{"guid": "dbbc92e0-a83a-4b3e-868d-9a47d18fe6d8:5ad426c2-36ec-433b-b735-4e4d9791e336", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8718203037.4", "spisova_znacka": "8CdoPr/3/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8CdoPr/3/2025 z 30. 9. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2025, sp. zn. 8CdoPr/3/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:8718203037.4", "identifikacne_cislo": "8718203037", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-111.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 111 ods. 1 písm. d) zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-111.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-111"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-75.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 75 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-75.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-117.odsek-1", "nazov": "§ 117 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-117.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-117"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-117.odsek-2", "nazov": "§ 117 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-117.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-117"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-117.odsek-4", "nazov": "§ 117 ods. 4 zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-117.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-117"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-117.odsek-7", "nazov": "§ 117 ods. 7 zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-117.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-117"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-109.odsek-2", "nazov": "§ 109 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-109.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-109.odsek-3", "nazov": "§ 109 ods. 3 zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-109.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-116", "nazov": "§ 116 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-116", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-166.odsek-2", "nazov": "§ 166 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-166.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-166"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2017/55#paragraf-111", "/SK/ZZ/2017/55#paragraf-75", "/SK/ZZ/2017/55#paragraf-78", "/SK/ZZ/2017/55#paragraf-117", "/SK/ZZ/2017/55#paragraf-109", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-116", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-166"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ad426c2-36ec-433b-b735-4e4d9791e336", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8718203037.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8718203037.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8718203037.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8CdoPr/3/2025\n8718203037\n30. 09. 2025\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2025:8718203037.4\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu H.. X.K. J., narodeného XX. X. XXXX, O., X.. X.\nXX, zastúpeného advokátom JUDr. Vlastimilom Klepáčom, Košice, Krmanova 16, proti žalovanému\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o určenie\nneplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp.\nzn. 17Cpr/17/2018, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 10. septembra\n2024 sp. zn. 13CoPr/3/2024, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 10. septembra 2024 v potvrdzujúcom výroku o určení neplatnosti\nvýpovede žalovaného danej žalobcovi listom z 13. februára 2018 z r u š u j e a vec mu v rozsahu\nzrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.\nDovolanie proti výroku o odmietnutí odvolania o vylúčení nároku na náhradu funkčného platu na\nsamostatné konanie o d m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom č. k.\n17Cpr/17/2018-428 zo 14. októbra 2022, zastavil konanie o určenie, že štátnozamestnanecký pomer\nžalobcu u žalovaného trvá; určil neplatnosť výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru danej\nžalovaným listom z 13. februára 2018 žalobcovi; nárok na náhradu funkčného platu vylúčil na samostatné\nkonanie; žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.\n1.1. Súd prvej inštancie právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 1 a 3, § 171, § 71\nods. 1 písm. b), § 73 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 55/2017 Z. z.“). Na základe výsledkov vykonaného\ndokazovania považoval za nesporné, že žalobca bol štátnym zamestnancom na základe rozhodnutia\no vymenovaní do štátnej služby zo 17. júla 2002. Listom žalovaného z 13. februára 2018 bola daná\nžalobcovi výpoveď z dôvodu, že sa dňa 15. novembra 2017 nezdržal konania, ktoré by mohlo viesť\nku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami a v služobnom čase na pracovisku\nneoprávnene používal internet a služobný počítač určený výlučne na plnenie služobných úloh na\nvýkon činností v prospech tretích osôb, ktoré nijako nesúviseli s výkonom štátnej správy. Na základe\nuvedeného bola daná žalobcovi výpoveď v zmysle § 75 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z.,\npretože u žalobcu je daný dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, keďže mu\nbolo doručené upozornenie o závažnom porušení služobnej disciplíny. V konaní nebol sporný skutok\npovažovaný žalovaným za závažné porušenie služobnej disciplíny štátneho zamestnanca a to, že sa\ndňa 15. novembra 2017 nezdržal konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu\ns osobnými záujmami žalobcu a v služobnom čase na pracovisku neoprávnene používal internet a\nslužobný počítač určený výlučne na plnenie služobných úloh na výkon činností v prospech tretích\nosôb, nesúvisiacich s výkonom štátnej služby a opisom štátnozamestnaneckého miesta, a ktoré by\nmohli poškodiť dobré meno žalovaného, keďže v informačnom systéme finančnej správy DWH, ktorý\n\nje dátovým skladom Finančnej správy Slovenskej republiky sústrediacim údaje o jednotlivých daňových\nsubjektoch, v časti „Analytický list“ vyhľadával osobné údaje a informácie o daňových subjektoch\nspravovaných obchodnou spoločnosťou EKOS BJ s. r. o., ktorej konateľkou je žalobcova manželka P. J.\na dcéra G. S. a obchodnou spoločnosťou PRAKTIK DL s. r. o., ktorej konateľkou je žalobcova manželka\nP. J.. Získané informácie z DWH zneužil pre potreby spracovania žiadostí týchto daňových subjektov\nza účelom pridelenia prístupu k elektronickej komunikácií s finančnou správou s tým, že žiadosti na\npožiadanie manželky následne zaslal cez PFS na webovom sídle finančnej správy pod autentickými\núdajmi (identifikátorom a prihlasovacím heslom) rôznych používateľov, vrátane H. XXXXXXX P. J.\n(manželka) a H. XXXXXXX G. S. (dcéra) a teda jeho konanie bolo z hľadiska výkonu štátnej služby na\nštátnozamestnaneckom mieste kontrolór, do ktorého pôsobnosti podľa opisu štátnozamestnaneckého\nmiesta patrili aj činnosti spočívajúce v tvorbe plánu daňových kontrol a vykonávanie daňových kontrol\nu daňových subjektov, čím žalobca porušil čl. 2, 5, 6 a § 111 ods. 1 písm. a), b), c), d), h), m)\nzákona č. 55/2017 Z. z., čl. III, ods. 1 a čl. IV ods. 6 písm. g) IRA č. 230/2012/6000200 a 2. diel 3\noddiel, ods. 31, písm. c), e), j), q), s) Služobného poriadku č. 2/2017. Spornou bola otázka, či daný\nskutok možno považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny odôvodňujúci okamžité skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že\nskutok žalobcu nemožno považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny, teda nebol naplnený\ndôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru.\n1.2. K posúdeniu intenzity porušenia služobnej disciplíny súd prvej inštancie prihliadol na konkrétne\nokolnosti prípadu, osobu zamestnanca, doterajší postoj k plneniu služobných povinností, spôsob a\nintenzitu porušenia konkrétnych pracovných povinností, situáciu, v ktorej k porušeniu služobnej disciplíny\ndošlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, ako aj skúmal, či konanie žalobcu spôsobilo žalovanému\nškodu. Na strane žalobcu zohľadnil postoj žalobcu, ktorý sa ku skutku priznal, oľutoval svoje konanie,\nako aj uviedol dôvody pre ktoré tak konal a to pre vážnu chorobu manželky, ktorá registráciu daňových\nsubjektov ako zmluvná účtovníčka nemohla vykonať a nie za účelom podnikania, či obohatenia tretích\nsubjektov. Žalobca nebol zo strany žalovaného upozornený na porušenie služobnej disciplíny za\nobdobný alebo iný skutok. Zo strany žalovaného bol hodnotený kladne. Pri využití informačného systému\nFinančnej správy Slovenskej republiky nedošlo k narušeniu systému DWH. Žalobca využil zo systému\niba informácie verejne dostupné, nedošlo k zneužitiu údajov, nakoľko žalobca tieto údaje použil zo\nsystému daňovej správy v záujme rýchlejšej registrácie subjektu, čo súd prvej inštancie posúdil ako\nvyužitie systému, nie však jeho zneužitie. Zároveň týmto konaním žalovanému nevznikla škoda, pričom\npotencionálne mohla vzniknúť žalovanému škoda za funkčný plat, ktorý vyplatil žalobcovi za čas, kedy\nsa nevenoval svojej práci. Aj keď bol žalobca pripojený k systému DWH, z toho však nevyplýva, že by v\nuvedenom systéme pracoval počas celej pracovnej doby. Konanie žalobcu tak nebolo možné kvalifikovať\nako závažné porušenie služobnej disciplíny. Spĺňalo znaky menej závažného porušenia služobnej\ndisciplíny, teda nebol naplnený dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Pre platnosť\nvýpovede bolo potrebné, aby sa žalobca dopustil dvoch a viacerých porušení služobnej disciplíny.\nPodľa názoru súdu prvej inštancie, aj iní štátni zamestnanci u žalovaného využívali počítač na iné ako\nslužobné účely, čo zo strany žalovaného doposiaľ nebolo vytýkané. Za daných okolností by posúdenie\nskutku žalobcu ako závažného porušenia služobnej disciplíny bolo neprimerane prísne a neadekvátne k\npostupu voči iným štátnym zamestnancom. Zohľadnením všetkých individuálnych skutkových okolností\ndanej veci, preto súd prvej inštancie považoval danú výpoveď za neprimeranú sankciu za konanie\nžalobcu. Nebolo podstatné, či bol daný skutok považovaný podľa služobného poriadku žalovaného\nza závažné porušenie služobnej disciplíny, lebo súd prvej inštancie posudzoval intenzitu porušenia\npracovnej disciplíny nezávisle od obsahu interných predpisov zamestnávateľa. Napokon poznamenal,\nže oboznamovanie sa zamestnancov so služobným poriadkom považoval za formálne. Navyše žalobca\nnebol žalovaným upozorňovaný na porušenie služobnej disciplíny v súvislosti s využívaním počítačovej\nsiete, a takéto konanie zo strany zamestnancov žalovaného nebolo výnimočné. V závere súd prvej\ninštancie poukázal na právne závery vyplývajúce z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 21Cdo/414/2001, 5Cdo/95/2009, z ktorých\nrelevantnú časť citoval. Rovnako poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.\n6Cdo 45/1994, 21Cdo 1228/1999 (R 21/2001). Na základe uvedených dôvodov preto žalobe o určenie\nneplatnosti skončenia pracovného pomeru vyhovel. O zastavení konania sčasti rozhodol v súlade s §\n145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,CSP“); o vylúčení nároku na náhradu funkčného platu na samostatné konanie rozhodol v súlade s\n§ 166 ods. 2 CSP. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP.\n\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) v poradí tretím rozsudkom z 10. septembra 2024 sp.\nzn. 13CoPr/3/2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení neplatnosti výpovede danej\nžalobcovi listom žalovaného z 13. februára 2018; odmietol odvolanie proti výroku o vylúčení nároku\nna náhradu funkčného platu na samostatné konanie; zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o\nzastavení konania o určenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá a vo výrokoch\no trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n2.1. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť zistenia skutkového stavu, ako\naj právneho posúdenia súdom prvej inštancie, vrátane jeho odôvodnenia, s ktorým sa stotožnil.\nVychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, ustálil, že v konaní nebolo sporné,\nže žalobca bol štátnym zamestnancom na základe rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby, a\nžalovaný dal žalobcovi výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá obsahovala všetky zákonné\nnáležitosti. Taktiež nebol sporný skutok, pre ktorý bola daná výpoveď a to z dôvodu, že žalobca sa dňa\n15. novembra 2017 dopustil konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s\nosobnými záujmami. Žalobca v služobnom čase na pracovisku neoprávnene používal internet a služobný\npočítač určený výlučne na plnenie služobných úloh na výkon činností v prospech tretích osôb, ktoré\nžiadnym spôsobom nesúviseli s výkonom štátnej služby a opisom štátnozamestnaneckého miesta a\nktoré by mohli poškodiť dobré meno finančnej správy. Sporným v danom prípade bolo, či konanie\nžalobcu bolo natoľko závažným porušením služobnej disciplíny, že napĺňalo znaky závažného porušenia\npracovnej disciplíny, a teda, či postup žalovaného bol v súlade s právnymi prepismi, daním výpovede\nzo štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z.\n2.2. Odvolací súd s poukazom na právnu úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 55/2017 Z. z., ktorá rozlišuje\ndva stupne porušenia služobnej disciplíny-menej závažné a závažné akcentoval, že zákon bližšie\npojmy nekonkretizuje a ani demonštratívne neuvádza, aké konkrétne porušenia možno subsumovať\npod ktorú mieru intenzity porušenia služobnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia služobnej\ndisciplíny preto závisí od konkrétneho zamestnávateľa, a to s poukazom a prihliadnutím na konkrétne\nokolnosti prípadu, charakter vykonávanej práce, osobu zamestnanca, postoj zamestnanca k plneniu\njeho pracovných úloh, intenzitu a spôsob porušenia služobných povinností, situáciu v ktorej k porušeniu\nslužobnej disciplíny došlo, ale aj dôsledky porušenia služobných povinností pre zamestnávateľa, či\nkonanie spôsobilo zamestnávateľovi škodu atď. Rozdiel medzi menej závažným a závažným porušením\npracovnej disciplíny spočíva v tom, že pri závažnom porušení pracovnej disciplíny zákon oprávňuje\nzamestnávateľa na výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom, ktorý sa\ntakéhoto závažného porušenia pracovnej disciplíny dopustil, a to len z dôvodu taxatívne vymenovaných\nv ustanovení § 75 zákona č. 55/2017 Z. z. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na právny\nzáver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011 sp. zn.\n8Sžo/3/2011, z ktorého relevantnú časť citoval. Nadväzujúc na uvedené tiež zdôraznil, že právna\nkvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu,\nmusí sa však prihliadať nielen k osobe zamestnanca, k jeho pracovnej pozícii, ktorú zastáva, k miere\nzavinenia, k spôsobu porušenia pracovnej disciplíny, ale aj k času a situácii, v ktorom došlo k porušeniu\npracovnej disciplíny. Zamestnávateľ však môže bližšie konkretizovať prípady závažného porušenia\npracovnej disciplíny aj vo svojom služobnom predpise.\n2.3. Odvolací súd pri posudzovaní individuálnych skutkových okolností danej veci na strane žalobcu\nzohľadnil, že žalobca pôsobil u žalovaného v pozícii kontrolóra od roku 1998, pričom v roku 2002\nbol vymenovaný do štátnej služby a v roku 2004 do stálej štátnej služby. Činnosť žalobcu spočívala\nvo vyhľadávaní údajov a informácií o daňových subjektoch spravovaných obchodnou spoločnosťou\nmanželky žalobcu, ktoré informácie žalobca následne použil pre spracovanie žiadostí týchto daňových\nsubjektov za účelom pridelenia prístupu k elektronickej komunikácii s finančnou správou. Žalobca v\nkonaní tvrdil, že z informačného systému finančnej správy použil len tie informácie, ktoré sú verejne\ndostupné. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že žalobca sa dopustil svojím konaním porušenia\nslužobnej disciplíny, keď počas pracovnej doby vykonával súkromné záležitosti a to v mene manželky,\nktorá ako konateľka obchodných spoločností spravovala daňové subjekty. V konaní však nepovažoval\nza preukázané, že by takýmto konaním žalobcu bola žalovanému spôsobená škoda a tiež nebolo\npreukázané ani to, že by takýmto konaním žalobcu boli na súkromné účely zneužité informácie prístupné\nlen zamestnancom žalovaného po prihlásení sa do informačného systému DWH finančnej správy.\nCitujúc ustanovenie § 111 ods. 1 písm. d) zákona č. 55/2017 Z. z. tiež dôvodil, že výklad slovesa zneužiť\nje spojený s konotáciou využiť niečo na nečestné ciele. Pokiaľ žalobca v snahe pomôcť svojim blízkym\n\n(manželke, ktorej zdravotný stav bol nepriaznivý a dcére, ktorá bola v tom čase tehotná) pomohol, podľa\nnázoru odvolacieho súdu jeho konanie možno považovať z hľadiska profesijného za ospravedlniteľné\nako manžela. Žalobca totiž nekonal s cieľom nečestným pri zastupovaní a pomoci svojim blízkym\nrodinným príslušníkom. Naopak snažil sa im pomôcť v stave ich choroby, resp. tehotenstva. Odvolací\nsúd zároveň konštatoval, že v povinnosti žalobcu ako zamestnanca zdržať sa konania, ktoré by mohlo\nviesť ku konfliktu záujmu služobného úradu a osobných záujmov, nezistil existenciu takého konfliktu.\nVykonaním registrácie daňových subjektov nemohlo dôjsť ku konfliktu medzi záujmami príslušného\núradu a jeho záujmami. Je potrebné rozlíšiť akúkoľvek aktivitu štátneho zamestnanca v prospech inej\nosoby za akúkoľvek výhodu a pomoc blízkej osobe.\n2.4. Nadväzujúc na uvedené odvolací súd posudzoval existenciu porušenia služobnej disciplíny aj v\nspojení so Služobným poriadkom č. 2/2017 žalovaného. Zdôraznil, že všetky informácie o daňových\nsubjektoch, ktoré sa nachádzali v informačnom systéme finančnej správy DWH, mal žalobca prístupné\nod svojej manželky, resp. dcéry. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca nadobudol z informačného\nsystému finančnej správy takú informáciu, ktorá by nebola k dispozícii osobám, pre ktoré túto činnosť\nvykonávali. Žalobca si tým zjednodušil registráciu týchto subjektov na elektronickú komunikáciu s\nfinančnou správou. Napokon odvolací súd nezistil žiadnu súvislosť ani medzi konaním žalobcu ako\nkontrolóra, ktorý pod identifikačnými údajmi manželky a dcéry sa prihlasoval a komunikoval s finančnou\nsprávou elektronicky. Zároveň podotkol, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom namietané, ani\npreukazované, že žalobca akýmkoľvek spôsobom pri plánovaní daňových kontrol a ich vykonávaní vo\nvzťahu k subjektom, ktorých daňovými poradcami boli manželka a dcéra, k týmto subjektom pristupoval\niným spôsobom než k ostatným subjektom. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom žalovaného, že\nby konanie žalobcu bolo možné považovať za absolútne neprijateľné a v rozpore s princípmi, na ktorých\nje štátna správa budovaná (princíp zákonnosti, nestrannosti a profesionality). Vykonanie jednoduchej\nmechanickej činnosti nemohlo ohroziť dôveru verejnosti v nestrannosť a objektívnosť finančnej správy.\nPokiaľ žalovaný v Služobnom poriadku č. 2/2017 nedefinoval konkrétne a nezameniteľne, čo považuje\nza závažné porušenie služobnej povinnosti, ale za takéto konanie považuje činnosť ohrozujúcu dôveru\nverejnosti a služobného úradu v nestrannosť a objektívnosť jeho konania, z uvedeného je zrejmé,\nže ide o veľmi všeobecnú a vágnu kvalifikáciu, ktorej konkrétny výklad musí poskytnúť súd. V\ntejto súvislosti odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n9Cdo/121/2020, týkajúce sa závažného porušenia služobnej disciplíny vymedzeného v služobnom\nporiadku. S prihliadnutím na osobitosti danej veci, odvolací súd i napriek porušeniu povinnosti žalobcu\npri výkone služobných povinností skonštatoval, že nedosahujú dôvodnú intenzitu pre danie výpovede.\n2.5. K namietanému poškodeniu dobrej povesti právnickej osoby, odvolací súd citujúc ustanovenie §\n19b Občianskeho zákonníka podotkol, že konaním poškodzujúcim dobrú povesť nemôže byť interné\nkonanie zamestnanca žalovaného spočívajúce v neoprávnenom využívaní pracovného počítača počas\npracovnej doby. Ani táto skutočnosť neodôvodňovala skončenie štátnozamestnaneckého pomeru\nvýpoveďou. Napokon odvolací súd nezistil, že by konaním žalobcu malo dôjsť k porušeniu daňového\ntajomstva. Údaje obchodných spoločností, ktoré žalobca zapisoval do príslušného programu mu boli\nposkytnuté osobou, ktorá k nim mala legitímny prístup.\n2.6. Prihliadajúc na princíp spravodlivosti odvolací súd poznamenal, že konanie žalobcu z pohľadu\nintenzity porušenia pracovnej disciplíny nevykazuje znaky jej závažného porušenia. Žalovaný v konaní\nnepreukázal, že by žalobca mu spôsobil škodu, resp. že by údaje prístupné len v rámci informačného\nsystému DWH zneužil žalobca na súkromné, či komerčné účely. Vyhodnotenie konania žalobcu ako\nzávažné porušenie pracovnej disciplíny nebolo primerané skutku, preto výpoveď daná žalobcovi podľa\n§ 75 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z. nebola splnená, lebo neexistoval dôvod pre okamžité\nskončenie služobného pomeru. Z uvedeného dôvodu je preto správny záver súdu prvej inštancie\no neplatnosti výpovede. K predloženému rozhodnutiu R 18/1974 odvolací súd dodal, že uvedené\nrozhodnutie nie je aplikovateľné na danú vec, lebo posúdenie existencie závažného porušenia pracovnej\ndisciplíny je závislé od konkrétnych individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu.\n2.7. Vo vzťahu k výroku o zastavení konania, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho procesného postupu v rozpore s ustanovením\n§ 145 a § 146 CSP. Zároveň zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania.\n\n2.8. Vo vzťahu k výroku o vylúčení nároku na náhradu funkčného platu na samostatné konanie odvolací\nsúd odmietol odvolanie ako neprípustné v súlade s ustanoveniami § 355 ods. 2, § 357 a § 386 písm.\nc) CSP.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej len ,,dovolateľ“),\nktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, namietaním zmätočnosti napadnutého\nrozhodnutia, jeho nedostatočného odôvodnenia, porušením princípu predvídateľnosti a zákazu\nsvojvoľného postupu. Dovolateľ s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,ústavný súd“) sp. zn. IV. ÚS 14/07, III. ÚS 131/2010, III. ÚS 107/07, III. ÚS 275/2018,\nz ktorých relevantné časti citoval, považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu za nedostatočné, nepreskúmateľné, s ktorým sa nestotožnil. Trval na tom, že k posúdeniu\nskutočností za ktorých došlo k porušeniu služobnej disciplíny žalobcom, navrhoval vykonať výsluch\nsvedkov, ktorý návrh súd prvej inštancie zamietol. Podľa názoru dovolateľa odvolací súd v celom\nodôvodnení napadnutého rozsudku ospravedlňoval a odôvodňoval konanie žalobcu ako menej závažné\nporušenie služobnej disciplíny plnením povinností žalobcu pomáhať si v zmysle rodinného práva, pričom\nabsentuje širšia súvislosť tejto pomoci, konečný subjekt, ktorý z pomoci profitoval a uvádzané dôvody\nnevychádzajú z vykonaných dôkazov. S poukazom na body 36., 39., 59. a 65. odôvodnenia, považoval\nžalovaný záver odvolacieho súdu za prekvapivý, dehonestujúci inštitút pracovnej (služobnej) povinnosti\na morálky. V tejto súvislosti zdôraznil, že akýkoľvek odkaz na zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine vo\nvzťahu k obchodným spoločnostiam, v ktorých manželka a dcéra žalobcu boli konateľky považoval\nza prekvapivý, nedôvodný a arbitrárny. Dovolateľ v podstatnom rozsahu nesúhlasil s vysporiadaním\nsa odvolacím súdom s uplatnenými námietkami v celom rozsahu, ku ktorým zopakoval už uplatnenú\nargumentáciu (body č. 42 a 43., 56. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Napokon dovolateľ\nnesúhlasil s odmietnutím odvolania proti výroku o vylúčení nároku na náhradu funkčného platu na\nsamostatné konanie. Tvrdil, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred\nsúdom, keďže došlo k svojvoľnému rozdeleniu konania na konanie o určenie neplatného skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru, o trvaní na ďalšom zamestnávaní a o náhrade mzdy, keďže všetky\nuvedené konania spolu súvisia.\n3.1. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP\ndovolateľ vymedzil právnu otázku, ktorá nebola súdom riešená v znení: ,, Je použitie údajov tvoriacich\ndaňové tajomstvo a obsahujúce osobné údaje z informačného systému zamestnávateľa, ktorý má\nzamestnanec pridelený za účelom plnenia služobných úloh, vo svoj prospech alebo v prospech tretích\nosôb, čo aj blízkych, resp. na akýkoľvek iný účel, ktorý nesúvisí s plnením služobných úloh, považované\nako závažné porušenie služobnej disciplíny“. V rámci namietaného nesprávneho právneho posúdenia\nopätovne zdôraznil, že bolo potrebné rozlišovať konanie zamestnanca, ktorý mal pridelený počítač, ktorý\npoužíva na súkromné účely, napr. na prehliadanie internetových stránok, či na využívanie na súkromnú\nemailovú komunikáciu a konanie žalobcu, ktorý využil údaje, ktoré mal k dispozícii z titulu postavenia\na pracovného zaradenia na získanie výhody t. j. splnenie zákonnej povinnosti daňových subjektov\npre seba a tretie osoby. Pohnútka žalobcu pomoc rodine je neakceptovateľná a žiadnym spôsobom\nnezmierňuje zavinenie žalobcu, ktoré je vedome úmyselné. Je neprijateľné, aby zamestnanec vo\nfunkcii kontrolóra, ktorý má voči daňovým subjektom nadriadené postavenie, sám povinnosti daňových\nsubjektov vykonával v služobnom čase, pričom zneužil informačné systémy DWH. Je neprijateľné, aby\nakýkoľvek zamestnanec využil údaje, ktoré mu poskytol zamestnávateľ na plnenie služobných úloh vo\nsvoj prospech alebo v prospech tretích osôb. Dovolateľ považoval konanie žalobcu, ktorý v služobnom\nčase na pracovisku neoprávnene používal internet a služobný počítač určený na plnenie služobných\núloh na výkon činností v prospech tretích osôb, ktoré nijako nesúviseli s výkonom jeho štátnej služby\na opisom jeho štátnozamestnaneckého miesta, keď v internom informačnom systéme finančnej správy\nDWH vyhľadával osobné údaje a informácie o daňových subjektoch, ktoré tvoria daňové tajomstvo,\nspravovaných obchodnou spoločnosťou EKOS BJ, s. r. o., ktorej konateľkou je žalobcova manželka\na dcéra, a obchodnou spoločnosťou PRAKTIK DL, s. r. o., ktorej konateľkou je žalobcova manželka,\npričom získané informácie zo systému DWH zneužil pre potreby spracovania žiadostí týchto daňových\nsubjektov za účelom pridelenia ich prístupu k elektronickej komunikácii s finančnou správou s tým, že\ntieto žiadosti na požiadanie manželky následne zaslal cez portál finančnej správy pod autentifikačnými\núdajmi (identifikátorom a prihlasovacím heslom) rôznych používateľov vrátane svojej manželky a dcéry,\njednoznačne za konanie, ktoré vedie ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami\nštátneho zamestnanca, čo je v rozpore s princípmi zákonnosti, nestrannosti a profesionality, na ktorých\nje štátna služba budovaná. Žalobca vedel, že informačný systém DWH môže využívať len v súvislosti\n\ns plnením služobných úloh. K prihláseniu daňových subjektov k elektronickej komunikácii okrem iných\núdajov je potrebné aj rodné číslo konateľa, ktorý údaj je osobitne chránený a citlivý. Navrhol zmeniť\nnapadnuté rozhodnutie a žalobu zamietnuť eventuálne zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na opätovné\nprejednanie.\n4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu sa s uplatnenými dovolacími dôvodmi nestotožnil. Podľa jeho\nnázoru z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti\nobjasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, preto nedošlo k porušeniu práva žalovaného na\nspravodlivý proces. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu a k vymedzenej otázke uviedol,\nže iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.\nIde o právnu normu s neurčitou hypotézou, preto je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia\nzvážil okolnosti prípadu a sám túto hypotézu vymedzil. Pri týchto úvahách súd nie je obmedzovaný\nžiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale zohľadňuje iba špecifiká danej veci a podporne i\nplatnú judikatúru, ak bola prijatá. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia\npracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo\nv inom internom predpise hodnotí určité konanie svojho zamestnanca. Pri skúmaní intenzity porušenia\npracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadať na osobu zamestnanca, ním zastávanú\nfunkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a\nintenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre\nzamestnávateľa a to, či zamestnanec svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod. Žalobca\nsa stotožnil s právnym posúdením danej veci súdmi nižšej inštancie. Zdôraznil, že sa nesnaží a ani sa\nnesnažil zľahčovať jeho konanie. V tejto súvislosti dodal, že žiadne informácie z informačného systému\nfinančnej správy nezískal, poskytla mu ich jeho manželka. Z uvedeného dôvodu preto nedošlo k zneužitiu\ninformácií ako opakovane tvrdil žalovaný. Uvedené údaje nepoužil pri elektronickej komunikácii s treťou\nosobou. Žalovanému nespôsobil škodu a všetky pracovné úlohy vyplývajúce mu z jeho funkčného\nzaradenia si v danom období splnil, čo ho dôkazom je, že zo strany žalovaného nedostal žiadne\nupozornenia ani napomenutie. Svoje konanie oľutoval, ako aj vysvetlil jeho motív. Napokon podotkol, že\nna základe jeho žiadosti po právoplatnom rozhodnutí súdu požiadal zo zdravotných dôvodov o uvoľnenie\nzo služobného pomeru. Rozhodnutím riaditeľa Daňového úradu Prešov č. 371484/2021 z 9. augusta\n2021 bol uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy dňom 30. septembra 2021.\nNavrhol dovolanie odmietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443\nCSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené\npodmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie vo vzťahu\nk potvrdzujúcemu výroku vo veci samej je nielen prípustné, ale aj dôvodné. Proti výroku o odmietnutí\nodvolania proti výroku o vylúčení nároku na náhradu funkčného platu dovolanie nie je prípustné.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n8. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n9. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n\n10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n11. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna, nie skutková. Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu, ktorej riešenie záviselo na aplikácii\na interpretácii procesných ustanovení. Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného\nustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu\nz hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť najskôr\nsplnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo\nspôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\ntiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. K\nposúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, či dovolateľom\nnapadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení, môže dovolací súd\npristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n12. Dovolací súd posudzujúc prípustnosť dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 421 ods.1 CSP\nv súlade s § 432 CSP v spojení s § 124 CSP (I. ÚS 51/2020), v snahe autenticky porozumieť textu\ndovolania (IV. ÚS 15/2021, I. ÚS 115/2020, I. ÚS 336/2019) dospel k záveru, že dovolanie je procesne\nprípustné. V rámci namietaného nesprávneho právneho posúdenia sa následne zaoberal uplatnenou\nargumentáciou dovolateľa k otázke posúdenia, či je použitie údajov tvoriacich daňové tajomstvo a\nobsahujúce osobné údaje z informačného systému zamestnávateľa, ktorý má zamestnanec pridelený\nza účelom plnenia služobných úloh, vo svoj prospech alebo v prospech tretích osôb, čo aj blízkych, resp.\nna akýkoľvek iný účel, ktorý nesúvisí s plnením služobných úloh, považované ako závažné porušenie\nslužobnej disciplíny.\n12.1. V preskúmavanej veci dovolací súd v rámci dovolacieho prieskumu uprednostnil namietané\nnesprávne právne posúdenie v zmysle § 421 ods. 1 CSP, pred posúdením dovolacieho dôvodu v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP vo vzťahu k výroku o určení neplatnosti výpovede žalovaného danej žalobcovi listom\nz 13. februára 2018.\n13. Podľa článku 5 zákona č. 55/2017 z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2018 štátny zamestnanec\npri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom a služobný úrad pri\nrozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahoch koná objektívne. Princíp nestrannosti sa uplatňuje\nnajmä povinnosťou štátneho zamestnanca pri výkone štátnej služby konať a rozhodovať nestranne,\nzdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami,\na nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo\nv prospech iného.\n14. Podľa § 111 ods. 1 písm. d) zákona č. 55/2017 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2018 štátny\nzamestnanec je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu\ns osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby\nna vlastný prospech alebo v prospech iného.\n15. Podľa § 75 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2018 služobný\núrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak je u štátneho zamestnanca dôvod na okamžité\nskončenie štátnozamestnaneckého pomeru.\n16. Podľa § 78 zákona č. 55/2017 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2018 služobný úrad môže okamžite\nskončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia\nupozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr do jedného roka odo dňa, keď dôvod\nna okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru vznikol.\n17. Podľa § 117 ods. 1 a 2 a ods. 4 a 7 zákona č. 55/2017 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2018\nštátny zamestnanec zodpovedá za porušenie služobnej disciplíny, ktorou je nesplnenie alebo porušenie\npovinností alebo obmedzení vyplývajúcich z tohto zákona, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej\n\nslužby, ak k ich nesplneniu alebo porušeniu došlo v súvislosti s výkonom štátnej služby. Podľa miery\nzávažnosti porušenia služobnej disciplíny sa rozlišuje a) menej závažné porušenie služobnej disciplíny,\nb) závažné porušenie služobnej disciplíny. Služobný úrad môže vydať upozornenie o porušení služobnej\ndisciplíny (ďalej len \"upozornenie\") za menej závažné porušenie služobnej disciplíny najneskôr do\njedného roka odo dňa, keď dôvod na jeho vydanie vznikol. Ak došlo k závažnému porušeniu služobnej\ndisciplíny, služobný úrad postupuje podľa § 78 ods. 1 alebo § 75 ods. 1 písm. g).\n18. Podľa § 109 ods. 2 a 3 zákona č. 55/2017 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2018 v služobnom\nporiadku služobný úrad najmä bližšie upraví služobné podmienky ustanovené týmto zákonom a\nupraví, ktoré porušenie povinností štátneho zamestnanca sa považuje za závažné porušenie služobnej\ndisciplíny. Služobný poriadok je záväzný pre služobný úrad a pre všetkých jeho štátnych zamestnancov,\nktorí musia byť s jeho obsahom riadne oboznámení.\n19. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď zo\nštátnozamestnaneckého pomeru listom z 13. februára 2018 podľa § 75 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017\nZ. z., pretože u žalobcu bol daný dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru,\nkeďže mu bolo doručené upozornenie o závažnom porušení služobnej disciplíny z dôvodu, že sa dňa\n15. novembra 2017 nezdržal konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu\ns osobnými záujmami a v služobnom čase na pracovisku neoprávnene používal internet a služobný\npočítač určený výlučne na plnenie služobných úloh na výkon činnosti v prospech tretích osôb, ktoré\nnijako nesúviseli s výkonom štátnej správy (v spise na č. l. 8) Žalovaným listom z 22. januára 2018 doručil\nžalobcovi upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, v ktorom bolo žalobcovi oznámené porušenie\nslužobnej disciplíny v nasledovných prípadoch: - v priebehu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá\ntrvala od 18. januára 2017 do 1. februára 2017, sa nezdržiaval na adrese uvedenej lekárom v potvrdení\no pracovnej neschopnosti a to na adrese X. XX, O., ale sa nachádzal v dňoch 22. januára 2017, 26.\njanuára 2017 - 27. januára 2017, 3. februára 2017 - 5. februára 2017, 12. februára 2017 vo B. I., resp.\nna Q., kde vykonával športové aktivity, čím mal porušiť liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.\nPorušenie služobnej disciplíny generálny tajomník služobného úradu posúdil ako menej závažné\nporušenie služobnej disciplíny; - v priebehu roku 2017 a to konkrétne dňa 17. februára 2017 použil\nvlastné súkromné pamäťové médium USB kľúč, ktorý nie je v majetku finančnej správy, bez povolenia\nvedúceho zamestnanca s prechádzajúcim súhlasom zamestnanca povereného správou IT a prepojil ho\nprostredníctvom služobného počítača pod názvom V.-XXX s IP adresou XXX.X.XX.XX do počítačovej\nsieste finančnej správy. Porušenie služobnej disciplíny generálny tajomník služobného úradu posúdil ako\nmenej závažné porušenie služobnej disciplíny; - v priebehu roku 2017 a to konkrétne dňa 15. novembra\n2017 použil vlastné súkromné pamäťové médium USB kľúč, ktorý nie je v majetku finančnej správy, bez\npovolenia vedúceho zamestnanca s prechádzajúcim súhlasom zamestnanca povereného správou IT a\nprepojil ho prostredníctvom služobného počítača pod názvom V.-XXX s IP adresou XXX.X.XX.XX do\npočítačovej siete finančnej správy. Porušenie služobnej disciplíny generálny tajomník služobného úradu\nposúdil ako menej závažné porušenie služobnej disciplíny. Dňa 15. novembra 2017 prostredníctvom\npracovnej stanice (služobného počítača) pod názvom V.-XXX, s IP adresou XXX.X.XX.XX, vyhľadával\nv služobnom čase v informačnom systéme finančnej správy DWH daňové subjekty a to z dôvodu\nzískania potrebných údajov o týchto daňových subjektoch, ktorých účtovníctvo vedie, resp. ktorých\ndaňovým zástupcom je obchodná spoločnosť žalobcovej manželky s obchodným názvom Praktik DL\ns.r.o., resp. obchodná spoločnosť žalobcovej manželky a dcéry H.. G. S. s obchodným názvom EKOS\nBJ s.r.o. Porušenie služobnej disciplíny generálny tajomník služobného úradu v danom prípade posúdil\nako závažné porušenie služobnej disciplíny (v spise na č. l. 10 až 15). Žalovaný s účinnosťou od\n1. júna 2017 vydal interný riadiaci akt, tzv. služobný poriadok, v ktorom je definované, ktoré konania\nštátnych zamestnancov sú považované za závažné porušenie služobnej disciplíny. Podľa tvrdenia\nžalovaného žalobca svojim konaním dňa 15. novembra 2017 naplnil niekoľko skutkových podstát konaní\nkvalifikovaných služobným poriadkom ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, konkrétne tretí oddiel\nodseku 3.1. písm. c), e), j), q), s) služobného poriadku. Disciplinárne postihnuteľného konania sa žalobca\ndopustil i napriek tomu, že bol so služobným poriadkom preukázateľné oboznámený dňa 15. júna 2017,\nčo potvrdil svojim podpisom. Žalovaný k hodnoteniu konania žalobcu v pozícii kontrolóra daňových\nsubjektov v podaní z 30. septembra 2022 uviedol, že z evidencie dochádzky žalobcu za mesiac 11/2017\nvyplýva, že žalobca dňa 15. novembra 2017 prišiel do zamestnania o 06:55 hod. a zo zamestnania odišiel\no 14:31 hod. Z aktivity vykonanej na služobnom počítači žalobcu V.-XXX s IP adresou XXX.X.XX.XX\nvyplýva, že žalobca od okamihu kedy zaevidoval svoj príchod do zamestnania cez virtuálny snímač\ndochádzky začal vykonávať činnosti pre iné osoby, pričom takto pokračoval celý pracovný deň. Žalobca\n\ncelý časový úsek, v ktorom mal dňa 15. novembra 2017 vykonávať štátnu službu a byť služobnému\núradu k dispozícií, sa výkonu štátnej služby nijako nevenoval a v prospech finančnej správy, od\nktorej poberal funkčný plat, nič nevykonal; práve naopak služobným úradom zverené predmety ako\nslužobný počítač a pripojenie na internet a najmä údaje sústredené v internom informačnom systéme\nfinančnej správy DWH využíval na výkon práce pre iného. Z predmetného prehľadu sú evidentné\nčasové údaje, kedy vykonával tzv. „doregistráciu“ daňových subjektov: 06:55, 07:20, 07:41, 07:50,\n07:57, 08:10, 08:17, 08:18, 08:28, 08:36, 08:56, 09:04, 09:10, 09:17, 09:28, 09:46, 09:53, 10:30, 10:57,\n11:11, 11:12, 11:19, 11:26, 11:29, 11:35, 11:43,11:50, 12:00,12:08,12:15, 12:23,12:30,12:40, 12:48,\n12:51, 12:55,13.02 hod. Z uvedených dôkazov vyplýva, že doregistrácia jedného subjektu trvala v\nprieme 15-20 minút. V tejto súvislosti zdôraznil, že za útok na majetok zamestnávateľa možno rozumieť\nsituáciu, keď zamestnanec predstiera výkon práce pre zamestnávateľa, nakoľko žalobca síce dňa\n15. novembra 2017 zaznamenal o 06:55 hod. príchod do zamestnania, ale výkonu štátnej služby v\nprospech štátu sa nevenoval, keďže od okamihu svojho príchodu o 06:55 hod. začal preukázateľne\nvykonávať, ako sám priznal „doregistráciu“ daňových subjektov, na ktorú nebol z funkcie odborného\nradcu na štátnozamestnaneckom mieste kontrolór ODK 4 povinný a ani oprávnený. Žalobca si svojvoľne\nvykonával činnosti, ktoré mu nepatrili, a ktoré mu nijako nevyplývali z opisu jeho štátnozamestnaneckého\nmiesta a ktorých výkon mali realizovať daňové subjekty sami. Tým služobnému úradu vznikla škoda,\nuvedená a špecifikovaná v podaní zo dňa 27. júna 2022. K obsahu údajov v analytickom liste DWH\nsystéme argumentoval tým, že adresy daňového subjektu, identifikačné údaje (DIČ, IČO, rodné číslo),\nzoznamy podaných daňových priznaní za vybranú daň ako napr. DPH, daň z prijmú právnickej či\nfyzickej osoby, zoznam kontrol/miestnych zisťovaní, tabuľka nedoplatkov/preplatkov daňového subjektu\nku koncu každého účtovného obdobia ako i ku koncu roka, zoznam podaných účtovných výkazov a\núčtovných závierok, ukazovatele o finančno-ekonomickej analýze podniku, zoznam platieb, prehľad\ndokumentov za daňový subjekt, procesné schémy a mnohé ďalšie „Analytický list“ bol nasadený do\nprevádzky v roku 2008 a plne nahradil po zavedení nového produkčného systému jednotný spis\ndaňového subjektu. „Analytický list“ DWH ako interný informačný systém finančnej správy má však slúžiť\nvýlučne užívateľom - zamestnancom finančnej správy, disponujúcim prístupom do tohto modulu, ktorý\nje na základe vyplneného a nadriadeným podpísaného evidenčné listu DWH, a výlučne v spojitosti\ns plnením ich služobných úloh. Nemôže byť vôbec sporné, že tieto údaje tvoria daňové tajomstvo\na niektoré ako rodné číslo, dátum narodenia, adresa konateľa sú osobnými údajmi. Podľa § 11\nods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších prípadov platí: „Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto\nsa ho dozvedel, a môže byť použité len na plnenie úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov\nalebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“ Z uvedeného je nesporné, že\npredmetom údajov v DWH boli údaje osobitne chránené jednak ako daňové tajomstvo a tiež ako\nosobné údaje. Napokon k posúdeniu intenzity porušenia služobnej disciplíny akcentoval, že závažná\nmiera intenzity porušenia služobnej disciplíny, ktorej sa žalobca dopustil, vyplýva z neoprávneného\nvyužitia/použitia informácií sústredených v internom informačnom systéme žalovaného, adresovanom\niba jeho oprávneným užívateľom t. j. zamestnancom žalovaného pôsobiacim na vybraných pracovných\npozíciách s pridelenými prístupovými právami na základe požiadavky príslušného nadriadeného na\nposkytnutie prístupových dát, výlučne na plnenie služobných úloh, pre potreby súkromného a s výkonom\nštátnej služby nijako nesúvisiaceho charakteru. Žalovaný v kontexte uvedeného podotkol, že je potrebné\nkonanie žalobcu vyhodnotiť vo všetkých súvislostiach s prihliadnutím na osobitné postavenie žalovaného\nv rámci systému orgánov štátnej správy, ktorého prioritnou úlohou je zabezpečovať správny výber\ndaní. Žalobca opakovane v priebehu konania, napokon aj v rámci vyjadrenia k dovolaniu opätovne\nzdôraznil, že pri spracovaní žiadosti daňových subjektov s cieľom získania prístupu k elektronickej\nkomunikácii s finančnou správou, mu boli údaje daňových subjektov známe, preto ich nezískaval\nz informačného systému finančnej správy. Podľa jeho názoru preto nedošlo k zneužitiu informácií.\nŽalovanému nespôsobil škodu a všetky pracovné úlohy vyplývajúce mu z jeho funkčného zaradenia\nsi v danom období splnil, čoho dôkazom je, že zo strany žalovaného nedostal žiadne upozornenia ani\nnapomenutie. Svoje konanie oľutoval, ako aj vysvetlil jeho motív. Napokon podotkol, že na základe jeho\nžiadosti po právoplatnom rozhodnutí súdu požiadal zo zdravotných dôvodov o uvoľnenie zo služobného\npomeru. Rozhodnutím riaditeľa Daňového úradu Prešov č. XXXXXX/XXXX z 9. augusta 2021 bol\nuvoľnený zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy dňom 30. septembra 2021.\n20. Zo Služobného poriadku č. 2/2017 účinného od 1. júna 2017 (v spise na č. l. 37 až 41) tretieho\noddielu ods. 3.1, písm. c), e), j), q) a s) vyplýva, že závažného porušenia služobnej disciplíny sa štátny\nzamestnanec dopustí najmä tým, že: c) zneužije informácie získané v súvislosti s výkonom štátnej služby\n\nna vlastný prospech alebo na prospech iného, e) vykonáva činnosť, ktorá ohrozuje dôveru verejnosti\na služobného úradu v nestrannosť a objektívnosť jeho konania a rozhodovania, j) spreneverí zverené\nfinančné prostriedky alebo iné ceniny, odcudzí alebo úmyselne poškodí majetok v správe služobného\núradu alebo taký majetok neoprávnene použije, q) poruší povinnosť mlčanlivosti ustanovenú zákonom o\nštátnej službe a s tým spojené spôsobenie škody (rovnako sa posudzuje akékoľvek zneužitie informácii\nzískaných pri výkone štátnej služby), s) dopustí sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu\nslužobného úradu s jeho osobnými záujmami. S obsahom služobného poriadku bol žalobca oboznámený\n15. júna 2017 na porade pracovníkov Daňového úradu Prešov (v spise na č. l. 44).\n21. K otázke týkajúcej sa posúdenia intenzity porušenia služobnej disciplíny štátnym zamestnancom\ndovolací súd v prvom rade uvádza, že zákon č. 55/2017 Z. z. je zákonom lex specialis, preto\nnie je možné porovnávať disciplinárnu zodpovednosť štátneho zamestnanca s porušením pracovnej\ndisciplíny ostatných pracovníkov, ktorých činnosť je založená na zmluvnom vzťahu a posudzuje sa\npodľa Zákonníka práce. Z tohto pohľadu je nevyhnutné vychádzať z obsahu zákona č. 55/2017\nZ. z., v zmysle ktorého sa úprava postavenia štátnych zamestnancov považuje za dôležitú oblasť\nspoločenských vzťahov a na účely tohto zákona sa za štátnu službu považuje činnosť zameraná na\nplnenie úloh orgánu štátnej správy, alebo úloh iného štátneho orgánu na plnenie štátnych záležitostí.\nŠtátni zamestnanci sa v podstatnej miere priamo zúčastňujú na tvorbe a realizácii výkonu štátnej správy.\nZároveň je štátna služba budovaná na princípoch, ktorými sa riadia štátni zamestnanci pri výkone\nštátnej služby a služobné úrady pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahoch. V povinnostiach\nštátneho zamestnanca sa taktiež odrážajú niektoré z princípov štátnej služby, ako napr. princíp politickej\nneutrality a princíp nestrannosti, princíp zákonnosti a princíp profesionality. Plnenie služobných úloh\nna základe definovaných kvalitatívnych kritérií (osobne, riadne, svedomite, čestne a včas) je jednou\nzo základných povinností, ktorá súvisí s vykonávaním štátnej služby. Služobné úlohy vo všeobecnosti\nvyplývajú z okruhu činností, ktoré sú uvedené v služobnej zmluve štátneho zamestnanca a v opise\nštátnozamestnaneckého miesta. Povinnosť štátneho zamestnanca oznámiť akýkoľvek konflikt záujmov\nsleduje cieľ ochrany verejného záujmu a vykonávania štátnej služby nestranne a nezaujatým spôsobom.\nKonfliktom záujmov je akákoľvek skutočnosť, ktorá môže ovplyvniť vykonávanie štátnej služby v\nspojitosti s existenciou osobných záujmov. Konflikt záujmov môže mať charakter vzťahu k veci alebo\nk osobe. Vzťahom k veci sa rozumie akýkoľvek vzťah k predmetu vykonávania štátnej služby, ktorý\nby mohol ohroziť verejný záujem. Nemusí ísť pri tom iba o osobný vzťah. Existencia konfliktu záujmov\nsúvisiaca so vzťahom k osobe nemusí byť daná iba v zmysle blízkej osoby podľa jej definície § 116\nObčianskeho zákonníka, ale aj akejkoľvek spriaznenej osoby štátneho zamestnanca.\n22. Štátny zamestnanec koná nestranne, najmä ak, koná a rozhoduje objektívne a odborne, navrhuje\nalebo prijíma riešenia vždy v súlade s verejným záujmom; sa nenechá pri konaní a rozhodovaní\novplyvniť svojimi pozitívnymi alebo negatívnymi vzťahmi ku konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej\nosobe; nezvýhodňuje žiadnu fyzickú osobu alebo právnickú osobu; koná tak, že pri riešení zhodných\nalebo obdobných prípadov medzi jednotlivými postupmi a výstupmi nevznikajú rozdiely, ktoré nie je\nmožné odôvodniť objektívnymi skutočnosťami, najmä konkrétnymi rozdielnymi okolnosťami prípadu;\nvystupuje vo vzťahu k fyzickej osobe a právnickej osobe tak, že ju úmyselne alebo z nedbanlivosti\nneuvádza do omylu, informuje ju zrozumiteľne o jej právach a povinnostiach, okolnosti posudzuje bez\nuprednostňovania svojho osobného záujmu a v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi\npredpismi; nezneužíva svoje postavenie v štátnej službe na získanie výhody pre seba alebo inú fyzickú\nosobu alebo právnickú osobu alebo na spôsobenie nevýhody pre ostatných; sa zdrží konania, ktoré\nmôže ohroziť dôveru v nestrannosť jeho rozhodovania a konania; sa správa aj mimo výkonu štátnej\nslužby tak, že zachováva a posilňuje dôveru verejnosti v objektívnosť a nestrannosť štátnej služby (§\n111 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z.).\n23. Porušenie služobnej disciplíny je dôvodom na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru\nvýpoveďou pri menej závažnom porušení služobnej disciplíny, ale aj okamžitým skončením\nštátnozamestnaneckého pomeru pri závažnom porušení služobnej disciplíny. Zákon č. 55/2017 Z.\nz. nedefinuje a ani neobsahuje zoznam uvedených dvoch kategórií porušenia služobnej disciplíny.\nOtázka porušenia alebo nesplnenia konkrétnej povinnosti štátnym zamestnancom vzhľadom na mieru\nzávažnosti je na posúdení služobného úradu prostredníctvom internej úpravy v služobnom poriadku.\nJediným dôvodom okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom je\nzávažné porušenie služobnej disciplíny. Aj pri existencii takéhoto dôvodu je na zvážení služobného\núradu, či bude postupovať takýmto spôsobom alebo štátnozamestnanecký pomer ukončí výpoveďou.\n\n24. V preskúmavanej veci súdy nižších inštancií nesprávne posúdili intenzitu porušenia služobnej\ndisciplíny, pokiaľ náležite nevyhodnotili povinnosti štátneho zamestnanca vyplývajúce nielen zo zákona\nč. 55/2017 Z. z., ale najmä zo Služobného poriadku č. 2/2017 tretieho oddielu ods. 3.1, písm. c),\ne), j), q) a s). Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie závažnosti konania žalobcu ako kontrolóra\ndaňových subjektov bolo, že v rámci určenej pracovnej doby reálne neplnil úlohy štátnej služby,\nale vykonával práce nesúvisiace s opisom jeho štátnozamestnaneckého miesta, využíval údaje z\ninformačného systému žalovaného, ku ktorým mal prístup vzhľadom na jeho pracovné zaradenie,\nktoré tvoria daňové tajomstvo a sú osobnými údajmi, ktoré nesmel v tejto súvislosti používať mimo\nplnenia pracovných úloh. Závažná miera intenzity porušenia služobnej disciplíny v danom prípade\nvyplýva z neoprávneného využitia resp. použitia informácii sústredených v internom informačnom\nsystéme žalovaného, určenom iba jeho oprávneným užívateľom výlučne na plnenie služobných úloh.\nBez ohľadu na skutkové okolnosti týkajúce sa jeho rodinných príslušníkov, ich nepriaznivý zdravotný\nstav, ktorými sa žalobcami snažil vysvetliť a ospravedlniť jeho konanie, s prihliadnutím na postavenie\nžalobcu ako kontrolóra daňového subjektu, ktoré uvedené skutkové okolnosti je neprípustné zohľadniť\na považovať ich za rozhodujúce pri posúdení intenzity porušenia služobnej disciplíny žalobcu. Podľa\nnázoru dovolacieho súdu, použite údajov tvoriacich daňové tajomstvo a obsahujúce osobné údaje z\ninformačného systému zamestnávateľa, ktorý mal zamestnanec pridelený za účelom plnenia služobných\núloh vo svoj prospech alebo na prospech tretích osôb, vrátane blízkych resp. na akýkoľvek iný účel\nnesúvisiaci s plnením služobných úloh, je možné považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny.\nNapokon sám žalobca si bol vedomý porušenia služobných povinností tým, že využil údaje, ktoré mal k\ndispozícii z titulu pracovného zaradenia kontrolóra na splnenie zákonnej povinnosti daňových subjektov\npre seba a tretie osoby. Do úvahy preto neprichádza ani zohľadnenie plnenie služobných povinnosti s\nplnením povinnosti vyplývajúcich zo zákona č. 36/2005 Z. z.\n25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto dovolateľ dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie\nintenzity porušenia služobnej disciplíny ako menej závažné, s ktorým záverom sa dovolací súd\nnestotožnil. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd napadnutý rozsudok v potvrdzujúcom výroku\no určení neplatnosti výpovede zrušil v súlade s § 449 ods. 1 CSP a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil\nna ďalšie konanie (§ 450 v spojení § 390 CSP). Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia\ndovolací súd vecne neposudzoval uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP vo vzťahu k\npotvrdzujúcemu výroku vo veci samej.\n26. Podľa § 455 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a a k bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.\n27. V ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu opätovne prejednať a rozhodnúť o odvolaní\nžalovaného. Vysloveným právnym záverom vyplývajúcim najmä z bodu 24 odôvodnenia, v kontexte\nzhodnotenia okolností danej veci, ako aj právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona č. 55/2017 Z. z. ako lex\nspecilias je odvolací súd viazaný v súlade s princípom právnej istoty (§ 455 CSP, R 76/2016).\n28. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP proti výroku o odmietnutí odvolania\nproti výroku o vylúčení nároku na náhradu funkčného platu, dovolateľ argumentoval tým, že všetky\nkonania týkajúce sa určenia namietanej neplatnosti výpovede, určenia o ďalšom trvaní zamestnávania\na o náhrade mzdy spolu súvisia. Z uvedeného dôvodu považoval odmietnutie odvolania za arbitrárne.\n29. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n30. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n\n31. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n32. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n33. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).\n34. Podľa § 166 ods. 2 CSP ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak\nodpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.\n35. Rozhodnutie súdu o vylúčení veci na samostatné konanie je rozhodnutím, ktorým sa upravuje\nvedenie konania, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Z uvedeného dôvodu preto postupom\nodvolacieho súdu nedošlo k porušeniu procesných práv žalovaného a ani k vydaniu arbitrárneho\nrozhodnutia. Odvolací súd správne postupoval ak odvolanie proti uvedenému výroku odmietol ako\nneprípustné v súlade s ustanoveniami § 355 ods. 2, § 357 a § 386 písm. c) CSP.\n36. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo\nmožné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že\nby zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 383/06), čo sa netýka\npreskúmavanej veci.\n37. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd konštatuje, že v procesnom postupe odvolacieho súdu\nvo vzťahu k uvedenému výroku, nezistil existenciu vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, preto\ndovolanie proti uvedenému výroku odmietol ako neprípustné v súlade s § 420 písm. f) CSP.\n38. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v súlade §\n453 ods. 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP.\n39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13CoPr/3/2024", "guid": "e093e644-b7b3-4c3d-8fc2-7285209aaf29:02765a54-b15b-48d6-9ee9-dee58d9cba22", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}