{"guid": "eadebae2-bdd3-4763-8a4b-ec5429e9514e:474c19c1-bc0a-4f58-abaf-ffbf8f1cf8a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8812201697.1", "spisova_znacka": "4Oboer/4/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Oboer/4/2024 z 25. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2025, sp. zn. 4Oboer/4/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:8812201697.1", "identifikacne_cislo": "8812201697", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2025-04-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "nazov": "§ 239 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "nazov": "§ 200 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-200"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-4", "nazov": "§ 202 ods. 4 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-243h.odsek-1", "nazov": "§ 243h ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-243h.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-243h"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-239", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-200", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-202", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-243h"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/474c19c1-bc0a-4f58-abaf-ffbf8f1cf8a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8812201697.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8812201697.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8812201697.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Oboer/4/2024\n8812201697\n25. 04. 2025\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2025:8812201697.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej\na členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v exekučnej veci oprávneného\nCOFIDIS SA, so sídlom Avenue Halley 61, Parc de la Haute Borne, 59 866 Villeneuve - d´ Ascq,\nFrancúzska republika, reg. č. 325 307 106, organizačná zložka na území SR: COFIDIS SA, pobočka\nzahraničnej banky, so sídlom Landererova 12, Bratislava, IČO: 50 595 628, právne zastúpeného\nAdvokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Bárdošova 2/A, Bratislava proti povinnej B. C., narodenej X. X.\nXXXX, U. XX, o vymoženie sumy 1 521,51 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Vranov\nnad Topľou pod sp. zn. 9Er/398/2012, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove\nč. k. 18CoE/52/2014 zo dňa 29. mája 2014, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,okresný súd“) uznesením\nč. k. 9Er/398/2012-12 zo dňa 27. novembra 2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Lucie\nAdamcovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 30. januára 2012 na vykonanie\nrozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, vydaného rozhodcom JUDr. Andreou\nBárdošovou sp. zn. NRS 283/11 dňa 30. septembra 2011, právoplatného dňa 3. novembra 2011 a\nvykonateľného dňa 7. novembra 2011.\n2. V odôvodnení okresný súd uviedol, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve\nje neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O\nneprijateľnú podmienku podľa súdu ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať\nsi medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom , ale ak by sa podľa takejto doložky začalo\nrozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému\nkonaniu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ\nide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na\npodmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť\nich obsah, čo sa stalo aj v tomto prípade. Poukázal na to, že podľa stanoviska Súdneho dvora\nspĺňa v zmysle smernice 93/13/EHS všetky podmienky nekalosti už len dojednanie, že príslušným\nna riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ\nsídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa (C-243/08). V danom prípade na základe\ndodávateľom (veriteľom) vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval\nvšeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným. Ten zmluvy o úvere uzatvára v rámci\nsvojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovi\npoplatok, na ktorého rozhodovanie môže mať vplyv aj jeho záujem prejednávať čo najviac prípadov\noprávneného v záujme získania odmeny. V danom prípade rozhodca nevenoval v rozhodnutí ani\n\nnáležitú pozornosť ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany. Uzavrel, že predmetná\nrozhodcovská doložka je v rozpore s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.\n3. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ,,krajský súd“ alebo ,,odvolací súd“) uznesenie súdu prvej inštancie\nuznesením č. k. 18CoE/52/2014-26 zo dňa 29. mája 2014 potvrdil.\n4. Odvolací súd uviedol, že okresný súd správne posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú\npodmienku z dôvodu, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, a to\naj napriek možnosti voľby medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, pretože ak by podľa\ntejto doložky začalo konanie na návrh oprávneného, povinný- spotrebiteľ by bol nútený sa podrobiť\nrozhodcovskému konaniu. Možnosť voľby pre spotrebiteľa sa v praxi javí byť len iluzórna. Odvolací\nsúd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a toto odôvodnenie považoval za náležite\nodôvodnené aj v rozsahu dôvodov týkajúcich sa záveru, že rozhodcovská doložka je v danom prípade\nneprijateľnou podmienkou a nebola dohodnutá individuálne.\n5. Dňa 1. októbra 2014 podal oprávnený - v tom čase: COFIDIS, a.s. IČO: 36816337, Suché Mýto 1,\n811 03 Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Antovszká s.r.o., Bratislava- dovolanie (na č. l. 29 a\nnasl. spisu) proti uzneseniu odvolacieho súdu č. k. 18CoE/52/2014-26 zo dňa 29. mája 2014, v ktorom\nuviedol, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci\n(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred\nsúdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).\n6. Oprávnený dovolanie odôvodnil tým, že poukázal na § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb.\n(Občiansky zákonník), podľa ktorého sa za neprijateľnú podmienku považuje podmienka, ktorá vyžaduje\nv rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v\nrozhodcovskom konaní. Zároveň poukázal na znenie rozhodcovskej doložky, ktorá je zakotvená v článku\nII bodu 4 Dohody o splátkach a Uznanie záväzku zo dňa 20. januára 2011: „Zmluvné stany sa dohodli,\nže všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,\nbudú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský\nsúd, a.s., IČO: 44 246 480, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;\nrozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným\nrozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Týmto nie je dotknuté\nprávo navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu Slovenskej republiky, s čím zmluvné\nstrany súhlasia.“ Podľa oprávneného možnosťou zmluvných strán obrátiť sa na všeobecný súd bola\ndodržaná zákonná povinnosť podľa § 53 Občianskeho zákonníka a nebola tým spôsobená nerovnováha\nmedzi právami a povinnosťami dodávateľa a spotrebiteľa (oprávneného a povinného). Zmluvné strany\nteda mali právo podať žalobu na príslušný všeobecný súd. Uviedol však, že je zrejmé, že po začatí\nkonania na príslušnom rozhodcovskom súde, nie je možné si zvoliť na rozhodovanie všeobecný súd,\nale v zmysle Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Najvyšší\nrozhodcovský súd a.s. boli povinní vyzvaní na vyjadrenie k žalobe, mohli dať vzájomnú žalobu, ako aj\nžalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Povinní právo oprávneného dokonca v konaní uznali.\n7. Podľa oprávneného dojednaná rozhodcovská doložka neobsahovala možnosť riešiť spor výlučne\nv rozhodcovskom konaní a zmluvné strany mali možnosť zvoliť si, na ktorý súd - rozhodcovský, či\nvšeobecný - sa obrátia. Rozhodcovská doložka bola uzavretá v písomnej forme a bola obsiahnutá\nv dokumente - Dohode o splátkach, ktorý podpísali obe zmluvné strany. Splnila tak náležitosti § 4\nods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Zmluvné strany v dohode vyhlásili, že si ju\nprečítali, porozumeli jej a s jej obsahom slobodne a vážne súhlasili. Poukázal i na to, že povinní mohli\npodať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo nevyužili, a preto má účinky ako právoplatný\nrozsudok súdu. Mal za to, že rozhodcovská doložka nevyvoláva hrubý nepomer medzi právami a nie je\nv neprospech spotrebiteľa, nakoľko umožnila zmluvným stranám prejednanie veci aj pred všeobecným\nsúdom. Spotrebiteľ bol v tomto prípade v postavení, že mal na výber len, či predložený vopred pripravený\nnávrh zmluvy podpíše alebo odmietne jeho podpis.\n8. Podľa dovolateľa rozhodcovská doložka zahrnutá v Dohode o splátkach a Uznaní záväzku bola\nindividuálne dojednaná, je jasne formulovaná, nie je skrytá v texte a povinní vyjadrili s jej obsahom súhlas\nsvojim podpisom. V rozhodcovskom konaní svoj záväzok uznali s čím sa súdy nezaoberali. Nezoberali\nsa riadne skutkovými okolnosťami dojednanej rozhodcovskej doložky a svoje rozhodnutie nedostatočne\nodôvodnili. Keďže rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, nie je neprijateľnou podmienkou\n(§ 53 ods. 1 OZ). Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu\nvec na ďalšie konanie.\n9. Povinní (v tom čase 1/ a 2./ rade) s rozhodnutím súdov nižšej inštancie vyjadrili súhlas. Uviedli, že\ndlh splácali až do novembra 2014, pričom do dňa spísania vyjadrenia sa im nepodarilo zistiť v akom\nrozsahu je dlžná suma uhradená.\n\n10. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 9Er/398/2012-54, EX23/2012 zo dňa 28. septembra 2022\nrozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom dovtedajšieho oprávneného: COFIDIS, a.s.,\nIČO: 36 816 337, a to s novým oprávneným: COFIDIS SA, so sídlom Avenue Halley 61, Parc de la\nHaute Borne, 59 866 Villeneuve - d´ Ascq, Francúzska republika, reg. č. 325 307 106, organizačná\nzložka na území SR: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Landererova 12, Bratislava,\nIČO: 50 595 628. K uvedenému rozhodnutiu došlo z dôvodu, že uznesením zo dňa 21. júna 2018,\nč. k. 25Exre/278/2018 bol pôvodný oprávnený vymazaný z obchodného registra v zmysle § 69aa\nods. 8 z.č.513/1991 Zb., pretože došlo k cezhraničnému zlúčeniu zanikajúcej spoločnosti pôvodného\noprávneného s nástupníckou spoločnosťou COFIDIS SA, Villeneuve- d´ Ascq, Francúzsko. Zároveň\nzastavil konanie voči (pôvodne) povinnému 2/ - strata spôsobilosti mať práva a povinnosti, bez právneho\nnástupcu - dediča.\n11. Okresný súd uznesením zo dňa 10. augusta 2022 (na č.l. 48 spisu), ako aj uznesením zo dňa 14.\ndecembra 2022 (na č.l. 62 spisu) vyzval oprávneného, aby v lehote 10-tich dní od doručenia uznesenia\ndoplnil svoje podanie zo dňa 29. septembra 2014 tak, že si ustanoví právneho zástupcu na zastupovanie\nv dovolacom konaní a predloží súdu písomné (originálne) splnomocnenie udelené zástupcovi alebo\nsplnomocnenie v elektronickej podobe v zmysle § 23 zákona č. 305/2013 Z. z. a § 35 ods. 2 v spojení s §\n36 ods. 3 citovaného zákona. Súd prvej inštancie oprávneného rovnako poučil o následkoch nedoplnenia\na neopravenia jeho podania v určenej lehote.\n12. Oprávnený na uvedené výzvy súdu prvej inštancie nereagoval.\n13.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), ktorému bola vec predložená\ndňa 20. septembra 2024, po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený, v neprospech ktorého bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods.\n1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP), preskúmal vec a dospel k\nzáveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n14. Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či je oprávnený riadne zastúpený v dovolacom\nkonaní advokátom, pretože dovolateľ v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá\nprávnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná (§ 241 ods. 1\nveta druhá OSP). Podmienku povinného zastúpenia advokátom alebo osobou s právnickým vzdelaním\ndruhého stupňa v dovolacom konaní taxatívne vymedzuje aj ust § 429 ods. 1 a 2 CSP.\n15. Z obsahu spisu vyplýva, že dovolanie podal ešte pôvodný oprávnený písomným podaním dňa\n29. septembra 2014 (doručeným na súd v listinnej podobe poštovým podnikom) prostredníctvom\nprávneho zástupcu, ktorého pôvodne v plnej moci (č.l.9) okrem iného, splnomocnil aj na zastupovanie\npred odvolacím a dovolacím súdom. Pôvodný oprávnený bol vymazaný z obchodného registra, avšak\nzánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo\nlen vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu. V danom prípade všetky práva a\nzáväzky prešli z pôvodného oprávneného na jeho nástupcu uvedeného v záhlaví tohto uznesenia, s\nktorým súd pokračoval v konaní. Výzvy súdu prvej inštancie na odstránenie vád dovolania pre absenciu\nplnomocenstva na zastupovanie v dovolacom konaní (s uvedením dôvodov týkajúcich sa elektronicky\npodaného dokumentu) boli nadbytočné a javia sa aj nezrozumiteľné, nakoľko dovolanie je v súdnom\nspise založené na č.l. 29, nebolo podané elektronicky, ale v listinnej podobe, poštou a ani pôvodná plná\nmoc na č.l. 9 nebola podaná elektronicky. Dovolací súd preto plnomocenstvo na č.l. 9 akceptuje aj pre\ndovolacie konanie s tým, že uvedené splnomocnenie nezaniklo po cezhraničnom zlúčení pôvodného\noprávneného a oprávneného uvedeného v záhlaví tohto uznesenia.\n16. Následne sa dovolací súd zaoberal otázkou, či je dovolanie procesne prípustné, resp. či smeruje\nproti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné podať tento mimoriadny opravný prostriedok.\n17. Podľa § 200 veta prvá Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\n18. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti\nuzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.\n19. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje\ninak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca\n2017.\n20. Exekučný poriadok ako lex specialis vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku v ustanovení §\n202 ods. 4 v znení účinnom od 1. apríla 2017 vylúčil prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému\nv exekučnom konaní. Prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku síce stanovilo\nvšeobecné pravidlo, že exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov\n\núčinných do 31. marca 2017, vo vzťahu ku konaniam o opravných prostriedkoch však žiadne pravidlo\nurčené nie je.\n21. Vo vzťahu k riešeniu otázky aplikácie ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení\núčinnom od 1. apríla 2017 na dovolacie konanie zaujal najvyšší súd vo svojich predchádzajúcich\nrozhodnutiach (uznesenia sp. zn. 8ECdo/17/2017 z 20. decembra 2017, sp. zn. 3ECdo/16/2017 z\n12. decembra 2017, sp. zn. 5Oboer/25/2018 z 20. januára 2019, sp. zn. 2Oboer/13/2018 zo 4.\ndecembra 2018 a sp. zn. 6ECdo/15/2017 z 27. septembra 2017) záver o potrebe použitia princípu\nokamžitej aplikability uvedenej právnej normy. Uvedený záver bol vyhodnotený ako ústavne konformný\na udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 185/2018 z 12. apríla\n2018, sp. zn. III. ÚS 276/2018 zo 17. júla 2018 a sp. zn. I. ÚS 281/2018 z 15. augusta 2018 a náleze\nsp. zn. I. ÚS 259/2018 zo 14. novembra 2018. V týchto rozhodnutiach najvyššieho súdu išlo o situáciu,\nv rámci ktorej bolo exekučné konanie začaté pred účinnosťou uvedenej novely a dovolaním napadnuté\nrozhodnutie bolo vydané po 1. apríli 2017, teda už za účinnosti Exekučného poriadku (v doplnenom znení\núčinnom od uvedeného dňa), ktorý výslovne vylučuje prípustnosť dovolania a dovolania generálneho\nprokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n22. V posudzovanej veci je však dovolaním oprávneného (v ďalšom texte tiež len „dovolateľ“) napadnuté\nuznesenie odvolacieho súdu č. k. 18CoE/52/2014-26 z 29. mája 2014, a teda ide o rozhodnutie vydané\npred účinnosťou ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení novelizovanom zákonom č.\n2/2017 Z. z., ktoré vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní,\nresp. bolo vydané ešte pred účinnosťou CSP (teda za účinnosti O.s.p.). Rovnako to platí aj o okamihu\npodania dovolanie oprávneného, pretože dovolanie oprávneného zo dňa 29. septembra 2014 bolo\nprvoinštančnému súdu doručené dňa 1. októbra 2014 (pečiatka Okresného súdu Vranov n./Topľou na\nč. l. 29 spisu), t.j. ešte za účinnosti O.s.p.\n23. Z prechodného ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku zároveň vyplýva, že exekučné\nkonania začaté pred 1. aprílom 2017 sa (až na určité výnimky konkretizované v ustanoveniach § 243i\naž § 243k) dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Exekučné konanie sa v predloženej\nveci začalo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017 ) dňa 30.\njanuára 2012 spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice vyhotovenej\nsúdnym exekútorom (v zmysle § 193 zák. č. 233/1995 Z. z. - Exekučný poriadok- v znení účinnom v čase\nspísania zápisnice). Predmetné exekučné konanie treba preto dokončiť podľa právnej úpravy účinnej\ndo 31. marca 2017. Jej súčasťou sú ustanovenia § 9a a § 9b Exekučného poriadku, upravujúce použitie\nustanovení C. s. p. v exekučnom konaní. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci\nnevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia C. s. p. Podľa § 9a ods. 4\nExekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania\na konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Z citovanej zákonnej úpravy vyplýva\npotreba primeranej aplikácie ustanovení C. s. p. v exekučnom konaní.\n24. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je\nustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa\n§ 470 ods. 2 veta prvá C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom\n2016, (t. j. za účinnosti O. s. p.) dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. a prípustnosť\ndovolania oprávneného posudzoval v zmysle ust. § 236, § 237 a § 239 O. s. p. (v znení účinnom v čase\npodania dovolania).\n25. Dovolaním bolo možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon\npripúšťal (§ 236 ods. 1 O. s. p.).\n26. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené\nuznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie.\n27. Podľa § 239 ods. 1 O. s. p. bolo dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak\nodvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a proti uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval\nvo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na\n\nzaujatie stanoviska. Dovolanie nebolo prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo\nodvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109\nods. 1 písm. c/. V zmysle § 239 ods. 2 O. s. p. bolo dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu, ktorým bolo\npotvrdené uznesenie súdu prvej inštancie, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,\nže je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide\no uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.\n28. Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ani jedného z uvedených uznesení, preto\nprípustnosť dovolania oprávneného podľa § 239 O. s. p. jednak nie je daná a jednak tento dovolací\ndôvod oprávnený v dovolaní ani nevzniesol.\n29. Prípustnosť dovolania oprávneného v danej veci by prichádzala do úvahy len ak v konaní, v ktorom\nbolo vydané napadnuté uznesenie, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O. s. p. Toto ustanovenie\npripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípade, ak: a/ sa rozhodlo vo veci,\nktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť\núčastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v\ntej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal\nsa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,\nibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\n30. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný;\nak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O. s. p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia,\nproti ktorým je inak dovolanie neprípustné (R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu\nuverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania\nv zmysle § 237 O. s. p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade\nuvedenej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne záver dovolacieho súdu, že k tejto procesnej\nvade skutočne došlo.\n31. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia\ntýchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení\nnevyplýva.\n32. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkaných nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť\nodvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).\n33. Dôvodom, ktorý zakladal prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, bol procesne nesprávny\npostup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi (dnes „strane v konaní“) odňal\nmožnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho\nkonania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súdna prax bola jednotná\nv tom, že za porušenie práva v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. bolo treba považovať aj rozhodnutie\nexekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Výsledkom takéhoto\nrozhodnutia je totiž zastavenie exekúcie, čím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo\nna výkon vykonateľného rozhodnutia (uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/24/2010 a sp. zn.\n3Cdo/209/2008). Dovolací súd preto skúmal, či v preskúmavanej veci nejde o túto vadu konania. Dospel\nale k záveru, že konanie súdov nie je postihnuté vadou podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.\n34. V rámci prieskumu rozhodnutí súdov z hľadiska uvedenej vady bolo kľúčové zodpovedanie otázky,\nči exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, je pri\nrozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený aj\nbez návrhu (ex offo) posúdiť platnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej rozhodcovský súd založil\nsvoju právomoc.\n35. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení v čase začatia exekučného konania), súd preskúma\nžiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;\nak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.\n\n231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd\nnezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie\nalebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby\nvykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd\nzistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\n36. Najvyšší súd už v uznesení z 13. októbra 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, uverejnenom v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2012 pod č. 46, zaujal\nstanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok\nrozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie\nprebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z jednotného názoru súdnej\npraxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora\nna vykonanie exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného,\nzaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade\nso zákonom, t. j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v\npríslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z\npohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu\nobsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov\npráv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).\n37. Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie\nsúdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený\nexekučný titul (ne)bol vydaný k tomu kompetentným orgánom (túto skutočnosť napokon nepopiera ani\ndovolateľ). Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal\nprávomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa\npredpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon\nrozhodnutia.\n38. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc\nvec prejednať a rozhodnúť, sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci\nrozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či\nuž vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky.\n39. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a\nexekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor\nexekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je\nlogické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi\nzmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva\nmôže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť;\nabsolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.\n40. Uvedené možno podľa dovolacieho súdu zhrnúť tak, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu\nna nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a\nprávnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu\nrozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu\n(ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný\nsúd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,\nprislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby\nzmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná (uznesenie najvyššieho súdu z 10. októbra 2012 sp.\nzn. 6Cdo/105/2011 a uznesenie najvyššieho súdu z 18. septembra 2012 sp. zn. 5Cdo/230/2011, ktoré\nboli na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 29. novembra\n2012 prijaté na uverejnenie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky).\n41. V preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu,\nktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či\nrozhodcovská doložka bola uzavretá platne.\n\n42. K samotnému záveru exekučného súdu v súvislosti s rozhodcovskou doložkou (jej neprijateľnosti a\nteda neplatnosti) treba uviesť, že v danom prípade mal exekučný súd k dispozícii rozhodujúce skutkové\npodklady, z ktorých mohol získať potrebné informácie o skutkovom a právnom stave (z rozhodcovského\nrozsudku z 30. decembra 2011, sp. zn. NRS 283/11, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným\nNajvyšším rozhodcovským súdom a.s., IČO: 44 246 480, je okrem iného zrejmé, že rozhodcovský súd\nzaložil svoju právomoc na čl. II ods. 4 Dohody o uznaní dlhu a splácaní dlhu v splátkach zo dňa 20.januára\n2011, ktorá aj so Zmluvou o revolvingovom úvere č. 70130534 a Všeobecnými obchodnými podmienkami\nsú obsiahnuté v spise). Otázku prijateľnosti rozhodcovskej doložky skúmal exekučný súd v súlade so\nSmernicou Rady 93/13/EHS len z hľadísk, ktoré Smernica v čl. 3, bod 1. a 2. a vo svojej prílohe k\ntomuto článku výslovne pripúšťa. Jeho skutkové závery, ktoré v súvislosti s platnosťou rozhodcovskej\ndoložky urobil, majú povahu zjavných skutkových zistení vyplývajúcich z vyššie uvedených podkladov.\nZáver exekučného súdu o tom, že skúmaná rozhodcovská doložka je neprijateľná, a preto je neplatná,\nnie je v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom Smernice a ani v zjavnom rozpore s obsahom spisu.\nListiny, ktoré mal exekučný súd k dispozícii, takýto záver umožňovali a sú súladné judikatúrou Súdneho\ndvora v spotrebiteľských veciach, ako aj v súlade s rozsiahlou rozhodovacou pracou Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky.\n43. Vecnú správnosť dovolaním napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka\noprávneného, podľa ktorej rozhodcovská doložka nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku, keďže\nbola dohodnutá individuálne, pretože v konaní nebolo preukázané, že návrh rozhodcovskej doložky\nbol uskutočnený takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej strane sa poskytla\nmožnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté\naj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, resp. že\ns plným uvedomením si dôsledkov tejto doložky dobrovoľne, jasne a zreteľne súhlasila s tým, že\npokiaľ podá návrh voči nej veriteľ a podá ho na rozhodcovský súd, vec sa s jej vedomím nebude\nprejednávať na všeobecnom súde príslušnom na prejednávanie spotrebiteľského sporu. Pokiaľ právny\npredchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený\nlistinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súdy správne konštatovali neprijateľnosť rozhodcovskej\ndoložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako\nprejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa\nvyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba\nkonkrétne znamená.\n44. Keďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, že exekučný\ntitul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého oprávneným, je v rozpore so zákonom, dospel\nk správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.\nPokiaľ súd prvej inštancie predmetnú žiadosť zamietol a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, nešlo\no prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, hoci pre\ntoto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Postup súdov nižšej inštancie nemal preto za\nnásledok odňatie možnosti oprávnenému pred súdom konať v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.\n45. Taktiež dovolací súd nezistil, že by súdy nižšej inštancie vec nesprávne právne posúdili,\nkeď aplikovali na vec správne právne ustanovenia (napokon to ani oprávnený nespochybňoval)\nspochybňoval správ záveru súdov o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky (k čomu už bolo uvedené\nvyššie). Dovolací súd nevzhliadol ani vady v odôvodnení rozhodnutí súdov nižšej inštancie, keďže súdy\nsa zrozumiteľne vysporiadali s relevantnými skutočnosťami a podrobne vysvetlili svoje závery podstatné\npre rozhodnutie veci. K námietke oprávneného, že súdy nereflektovali na uznanie záväzku povinnými\nv rámci rozhodcovského konania dovolací súd len poznamenáva, že z rozhodcovského rozsudku táto\nskutočnosť uznania dlhu v rámci rozhodcovského konania nevyplýva, že by došlo k uznaniu záväzku\npriamo v rozhodcovskom konaní, ale povinní poukazovali na dohodu o splácaní dlhu v splátkach a uznaní\ndlhu uzavretú ešte pred rozhodcovským konaním. Naviac táto skutočnosť by nemala žiaden vplyv na\nzávery súdu k ne/prijateľnosti rozhodcovskej doložky, pri ktorých záveroch sa posudzujú iné okolnosti\nvzťahujúce sa na obsah a spôsob uzavretia rozhodcovskej doložky.\n46. Dovolací súd so zreteľom na vyššie uvedené, dovolanie oprávneného podľa § 447 písm. c/ CSP\nodmietol.\n\n47. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (ust. §\n451 ods. 3 veta druhá CSP). O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 453\nods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V dovolacom konaní úspešnej povinnej nárok na\nnáhradu trov konania v dovolacom konaní nepriznal nakoľko jej v dovolacom konaní podľa obsahu spisu\npreukázateľne žiadne trovy nevznikli. Najvyšší súd tak rozhodol v súlade s článkom 17 základných\nprincípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu (k uvedenému porovnaj\nuznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk\nNS a rozhodnutí súdov SR ako R 72/2018).\n48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18CoE/52/2014", "guid": "931cf4c3-6310-44aa-8bae-d5181cf3a719:b1b4a0a8-85e8-49ba-866e-07e3ea0c0cdd", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}