{"guid": "2b34b6c0-de3e-458a-ac12-b0c0c8fba9bb:0ed9b4c6-bae5-4959-8161-0d9b0cdbdb05", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8720202479.1", "spisova_znacka": "9CdoPr/7/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/7/2025 z 17. 12. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2025, sp. zn. 9CdoPr/7/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:8720202479.1", "identifikacne_cislo": "8720202479", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2025-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo", "Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-28", "nazov": "§ 28 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-28", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-480", "nazov": "§ 480 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-480"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-64", "nazov": "§ 64 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-64", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-80.odsek-1", "nazov": "§ 80 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-80.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61", "nazov": "§ 61 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161", "nazov": "§ 161 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262", "nazov": "§ 262 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-28", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-31", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-480", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-64", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-80", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-61", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-161", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ed9b4c6-bae5-4959-8161-0d9b0cdbdb05", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8720202479.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8720202479.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8720202479.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9CdoPr/7/2025\n8720202479\n17. 12. 2025\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2025:8720202479.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu C.. U. Z., narodeného XX. R. XXXX, X. XXX,\nzastúpeného advokátom JUDr. Mikulášom Buzgóm, Košice, Štúrova 20, proti žalovanej obchodnej\nspoločnosti Generali Slovenská distribúcia, a. s., Bratislava, Lamačská cesta 6257/ 3/A, IČO: 54 067 197,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Poprad, Námestie\nsvätého Egídia 40/93, IČO: 44 250 029, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru,\nvedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19Cpr/11/2023, o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove z 26. februára 2025 sp. zn. 7CoPr/1/2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 5. septembra 2024 č. k.\n19Cpr/11/2023-359 pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu\nmzdy vo výške 12 040,80 eura s 5%-ným úrokom z omeškania od 21. júla 2022 do zaplatenia (výrok I.),\nžalobu zamietol (výrok II.) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).\n1.1. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou domáhal voči obchodnej spoločnosti Generali\nPoisťovňa, a.s., Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332 určenia neplatnosti okamžitého\nskončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy vo výške 12 040,80 eura s prísl. Listom z 20. decembra\n2021 bolo súdu prvej inštancie doručené Prehlásenie o procesnom nástupníctve z 20. decembra\n2021 spoločnosti Generali Česká pojišťovna a.s., Česká republika, Praha 1, Spálená 75/16, IČ:\n452 72 956, za účelom preukázania procesného nástupníctva v súdnych, exekučných, konkurzných\na reštrukturalizačných konaniach. Z obsahu podania súdu prvej inštancie vyplynulo, že obchodná\nspoločnosť Generali Poisťovňa, a.s., Bratislava, Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332 a\nobchodná spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s., Česká republika, Praha 1, Spálená 75/16, IČ:\n452 72 956 uzatvorili 17. decembra 2021 s účinnosťou od 19. decembra 2021 o 24:00 hod. Zmluvu\no predaji podniku, ktorej súčasťou bol prevod celého poistného kmeňa a celého zaistného kmeňa\nGenerali Poisťovňa, a.s. ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov Generali Poisťovňa, a.s. Súčasťou\npredmetného podania bolo i prehlásenie, že práva a povinnosti dotknuté predajom podniku Generali\nPoisťovňa bude vykonávať prostredníctvom svojej organizačnej zložky zriadenej v Slovenskej republike\nzapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I pod názvom Generali Poisťovňa, pobočka\npoisťovne z iného členského štátu, Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 54 228 573, organizačná\nzložka podniku zahraničnej osoby. Oznámením o procesnom nástupníctve z 25. decembra 2021\nspoločnosť Generali Poisťovňa, a.s., Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, vystupujúca\nako žalovaný v označených konaniach, okrem iných aj v konaní sp. zn. 19Cpr/13/2020, oznámila vznik\nprávnej skutočnosti v zmysle § 80 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“), s ktorou je spojený prevod práv a povinností, o ktorých sa\nkoná v označených súdnych sporoch, a to vstup spoločnosti Generali Česká pojišťovna, a.s., vrátane\n\nvšetkých práv a povinností vyplývajúcich z poistných zmlúv spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s., ako\naj práv, povinností a nárokov už uplatnených v súdnych konaniach vedených voči spoločnosti Generali\nPoisťovňa, a.s., v ktorých došlo k procesnému nástupníctvu s účinnosťou od 19. decembra 2021, 24:00\nhod.\n1.2. Podaním z 23. mája 2024 žalobca súdu prvej inštancie oznámil, že došlo k právnemu nástupníctvu\nna strane pasívne legitimovaného subjektu a za (nového) žalovaného označil obchodnú spoločnosť\nGenerali Slovenská distribúcia, a. s., Bratislava, Lamačská cesta 6257/ 3/A, IČO: 54 067 197.\n1.3. Súd prvej inštancie uznesením z 30. mája 2024 č. k. 19Cpr/11/2023-293 postupom podľa § 64\nCSP rozhodol o pokračovaní v konaní so spoločnosťou Generali Slovenská distribúcia, a. s. Z výpisu\nz Obchodného registra mal za zrejmé, že spoločnosť Generali Poisťovňa, a.s., Bratislava, Lamačská\ncesta 3/A, IČO: 35 709 332 zmenila obchodné meno 11. januára 2022 na GSK Financial, a. s. a táto\nobchodná spoločnosť z dôvodu zlúčenia 24. novembra 2022 zanikla, pričom jej právnym nástupcom\nsa stala obchodná spoločnosť Generali Slovenská distribúcia, a. s., Bratislava, Lamačská cesta 6257/\n3/A, IČO: 54 067 197. Žalobca v priebehu konania návrh na zmenu subjektu na strane žalovaného\nv súlade s § 80 CSP nepodal, a to napriek tomu, že právny zástupca žalovanej opakovane namietal\nnedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Posúdiac vec po právnej stránke podľa § 28 a § 31 ods. 1 zákona\nč. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“), § 480 zákona č. 513/1991\nZb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) a § 80 CSP súd prvej inštancie\nzamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. O zmene žaloby rozhodol podľa § 140\nods. 1, § 142 ods. 1 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 26. februára\n2025 sp. zn. 7CoPr/1/2025 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie s výnimkou výroku o pripustení zmeny\nžaloby a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu (§ 387 ods.\n1, 2 CSP) v prvom rade poukázal na všeobecné východiská skúmania vecnej legitimácie v každom\nsúdnom konaní. Následne, po zopakovaní skutkových zistení súdu prvej inštancie, s osobitným dôrazom\nna oznámenie o procesnom nástupníctve z 25. decembra 2021 poukázal, že došlo k strate pasívnej\nvecnej legitimácie spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s., Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709\n332. Vysvetlil, že v priebehu konania môže dôjsť, typicky v prípade tzv. translačných zmlúv, medzi ktoré\npatrí o.i. aj zmluva o predaji podniku, k prevodu alebo prechodu práv, o ktoré sa vedie spor, na inú\nosobu než stranu prebiehajúceho sporu. Dodal, že v dôsledku univerzálnej sukcesie - vstupu do celej\nsféry právneho postavenia právneho predchodcu, môže dôjsť aj k strate spôsobilosti byť stranou sporu.\nTúto eventualitu procesného nástupníctva upravuje § 63 a § 64 CSP. Odvolací súd zdôraznil, že v\nčase prevodu práv a povinností na základe zmluvy o predaji podniku zo 17.decembra 2021 nedošlo\nzároveň k strate procesnej spôsobilosti spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s.; tá zanikla až v dôsledku\nzlúčenia so spoločnosťou Generali Slovenská distribúcia, a. s. 24. novembra 2022. Žalobca podaním\nz 23. mája 2024 označil za žalovanú spoločnosť Generali Slovenská distribúcia, a. s. podľa § 64 CSP;\nsúd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v konaní s touto spoločnosťou, ktorá však nie je nositeľom\nhmotných práv a povinností, nebola pasívne vecne legitimovaná, preto súd prvej inštancie žalobcu\nsprávne zamietol.\n2.2. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil\npodľa § 387 ods. 1 CSP. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť\nktorého vyvodzoval z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Navrhol, aby dovolací súd zrušil\nrozsudok odvolacieho súdu a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n3.1. Žalobca v dovolaní primárne zrekapituloval skutkové okolnosti okamžitého skončenia jeho\npracovného pomeru so zamestnávateľom, obchodnou spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s. V tejto\nsúvislosti namietal nedostatky v zistenom skutkovom stave, najmä nevykonanie ním navrhovaných\nvýsluchov svedkov a porušenie zásady rovnosti strán. Vedomý si dôvodu, pre ktorý bola žaloba\nprávoplatne zamietnutá, zotrval v presvedčení, že zmluvou o predaji podniku zo 17. decembra 2021\nnedošlo k prevodu osobnej zložky podniku - zamestnancov, pretože táto skutočnosť v konaní nebola\npreukázaná. Ďalej namietal, že mu súd prvej inštancie nedoručil podanie - oznámenie o procesnom\nnástupníctve spoločnosti Generali Česká pojišťovna a.s., ktorým táto prejavila ochotu vstúpiť do\nkonania namiesto pôvodnej žalovanej; o existencii predmetného podania sa žalobca nedozvedel ani z\nelektronického súdneho spisu. Záver konajúcich súdov o prevode práv a povinností z pracovnoprávnych\n\nvzťahov na túto spoločnosť považoval dovolateľ za predčasný, lebo súdy nemali k dispozícii spôsobilý\ndôkaz, nevychádzali z úplného znenia zmluvy o predaji podniku. Súdy podľa žalobcu postupovali\nnesprávne, keď žalobu zamietli napriek tomu, že prevod práv a povinností z pracovnoprávnych\nvzťahov na nadobúdateľa podniku z dôkaznej situácie nevyplynul. Podľa dovolateľa bolo potrebné\nvychádzať z úplného znenia zmluvy vrátane menného zoznamu prevedených zamestnancov. Súdy\nnesprávne vychádzali z oznámenia o procesnom nástupníctve a svoje rozhodnutie založili na nesprávnej\ninterpretácii ust. § 80 CSP. Postup podľa § 80 CSP prichádza do úvahy len pri zmene vecnej legitimácie.\nV tomto smere odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/113/2006,\n3Cdo/251/2006. Pokiaľ ide o otázku ochrany nárokov zamestnancov pri prevode podniku, dovolateľ\nodkázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-24/1985.\n4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol\nresp. zamietol, a aby zaviazal žalobcu k náhrade trov dovolacieho konania. Uviedla, že k žalobcom\nnamietaným procesným vadám v konaní nedošlo, žalobca v dovolaní prezentoval nesúhlas so\nskutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, pričom mal možnosť oboznámiť sa s obsahom všetkých\nnamietaných listín. Žalovaná zdôraznila, že k zamietnutiu žaloby došlo výlučne z procesných dôvodov\nspočívajúcich v tom, že žalobca ako dominus litis neuskutočnil návrh v zmysle § 80 CSP, ktoré\nustanovenie konajúce súdy správne interpretovali.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP), po preskúmaní zákonom predpísaných náležitostí dovolania (§\n428 CSP) a splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania, dospel k záveru, že dovolanie je potrebné\nako neprípustné odmietnuť.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\n10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.\n11. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (porov. napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08,\nIV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je\n\nprocesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene\nuplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je\nprípustné.\n12. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421\nCSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú\nopodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene\nuplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428\nCSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada\nzmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné\npodľa § 421 ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n13. Žalobca vyvodzoval prípustnosť podaného dovolania v prvom rade z ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n14. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu\nkonania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny\nprocesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej\npatriace procesné oprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n15. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a súčasne dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces.\n15.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie.\n15.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká tak zákonnému, ako aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak\nzároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n16. Dovolateľ porušenie práva na spravodlivý proces oprel o tvrdenie, že súdy vychádzali z nedostatočne\nzisteného skutkového stavu a postupovali nesprávne, keď zamietli žalobu z procesného dôvodu napriek\ntomu, že prevod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na kupujúceho z dôkaznej situácie\nnevyplynul. Namietal tiež porušenie zásady rovnosti strán a zásady kontradiktórnosti konania.\n17. V prvom rade treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie\nje významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle\ntohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade\nskutočne došlo. Dovolací súd preto cez prizmu v dovolaní uplatnených dovolacích námietok skúmal, či\ndošlo k žalobcom namietanej procesnej vade; túto v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.\n18. Žalobca odvolaciemu súdu vytýkal, že založil svoje rozhodnutie na predčasnom závere o nedostatku\npasívnej vecnej legitimácie žalovanej a postupoval nesprávne, ak žalobu zamietol.\n19. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z obsahu tohto práva ale pre procesnú stranu\nnevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal\n\na riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou\na požiadavkami.\n20. Z obsahu dovolania je dovolaciemu súdu zrejmé, že dovolateľ nerozlišuje medzi vecnou legitimáciou\na procesnou subjektivitou. Pojem procesnej subjektivity býva nezriedka nesprávne zamieňaný s pojmom\nvecnej legitimácie. Nesprávnosť zamieňania oboch pojmov tkvie v tom, že pri procesnej subjektivite (§\n61 CSP) ide o jednu z procesných podmienok, ktorej nedostatok spravidla vedie k zastaveniu konania,\nlebo toto bez jej splnenia nemôže prebiehať, resp. nemôže viesť k rozhodnutiu o veci samej. Vecná\nlegitimácia, na druhej strane, vyjadruje stav existencie právneho vzťahu do sporu povolaných strán žalobcu a žalovaného, pri ktorom rozhodnutie vo veci samej vylúčené nie je, avšak jediným možným\nvýsledkom je tu zamietnutie žaloby buď preto, že žalobca nie je nositeľom ním tvrdeného práva,\nktorého ochranu požaduje, alebo preto, že žalovaný nie je nositeľom právnej povinnosti zodpovedajúcej\nuplatnenému právu.\n21. V sporovom konaní sú stranami žalobca a žalovaný. Žalovaným je práve ten, voči komu žaloba\nsmeruje, t.j. koho za žalovaného označil žalobca, a to bez ohľadu na to, či je skutočne i nositeľom\ntvrdenej hmotnoprávnej povinnosti. Postavenie strán v spore možno v tomto smere označiť za formálne,\nlebo otázka vecnej legitimácie je vždy predmetom dokazovania, pričom pre procesný úspech žalobcu\nsa vyžaduje, aby tomu, koho označil za žalovaného, skutočne svedčila pasívna vecná legitimácia, t.j.\naby bol nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti.\n22. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania\nnenamieta. V tomto smere je rozhodovacia prax dovolacieho súdu jednotná v závere, že otázka vecnej\nlegitimácie strán nemá žiaden vplyv na prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Ak súd túto\notázku posúdi nesprávne, nejde o vadu zmätočnosti. Nedostatok vecnej legitimácie môže mať iba\nvecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým sa žaloba zamieta\n(porovnaj napr. R 34/1993).\n23. Ako už bolo uvedené vyššie, od vecnej legitimácie treba dôsledne odlišovať procesnú subjektivitu.\nProcesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon\npriznáva (§ 61 CSP). Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku strany, ktorú súd skúma\nobligatórne z úradnej povinnosti počas celého konania (§ 161 CSP).\n24. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie, berúc do úvahy svoju povinnosť skúmať procesné\npodmienky v každom štádiu konania, vychádzal z toho, že žalobca za žalovanú označil spoločnosť\nGenerali Poisťovňa, a.s., ktorá v priebehu konania zmenila obchodné meno a neskôr, 24. novembra\n2022, zanikla v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou Generali Slovenská distribúcia, a. s. To\nmal preukázané z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III obchodných spoločností\nGSK Financial, a. s. a Generali Slovenská distribúcia, a. s. (č. l. 291 a 292). O zániku žalovanej s právnym\nnástupcom informoval súd prvej inštancie aj sám žalobca, a to podaním z 23. mája 2024, navrhujúc\npostup podľa § 64 CSP a pokračovanie v konaní s Generali Slovenská distribúcia, a. s. (č. l. 287).\n24.1. Uznesením z 30. mája 2024 č. k. 19Cpr/11/2023-293 súd prvej inštancie rozhodol, že pokračuje\nv konaní s obchodnou spoločnosťou Generali Slovenská distribúcia, a. s., Bratislava, Lamačská cesta\n6257/3/A, IČO: 54 067 197. Žalovaná následne vzniesla námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie\ns poukazom na zmluvu o predaji podniku uzavretú medzi jej právnou predchodkyňou a obchodnou\nspoločnosťou Generali Česká pojišťovna a.s., v dôsledku ktorej na terajšiu žalovanú nemohli prejsť\nzáväzky a povinnosti, ktoré sú predmetom konania (porov. č. l. 298).\n25. Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo\npovinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto\nžalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli (§ 80\nods. 1 CSP).\n26. K zmene v okruhu strán môže v priebehu konania dôjsť jedine vtedy, ak zmenu navrhne žalobca,\na ak sa preukáže, že došlo k skutočnosti predpokladanej v § 80 ods. 1 CSP. V danom prípade nie\nje sporné, že žalobca ako tzv. dominus litis v konaní takýto návrh nepodal. Súd prvej inštancie preto\nnemal inú možnosť, než po právoplatnosti uznesenia o pokračovaní v konaní s novou žalovanou v prvom\nrade skúmať, či obchodná spoločnosť Generali Slovenská distribúcia, a. s. (nová žalovaná) je nositeľom\n\ntvrdených povinností korelujúcich s nárokmi žalobcu z prípadného neplatného skončenia pracovného\npomeru žalobcu u pôvodnej žalovanej; zistil, že tomu tak nie je.\n27. Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú\nlegitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna sporová strana nenamieta. Vecná\nlegitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že žalovaný\nje nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), ktorá\nje predmetom konania.\n28. Z vykonaného dokazovania mali konajúce súdy za preukázané, že žalovanej pasívna vecná\nlegitimácia nesvedčí. Žalobca sa s týmto záverom nestotožnil.\n29. Dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi pravidelne pripomína, že na hodnotenie skutkových\nokolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a\nnie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu,\nale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018).\n30. V tejto súvislosti je súdna prax najvyššieho súdu jednotná v názore, podľa ktorého\nnedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne\nvyhodnotenie niektorého dôkazu nie je vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (porov.\nsp. zn. 1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017,\n8Cdo/187/2017, 9CdoPr/8/2023). Súlad tohto právneho názoru s ústavou posudzoval Ústavný súd SR,\nnedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017, III. ÚS 40/2020).\n31. Podľa ústavného súdu možno ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46\nods. 1 Ústavy SR kvalifikovať nevykonanie takého navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na\nposúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť (III. ÚS\n332/09).\n32. Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nzákladných ľudských práv a slobôd zodpovedá požiadavka, aby súdmi konštatované skutkové zistenia\na prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené.\n33. Z uvedeného vyplýva, že procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť\nsúdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom\nrozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil.\n33.1. V zmysle rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu\nmožno odôvodniť len tromi dôvodmi; i). ak tvrdená skutočnosť, ktorú má navrhnutý dôkaz overiť alebo\nvyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, ii) ak dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú\nskutočnosť, t.j. nedisponuje vypovedacou potenciou, alebo iii) ak tvrdenie, ku ktorého overeniu alebo\nvyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo\nvyvrátené (nadbytočnosť dôkazu). Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Vada v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz) v takom prípade založí\nnielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia, ale tiež jeho protiústavnosť (porov. 4Cdo/100/2018,\n7Cdo/205/2019, 5Cdo/151/2019).\n34. Žalobca v dovolaní tvrdil, že konajúce súdy nevykonali ním navrhovaný dôkaz zmluvou o predaji\npodniku v jej úplnom znení vrátane príloh a najmä menného zoznamu prevádzaných zamestnancov,\nnapriek tomu že len takým dôkazom mohlo byť hodnoverne preukázané, že práva a povinnosti z\npracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s. skutočne prešli na\nGenerali Česká pojišťovna, a.s.\n35. Berúc do úvahy vyššie uvedené kritériá, v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre\nzáver, že by súdy nevykonaním navrhnutého dôkazu založili procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420\npísm. f) CSP.\n35.1. Uplatniac zákonný postup zisťovania skutkového stavu podľa § 189 CSP, súdy oboch inštancií\npovažovali za nesporné z predloženého znenia Zmluvy o predaji podniku (č. l. 329 a nasl. spisu)\nuzatvorenej 17. decembra 2021 medzi predávajúcim, Generali Poisťovňa, a.s., a kupujúcim, Generali\n\nČeská pojišťovna, a.s., že v priebehu konania došlo k predaju celého podniku definovaného v\nbode 2.1 zmluvy, k obchodnej činnosti ktorého patrili aj všetci zamestnanci podniku, ktorí ku dňu\núčinnosti zmluvy (t.j. k 19. decembru 2021, 24:00 hod.) boli v pracovnoprávnom vzťahu s predávajúcim\n(prevodcom). Pokiaľ sa žalobca žalobou domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného\npomeru a vyslovenia, že jeho pracovný pomer u pôvodnej žalovanej trvá, v čase predaja podniku\ntáto otázka ešte nebola právoplatne vyriešená, t.j. pretrvávala spornosť pracovnoprávnych vzťahov\nžalobcu a pôvodnej žalovanej. Z článku 4.1 predloženej zmluvy o predaji podniku bez akýchkoľvek\npochýb vyplýva, že prevodom podniku spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s. prešli s účinnosťou od 19.\ndecembra 2021, 24:00 hod. na spoločnosť Generali Česká pojišťovna, a.s. všetky práva a povinnosti\nz pracovnoprávnych vzťahov, a to vrátane povinností zamestnávateľa korelujúcich s nárokmi žalobcu z\nprípadného neplatného skončenia jeho pracovného pomeru. Na základe uvedeného dospeli k záveru,\nže nositeľom tvrdených povinností, ktoré sú predmetom konania, je Generali Česká pojišťovna, a.s.\n36. Z uvedeného je dostatočne zrejmé, že nebolo potrebné skúmať celý obsah Zmluvy o predaji podniku,\noznačený za súčasť obchodného tajomstva netvoriaci predmet konania, lebo údaje v predloženom znení\nboli dostačujúce pre jednoznačné prijatie záveru, že nastala právna skutočnosť, s ktorou bol spojený\nprevod ku dňu účinnosti zmluvy existujúcich práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov k všetkým\nzamestnancom spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s. na Generali Česká pojišťovna, a.s. Pokiaľ ide o\nďalšie žalobcom navrhované dôkazy, ktoré súd prvej inštancie nevykonal, treba dodať, že ich vykonanie\nsa vzhľadom na zistenie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie stalo irelevantné.\n37. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť vtedy, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo\nskutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za\nzáklad svojho rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne ak nezistil určitú\npodstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva.\n38. Dovolací súd takúto vadu v procese dokazovania nezistil. Súdy oboch inštancií dospeli k záveru,\nže na žalovanú neprešli záväzky a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, ktoré sú predmetom tohto\nkonania. Samotná skutočnosť, že žalobca sa s právnymi názormi súdov nižšej inštancie nestotožňuje,\nmajúc za to, že prílohou predloženej zmluvy o predaji podniku nebol menný zoznam prevádzaných\nzamestnancov, a preto nedošlo k prevodu aj osobnej zložky podniku s účinkami podľa § 28 ZP,\nneznamená automaticky porušenie práva na spravodlivý proces. Z obsahu tohto práva totiž pre procesnú\nstranu nevyplýva jej právo na to, aby všeobecný súd rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami,\nani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n39. Postup, ktorým súd odníme strane možnosť vyjadriť sa k dôkazu, ktorý súd vykonal a ktorý obsahoval\nzistenie významné pre jeho rozhodnutie, je v zmysle judikatúry ústavného súdu o.i. aj porušením princípu\nkontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé\nsúdne konanie (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. novembra 2008, sp. zn. II. ÚS\n136/08, ZNUÚS č. 60/2008).\n40. Princíp rovnosti zbraní vo svetle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. I. ÚS\n447/2022) a judikatúry ESĽP znamená, že každej procesnej strane má byť daná primeraná možnosť\npredniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než\nv ktorej je protistrana. Právo na kontradiktórne konanie znamená, že procesné strany musia dostať\npríležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so\nvšetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a\nvyjadriť sa k nim (rozsudok ESĽP zo 4. júna 2002 vo veci Komanický proti Slovenskej republike, rozsudok\nESĽP z 13. januára 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike).\n41. Dovolateľ v tomto smere obom súdom nižšej inštancie vyčítal, že rozhodli v prospech silnejšej strany\na všetky v konaní zistené skutočnosti vyhodnotili na ťarchu žalobcu. Zdôraznil, že nemal možnosť sa\nvčas oboznámiť so súhlasom spoločnosti Generali Česká pojišťovna, a.s. vstúpiť do prebiehajúceho\nsúdneho konania a reagovať naň.\n\n42. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej\nobsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený, a ak listina\nalebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.\n42.1. V posudzovanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie na pojednávaní oboznámil strany s obsahom\nsúdneho spisu, medzi inými aj s prehlásením spoločnosti Generali Česká pojišťovna, a.s. o procesnom\nnástupníctve na č. l. 209, t.j. vykonal listinný dôkaz oboznámením jeho obsahu a umožnil žalobcovi sa\nk nemu vyjadriť (porov. č. l. 353 a nasl. súdneho spisu). Nemožno preto dospieť k záveru, že by postup\nsúdu prvej inštancie bol v rozpore s princípom kontradiktórnosti. Dovolací súd nezistil, že by konanie\nbolo postihnuté žalobcom tvrdenou vadou v dokazovaní.\n43. Podľa dovolacieho súdu obsah spisu rovnako nedáva podklad pre záver, že by došlo k porušeniu\nzásady rovnosti zbraní resp. ochrany slabšej strany a že by dovolateľ bol postupom súdov akokoľvek\nukrátený na svojich procesných právach. Súd prvej inštancie i odvolací súd vytvorili obom stranám\nrovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam,\nako aj rovnakú možnosť navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; aplikovali tiež osobitný\nprocesný postup charakteristický pre spory s ochranou slabšej strany. Z obsahu dovolacej námietky\nžalobcu je zrejmé, že dovolateľ považuje za porušenie zásady rovnosti strán svoj neúspech v spore.\nV tomto smere nemožno prisvedčiť ani dovolacej argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie so\nzisťovaním skutkového stavu otáľal; obsah spisu napovedá, že proces obstarávania dôkazov a\nnariadenia pojednávania bol zdržaný výlučne v dôsledku zániku pôvodnej žalovanej.\n44. Hoci v individuálnom pracovnoprávnom spore je princíp rovnosti zbraní zvýraznený o.i. príklonom k\nvyšetrovaciemu princípu (§ 319 CSP), nemôže to samo o sebe viesť k záveru, že súd je povinný aktívne\nvyhľadávať dôkazy až dovtedy, kým sa mu nepodarí preukázať dôvodnosť žaloby slabšej strany (resp.\njej obrany, pokiaľ by bola v postavení žalovaného subjektu) a rozhodnúť v jej prospech.\n44.1. Skutočnosť, že dovolateľ bol v konaní neúspešný, rovnako nemôže automaticky viesť k\npresvedčeniu, že bol v konaní znevýhodnený na úkor druhej strany, a tým došlo k založeniu prípustnosti\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že sporové konanie je\nkonaním, kde vždy proti sebe stoja dve strany, ktorých tvrdenia a záujmy sú v zásade protichodné; úloha\nsúdu je práve v tom, aby na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o (ne)pravdivosti tvrdení\ntej-ktorej strany a prijal právne závery tomu zodpovedajúce. Je teda zrejmé, že jedna strana v spore\nmusí byť vždy tou neúspešnou. Podstata dovolania a jeho dôvodov nemôže byť založená na samotnej\nskutočnosti neúspechu v konaní a na argumentácii, že súdy mali považovať tvrdenia neúspešnej strany\nza pravdivé a relevantné. Samotným rozhodnutím súdu a právnym posúdením sporu súdom totiž\nnemôže dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces a teda ani k porušeniu zásady rovnosti zbraní,\npretože sa tým strane sporu neznemožňuje realizovať jej procesné oprávnenia v priebehu konania pred\nsúdom. Súčasťou práva na spravodlivý proces tak nemôže byť právo na to, aby bola strana sporu pred\nvšeobecným súdom úspešná (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n45. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súdu uzatvára, že vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP\nnezistil, preto je dovolanie žalobcu v tejto časti neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa §\n447 písm. c) CSP.\n46. Keďže konanie vadou podľa § 420 písm. f) CSP postihnuté nebolo, dovolací súd pristúpil k posúdeniu\ndovolania z hľadiska žalobcom namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom\nv zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n47. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n48. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu,\nprosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval\n\nk riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods.\n1 CSP.\n49. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP je relevantnou len taká právna\n(nie skutková) otázka, ktorú odvolací súd riešil a na jej riešení založil svoje rozhodnutie. Dovolanie\npodané pre nesprávne právne posúdenie veci nemožno odôvodniť spochybnením skutkových záverov\nodvolacieho súdu, ktorých riešenie predchádzalo riešeniu právnych otázok.\n50. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca\nprávna úprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. Žalobca, namietajúc,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, prípustnosť\npodaného dovolania vyvodzoval z ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n51. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ a/\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť\na označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom\nodklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka\nsprávne riešená.\n52. Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu\ndovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania\nzávisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje\ntoto ustanovenie. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu\nprávnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP.\n53. Dovolateľ namietal, že odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku prechodu práv a povinností z\npracovnoprávnych vzťahov v súvislosti s prevodom podniku zamestnávateľa.\n54. Podľa názoru žalobcu sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nza ktorú označil rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/113/2006, 3Cdo/251/2006 a rozhodnutie\nSúdneho dvora Európskej únie C-24/85.\n55. Posúdiac dovolanie podľa obsahu (§ 124 CSP) podstata dovolacej argumentácie žalobcu smerovala\nk popretiu záveru odvolacieho súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Keďže otázka\nprechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, ktoré sú predmetom konania, bola otázkou,\nktorú odvolací súd riešil a na ktorej riešení založil svoje rozhodnutie, dovolací súd - zohľadniac aj tie\nsvoje rozhodnutia a stanoviská, ktoré dovolateľ výslovne neoznačil (I. ÚS 51/2020), v ďalšom skúmal,\nči žalobca opodstatnene namietal, že odvolací súd sa pri riešení právnej otázky odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n56. Účelom procesného inštitútu zmeny v zmysle § 80 CSP je riešiť dôsledky singulárnej sukcesie,\nak táto nastala po začatí konania. Zmyslom tejto právnej úpravy je umožniť žalobcovi, aby pomocou\nzmeny účastníka konania odstránil nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý nastal\nv priebehu konania a ktorý by inak neodvratne viedol k zamietnutiu žaloby, pričom sa ukazuje, že je\nhospodárne, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v rámci už začatého konania voči inej alebo proti\ninej osobe.\n57. K zmene môže dôjsť iba vtedy, ak žalobca s poukazom na určitú právnu skutočnosť, s ktorou\nprávne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva alebo povinnosti strany sporu, o ktoré v spore\nide, navrhne, aby nadobúdateľ práva alebo povinnosti vstúpil do konania namiesto doterajšej strany\nsporu, a ak súd takémuto návrhu žalobcu vyhovie. Konanie o zmene sporovej strany je charakteristické\ndispozičným princípom, t. j. bez návrhu žalobcu nie je možné o zmene sporovej strany rozhodovať. Pri\nrozhodovaní musí súd predovšetkým skúmať, či sú splnené predpoklady stanovené v § 80 CSP. Návrh\n\nmusí byť podaný oprávnenou osobou a musí v ňom byť preukázané, že po začatí konania nastala právna\nskutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná.\n58. V rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/113/2006, ktoré v dovolaní označil žalobca, najvyšší súd vyslovil, že ak\nnastane po začatí konania právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod\npráv alebo povinností, o ktoré v konaní ide (v dôsledku univerzálnej či singulárnej sukcesie), nemá to\nsamo osebe vplyv na okruh účastníkov konania (strán; pozn.). K procesnému nástupníctvu môže dôjsť\nlen vtedy, ak s poukazom na konkrétnu právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prechod\npráv alebo povinností, o ktoré v konaní ide, je podaný návrh, aby nadobúdateľ práva alebo povinnosti\nvstúpil do konania na miesto doterajšieho účastníka. Pokiaľ ide o skutkové závery, najvyšší súd sa vo\nveci 4Cdo/113/2006 zaoberal odlišnou skutkovou situáciou, a síce nemožnosťou zmluvného prevodu\nmajetku vo vlastníctve štátu. Obdobné právne závery vyplývajú aj z rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/251/2006,\nv ktorom najvyšší súd o.i. vyslovil, že posúdenie toho, či k prevodu alebo prechodu práva skutočne došlo,\nje vyhradené až rozhodnutiu vo veci samej (pri skúmaní vecnej legitimácie).\n59. V danom prípade niet pochýb, že v priebehu konania pôvodná žalovaná uzatvorila zmluvu o predaji\npodniku, t.j. zmluvu, ktorá sama o sebe je spôsobilá mať za následok prevod práv a povinností z\npracovnoprávnych vzťahov (§ 480 ObZ).\n60. Ak predá žalovaný zamestnávateľ v priebehu sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru\npodnik, prechádzajú jeho práva a povinnosti z tohto pracovného pomeru na kupujúceho (§ 480 ObZ).\nKupujúci vstupuje do konania ako strana namiesto pôvodného žalovaného, a to za splnenia podmienok\npodľa § 80 CSP. V tomto smere dovolací súd podporne poukazuje aj na ustálené závery Najvyššieho\nsúdu Českej republiky (R 82/1997).\n61. O prevod podniku alebo časti podniku ide vtedy, ak právny úkon vedie k zmene majiteľa podniku.\nOdvolaciemu súdu pre záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej postačovalo zistenie\nsúdu prvej inštancie, že z predloženého znenia zmluvy o predaji podniku jasne, určito a zrozumiteľne\nvyplývala vôľa zmluvných strán previesť podnik ako celok, k obchodnej činnosti ktorého patrili aj všetci\njeho zamestnanci, ktorí boli ku dňu účinnosti predaja podniku v pracovnoprávnom vzťahu s prevodcom.\nS týmito závermi sa dovolateľ nestotožnil; namietal, že zo zmluvy o predaji podniku nie je zrejmý zoznam\nprevádzaných zamestnancov, pričom odvolací súd neskúmal ani to, či si prevádzaná hospodárska\njednotka zachovala svoju identitu.\n62. Ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely ZP zamestnávateľ alebo časť\nzamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému\nzamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným\nzamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa (§ 28 ods. 1 ZP).\n62.1. O prevod v zmysle uvedeného ustanovenia ide, ak si prevádzaná hospodárska jednotka zachová\nsvoju identitu, ktorou sa má na mysli určitý stupeň podobnosti medzi činnosťami vykonávanými pred\nprevodom a po prevode. Typicky pôjde o vykonávanie rovnakých (alebo podobných) činností novým\nzamestnávateľom, a zároveň zachovanie zamestnancov, vedenia, organizácie práce, prevádzkových\npostupov alebo dostupných operačných zdrojov.\n63. Podnik musí byť prevedený ako fungujúci, to znamená, že v jeho prevádzkovaní sa bude skutočne\npokračovať u nového zamestnávateľa v rovnakých alebo obdobných aktivitách. Z toho vyplýva, že\nrozhodujúcim kritériom pre odpoveď na otázku, či ide o prevod podniku z hľadiska zachovania práv\nprevádzaných zamestnancov podľa Smernice Rady č. 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii\nzákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov,\nzávodov alebo častí podnikov alebo závodov, je skutočnosť, či sa zachová ekonomická jednotka a jej\nidentita. Takže o prevode podniku, závodu alebo časti podniku nemožno hovoriť, ak sa prevádzajú len ich\naktíva (k tomu pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18. marca 1986 v právnej veci C-24/1985 Spijkers).\n63.1. V posudzovanom prípade mal odvolací súd za preukázané, že v dôsledku uzavretia zmluvy\no predaji podniku došlo k prevodu celého poistného kmeňa a celého zaistného kmeňa spoločnosti\nGenerali Poisťovňa, a.s., ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov Generali Poisťovňa, a.s., vrátane\nprevodu všetkých zamestnancov spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s., a tým k prechodu všetkých práv\na povinností z pracovnoprávnych vzťahov k nim. Odvolaciemu súdu preto nemožno vyčítať, že by jeho\nzávery o účinnom prevode podniku boli predčasné, keď vzal do úvahy, že na nadobúdateľa prešli všetci\n\nzamestnanci, ako aj klienti a zvážil i stupeň podobnosti medzi činnosťami prevodcu a nadobúdateľa pred\na po prevode.\n64. Znenie ustanovenia § 28 ods. 1 ZP používa pojem „prevádzaní zamestnanci“. Dovolateľ v tejto\nsúvislosti argumentoval, že k zmluve o predaji podniku nebol ako príloha pripojený menný zoznam\nprevádzaných zamestnancov Aj keby bol pripustený výklad, ktorý by viazal prechod práv a povinností\nna dohodu zamestnávateľov o rozsahu prevádzaných zamestnancov, ktorých si v rámci prevodu\nprevádzajú (prípadne delimitujú), v danom prípade z obsahu zmluvy o predaji podniku jednoznačne\nvyplýva dohoda zmluvných strán na rozsahu prevádzaných zamestnancov tak, že predmetom prevodu\nboli všetci zamestnanci predávajúceho, ktorí boli ku dňu účinnosti zmluvy v pracovnoprávnom vzťahu\ns predávajúcim/prevodcom.\n65. Osobitosťou danej veci je, že v čase účinnosti zmluvy o predaji podniku zamestnávateľa žalobcu\npretrvával stav neistoty ohľadom ďalšieho trvania jeho pracovného pomeru. Najvyšší súd už mal\nmožnosť vyjadriť sa k otázke predaja podniku a prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych\nvzťahov voči zamestnancom, ktorí v dobe prevodu viedli s doterajším zamestnávateľom spor o určenie\nneplatnosti skončenia pracovného pomeru. Vyslovil, že v okamihu rozhodnom pre prechod práv a\npovinností z pracovnoprávneho vzťahu k takému zamestnancovi nie je možné považovať jeho pracovný\npomer za skončený, a pretože pracovný pomer môže v prípade úspechu na súde naďalej trvať,\nprechádzajú na nadobúdateľa podniku práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov tiež k týmto\nzamestnancom (pozri uznesenie najvyššieho súdu zo 14. júna 2011 sp. zn. 5Cdo/90/2010).\n66. So zreteľom na uvedené dovolací súd konštatuje, že pri riešení žalobcom vymedzenej právnej otázky\nposúdenia pasívnej vecnej legitimácie žalovanej nedošlo zo strany odvolacieho súdu k nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu, naopak odvolací súd rozhodol v súlade s vyššie prezentovanou ustálenou\nrozhodovacou praxou dovolacieho súdu v otázke prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych\nvzťahov pri prevode hospodárskej jednotky na základe zmluvy o predaji podniku zamestnávateľa.\nDovolanie v posudzovanej veci preto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, čo je\ndôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP.\n67. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že pokiaľ žalobca dovolací dôvod nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 432 CSP) vymedzil vadami v procese dokazovania majúcimi za následok predčasné\nrozhodnutie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, dovolanie podané pre nesprávne právne\nposúdenie nemožno odôvodniť spochybnením skutkových záverov súdov nižšej inštancie.\n68. Dovolací súd na podklade vyššie uvedeného uzatvára, že pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací\nsúd sa pri riešení právnej otázky, od ktorej v danej veci záviselo rozhodnutie, odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, robí tak neopodstatnene. Dovolací súd, poznajúc svoju vlastnú\njudikatúru, zároveň nezistil, že by v danej veci išlo o naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods.\n1 písm. b) v spojení s § 432 CSP. Dovolanie v posudzovanej veci preto smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je prípustné, v dôsledku čoho najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm.\nc) CSP ako procesne neprípustné.\n69. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej v dovolacom konaní, ktorej priznal nárok na\nich náhradu proti žalobcovi v plnom rozsahu v súlade s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady rozhodne\nsúd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP.\n70. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7CoPr/1/2025", "guid": "f3700bdd-029a-4671-9767-ab6a9595e7eb:9ec26bd4-a154-46d9-86f7-4befd4c01a88", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a49ab557-b798-4d63-bf77-acfd142e3975", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.447.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 447/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 447/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 5, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.447.2022.1"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:17dc16df-c445-4281-b43f-90d8c091a54d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.40.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 40/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 40/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 122, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.40.2020.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 220, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac"}, {"guid": "ussr:787fe557-8b8e-4d03-89b1-2ff4dc47f470", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 136/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 136/08 z 5. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-05", "citacie_n": 89, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:787fe557-8b8e-4d03-89b1-2ff4dc47f470"}, {"guid": "ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 219, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "f818f783-1993-45e8-a703-c28aca63aa76:dc81def8-90f1-456b-a611-dda23794c9cf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1111222824.1", "spisova_znacka": "9CdoPr/8/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/8/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 42, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1111222824.1"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 16. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-16", "citacie_n": 537, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "437a929b-3b90-4318-ba07-d11e43428add:2ff91fd8-a141-4b49-8d1e-e8487c9716f0", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:1424211080.1", "spisova_znacka": "7CoPr/1/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoPr/1/2025 z 18. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-03-18", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:1424211080.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3d10bc77-cd33-4e06-abcb-56fda65cce65", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.276.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 276/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 276/2026 z 19. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.276.2026.1"}]}