{"guid": "c4dd7294-5bb4-478c-84ef-c47bcb99b050:459e30de-0d15-46ab-92a2-de712c3f1621", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8722202472.1", "spisova_znacka": "8CdoPr/11/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoPr/11/2025 z 22. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. októbra 2025, sp. zn. 8CdoPr/11/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:8722202472.1", "identifikacne_cislo": "8722202472", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2025-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-29a", "nazov": "§ 29a ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-29a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-29a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-54", "nazov": "§ 54 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-54", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-142.odsek-3", "nazov": "§ 142 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-142.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-4", "nazov": "§ 79 ods. 4 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-29a", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-54", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-142", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-79", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-453", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/459e30de-0d15-46ab-92a2-de712c3f1621", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8722202472.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8722202472.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8722202472.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8CdoPr/11/2025\n8722202472\n22. 10. 2025\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2025:8722202472.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov\nsenátu Mgr. Miroslava Šeptáka a JUDr. Branislava Krála v spore žalobcu: K.. R. E.Š., narodený XX.\nY. XXXX, V., A. XXXX/XX, zastúpený advokátkou JUDr. Adelaide Emilia KUHN, Kežmarok, Hlavné\nnámestie 36, IČO: 53 774 108, proti žalovanému: Správa Tatranského národného parku so sídlom\nv Tatranskej Lomnici, Tatranská Lomnica 66, IČO: 54 435 293, zastúpený advokátom JUDr. Marek\nRadačovský, Košice, Žriedlova 3, IČO: 35 553 961, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia\npracovného pomeru a iné s prísl., vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11Cpr/10/2023, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. februára 2025 č. k. 5CoPr/4/2024-343,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie resp. prvoinštančný súd) rozsudkom z 29. mája\n2024 č. k. 11Cpr/10/2023-257 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu zo 14. 07. 2022,\nktoré bolo dané podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce žalovaným je neplatné (výrok I.), žalobu o\nzaplatenie náhrady za ošatenie vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o nároku\nna náhradu trov konania súvisiacej s týmto nárokom. (výrok II), žalobu v prevyšujúcej časti zamietol\n(výrok III.), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia\npracovného pomeru voči žalovanému v rozsahu 100 %. (výrok IV) a žalovanému voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania za určenie skončenia pracovného pomeru dohodou, o vystavenie písomného\ndokladu o skončení pracovného pomeru a o zaplatenie odstupného a odmeny v rozsahu 100% (výrok V.).\n2. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) potvrdil rozsudok súdu\nprvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. (výrok I.), odmietol odvolanie žalobcu proti výroku II.\nnapadnutého rozsudku (výrok II.) a zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch IV. a V. o trovách konania\na v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok III.)\n3. Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe doručenej súdu 05. septembra 2022, ktorou sa žalobca voči\nžalovanej domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu bolo dané\nlistom žalovanej zo 14. júla 2022, podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka\npráce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“), tiež učenia, že pracovný pomer medzi stranami\nsporu skončil z dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP, a ďalej uloženia povinnosti žalovanej na\nvystavenie písomného dokladu o skončení pracovného pomeru z dôvodov podľa ust. § 63 ods. 1 písm.\nb) ZP, na opravu zápočtového listu, v ktorom by ako dôvod skončenia pracovného pomeru uviedol ust. §\n63 ods. 1 písm. b) ZP, na zaplatenie odstupného a odmeny vo výške jedenásťnásobku jeho priemerného\nmesačného zárobku spolu s úrokmi z omeškania 5 % ročne odo dňa vzniku nároku a na zaplatenie\n\nnáhrady za ošatenie v sume 303 eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne odo dňa vzniku nároku až do\nzaplatenia, ako aj náhrady trov konania.\n3.1 Na podklade vykonaného dokazovania prvoinštančný súd skutkovo ustálil, že žalobca bol od 01.\njúla 2007 v pracovnom pomere na dobu neurčitú zamestnancom Štátnych lesov Tatranského národného\nparku v Tatranskej Lomnici, a to na základe pracovnej zmluvy z 25. júna 2007 s dohodnutým druhom\npráce vedúci odborný referent na oddelení SoL, a na základe dohôd o zmene pracovnej zmluvy odo\ndňa 01. augusta 2014 ako vedúci odborný referent na oddelení SoL a zástupca vedúceho odboru, odo\ndňa 01. januára 2018 ako vedúci odboru SoL, a odo dňa 24. januára 2019 opäť ako zástupca vedúceho\nodboru. Ďalej vychádzal zo zistenia, že dňa 15. mája 2020 bol žalobca poverený funkciou námestníka\nriaditeľa, a dňa 30. októbra 2020 bol do tejto funkcie menovaný, avšak bez uzavretia písomnej dohody o\nzmene pracovnej zmluvy. Konštatoval, že dňa 01. apríla 2022 nadobudol účinnosť zákon č. 6/2022 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 6/2022 Z. z.“), v dôsledku ktorého\npôvodný zamestnávateľ (Štátne lesy Tatranského národného parku) uvedeným dňom zanikol zlúčením\nso žalovanou. Vychádzal tiež zo zistenia, že v zmysle delimitačného protokolu funkcia námestníka\nriaditeľa, ktorú žalobca vykonával k 31. mája 2022 prešla dňom 01. apríla 2022 na žalovanú, že 20.\napríla 2022 bol žalobca odvolaný z funkcie námestníka riaditeľa bez uvedenia dôvodu a že mu bol\npredložený návrh dohody o zmene pracovnej zmluvy na vedúceho odborného referenta na odbore SoL\nod 21. apríla 2022, s ktorou žalobca listom z 21. apríla 2022 nesúhlasil a súčasne oznámil, že využíva\nprávo nepokračovať v pracovnoprávnom vzťahu s nástupníckym zamestnávateľom, následne že listom\nz 21. apríla 2022 žalovaná vyzvala žalobcu k nástupu do práce vo funkcii vedúceho odborného referenta\nna odbore SoL, v reakcii na ktorý sa žalobca listom z 22. apríla 2022 domáhal vystavenia písomného\ndokladu o skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ ZP s\npoukazom na ust. § 29a, čl. 2 a § 54 ZP. Z okolností veci súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaná\nlistom z 25. apríla 2022 ponúkla viaceré voľné pracovné miesta s upozornením, že pokiaľ niektoré z nich\nneprijme a nedôjde k inej dohode, bude nútená pracovný pomer ukončiť výpoveďou podľa ust. § 63 ods.\n1 písm. d/ ZP, následne listom z 23. mája 2022 žalovaná oznámila žalobcovi nesúhlas so skončením\npracovného pomeru dohodou a vyzvala žalobcu najneskôr dňa 26. mája 2022 na výkon práce v zmysle\ndohody o zmene pracovnej zmluvy z 24. januára 2019 - teda na pozíciu zástupcu vedúceho odboru\nSoL, na čo žalobca listom z 25. mája 2022 reagoval svojím stanoviskom o naplnení fikcie skončenia\njeho pracovného pomeru dohodou považujúc výzvu žalovanej za bezpredmetnú. Z dokazovania ďalej\nsúdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaná listom z 27. mája 2022, doručeným 15. júna 2022 žalobcu\npísomne upozornila na porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť postupu podľa ust. §\n63 ods. 1 písm. e) ZP v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, na čo žalobca reagoval\nlistom z toho istého dňa, v ktorom zopakoval svoju dovtedajšiu argumentáciu s doplnením, že ponúknuté\npracovné miesto k 01. aprílu 2022, ale ani ku dňu jeho odvolania z funkcie námestníka riaditeľa\npodľa delimitačného protokolu neexistovalo. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva,\nže žalovaná listom zo 14. júla 2022, doručeným matke žalobcu ako jeho splnomocnencovi 22. júla\n2022, okamžite skončila pracovný pomer so žalobcom podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu\nnedostavenia sa na výkon práce na pracovnú pozíciu vedúci odborný referent na odbore SoL, zástupca\nvedúceho odboru a to od 26. mája 2022, k čomu bol žalobca písomne vyzvaný listom z 23. mája\n2022, ktorý prevzal 24. mája 2022. Zo správy Slovenskej pošty a.s. zistil, že k splnomocneniu Y. E. na\npreberanie zásielok žalobcu určených do vlastných rúk došlo na základe žiadosti žalobcu zo 14. júla\n2022 v zmysle bodu 6.7.5. Poštových podmienok. Vychádzal tiež z výsledkov kontroly Inšpektorátu práce\nu žalovanej oznámených žalobcovi 15. augusta 2022, podľa ktorých pri menovaní žalobcu do funkcie\nnámestníka riaditeľa a pri jeho odvolaní z tejto funkcie nedošlo k dohode na tom, že po odvolaní z tejto\nfunkcie sa vráti na predošlú alebo inú pracovnú pozíciu, preto po odvolaní žalobcu z funkcie námestníka\nriaditeľa malo dôjsť k dohode o zmene pracovnej zmluvy, pokiaľ ide o druh práce ako obligatórnej\nnáležitosti pracovnej zmluvy; ďalej že v prípade došlo k porušeniu povinnosti zamestnávateľa v zmysle\nust. § 54 ZP, z dôvodu ktorého žalovaná nebola oprávnená požadovať výkon pracovnej pozície a\nto ani predošlej, na ktorej sa nedohodli; že v prípade žalobcu došlo k prechodu pracovnoprávnych\nvzťahov zo zákona z pôvodného zamestnávateľa žalobcu na žalovanú, pričom žalobca vykonával prácu\nnámestníka riaditeľa aj po tomto prechode až do 20. apríla 2022. Žalobca prejavil svoj nesúhlas s\npokračovaním pracovného pomeru až po tomto prechode pracovnoprávnych vzťahov a až po podstatnej\nzmene pracovných podmienok, ktorá však nebola v príčinnej súvislosti s týmto prechodom, ale súvisela\naž s neskorším jeho odvolaním z funkcie. Inšpektorát práce sa nestotožnil s názorom žalobcu o\nskončení jeho pracovného pomeru fikciou, v zmysle ktorej došlo k skončeniu pracovného pomeru\n\nžalobcu dohodou z dôvodov podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Napokon v konaní zohľadňoval aj zistenia\nvyplývajúce z podnikovej kolektívnej zmluvy Štátnych lesov Tatranského národného parku platnej v roku\n2022, podľa čl. 25 ods. 2 ktorej zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru\ndohodou z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) ZP alebo z dôvodu, že zamestnanec\nstratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať\ndoterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume uvedenej v ust. § 76 ods. 2 ZP.\n3.2 Súd prvej inštancie právne uzavrel, že fikcia skončenia pracovného pomeru v zmysle ust. § 29a\nZP je podmienená skutočnosťou, že zamestnanec nechce pracovať pre nového zamestnávateľa a tiež\nzásadnou zmenou pracovných podmienok v jeho neprospech u nového zamestnávateľa, s tým že obidve\ntieto podmienky musia byť naplnené ku dňu prechodu pracovnoprávneho vzťahu. Čo nebol sťažovateľov\nprípad. Nie je možné prijať záver, že ak neskôr (aj len 20 dní po dni prechodu pracovnoprávneho\nvzťahu) dôjde k zmene pracovných podmienok, ktorá je pre zamestnanca nepriaznivá, a s ktorou\nzamestnanec nesúhlasí, je možné spätne aplikovať ust. § 29a ZP. Zákon jednoznačne uvádza, že k\nzmene pracovných podmienok musí dôjsť ku dňu prechodu a fikcia o skončení pracovného pomeru\nnastane vtedy, ak zamestnanec nechce byť ku dňu prechodu v pracovnoprávnom vzťahu s novým\nzamestnávateľom. Žalobca bol do funkcie námestníka riaditeľa vymenovaný počas jeho pracovného\npomeru u predchádzajúceho zamestnávateľa a musel si byť vedomý toho, že kedykoľvek môže byť\nz tejto funkcie odvolaný (a to aj bez uvedenia dôvodu). Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaná\nv prípade žalobcu neobchádzala zákon, ani nekonala v rozpore so zásadou dobrých mravov. Takéto\nkonanie by spôsobilo absolútnu neplatnosť namietaného právneho úkonu v zmysle ust. § 39 OZ;\nžalobca však nikdy netvrdil, že svoje odvolanie z funkcie námestníka riaditeľa žalovanou považuje za\nneplatné a ak by to tvrdil, nemohol by sa úspešne dovolávať skončenia pracovného pomeru podľa ust.\n§ 29a ZP. Súčasne sa súd prvej inštancie stotožnil so závermi inšpektorátu práce o výsledku inšpekcie\npráce u žalovanej uvedenými v správe z 15. augusta 2022, ktorý nesúhlasil s tvrdením žalobcu o\nskončení pracovného pomeru v zmysle ust. § 29a ZP, keď nesúhlas s trvaním pracovného pomeru u\nnového zamestnávateľa žalobca prejavil až po prechode pracovnoprávneho vzťahu na žalovanú a až po\npodstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá však nebola v príčinnej súvislosti s týmto prechodom,\nale až po ňom a to po odvolaní z funkcie. Preto žalobné nároky o určenie skončenia pracovného pomeru\ndohodou v zmysle ust. § 29a ZP, o uložení povinnosti vydať potvrdenie a opravu zápočtového listu o\ntomto skončení, ako aj o povinnosti vyplatiť žalobcovi odstupné a odmenu vo výške 11 násobku jeho\npriemerného mesačného zárobku spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa vzniku tohto\nnároku až do zaplatenia v zmysle ust. § 76 ods. 2 písm. d) ZP, resp. čl. 25 ods. 5 kolektívnej zmluvy\nako nedôvodné zamietol. Nárok na toto odstupné by totiž žalobca mal len v prípade, ak by súd dospel\nk záveru o skončení jeho pracovného pomeru fikciou v zmysle ust. § 29a ZP, k čomu však nedošlo.\n3.3 Vo vzťahu k nároku na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu\nzo 14. júla 2022 daného podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP žalovanou súd prvej inštancie konštatoval\nplatné doručenie napadnutého právneho úkonu žalobcovi, a to potom ako zistil splnenie podmienok\nvyplývajúcich z ust. § 38 ods. 1, 2 a 5 ZP v spojení s ust. § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 324/2011 Z. z.,\nktoré umožňujú doručenie listu o okamžitom skončení pracovného pomeru aj splnomocnencovi žalobcu,\nktorým bola v danom prípade matka žalobcu, splnomocnená ním na prevzatie poštovej zásielky. K otázke\nplatnosti tohto právneho úkonu s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 2010 sp.\nzn. 1MCdo/13/09 uzavrel, že zo strany žalobcu jeho absenciami v pracovnom pomere so žalovanou\nnedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny, pretože na to, aby žalobca mohol vykonávať iný druh práce\nako bol v pracovnej zmluve dohodnutý (súd prvej inštancie dospel k záveru, že poslednou dohodou o\nzmene pracovnej zmluvy medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovanej bola dohoda o výkone\nfunkcie námestníka riaditeľa), muselo by dôjsť k zmene pracovnej zmluvy žalobcu v zmysle ust. § 54\nZP, čo nie je možné uskutočniť jednostranným úkonom zamestnávateľa, ale len na základe dohody so\nzamestnancom. Keďže k tejto dohode nedošlo, mal za to, že zamestnanec (žalobca) nemohol vykonávať\nprácu pre prekážky na strane zamestnávateľa, z dôvodu ktorého má nárok na náhradu mzdy (§ 142 ods.\n3 ZP). Za existencie tejto prekážky v práci na strane zamestnávateľa nemá zamestnanec povinnosť\ndostavovať sa na pracovisko a zotrvávať na ňom po celý pracovný čas. Je na zamestnávateľovi, aby\ntúto situáciu riešil, či už dosiahnutím dohody o zmene pracovnej zmluvy, alebo skončením pracovného\npomeru so zamestnancom zákonným spôsobom. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by sa žalobca\na bývalý zamestnávateľ, prípadne žalovaná dohodli na tom, že v prípade jeho odvolania z funkcie\nnámestníka riaditeľa bude žalobca vykonávať druh práce podľa pracovnej zmluvy dohodnutej pred jeho\nmenovaním do tejto funkcie, nebolo možné dospieť k záveru, že žalobca sa dopustil porušenia pracovnej\n\ndisciplíny. Preto súd prvej inštancie žalobnému nároku na vyslovenie neplatnosti okamžitého skončenia\npracovného pomeru vyhovel. Vzhľadom na prehlásenie žalobcu v žalobe, že netrvá na svojom ďalšom\nzamestnávaní, jeho pracovný pomer u žalovanej skončil v zmysle ust. § 79 ods. 4 písm. b) ZP dňom\n22. júla 2022.\n3.4 O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) vychádzajúc zo\nzáveru o úspechu žalobcu, pokiaľ ide o nárok na určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo\n14. júla 2022 dané žalovanou je neplatné, a naopak o úspechu žalovanej, pokiaľ ide o nároky na určenie\nskončenia pracovného pomeru dohodou, o vystavenie písomného dokladu o skončení pracovného\npomeru a o zaplatenie odstupného a odmeny.\n4. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým posúdením. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie,\nže § 29a ZP na prípad žalobcu nedopadá keďže podmienkou jeho použitia je preukázanie takých\nšpecifických okolností prípadu, ktoré by svedčili nielen o zásadnej zmene pracovných podmienok\nzamestnanca, ale tiež o tom, že takáto zmena vznikla ako dôsledok prevodu zamestnávateľa alebo\njeho časti na nového zamestnávateľa. Pojem „prevod“ vykladal v kontexte s ust. § 28 ZP, podľa ktorého\npri prevode hospodárskej jednotky, ktorou je na účely ZP zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa\nalebo pri prevode úlohy alebo činnosti zamestnávateľa alebo jeho časti k inému zamestnávateľovi,\ndochádza ku prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom\nna preberajúceho zamestnávateľa. Aj keď zmena druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve ako aj\nzmena mzdových podmienok predstavuje zásadnú zmenu pracovných podmienok, pre aplikovateľnosť\noznačeného ustanovenia podľa odvolacieho súdu je podstatné, aby táto zmena bola založená samotným\nprevodom zamestnávateľa, resp. vyplývala z prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov\nvoči prevádzaným zamestnancom, čo v danom prípade splnené nebolo, nakoľko tieto zmeny boli\ndôsledkom inej skutočnosti a to z odvolania žalobcu z funkcie námestníka riaditeľa žalovanej, ku ktorému\ndošlo až s časovým odstupom. U žalobcu nedošlo k zániku vykonávania funkcie námestníka riaditeľa\nzlúčením organizácií (t. j. prevodom), ale až jeho odvolaním štatutárnym zástupcom žalovanej, v priamej\nriadiacej pôsobnosti ktorého bol, pričom k tomuto odvolaniu žalobcu došlo až po uplynutí 20 dní, počas\nktorých funkciu, ktorú zastával už pred prechodom práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov\nvykonával, a to za rovnakých pracovných podmienok (najmä mzdových), za akých ju vykonával pred\nzlúčením Štátnych lesov Tatranského národného parku so žalovanou podľa ust. § 104i ods. 2 zákona\nč. 6/2022 Z. z.. Dôvodne tak bolo súdom prvej inštancie konštatované, že žalobca si musel byť vedomý\nskutočnosti, že z funkcie námestníka riaditeľa môže byť odvolaný aj bez uvedenia dôvodu, teda nemohol\nsi byť svojou pracovnou pozíciou istý rovnako, ako iný zamestnanec vykonávajúci prácu v pozícii,\nktorá nezávisela od menovania do nej štatutárnym orgánom, v ktorého priamej riadiacej pôsobnosti je\nnámestník riaditeľa.\n4.1 V uvádzaných súvislostiach je podľa názoru odvolacieho súdu bez právnej relevancie odvolacia\nnámietka žalobcu o bližšie nešpecifikovanom prísľube, že k zmene jeho pracovných podmienok\nzlúčením predchádzajúceho zamestnávateľa žalobcu s nástupníckou organizáciou nedôjde, (odvolací\nsúd v tomto smere len indikuje, že žalobca mal zrejme na mysli oznámenie pôvodného zamestnávateľa\nžalobcu z 24. 03. 2022 - poznámka odvolacieho súdu), keďže ku dňu prevodu boli podmienky, týkajúce\nsa prechodu práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu žalobcu dodržané. Výsledky vykonaného\ndokazovania pred súdom prvej inštancie neumožňujú dospieť ani k záveru, že zamestnávateľ žalobcu\nmal od počiatku úmysel zmeniť po zlúčení organizácií jeho pracovné podmienky. Táto okolnosť by\nbola navyše právne významná len v prípade, ak by išlo o zmenu pracovných podmienok pri výkone\nfunkcie námestníka riaditeľa a nie o zmenu vyvolanú odvolaním žalobcu z tejto funkcie. Pokiaľ\ntak bolo v tomto kontexte žalobcom v odvolaní namietané nevykonanie výsluchu bývalého riaditeľa\nSprávy Tatranského národného parku K., podľa názoru odvolacieho súdu jeho výsluch nemá potenciál\nzvrátiť záver, že ku dňu zlúčenia organizácií, kedy súčasne došlo k prechodu práv a povinností z\npracovnoprávnych vzťahov, došlo u žalobcu k zásadnej zmene pracovných podmienok. Žalobca totiž v\nkonaní nekonkretizoval, v akých aspektoch malo u neho dôjsť k zmene jeho pracovných podmienok ku\ndňu prechodu pracovnoprávnych vzťahov, keďže ich zmenu odvodzoval až od aktu odvolania z funkcie\nnámestníka riaditeľa, čo predstavuje iný právny dôvod, ktorý so skutočnosťou zlúčenia organizácií\nnemožno stotožňovať. Odročenie pojednávania za účelom vykonania výsluchu označeného svedka\nby tak nezodpovedalo zásade hospodárnosti konania. Okrem toho poukázal aj na skutočnosť, že na\npojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 29. mája 2024 žalobca výsluch navrhnutého\n\nsvedka už nepožadoval, kedy jeho procesnou stranou bolo naopak prezentované stanovisko, že nemá\nnávrhy na doplnenie dokazovania, čo možno vyhodnotiť aj ako procesné ustúpenie od návrhu na\nuvedený výsluch.\n4.2 K tvrdeniu žalobcu, že námestníkom riaditeľa bol po 01. apríli 2022 len teoreticky odvolací súd\nkonštatoval, že ide o jeho nové skutkové tvrdenie, produkované žalobcom až v odvolacom konaní,\nrovnako ako návrh na výsluch bývalého riaditeľa Štátnych lesov Tatranského národného parku K.. R. Y.,\nktorý v základnom konaní taktiež nebol žalobcom označený.\n4.3 V prípade žalobného nároku žalobcu na učenie, že pracovný pomer žalobcu so žalovanou skončil z\ndôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ ZP uvedená podmienka splnená nie je, nakoľko žiaden osobitný\npredpis neoprávňuje účastníka pracovnoprávneho vzťahu na podanie takejto žaloby. Odvolací súd sa\nnestotožnil s námietkou žalobcu o konaní v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že konanie žalovanej\n(požadovanie výkonu práce bez dohody) bolo priamo v rozpore so zákonom. Práve preto súd poskytol\nžalobcovi ochranu, keď rozhodol o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože jeho\nneprítomnosť v práci bola dôsledkom prekážky na strane zamestnávateľa, a teda nešlo o porušenie\ndisciplíny. vysvetlil, že pracovný pomer žalobcu sa napriek neplatnosti skončenia považuje za skončený,\npretože žalobca v súlade s § 79 ods. 1 ZP neoznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Keďže súd je\nviazaný žalobou a hlavný argument žalobcu o skončení pomeru fikciou (§ 29a ZP) bol nesprávny, nebolo\nmožné vyhovieť ani nadväzujúcim nárokom na odstupné, odmenu a opravu dokladov. Žalobca pre tieto\nnároky nepreukázal iný právny dôvod.\n4.4 Odvolací súd zdôraznil, že hoci je žalobca v pracovnoprávnom spore chránený ako slabšia strana,\nautomaticky to neznamená jeho úspech v konaní. Tento princíp nezbavuje slabšiu stranu povinnosti\ntvrdiť a preukazovať svoje nároky a súd nie je povinný aktívne za ňu vyhľadávať dôkazy. Na základe\nuvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou boli zamietnuté\nnároky žalobcu (výrok III. napadnutého rozsudku), ako vecne správne.\n4.5 Odvolací súd posúdil odvolanie žalovanej (voči výroku o neplatnosti skončenia) ako nedôvodné.\nPotvrdil, že okamžité skončenie bolo neplatné, pretože po odvolaní žalobcu z funkcie neexistovala\ndohoda o inom druhu práce, čím vznikla prekážka v práci na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 3 ZP).\nZamestnanec v takej situácii nie je povinný zdržiavať sa na pracovisku.\n4.6 Odvolanie žalobcu voči výroku II. (vylúčenie nároku na ošatenie) odvolací súd odmietol. Dôvodom\nje, že rozhodnutie o vylúčení veci na samostatné konanie je procesné uznesenie, voči ktorému zákon\nodvolanie nepripúšťa.\n4.7 Odvolací súd konštatoval, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o trovách konania (výroky IV.\na V.) nesprávne aplikoval zákon. Namiesto posúdenia celkového úspechu v spore rozhodol o nároku\nna náhradu trov samostatne pre jednotlivé uplatnené nároky. Pri čiastočnom úspechu oboch strán sa\nnáhrada trov pomerne rozdelí na základe pomeru úspechu k celému predmetu konania, nie k jeho\njednotlivým častiam.\n5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas dovolanie z dôvodu uvedeného v § 420 písm. f) zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Namietal, že namieta, že súdy oboch\ninštancií sa dopustili závažnej procesnej vady, keď nevykonali ním riadne a včas navrhnuté dôkazy,\nnajmä výsluchy svedkov K.. T. Y. (riaditeľa žalovaného v rozhodnom období) a K.. R. Y. (riaditeľa\nprávneho predchodcu žalovaného). Podľa neho boli tieto výsluchy kľúčové pre preukázanie jeho tvrdení\no účelovom konaní žalovaného, ktorý od počiatku zamýšľal zmeniť jeho pracovné podmienky a odvolanie\nz funkcie účelovo odložil o 20 dní, aby sa vyhol aplikácii § 29a ZP a povinnosti vyplatiť odstupné.\nNevykonanie týchto dôkazov považuje za porušenie práva na spravodlivý proces. Podľa dovolateľa\nsú odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších inštancií v napadnutej časti zmätočné, nepresvedčivé,\nnedostatočné a svojvoľné. Súdy sa podľa neho riadne nevysporiadali s jeho argumentáciou, najmä\npokiaľ ide o úmyselné obchádzanie zákona zo strany žalovaného a nevykonanie navrhnutých dôkazov\nriadne neodôvodnili . Konštatovanie odvolacieho súdu, že návrh na výsluch svedka K.. R. Y. bol novotou\nv odvolacom konaní, považuje za zjavne nesprávne a svedčiace o tom, že odvolací súd sa dôkladne\nneoboznámil s obsahom spisu.\n\n5.1. Skončenie pracovného pomeru žalobcu podľa § 29a Zákonníka práce má zásadný vplyv aj na jeho\nnárok na vyplatenie a rovnako aj výšku odstupného a odmeny. Žalobca okrem poukazu na § 29a a §\n54 Zákonníka práce poukazuje aj na čl. 2 základných zásad Zákonníka práce, podľa ktorých musí byť\nvýkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi; a nikto\nnesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo\nspoluzamestnancov. Konajúce súdy nepovažovali za potrebné zaoberať sa tým, či tvrdenia žalobcu o\npostupe žalovaného boli relevantné, a teda či postup žalovaného bol súladný s uvedenou zásadou vo\nvzťahu k osobe žalobcu, resp. či postup žalovaného ako nového zamestnávateľa bol zákonný a korektný.\nSúdy preto nepostupovali v súlade so zásadou, že pracovnoprávne predpisy treba vykladať tak, aby\nzabezpečili ochranu hodnoty slobody a zároveň rešpektovali najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu,\na to hodnotu spravodlivosti. Ochrana porušených práv musí byť spravodlivá a účinná, aby bol naplnený\nprincíp právnej istoty. Ani jeden z konajúcich súdov neprejavil ani len elementárnu snahu zistiť stav veci\na vykonať riadne dokazovanie. Prvoinštančný a ani odvolací súd z vykonaného dokazovania nezistili\nsprávne skutkový stav, a preto nesprávne vec právne posúdili, a to vo vzťahu k neaplikácii § 29a\nZákonníka práce na spor žalobcu. Nevykonaním navrhovaných dôkazov došlo k nevysporiadaniu sa\ns tvrdením žalobcu, že úmyslom vedenia žalovaného bolo od počiatku skončiť so žalobcom pracovný\npomer tak, aby mu nebolo vyplatené odstupné podľa Zákonníka práce a ani odmena v zmysle Kolektívnej\nzmluvy a bolo úmyselným obchádzaním zákona. Žalobca už v žalobe tvrdil, že konaním žalovaného\nzároveň došlo k obchádzaniu práva, keďže tento úmyselne čakal s odvolaním žalobcu z funkcie 20 dní,\nhoci od počiatku vedel, že s ním ako s námestníkom ďalej nepočíta.\n5.2. Dovolateľ uviedol, že v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov súdy dospeli k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdili, keď neaplikovali § 29a ZP. Je\npresvedčený, že jeho pracovný pomer skončil práve na základe fikcie dohody podľa tohto ustanovenia,\na preto mu patrí nárok na odstupné a odmenu. Postup súdov považuje za formalistický, v rozpore s\nprincípom ochrany slabšej strany (zamestnanca) a so zásadou výkonu práv v súlade s dobrými mravmi.\nĎalej namietal, že súdy mu neposkytli odpoveď na zásadnú otázku, ako a kedy sa jeho pracovný pomer\nskončil, ak nie podľa § 29a ZP a ak okamžité skončenie je neplatné. Tým ho ponechali v stave právnej\nneistoty, čo považuje za porušenie práva na súdnu ochranu.\n6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako nedôvodné odmietnuť, resp.\nzamietnuť. Podľa neho súdy vykonali rozsiahle dokazovanie a svoje rozhodnutia vyčerpávajúco\nodôvodnili . Nevykonanie výsluchov navrhovaných svedkov bolo správne, nakoľko tieto by boli\nnadbytočné a nemohli by zmeniť právne posúdenie veci, ktoré záviselo od objektívnej skutočnosti,\nže k zmene pracovných podmienok nedošlo ku dňu prechodu práv a povinností. Zdôraznil, že\ndovolateľ v skutočnosti nenamieta procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP, ale nesúhlasí s\nprávnym posúdením veci (aplikáciou § 29a ZP). Namietanie nesprávneho právneho posúdenia je však\nmožné len prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa § 421 CSP, ktorého predpoklady prípustnosti\ndovolateľ ani len netvrdil, ani nepreukazoval (napr. odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu). Okrem uvedeného, absencia vymedzenia dovolacích dôvodov podľa § 421 CSP odôvodňuje\nodmietnutie dovolania. Pre aplikáciu fikcie skončenia pracovného pomeru podľa § 29a ZP je nevyhnutné,\naby podmienky (nesúhlas zamestnanca a zásadná zmena pracovných podmienok) boli splnené\nkumulatívne, a to presne ku dňu prechodu, t. j. 01.04.2022 . Keďže žalobca bol odvolaný z funkcie až\n20.04.2022, toto ustanovenie nie je možné aplikovať .\n7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že žalobca dovolanie podal v stanovenej lehote\n(§ 427 ods. 1 CSP) ako strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej neprospech\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) a dovolanie\npodľa § 447, písm. c), f) CSP odmietol.\n8. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej Civilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP\nvyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa,\npričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti\ntomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním.\n\n9. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov.\n12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n13. Dovolateľ namieta, že súdy nevykonali výsluchy svedkov K.. Y. a K.. Y., čím mu bolo odňaté právo\npreukázať svoje tvrdenia. Súd síce nie je povinný vykonať všetky stranou navrhované dôkazy, avšak\nmusí náležite odôvodniť, prečo niektoré dôkazy považuje za nadbytočné alebo irelevantné. Odmietnutie\nvykonania dôkazu musí byť preskúmateľne odôvodnené.\n14. V posudzovanej veci však dovolací súd konštatuje, že postup súdov nižších inštancií bol riadne\nodôvodnený. Rozhodujúcou právnou otázkou pre posúdenie nárokov dovolateľa na odstupné a odmenu\nbolo, či jeho pracovný pomer skončil fikciou dohody podľa § 29a Zákonníka práce: Ak zamestnanec\nnesúhlasí so zásadnou zmenou pracovných podmienok v súvislosti s prechodom práv a povinností z\npracovnoprávnych vzťahov a z tohto dôvodu nechce prejsť k preberajúcemu zamestnávateľovi, môže\nskončiť pracovný pomer dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b); v tomto prípade platí, že\npracovný pomer sa skončil dohodou z uvedených dôvodov ku dňu prechodu. Z citovaného ustanovenia\na ustálenej právnej praxe je zrejmé, že jeho aplikácia je viazaná na splnenie kumulatívnych podmienok,\npričom rozhodujúcou časovou okolnosťou je „deň prechodu“. Zásadná zmena pracovných podmienok, s\nktorou zamestnanec nesúhlasí, musí nastať práve ku dňu prechodu práv a povinností, v tomto prípade k\n01. aprílu 2022. Medzi stranami nebolo sporné (a bolo preukázané listinnými dôkazmi), že dovolateľ bol\nz funkcie námestníka riaditeľa odvolaný až dňa 20. apríla 2022 . Ide teda o objektívnu, časovo presne\nurčenú skutočnosť. Prípadný subjektívny úmysel žalovaného (ktorý mal byť preukazovaný navrhovanými\nvýsluchmi) odložiť toto odvolanie, nie je pre aplikáciu § 29a ZP právne relevantný. Zákonodarca v tomto\nustanovení nepodmieňuje jeho aplikáciu skúmaním pohnútok alebo úmyslu zamestnávateľa, ale striktne\nviaže právne následky na objektívne jestvujúci stav ku dňu prechodu. Ak by aj navrhovaní svedkovia\npotvrdili tvrdenia dovolateľa o tom, že žalovaný s ním ako s námestníkom od počiatku nepočítal, táto\nskutočnosť by nemohla zmeniť nič na tom, že k právnemu úkonu (odvolaniu), ktorý predstavoval zásadnú\nzmenu pracovných podmienok, došlo až 20 dní po dni prechodu. Preto je potrebné súhlasiť s odvolacím\nsúdom (bod 27. odôvodnenia jeho rozsudku), že vykonanie týchto dôkazov by bolo nadbytočné, nakoľko\n\nby nemali potenciál zvrátiť právne posúdenie veci založené na nespornom skutkovom stave o časovom\nslede udalostí.\n15. Súd prvej inštancie v bode 19 rozsudku uviedol, že žalobca podal podnet na vykonanie inšpekcie\npráce u žalovaného. Výsledok bol mu oznámený písomne 15.8.2022. V ňom Inšpektorát práce uviedol,\nže pri menovaní žalobcu do funkcie námestníka riaditeľa a pri jeho odvolaní z funkcie sa žalobca\na zamestnávateľ nedohodli na tom, že po odvolaní z tejto funkcie sa vráti na predošlú alebo inú\npracovnú pozíciu. Poukázal na to, že bolo právom žalovaného odvolať žalobcu z funkcie námestníka\nriaditeľa avšak následne malo dôjsť k dohode o zmene pracovnej zmluvy, pokiaľ ide o druh práce\nako obligatórnej náležitosti pracovnej zmluvy, avšak k takejto dohode nedošlo. Konštatoval porušenie\npovinnosti zamestnávateľa v zmysle § 54 Zákonníka práce, a preto žalovaný nebol oprávnený požadovať\nvýkon pracovnej pozície a to aj predošlej, na ktorej sa nedohodli. V zmysle uznesenia Najvyššieho\nsúdu SR 1MCdo 13/2009, ktorý riešil obdobný prípad so záverom, že zamestnanec sa nedopustil\nporušenia pracovnej disciplíny - absencií, pretože nastal stav, ktorý je potrebné považovať za prekážku\nv práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Inšpektorát práce však zároveň\nkonštatoval, že došlo k prechodu pracovnoprávnych vzťahov zo zákona z pôvodného zamestnávateľa\nžalobcu na terajšieho, pričom žalobca vykonával prácu námestníka riaditeľa aj po tomto prechode až\ndo 20.4.2022. Zamestnanec má v prípade prechodu pracovnoprávnych vzťahov možnosť nepokračovať\nv pracovnom pomere s nástupníckym zamestnávateľom, čím dôjde k nevyvrátiteľnej právnej fikcii\no skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.\nInšpektorát práce však zároveň dospel k záveru, že v prípade žalobcu nejde o takú situáciu, keďže svoj\nnesúhlas s pokračovaním pracovného pomeru žalobca prejavil až po tomto prechode a až po podstatnej\nzmene pracovných podmienok, ktorá však nebola v príčinnej súvislosti s týmto prechodom, ale súvisela\naž s jeho neskorším odvolaním z funkcie. Inšpektorát práce Prešov vec skutkovo prešetril a súčasne\nuviedol i podrobné právne hodnotenie zistenej situácie v oznámení zo dňa 15.08.2022 zn .IPPO-2.3.OPPV/KON/2022/3656-2022/12765.\n16. Z odôvodnení rozhodnutí súdov (odvolacieho a prvoinštančného), chápaných v ich organickej\n(kompletizujúcej) jednote (sp. zn. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), je dostatočne zrejmé,\nz ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich\nposudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. Odôvodnenie odvolacieho\nsúdu spĺňa náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z ustanovení § 220 ods. 2 v spojení s § 393 ods. 2\nCSP, lebo zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých\nčastí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj\nvšeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými\nzisteniami, aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V\nhodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia\nodvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy\nv ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú\nverejnosť. Vysporiadanie sa s uplatnenými podstatnými odvolacími námietkami, odvolacím súdom\nmožno považovať za dostatočné aj v zmysle § 387 ods. 3 CSP.\n17. Dovolací súd v danom prípade nezistil také nedostatky v postupe odvolacieho súdu, ktoré by\nodôvodňovali záver, že jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené. Z odôvodnenia\nje zrejmé, akými úvahami sa odvolací súd riadil a prečo považoval odvolacie námietky za nedôvodné.\nOdôvodnenie je preto dostatočne presvedčivé, koherentné a preskúmateľné.\n18. Pokiaľ ide o námietku dovolateľa, že odvolací súd nesprávne označil návrh na výsluch K.. Y. za\nnovotu v odvolacom konaní, dovolací súd po preskúmaní spisu zistil, že tento návrh bol skutočne\nuplatnený už vo vyjadrení zo dňa 08. decembra 2022 v prvoinštančnom konaní. Hoci sa odvolací súd v\ntomto bode dopustil nepresnosti, táto nepresnosť sama osebe nedosahuje intenzitu vady podľa § 420\npísm. f) CSP, nakoľko na právne posúdenie relevancie tohto dôkazu nemá vplyv. Aj pre výsluch K.. Y.\nplatí to isté, čo bolo vyššie uvedené - jeho výpoveď by nebola spôsobilá zmeniť objektívny skutkový stav\nrozhodujúci pre aplikáciu § 29a ZP.\n19. Dovolací súd sa nestotožnil ani s námietkou odopretia spravodlivosti. V tejto súvislosti pripomína,\nže § 79 ods. 4 ZP podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, avšak\nzamestnanec neoznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, platí fikcia, že pracovný pomer sa skončil\n\ndohodou ku dňu, ktorým sa mal pôvodne skončiť, ak sa nedohodnú inak. Súd prvej inštancie dospel\nk záveru, že pracovný pomer žalobcu skončil dňom doručenia neplatného okamžitého skončenia, t.j.\n22. júlu 2022, práve s poukazom na vyhlásenie žalobcu v žalobe, že na ďalšom zamestnávaní netrvá.\nHoci dovolateľ namieta, že jeho vyhlásenie bolo vytrhnuté z kontextu, toto posúdenie nie je predmetom\nnapadnutého zamietavého výroku.\n20. Dovolací súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného k dovolaniu, že žalobca nesprávne aplikuje\ndovolací dôvod podľa ust. § 420 písm. f) CSP na právne posúdenie veci, čo je procesné neprípustné z\nnasledujúcich dôvodov. V prípade, ak žalobca chcel napádať právnu otázku musel by aplikovať - použiť\ndovolací dôvod v zmysle ust. § 421 CSP. Aby na základe dovolania podaného podľa ustanovenia §\n421 Civilného sporového poriadku mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu\ndovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť\n(najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania, zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia\ntej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\n21. Dovolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že dovolanie nie prípustné, keďže dovolací dôvod\ndovolania žalobcu podľa § 420, písm. f) CSP nebol daný.\n22. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP\ntak, že úspešnému žalovanému v dovolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).\n23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5CoPr/4/2024", "guid": "2a326d4b-f85a-4a74-8090-c78031b56ecf:8371281e-a39e-4295-85fc-1601ac6f1272", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}