\nbol oboznámený s obsahom rozhodnutia odvolacieho súdu doručovaného prostredníctvom prvého\nprávneho zástupcu, uvádzal skutočnosti obsiahnuté v podstatnom v bode 25 tohto nálezu. Opätovným\nzdôraznením postavenia Ústavného súdu SR ako ochrancu ústavnosti, do ktorého právomoci nepatrí\nzisťovať skutkový stav v základnom konaní a už vôbec nie prijímať právne závery k tomu, či rozsudok\nodvolacieho súdu z 29. mája 2019 bol žalobcovi účinne doručený a kedy k jeho účinnému doručeniu\ndošlo (ako si to žalobca mylne vykladá), Ústavný súd SR skonštatoval, že sťažovateľom uvádzané\nskutočnosti sú spôsobilé byť predmetom preskúmania v konaní pred dovolacím súdom v rámci\nvyhodnocovania účinnosti doručenia súdneho rozhodnutia v kontexte materiálneho prístupu, pre ktorý je\npodstatné to, či sa adresát mohol s obsahom doručovanej písomnosti zoznámiť, a či tak bolo zachované\njeho právo na súdnu ochranu. Nemôžu však byť predmetom prieskumu v konaní o ústavnej sťažnosti.\n9. Ústavný súd SR tiež zdôraznil, že priorizovanie formálneho výkladu aplikovaných ustanovení CSP\ntýkajúcich sa doručovania rozhodnutia odvolacieho súdu v kontexte uplatnenia práva podať dovolanie\na neuplatnenie materiálneho prístupu a nezohľadnenie skutočností, ktoré by mohli viesť k záveru\no tom, že žalobca ako dovolateľ sa s obsahom rozhodnutia odvolacieho súdu mohol zoznámiť, čo\nje predpokladom pre možnosť zaujať právne relevantnú obranu proti argumentom, na ktorých je\nrozhodnutie odvolacieho súdu založené, viedli k vydaniu uznesenia dovolacieho súdu, ktoré je zjavne\nv rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy (účinného) doručovania rozhodnutí v kontexte možnosti\nuplatňovať proti takémuto rozhodnutiu (účinne) opravné prostriedky. Ústavnou sťažnosťou napadnuté\nuznesenie dovolacieho súdu zároveň spôsobuje nerovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným\nprávam a oprávneným záujmom sporových strán s neoprávnenou výhodou v prospech žalobcu, a to\nopakovaným doručovaním rozhodnutí odvolacieho súdu druhému a tretiemu právnemu zástupcovi, ako\naj zohľadnením dovolania podaného 24. augusta 2021 ako podaného včas (v oboch prípadoch bez toho,\naby dovolací súd ústavne udržateľným spôsobom vyhodnotil, či k účinnému doručeniu prvému právnemu\nzástupcovi došlo). Pokiaľ dovolací súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti odkázal na podľa neho ustálenú\nsúdnu prax dovolacieho súdu, je nevyhnutné prisvedčiť argumentom, ktoré v tejto súvislosti prezentoval\nsťažovateľ. S argumentáciou sťažovateľa obsiahnutou v bode 51 nálezu, ktorá podporuje záver o\nodlišnosti prejednávaných prípadov z dôvodu rozdielnosti medzi nesprávnym doručovaním dovolania a\nvyjadrenia k nemu, sa Ústavný súd SR stotožnil. Prípisy, na ktoré odkazoval dovolací súd, neobsahujú\nžiadne determinujúce právne závery k prejednávanej podstatnej otázke včasnosti podaného dovolania\nv kontexte (účinného) doručovania rozhodnutia odvolacieho súdu advokátovi, ktorý bol vyčiarknutý\nzo zoznamu advokátov. Obsahujú len pokyny pre súd prvej inštancie opätovne doručovať písomnosti\nsporovej strane, pričom skutočnosti, ktoré v súvislosti s prípismi dovolací súd vo vyjadrení uvádza, nie\nsú spôsobilé podporiť záver o tom, že dovolací súd v posudzovaných veciach uplatnil formálny prístup k\n\nposudzovaniu účinnosti doručovania písomností, ktorý uplatnil v prejednávanej veci, resp. že vo veciach\nuvedených prípisov neuplatnil materiálny prístup s ohľadom na skutočnosť, že zo strany sporových strán\nchýbala akákoľvek reakcia, takže bolo zjavné, že k oboznámeniu sa s obsahom nesprávne doručovanej\npísomnosti (dovolania) nedošlo. Odkaz dovolacieho súdu na uvádzané prípisy je pre prejednanie veci\nsťažovateľa irelevantný, keďže z neho nemožno vyabstrahovať záväzné právne závery k účinnosti\ndoručenia rozhodnutí súdu pre účely posúdenia včasnosti podaného opravného prostriedku (dovolania)\na ani vyabstrahovať ustálenú súdnu prax týkajúcu sa všeobecne vyhodnocovania účinnosti doručovania\npísomnosti v prípade vyčiarknutia advokáta zo zoznamu advokátov.\n10. Následne Ústavný súd SR uviedol, že vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa\nneprejudikuje záver k otázke účinnosti doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu a ani záver k včasnosti\ndovolania podaného žalobcom. Zdôraznil, že prijať záver k týmto otázkam patrí do právomoci\ndovolacieho súdu, ktorého úlohou je zohľadniť všetky skutočnosti vyplývajúce zo spisu vedeného súdom\nprvej inštancie pod sp. zn. 9Cb/16/2008, ktoré sú pre posúdenie účinnosti doručenia v zmysle materiálnej\nochrany práv a oprávnených záujmov sporových strán rozhodujúce (predovšetkým, nie však výlučne\nbody 4 a 7 nálezu). Z dôvodu vyslovenia ústavnej nekonformnosti napadnutého uznesenia dovolacieho\nsúdu z dôvodu nezohľadnenia materiálneho konceptu ochrany práv a oprávnených záujmov sporových\nstrán pri výklade príslušných ustanovení CSP (predovšetkým § 427 CSP) bolo nadbytočné zaoberať\nsa osobitne námietkou nestotožnenia sa dovolacieho súdu s názorom vysloveným v inej jeho veci o\nnevyhnutnosti aplikácie § 92 ods. 3 CSP na prejednávaný prípad. Ústavný súd SR skonštatoval, že jeho\nprípadný príkaz všeobecnému súdu k aplikácii určitého ustanovenia právneho predpisu v konkrétnej veci\n(čoho sa vo svojej podstate domáhal sťažovateľ) by presiahol rozsah, v ktorom sa uplatňuje právomoc\nÚstavného súdu SR. Zdôraznil tiež, že vo svojom uznesení z 1. augusta 2018 sa právnym názorom\nNajvyššieho súdu SR vyjadreným k aplikácii § 92 ods. 3 CSP osobitne nezaoberal a ani sa k nemu v\nkonkrétnostiach nevyjadroval, keďže ho ani sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstate nijako nenapadol.\n11. Ďalej Ústavný súd SR skonštatoval (aj) nekoherentnosť odôvodnenia dovolacieho súdu, týkajúceho\nsa vyhodnocovania splnenia podmienok prípustnosti dovolania v kontexte požiadavky formy podania\npodľa § 125 ods. 2 CSP (Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie\npodľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe\nautorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie\nsa neprihliada.). Zdôraznil, že účinnosť doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu je conditio sine qua\nnon na to, aby dovolací súd mohol následne posúdiť splnenie podmienok pre dovolacie konanie, a to\nnielen včasnosť podaného dovolania, ale napríklad aj dodržanie formy podania. V bode 34 napadnutého\nuznesenia dovolací súd konštatoval neúčinnosť doručenia prvému právnemu zástupcovi, no v bode 22\ntoho istého rozhodnutia vyhodnotil splnenie formálnych podmienok dovolania podaného 16. septembra\n2019, t. j. podaného v lehote dvoch mesiacov od (podľa názoru dovolacieho súdu) neúčinného\ndoručenia odvolacieho rozhodnutia. V dôsledku neúčinného doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\nlehota na podanie dovolania plynúť nemôže, preto sú úvahy dovolacieho súdu, ktoré vychádzajú\nna jednej strane z neúčinného doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu 15. júla 2019 a na strane\ndruhej z vyhodnocovania formy dovolania podaného 16. septembra 2019, minimálne nekoherentné.\nTáto nekoherentnosť súčasne spôsobila, že odôvodnenie uznesenia dovolacieho súdu obsiahnuté v\nbodoch 22 a 33 je arbitrárne, t. j. je výsledkom nesprávnej aplikácie a interpretácie ustanovení CSP s\nnásledkom porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie, ako aj základného práva na rovnosť účastníkov v konaní. Neprejudikovanie záveru k otázke\núčinnosti doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu prvému právnemu zástupcovi viedlo Ústavný súd SR\nk nevyhnutnosti zamerať sa (aj) na ústavnú udržateľnosť (ne)odôvodnenia dovolacieho súdu vo vzťahu\nk otázke doručovania rozhodnutia odvolacieho súdu druhému právnemu zástupcovi. Sťažovateľ v\nústavnej sťažnosti argumentoval, že k nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu došlo\n15. júla 2019, najneskôr 5. novembra 2020. Opieral sa pritom o v poradí druhé doručenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu druhému právnemu zástupcovi poštou, pričom zásielka nebola vyzdvihnutá a vrátila sa\nsúdu 5. novembra 2020, pričom uvedený dátum sa nachádza aj na doložke právoplatnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu. Dovolací súd v napadnutom uznesení v bode 33 konštatoval, že na podania na č. l.\n600 a nasl. a č. l. 644 a nasl. spisu neprihliada, pričom za dovolanie podľa obsahu a vzhľadom na jeho\npodanie v rámci zákonnej lehoty považoval iba podanie doručené 24. augusta 2021 zažurnalizované\nna č. l. 728. V bode 34 napadnutého uznesenia následne konštatoval, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu bolo doručené prvému právnemu zástupcovi neúčinne a následne až 25. marca 2021 tretiemu\nprávnemu zástupcovi. Z napadnutého uznesenia dovolacieho súdu nevyplýva, že by dovolací súd\nbol oboznámený so skutočnosťami zastúpenia zúčastnenej osoby druhým právnym zástupcom, ako\naj doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu druhému právnemu zástupcovi, tieto skutočnosti pritom\n\nmôžu mať v prípade záveru o neúčinnosti doručovania prvému právnemu zástupcovi na posúdenie\nprípustnosti dovolania zásadný význam, pričom nepochybne boli súčasťou predmetného spisu. Keďže\nz napadnutého uznesenia dovolacieho súdu nevyplýva, že by sa dovolací súd zaoberal skutočnosťami\ntýkajúcimi sa doručovania rozhodnutia odvolacieho súdu druhému právnemu zástupcovi žalobcu,\nmajúcimi pre rozhodnutie o splnení procesných podmienok prípustnosti dovolania zásadný význam,\ndošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne\nkonanie, do ktorého obsahu patrí ústavne konformné vysporiadanie sa so skutočnosťami majúcimi pre\nposúdenie splnenia procesných podmienok prípustnosti dovolania zásadný význam. Žalobca vo svojom\nvyjadrení k ústavnej sťažnosti síce prekladal argumenty, ktoré podľa jeho názoru potvrdzujú záver o\nneúčinnosti doručovania z dôvodu, že bolo uskutočnené poštou, pričom sťažovateľ vo svojej replike\n(bod 57 nálezu) predkladal Ústavnému súdu SR argumentáciu v snahe nevylúčiť účinky doručovania\nv listinnej podobe. Týmito argumentami sa však Ústavný súd SR z dôvodu absencie právomoci\nvyhodnocovať splnenie podmienok prípustnosti dovolania nemohol zaoberať. Ústavný súd SR nemohol\nani posúdiť ústavnoprávnu udržateľnosť argumentácie predloženej sporovými stranami z dôvodu, že\nby tým mohol prejudikovať záver samotného dovolacieho súdu ešte pred uplatnením jeho právomoci.\nPovinnosťou Najvyššieho súdu SR bude, v prípade konštatovania neúčinnosti doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu prvému právnemu zástupcovi, zaoberať sa pri skúmaní splnenia procesných\npodmienok prípustnosti dovolania rozhodujúcimi skutočnosťami spojenými s doručovaním rozhodnutia\nodvolacieho súdu druhému právnemu zástupcovi a ústavne konformne sa s nimi vysporiadať. Vo vzťahu\nk argumentácii týkajúcej sa vyhodnotenia splnenia procesných podmienok prípustnosti dovolania musí\ndovolací súd dbať v odôvodnení svojho rozhodnutia na jeho celkovú presvedčivosť.\n12. Dovolací súd po zrušení svojho predošlého rozhodnutia a vrátení veci Ústavným súdom SR na ďalšie\nkonanie rozhodol o dovolaní žalobcu uznesením sp. zn. 1Obdo/44/2023 zo 6. februára 2024 tak, že\ndovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/60/2018-574 z 29. mája 2019\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci skúmania procesných podmienok prípustnosti dovolania\nopätovne posudzoval účinnosť doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu žalobcovi, od ktorého následne\nzávisí posúdenie včasnosti podania dovolania. V bode 35 odôvodnenia skonštatoval, že doručenie\nrozsudku odvolacieho súdu dňa 15. júla 2019 JUDr. B.I. (ďalej aj „prvý právny zástupca“) nemožno\npovažovať za účinné doručenie predmetného rozhodnutia žalobcovi, pretože v čase doručenia bol prvý\nprávny zástupca žalobcu už vyčiarknutý zo zoznamu advokátov. Zopakoval tiež svoju argumentáciu, že\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/130/2017 je ojedinelé rozhodnutie, ktoré nepredstavuje\nustálenú rozhodovaciu prax, týkajúcu sa otázky posúdenia účinnosti doručenia rozhodnutia bývalému\nadvokátovi vyčiarknutému zo zoznamu advokátov, pretože sám dovolací súd vyslovil iný právny názor\nna rovnakú procesnú situáciu tak v konaniach pred vydaním tohto uznesenia (sp. zn. 5Obdo/24/2017,\nsp. zn. 3Cdo/229/2016), ako aj po jeho vydaní (sp. zn. 7Cdo/47/2018). V nasledujúcich bodoch 36\naž 38 odôvodnenia podrobnejšie uviedol obsah prípisov vo veciach sp. zn. 7Cdo/47/2018, sp. zn.\n3Cdo/229/2016 a sp. zn. 5Obdo/24/2017, ktorými boli tieto dovolacie veci vybavené „inak“.\n13. V bode 39 odôvodnenia dovolací súd zopakoval dôvody, pre ktoré sa nestotožnil so závermi\nuznesenia sp. zn. 5Cdo/130/2017, podľa ktorých sa ustanovenie § 92 ods. 3 CSP analogicky vzťahuje aj\nna zánik výkonu advokácie právneho zástupcu žalobcu vo vzťahu k oznamovacej povinnosti voči súdu.\nV bodoch 40 až 44 odôvodnenia sa dovolací súd zaoberal otázkou, či rozsudok odvolacieho súdu bol\núčinne doručený druhému právnemu zástupcovi žalobcu (ŠÁŠIK & Partners s. r. o.). Poukázal na to,\nže išlo o doručovanie prostredníctvom poštového podniku (Slovenská pošta, a.s.), pričom zásielka sa\n5. novembra 2020 vrátila súdu prvej inštancie s vyznačením poštového doručovateľa ako neprevzatá\nv odbernej lehote. S poukazom na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/124/2021 a sp. zn.\n4Cdo/259/2020 dospel dovolací súd k záveru, že toto doručovanie nebolo účinné, pretože bolo vykonané\nv čase (12. októbra 2020), kedy mal menovaný právny zástupca žalobcu povinne zriadenú elektronickú\nschránku a súd bol v danom čase v zmysle § 105 ods. 1 CSP v spojení s 17 ods. 1 zákona č. 305/2013\nZ. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“)\npovinný doručovať písomnosti do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu a druhý právny\nzástupca žalobcu bol v zmysle § 82l ods. 3 veta prvá zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení\nneskorších predpisov povinný používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku\naktivovanú na doručovanie. Skutočnosť, že k dátumu 12. októbra 2020 mal druhý právny zástupca\nžalobcu zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku, vyplýva aj z toho, že podal podanie označené ako\n„Dovolanie“ elektronicky z elektronickej schránky už dňa 16. septembra 2019.\n14. Súd prvej inštancie vzhľadom na predchádzajúce neúčinné doručovanie rozsudku odvolacieho súdu\nnajskôr JUDr. B.I. a následne aj advokátskej kancelárii ŠÁŠIK & Partners s. r. o. účinne doručil rozsudok\n\nodvolacieho súdu (tretiemu) právnemu zástupcovi žalobcu (advokátskej kancelárii Weis & Partners\ns.r.o.) dňa 24. júna 2021, pričom od tohto dátumu začala žalobcovi v zmysle § 427 ods. 1 CSP plynúť\ndvojmesačná zákonná lehota na podanie dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu. V nadväznosti\nna vyhodnotenie dátumu účinného doručenia odvolacieho rozsudku žalobcovi, dovolací súd pristúpil k\nposúdeniu včasnosti podania dovolania s tým, že na podania predošlého (druhého) právneho zástupcu\ndovolateľa (ŠÁŠIK & Partners s.r.o.) označené ako „Dovolanie“ (č. l. 600 a nasl. a č. l. 644 a nasl.\nspisu) v zmysle ustanovenia § 125 ods. 2 CSP neprihliadal, pretože neboli autorizované, ani v rámci\nzákonnej lehoty doplnené, čo vo vzťahu k dovolaniu na č. l. 600 a nasl. spisu vyplýva aj z úradného\nzáznamu súdu prvej inštancie na č. l. 616 súdneho spisu. V podaní doručenom súdu prvej inštancie\ndňa 13. februára 2020 prostredníctvom e-mailu (č. l. 643 v spojení s č. l. 642), doplnenom originálom\nv listinnej podobe doručenom súdu prvej inštancie dňa 14. februára 2020 (č. l. 650 spisu) sám druhý\nprávny zástupca žalobcu uviedol, že dovolanie doručené súdu 16. septembra 2019 (č. l. 600 a nasl.)\nbolo autorizované pečaťou právnickej osoby, ktorú zastupuje (čiže vo vzťahu ku spísaniu a podaniu\ndovolania nie oprávnenou osobou a najmä nepodpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom), a\nzároveň žiadnou z príloh tohto podania (ani výsledkom informatívneho overenia z č. l. 653) nepreukázal,\nže dovolanie doručené súdu 16. septembra 2019 ním bolo autorizované tak, ako predpokladá zákon.\n15. Pokiaľ ide podanie žalobcu, označené ako „Doplnenie dovolania“ (č. l. 728 a nasl. spisu), toto\nbolo súdu prvej inštancie doručené 24. augusta 2021, teda včas (v posledný deň lehoty na podanie\ndovolania), pričom bolo autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom JUDr. Petra Weisa, teda\nadvokáta splnomocneného na zastupovanie žalobcu (dovolateľa) v čase jeho podania. Z uvedených\ndôvodov dovolací súd ako na dovolanie prihliadal iba na podanie označené ako „Doplnenie dovolania“,\ndoručené súdu dňa 24. augusta 2021. Po zistení, že ide o dovolanie podané na to oprávnenou osobou,\nzastúpenou v súlade s § 429 ods. 1 CSP, dovolací súd konštatoval prípustnosť a zároveň dôvodnosť\npodaného dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP, na základe čoho dovolaním napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n16. Na základe ústavnej sťažnosti žalovaného Ústavný súd SR prvou výrokovou vetou nálezu č.\nk. III. ÚS 48/2025-60 z 29. apríla 2025 vyslovil porušenie základných práv sťažovateľa uznesením\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/44/2023 zo 6. februára 2024, druhou výrokovou vetou uznesenie\ndovolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a treťou výrokovou vetou rozhodol, že\npostupom Najvyššieho súdu SR v konaniach sp. zn. 1Obdo/79/2021 a sp. zn. 1Obdo/44/2023 bolo\nporušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.\n2 Ústavy SR. V bode 32 odôvodnenia Ústavný súd SR vytkol dovolaciemu súdu, že rezignoval na pokyn\nÚstavného súdu SR vyslovený v jeho (predchádzajúcom) náleze sp. zn. IV. ÚS 266/2023 a týmto jeho\npostupom došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a na rovnosť strán. Vo\nvzťahu k (prvej) námietke sťažovateľa, že dovolací súd neskúmal materiálne prvky doručovania, teda\nči žalobca mal reálnu možnosť sa s rozsudkom oboznámiť, považoval Ústavný súd SR za potrebné\nprisvedčiť argumentácii sťažovateľa, že rozsudok odvolacieho súdu sa určite musel dostať do právnej\nsféry žalobcu, ktorý sa s ním oboznámil a podaním dovolania poveril nového právneho zástupcu,\nktorý dovolanie aj podal. V tomto kontexte treba poukázať na jednoznačnú formuláciu dovolania, kde\nsám dovolateľ uvádza, že podáva dovolanie proti odvolaciemu rozhodnutiu, ktoré bolo doručené dňa\n15. júla 2019, pričom dvojmesačná lehota na podanie dovolania uplynie dňom 16. septembra 2019.\nUvedenú skutočnosť dovolací súd ani žalobca nijako nespochybnili. Práve uvedené tvrdenie žalobcu ako\ndovolateľa je smerodajné pri posudzovaní materiálnej stránky doručenia, na ktorú poukazoval Ústavný\nsúd SR v náleze sp. zn. IV. ÚS 266/2023. Dovolací súd však materiálnu stránku neskúmal a svoje\nodôvodnenie včasnosti založil výlučne na právnom odôvodnení toho, že vyčiarknutím zo zoznamu\nadvokátov zaniká plnomocenstvo. Týmto však dovolací súd dotvoril ďalší dôvod zániku plnomocenstva,\nktorý zo zákona nevyplýva a nevyplýva ani z osobitného predpisu (ako v iných prípadoch napr.\npodľa § 52 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov), pričom sa nevysporiadal s ustanovením § 17 zákona č.\n586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý s vyčiarknutím zo zoznamu advokátov nespája\nzánik plnomocenstva udeleného vyčiarknutému advokátovi, ale „hovorí“ o prechode práv a povinností\nna zástupcu. Pri vyčiarknutí zo zoznamu advokátov takémuto advokátovi vyplývajú vo vzťahu ku\nklientom určité povinnosti, a to práve v súvislosti so zabezpečením ochrany jeho klientov. Ak advokát\ntieto povinnosti voči klientom nesplnil a ani tieto skutočnosti neoznámil súdu, nemôže byť porušenie\ntýchto povinností na ťarchu protistrany, ktorá z takéhoto nekonania advokáta nemôže na rozdiel od\nklienta advokáta vyvodzovať ani zodpovednostné nároky. Len strata statusu advokáta, ktorý vykonáva\n\nadvokáciu samostatne, neznamená aj zánik plnomocenstva, ak fyzická osoba ako subjekt práva stále\nexistuje.\n17. Naopak porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa (žalovaného) Ústavný súd SR nevzhliadol\nvo vzťahu k jeho druhej námietke, že dovolací súd len zopakoval tie časti odôvodnenia, ktoré Ústavný\nsúd SR v náleze sp. zn. IV. ÚS 266/2023 považoval za vzájomne si odporujúce (body 80 - 83\nnálezu). Vo vzťahu k tretej námietke sťažovateľa, že dovolací súd neprípustne oprel svoje závery o\ntzv. prípisy (vrátenie veci „inak“), ktoré sú z hľadiska svojho obsahu pre právne posúdenie nepodstatné\n(najmä bod 76 nálezu sp. zn. IV. ÚS 266/2023), Ústavný súd SR nevidel dôvod na odklon od názoru\nštvrtého senátu, ktorý v náleze sp. zn. IV. ÚS 266/2023 v bode 76 vyslovil, že prípisy, na ktoré\nodkazuje najvyšší súd, neobsahujú žiadne determinujúce právne závery k tu prejednávanej podstatnej\notázke včasnosti podaného dovolania v kontexte (účinného) doručovania rozhodnutia odvolacieho\nsúdu advokátovi, ktorý bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov. Obsahujú len pokyny pre súd prvej\ninštancie opätovne doručovať písomnosti sporovej strane, pričom skutočnosti, ktoré v súvislosti s\nprípismi najvyšší súd vo vyjadrení uvádza, nie sú spôsobilé podporiť záver o tom, že najvyšší súd v\nposudzovaných veciach uplatnil formálny prístup k posudzovaniu účinnosti doručovania písomností,\nktorý uplatnil v tu prejednávanej veci, resp. že vo veciach uvedených prípisov neuplatnil materiálny\nprístup s ohľadom na skutočnosť, že zo strany sporových strán chýbala akákoľvek reakcia, takže bolo\nzjavné, že k oboznámeniu sa s obsahom nesprávne doručovanej písomnosti (dovolania) nedošlo, a preto\nje odkaz najvyššieho súdu na uvádzané prípisy pre prejednanie veci sťažovateľa irelevantný, keďže z\nneho nemožno vyabstrahovať záväzné právne závery k účinnosti doručenia rozhodnutí súdu pre účely\nposúdenia včasnosti podaného opravného prostriedku - dovolania a ani vyabstrahovať ustálenú súdnu\nprax týkajúcu sa všeobecne vyhodnocovania účinnosti doručovania písomnosti v prípade vyčiarknutia\nadvokáta zo zoznamu advokátov. Dovolací súd tak paradoxne a napriek názoru Ústavného súdu SR\nprihliadol na tieto prípisy, pričom vo vzťahu k právnemu názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý je vyjadrený\nv prípisoch, nie je zabezpečená kontradiktórnosť konania a protistrana nemôže voči nim nijako právne\nargumentovať a brániť sa. Takisto dovolací súd rezignoval na názor vyslovený v rozhodnutí sp. zn.\n5Cdo/130/2017, ktoré nie je prípisom, že vyčiarknutím zo zoznamu advokátov plnomocenstvo nezaniká\na je potrebné túto skutočnosť oznámiť súdu, teda analogicky aplikovať § 92 ods. 2 a 3 CSP s tým, že\ntento názor Ústavný súd SR vyhodnotil ako ústavne súladný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Cdo/130/2017, ktoré prešlo aj testom ústavnosti vo veci sp. zn. IV. ÚS 451/2018). Týmto postupom\ndovolacieho súdu došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu ochranu a rovnosť strán.\n18. K nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/2023 a sp. zn. III. ÚS 48/2025 sa vyjadril\nžalobca podaniami zo 7. septembra 2023 (č. l. 904 a nasl. spisu) a 18. júna 2025 (č. l. 976 a nasl.\nspisu), v ktorých poukázal na to, že otázka účinnosti doručovania dovolaním napadnutého rozhodnutia\nžalobcovi prostredníctvom jeho prvého právneho zástupcu bola prvýkrát predmetom konania už v\nuznesení Okresného súdu Pezinok č. k. 9Cb/16/2008-656 z 8. októbra 2020, ktorým súd prvej inštancie\nzrušil uznesenie vyššieho súdneho úradníka zo dňa 3. januára 2020 o výške náhrady trov konania\nargumentujúc tým, že o výške trov konania je možné rozhodnúť až po právoplatnom skončení konania,\npričom doručovanie rozsudku odvolacieho súdu žalobcovi prostredníctvom jeho prvého právneho\nzástupcu nebolo účinné. S týmto názorom sa stotožnil aj dovolací súd a okrem toho vyslovil neúčinnosť\ndoručovania predmetného odvolacieho rozsudku žalobcovi aj prostredníctvom jeho druhého právneho\nzástupcu a tento považoval za účinne doručený žalobcovi až prostredníctvom jeho tretieho právneho\nzástupcu dňa 24. júna 2021. Podľa názoru žalobcu Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. IV. ÚS\n266/2023 nespochybňoval nosnú právnu argumentáciu žalobcu, týkajúcu sa momentu nadobudnutia\núčinnosti doručovania odvolacieho rozsudku, teda nekonštatoval, že by bol rozsudok odvolacieho súdu\núspešne doručený žalobcovi už skôr než dňa 24. júna 2021. Takáto konštatácia ani nemohla byť\nsúčasťou predmetného nálezu, keďže uvedené je výlučne v právomoci Najvyššieho súdu SR. Ústavný\nsúd SR konštatoval výlučne nedostatočné odôvodnenie žalovaným napadnutého uznesenia sp. zn.\n1Obdo/79/2021 zo strany dovolacieho súdu, z čoho vyvodil protiprávnosť predmetného uznesenia a\nzásah do základných práv žalovaného. V ďalšom priebehu konania Najvyšší súd SR rozhodol rovnako\nako pôvodne, avšak podľa nového nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/2025 sa v odôvodnení\nsvojho nového rozhodnutia sp. zn. 1Obdo/44/2023 nevysporiadal so skutkovým stavom veci v zmysle\nvýhrad Ústavného súdu SR vyjadrených v náleze sp. zn. IV. ÚS 266/2023. Ústavný súd SR ani vo svojom\ndruhom náleze nekonštatoval, či bolo doručovanie odvolacieho rozsudku prvému a druhému právnemu\nzástupcovi žalobcu účinné a posúdenie predmetnej otázky naďalej ostalo na Najvyššom súde SR.\n19. Ústavný súd SR vo svojom novom náleze sp. zn. III. ÚS 48/2025 síce priamo vyjadril, že dovolací súd\nposúdil moment doručenia odvolacieho rozhodnutia nesprávne, avšak žalobca sa s jeho argumentáciou\nnedokáže stotožniť. Žalobca má za to, že bez ohľadu na to, či mal možnosť sa oboznámiť s obsahom\n\nrozhodnutia už skôr, lehota na podanie dovolania mu začala plynúť až od momentu riadneho doručenia\nrozhodnutia žalobcovi, t. j. od 24. júna 2021, kedy bolo rozhodnutie doručené tretiemu právnemu\nzástupcovi žalobcu. V tejto súvislosti namietal, že možnosť oboznámiť sa s rozhodnutím nemôže\ndeterminovať začiatok plynutia lehoty na doručenie procesného podania, ktorým sa reaguje na toto\nrozhodnutie, a to najmä pre obvyklú nemožnosť určenia momentu, kedy účastník konania nadobudol\nmožnosť oboznámiť sa s rozhodnutím. Aj z ustanovenia § 427 ods. 1 CSP jednoznačne vyplýva, že\nlehota na podanie dovolania plynie odo dňa doručenia, a nie odo dňa oboznámenia sa s obsahom\nnapadnutého rozhodnutia. Zároveň, ak by sa pripustilo, že pre začatie plynutia lehoty na doručenie\nprocesného podania postačuje vznik možnosti oboznámiť sa s rozhodnutím, na ktoré chce účastník\nkonania reagovať, potom by súdy mohli úplne upustiť od doručovania a právna úprava ohľadom\ndoručovania by sa stala obsolétnou. V takom prípade by totiž stačilo, že súd umožní účastníkovi konania\nprístup do elektronického či listinného súdneho spisu, čím by účastníkovi vznikla faktická možnosť\noboznámiť sa s jeho obsahom. Ak by malo postačovať preukázateľné oboznámenie sa s rozhodnutím\n(teda nie účinné doručenie), potom by lehota na doručenie procesného podania, ktorým sa reaguje\nna toto rozhodnutie, mohla začať plynúť napríklad od nahliadnutia do (elektronického či listinného)\nspisu, čo tiež zjavne nebolo úmyslom zákonodarcu pri tvorbe ustanovení o začatí plynutia lehôt od\núčinného doručenia rozhodnutia a táto právna úprava by sa stala obsolétnou. Z uvedeného je podľa\nnázoru žalobcu zrejmé, že moment oboznámenia sa s existenciou rozhodnutia odvolacieho súdu či jeho\nobsahom nemá vplyv na začatie plynutia lehoty na podanie dovolania ani v prípade, ak by nastal skôr,\nnež došlo k doručeniu rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu.\n20. Podľa názoru žalobcu, doručovanie osobe vyčiarknutej zo zoznamu advokátov nemôže byť v\nžiadnom prípade účinné bez ohľadu na to, či účastník konania alebo jeho (bývalý či nový) právny\nzástupca informuje o tejto skutočnosti súd. Vyčiarknutím zo zoznamu advokátov totiž dochádza aj k\nzániku plnej moci advokáta na zastupovanie klienta, a teda k zániku právneho zastúpenia účastníka\nkonania predmetnou osobou. Doručovanie osobe, ktorá nie je účastníkom konania, ani jeho zástupcom,\nči opatrovníkom je neúčinné. S uvedeným sa stotožňuje aj odborná literatúra, napr. Imrich Fekete\nvo svojom komentári k Občianskemu zákonníku, označenom ako Občiansky zákonník. 1. zväzok\n(Všeobecná časť). Veľký komentár, 3. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2017.\nAj súd prvej inštancie v uznesení č. k. 9Cb/16/2008-656 z 8. októbra 2020 uviedol, že keďže JUDr.\nB. A. bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov od 01.01.2019, pričom rozsudok prevzal dňa 15.07.2019,\ntoto doručenie žalobcovi bolo neúčinné, pre zánik splnomocnenia (obdobne Drápal, L., Bureš J. a\nkol. Občanský soudní řád I., § 1 až 200za, Komentár, 1. vyd, Praha, C.H.Beck, 2009, str. 152)\npred doručením. Neúčinnosť doručovania vyčiarknutému advokátovi z dôvodu zániku zastúpenia\nkonštatoval aj Najvyšší súd SR, a to nielen v napadnutých uzneseniach (sp. zn. 1Obdo/79/2021 a\nsp. zn. 1Obdo/44/2023), ale aj v rozhodnutiach sp. zn. 5Obdo/24/2017 z 19. októbra 2017, sp. zn.\n3Cdo/229/2016 z 29. januára 2018, či sp. zn. 7Cdo/47/2018 z 21. mája 2018. Žalobca ďalej argumentoval\ntým, že vyčiarknutím zo zoznamu advokátov zanikne bývalému advokátovi oprávnenie zastupovať\nsvojich klientov nielen ako advokát, ale aj ako občiansky zástupca. Z povahy advokátskeho povolania\ntotiž vyplýva, že advokát zastupuje naraz viacerých klientov. Ak by teda osobe aj po jej vyčiarknutí\nmalo pretrvať oprávnenie zastupovať bývalých klientov pred súdmi (plnomocenstvo udelené advokátovi\nby sa transformovalo na plnomocenstvo udelené občianskemu zástupcovi), bývalý advokát by sa v\ndôsledku vyčiarknutia stal občianskym zástupcom viacerých klientov vo viacerých konaniach, čo je\nneprípustné (keďže sa jedná o tzv. pokútnictvo) a súd by musel aj tak rozhodnúť o nepripustení\ntakéhoto zastúpenia splnomocniteľa. V prospech zániku plnomocenstva vyčiarknutím zo zoznamu\nadvokátov svedčí aj poistenie advokáta, keďže po vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov už\njeho zodpovednosť za škodu spôsobenú klientovi nie je krytá poistením advokáta pre prípad jeho\nprofesijného pochybenia. Nemožno tiež opomenúť, že pri vyčiarknutí zo zoznamu advokátov sa jedná\no zmenu vo verejne dostupnom registri, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. Zmeny v zozname\nadvokátov sú verejne dostupné, každý sa môže o nich dozvedieť bez nutnosti oznámenia týchto\nzmien zo strany advokáta či klienta. Preto analógia situácie vyčiarknutia zo zoznamu advokátov a\nsituácie odvolania plnej moci nemôže byť prípustná, keďže ustanovenia § 92 ods. 3 CSP v spojení s\n§ 33b Občianskeho zákonníka sa vzťahujú výlučne na situácie, kedy sa súd môže dozvedieť o zániku\nzastúpenia iba na základe oznámenia účastníka konania či jeho bývalého zástupcu. Vo vzťahu k nálezu\nÚstavného SR sp. zn. III. ÚS 48/2025 žalobca zopakoval, že sa nemôže stotožniť s tam prezentovanými\nzávermi, podľa ktorých len strata statusu advokáta, ktorý vykonáva advokáciu samostatne, neznamená\naj zánik plnomocenstva, ak fyzická osoba ako subjekt práva stále existuje. Poukázal na to, že ak by\nvyčiarknutím zo zoznamu advokátov nedošlo k zániku plnomocenstiev udelených tomuto advokátovi,\nďalším zastupovaním klientov by bývalý advokát mohol naplniť jednotlivé znaky skutkovej podstaty\n\ntrestného činu neoprávneného podnikania a aj keby nešlo o činnosť za odplatu, išlo by o protiprávne\nkonanie (tzv. pokútnictvo). Už len z uvedeného je zjavné, že po vyčiarknutí zo zoznamu advokátov\nnemôžu plnomocenstvá udelené advokátovi pretrvávať. Navyše tieto plnomocenstvá boli udelené\nadvokátovi ako fyzickej osobe - podnikateľovi a zmyslom ich udelenia bolo zastupovanie klientov\nadvokátom. Vyčiarknutie zo zoznamu advokátov preto možno vo vzťahu k trvaniu zastúpenia na základe\nplnomocenstva vnímať aj ako rozväzovaciu podmienku. Žalobca nesúhlasil ani s názorom Ústavného\nsúdu SR, že dovolací súd dotvoril právo v podobe ďalšieho dôvodu pre zánik plnomocenstva, ktorý\nnevyplýva zo zákona ani z osobitného predpisu. Podľa jeho názoru sa dovolací súd naopak riadil logikou\nzákona o advokácii, z ktorého možno vyvodiť logický záver, že plnomocenstvo udelené advokátovi\nzaniká aj výmazom advokáta zo zoznamu advokátov. V predmetnom spore naopak neprípustne dotvára\nprávo Ústavný súd SR, ktorý síce argumentuje tým, že porušenie povinnosti advokáta, resp. bývalého\nadvokáta nemôže byť na ťarchu protistrany, ktorá z takéhoto nekonania advokáta nemôže (na rozdiel\nod klienta advokáta) vyvodzovať zodpovednostné nároky, avšak je potrebné rozlišovať medzi (i)\nzodpovednosťou advokáta za disciplinárne previnenie v podobe porušenia povinnosti advokáta včas\na pravdivo informovať klienta o doručení rozhodnutia a (ii) medzi účinkami doručenia, teda kedy tieto\núčinky nastávajú a čo spôsobujú. Žalobca má za to, že ak nedošlo k účinnému doručeniu rozhodnutia\nJUDr. B.I., tak nemohol žalobcovi ani vzniknúť nárok na náhradu škody voči osobe JUDr. B.I., či voči\nadvokátskej kancelárii ŠÁŠIK & Partners s. r. o. pre zmeškanie lehoty na podanie dovolania, keďže\npredmetná lehota začala plynúť až momentom účinného doručenia rozhodnutia advokátskej kancelárii\nWeis & Partners s.r.o.\n21. Tým, že súd prvej inštancie neskôr opätovne doručoval rozsudok odvolacieho súdu advokátskej\nkancelárii ŠÁŠIK & Partners s. r. o. a následne aj advokátskej kancelárii Weis & Partners s.r.o., tak aj sám\nopakovane uznal svoje pochybenie pri doručovaní predmetného rozsudku JUDr. B.I., ktorý bol nielen\nv čase doručovania, ale už v čase jeho vydania, vyčiarknutý zo zoznamu advokátov. Zo samotného\npostupu súdu prvej inštancie je preto - bez ohľadu na obsah prvého dovolania podaného advokátskou\nkanceláriou ŠÁŠIK & Partners s. r. o. - potrebné usudzovať na to, že rozsudok odvolacieho súdu bol\nžalobcovi riadne doručený až pri jeho doručení advokátskej kancelárii Weis & Partners s.r.o. dňa 24.\njúna 2021. Pokiaľ ide o doručovania predmetného rozsudku druhému právnemu zástupcovi žalobcu, toto\nje podľa názoru žalobcu rovnako neúčinné, pretože sa doručovalo prostredníctvom poštovej prepravy\nnapriek tomu, že druhý právny zástupca mal elektronickú schránku povinne aktivovanú na doručovanie,\nv dôsledku čoho súd prvej inštancie nemal na výber, ale bol povinný doručiť rozsudok odvolacieho súdu\nelektronicky do elektronickej schránky ŠÁŠIK & Partners s.r.o. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/259/2020 a sp. zn. 3Obdo/35/2019. Z uvedeného podľa\nnázoru žalobcu vyplýva, že dovolanie podané žalobcom v zastúpení advokátskou kanceláriou Weis &\nPartners s.r.o. bolo podané riadne a včas dňa 23. augusta 2021.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zrušení uznesenia sp. zn.\n1Obdo/44/2023 zo 6. februára 2024 a vrátení veci Ústavným súdom SR na ďalšie konanie, v intenciách\nzáväzného právneho názoru Ústavného súdu SR vyjadreného v jeho nálezoch sp. zn. IV. ÚS 266/2023\na sp. zn. III. ÚS 48/2025, opätovne skúmal, kedy bol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\núčinne doručený žalobcovi, keďže od tohto okamihu začala dovolateľovi plynúť zákonná dvojmesačná\nlehota v zmysle § 427 CSP na podanie dovolania.\n23. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto\nkonaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n24. Z nálezov sp. zn. IV. ÚS 266/2023 a sp. zn. III. ÚS 48/2025 vyplýva záväzný právny názor Ústavného\nsúdu SR, že príliš formalistický výklad práva je v rozpore s požiadavkou materiálnej ochrany práv\nzo strany súdnej moci a môže mať za následok porušenie ústavných princípov práva na spravodlivý\nproces. V záujme poskytovania materiálnej ochrany práv je potrebné posudzovať aj inštitút doručovania\nsúdnych rozhodnutí, a to v kontexte následného posúdenia včasnosti podaného opravného prostriedku\n(tu konkrétne dovolania), berúc pritom do úvahy požiadavku zachovať spravodlivú rovnováhu pri\nposkytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom oboch strán sporu, t. j. žalobcovi\naj žalovanému. K porušeniu základného práva na súdnu ochranu môže totiž dôjsť aj ústavne\nneudržateľným posúdením včasnosti podaného dovolania, ktoré posúdenie by bolo v prospech toho,\nkto tento opravný prostriedok podal. V takom prípade bude vecné prejednanie dovolania (jeho\nneodmietnutie) zasahovať do základného práva na súdnu ochranu protistrany, v ktorej prospech by\nnaopak bolo prípadné odmietnutie dovolania ako oneskorene podaného s výsledkom zachovania\n\nprávneho stavu daného rozhodnutím odvolacieho súdu. Zákonné pravidlá doručovania slúžia na\nochranu procesných práv sporových strán, ktoré musia mať pri výkone svojich práv a povinností, a to aj\nprocesnej povahy, istotu o obsahu doručovaného rozhodnutia. Pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade\ndošlo k riadnemu (účinnému) doručeniu, je nevyhnutné uplatňovať materiálny prístup, pre ktorý je\npodstatné to, či sa adresát mohol s obsahom doručovanej písomnosti zoznámiť a či tak bolo zachované\njeho právo na súdnu ochranu.\n25. Aplikujúc vyššie uvedené na podmienky danej dovolacej veci možno dospieť k jednoznačnému\nzáveru, že žalobca ako adresát zásielky obsahujúcej rovnopis rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 3Cob/60/2018-574 z 29. mája 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) nepochybne mal možnosť sa\noboznámiť s obsahom doručovanej písomnosti, keďže dňa 15. septembra 2019 splnomocnil advokátsku\nkanceláriu ŠÁŠIK & Partners s. r. o. na zastupovanie v dovolacom konaní (viď splnomocnenie na č. l.\n614 spisu). Zároveň táto advokátska kancelária dňa 16. septembra 2019 odoslala zo svojej elektronickej\nschránky podanie označené ako Dovolanie (č. l. 600 a nasl.), v ktorom sa výslovne uvádza: Pri splnení\nvšetkých uvedených zákonných podmienok podáva žalobca dovolanie proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 29. mája 2019, č. k. 3 Cob 60/2018, ktorý mu bol doručený dňa 15. júla 2019,\npričom dvojmesačná lehota na podanie dovolania uplynie dňom 16. septembra 2019. Teda sám žalobca\nprostredníctvom svojho druhého právneho zástupcu potvrdil, že dovolaním napadnuté rozhodnutie mu\nbolo doručené dňa 15. júla 2019. Ako nedôvodné hodnotí dovolací súd námietky žalobcu, podľa ktorých\nmožnosť oboznámiť sa s rozhodnutím nemôže determinovať začiatok plynutia lehoty na doručenie\nopravného prostriedku proti takémuto rozhodnutiu, a to najmä pre obvyklú nemožnosť určenia momentu,\nkedy účastník konania nadobudol možnosť oboznámiť sa s rozhodnutím, ako aj tvrdenie, že ak by pre\nzačatie plynutia lehoty na doručenie opravného prostriedku postačoval vznik možnosti oboznámiť sa s\nrozhodnutím, ktoré chce účastník napadnúť týmto opravným prostriedkom, potom by súdy mohli úplne\nupustiť od doručovania a právna úprava ohľadom doručovania by sa stala obsolétnou. V posudzovanom\nprípade možnosť žalobcu oboznámiť sa s obsahom napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nie je\nvyvodzovaná z toho, že žalobca mal možnosť nahliadnuť do (elektronického či listinného) súdneho spisu,\na ani z toho, že do spisu preukázateľne nahliadol. Dovolaním napadnutý odvolací rozsudok žalobcovi\nzo strany súdu prvej inštancie doručovaný bol, avšak toto doručovanie neprebiehalo v súlade s vtedy\nplatnou a účinnou právnou úpravou, keď sa predovšetkým nedoručovalo elektronickými prostriedkami\npodľa osobitného predpisu (zákona o e-Govermente), ale sa doručoval listinný rovnopis rozsudku\nodvolacieho súdu prostredníctvom poštového podniku (Slovenská pošta, a.s.). Akékoľvek formálne\nnedostatky procesu doručovania však v tomto konkrétnom prípade ustupujú nespochybniteľnému\nfaktu (ktorý ani sám žalobca nijako nespochybnil), že dovolaním napadnuté rozhodnutie sa nielen že\ndostalo do právnej sféry žalobcu, ale tento sa s ním aj oboznámil a rozhodol sa proti nemu podať\ndovolanie, k čomu splnomocnil advokátsku kanceláriu ŠÁŠIK & Partners s. r. o., ktorá dovolanie v jeho\nmene aj podala. Práve v tomto spočíva Ústavným súdom SR akcentovaný materiálny prístup v rámci\nposudzovania účinnosti doručovania rozhodnutia odvolacieho súdu žalobcovi. Pokiaľ ide o argument,\npodľa ktorého pri takomto prístupe obvykle nemožno určiť moment, kedy strana sporu nadobudla\nmožnosť oboznámiť sa s obsahom rozhodnutia, dovolací súd poznamenáva, že to opäť nie je prípad\nžalobcu, ktorý vo svojom Dovolaní (č. l. 600 a nasl.) výslovne uviedol, že dovolaním napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu mu bol doručený dňa 15. júla 2019. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že pokiaľ by\naj dovolanie žalobcu také explicitné vyjadrenie o dátume doručenia neobsahovalo, tak je zrejmé, že\nnajneskôr dňa 15. septembra 2019 mal žalobca napadnuté rozhodnutie k dispozícii, keďže v tento deň\nsplnomocnil advokátsku kanceláriu ŠÁŠIK & Partners s. r. o. na zastupovanie v dovolacom konaní.\n26. Pri aplikovaní vyššie spomenutého materiálneho prístupu je teda v podmienkach súdenej veci\nbez právneho významu, že dovolaním napadnuté rozhodnutie sa doručovalo v listinnej podobe\nprostredníctvom poštového podniku (dôvodom takéhoto doručovania bola skutočnosť, že rozsudok\nnebol autorizovaný členmi odvolacieho senátu, ako vyplýva z pokynového lístku súdu prvej inštancie na\nč. l. 575 spisu), hoci podľa vtedy platnej a účinnej právnej úpravy bol súd povinný doručovať písomnosti\n(vrátane rozhodnutí) elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.\nVýznam by to malo napríklad v prípade, ak by nedošlo k prevzatiu zásielky, pretože v takom\nprípade by nebolo možné uplatniť fikciu doručenia napadnutého rozhodnutia podľa § 111 ods. 3 CSP\n(pri doručovaní do vlastných rúk), keďže doručovanie do elektronickej schránky má prednosť pred\ndoručovaním prostredníctvom doručujúceho orgánu (vyplýva to zo systematiky § 106 CSP). Takáto\nsituácia nastala pri doručovaní odvolacieho rozsudku druhému právnemu zástupcovi žalobcu, avšak toto\ndoručovanie bolo nadbytočné, keďže účinky doručenia odvolacieho rozsudku žalobcovi nastali už jeho\nprevzatím zo strany JUDr. B.I.. V konečnom dôsledku je pri takomto materiálnom prístupe bez právneho\nvýznamu aj to, že doručovanú zásielku prevzal JUDr. B.I., ktorý bol v tom čase už vyčiarknutý zo\n\nzoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. Rozhodujúce z hľadiska posúdenia,\nči doručenie napadnutého rozhodnutia možno považovať za účinné (vyvolávajúce predpokladané\núčinky, predovšetkým začiatok plynutia dovolacej lehoty) je výlučne to, že napadnuté rozhodnutie sa\nnepochybne dostalo do právnej sféry žalobcu a tento sa s ním nepochybne aj oboznámil, pretože proti\nnemu prostredníctvom svojho nového právneho zástupcu (ktorému na ten účel udelil splnomocnenie)\npodal dovolanie. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolaním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu bolo žalobcovi účinne doručené dňa 15. júla 2019, ktorým dňom žalobcovi\nzároveň začala plynúť lehota dvoch mesiacov na podanie dovolania. Koniec lehoty potom pripadol na\nnedeľu 15. septembra 2019, v dôsledku čoho došlo k predĺženiu dovolacej lehoty na pondelok 16.\nseptembra 2019, v ktorý deň druhý právny zástupca žalobcu odoslal zo svojej elektronickej schránky\npodanie označené ako Dovolanie.\n27. K argumentácii žalobcu, že doručovanie osobe vyčiarknutej zo zoznamu advokátov nemôže byť\nv žiadnom prípade účinné, pretože vyčiarknutím zo zoznamu advokátov dochádza aj k zániku plnej\nmoci advokáta na zastupovanie klienta a doručovanie osobe, ktorá nie je účastníkom konania, ani\njeho zástupcom, je neúčinné, dovolací súd len stručne uvádza, že z nálezu Ústavného súdu SR\nsp. zn. III. ÚS 48/2025 vyplýva (o. i.) záväzný právny názor, že len strata statusu advokáta, ktorý\nvykonáva advokáciu samostatne, neznamená aj zánik plnomocenstva, ak fyzická osoba ako subjekt\npráva stále existuje. Vyčiarknutie zástupcu zo zoznamu advokátov ako dôvod zániku plnomocenstva\nneupravuje ani Občiansky zákonník v § 33b, ani žiadny osobitný právny predpis, ako tiež zdôraznil\nÚstavný súd SR v citovanom náleze. Názory právnej teórie (komentár JUDr. Imricha Fekete, CSc.) môžu\nbyť zaujímavé a pre súdnu prax podnetné (v žiadnom prípade však nie záväzné), pričom jediným,\ndovolaciemu súdu známym rozhodnutím Najvyššieho súdu SR k uvedenej problematike je uznesenie\nsp. zn. 5Cdo/130/2017 z 28. februára 2018, v ktorom Najvyšší súd SR dospel k záveru o účinnom\ndoručení rozhodnutia odvolacieho súdu žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu so splnomocnením\npre celé konanie, ohľadom ktorého doručujúci súd nemal vedomosť o jeho vyčiarknutí zo zoznamu\nadvokátov a ukončení zastúpenia, ktoré skutočnosti mu boli oznámené až po vykonanom doručení\n(čím sa voči nemu stali účinné). Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí analogicky aplikoval § 92 ods. 3\nCSP na prípad zániku výkonu advokácie právneho zástupcu strany sporu (neskoršieho dovolateľa) vo\nvzťahu k oznamovacej povinnosti voči súdu. Aj v posudzovanom prípade dospel dovolací súd k záveru,\nže rovnopis rozsudku odvolacieho súdu bol doručovaný JUDr. B.I. ako splnomocnenému zástupcovi\nžalobcu. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané prípisy sp. zn. 5Obdo/24/2017 z 19. októbra 2017, sp. zn.\n3Cdo/229/2016 z 29. januára 2018 a sp. zn. 7Cdo/47/2018 z 21. mája 2018, dovolací súd zdôrazňuje, že\nsa nejedná o rozhodnutia a už len z tohto dôvodu nemožno uvažovať o existencii ustálenej rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu. Právny názor, že vyčiarknutím zo zoznamu advokátov zaniklo splnomocnenie\nudelené vyčiarknutému advokátovi, sa uvádza len v prípise sp. zn. 5Obdo/24/2017 z 19. októbra\n2017, ktorým dovolací súd vrátil spis súdu prvej inštancie (ako predčasne predložený) s pokynom, aby\nopätovne doručil dovolanie žalovaného s výzvou na vyjadrenie sa priamo žalobcovi. Z uvedeného prípisu\nnie je zrejmé, či zo strany žalobcu už bolo podané vyjadrenie k dovolaniu (na uvedené poukázal aj\nÚstavný súd SR v bode 76 nálezu sp. zn. IV. ÚS 266/2023). Nenáležitý je aj odkaz žalobcu na uznesenia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/35/2019 z 12. júna 2019 a sp. zn. 4Cdo/259/2020 z 30. júla 2021,\nkde v uznesení sp. zn. 3Obdo/35/2019 dovolací súd považoval za neúčinné doručenie rozsudku súdu\nprvej inštancie žalobcovi do elektronickej schránky jeho právneho zástupcu (advokáta), nie však do\ntej, ktorú mal určenú na elektronickú komunikáciu so súdmi a inými orgánmi verejnej moci, ale do\njeho súkromnej elektronickej schránky, ktorej adresa je tvorená jeho rodným číslom. Z odôvodnenia\nuznesenia vyplýva, že odvolací súd nesprávne považoval rozsudok súdu prvej inštancie za riadne\ndoručený na základe fikcie doručenia, t. j. uplynutím úložnej lehoty podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o eGovernmente. Obdobne aj v uznesení sp. zn. 4Cdo/259/2020 bola konštatovaná nemožnosť nastúpenia\nfikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP v prípade, keď mala byť súdna písomnosť (predvolanie na\npojednávanie) doručovaná právnemu zástupcovi do jeho elektronickej schránky, avšak miesto toho\nsa doručovalo prostredníctvom doručujúceho orgánu na adresu jeho pracoviska a zásielka sa vrátila\nneprevzatá v odbernej lehote. Podľa názoru dovolacieho súdu označené rozhodnutia nie sú v nijakom\nrozpore s Ústavným súdom SR akcentovaným materiálnym prístupom k problematike doručovania. K\nďalším námietkam žalobcu dovolací súd uvádza, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo zaoberať sa tým,\nči JUDr. B.I. po svojom vyčiarknutí zo zoznamu advokátov zastupoval bývalých klientov vo viacerých\nkonaniach (§ 89 ods. 2 CSP), ani či tak robil za odplatu alebo bezodplatne, resp. či klienti ktorých\nzastupoval, vedeli o jeho vyčiarknutí zo zoznamu advokátov a napriek tomu chceli, aby ich v konaní\nzastupoval, prípadne o ničom nevedeli (ako tvrdí žalobca). Žiadna taká okolnosť zo spisu nevyplýva a\npre posúdenie včasnosti dovolania žalobcu je to bez právneho významu, rovnako ako prípadné úvahy\n\no tom, či a aké zodpovednostné nároky by si žalobca mohol uplatňovať, či už voči prvému alebo\ndruhému právnemu zástupcovi. Pointa argumentácie Ústavného súdu SR spočíva v niečom inom, a\nto, že zmätočné konanie predchádzajúcich právnych zástupcov žalobcu a s tým súvisiaci nesprávny\nprocesný postup súdu prvej inštancie nemôžu ísť na ťarchu protistrany (žalovaného).\n28. Pokiaľ ide o samotné podanie žalobcu označené ako Dovolanie, ktoré bolo do elektronickej schránky\nsúdu prvej inštancie odoslané dňa 16. septembra 2019, a ktoré je v spise zažurnalizované na č. l. 600\naž 607, toto trpí viacerými nedostatkami. Podanie obsahuje na stranách 9 až 16 s vecou nesúvisiace\nskutkové tvrdenia a aj nesprávny petit, v rámci ktorého dovolateľ žiada zrušiť rozsudok Krajského súdu v\nTrnave sp. zn. 31Cob/128/2016 z 27. decembra 2018 a jemu predchádzajúci rozsudok Okresného súdu\nGalanta sp. zn. 15Cb/34/2014 z 28. apríla 2016. Podľa názoru dovolacieho súdu ide o akýsi kompilát\nnedokončeného dovolania v predmetnej veci (po stranu 8) a dovolania zo dňa 9. júla 2018, ktoré druhý\nprávny zástupca žalobcu zrejme koncipoval v mene iného svojho klienta - Obce Dlhá. Najzávažnejší\nnedostatok predmetného dovolania však spočíva v tom, že hoci ide o elektronické podanie vo veci\nsamej (§ 123 ods. 2 CSP), toto nie je autorizované podľa osobitného predpisu, ktorým sa rozumie zákon\no e-Governmente. Podľa § 125 ods. 2 CSP platí, že podanie vo veci samej urobené v elektronickej\npodobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo\nv elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do\ndesiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Skutočnosť,\nže ide o neautorizované elektronické podanie vo veci samej, ktoré nebolo v zákonnej lehote doručené\nv listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou vyplýva o. i. z úradného záznamu súdu\nprvej inštancie zo dňa 4. októbra 2019 (č. l. 616 spisu): Vzhľadom na to, že žalobca dňa 16.09.2019\ndoručil tunajšiemu súdu v elektronickej podobe dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.\nk.: 3Cob/60/2018 - 574 zo dňa 29.05.2019 avšak bez autorizácie podľa osobitného predpisu a súčasne\nsúdu podanie dodatočne nedoručil v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa\nosobitného predpisu v lehote 10 dní, súd na podanie neprihliada (§ 125 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku). V sťažnosti proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 3. januára 2020 (č. l. 621), ktorým sa\nrozhodlo o výške trov konania poukázal žalobca, zastúpený advokátskou kanceláriou ŠÁŠIK & Partners\ns. r. o., na podané dovolanie proti odvolaciemu rozsudku a súdu prvej inštancie vytýkal, že predmetnú vec\nv súlade s § 437 CSP bezodkladne nepredložil dovolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom dovolaní.\nVyjadril tiež presvedčenie, že súd prvej inštancie sa neprípustne pokúsil sám podané dovolanie vybaviť\núradným záznamom vyššej súdnej úradníčky, ktorá sa rozhodla o dovolaní nekonať a nepredložiť ho\ndovolaciemu súdu. V reakcii na uvedené súd prvej inštancie vyzval druhého právneho zástupcu žalobcu,\naby v určenej lehote zdokladoval, že dovolanie doručené v elektronickej podobe dňa 16. septembra 2019\nbolo autorizované podľa osobitného predpisu alebo doplnené v listinnej podobe alebo v elektronickej\npodobe autorizované podľa osobitného predpisu v lehote 10 dní (§ 125 ods. 2 CSP). Advokátska\nkancelária ŠÁŠIK & Partners s. r. o. odpovedala na výzvu súdu prvej inštancie podaním, ktoré bolo súdu\ndoručené elektronickými prostriedkami - na elektronickú adresu podateľne (č. l. 643 spisu) a zároveň\naj osobne do podateľne súdu (č. l. 650 - 651 spisu). Kým elektronické podanie nebolo autorizované,\npodanie doručené v listinnej podobe bolo (vlastnoručne) podpísané advokátom JUDr. Jaroslavom\nŠášikom. Predmetné podanie (v oboch jeho podobách) obsahuje tvrdenie o tom, že dovolanie bolo\nautorizované pečaťou právnickej osoby, ktorú zastupujeme. Na preukázanie tohto tvrdenia bola súdu (v\nprílohe listinného podania) predložená fotokópia dokumentu označeného ako Výsledok informatívneho\noverenia (č. l. 653 spisu), z ktorého sa ale nedá zistiť, aký dokument bol autorizovaný a komu patrila\nelektronická pečať použitá na autorizáciu dokumentu. Keďže podľa zákona o e-Governemente [§ 23\nods. 1 veta druhá písm. a) bod 1] je autorizácia kvalifikovanou elektronickou pečaťou jedným zo\nspôsobov autorizácie elektronického podania, dovolací súd sa pokúsil overiť tvrdenie druhého právneho\nzástupcu žalobcu o autorizácii dovolania pečaťou tiež v súčinnosti s Oddelením informatiky na Krajskom\nsúde v Bratislave. Z odpovede správcu databáz vyplýva, že podanie odosielateľa ŠÁŠIK & Partners\ns. r. o. doručené do elektronickej schránky súdu prvej inštancie dňa 16. septembra 2019 o 23:14:14\nhod., označené ako Dovolanie, bolo uložené vo formáte .docx, z čoho vyplýva, že nebolo podpísané\nkvalifikovaným elektronickým podpisom.\n29. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že druhý právny zástupca žalobcu svoje\ntvrdenie o autorizácii dovolania z č. l. 600 a nasl. spisu nepreukázal a záver súdu prvej inštancie, že na\npodanie sa v zmysle § 125 ods. 2 časť prvej vety za bodkočiarkou CSP neprihliada, je preto správny.\nNeprihliadanie na dovolanie znamená, že chýba podklad pre konanie a rozhodovanie dovolacieho súdu,\npreto je správny aj záver súdu prvej inštancie, že takéto dovolanie sa nepredkladá dovolaciemu súdu\nna prejednanie a rozhodnutie.\n\n30. Len pre úplnosť dovolací súd uvádza, že pokiaľ by sa aj tvrdenie druhého právneho zástupcu\no autorizácii dovolania elektronickou pečaťou právnickej osoby, ktorú v konaní zastupujeme podarilo\npreukázať, na takéto dovolanie by sa síce muselo prihliadať (a teda dovolací súd by o ňom musel\nrozhodnúť), ale jediným do úvahy prichádzajúcim rozhodnutím o predmetnom dovolaní by bolo jeho\nodmietnutie podľa § 447 písm. e) CSP, keďže by nemohlo byť považované za spísané advokátom (v\nzmysle druhej vety § 429 ods. 1 CSP). Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na závery uznesenia\nÚstavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 489/2018 z 13. septembra 2018 (ktoré bolo publikované v Zbierke\nnálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 79/2018), podľa ktorých povinné zastúpenie dovolateľa\nv dovolacom konaní advokátom je obligatórnou procesnou podmienkou dovolacieho konania podľa\nprvej vety ustanovenia § 429 ods. 1 CSP. Rovnako je však obligatórnou náležitosťou riadne podaného\ndovolania podľa druhej vety § 429 ods. 1 CSP aj skutočnosť, že dovolanie bolo spísané advokátom.\nUznesenie bolo publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 79/2018 s\nnasledovnou právnou vetou: Ak obligatórnou náležitosťou dovolania je podľa druhej vety § 429 ods. 1\nCivilného sporového poriadku jeho spísanie advokátom, je potom logické, že nedostatok tejto podmienky\nmožno odstrániť len v lehote na podanie dovolania, keďže ide o podmienku, ktorá musí byť splnená\nuž pri jeho podaní. Ďalším publikovaným rozhodnutím Ústavného súdu SR k uvedenej problematike\nje nález sp. zn. ÚS 484/2019 z 11. februára 2020 (č. 11/2020), podľa ktorého: Vecou riadneho výkonu\nadvokácie je okrem iného aj to, aby dovolanie klienta, ktorého advokát zastupuje, podané elektronicky,\nbolo autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečiatkou\npatriacimi advokátovi (§ 23 ods. 1 zákona o e-Governmente). Pokiaľ tak neurobí a v dôsledku toho\ndôjde k zmareniu úkonu vyúsťujúceho do negatívneho následku týkajúceho sa kauzy jeho klienta, môže\nto založiť jeho disciplinárnu zodpovednosť i možnosť klienta domáhať sa nároku na náhradu škody\nspôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie. V odôvodnení predmetného nálezu Ústavný súd SR\no. i. konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 82l zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú advokáti (právnické osoby\nod 1. júla 2017 a fyzické osoby od 1. júla 2018) povinní v konaní pred súdom doručovať podania do\nelektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku\naktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom, bude obligatórna náležitosť dovolania podľa druhej\nvety § 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku spočívajúca v spísaní dovolania advokátom splnená\nvtedy, pokiaľ bude dovolanie podané elektronicky autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom\nalebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou patriacim advokátovi, ktorý zastupuje dovolateľa [§ 23 ods.\n1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o e-Governmente“]. Je v zásade bez právneho významu skúmať, aká fyzická osoba písomný\ndokument vytvorila, resp. koľko fyzických osôb sa na jeho tvorbe podieľalo. Napokon dovolací súd\npoukazuje na to, že uznesením pléna Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2025 z 23. júna 2025\ndošlo k zjednoteniu odlišných právnych názorov senátov Ústavného súdu SR v otázke, či odmietnutie\ndovolania podaného z elektronickej schránky, ktorej majiteľom je advokát dovolateľa, a autorizovaného\nkvalifikovaným elektronickým podpisom na to povereného zamestnanca advokáta v zmysle zákona\no e-Governmente pre nesplnenie náležitosti dovolania vyžadovanej § 429 ods. 1 druhou vetou CSP\n(ne)porušuje základné právo dovolateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a jeho právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd. V bode 31 odôvodnenia predmetného uznesenia Ústavný súd SR (o. i.) uviedol, že účelom\nprávnej úpravy obsiahnutej v § 429 ods. 1 CSP je zabezpečenie odbornosti podaní (a to všetkých podaní\ndovolateľa, nielen dovolania) predkladaných v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.\nPrávna úprava explicitne vyžaduje spísanie dovolania advokátom, teda subjektom, ktorého úlohou je\nzabezpečiť požadovanú kvalitu podaní. Okolnosť, kto spísal dovolanie, však prirodzene nemožno overiť\nso 100 % istotou (nemožno napríklad vylúčiť, že na koncipovaní dovolania sa podieľal advokátsky\nkoncipient), preto dostatočne spoľahlivým ukazovateľom, že dovolanie je výsledkom činnosti advokáta,\nje práve opatrenie dovolania podpisom advokáta, čím dochádza z jeho strany k prevzatiu zodpovednosti\nza to, že dovolanie spĺňa atribúty odborného podania s cieľom naplniť účel § 429 ods. 1 CSP. V odseku 33\nodôvodnenia Ústavný súd SR uzavrel, že povinnosť opatrenia dovolania kvalifikovaným elektronickým\npodpisom (resp. pečaťou) samotného advokáta nepredstavuje neodôvodnené a neprimerané sťaženie\nprístupu dovolateľa k súdu a je racionálnou požiadavkou zabezpečujúcou overenie totožnosti pôvodcu\ndovolania.\n31. Druhý právny zástupca žalobcu doručil súdu prvej inštancie ešte jedno podanie označené ako\nDovolanie (nachádza sa v spise na č. l. 644 až 648), a to v prílohe elektronického podania, ktorým\nreagoval na výzvu súdu prvej inštancie, aby zdokladoval, že dovolanie doručené v elektronickej podobe\n\ndňa 16. septembra 2019 bolo autorizované podľa osobitného predpisu alebo doplnené v listinnej podobe\nalebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu v lehote 10 dní. Toto elektronické\npodanie bolo odoslané na adresu elektronickej podateľne súdu prvej inštancie dňa 13. februára 2020 (č.\nl. 642 spisu), teda zjavne po uplynutí lehoty na podanie dovolania a opäť nebolo autorizované spôsobom,\nktorý predpokladá zákon o e-Governmente. Z obsahového hľadiska dovolanie na č. l. 600 až 608 a\ndovolanie na č. l. 644 až 648 spisu nie sú totožné (zhodujú sa len po stranu 8), pretože dovolanie z č.\nl. 644 až 648 už neobsahuje (v bode 28 odôvodnenia tohto uznesenia) uvádzané s vecou nesúvisiace\nskutkové tvrdenia a nesprávny dovolací návrh. Keďže však predmetné elektronicky podané dovolanie\nnebolo autorizované podľa osobitného predpisu a ani v zákonnej 10-dňovej lehote doručené v listinnej\npodobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou, dovolací súd naň v zmysle § 125 ods. 2 časť prvej\nvety za bodkočiarkou CSP neprihliadal, teda o ňom nerozhodoval.\n32. Dovolací súd rozhodoval iba o (v poradí) treťom dovolaní žalobcu, ktoré v jeho mene podala\nadvokátska kancelária Weis & Partners s.r.o. Podanie označené ako Doplnenie dovolania (č. l. 728 až\n730 spisu) je síce koncipované ako doplnenie predchádzajúceho dovolania podaného druhým právnym\nzástupcom žalobcu, spĺňa však všetky formálne aj obsahové (§ 428 CSP) náležitosti predpísané\npre dovolanie ako podanie vo veci samej (bolo podané elektronickými prostriedkami a autorizované\nkvalifikovaným elektronickým podpisom advokáta JUDr. Petra Weisa, ktorý je spoločníkom a konateľom\nWeis & Partners s.r.o.). Zo spisu vyplýva, že predmetné podanie bolo odoslané do elektronickej schránky\nsúdu prvej inštancie dňa 24. augusta 2021 (viď potvrdenie o odoslaní podania na č. l. 731 spisu), t. j.\npo uplynutí zákonom predpokladanej lehoty na podanie dovolania, ktorá uplynula dňa 16. septembra\n2019 (viď bod 26 odôvodnenia tohto uznesenia). Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že\nsúd prvej inštancie vyhovel žiadosti tretieho právneho zástupcu žalobcu zo dňa 18. júna 2021 (č. l. 708\nspisu) o zaslanie rozsudku odvolacieho súdu s poukazom na to, že tento nebol doručený žalobcovi, jeho\nsúčasnému ani predchádzajúcemu právnemu zástupcovi. Vzhľadom na účinné doručenie napadnutého\nrozhodnutia žalobcovi (ako osobe oprávnenej na podanie dovolania v zmysle § 424 CSP) dňa 15. júla\n2019, bolo opätovné doručovanie rozhodnutia, či už prostredníctvom poštového podniku na adresu\ndruhého právneho zástupcu alebo elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky tretieho\nprávneho zástupcu žalobcu nadbytočné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Rovnako tak je bez\nprávneho významu skutočnosť, že súd prvej inštancie zrušil vyznačenú právoplatnosť na rozsudkoch\nsúdov oboch inštancií a zástupcom strán oznámil (č. l. 658 spisu), že rozsudky súdov oboch inštancií\nnenadobudli právoplatnosť, vzhľadom na vyčiarknutie predchádzajúceho PZ zo zoznamu advokátov\npred doručením rozsudku. Aj Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. IV. ÚS 26/2023 akcentoval\ntú skutočnosť, že prijať záver k otázkam účinnosti doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu a k\notázke včasnosti dovolania podaného žalobcom, patrí do právomoci Najvyššieho súdu SR ako súdu\ndovolacieho (viď bod 78 odôvodnenia predmetného nálezu).\n33. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd rozhodol o dovolaní tretieho právneho zástupcu žalobcu\n(podanie označené ako Doplnenie dovolania na č. l. 728 a nasl. spisu) tak, že ho ako oneskorene podané\nodmietol podľa § 447 písm. a) CSP.\n34. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol proti žalobcovi, ktorý úspech nemal, nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). O výške\nnáhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 2 : 1.\n36. K rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko predsedníčka senátu JUDr. Erika Čanádyová (podľa § 3\nods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.\n\nOdlišné stanovisko predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej vo veci sp. zn. 1Obdo 47/2025:\nNAUTILUS, spol. s r.o. c/a Mesto Senec\nOdlišné stanovisko sudkyne JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu NAUTILUS, spol. s r.o.,\nso sídlom M. Sch. Trnavského 6, 841 01 Bratislava, IČO: 35 693 142, zastúpeného Weis & Partners\n\ns.r.o., so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému Mesto Senec,\nso sídlom Mierové Námestie 8, 903 01 Senec, IČO: 00 305 065, zastúpenému Bobák, Bollová a spol.,\ns.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, o zaplatenie 92 365,23 eura\ns príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. mája 2019 č.\nk. 3Cob/60/2018-574, k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Obdo/47/2005 zo dňa 11.\nfebruára 2026.\nNesúhlasím s názorom väčšiny senátu vo veci, že nie sú splnené podmienky pre predloženie veci\nveľkému senátu podľa § 48 ods. 1 CSP a nesúhlasím s názorom, že dovolanie žalobcu je podané\noneskorene z nasledovných dôvodov.\nUvádzam, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu z 29. mája 2019 bol doručený dňa 15. júla\n2019 JUDr. B. T., ktorý pôvodne zastupoval žalobcu v konaní, avšak v tomto čase bol už JUDr.\nB.I. vyčiarknutý zo zoznamu advokátov s účinnosťou od 1. januára 2019, a preto takéto doručenie\nnemožno považovať za účinné doručenie rozhodnutia žalobcovi. Argumenty žalovaného uvedené vo\nvyjadrení k dovolaniu spočívajúcom v tvrdení, že skutočnosť, že v čase doručenia rozsudku odvolacieho\nsúdu pôvodnému právnemu zástupcovi žalobcu (JUDr. B.I.) bol právny zástupca žalobcu vyčiarknutý\nzo zoznamu advokátov, je právne irelevantná, podporenému poukazom na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/130/2017 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 451/2018, na základe čoho mal žalovaný za to, že na opakované zasielanie\nrozsudku odvolacieho súdu žalobcovi nebol žiadny právny základ, uvádzam, že v prípade odkazovaného\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ide o ojedinelé rozhodnutie, ktoré nepredstavuje\nustálenú rozhodovaciu prax NS SR týkajúcu sa otázky posúdenia účinnosti doručenia rozhodnutia\nadvokátovi vyčiarknutému zo zoznamu advokátov. Dovolací súd vyslovil iný právny názor na rovnakú\nprocesnú situáciu v konaniach, pred vydaním rozhodnutia vo veci 5Cdo/130/2017, rozhodnutia NS SR\n(sp. zn. 5Obdo/24/2017 z 19. októbra 2017, sp. zn. 3Cdo/229/2016 dňa 29. januára 2018), ako aj po\njeho vydaní 7Cdo/47/2018 dňa 21. mája 2018).\nVo veci vedenej pod sp. zn. 7Cdo/47/2018 z 21. mája 2018 (ďalej aj vec „inak“) konal dovolací súd v\ndovolacej veci proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 12. septembra 2017, sp. zn. 11Co/3/2017. Táto\nvec bola vybavená prípisom („inak“ vybavená vec), v prípise najvyšší súd uviedol, že súd prvej inštancie\nsíce doručoval dovolanie žalobcov v zmysle § 436 ods. 3 CSP protistrane (žalovaným) a vyzval ich, aby\nsa k dovolaniu vyjadrili, avšak písomnosti nedoručoval správne. V prípade žalovaného v 6. rade, ktorý\nbol pôvodne v konaní zastúpený advokátom, dovolací súd zistil, že mu nebol účinne doručený napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu, ktorý advokát v mene žalovaného v 6. rade prevzal dňa 6. októbra 2017\n(a tiež aj dovolanie žalobcov, nakoľko advokát žalovaného v 6. rade bol s účinnosťou 1. januára 2017\nvyčiarknutý zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory. Vzhľadom na uvedený nedostatok\nrozhodnutie odvolacieho súdu nenadobudlo právoplatnosť. Preto dovolací súd uviedol, že bude potrebné\nrozhodnutie odvolacieho súdu riadne doručiť priamo žalovanému v 6. rade, a tiež aj dovolanie s tým, že\nmá možnosť sa k nemu v určenej lehote vyjadriť.\nV dovolacej veci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedenej pod sp. zn. 3Cdo/229/2016 prípisom z\n29. januára 2018 vo veci dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. júna 2016 vydanému\nv konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/755/2014 skončil vec „inak“, pričom v predmetnom prípise uviedol,\nže žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý bol podľa zistenia dovolacieho súdu vyčiarknutý\nzo zoznamu advokátov od 15. decembra 2015. Doručenie dovolaním napadnutého rozsudku tomuto\nadvokátovi nemalo preto účinky doručenia rozhodnutia žalobcovi. Zo spisu vyplýva, že tiež dovolanie\nžalovanej bolo doručované iba pôvodnému zástupcovi žalobcu, ktorý v tom čase už nebol advokátom.\nSo zreteľom na uvedené treba napadnutý rozsudok doručiť žalobcovi. Rovnako mu treba doručiť aj\ndovolanie a poučiť ho o možnosti vyjadriť sa k nemu v súdom určenej lehote. Doklady o doručení je\npotrebné založiť do spisu.\nDovolacia vec vedená na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Obdo/24/2017 bola\nvybavená dňa 19. októbra 2017 prípisom „inak“, ktorým dovolací súd vrátil vec odvolaciemu súdu s\ntým, že po preskúmaní predloženého spisu zistil, že dovolanie žalovaného nebolo účinne doručené\nžalobcovi. Súd prvej inštancie doručoval dovolanie právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie, ktoré\nmu bolo spolu s výzvou súdu prvej inštancie podľa doručenky založenej v súdnom spise doručené 15.\nfebruára 2017. Dopytom na Slovenskú advokátsku komoru dovolací súd zistil, že zástupca žalobcu\nbol k 8. februáru 2017 vyčiarknutý zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory, čím zaniklo\nprocesné plnomocenstvo z 10. apríla 2007 udelené zástupcovi žalobcu, nakoľko tento stratil predpoklad\n\nna výkon advokácie /§ 2 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov/. Preto\npokiaľ súd prvej inštancie doručoval dovolanie žalovanému prostredníctvom zástupcu, nemožno toto\npovažovať za riadne a účinné doručenie dovolania protistrane v zmysle § 436 ods.3 CSP. Dovolací súd\nuložil súdu prvej inštancie povinnosť, aby dovolanie doručil na vyjadrenie žalobcovi a vyzval ho, aby\nsa v súdom stanovenej lehote k nemu vyjadril a prípadné vyjadrenie následne doručiť dovolateľovi na\nvedomie.\nNestotožňujem sa s názorom dovolacieho senátu, ktorý rozhodoval vo veci 5Cdo/130/2017, že\nustanovenie § 92 ods. 3 CSP, podľa ktorého sú odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď\nsplnomocnenia zástupcom voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili,\nsa analogicky vzťahuje na aj na zánik výkonu advokácie právneho zástupcu žalobcu vo vzťahu k\noznamovacej povinnosti voči súdu. Zo znenia citovaného ustanovenia § 92 ods. 3 CSP vyplýva, že\nzákonodarcom boli zámerne zadefinované iba 2 z viacerých možných spôsobov zániku plnomocenstva,\nna ktoré sa uvedené ustanovenie vzťahuje, t.j. účinnosť iných spôsobov zániku splnomocnenia voči súdu\nnie je podmienená ich oznámením súdu stranou sporu alebo jej zástupcom. Z formulácie uvedeného\nzákonného ustanovenia logicky a výslovne vyplýva jeho účel, t.j. podmienenie účinnosti zániku\nsplnomocnenia ich oznámením súdu len pri takých spôsoboch zániku splnomocnenia, ktoré súd nemá\nako zistiť sám ex offo bez súčinnosti strán sporu a/alebo ich zástupcov. Z tejto formulácie zákonného\nustanovenia je zrejmý úmysel zákonodarcu, aby sa podmienka účinnosti zániku splnomocnenia voči\nsúdu spočívajúca v oznámení tejto skutočnosti súdu stranou alebo zástupcom, nevzťahovala na\nvšetky spôsoby zániku splnomocnenia, ale len na prípad odvolania a výpovede splnomocnenia.\nUplatňovanie analógie uvedenej v rozhodnutí 5Cdo/130/2017, vo vzťahu k zániku splnomocnenia\nzánikom výkonu advokácie vyčiarknutím zo zoznamu advokátov sa javí ako značne problematické\ns možným nepriaznivým dopadom v jednotlivých prípadoch v praxi, najmä, nielen v konaniach s\npovinným zastúpením advokátom, kedy by súd v prípade vyčiarknutia advokáta zo zoznamu a zároveň\nneoznámenia tejto skutočnosti súdu, stranou sporu, samotným vyčiarknutým advokátom, v zmysle\nuvedenej analógie, naďalej konal a doručoval súdne rozhodnutia osobe, ktorá už nie je zástupcom\nstrany a nie je oprávnená zaňho konať, ani preberať písomnosti. Ďalšími príkladmi problematického\nuplatnenia danej analógie v praxi môže byť posúdenie naplnenia podmienok na vydanie rozsudku\npre zmeškanie v prípade doručovania písomností advokátovi vyčiarknutému zo zoznamu advokátov,\núčinnosť doručovania rozhodnutí takýmto osobám s následným posudzovaním plynutia lehôt na\npodávanie opravných prostriedkov.\nÚstavný súd nálezom III.ÚS 48/2025-60 zo dňa 29. apríla 2025 (ďalej aj „nález“) rozhodol, že uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/44/2023 zo 06. februára 2024 boli porušené\nzákladné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, jeho\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a jeho základné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy slovenskej\nrepubliky (výrok 1.).\nVýrokom 2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Obo/44/2023 zo 06. februára 2024 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie.\nV Náleze v časti IV. Právne posúdenie ústavnej sťažnosti v bode 31. konštatoval „Vo vzťahu k námietke\nsťažovateľa, že najvyšší súd neskúmal materiálne prvky doručovania, teda či žalobkyňa mala reálnu\nmožnosť sa s rozsudkom oboznámiť, treba prisvedčiť argumentácii sťažovateľa, ktorý poukazuje na\nskutočnosť, že rozsudok odvolacieho súdu sa určite musel dostať do právnej sféry zúčastnenej osoby\n(žalobkyne), ktorá sa s ním oboznámila a podaním dovolania poverila nového právneho zástupcu,\nktorý aj dovolanie podal. V tomto kontexte treba poukázať na jednoznačnú formuláciu dovolania,\nkde sám dovolateľ uvádza, že podáva dovolanie proti odvolaciemu rozhodnutiu, ktoré bolo doručené\ndňa 15. júla 2019, pričom dvojmesačná lehota na podanie dovolania uplynie dňom 16. septembra\n2019. Uvedenú skutočnosť najvyšší súd ani zúčastnená osoba nijako nespochybnili. Práve uvedené\ntvrdenie zúčastnenej osoby, ktoré uviedla ako dovolateľ v dovolaní pri odôvodnení včasnosti podania\nje smerodajné pri posudzovaní materiálnej stránky doručenia, na ktorú poukazoval Ústavný súd SR v\nNáleze sp. zn. IV.ÚS 266/2023“. Súčasne Ústavný súd SR konštatoval, že „V tejto súvislosti je potrebné\nuviesť, že v uvedenom smere dotvoril ďalší dôvod zániku plnomocenstva, ktorý zo zákona nevyplýva\na nevyplýva ani z osobitného predpisu (ako v iných prípadoch, napríklad podľa § 52 Zákona č 7/2005\nZ. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\n\npredpisov), pričom sa nevysporiadal s osobitným predpisom v tejto oblasti a to s § 17 zákona č. 586/2003\nZ. z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení\nneskorších predpisov, ktorých vyčiarknutím zo zoznamu advokáta nespája zánik plnomocenstva udelený\nvyčiarknutému advokátovi, ale hovorí o prechode práv a povinností na zástupcu. Súčasne konštatuje, že\nlen strata statusu advokáta, ktorý vykonáva advokáciu samostatne, neznamená aj zánik plnomocenstva,\nak fyzická osoba ako subjekt práva stále existuje“.\nV bode 34 konštatoval, „Vo vzťahu k tretej námietke sťažovateľa, že najvyšší súd neprípustne oprel\nsvoje závery o tzv. prípisy (vrátenie veci „inak“), ktoré sú z hľadiska svojho obsahu pre právne posúdenie\nnepodstatné (najmä bod 76 nálezu sp. zn. IV.ÚS 266/2003) ústavný súd nemá dôvod odchýliť sa od\nnázoru štvrtého senátu, ktorý v náleze IV.ÚS 266/2023 v bode 76 vyslovil záver, že „prípisy, na ktoré\nodkazuje najvyšší súd neobsahujú žiadne determinujúce právne závery k tu prejednávanej podstatnej\notázke včasnosti podaného dovolania v kontexte (účinného) doručovania rozhodnutia odvolacieho\nsúdu advokátovi, ktorý bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov. Obsahujú len pokyny pre súd prvej\ninštancie opätovne doručovať písomnosti sporovej strany, pričom skutočnosti, ktoré v súvislosti s\nprípismi najvyšší súd vo vyjadrení uvádza, nie sú spôsobilé podporiť záver o tom, že najvyšší súd\nv posudzovaných veciach uplatní formálny prístup k posudzovaniu účinnosti doručovania písomnosti,\nktoré uplatnil v tu prejednávanej veci, resp., že vo veciach uvedených prípisov neuplatnil materiálny\nprístup s ohľadom na skutočnosť, že zo strany sporových strán chýbala akákoľvek reakcia, takže bolo\nzjavné, že k oboznámeniu sa s obsahom nesprávne doručovanej písomnosti (dovolania) nedošlo, a\npreto je odkaz najvyššieho súdu na uvádzané prípisy pre prejednanie veci sťažovateľa irelevantný, keď z\nneho nemožno vyabstrahovať záväzné právne závery k účinnosti doručenia rozhodnutia súdu pre účely\nposúdenia včasnosti podaného opravného prostriedku - dovolania a ani vyabstrahovať ustálenú súdnu\nprax týkajúcu sa všeobecne vyhodnocovania účinnosti doručovania písomností v prípade vyčiarknutého\nadvokáta zo zoznamu advokátov, najvyšší súd tak paradoxne a napriek názoru ústavného súdu prihliadol\nna tieto prípisy, pričom vo vzťahu k právnemu názoru najvyššieho súdu, ktorý je vyjadrený v prípisoch,\nnie je zabezpečená kontradiktórnosť konania a protistrana nemôže voči nim nijako právne argumentovať\na brániť sa. Tak isto najvyšší súd rezignoval na názor vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/130/2017,\nktoré nie je prípisom, že vyčiarknutím zo zoznamu advokátov plnomocenstvo nezaniká a je potrebné\ntúto skutočnosť oznámiť súdu, teda analogicky aplikovať § 92 ods. 2 a 3 CSP s tým, že tento názor\nústavný súd vyhodnotil ako ústavne súladným (rozhodnutie ústavného súdu IV.ÚS 451/2018).“\nPodľa § 48 ods. 1 CSP „Ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu názoru,\nktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu,\npostúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. V uznesení o postúpení veci odôvodní svoj\nodlišný právny názor“.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Cdo/130/2017 z 28. februára 2008 konštatuje\nodkazom na § 92 ods. 3 CSP, že odvolanie alebo výpoveď splnomocnenia sú jednostrannými právnymi\núkonmi, ktoré sú adresované druhému účastníkovi dohody o zastúpení. V dôsledku právnych účinkov\nniektorých z týchto úkonov splnomocnenie zaniká. Súd a iné subjekty v rámci prebiehajúceho sporového\nkonania, ktoré sa nachádzajú mimo zaniknutého vzťahu zastúpenia nemajú o reálnom zániku pôvodne\npredloženého splnomocnenia vedomosť a sú oprávnené legitímne konať s dôverou v platnosť a\nzáväznosť pôvodne predloženého splnomocnenia. Zákon z tohto ustanovuje, že odvolanie alebo\nvýpoveď splnomocnenia sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámi. Pre\nsúd nie je teda relevantné, kedy zaniklo plnomocenstvo odvolaním alebo výpoveďou, ale kedy došlo\nk oznámeniu tejto skutočnosti do konania. „Analogicky uvedené platí i pri zániku výkonu advokácie\nprávneho zástupcu žalobcu vo vzťahu k oznamovacej povinnosti voči súdu“. V tomto rozhodnutí\nNajvyšší súd SR konštatoval, že k účinnému doručeniu rozsudku odvolacieho súdu došlo advokátovi\nžalobcu (účastníka konania) aj v čase, keď už tento advokát bol účinne zo zoznamu advokátov vedenej\nv SAK vyčiarknutý z dôvodu, že uvedenú skutočnosť - vyčiarknutie zo zoznamu advokátov vedených\nv SAK, advokát pred doručením rozsudku súdu prvej inštancie ani odvolaciemu súdu neoznámil. V\ntomto rozhodnutí najvyšší súd konštatoval účinnosť doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu žalobcovi\nprostredníctvom právneho zástupcu žalobcu, keď v čase doručovania rozhodnutia odvolacieho súdu\nžalobcovi (právnemu zástupcovi žalobcu) súd nemal vedomosť o vyčiarknutí tohto právneho zástupcu\nzo zoznamu advokátov a ukončení zastupovania, keď uvedená skutočnosť bola voči súdu účinná až jej\noznámením súdu. Súčasne vyhodnotil následné doručovanie rozhodnutia odvolacieho súdu ďalšiemu\nprávnemu zástupcovi žalobcu za nadbytočné.\nToto rozhodnutie prešlo testom ústavnosti rozhodnutím ústavného súdu IV.ÚS 451/2018 zo dňa 01.\naugusta 2018, v ktorom ústavný súd akceptoval vyslovený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, konštatoval, že rozhodnutie najvyššieho súdu nie je arbitrárne, je ústavne akceptovateľným\n\nspôsobom odôvodnené, čo vylučuje aby Ústavný súd SR konštatoval porušenie sťažovateľovho\noznačeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Ústavnú\nsťažnosť proti rozhodnutiu dovolacieho súdu sp. zn. 5Cdo/130/2017 z 28. februára 2018 Ústavný súd\nSR v tomto rozhodnutí odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nPoukazujem na dôvody rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV.ÚS 451/2018, v ktorom ústavný\nsúd sa k otázke účinnosti doručenia súdneho rozhodnutia vyčiarknutému advokátovi (advokátovi\nvykonávajúcemu advokáciu samostatne, ktorý nie je zapísaný v zozname advokátov SAK) výslovne\nnevyjadruje, len všeobecne konštatuje zákonnosť rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Cdo/130/2017 zo dňa 28. februára 2018.\nNestotožňujem sa s názorom dovolacieho senátu, ktorý rozhodoval vo veci 5Cdo/130/2017.\nKomentár Civilný sporový poriadok nakladateľství C. H. Beck Števček., Ficova., Baricová.,\nMesiarkinová., Bajánková., Tomašovič a kolektív Veľké komentáre na strane 319 k § 92 CSP konštatuje,\n„Ak je zástupcom fyzická osoba, jej smrťou splnomocnenie zaniká (§ 33b ods. 1 písm. d) OZ) Advokáta\nv dôsledku úmrtia Slovenská advokátska komora v zmysle § 7 ods. 1 písm. a) zákona o advokácii\nvyčiarkne zo zoznamu advokátov. Na zánik splnomocnenia advokáta pritom nemá vplyv ustanovenie\nlikvidátora advokátskej kancelárie ani samotný proces likvidácie advokátskej kancelárie podľa interných\npredpisov Slovenskej advokátskej komory (§ 28 Advokátskeho poriadku z 15. júna 2013). Pokiaľ si\nstrana zvolila za zástupcu fyzickú osobu ako advokáta, má rovnaké účinky a jej vyčiarknutie zo zoznamu\nadvokátov počas života. Likvidátor advokátskej kancelárie oznámi vyčiarknutie advokáta strane a súdu,\npričom stranu súčasne poučí o možnosti zvoliť si iného advokáta a o povinnosti vyčiarknutého advokáta\nvysporiadať všetky finančné práva a povinnosti z ukončeného zastúpenia (pozri § 29 advokátskeho\nporiadku z 15. júna 2013).\nVo veci bolo potrebné posúdiť či došlo k účinnému doručeniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 3Cob/60/2018 - 574 z 29. mája 2019 JUDr. B.I. dňa 15. júla 2019, ktorý ako advokát vykonávajúci\nčinnosť samostatne, zastupoval žalobcu, avšak v čase doručovania súdneho rozhodnutia (15. júla 2019)\nbol už vyčiarknutý zo zoznamu advokátov a to s účinnosťou od 01. januára 1019.\nSom názoru, že takéto doručenie nemožno považovať za účinné doručenie súdneho rozhodnutia\nžalobcovi.\nÚstavný súd SR v Náleze III.ÚS 48/2025 zo dňa 29. apríla 2025 sa k otázke účinnosti doručovania\nsúdneho rozhodnutia v predmetnej veci priamo nevyjadruje, nekonštatoval, že doručenie súdneho\nrozhodnutia advokátovi účastníka konania, ktorý vykonával advokáciu samostatne, v čase, keď je\nadvokát vyčiarknutý zo zoznamu advokátov vedených v SAK šesť mesiacov, je účinným doručením\nsúdneho rozhodnutia ani expresis verbis neuvádza, že dovolanie bolo podané oneskorene. V súvislosti\ns aplikáciou § 17 zákona 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona 455/1991 Zb. o\nživnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý (konštatuje Ústavný\nsúd SR) s vyčiarknutím zo zoznamu advokátov nespája zánik plnomocenstva udelený vyčiarknutému\nadvokátovi, ale hovorí o prechode práv a povinností zástupcu, poukazujem, že zo znenia § 17 zákona\n586/2003 Z. z. o advokácii, na ktorý poukazoval ústavný súd v náleze III.ÚS 48/2025 bod 31, nevyplýva\noprávnenie advokáta, vyčiarknutého zo zoznamu advokátov, zastupovať účastníka - klienta pred súdom\na účinne preberať za klienta súdne rozhodnutia. Toto ustanovenie upravuje vzťahy vyčiarknutého\nadvokáta ku komore a vzťah komory ku klientovi, ktorého advokát bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov,\nurčuje postavenie novému zástupcovi ako advokátovi. Zo znenia § 17 Zákona o advokácii nevyplýva, že\nby vyčiarknutý advokát bol stále zástupcom klienta. Pokiaľ ústavný súd poukazoval na § 52 zák. 7/2005\nZ. z., zdôrazňujem, že konanie 1Obdo/47/2025 nie je konkurzným konaním. Podľa môjho názoru odkaz\nna uvedené zákonné ustanovenia je pre prejednávanú vec irelevantný.\nPodľa môjho názoru podstatné vo veci je posúdenie, či došlo k riadnemu doručeniu rozhodnutia\nodvolacieho súdu v súlade s CSP. Nie je možné súhlasiť s názorom, že je relevantné, že sa účastník\nkonania o súdnom rozhodnutí (jeho obsahu) „dozvie“, čo by znamenalo, že bez riadneho (v súlade\ns CSP) doručenia súdneho rozhodnutia, nastávajú účinky doručenia súdneho rozhodnutia, jeho napr.\nzverejnením v médiách, doručením súdneho rozhodnutia stranou sporu (napr. žalobcom 2) a pod., čo\nnezodpovedá právu účastníka konania na spravodlivý proces, riadne doručenie súdneho rozhodnutia\nv súlade s CSP.\nSom názoru, že ustanovenie § 92 ods. 3 CSP upravuje len postup pri zániku plnej moci (odvolaním\na výpoveďou), neupravuje postup pri zániku výkonu advokácie a ani smrti advokáta. Najvyšší súd\nSR poukazuje na rozhodovanie Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach v ktorých nerozhodoval\nuznesením, rozsudkom, ale tzv. prípisom - veci skončené inak.\n\nNajvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1Obdo/44/2023 zo dňa 06. februára 2024, ktoré bolo zrušené\nNálezom Ústavného súdu SR III.ÚS 48/2025 zo dňa 29. apríla 2025 nielen uvádza spisové značky\nvecí, v ktorých najvyšší súd posudzoval splnenie (nesplnenie) podmienok pre prieskum rozhodnutí\nodvolacieho súdu, súdom dovolacím, ale v rozhodnutí (1Odo/44/2023) cituje závery dovolacieho súdu\nna posudzovanú otázku doručovania rozhodnutia odvolacieho súdu advokátovi, ktorý je vyčiarknutý\nzo zoznamu advokátov a to v súvislosti so splnením podmienok pre dovolacie konanie. V týchto\nkonaniach dovolací súd nemohol rozhodovať inak, ako bez vydania meritórneho rozhodnutia (formou\nuznesenia a rozsudku), musel rozhodovať tzv. prípisom - veci inak, keď len touto formou bol kompetentný\noznámiť svoje závery (záväzné pre súdy nižších stupňov), o predčasnosti predloženého dovolania,\npráve z dôvodu neúčinnosti doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkovi konania, ktoré bolo\nnapadnuté dovolaním, ktoré má byť predmetom dovolacieho konania. Táto prax dovolacieho súdu je\njednotná, vyslovené právne názory sú opozitom k názoru rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Cdo/130/2017.\nNesúhlasím s názorom vysloveným v rozhodnutí najvyššieho súdu v konaní 5Cdo/130/2017. Najvyšší\nsúd SR 5Cdo/130/2017 ustálil účinnosť doručovania súdneho rozhodnutia vyčiarknutému advokátovi\nvykonávajúcemu advokáciu samostatne, v situácii aj, keď advokát pol roka nevykonával advokátsku\nčinnosť preto, že bol už vyčiarknutý zo zoznamu advokátov, pričom nie je možné vylúčiť, že k takejto\nsituácii môže dôjsť aj za dlhšie časové obdobie 6 mesiacov, obdobie viac ako 12 mesiacov. Súdne\nrozhodnutia z objektívnych a subjektívnych dôvodov môžu byť doručované až s takýmto časovým\nodstupom od jeho vydania a vyhlásenia.\nSom názoru, že ústavný súd v náleze III.ÚS 48/2025 výslovne neuvádza časové rozhranie v ktorom je\npotrebné považovať doručenie súdneho rozhodnutia vyčiarknutému advokátovi účastníka konania za\núčinné, akceptuje záver tzv. „neobmedzenej doby“, v ktorej je možné (podľa ÚS) účinne doručovať súdne\nrozhodnutia advokátovi, vykonávajúcemu advokáciu samostatne, vyčiarknutému zo zoznamu advokátov\nv čase doručovania súdneho rozhodnutia, ktorý túto skutočnosť (vyčiarknutie zo zoznamu advokátov)\nneoznámil konajúcemu súdu, ani účastníkovi konania a účastník sa o tejto skutočnosti nedozvedel.\nTakýmto výkladom je porušený princíp právnej istoty účastníka konania, ktorý legitímne očakáva, že\nsúdne rozhodnutia budú doručované advokátovi, ktorý je spôsobilý riadne ho zastupovať v súdnom\nkonaní.\nZdôrazňujem, že obsah prípisov, na ktoré odkázal v rozhodnutí NS SR 1Obdo/44/2023 ako na súdnu\nprax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu, je pre súdy nižších stupňov záväzný.\nPrax je jednotná pri skúmaní splnenia podmienok pre konanie najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu,\nz praxe dovolacieho súdu aj najvyšší súd v konaní 1Obdo/44/2023 vychádzal, ktorá ustálene posudzuje\notázku, účinnosti doručenia súdneho rozhodnutia odvolacieho súdu advokátovi, vykonávajúcemu\nadvokáciu samostatne, ktorý v čase doručovania súdneho rozhodnutia bol vyčiarknutý zo zoznamu\nadvokátov. Ústavný súd SR cituje v rozhodnutí III.ÚS 48/2025 závery skoršieho rozhodnutia Ústavného\nsúdu SR (IV.ÚS 266/2023) k otázke hodnotenia tzv. prípisov - veci skončené inak, avšak sám v\nrozhodnutí III.ÚS 48/2025 sa k obsahu prípisov, ktoré v rozhodnutí, 1Obdo/44/2023 sú identifikované\nnielen číslom konania, ale aj citáciou konkrétnych záverov najvyššieho súdu nevyjadruje, keď v\nrozhodnutí Ústavného súdu IV.ÚS 266/2023, ktorý preskúmaval skoršie rozhodnutie najvyššieho súdu\nv danej veci, tieto prípisy boli označené len číslom konania a neboli v nich uvádzané konkrétne právne\nvýchodiská pre uvedené právne závery, tak ako ich konkrétne uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv rozhodnutí 1Obdo/44/2023 zo 06. februára 2024 a to bodoch 35, 36, 37 a 38. Konštatujem, že Ústavný\nsúd v Náleze III.ÚS 48/2025 sa s obsahom týchto rozhodnutí (rozhodnutia inak-om) nevysporiadal a\nneriešil charakter tejto sudcovskej praxe najvyššieho súdu a záväznosť názorov vyslovených v tejto\npraxi dovolacieho súdu, na súdy nižších stupňov. Zdôrazňujem, že obsah prípisov je pre súdy prvej\ninštancie a odvolacie súdu záväzný, súdy nižších stupňov sú povinné sa z obsahu a právneho posúdenia\nveci v týchto prípisoch vychádzať, riadiť sa nimi, aj z tohto dôvodu považoval najvyšší súd vyslovený\nprávny názor najvyššieho súdu v konaní sp. zn. 5Cdo/130/2017, za ojedinelý, aj keď rozhodovanie NS\nSR inakom nie je považované za ustálenú súdnu prax NS SR v zmysle právnej terminológie.\nVyčiarknutie zo zoznamu advokáta má rovnaké účinky ako smrť advokáta (zástupcu účastníka konania,\nplná moc smrťou a aj vyčiarknutím zo zoznamu advokátov zaniká. Tento spôsob zániku plnomocenstva\nnepredpokladá splnenie oznamovacej povinnosti voči súdu tak, ako výslovne upravuje § 92 ods. 3 CSP\nv prípade výpovede a odvolania splnomocnenia). Ustanovenie § 33b Občianskeho zákonníka upravuje\nspôsoby zániku plnomocenstva a to:\na/ vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené\nb/ ak ho splnomocniteľ odvolal\nc/ ak ho vypovedal splnomocnenec\n\nd/ ak splnomocnenec zomrie.\nNie je možné na posudzovanú skutkovú a právnu situáciu aplikovať analogicky ustanovenie § 92 ods.\n3 CSP, tak ako aplikoval senát Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/130/2017 s poukazom na čl. 2\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, keď ukladať povinnosti fyzickej osobe - advokátovi, ktorý vykonáva\nadvokáciu samostatne, možno iba zákonom, zo znenia § 92 ods. 3 CSP povinnosti advokáta oznamovať\nsúdu zánik oprávnenia vykonávať advokáciu nevyplýva, ani nevyplýva aplikácia § 92 ods. 3 CSP na\nprejednávanú vec.\nAkceptáciou právneho názoru senátu 5Cdo/130/2017 na skutkovú a právnu situáciu v prejednávanej\nveci, by došlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivé súdne konanie, práva na súdnu ochranu v\nsúlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovor o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd.\nMôj názor vychádza z princípu právnej istoty a odstraňuje neistotu klienta, ktorého zastupuje advokát,\nktorý bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov, ktorý skutočnosť (vyčiarknutie zo zoznamu advokátov SAK)\nneoznámil klientovi ani konajúcemu súdu. Pri právnom názore senátu 5Cdo/130/2017 by povinnosť\npodľa § 92 ods. 3 CSP mal nielen advokát vyčiarknutý zo zoznamu advokátov, advokát, ktorý má\npozastavený výkon funkcie, čo však z gramatického znenia § 92 ods. 3 CSP, komentára k CSP,\ncitovanom v tomto stanovisku, ktorý považuje smrť zástupcu účastníka konania - advokáta fyzickej\nosoby, ktorý vykonáva advokáciu samostatne za rovnakú právnu skutočnosť, ako vyčiarknutie advokáta\nzo zoznamu SAK, nevyplýva. Naviac prax NS SR (rozhodnutia „inak“), ktorú ústavný súd nepovažuje\nza ustálenú súdnu prax v zmysle právnej terminológie je jednoznačne jednotnou súdnou praxou NS SR\npri posudzovaní otázky riadneho doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu, napadnutého dovolaním a\nskúmania splnenia zákonných podmienok pre dovolacie konanie. Táto prax je v opozite s rozhodnutím\nNS SR 5Cdo/130/2017.\nĎalej poukazujem na právnu vetu prijatú v rozhodnutí 1ObdoV/12/2009 zverejnenú pod č. 4/2012.\nPodľa môjho názoru ustanovenie § 92 ods. 3 O.s.p. nie je možné aplikovať na zánik plnej moci\nudelenej advokátovi vykonávajúcemu advokátsku činnosť samostatne (advokát fyzická osoba), ktorý\nje vyčiarknutý zo zoznamu advokátov vedených v SAK, analogicky. Doručenie súdneho rozhodnutia\nadvokátovi, ktorý vykonáva advokáciu samostatne a je vyčiarknutý, v čase doručovania súdneho\nrozhodnutia zo zoznamu advokátov vedených v SAK, nie je spojené s účinkami riadneho doručenia\nsúdneho rozhodnutia účastníkovi konania, ktorého takýto advokát zastupoval.\nPodľa môjho právneho názoru neboli splnené zákonné podmienky pre odmietnutie dovolania žalobcu\npre jeho oneskorenie a boli splnené zákonné podmienky pre predloženie veci veľkému senátu NS SR\npostupom podľa § 48 ods. 1 CSP.\nJUDr. Erika Čanádyová\npredsedníčka senátu", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}