{"guid": "e553b269-bd4a-42b9-a58b-988e57afddef:00147c59-aa85-4878-8294-a6aa93c08582", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8720200288.1", "spisova_znacka": "5Cdo/103/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/103/2024 z 31. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2025, sp. zn. 5Cdo/103/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:8720200288.1", "identifikacne_cislo": "8720200288", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2025-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-183.odsek-1", "nazov": "§ 183 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-183.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-183"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-183", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/00147c59-aa85-4878-8294-a6aa93c08582", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8720200288.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8720200288.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8720200288.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/103/2024\n8720200288\n31. 07. 2025\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2025:8720200288.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Eriky Zajacovej v spore žalobcu Železnice Slovenskej\nrepubliky, Bratislava, Klemensova 8, proti žalovanému P. W., narodený XX. G. XXXX, O., M. XXXX/XX,\nprávne zastúpenému Mgr. Marekom Tauberom, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 11, o zaplatenie\n1.020,55 eura s prísl., vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11C/3/2020, o dovolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. septembra 2023 sp. zn. 2Co/58/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobcovi voči žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nv Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie\" alebo „okresný súd\") rozsudkom zo dňa 27. apríla\n2022 č.k. 11C/3/2020-113 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.020,55 eura s prísl.\ndo 3 dní od právoplatnosti rozsudku.(I. výrok) Vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na 100 %\nnáhradu trov konania ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\n(II. výrok)\n1.1. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca je správcom nehnuteľného majetku,\nktorého vlastníkom je Slovenská republika podľa zákona č. 258/1993 Z.z. a to pokiaľ ide o parcely\nvedené na LV č. XXX, kat. úz. O. s tým, že na predmetných parcelách sú postavené garáže so súpisným\nč. XXX, XXXXX a XXXX, zapísané na LV č. XXXX, XXXX a XXXX, kat. úz. O. a ich vlastníkom je\nžalovaný. Zistil, že žalobca zaslal žalovanému návrhy nájomných zmlúv ohľadom pozemkov, na ktorých\nsú postavené garáže vo vlastníctve žalovaného, žalovaný odmietol nájomné zmluvy podpísať a v tejto\nsúvislosti namietal výšku nájomného a tiež dva druhy cien za prenájom pozemkov, rovnako v priebehu\nkonania namietal diskrimináciu jeho osoby, keď poukazoval na to, že iní nájomcovia pozemkov, na\nktorých sa nachádzajú garáže, platia žalobcovi nájomné 3 eura za celý pozemok ročne, resp. poukázal\nna diskrimináciu svojej osoby v porovnaní s tými osobami, ktorým žalobca pozemky pod garážami\nodpredal, čo sa však v jeho prípade nestalo.\n1.2. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalobca žiadal vydať bezdôvodné obohatenie vo\nvýške nájmu za predmetné pozemky v rozsahu 3,98 eura za 1 m2 za rok. Zdôrazňoval, že táto\nvýška nájomného bola jednotná a rovnaká pre každú novopripravenú nájomnú zmluvu, pričom žalobca\npostupne zjednocoval podmienky a výšku nájomného aj v už existujúcich nájomných vzťahoch pokiaľ\nide o pozemky zastavenej garážami, ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb. V priebehu konania OS\nPoprad sp. zn. 13C/9/2020, predložil žalobca asi 100 nájomných zmlúv, z ktorých je zrejmé, že takáto\ncena nájmu bola dohodnutá aj v nájomných zmluvách uzatvorených s inými fyzickými osobami vlastníkmi garáží, ktoré však žalovaný odmietol uzavrieť. Žalobca súdu predložil aj znalecký posudok, z\nktorého sa vychádzalo v inom konaní a ktorý podporuje jeho tvrdenia o výške žiadaného bezdôvodného\n\nobohatenia. Na vznesenú námietku premlčania žalovaným, žalobca reagoval čiastočným späťvzatím\nžaloby a úpravou petitu, vec právne posúdil podľa § 123 a § 126 Občianskeho zákonníka v spojení s\n§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.\n1.3. K námietke žalovaného, že je diskriminovaný kvôli výške žiadaného nájomného oproti ostatným\nnájomcom, súd prvej inštancie uviedol, že toto tvrdenie nie je pravdivé, nájomné vo výške 3,98 eura /\nrok / m2 je vo všetkých nájomných zmluvách, ktoré od roku 2009 po zmene právnej úpravy žalobca\npostupne s nájomcami uzatváral. Neobstojí ani námietka žalovaného, že mu žalobca odmieta predať\npozemky pod garážami na rozdiel od iných vlastníkov garáži. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žaloba\nchráni svoje vlastníctvo a je len na ňom, komu svoj majetok predá alebo nie. Nemusí k tomu uvádzať\nžiadne dôvody. Poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Poprad sp. zn. 21C/5/2011, medzi tými\nistými sporovými stranami o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov za iné obdobie\ns tým, že cena za nájom predmetných pozemkov bola v tomto konaní určená 3,98 eura za m2 za rok so\nzdôraznením, že ide o cenu primeranú vzhľadom na lokalitu predmetných pozemkov, túto cenu považuje\nžalobca za obvyklú, berúc do úvahy trhové podmienky nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a\nčase platil, ak by pozemok užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.\n1.4. Žalobe preto vyhovel a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd\") na odvolanie žalovaného rozsudkom z 26. septembra\n2023 sp. zn. 2Co/58/2022 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (prvý výrok) a stranám\nnepriznal náhradu trov odvolacieho konania (druhý výrok).\n2.1. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania mu predchádzajúceho uviedol\nk námietke nesprávne zisteného skutkového stavu, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je\nzaložený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Miera\ndokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový\nstav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu\nprávnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci, je\njednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom\nvôbec pre rozhodnutie súdu . Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska\nposúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom\nich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní. Odvolací súd tiež zdôraznil aj to, že súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu a procesný postoj strany sporu\nzásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné\núkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené\nprocesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade\ns platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana\nsporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu\nspisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola. K námietke o\nnesprávnom posúdení odvolací súd poznamenal, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo\nskutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nomyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis,\nnesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne\nzávery (do pozornosti rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/7/2010). Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil\nskutkový stav a zo zistených skutočností súd prvej inštancie vyvodil aj správny právny záver. Keďže ani\nv priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací\nsúd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré odkazuje\na na zdôraznenie vecnej správnosti v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa uvedené.\n2.2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 126 ods. 1, § 123, § 451\nods. 1, 2, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že bezdôvodné obohatenie predstavuje\nosobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva. Pod právnym inštitútom sa rozumie súhrn\nprávnych noriem, ktorých zmysel, účel a funkcia sú podriadené totožnému cieľu. Cieľom právnej\núpravy bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku prípadne v iných právnych predpisoch\nsúkromného práva je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v\nmajetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. K majetkovej nerovnováhe dochádza v právnych vzťahoch\npomerne pravidelne, avšak o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť výlučne vtedy, ak absentuje\nprávny dôvod tejto majetkovej nerovnováhy. Právnym dôvodom môže byť zákon alebo na základe\nzákona právne relevantná skutočnosť (napr. zmluva, vznik škody a podobne). Primárnou funkciou\nprávnej úpravy bezdôvodného obohatenia je tak náprava majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu\n\nabsencie relevantného právneho dôvodu a v tejto súvislosti sa hovorí o funkcii reparačnej, či reštitučnej.\nPokiaľ ide o plnenie bez právneho dôvodu, ťažiskom tejto skutkovej podstaty je poskytnutie plnenia\njedným subjektom druhému subjektu bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto\nplnenia. V prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy spočíva bezdôvodné\nobohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje\nod prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý mal povinnosť majetkový\nprospech vydať (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 30Cdo/1789/2002).\n2.3. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca je správcom nehnuteľného majetku,\nktorého vlastníkom je SR podľa zákona č. 258/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to pokiaľ ide\no pozemky C KN XXXX/XXX . vo výmere 23 m2, parcela C KN č.. vo výmere 20 m2 a parcela C KN\nXXXX/XXX vo výmere 24 m2, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. O. a sú zapísané na LV č. XXX. Na\ntýchto parcelách sa nachádzajú stavby - garáže, súpisné č. XXXX, XXXX a XXXX, zapísané na LV\nč. XXXX, XXXX a XXXX, kat. O. ako vlastníctvo žalovaného. Keďže medzi stranami sporu nedošlo k\nuzatvoreniu platných nájomných zmlúv ohľadom užívania pozemkov, ktoré sú zastavané garážami vo\nvlastníctve žalovaného, žalobca v tomto konaní žiadal od žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie z\ndôvodu užívania pozemkov žalovaným bez právneho dôvodu za obdobie od 06. 11. 2019 do 28. 02.\n2021. Keďže žalovaný v spornom období užíval nehnuteľnosti, ktorých výlučným vlastníkom je štát,\npričom správu tohto štátneho majetku vykonáva žalobca, je dôvodné, aby žalovaný platil za užívanie\npredmetných nehnuteľností, keďže parcely užíval v súvislosti s užívaním garáží vlastnícky mu patriacich.\nSúd prvej inštancie správne vyhodnotil, že je dôvodné, aby žalovaný platil za užívanie predmetných\nnehnuteľností a právny vzťah strán konania sa tak riadi režimom bezdôvodného obohatenia v zmysle\npredpokladov citovaného ustanovenia § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.\n2.4. Ďalej skonštatoval, že žalobca navrhovanú cenu nájmu za dané pozemky odvodzoval od predpisu\noznačeného ako Ceny za nájom pozemkov a nebytových priestorov Železníc Slovenskej republiky č.\nXXXX/XXXX-XXXX účinného od 01. 07. 2009 s tým, že tento predpis predstavuje návod pre jednotlivé\norganizačné zložky Železníc SR pokiaľ ide o výšku nájmu a zaoberá sa aj výškou nájmu pozemkov\nna iné ako poľnohospodárske a komerčné účely, čo je bližšie upravené v tabuľke č. 2 tohto interného\ncenového predpisu žalobcu. Spornou otázkou medzi stranami teda bola výška obvyklého nájmu v\ndanej lokalite, ktorá by mala byť základom pre výpočet výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie\npredmetných nehnuteľností. Podľa žalobcu výška nájomného, ktoré by musel žalovaný platiť, ak by\nnájomný vzťah k daným pozemkom existoval, je daná sumou 3,98 eur / m2 / rok (výška nájomného\nvypočítaná podľa spomínaného predpisu ŽSR 1014 vydaného DR ŽSR č. XXX/XXXX-OXXX). Na\npodporu týchto tvrdení žalobca taktiež v konaní predložil znalecký posudok č. XX/XXXX vyhotovený\nznalkyňou T.. Q. C., úlohou ktorej bolo stanoviť všeobecnú hodnotu pozemkov nachádzajúcich sa v kat.\núz. O. - zastavené plochy v zastavanom území obce O., evidované na LV č. XXX. Znalkyňa poukázala\nna to, že hodnotené pozemky sú situované v lokalite radových garáží pri východnom okraji bytovej\nzástavby, Sídl. Juh, Poprad. Ide o rovinaté pozemky, ktoré sú zastavané stavbami garážových boxov vo\nvlastníctve fyzických osôb na pozemkoch vo vlastníctve Slovenskej republiky - Železnice SR. Hodnotené\npozemky sú zastavané garážovými boxami a iný účel využitia pozemkov do budúcna možno vylúčiť.\nJednotkovú hodnotu pozemkov pri použití koeficientu polohovej diferenciácie znalkyňa stanovila sumou\n37,80 eura / m2, keď 10 % z tejto hodnota, ako to vyjadril aj prvoinštančný súd, môže predstavovať\ncenu nájmu daných pozemkov za m2 ročne. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na podobný predmet\nsporu riešený Okresným súdom Poprad v konaní sp. zn. 13C/9/2020, v ktorom predložil nové nájomné\nzmluvy s vlastníkmi ďalších garáži v danej lokalite, v ktorých sa vychádza z hodnoty nájmu 3,98 eura\nza m2 ročne s tým, že pri takto stanovenej výške nájmu uzavrel nájomné zmluvy s väčšinou vlastníkov\ngaráži v danej lokalite. Súd prvej inštancie preto správnym spôsobom akceptoval žalobcom žiadanú\nvýšku bezdôvodného obohatenia v rozsahu 3,98 eur za m2 za rok pozemku užívaného žalovaným v\nrozhodnom období s poukazom na závery takto vykonaného dokazovania vo veci. Odvolací súd za\nnedôvodnú považoval námietku žalovaného ohľadom diskriminácie jeho osoby, keď bolo zrejmé, že\nžalobca aj s inými vlastníkmi garáži v danej lokalite uzatvoril zmluvy o nájme pozemkov, v ktorých\nvychádzal z rovnakej hodnoty nájmu.\n2.5. Z obsahu spisu mal ďalej za zrejmé, že žaloba žalobcu podaná v danej právnej veci je riadnym\nspôsobom podpísaná štatutárnym zástupcom žalobcu, čo vyplýva z obsahu žaloby obsiahnutej na\nč.l. 1 - 3 a č.l. 51 až 53, preto ani táto odvolacia námietka žalovaného dôvodná nebola. Súd prvej\ninštancie v prejednávanej veci vykonal pojednávanie po prvýkrát 09. 11. 2021, na ktorom bol prítomný\naj žalovaný, ktorého súd prvej inštancie vypočul ako stranu konania. Ďalšie pojednávanie vo veci bolo\nvykonané dňa 01. 12. 2021, na ktorom bol žalovaný opäť prítomný, vyjadril sa k veci a mal možnosť\npredložiť súdu prípadné ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Ďalšie pojednávanie vo veci súd prvej\n\ninštancie realizoval 26. 01. 2022, ktorého sa žalovaný zúčastnil s tým, že pojednávanie bolo odročené\nna termín 04. 04. 2022 o 10.00 hodine. Žalovaný podaním z 22. 03. 2022 požiadal o odročenie tohto\npojednávania z dôvodu práceneschopnosti, keď v tejto súvislosti aj predložil potvrdenie o dočasnej\npracovnej neschopnosti ošetrujúceho lekára. Súd prvej inštancie akceptoval žiadosť žalovaného o\nodročenie tohto pojednávania a nový termín pojednávania určil na deň 27. 04. 2022 o 10:15 hodine. Dňa\n19. 04. 2022 žalovaný opätovne požiadal o odročenie tohto pojednávania z dôvodu, že na tento deň je\nobjednaný na odborné zdravotné vyšetrenie a zároveň predložil potvrdenie o objednaní na daný termín.\nSúd prvej inštancie túto žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania neakceptoval, čo žalovanému\naj oznámil.\n2.6. Súd prvej inštancie aj v preskúmavanom rozhodnutí (bod 10.) odôvodnil prečo neakceptoval\nďalší návrh žalovaného na odročenie pojednávania. V tejto súvislosti zdôraznil, že napriek riadnemu\npoučeniu (č.l. 102) strana, ktorá navrhuje pojednávanie odročiť, musí súdu oznámiť túto skutočnosť\nbezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela (žalovaný uvádzal, že už dlhší čas je objednaný na\nvyšetrenie, žiadosť o odročenie pojednávania, na ktoré predvolanie prevzal 07. 04. 2022, doručil súdu až\n19. 04. 2022) a zároveň napriek spomínanému poučeniu v návrhu na odročenie pojednávania neoznámil\nsúdu telefónne číslo, či elektronickú adresu, na ktorej ho možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o\nnávrhu na odročenie pojednávania. Zdôraznil, že z predloženého potvrdenia potvrdzujúceho objednanie\nžalovaného na odborné interné vyšetrenie, nie sú zrejmé časové údaje, kedy malo byť toto vyšetrenie\nvykonané. Poukázal aj na to, že žalovaný v priebehu tohto konania opakovane bol vypočutý k predmetu\nsporu a bol vytvorený dostatočný časový priestor, v ktorom mal možnosť sa k veci vyjadriť a predkladať\nsúdu prvej inštancie dôkazy na podporu svojich tvrdení. Odvolací súd vo vzťahu k tejto odvolacej\nnámietke žalovaného tak nezistil, aby postupom súdu prvej inštancie došlo k takému nesprávnemu\nprocesnému postupu, ktorý by znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,\nže by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm.\nb) CSP).\n2.7. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.\n1 CSP. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania žalovaný nemá nárok na náhradu trov a žalobcovi\nv tomto štádiu konania trovy nevznikli.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ\") dovolanie, prípustnosť\nktorého odôvodňoval § 420 písm. f) CSP majúc za to, že odvolací súd mu nesprávnym procesným\npostupom znemožnil uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v miere porušujúcej právo na\nspravodlivý proces.\n3.1. Žalovaný predovšetkým poukázal na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP., kde v odôvodnení rozsudku\nsúd uvedie, čoho sa žalobca domáha, z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne\niný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané\na ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a prečo\nnevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Žalovaný mal za to, že v prejednávanej\nveci sa odvolací súd neriadil uvedenými zásadami, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu sa nezaoberalo\nvšetkými podstatnými vznesenými námietkami žalovaného uvedených v odvolaní a odôvodnenie\nodvolacieho súdu v bodoch 16-27 v samotnom merite veci je nesprávne a v rozpore so skutkovým\na právnym stavom. Rovnako je nesprávne aj rozhodnutie o trovách konania. Žalovanému je známe,\naj s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, že všeobecné súdy nemusia\ndať odpoveď na všetky námietky a podnety účastníka konania, rovnako neodôvodnenie rozhodnutia\npodľa predstáv odvolateľa, avšak odvolací súd nepodal vo svojom rozhodnutí v bodoch 16-27 také\nodôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na predmetom súdnej ochrany.\nvšetky relevantné skutkové a právne otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Žalovaný v\nprvom rade poukázal na to, že postup prvostupňového súdu odňal možnosť žalovanému konať pred\nsúdom a to tým, že neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania určeného na deň 27.\n04. 2022, pričom prvostupňový súd pojednával dňa 27. 04. 2022 v jeho neprítomnosti. Poukázal\nna to, že účelom pojednávania nie je len vec formálne prejednať, ale najmä sa vysporiadať s\ndôkaznými prostriedkami, argumentmi strán a vec zákonne a spravodlivo rozhodnúť. Prítomnosť strán\nna pojednávaní zabezpečuje aj jednu zo základných zásad spravodlivého procesu. Skutočnosť, že\ntomuto pojednávaniu t.j. 27. 04. 2022 predchádzala iné pojednávania, na ktorých už sa vyjadril ešte\nneznamenalo, že sa nemôže vyjadriť aj na pojednávania dňa 27. 04. 2022, pričom ako žalovaný má\nprávo vo svojom záverečnom prednese zhrnúť výsledky dokazovania, čo mu bolo upreté. Z tohto dôvodu\nargumentáciu prvostupňového ako aj odvolacieho súdu k otázke nevyhovenia odročenia pojednávania\npovažoval za nesprávnu a porušujúcu jeho práva.\n\n3.2. Z hľadiska hmotnoprávnej stránky sporu, mal za nevyhnutné uviesť, že žalobca sa ku žalovanému\nod samotného počiatku správal diskriminačne, čo je z pohľadu platného právneho poriadku SR\nneprípustné. Už od roku 2009 mal záujem sa so žalobcom mimosúdne dohodnúť, tento však ponúkal\nneprimerane vysoké nájomné .Žalovaný nesúhlasil s výškou nájomného tak ako ju stanovil súd na\nzáklade znaleckého posudku, pretože ide o neprimeranú výšku nájomného. Zároveň za nesprávne\npovažoval poukazovanie na predpis ŽSR. ktoré určilo výšku nájomného sumou 3,98 eur/m2/rok, pretože\nide o interný predpis, na ktorý nemá dosah žalovaný.\n3.3. Zároveň žalovaný požiadal v zmysle ustanovenia § 444 CSP o odklad vykonateľnosti rozsudku\nKrajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/58/2022 zo dňa 26. 09. 2023 až do právoplatného rozhodnutia\ndovolacieho súdu o dovolaní žalovaného, pretože mal za to, že v danom prípade sú dané dôvody hodné\nosobitného zreteľa v súvislosti s diskrimináciou žalovaného.\n3.4. S poukazom na uvedené dôvody dovolateľ navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby jej priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že navrhuje dovolaciemu súdu, aby dovolanie zamietol ako\nnedôvodné.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd\", resp. ,,najvyšší súd\") príslušný na\nrozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonom stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou\nCSP), v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8 . Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť (vo všeobecnosti) taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n9. Pre naplnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie\ntroch znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup\nznemožnil strane realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala\ntakú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Pretože dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd\npristúpil k posúdeniu argumentačnej udržateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu z pohľadu, či napĺňa\nzáruky garantujúce, že výkon spravodlivosti v danom prípade nie je arbitrárny (svojvoľný), a či je\nzachované právo dovolateľa na riadne odôvodnenie rozhodnutia.\n11. Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, aktuálne napr. v uznesení\nsp. zn. III. ÚS 44/2022 z 27. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť sa v zásade môže prejavovať\nvo dvoch podobách. Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným porušením zásadných\nustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, hmotnoprávna (meritórna)\narbitrárnosť sa prejavuje ako extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a\n\nzávermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne\nakceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že\narbitrárnosť (i zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí) všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom\nsúvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami\nformálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej\nrelevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava\"). O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho\nrozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu,\nktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené\nsúdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky,\nprípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III.\nÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n12. K námietkam dovolateľa týkajúcim sa nedostatkov odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu treba uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj\nprávo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva\nna spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na\nriadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať\nvzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi\nzávermi na strane druhej. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať\nsa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán významnými pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS\n76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument pre\nrozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (P. c. Španielsko z\n9. decembra 1994, séria A, č. 303- A , s. 12, § 29, I. K. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.\n303 - B, W. c. Grécko z XX. mája XXXX, I. c. Francúzsko z XX. februára XXXX).\n13. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaný namietal nepreskúmateľnosť a nedostatočnosť dôvodov\nodvolacieho rozhodnutia, pričom mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu sa nezaoberalo všetkými\npodstatnými vznesenými námietkami žalovaného uvedených v odvolaní a odôvodnenie odvolacieho\nsúdu v bodoch 16-27 v samotnom merite veci je nesprávne a v rozpore so skutkovým a právnym stavom.\nRovnako je nesprávne aj rozhodnutie o trovách konania.\n14. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\nPrvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08,\nIV. ÚS 350/09). Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v spojení s\nodôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle §\n393 ods. 2 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých\npre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Z odôvodnení oboch rozhodnutí sú zrejmé právne\núvahy odvolacieho aj okresného súdu, ktoré viedli k prijatiu konečného záveru. Súd prvej inštancie spolu\ns odvolacím súdom uviedli, čo je predmetom konania, aké skutočnosti tvrdili sporové strany, z ktorých\nvykonaných dôkazov vychádzali, ako ich vyhodnotili, jasne a zrozumiteľne vysvetlili, ktoré skutočnosti\nvzali za preukázané, teda z akého skutkového stavu veci vychádzali, ktoré ustanovenia zákona aplikovali\na ako vec právne posúdili, a zároveň sa vysporiadali s podstatnými vyjadreniami a námietkami strán\nkonania.\n15. Odvolací súd dostatočným spôsobom dôvodil, že „v predmetnej veci bolo nepochybne preukázané,\nže žalobca je správcom nehnuteľného majetku, ktorého vlastníkom je SR podľa zákona č. 258/1993 Z.z.\nv znení neskorších predpisov, a to pokiaľ ide o pozemky R. vo výmere 23 m2, parcela C KN č. XXXX/\nXXX vo výmere 20 m2 a parcela C KN XXXX/XXX vo výmere 24 m2, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. O. a\nsú zapísané na LV č. XXX. Na týchto parcelách sa nachádzajú stavby - garáže, súpisné č. XXXX, XXXX\na XXXX, zapísané na LV č. XXXX, XXXX a XXXX, kat. O. ako vlastníctvo žalovaného. Keďže medzi\n\nstranami sporu nedošlo k uzatvoreniu platných nájomných zmlúv ohľadom užívania pozemkov, ktoré\nsú zastavané garážami vo vlastníctve žalovaného, žalobca v tomto konaní žiada od žalovaného vydať\nbezdôvodné obohatenie z dôvodu užívania pozemkov žalovaným bez právneho dôvodu za obdobie od\n06. 11. 2019 do 28. 02. 2021. Keďže žalovaný v spornom období užíval nehnuteľnosti, ktorých výlučným\nvlastníkom je štát, pričom správu tohto štátneho majetku vykonáva žalobca, je dôvodné, aby žalovaný\nplatil za užívanie predmetných nehnuteľností, keďže parcely užíval v súvislosti s užívaním garáží\nvlastnícky mu patriacich. \"Odvolací súd tak dospel k záveru, že „Súd prvej inštancie správne vyhodnotil,\nže je dôvodné, aby žalovaný platil za užívanie predmetných nehnuteľností a právny vzťah strán konania\nsa tak riadi režimom bezdôvodného obohatenia v zmysle predpokladov citovaného ustanovenia § 451\nods. 1,2 Občianskeho zákonníka. \"\n16. Odvolací súd sa dostatočným spôsobom zaoberal vo svojom rozhodnutí v bode 18 -20 aj s\nnámietkou týkajúcou sa výšky bezdôvodného obohatenia v rozsahu 3,98 eur za m2 za rok pozemku\nužívaného žalovaným v rozhodnom období, kde konštatoval, že „Súd prvej inštancie preto správnym\nspôsobom akceptoval žalobcom žiadanú výšku bezdôvodného obohatenia v rozsahu 3,98 eur za m2\nza rok pozemku užívaného žalovaným v rozhodnom období s poukazom na závery takto vykonaného\ndokazovania vo veci. Neobstojí v tejto súvislosti námietka žalovaného ohľadom diskriminácie jeho osoby,\nkeď je zrejmé, že žalobca aj s inými vlastníkmi garáži v danej lokalite uzatvoril zmluvy o nájme pozemkov,\nv ktorých vychádzal z rovnakej hodnoty nájmu.\"\n17. V reakcii na dovolacie argumenty žalobcu dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania\npodľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa\npredstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento\nprípad. Žalovaný preto neopodstatnene namieta, že mu odvolací súd nedostatočným a nepresvedčivým\nodôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné\npoznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie\nnámietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam,\nktoré zostali sporné alebo, na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska\ndoplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05).\n17.1. Skutočnosť, že dovolateľ sa s názorom súdov nižšej inštancie nestotožnil, nepostačuje sama\nosebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP tak nemožno považovať to, že\nsúd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Žalovaný preto neopodstatnene namieta\nexistenciu tejto vady v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n18. Dovolateľ tiež namietal, že postupom prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť konať pred\nsúdom a to tým, že neakceptoval žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania určeného na deň 27.\n04. 2022, pričom prvostupňový súd pojednával dňa 27. 04. 2022 v neprítomnosti žalovaného.\n19. Právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, zaručené v čl. 48 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných\nzákonov), nemožno chápať tak, že by súd nemohol (vôbec) konať a rozhodnúť v jej neprítomnosti,\nale tak, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená požiadavka\nje vyjadrená predovšetkým v ustanovení § 178 ods. 2 CSP, ktoré súdu ukladá predvolať stranu sporu\nalebo jej zástupcu na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní\npred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Strana sa pritom na pojednávanie predvolá len vtedy, ak je\nnevyhnutné vykonať jej výsluch, inak predvolá súd len jej zástupcu (§ 195 ods. 1 a 2 a § 178 ods. 1 CSP).\n20. K odročeniu pojednávania je možné pristúpiť aj na návrh strany sporu alebo jej zástupcu. Aj v takom\nprípade ale platí, že odročenie pojednávania prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, t. j. ak sa\nstrana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň od\nnich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Posúdenie dôležitosti\ndôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže\nich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu\npojednávania (tu pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J. Tomašovič M.,\na kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, komentár k § 183).\n\n21. Aktuálna právna úprava civilného procesu odročovanie pojednávania spája so sprísnenými\npodmienkami a výnimočnosťou odročovania, prostredníctvom reštriktívneho výkladu § 179 CSP\n(pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania a účel tohto zákona). Ambíciou takejto úpravy je výrazne zredukovať aplikačné\nproblémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie.\n22. Odročenie pojednávania podľa CSP je viazané nielen na existenciu dôležitého dôvodu u strany alebo\njej zástupcu, ale (kumulatívne) aj na nemožnosť spravodlivo od nich žiadať, aby sa nechali zastúpiť.\nAk je dôvodom odročenia nepriaznivý zdravotný stav strany, možno vždy spravodlivo žiadať, aby bola\nzastúpená na ďalšom nariadenom pojednávaní inou osobou (§ 183 ods. 1, 2 CSP). Dôvod odročenia\npojednávania je strana povinná súdu oznámiť bezodkladne (§ 183 ods. 3 CSP). Ak súd zistí, že stranou\nuvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá\nodročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo\nalebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie\npojednávania (§ 183 ods. 4 CSP).\n23. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav strany sporu alebo jeho zástupcu, návrh\nna odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho zdravotný stav\nneumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára na\nlekárskom potvrdení, že daná osoba trpí nepriaznivým zdravotným stavom. Na preukázanie zlyhania\nzdravotného stavu znemožňujúceho osobnú účasť na súdnom pojednávaní nemusí byť vystavený\ndoklad o práceneschopnosti, ale postačuje akékoľvek dôveryhodné lekárske potvrdenie preukazujúce\ntakú závažnosť zdravotného stavu, pre ktorú sa konkrétna fyzická osoba skutočne nemôže dostaviť na\nsúd a pojednávanie absolvovať. Uvedenú interpretáciu aproboval (vo svojom rozhodnutí I ÚS 226/2018)\naj Ústavný súd SR.\n24. Najvyšší súd už vo svojej staršej judikatúre uviedol, že dôležitosť dôvodov, ktorými účastník\nodôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia (§ 101 ods. 2 a § 119\nods. 1 a 2 OSP, t. j. Občianskeho súdneho poriadku - zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien\na doplnení, účinného do 30. júna 2016 vrátane) posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu\na môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie\npojednávania. Aj keď účastník konania (dnes i strana) vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý\nviesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä\nvtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania\nobčianskeho súdneho konania (1Obo/19/2014).\n25. V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že žalovaný podaním z 22.03.2022 požiadal o odročenie\ntohto pojednávania z dôvodu práceneschopnosti, keď v tejto súvislosti aj predložil potvrdenie o dočasnej\npracovnej neschopnosti ošetrujúceho lekára. Súd prvej inštancie akceptoval žiadosť žalovaného o\nodročenie tohto pojednávania a nový termín pojednávania určil na deň 27. 04. 2022 o 10:15 hodine.\nDňa 19. 04. 2022 žalovaný opätovne požiadal o odročenie tohto pojednávania z dôvodu, že na tento\ndeň je objednaný na odborné zdravotné vyšetrenie a zároveň predložil potvrdenie o objednaní na\ndaný termín. Súd prvej inštancie v rozhodnutí (bod 10.) odôvodnil prečo neakceptoval ďalší návrh\nžalovaného na odročenie pojednávania. V tejto súvislosti zdôraznil, že napriek riadnemu poučeniu (č.l.\n102) strana, ktorá navrhuje pojednávanie odročiť, musí súdu oznámiť túto skutočnosť bezodkladne po\ntom, čo sa o ňom dozvedela (žalovaný uvádzal, že už dlhší čas je objednaný na vyšetrenie, žiadosť\no odročenie pojednávania, na ktoré predvolanie prevzal 07. 04. 2022, doručil súdu až 19. 04. 2022) a\nzároveň napriek spomínanému poučeniu v návrhu na odročenie pojednávania neoznámil súdu telefónne\nčíslo, či elektronickú adresu, na ktorej ho možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o návrhu na odročenie\npojednávania. Zdôraznil, že z predloženého potvrdenia potvrdzujúceho objednanie žalovaného na\nodborné interné vyšetrenie, nie sú zrejmé časové údaje, kedy malo byť toto vyšetrenie vykonané.\nNemožno napokon opomenúť, že žalovaný v priebehu tohto konania opakovane bol vypočutý k predmetu\nsporu a bol vytvorený dostatočný časový priestor, v ktorom mal možnosť sa k veci vyjadriť a predkladať\nsúdu prvej inštancie dôkazy na podporu svojich tvrdení.\n26. V okolnostiach posudzovaného prípadu je dovolací súd toho názoru, že postup súdu prvej inštancie\nneodporoval zneniu ustanovenia § 183 CSP. Žalovanému bolo predvolanie na termín pojednávania\n27. apríla 2022 o 10.00 hod. doručené dňa 7. apríla 2022, teda v dostatočnom predstihu v súlade\n\ns ustanovením § 178 ods. 2 CSP, aby sa mohol pripraviť na predmetné pojednávanie, prípadne si\nzabezpečiť právne zastúpenie. Žalovaný štyri dni pred nariadeným pojednávaním doručil súdu žiadosť\no odročenie pojednávania, ktorú odôvodnil dlhodobo plánovaným vyšetrením u lekára, na preukázanie\nktorého predložil súdu potvrdenie o objednaní na daný termín.\n27. Dovolací súd opätovne uvádza, že povinnosťou súdu je postupovať v konaní tak, aby bola vec čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (čl. 17 Základných princípov CSP) a zároveň je jeho oprávnením\nodmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a\nbezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, prípadne vedú k nedôvodným prieťahom v konaní (čl.\n5 Základných princípov CSP).\n28. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd riadiaci sa (o. i.) aj čl. 5 a čl. 17 Základných princípov\nCSP nie je povinný akceptovať akékoľvek ospravedlnenie neúčasti strany sporu na nariadenom\npojednávaní. Na to, aby súd mohol odročiť pojednávanie z dôležitého dôvodu, bol žalovaný (strana\nsporu) povinný predložiť súdu dôveryhodné lekárske potvrdenie (v tomto prípade plánované lekárske\nvyšetrenie). Žalovaný však v tomto prípade takéto dôveryhodné lekárske potvrdenie súdu nepredložil.\n29. Neuznanie dôvodov pre odročenie pojednávania, rozhodnutie o uskutočnení pojednávania bez\nprítomnosti žiadateľa odročenia a následné pojednávanie a meritórne rozhodnutie vo veci nemožno\npovažovať za vadu konania, v dôsledku ktorej bola strane odňatá možnosť konať pred súdom. To, či\ndošlo k splneniu povinnosti upovedomiť žiadateľa odročenia o spôsobe naloženia s jeho žiadosťou\na či vôbec bolo namieste na splnení takejto povinnosti trvať, treba posudzovať vždy podľa okolností\nkonkrétneho prípadu a úmerne časovému priestoru na to vytvorenému, samozrejme v záujme čo\nnajrýchlejšej a najúčinnejšej ochrany práv a aj eliminovania možnosti, aby dôsledným trvaním na\nnaplnení litery zákona došlo (fakticky) k úspechu žiadosti i tam, kde na to neboli podmienky. Práve\nuvedené možno zjednodušene vyjadriť tiež tak, že ak by súd napriek zisteniu neexistencie žiadateľom\ntvrdeného dôležitého dôvodu odročenia pojednávania už nemal možnosť žiadateľa upovedomiť o\nnevyhovení jeho žiadosti s časovým predstihom pred pojednávaním, umožňujúcim tomuto adekvátne\nzareagovať a na pojednávanie sa prípadne dostaviť a aj v takomto prípade by malo byť jedinou\nalternatívou k nemožnosti učiniť zadosť upovedomovacej povinnosti vyhovenie žiadosti o odročenie,\nzákonná úprava rozlišujúca medzi dôvodmi dôležitými a inými (explicitne) a aj medzi existujúcimi a\nneexistujúcimi (implicitne) by bola zbavená jej reálneho obsahu a formálne plnenie na bezvýnimočnom\nplnení si povinností súdu by bolo povýšené nad jej materiálny cieľ. Ak výsledkom šetrenia súdu\nzameraného na odstránenie pochybností o existencii tvrdeného dôvodu odročenia pojednávania, resp.\no jeho dôležitosti bude potvrdenie existencie dôvodu, resp. jeho dôležitosti, súd bude mať dostatočný\npodklad na vyhovenie žiadosti a žiadateľ odročenia sa o tom spravidla dozvie z predvolania na ďalšie\npojednávanie.\n30. Nad rámec práve uvedeného žiadúce je ešte dodať, že aj keby postup súdu prvej inštancie mal byť\nvybočením z vytýčených medzí, vytýkaná vada sa „nepreniesla\" do ďalšieho priebehu konania a najmä\nnie do postupu súdu, ktorého rozhodnutie tvorí primárny predmet dovolacieho prieskumu. Žalovaný\nmal totiž možnosť podať proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie (t. j. mal vplyv na ďalší postup\nkonania), čo aj využil a o podanom odvolaní rozhodol odvolací súd, ktorý potvrdil názor súdu prvej\ninštancie a v potvrdzujúcom rozhodnutí iba vyjadril svoj právny názor, čo však nemožno považovať\nza odňatie možnosti konať pred súdom, zvlášť ak odvolací súd sa s otázkou namietaného porušenia\nprocesných práv odvolateľa a neskoršieho dovolateľa dostatočným spôsobom vysporiadal.\n31. Dovolací súd so zreteľom k všetkým vyššie priblíženým úvahám preto dospel k záveru, že správnym\nbol postup súdu prvej inštancie, ktorý žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, a to z dôvodu\nnepreukázania naplnenia zákonných predpokladov na odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov (§\n183 ods. 1 CSP).\n32. Nutné bolo preto dospieť i k záveru, že žalovaný neopodstatnene namietal, že odvolací súd mu\nnesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP]. Žalovaný tak neopodstatnene\nuplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP, preto dovolací súd jeho dovolanie podľa § 448\nCSP ako nedôvodné zamietol.\n\n33. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nCSP).\n34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/58/2022", "guid": "9670f3ae-60dd-4f8a-8139-5d6f1946e25c:641c28f2-633d-40ba-b218-5a90759c67e9", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2315076f-6140-4eb0-9316-206c0866c42d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.44.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2022 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 126, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.44.2022.1"}, {"guid": "ussr:c3f1a36a-345d-431c-aee8-b724804558cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.226.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 226/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2018 z 25. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-25", "citacie_n": 17, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.226.2018.1"}, {"guid": "ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2012 z 13. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-13", "citacie_n": 203, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}], "citovane_v": []}