{"guid": "3582b942-39d4-44eb-b900-07dcf6e88e86:3b6253fb-bd41-4870-92ac-9c00fb367513", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8718204419.1", "spisova_znacka": "4Obdo/24/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/24/2024 z 30. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2025, sp. zn. 4Obdo/24/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:8718204419.1", "identifikacne_cislo": "8718204419", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2025-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné spoločnosti", "Spoločnosť s ručením obmedzeným"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "nazov": "§ 439 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-439"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-3", "nazov": "§ 220 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-3", "nazov": "§ 393 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-274", "nazov": "§ 274 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-274", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-274"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-161.odsek-3", "nazov": "§ 161 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-161.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-289", "nazov": "§ 289 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-289", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-289"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-115.odsek-3", "nazov": "§ 115 ods. 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-115.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-115"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-229"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-439", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-274", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-161", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-289", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-115", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-229"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b6253fb-bd41-4870-92ac-9c00fb367513", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8718204419.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8718204419.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8718204419.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/24/2024\n8718204419\n30. 06. 2025\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2025:8718204419.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej\na členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu Mgr. B. I., nar.\nXX. W. XXXX, bytom A.U. XXXX/XX, XXX XX M., zastúpeného usadenou euroadvokátkou JUDr. Beátou\nKolcunovou, so sídlom Teplická 2156/3, 058 01 Poprad, proti žalovanému Ing. M. S., nar. XX. L. XXXX,\nbytom H. XXXX/X, XXX XX M., zastúpenému advokátom JUDr. Marekom Radačovským, so sídlom\nŽriedlová 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 553 961, o splnenie povinnosti, v konaní\nvedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18Cb/49/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 2Cob/91/2023-365 z 25. apríla 2024, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej tiež ako „prvoinštančný súd“) prvým výrokom\nrozsudku č. k. 18Cb/49/2018-318 z 26. júna 2023 žalobu ako nedôvodnú zamietol a druhým výrokom\npriznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.\n2. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia, že žalovaný\nje povinný uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode obchodného podielu žalovaného v spoločnosti\nT.P.T. - Slovakia s.r.o., Hraničná 12, 058 01 Poprad, IČO: 36 458 775 (ďalej len „obchodný podiel“)\nza sumu 20.000,-- eur. Žalobu odôvodnil tým, že listom zo dňa 18. októbra 2017 mu bola doručená\nponuka žalovaného na odpredaj obchodného podielu ako spoločníkovi obchodnej spoločnosti T.P.T. Slovakia s.r.o. (ďalej len „spoločnosť“) za 40.000,-- eur a že o nadobudnutie obchodného podielu prejavil\nzáujem listom z 24. októbra 2017 za cenu 20.000,-- eur, ktorá bola dohodnutá na valnom zhromaždení\nspoločnosti T.P.T. investment s.r.o. dňa 23. októbra 2017.\n3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť; uviedol, že k dohode o tom, že strany uzatvoria\nzmluvu o prevode obchodného podielu nedošlo, taktiež nedošlo k dohode o výške odplaty za prevod\nobchodného podielu a že o odpredaj obchodného podielu žalobcovi už záujem nemá.\n4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 115 ods. 1, 2, 4, 5, § 127a ods. 1,\n§ 266 ods. 1, § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), § 2 ods. l, § 43a, § 43c,\n§ 44, § 46 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 137 a) a c) Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“). Prvoinštančný súd sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného, že povinnosť na uzatvorenie\nzmluvy o prevode obchodného podielu žalovanému za sumu 20.000,- eur nevznikla, pretože podľa\nčlánku 6 bod 3 Spoločenskej zmluvy na prevod obchodného podielu bol potrebný písomný súhlas\nvalného zhromaždenia spoločnosti, ktorý mal byť daný vopred. V konaní nebolo preukázané, že na\nvalnom zhromaždení obchodnej spoločnosti T.P.T. - Slovakia s.r.o. bolo prijaté uznesenie, ktorým by\n\nbol daný súhlas s prevodom obchodného podielu a taktiež, že sa tak stalo na valnom zhromaždení\ninej obchodnej spoločnosti dňa 23. októbra 2017. Nakoľko nebol daný súhlas valného zhromaždenia\nspoločnosti, jednalo sa o konanie v rozpore so zákonom podľa § 39 OZ. Súd prvej inštancie, stotožňujúc\nsa s tvrdeniami žalovaného uviedol, že odpoveď žalobcu na ponuku žalovaného na predaj obchodného\npodielu za prijatie návrhu považovať nemožno, pretože prejav vôle žalovaného bol predať obchodný\npodiel za sumu 40.000,-- eur. Konštatoval, že hoci bolo rešpektované predkupné právo spoločníka, k\nsamotnému podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu nedošlo, žalobca nepreukázal dôvodnosť\nuplatneného nároku a neuniesol dôkazné bremeno. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu ako\nnedôvodnú zamietol a rozhodol o trovách konania tak, že nárok na ich náhradu priznal v celom rozsahu\núspešnému žalovanému.\n5. Na odvolanie žalobcu podané z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, Krajský súd v\nKošiciach ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 2Cob/91/2023-365 z 25. apríla 2024, rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n6. Stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného rozsudku, odvolací súd, citujúc\nustanovenie § 137 CSP a vychádzajúc z obsahu žaloby žalobcu a jej petitu konštatoval, že žalobca sa\ndomáha, aby súd žalovanému uložil povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode obchodného\npodielu. Uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáha vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému\npovinnosť uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu, tento rozsudok nahrádza prejav vôle\nžalovaného a podľa § 229 CSP je rozsudkom konštitutívnym. Takáto žaloba nepredstavuje žalobu\nna plnenie podľa § 137 písm. a) CSP, ale tzv. inú súkromnoprávnu žalobu. Dôvodiac ustanovením\n§ 273 CSP uviedol ďalej, že iba o žalobe podľa § 137 písm. a) CSP možno rozhodnúť rozsudkom\npre zmeškanie žalovaného, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď vo veci nerozhodol\nkontumačným rozsudkom, tak ako to navrhoval žalobca, keďže na to neboli splnené zákonné podmienky.\nNevydaním kontumačného rozsudku súd prvej inštancie neznemožnil realizáciu procesných práv\nžalobcu, preto žalobcom tvrdený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP vyhodnotil odvolací\nsúd za nedôvodný.\n7. Vo vzťahu k námietke ohľadom (tvrdených) nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie,\nodvolací súd uviedol, že námietka žalobcu vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia\nvykonaných dôkazov zo strany prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd dôvodil uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „Najvyšší súd SR“, „najvyšší súd“ alebo „NS SR“)\nsp. zn. 3Cdo/204/2009, ako aj rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“ alebo „ÚS SR“) sp. zn. IV. ÚS 252/04, sp. zn. I. ÚS 50/04 a sp. zn. I. ÚS 97/97 a po všeobecnom\nopise procesu dokazovania (bod 29. rozsudku odvolacieho súdu) skonštatoval, že v postupe súdu prvej\ninštancie vybočenie z kritérií hodnotenia dôkazov nezistil a že rozhodnutie prvoinštančného súdu sa\nopieralo o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.\nKonštatoval, že medzi stranami nebolo sporné a aj z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaný sú\nspoločníkmi obchodnej spoločnosti T.P.T. - Slovakia s.r.o., každý s 50 % obchodným podielom. Z listu\nžalovaného z 18. októbra 2017 označeného ako „Ponuka na predaj obchodného podielu” vyplýva, že\nžalovaný ponúkol žalobcovi svoj obchodný podiel v spoločnosti za cenu minimálne\n40.000,-eur. Prílohou tejto ponuky bol „návrh zmluvy o prevode obchodného podielu”, ktorý ale nebol opatrený\npodpisom žalovaného. Žalobca listom z 24. októbra 2017 označeným ako „Odpoveď na Ponuku na\npredaj obchodného podielu zo dňa 18.10.2017” oznámil žalovanému, že má záujem o ním ponúknutý\nobchodný podiel v spoločnosti za cenu 20.000,-- eur, dohodnutú na valnom zhromaždení dňa 23. októbra\n2017. Citujúc ustanovenie § 115 ObchZ, odvolací súd konštatoval, že žalobca v žalobe uviedol, že k\nuzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu z dôvodu na strane žalovaného nedošlo, preto si\nuplatnil svoje právo podanou žalobou. Odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie správne posudzoval\nv konaní, či žalobca preukázal tvrdenú existenciu povinnosti žalovaného uzatvoriť so žalobcom zmluvu o\nprevode obchodného podielu žalovaného v spoločnosti za cenu 20.000,-- eur. Pre posúdenie dôvodnosti\npodanej žaloby bolo rozhodujúce, či medzi stranami došlo k platne uzatvorenej zmluve o uzavretí\nbudúcej zmluvy podľa kogentného ustanovenia § 289 ObchZ, z ktorej by vyplýval záväzok žalovaného\npreviesť na žalobcu svoj obchodný podiel v spoločnosti. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením veci\nsúdom prvej inštancie, že na základe ponuky žalovaného z 18. októbra 2017 a odpovede žalobcu z 24.\noktóbra 2017, žalobcovi právo na uzatvorenie zmluvy o predaji obchodného podielu žalovaného za cenu\n20.000,-- eur nevzniklo, nakoľko strany platne neuzatvorili ani zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy na\nprevod obchodného podielu za cenu 20.000,-- eur. Uvedené mal odvolací súd za preukázané z listinných\n\ndôkazov produkovaných stranami sporu, keď z Ponuky žalovaného z 18. októbra 2017 vyplýva prejav\nvôle uzatvoriť zmluvu o prevode obchodného podielu minimálne za sumu 40.000,-- eur, kým z odpovede\nžalobcu z 24. októbra 2017 vyplýva prejav vôle uzatvoriť zmluvu o prevode obchodného podielu za cenu\n20.000,-- eur. Uviedol, že podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa\npovažujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu, súčasne, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím\nnávrhu (oferty). Odvolací súd napokon zdôraznil, že ustanovenie § 44 ods. 2 OZ účinne bráni tomu, aby\nzmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.\n8. Odvolací súd z obsahu spisu nemal preukázané ani to, že by strany v písomnej forme podľa § 289\nObchZ dohodli ďalšiu jej podstatnú náležitosť, a to v akej lehote (dokedy), bude samotná zmluva o\nprevode obchodného podielu uzavretá, absencia ktorého dojednania má za následok jej neplatnosť.\nZa nezodpovedajúce vykonanému dokazovaniu, odvolací súd vyhodnotil tvrdenia žalobcu, že žalovaný\nporušil jeho predkupné práva k spornému obchodnému podielu, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by\nžalovaný po 18. októbri 2017 svoj obchodný podiel v spoločnosti tretím osobám vôbec ponúkal.\n9. Vo vzťahu k námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že strany si dohodli cenu za prevod obchodného\npodielu vo výške 20.000,-- eur dňa 23. októbra 2017, čo vyplýva zo zápisnice z valného zhromaždenia\nspoločnosti T.P.T. - investment s.r.o., resp. emailovej komunikácie z 19. januára 2018, odvolací súd\nuviedol, že v listine označenej ako zápisnica z valného zhromaždenia T.P.T. - investment s.r.o. zo dňa\n23. októbra 2017 (č. l. 260 spisu), prejav vôle žalovaného v písomnej forme o dohodnutej cene vo\nvýške\n20.000,-- eur za prevod obchodného podielu v spoločnosti T.P.T. - Slovakia s.r.o., uvedený nie\nje. Zápisnica nie je opatrená podpisom žalovaného a z jej obsahu ani nevyplýva, že by bol žalovaný na\nuvedenom valnom zhromaždení prítomný, keďže sa ho zúčastnili ako spoločníci B. B., T. B. a B. I.. Ako\nkonkrétny prejav vôle žalovaného v predpísanej písomnej forme nie je možné vyhodnotiť ani samotnú\nemailovú komunikáciu právneho zástupcu žalovaného z 19. januára 2018.\n10. Konštatujúc vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku ako vecne\nsprávny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keďže žalovanému nevznikol záväzok uzatvoriť so žalobcom\nzmluvu o prevode obchodného podielu za cenu 20.000,-- eur, preto ani neboli splnené podmienky, aby\nsúd rozsudkom nahradil prejav vôle žalovaného v uvedenom smere. Ako vecne správny odvolací súd\npotvrdil aj výrok prvoinštančného rozsudku o trovách konania.\n11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s\nustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému\nžalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.\n12. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, vyvodzujúc jeho\nprípustnosť z ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Tvrdí, že odvolací súd v\nrozpore s judikatúrou ústavného súdu (IV. ÚS 14/07, III. ÚS 107/07, l. ÚS 243/07, I. ÚS 243/07, I.\nÚS 155/07, I. ÚS 402/08) ako aj judikatúrou najvyššieho súdu (7Cdo/67/2020) nedostatočne odôvodnil\nsvoje rozhodnutie, ktoré síce podľa názoru žalobcu obsahuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných\npre rozhodnutie súdu, ale je príliš formalistické, svojvoľné, vnútorne rozporné a nepresvedčivé. Tvrdí\nzároveň, že konajúce súdy žalobný návrh nesprávne právne posúdili.\n13. Po zrekapitulovaní obsahu skutkového stavu a rozhodnutí súdov nižšej inštancie, žalobca namietol\npojednávania na súde prvej inštancie konané v dňoch 16. júla 2019 a 10. októbra 2019 len za účasti\nžalobcu, resp.\njeho splnomocneného zástupcu. Hoci žalovaný bol na pojednávania opakovane predvolaný, ani\njedného z uvedených pojednávaní za nezúčastnil a svoju neúčasť ani riadne neospravedlnil, hoci\nv predvolaniach bol o následkoch neúčasti na pojednávaniach riadne poučený. Zástupca žalobcu v\npriebehu týchto pojednávaní opakovane navrhol súdu prvej inštancie, aby rozhodol rozsudkom pre\nzmeškanie žalovaného, súd sa však týmito návrhmi procesne nezaoberal, čím podľa názoru žalobcu\nznemožnil realizáciu jeho procesných práv a postupoval svojvoľne. Odvolaciemu súdu žalobca vytkol,\nže sa s uvedenou námietkou v bodoch 25. a 26. dovolaním napadnutého rozsudku síce formálne\nvysporiadal konštatovaním, že z obsahu a petitu žaloby je zrejmé, že sa žalobca domáhal uloženia\npovinnosti žalovanému uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu, zároveň však uviedol, že takáto\nžaloba nepredstavuje žalobu na plnenie, a to bez toho, aby zdôvodnil úvahy, ktoré ho k takému záveru\n\nviedli. Dovolateľ v dovolaní vyslovil názor, že ani jeden z konajúcich súdov nemal pochybnosti o ustálení\npredmetu konania, v dôsledku čoho nepostupovali v zmysle § 129 CSP a nevyzvali ho na odstránenie\nvád žaloby, resp. žalobného návrhu. Žalobca mal za to, že ním uplatňovaný nárok je žalobou o splnenie\npovinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, preto navrhoval rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko\nžalovaný sa opakovane bez ospravedlnenia nezúčastnil pojednávania, a to napriek poučeniu súdu o\nnásledkoch takéhoto konania. Tvrdí, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo\nnahradenie prejavu vôle žalovaného rozsudkom, nie je rozhodnutím súdu o splnenie povinnosti.\n14. Žalobca v ďalšej časti dovolania poukázal na svoju ťažiskovú argumentáciu v odvolaní, ktorá sa\ntýkala tvrdenia, že žalobca a žalovaný sú spoločníkmi spoločnosti s obchodným podielom vo výške 50\n%, obchodná spoločnosť má len dvoch spoločníkov, medzi ktorými sú negatívne vzťahy, vzhľadom na\nktorú skutočnosť nie je možné dosiahnuť medzi nimi stav, v ktorom by podpísaniu zmluvy o prevode\nobchodného podielu predchádzal písomný súhlas tých istých osôb. Odvolaciemu súdu žalobca vytkol,\nže sa uvedenou námietkou nezaoberal, resp. ju v bode 31. napadnutého rozsudku posúdil príliš\nformalisticky konštatovaním, že účastníci konania sú spoločníkmi obchodnej spoločnosti, každý s 50 %\nobchodným podielom.\n15. Súdu prvej inštancie žalobca ďalej vytkol, že sa pri hodnotení dôkazov nezaoberal časovou\nnáslednosťou jednotlivých právnych úkonov preukazujúcich tvrdenia žalobcu a jeho žalobný nárok,\na to písomné prijatie ponuky žalovaného žalobcom a skutočnosť, že k zníženiu kúpnej ceny došlo\nna zasadnutí valného zhromaždenia inej obchodnej spoločnosti potvrdené e-mailovou komunikáciou\ns vtedajším právnym zástupcom žalovaného a aj samotnou zápisnicou z valného zhromaždenia. Vo\nvzťahu k odvolaciemu súdu namietol, že (v bode 41. rozsudku) skonštatoval, že v tejto zápisnici prejav\nvôle žalovaného o dohodnutej cene v písomnej forme nie je, ktoré konštatovanie považuje žalobca za\narbitrárne a vnútorne rozporné, keď v bode 39. rozsudku subsumoval ponuku žalovaného na predaj\nobchodného podielu pod § 44 OZ, zo znenia ktorého nevyplýva, že ponuka musí mať písomnú formu.\nŽalobca ďalej dôvodí tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo odvolací súd\nv bode 34. posudzoval dôvodnosť žaloby podľa § 289 ObchZ, teda či došlo k platnosti uzatvorenia\nzmluvy o budúcej zmluve, nakoľko tvrdenia o uzavretí zmluvy o budúcej zmluvy nepredniesla ani jedna\nsporová strana. V dôsledku uvedeného došlo podľa žalobcu k porušeniu rovnosti strán v konaní na\núkor žalobcu. Za nezodpovedajúce skutkovému stavu žalobca označil konštatovanie odvolacieho súdu\no neprítomnosti žalovaného na zasadnutí valného zhromaždenia (č. l. 260 spisu), ktoré je v rozpore so\nskutkovými zisteniami, keď žalovaný sám uviedol, že na valnom zhromaždení dňa 23. októbra 2017 bolo\nústne povedané, že sa znižuje hodnota odkúpenia, prebehla debata....\n16. Žalobca v dovolaní uplatnil dovolací dôvod aj podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, vo vzťahu ku ktorému\ndôvodí, že záver konajúcich súdov je odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v\nuznesení sp. zn. 4Cdo/203/2010, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že „Rozsudky ukladajúce vyhlásenie\nvôle sú typické rozsudky, ktoré ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu, či povinnosť uskutočniť\nnejaký právny úkon. Len čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť napr. uzavrieť určitú zmluvu, nadobudne\nprávoplatnosť, účinkom tejto právoplatnosti je, že právny úkon (napr. zmluva) sa považuje za uzavretú\ndňom právoplatnosti rozhodnutia“. Uvedené je podľa názoru žalobcu aplikovateľné aj v tomto prípade,\nkedy sa žalobou domáhal splnenia povinnosti žalovaného podľa § 137 písm. a) CSP. Dovolaciemu súdu\nnavrhol podrobiť napadnutý rozsudok dovolaciemu prieskumu vo vzťahu k otázke, či žaloba o splnenie\npovinnosti uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu, predstavuje žalobu o plnenie podľa § 137\npísm. a) CSP.\n17. Na základe vyššie uvedených tvrdení žalobca navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.\n18. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním na č. l. 402 - 403 spisu, v ktorom,\nstotožňujúc sa s výsledkami dokazovania a právnym posúdením sporu konajúcimi súdmi, navrhol tento\nmimoriadny opravný prostriedok odmietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania v\nrozsahu 100 %. Písomné vyjadrenie žalovaného zaslal súd prvej inštancie postupom podľa § 436 ods.\n4 CSP žalobcovi, ktorého ďalšie vyjadrenia v spore nenasledovali.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nsporová strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v\n\nsúlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred\nbodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu\nje potrebné odmietnuť. V nasledujúcich bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie svojho\nrozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP):\n20. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nUvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n21. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.\na) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,\nže dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n22. Naproti tomu dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno\nodôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP).\n23. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný [§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. a)\naž c) citovaného ustanovenia]. Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP).\nDovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho\nsúdu dovolacím dôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil\nv dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 8. júna 2017).\n24. V posudzovanej veci žalobca (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) prípustnosť svojho dovolania\nvyvodzuje z ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods.1 písm. a) CSP.\n25. Venujúc sa primárne dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dovolací súd skúmal námietky\nžalobcu spočívajúce v tvrdení o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku odvolacieho súdu\na nesprávnych skutkových záveroch konajúcich súdov, nemajúcich oporu vo vykonanom dokazovaní,\nako aj námietku o tvrdenom porušení rovnosti strán v konaní v neprospech žalobcu.\n26. Právo účastníka (sporovej strany) na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z\nprincípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a článku 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) [viď. sp. zn. II. ÚS 383/06]. Súčasťou obsahu\nzákladného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu.\n27. K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP nedochádza len úplnou absenciou\nodôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou (viď napr. II. ÚS\n419/2021). Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods.\n2 CSP, pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP. Odôvodnenie\nmá obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať\nodôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a\n\nmusí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia\nmusí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane\na právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho\ncelkovú presvedčivosť. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená právo na uvedenie „aspoň\nnejakých“ dôvodov, ale ide o právo na uvedenie dostatočných, logických a zrozumiteľných argumentov\nreagujúcich na relevantné tvrdenia a námietky strán sporu, vyhodnotenie dokazovania a vysvetlenie\nprečo prípadne v konaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a\nvysvetliť aj aplikáciu príslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho na rozhodovanú vec.\n28. Dovolací súd tiež zdôrazňuje, že konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom\nz hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011), preto odôvodnenia rozhodnutí\nprvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (napr. II. ÚS 78/05, III.\nÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného\nposudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj súdu\nodvolacieho, prípadne aj dovolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania.\nDovolací súd napokon, súladne s judikatúrou ústavného súdu pripomína, že iba skutočnosť, že dovolateľ\nsa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti\nalebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu/súdov (napr. I. ÚS 188/06).\n29. V prípade odvolacieho rozhodnutia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Aj v tomto prípade sa však musí odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP\nv odôvodnení odvolacieho rozhodnutia vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní\n(odvolacími námietkami). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami\nstrán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP). Ak odôvodnenie odvolacieho súdu neobsahuje\nzrozumiteľnú a presvedčivú argumentáciu k vyššie uvedeným námietkam, nespĺňa atribúty riadneho\nodôvodnenia, čím porušuje právo na spravodlivý súdny proces.\n30. Dovolací súd po preskúmaní dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, v spojení s\nrozsudkom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že toto rozhodnutie vyššie uvedené kritériá pre\nodôvodňovanie súdnych rozhodnutí spĺňa. Hoci je odôvodnenie prvoinštančného rozsudku pomerne\nstručné, vyplýva z neho, z akého dôvodu žalobu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie po vyhodnotení\ndôkazných prostriedkov, z ktorých vychádzal a ustálil skutkový stav veci, citujúc príslušné zákonné\nustanovenia, ktoré na vec aplikoval, uviedol právne posúdenie veci a zdôvodnil záver svojho\nzamietavého rozhodnutia pre nepreukázanie oprávnenosti žalobcovho nároku a neunesenia dôkazného\nbremena, ktoré ho zaťažovalo (bod 20. prvoinštančného rozsudku). Súd prvej inštancie uviedol,\nže hoci predkupné právo žalobcu na odkúpenie obchodného podielu bolo rešpektované, nebola v\nkonaní preukázaná existencia povinnosti žalovaného na uzavretie zmluvy o prevode obchodného\npodielu. Poukazom na Článok 6 bod 3. znenia spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením\nobmedzeným - T.P.T. - SLOVAKIA s.r.o. (č. l. 48 - 50 spisu) vysvetlil, že k prevodu obchodného podielu\nmohlo dôjsť len na základe vopred daného písomného súhlasu valného zhromaždenia, zaznamenaného\nv zápisnici s osvedčenými podpismi, ktoré okolnosti v konaní preukázané neboli. Vyjadril sa aj k\nponukovej povinnosti žalovaného ponúknuť svoj obchodný podiel žalobcovi, čo sa aj stalo, avšak s\ntým, že odpoveď žalobcu na túto ponuku za prijatie návrhu nebolo možné považovať vzhľadom na tú\nskutočnosť, že prejavom vôle žalovaného bolo predať obchodný podiel za sumu 40.000,-- eur a nie za\n20.000,-- eur, ktorú sumu ponúkol žalobca.\n31. Dovolací súd neidentifikoval ani žiadne nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, ktoré\nby boli spôsobilé vyvolať porušenie práva na spravodlivý proces. Dovolací súd zdôrazňuje, že hoci\nodvolací súd mohol uplatniť postup vyplývajúci z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP (viď bod 28. tohto\nuznesenia), svoje rozhodnutie potvrdzujúce rozsudok prvoinštančného súdu riadne zdôvodnil, vrátane\nvysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu. Primárne vysvetlil rozdiel medzi žalobou na plnenie\npodľa § 137 písm. a) CSP, ktorou žalobca žiada vydanie rozsudku s deklaratórnymi účinkami a a žalobou\nuplatnenou žalobcom v predmetnom spore, ktorou sa domáhal, by súd uložil žalovanému povinnosť\nuzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode obchodného podielu; v danom prípade by išlo o rozsudok,\nktorý by nahradil prejav vôle žalovaného, a teda rozsudok s konštitutívnymi účinkami (body 25. a 26.\n\nrozsudku odvolacieho súdu). Odvolací súd uzavrel, že v danom prípade neboli splnené podmienky\npre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Ako vyplýva aj z obsahu zápisnice z pojednávania dňa 16.\njúla 2019 i 10. októbra 2019 súd prvej inštancie mal pochybnosti o existencii povinnosti žalovaného\nuzavrieť navrhovanú zmluvu o prevode obchodného podielu. Záver o nesplnení predpokladov pre\nvydanie rozsudku pre zmeškanie je síce stručný, ale zrozumiteľný, pričom správnosť tohto záveru je\nmožné preskúmavať len podľa dovolacieho dôvodu § 421 CSP (uvedenému sa bude dovolací súd\nvenovať v odôvodnení nižšie). Vzhľadom na uvedené, dovolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu\nv dovolaní o tom, že odvolací súd nevysvetlil, prečo nahradenie prejavu vôle žalovaného rozsudkom,\nnepovažoval za rozhodnutie súdu o splnení povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP. Pokračujúc v\nodôvodňovaní svojho rozsudku, odvolací súd vysvetlil aj dôvod, pre ktorý v predmetnom spore nebolo\nmožné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie (bod 27. napadnutého rozsudku), čím zhojil nedostatok\nprvoinštančného rozsudku spočívajúci v nezdôvodnení tejto okolnosti, ktorý nedostatok však, naviac\npo jeho náprave odvolacím súdom, nepredstavuje taký zásah do procesných práv sporovej strany,\nktorý by dosahoval mieru porušenia práva na spravodlivý proces. Naviac dovolací súd má za to, že\npokiaľ súd nevzhliadne dôvody pre vyhovenie návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa §\n274 CSP (ktoré by mal navrhujúcej strane vysvetliť, oznámiť, a to najneskôr v konečnom rozhodnutí o\nveci), hoci by tieto predpoklady naplnené boli, ale pokračoval by v štandardnom konaní s umožnením\nrealizácie procesných práv strán sporu, výsledkom ktorého by bolo vydanie štandardného rozsudku,\nnemohlo by sa dospieť k záveru, že došlo k takému nesprávnemu postupu súdu, ktorým by sa odňala\nstrane sporu realizácia jeho procesných práv (hoci pôvodne rozsudok pre zmeškanie nevydal). Podľa\ndovolacieho súdu inštitút rozsudku pre zmeškanie žalovaného skôr balansuje na hranici spravodlivosti\nprocesu vo vzťahu k žalovanému, pričom jeho použitie tam, kde na to nie sú splnené predpoklady, je\nspôsobilé porušiť realizáciu procesných práv žalovaného a narušiť spravodlivosť súdneho procesu. K\njeho použitiu preto súd musí pristupovať s uvážením nielen splnenia formálnych predpokladov, ale aj\ns prihliadnutím na celkové okolnosti prípadu a presvedčivosť žaloby na plnenie. Posúdeniu dovolacej\nnámietky smerujúcej k porušeniu práva na spravodlivý proces pre nevydanie rozsudku pre zmeškanie\nžalovaného, hoci na jeho vydanie boli podľa dovolateľa splnené podmienky § 274 CSP, sa bude dovolací\nsúd ešte venovať v odôvodnení nižšie po vysporiadaní sa s dovolacím dôvodom podľa § 421 CSP (keďže\npodaná otázka k jednému z predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie smeruje).\n32. Odvolací súd sa následne vyjadril k procesu dokazovania prvoinštančným súdom, zistenému\nskutkovému stavu a právnemu posúdeniu veci, s ktorým sa stotožnil, vyjadriac sa aj k námietkam\nžalobcu. Sumarizujúc odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v uvedenom znení, dovolací súd nemá\npochybnosti o jeho dostatočnom odôvodnení, spĺňajúcom kvalitatívne požiadavky na odôvodňovanie\nsúdnych rozhodnutí. Rovnako ani jeho závery (resp. argumenty, ktorými odôvodnil svoje závery),\nneodporujú záverom, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. V dôsledku tejto skutočnosti je námietka\nžalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, nedôvodná. Súladne\ns judikatúrou ústavného súdu dovolací súd pripomína, že iba skutočnosť, že dovolatelia sa s právnym\nnázorom všeobecného súdu nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo\narbitrárnosti rozhodnutia súdu/súdov (napr. I. ÚS 188/06). Dovolací súd pre úplnosť tiež uvádza, že v\ndanom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie nevyznieva\nani prekvapujúco, ani nečakane, keďže z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že\nodvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Odvolací súd pri\npreskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie,\npričom za právne významné považoval rovnaké skutkové okolnosti ako súd prvej inštancie.\n33. Reagujúc na námietku dovolateľa ohľadne procesu dokazovania a zistených skutkových okolností,\nku ktorým dospeli konajúce súdy a z posúdenia ktorých vychádzali pri právnom posúdení veci\n(keď namietol napr. nesprávne vyhodnotenie časovej následnosti jednotlivých právnych úkonov\npreukazujúcich tvrdenia žalobcu, nesprávne zistenie o neprítomnosti žalovaného na zasadnutí valného\nzhromaždenia), považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, že v prípade namietanej neúplnosti alebo\nnesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej\npraxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm.\nf) CSP. Dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov\npri ustálení skutkového stavu vecí. Uvedené znamená, že dovolací súd nemôže v dovolacom konaní\nformulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nskutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože\n(na rozdiel od prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní súd nemá možnosť\n\nvykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať\nrevízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej\na druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým\nstavom, tak ako ho ustálil odvolací súd a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní\nskutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (I. ÚS 6/2018). Dovolací\nsúd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu zo 14. októbra 2020 sp. zn. 9Cdo/209/2020, v zmysle\nktorého (ani prípadné) nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných\ndôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\npovažované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Pri posudzovaní ústavnosti tohto právneho\nnázoru nedospel ústavný súd (II. ÚS 465/2017) k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti.\n34. Žalobca v dovolaní predniesol aj námietku spočívajúcu v tvrdení, že z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku nevyplýva, prečo odvolací súd v bode 34. posudzoval dôvodnosť žaloby podľa § 289 ObchZ,\nteda či došlo k platnosti uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko tvrdenia o uzavretí zmluvy o\nbudúcej zmluvy nepredniesla ani jedna sporová strana. V dôsledku uvedeného malo dôjsť podľa žalobcu\nk porušeniu rovnosti strán v konaní na úkor jeho osoby. K tomu dovolací súd vo všeobecnosti uvádza,\nže postup súdu závisí na konkrétnej procesnej situácii, avšak podmienkou vždy je, aby bola zachovaná\nrovnosť zbraní a postavenia oboch sporových strán, inak by nebol v súlade s pravidlami spravodlivého\nprocesu, prípadne by mohol mať aj negatívny vplyv na dĺžku súdneho konania. V konkrétnych\nokolnostiach prejednávaného sporu však dovolací súd vadu vo vzťahu k predmetnému tvrdeniu žalobcu\nnevzhliadol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý dôvod, pre ktorý dôvodil predmetným\nustanovením, a to vo vzťahu k tej okolnosti, že platné uzatvorenie písomnej zmluvy o prevode\nobchodného podielu podľa § 115 ods. 3 ObchZ, aj s osvedčenými podpismi, v konaní preukázané nebolo\n(vysvetlil aj, že jej existencia by naviac bola dôvodom pre zamietnutie žaloby na nahradenie prejavu\nvôle uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu). Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie\nskúmal, či žalobca preukázal ním tvrdenú existenciu povinnosti žalovaného takúto zmluvu uzatvoriť.\nSúd konštatoval, že to by žalobca mohol preukázať práve existenciou platne uzatvorenej zmluvy o\nbudúcej zmluve, z ktorej by takáto povinnosť žalovaného (uzatvoriť zmluvu o prevode obchodného\npodielu) vyplývala. Cieľom zmluvy o budúcej zmluve by bolo v danom prípade uzavretie samotnej zmluvy\no prevode obchodného podielu v dotknutej spoločnosti. Žalobca by bol potom oprávnený domáhať\nsa nahradenia prejavu vôle uzavrieť takú zmluvu, akej podstatné obsahové náležitosti by si bol so\nžalovaným dohodol v zmluve o budúcej zmluve. Sumarizujúc uvedené dovolací súd konštatuje, že\nk žalobcom tvrdenému porušeniu rovnosti strán v konaní nedošlo, naopak, išlo o proces skúmania\nskutkových okolností, tvoriacich podklad pre zistenie skutkového stavu veci, z ktorej potom súd vyvodil\nsvoj právny záver (a to na podklade zistenia, že medzi sporovými stranami nebola uzatvorená tak zmluva\no budúcej zmluve, ako ani samotná zmluva o prevode obchodného podielu).\n35. Dovolací súd na základe vyššie konštatovaných zistení uzatvára, že v časti dovolania, v ktorej\ndovolateľ namietol procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúcu v tvrdenom\nnedostatočnom odôvodnení súdnych rozhodnutí, súčasne ktorá má spočívať v nesprávnom zistení\nskutkových okolností a ich nesprávnom vyhodnotení, a napokon, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku\nporušenia práva na rovnosť zbraní, sú tieto námietky neopodstatnené, ktorá okolnosť má za následok\nodmietnutie jeho dovolania v časti tohto dovolacieho dôvodu podľa § 447 písm. c) CSP.\n36. Venujúc sa v ďalšej časti dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolací súd vo\nvšeobecnosti zdôrazňuje, že úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym\nzáverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim\nsa jeho dôvodnosti. V prípade dovolacieho dôvodu, spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení\nveci, je dovolateľ povinný (okrem iného) dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením\ntakej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\n37. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu. Uvedené úzko súvisí s požiadavkou jednotnosti rozhodovacej činnosti súdov nižšej\ninštancie ako súčasti princípu právnej istoty zakotveného v čl. 2 ods. 2 Základných princípov Civilného\nsporového poriadku, ktorý nachádza svoje vyjadrenie aj priamo v zákonnom texte (viď ustanovenia §\n\n220 ods. 2, 3 CSP upravujúce konanie pred súdom prvej inštancie, resp. § 393 ods. 2, 3 CSP upravujúce\nkonanie pred odvolacím súdom). Právna otázka musí byť pre rozhodnutie kľúčová, významná, inak nie\nje dovolanie podané na jej základe prípustné.\n38. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP žalobca vyslovil názor,\nže záver odvolacieho súdu je odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v jeho\nuznesení sp. zn. 4Cdo/203/2010, v ktorom vyslovil, že „Rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle sú typické\nrozsudky, ktoré ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu či povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon\n(veľmi frekventované sú v prípadoch tzv. zmluvy o budúcej zmluve podľa Občianskeho zákonníka\nalebo Obchodného zákonníka). Len čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť napr. uzavrieť určitú zmluvu,\nnadobudne právoplatnosť, účinkom tejto právoplatnosti je, že právny úkon (napr. zmluva) sa považuje za\nuzavretú dňom právoplatnosti rozhodnutia.“ Dôvodiac, že uvedené sa dá aplikovať aj na tu prejednávaný\nprípad, má žalobca (zrejme) za to, žaloba o nahradenie prejavu vôle je „klasickou“ žalobou o splnenie\npovinnosti a keďže svojou žalobou sa aj on domáhal splnenia povinnosti žalovaného podľa § 137 písm.\na) CSP, súd prvej inštancie mohol (mal) rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.\n39. Po oboznámení sa s vyššie označeným rozhodnutím sp. zn. 4Cdo/203/2010 z 28. mája 2012,\nktorým najvyšší súd zrušil dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, dospel dovolací súd k záveru, že nejde o rozhodnutie, od ktorého by sa odvolací súd v\ntu posudzovanej veci bol odklonil. Dovolací súd zdôrazňuje predovšetkým, že situácia, týkajúca sa\nrozhodovania súdu rozsudkom pre zmeškanie, v označenom rozhodnutí vôbec posudzovaná nebola.\nĎalej dovolací súd poukazuje na podstatnú okolnosť, že aj v označenom rozhodnutí najvyšší súd\nkonštatoval, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala vydania rozsudku ukladajúceho vyhlásenie\nvôle (§ 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „OSP“). Podľa označeného ustanovenia,\nprávoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie. Predmetné ustanovenie\nkorešponduje s ustanovením § 229 CSP, podľa ktorého právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť\nprejavu vôle nahradzujú tento prejav.\n40. Z obsahu rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré dovolateľ poukazuje, je zjavné, že tento sa\nproblematikou subsumovania žaloby ukladajúcej povinnosť uzavrieť určitú zmluvu (o nahradenie prejavu\nvôle) pod žalobu o splnenie povinnosti, nezaoberal a právnu otázku v tomto smere ani neriešil. Riešil\notázku náležitostí žaloby na nahradenie prejavu vôle, pričom rozsudky o nich označil ako typické\nrozsudky ukladajúce povinnosť uzavrieť zmluvu, či uskutočniť nejaký právny úkon, s tým, že dňom\nprávoplatnosti takéhoto rozsudku sa zmluva považuje za uzavretú. Konštatoval dôležitosť formulácie\nžalobného petitu a povinnosť vady nezrozumiteľnosti, či neúplnosti petitu odstraňovať na výzvu súdu\n(keďže súd nemôže sám do obsahu navrhovaného prejavu vôle zasahovať). Z obsahu uznesenia sp.\nzn. 4Cdo/203/2010 vyplýva, že v ňom najvyšší súd poníma žalobu o nahradenie prejavu vôle tiež ako\nosobitný typ žaloby na splnenie povinnosti s účinkami uvedenými v spomenutom § 161 ods. 3 OSP.\nZhrnúc uvedené, rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/203/2010 z 28. mája 2012 nepredstavuje\nrozhodnutie, od ktorého by sa bol odvolací súd v tu posudzovanej veci odklonil.\n41. Napriek tomu dovolací súd pre úplnosť vo všeobecnosti uvádza, že v prípade žaloby o nahradenie\nprejavu vôle síce svojím spôsobom ide o žalobu na splnenie určitej povinnosti (keďže zákon\nnekonkretizuje, z akého dôvodu sa splnenie povinnosti požaduje - napr. zmluva, zákon a pod.), napriek\ntomu žalobu o nahradenie prejavu vôle nemožno ponímať ako štandardnú žalobu o splnenie povinnosti\n(napr. o zaplatenie), kedy táto povinnosť už vyplýva z konkrétneho právneho základu a rozhodnutie\nsúdu o splnení tejto povinnosti má deklaratórne účinky. Deklaratórne účinky rozsudku sú typickým\nznakom „štandardných“ rozsudkov na plnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP. V prípade\nrozhodovania o žalobe na uloženie povinnosti uzavrieť určitú zmluvu (nahradenie prejavu vôle), je\nnevyhnutným predpokladom skúmanie podstatných náležitostí tejto zmluvy, v ktorom procese sa skúma\nsamotná platnosť právneho úkonu. V prípade žaloby na nahradenie prejavu vôle preto ide o osobitný\ntyp žaloby, síce svojou podstatou (základom) v žalobe o splnenie povinnosti, avšak charakteristickým\nznakom rozhodnutí o tejto žalobe v prípade jej vyhovenia, je ich konštitutívny charakter (právoplatnosťou\nrozhodnutia o nahradení prejavu vôle totiž dochádza k uzavretiu predmetnej zmluvy). Tieto účinky\nsú uvedené v § 229 CSP, podľa ktorého právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle\nnahrádzajú tento prejav, t. j. zmluva sa bude považovať za uzavretú. V posudzovaní o aký druh žaloby\nide v prípade žaloby na nahradenie prejavu vôle nie je jednoznačná ani právna teória (viď Veľký\nkomentár, Civilný sporový poriadok, Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,\n\nJ., Tomašovič, M. a kol., 2.vydanie, Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 540 - 543 v porovnaní so s. 916\n- 926), keď niektorí autori považujú žalobu o nahradení prejavu vôle za súkromnoprávnu žalobu výslovne\nneupravenú v § 137 CSP, teda žalobu „sui generis“ (komentár k § 137 CSP), iní autori ju považujú za\nžalobu na plnenie (komentár k § 229 CSP). Z hľadiska hmotného práva je základom tejto žaloby právo na\nplnenie (právo, aby žalovaný uzavrel zmluvu), avšak spoločným znakom všetkých žalôb na nahradenie\nprejavu vôle, bez ohľadu na ich hmotnoprávny základ, je osobitný petit (obsahujúci samotný prejav\nvôle - náležitosti daného prejavu vôle) a osobitné účinky právoplatného rozhodnutia o nej. Dovolací súd\nsa prikláňa k názoru, že žaloba na nahradenie prejavu vôle je osobitným druhom žaloby o splnenie\npovinnosti, ktorá má základ v žalobe o plnenie, avšak výsledok konania o nej - súdne rozhodnutie\n- má konštitutívne účinky. Súd v konaní o žalobe na nahradenie prejavu vôle je povinný z úradnej\npovinnosti (ex offo) skúmať splnenie zákonných predpokladov pre požadované nahradenie prejavu\nvôle. Na vydanie rozsudku ukladajúceho povinnosť prejavu vôle (§ 229 CSP) sú stále použiteľné aj tie\nrozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších\nsúdov č. I., II. a IV. vydaných ŠEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 a neboli legislatívnymi zmenami\na neskoršou judikatúrou prekonané. V zmysle záverov vyjadrených v Cpj 237/81 a uverejnených v\nZborníku IV. Najvyššieho súdu ČSSR strana 381, môže súd o žalobe žiadajúcej uloženie povinnosti\nuzatvoriť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe rozhodnúť len tak, že návrhu (žalobe) celkom\nvyhovie, alebo ho (žalobu) zamietne. Súd nemôže sám obsah zmluvy modifikovať. Súd taktiež nemôže\nvyhovieť žalobe o nahradenie prejavu vôle žalovaného (predávajúceho) v kúpnej zmluve, ak v čase\nrozhodovania súdu žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti uvedenú zmluvu uzavrieť,\nprípadne nie je oprávnený nakladať s predmetom prevodu, lebo mu v tom bráni súdnym alebo iným\nrozhodnutím uložený zákaz.\n42. Naviac treba zdôrazniť, že ani vyriešenie dovolateľom podanej otázky by nepostačovalo pre záver\nodvolacieho súdu, či bol postup súdu prvej inštancie, keď nevydal rozsudok pre zmeškanie, procesne,\nprávne správny. Nedá sa teda uzavrieť, že by bola otázkou rozhodujúcou. Na posúdenie uvedeného je\ntotiž potrebné vyriešiť viacero čiastkových otázok, týkajúcich sa predpokladov pre vydanie rozsudku pre\nzmeškanie žalovaného, ktoré musia byť naplnené kumulatívne, aby súd mohol korektne (bez porušenia\nspravodlivého súdneho procesu) rozsudok pre zmeškanie žalovaného vydať. Naviac, podľa dovolacieho\nsúdu, kľúčovou otázkou, na ktorej je založené rozhodnutie odvolacieho súdu (i súdu prvej inštancie)\nje otázka ne/existenie povinnosti žalovaného uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu, teda,\nči vznikla žalovanému hmotnoprávna povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu buď\npriamo zo zákona alebo ako dôsledok určitého zmluvného dojednania, resp. zmluvu uzatvárajúceho\nprocesu.\n43. S poukazom na záver dovolacieho súdu k dovolateľom položenej právnej otázke, dovolací súd\nkonštatuje neprípustnosť dovolania žalobcu v časti dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, čo je dôvod\npre odmietnutie dovolania v tejto časti podľa § 447 písm. f) CSP.\n44. Nižšie v dôvodoch sa dovolací súd ešte s poukazom na bod 31. vráti k posúdeniu dovolacieho dôvodu\npodľa § 420 písm. f) CSP v časti, v ktorej dovolateľ namietol porušenie práva na spravodlivý proces tým,\nže nevydal rozsudok pre zmeškanie, hoci na jeho vydanie boli podľa žalobcu splnené dôvody.\n45. Ako už bolo uvedené, pre rozhodnutie súdu o vydaní rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP\nnebolo potrebné vyriešiť len otázku, či ide o žalobu na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP, ale aj naplnenie\nostatných predpokladov uvedených v § 274 CSP, ako aj predpokladov už limitovaných súdnou praxou\npri tomto type rozhodnutia súdu. Žalobca sa vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného domáhal\nna pojednávaní dňa 16. júla 2019 a na pojednávaní dňa 10. októbra 2019, na ktorých žalovaný nebol\nprítomný a svoju neúčasť neospravedlnil.\n46. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného je výsledkom určitého skráteného, nie štandardného súdneho\nkonania, ako dôsledok, procesná sankcia, za nečinnosť, pasivitu žalovaného v konaní. Nevydáva sa\nteda po štandardnom vykonaní dokazovania, ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie tohto\nrozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod jeho vydania. Netreba\nvšak opomínať, že i v tomto prípade rozhodnutia súdu by mal nárok žalobcu vyplývať zo žaloby,\npretože aj žalobca je nositeľom povinnosti tvrdiť a dôkaznej povinnosti. V súdnej praxi vydanie rozsudku\npre zmeškanie na pojednávaní, čisto len po splnení formálnych náležitostí uvedených v § 274 CSP\n(...súd vydá...), narazilo na ústavné limity práva žalovaného na spravodlivý proces. V zmysle aktuálnej\njudikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj v súlade s judikatúrou Ústavného súdu\n\nSlovenskej republiky súd musí pristupovať k vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného zdržanlivo,\npričom ho nevydá „automaticky“, len po preverení splnenia formálnych podmienok uvedených v §\n274 CSP, ale musí zvážiť s ohľadom na okolnosti daného prípadu, či použitím tohto nástroja nebude\nneprimerane zasiahnuté do práv žalovaného (I. ÚS 233/2019, III. ÚS 373/2020, III. ÚS 121/2021, III.\nÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021, III. ÚS 288/2021, ako aj R 49/2024 zverejnený v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov č. 5/2024; R 2/2023 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov č. 1/2023). S poukazom aj na túto prax nemožno vytknúť negatívne súdu\nprvej inštancie v danej veci, že rozsudok pre zmeškanie v danom prípade nevydal a nemožno vytknúť\nodvolaciemu súdu, že tento postup súdu prvej inštancie odsúhlasil a doplnil dôvody, prečo taký postup\nnebolo vhodné a možné v danom prípade použiť. Súd v prípade žaloby o nahradenie prejavu vôle,\nnesmie ani v prípade zvažovania návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie [ktorého vydanie je podľa §\n137 písm. a) CSP možné len v prípade žalôb na splnenie povinnosti, či už peňažnej alebo nepeňažnej],\nopomenúť určitý osobitný charakter tejto žaloby a nesmie mať pochybnosti o tom, či navrhovaný prejav\nvôle vychádza z hmotného práva, a či spĺňa náležitosti daného prejavu vôle (náležitosti zmluvy, ku ktorej\nuzavretiu nahradenie prejavu vôle rozhodnutím súdu smeruje), keďže jeho rozhodnutie má konštitutívne\núčinky a jeho právoplatnosťou je právny úkon, ku ktorému uzavretiu nahradený prejav vôle smeruje,\nuzavretý. Vo všeobecnosti súdna prax priniesla v záujme spravodlivého súdneho procesu, že v prípade\npochybností by súd rozsudok pre zmeškanie, aj ak by boli inak naplnené formálne podmienky § 274\nCSP, vydať nemal. V takom prípade by mal súd ďalej konať a vec prejednať v štandardnom konaní, a\nprípadne aj rozhodnúť o veci v neprítomnosti žalovaného (§ 180 CSP), avšak neskráteným, štandardným\nrozsudkom, kde sa vysporiada aj s uvedenými pochybnosťami. Naviac treba z obsahu spisu podotknúť,\nže súd prvej inštancie už na prvom pojednávaní vo veci konanom v neprítomnosti žalovaného (na ktorom\naj žalobca žiadal o vydanie rozsudku pre zmeškanie) uviedol sporné a nesporné skutočnosti, pričom\nako sporné uviedol splnenie podmienok na uloženie povinnosti v zmysle žalobného návrhu (č. l. 45)\na v zmysle toho uviedol aké dôkazy k uvedenému vykoná (ktoré má žalobca predložiť a ktoré budú\nvyžiadané z obchodného registra). Podľa dovolacieho súdu sa preto nedá konštatovať, že v danom\nprípade boli komplexne naplnené predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Súd\naj napriek neprítomnosti žalovaného na prvých dvoch pojednávaniach (na ďalších pojednávaniach sa\nžalovaný zúčastnil, aj sa k veci vyjadroval), pojednávania uskutočnil a vec ďalej meritórne prejednával\nv štandardnom konaní. Nemožno preto dospieť k záveru, že by súdy v danom konaní porušili práva\nžalobcu na spravodlivý proces, pričom obe strany mali realizáciu svojich procesných práv umožnenú.\nDovolanie žalobcu preto ani v tejto časti nepovažuje dovolací súd za dôvodné pre neexistenciu\nnamietanej vady zmätočnosti konania, čo je aj dôvodom pre konštatáciu neprípustnosti aj tejto časti\ndovolania [§ 447 písm. c) CSP].\n47. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, nakoľko dovolateľ nedôvodne namietal prípustnosť\ndovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolací súd odmietol dovolanie podľa\nustanovenia § 447 písm. f) CSP a podľa § 447 písm. c) CSP odmietol aj jeho dovolanie podané z\ndovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP, a to bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti\ndovolaním napadnutého rozhodnutia.\n48. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalobcovi náhradu\ntrov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods.\n2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n49. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cob/91/2023", "guid": "b85fc3dc-7aab-4527-b5c6-5321a0d03eda:24cfd206-8afd-44f4-bf15-3698a26bd066", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:725f7bfa-1667-4acd-aa5b-9b69c21c749d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.419.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 419/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 419/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.419.2021.1"}, {"guid": "ussr:84de0ce8-15bb-48df-9c3c-447b0145110b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.121.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 121/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 121/2021 z 22. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-22", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.121.2021.2"}, {"guid": "ussr:7c5f67ce-4839-41ae-a8ec-f5f7b20db3a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.373.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 373/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 373/2020 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.373.2020.1"}, {"guid": "ussr:87cd50af-6748-499b-bc4c-5be8544cd206", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.354.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 354/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 354/2021 z 3. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-03", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.354.2021.1"}, {"guid": "ussr:77c5fe81-eb14-4a48-81a4-1f3ce69b86a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.288.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.288.2021.1"}, {"guid": "ussr:fc739315-ecd8-4a9b-9d1a-29824170f155", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.89.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 89/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 89/2021 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.89.2021.1"}, {"guid": "ussr:b4d5a704-17ad-40ca-adae-d0279076cba2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 233/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 489/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 489/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 383/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 657, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "c131adab-04ea-4ba9-b624-b031fc1d264d:42d4f15c-3c1c-4ecc-ba4b-7eff9094a85d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7214230589.1", "spisova_znacka": "9Cdo/209/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/209/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7214230589.1"}, {"guid": "b01ac95b-5023-4d0c-8583-6be437892727:a7cb0578-7289-484b-82d7-a2045f85c305", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2105205406.1", "spisova_znacka": "3Cdo/59/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 7. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2105205406.1"}, {"guid": "d874c8a6-e89d-478e-a739-39b3f20fd511:aa7ea240-fb60-44ad-a9ab-37949d8a77b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/91/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/91/2023 z 16. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-01-16", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d874c8a6-e89d-478e-a739-39b3f20fd511:aa7ea240-fb60-44ad-a9ab-37949d8a77b6"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2ad3165d-289d-498b-9f6c-e2ee8f99248c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.23.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/2026 z 27. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.23.2026.1"}]}