{"guid": "63be5082-0a7e-4760-9b9d-2431c88df4f7:645721c3-5743-49cf-9638-1d9b0ea55f4f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8718202770.1", "spisova_znacka": "5Cdo/97/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/97/2023 z 30. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2025, sp. zn. 5Cdo/97/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:8718202770.1", "identifikacne_cislo": "8718202770", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "sudca_id": 297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-297", "datum_vydania": "2025-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/645721c3-5743-49cf-9638-1d9b0ea55f4f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8718202770.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8718202770.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8718202770.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/97/2023\n8718202770\n30. 01. 2025\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2025:8718202770.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ M. S., nar. W., bytom G. a 2/ Z. S., nar. W., bytom\nE., proti žalovaným: 1/ Prvá stavebná sporiteľňa a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335\n004, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, IČO:\n36 860 662, 2/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s. r. o., so sídlom Masarykova 21, Košice, IČO: 36\n583 936 a 3/ T. E., nar. W., bytom D., zast. advokátkou JUDr. Máriou Didekovou, so sídlom Zdravotnícka\n2, Poprad, o neplatnosť dobrovoľnej dražby s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Poprad pod\nsp. zn. 20C/25/2018, o dovolaní žalovaného 1/ a žalovaného 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nz 15. júna 2022 sp. zn. 2Co/44/2021, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 15. júna 2022 sp. zn. 2Co/44/2021 v celom rozsahu z r u š u j\ne a vec vracia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 14. januára\n2019 č. k. 20C/25/2018-127 (ďalej len „rozsudok okresného súdu, prvý v poradí“ alebo „rozhodnutie súdu\nprvej inštancie, prvé v poradí“) žalobu zamietol (prvá výroková veta). Druhou výrokovou vetou rozhodol,\nže žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú voči žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o\nktorých súd rozhodne samostatným uznesením.\n1.1. Z odôvodenia rozsudku súdu prvej inštancie (prvého v poradí) vyplýva, že konal o žalobe žalobcov,\nktorí sa domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodu, že zmluva o úvere (medziúvere),\nktorá bola podkladom pre vykonanie dobrovoľnej dražby je zmätočná, nie je z nej jasné, čo všetko\nsi veriteľ bude uplatňovať; žalovaný 1/ si vo vyhlásení pravosti pohľadávky uplatnil aj úrok zo zmluvy\naj úrok z omeškania; namietli podhodnotenie predmetu dražby a skutočnosť, že v čase dražby bola\nnehnuteľnosť obývaná. Okresný súd rozsudok (prvý v poradí) založil na závere, že nezistil v postupe\npri vykonaní dražby žiadne porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách\n(ďalej len „zákon č. 527/2002 Z. z.“); žalobcovia neuviedli, z akého dôvodu by mala byť záložná zmluva\nneplatná.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na základe odvolania žalobcov\n1/ a 2/ uznesením z 23. októbra 2019 č. k. 2Co/79/2019-199 (ďalej aj „zrušujúce uznesenie“) rozsudok\nsúdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n2.1. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu, že úverová zmluva, na základe ktorej\nžalovaný 1/ realizoval záložné právo, nebola doposiaľ podrobená súdnej kontrole zmluvných podmienok\na okresný súd nevyhodnotil opodstatnenosť námietok žalobcov v súvislosti s oprávnením\nžalovaného 1/ okamžite zosplatniť úver. Rozsudok okresného súdu (prvý v poradí) považoval\nodvolací súd za nepreskúmateľný, ktorým sa strane sporu odňala možnosť v odvolacom konaní riadne\nbrániť svoje práva a oprávnené záujmy; je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému\nalebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.\n\n2.2. Odvolací súd uložil okresnému súdu v ďalšom konaní podrobiť úverovú zmluvu súdnej\nkontrole zmluvných podmienok, predovšetkým pokiaľ ide o námietky žalobcov v súvislosti s\ntvrdeným neplatným okamžitým zosplatnením úveru. Okresný súd sa mal vyrovnať aj s predajom\nnehnuteľností ako obydlia žalobcov, keďže záložné právo bolo možné vykonať aj súdnou cestou pri\nzachovaní záložného práva pri narastaní úrokov z omeškania, ale pri možnosti splátok tak v základnom\nako aj v exekučnom konaní.\n3. Okresný súd Poprad rozsudkom z 30. júna 2020 č. k. 20C/25/2018-256 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu, druhý v poradí“ alebo „rozhodnutie okresného súdu, druhé v poradí“) určil,\nže dobrovoľná dražba vykonaná 10. 05. 2018 žalovaným 2/, osvedčená Notárskou zápisnicou N\n77/2018, Nz 14884/2018, NCRIs 15180/2018 z 10. 05. 2018, v rámci ktorej boli vydražené nehnuteľnosti\nnachádzajúce sa v Okrese S., obci F., katastrálne územie F., zapísané na LV č. XXX, rodinný dom\nsúp. č. XXX na parcele C-KN parc. č. 219/2 v podiele 1/1, postavený na pozemku - parcele C-KN\nparc. č. 219/2 o výmere 194 m2 v podiele 1/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v prospech\nžalovaného 3/, je neplatná (prvá výroková veta). Druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalobcovia 1/\na 2/ majú voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd\nrozhodne samostatným uznesením.\n3.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, druhého v poradí, vyplýva, že žalobcovia\nsa domáhali určenia, že dražba vykonaná na nehnuteľnostiach v ich vlastníctve je neplatná. Žalovaní s\npodanou žalobou nesúhlasili. Okresný súd nárok žalobcov právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 7 ods. 1,\nods. 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, ods. 4, ods. 5, § 12 ods. 1, ods. 4, ods. 5, § 13 ods. 1, ods. 2, § 13a\nods. 2, § 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 10, § 21 ods. 2, ods. 4, § 22 ods. 1, ods. 2, § 25 ods. 1, ods. 2\nzákona č. 527/2002 Z. z. Aplikoval tiež § 151j ods. 2 a § 151md ods. 1 písm. i) Občianskeho zákonníka.\n3.2. Okresný súd konajúci o žalobe o určenie neplatnosti dražby na základe vykonaného dokazovania\nustálil, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote. Za nesporné považoval, že medzi žalobcami\na žalovaným 1/ bola dňa 28. mája 2012 uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a\nstavebnom úvere; uvedenú zmluvu okresný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Spolu so zmluvou\no mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere žalobcovia 1/ a 2/ so žalovaným 1/ uzavreli zmluvu o\nzriadení záložného práva, ktorou bola zabezpečená pohľadávka žalovaného 1/ vzniknutá zo zmluvy o\nmimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.\n3.3. Okresný súd skúmal, či pri predaji nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe boli dodržané ustanovenia\nzákona č. 527/2002 Z. z. Poukázal na obsah záložnej zmluvy, podľa ktorých je záložným právom\nzabezpečená pohľadávka, ktorá predstavuje rozdiel cieľovej sumy a nasporenej sumy; tieto údaje mal\nmať žalovaný 1/ nepochybne k dispozícii a mal vedieť ich preukázať. Ak žalovaný 1/ vyhlásil mimoriadnu\nsplatnosť úveru vo výške 24.093,47 eur, nemožno konštatovať, že táto suma bola zabezpečená\nzáložným právom. Existovali pochybnosti o skutočnom rozsahu záložného práva a zabezpečenej\npohľadávky; ak nebolo možné preveriť výšku zabezpečenej pohľadávky a proporcionalitu zásahu vo\nforme výkonu záložného práva a dobrovoľnej dražby, nemožno pri výkone dražby konštatovať správnosť\npostupu žalovaných 1/ a 2/. Okresný súd uzavrel, že minimálne vyhlásenie pravosti a výšky pohľadávky\nbolo sporné. Žalovaný 1/ ako záložný veriteľ ani v priebehu konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby\nneozrejmil, z čoho pohľadávka pozostáva; vyhlásenie mimoriadnej splatnosti uvádza výšku splatnej\npohľadávky na sumu 24.093,47 eur.\n3.4. Vyhodnotením skutkového stavu a aplikácie príslušných ustanovení právnych predpisov okresný\nsúd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná; žalobcovia preukázali aj naliehavý právny záujem na\npožadovanom určení. Mal za to, že žalovaný 1/ si nesplnil svoje zákonné povinnosti; nebola preukázaná\npravosť a výška pohľadávky žalovaného 1/, pre ktorú navrhol vykonanie dobrovoľnej dražby, nepredložil\nrelevantné doklady o spôsobe výpočtu záväzkov a ani nepreukázal splatnosť pohľadávky. K\noznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nepredložil výpočet istiny a príslušenstva. Žalovaný\n2/ nedodržal zákonnú povinnosť uvedenú v § 13a ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.\n3.5. Súd prvej inštancie napokon dodal, že strata obydlia z dôvodu, že žalobcovia a žalovaný 1/\npodpísali záložnú zmluvu a žalovaný 1/ znemožnil nepredložením dokladov revíziu zmluvného vzťahu\nsúdom, je neprípustná. Žalovaný 1/ ani nepreukázal, že by žalobcovia mali možnosť záložnú zmluvu\n\npreštudovať a boli poučení o jej následkoch. Z uvedeného vyvodil zanedbanie odbornej starostlivosti\nzo strany žalovaného 1/. Zdôraznil, že žalobcovia 1/ a 2/ majú zabezpečené ústavou právo vlastniť\nmajetok, ktoré obsahuje aj právo ho užívať. Bolo potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu\na vyhodnotiť, ktorému právu je potrebné dať prioritu.\n3.6. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Pri rozhodovaní o trovách\nkonania aplikoval § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP; za v spore úspešných považoval žalobcov\n1/ a 2/ preto im voči žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n4. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 15. júna 2022 č. k. 2Co/44/2021-383 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku I. a vo výroku\no trovách prvoinštančného konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 1/ (prvá výroková veta),\nrozsudok okresného súdu zmenil vo výroku II. v časti náhrady trov konania medzi žalobcami a\nžalovanými 2/ a 3/ tak, že vo vzťahu medzi týmito stranami nepriznal náhradu trov prvoinštančného\nkonania (druhá výroková veta). Treťou výrokovou vetou stranám náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal.\n4.1. Odvolací súd konajúci o odvolaniach žalovaného 1/ a žalovaného 3/ rozsudok okresného súdu\npostupom podľa § 387 CSP vo veci samej potvrdil. Nemal pochybnosť o správnosti skutkových záverov\nokresného súdu ohľadne konštatovania, že medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 1/ bola uzatvorená\nzmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere majúca charakter zmluvy spotrebiteľskej a\nzároveň bola dňa 17. 05. 2012 medzi týmito stranami uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva\npodľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti\npatriace do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Odvolací súd poukázal na možnosť\nrôznych spôsobov výkonu záložného práva; žalovaný 1/ volil výkon záložného práva prostredníctvom\ndobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. Poukázal na inštitút dobrovoľnej dražby, v ktorom\nje záložca počas trvania záložného práva vystavený konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa,\nktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky plní na účely výkonu záložného\npráva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva žalobcov. Písomné vyhlásenie\nnavrhovateľa dražby sa týka pravosti pohľadávky, ktorá svedčí o existencii a uplatniteľnosti existujúcej\npohľadávky, jej výšky ku dňu podania návrhu na vykonanie dražby a splatnosti pohľadávky, ktorá\nje základnou podmienkou aktivovania uhradzovacích funkcií záložného práva. Relevantnou otázkou\npísomného vyhlásenia navrhovateľa dražby je nielen pravosť pohľadávky, ale aj jej výška, nakoľko\npri stanovení výšky môže dôjsť k posúdeniu primeranosti alebo neprimeranosti výkonu záložného\npráva. Do vyčíslenia pohľadávky navrhovateľ dražby ingeruje aj rôzne sankcie, ktoré v konečnom\ndôsledku navyšujú dlh dlžníka. V spotrebiteľskej praxi sa táto tendencia viaže osobitne k plneniam z\nneprijateľných zmluvných podmienok, ktoré vstupujú do umelého navyšovania vymáhanej pohľadávky v\nprocese dražby. Napokon aj samotné určenie splatnosti v zmluve o hlavnom záväzku môže byť založené\nna neplatnej zmluvnej podmienke alebo na podmienke, ktorá je neplatná pre jej neprijateľnosť.\n4.2. Suma, pre ktorú žalovaný 1/ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a následne pristúpil k výkonu\ndobrovoľnej dražby predstavovala sumu 24.093,47 eur; z akých konkrétnych zložiek táto suma\npozostávala už žalovaným 1/ špecifikované nebolo a nebolo to zistiteľné ani pre okresný, resp.\nodvolací súd. Žalovaným 1/ uvedená výška pohľadávky tvorí nepreskúmateľnú sumu, na základe\nktorej nemožno posúdiť, či do tejto neboli zahrnuté aj plnenia vzniknuté z neprijateľných zmluvných\npodmienok. Nebolo možné zistiť, akým spôsobom žalovaný 1/ pristúpil k zosplatneniu celého úveru; nie\nje zrejmé, s omeškaním, ktorých konkrétnych splátok mali byť žalobcovia v omeškaní a prehľad\nsplácania úveru žalovaný 1/ predložil až v štádiu odvolacieho konania. Na dôkazy predložené\naž v odvolacom konaní žalovaným 1/, riadne poučeným o jeho procesných právach, odvolací súd už\nprihliadnuť nemohol s poukazom na § 366 CSP. Okrem iného tak nebolo možné relevantným spôsobom\nposúdiť aj primeranosť výkonu záložného práva s ohľadom na hodnotu dražených nehnuteľností\npredstavujúcich obydlie žalobcov 1/ a 2/. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu\n(druhý v poradí) ako vecne správny potvrdil.\n4.3. Odvolací súd preskúmal výrok rozsudku okresného súdu (druhého v poradí) ako výrok závislý a\ndospel k záveru o potrebe aplikácie § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi\nžalobcami a žalovanými 2/ a 3/. Zohľadnil charakter prejednávanej veci a skutočnosť, že súd prvej\ninštancie opodstatnene vyhodnotil neplatnosť dobrovoľnej dražby s poukazom na postup žalovaného\n\n1/. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovanými 2/\na 3/ zmenil postupom podľa § 388 CSP tak, že vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanými\n2/ a 3/ náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania\nodvolací súd aplikoval § 396 ods. 1 v spojení s § 255 CSP; stranám sporu náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\n5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ (ďalej aj „dovolateľ 1/“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odvodil z § 420 písm. f) CSP ako aj z § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhol, aby dovolací\nsúd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému 1/ prizná\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu.\n5.1. Pokiaľ dovolateľ 1/ uplatnil dovolací dôvod uvedený v § 420 písm. f) CSP namietal procesný postup\nodvolacieho súdu, ktorý konal v rozpore s § 366 CSP, keď neprihliadol na dôkaz predložený žalovaným 1/\nspolu s odvolaním voči rozsudku súdu prvej inštancie, čím porušil princíp rovného postavenia strán sporu\npodľa článku 6 ods. 1 Základných princípov CSP. Dovolateľ 1/ tiež namietal, že súdy nižších inštancií\nnevykonali v rámci prejednávanej veci test proporcionality medzi dvoma základnými právami, a to\nprávom záložného veriteľa vlastniť majetok (do ktorého práva bolo zasiahnuté nesplnením si povinnosti\nplniť zo strany záložného dlžníka) a právom záložcu vlastniť majetok (záloh) a zásahu do jeho\npráva na nedotknuteľnosť obydlia.\n5.2. V súvislosti s tvrdeným porušením rovného postavenia strán žalovaný 1/ zdôraznil, že žalobcovia\nv rámci konania pred súdom prvej inštancie nerozporovali pravosť a výšku pohľadávky, pre ktorú\nžalovaný 1/ navrhol výkon dobrovoľnej dražby, a preto žalovaný 1/ nemal dôvod preukazovať, z čoho\nkonkrétne daná suma pozostáva. Dôkazným návrhom predloženým až v odvolacom konaní reagoval\nna závery súdu prvej inštancie, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie. Mal za to, že výška a\npravosť pohľadávky nebola zo strany žalobcov nijakým spôsobom popretá, a preto výška pohľadávky\nbola nespornou s poukazom na § 151 ods. 1 CSP. Pokiaľ žalobcovia napadli vyhlásenie mimoriadnej\nsplatnosti úveru, toto považovali za neplatné z dôvodu, že žalovaný 1/ ako veriteľ vo vyhlásení o\npredčasnej splatnosti úveru neuviedol, pre splatnosť ktorej splátky k vyhláseniu predčasnej splatnosti\npristúpil. Ak teda odvolací súd neprihliadol na v odvolacom konaní predložený dôkaz - prehľad splácania\núveru, dovolateľ 1/ uzavrel, že išlo o dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom\nprvej inštancie.\n5.3. Odvolací súd v napadnutom rozsudku výslovne uviedol, že neposudzoval primeranosť výkonu\nzáložného práva s ohľadom na hodnotu dražených nehnuteľností z dôvodu nedostatočnej možnosti\nskúmať výšku a následne aj splatnosť pohľadávky. Nepristúpil tak k testu proporcionality medzi\nzákladnými právami žalobcov a žalovaného 1/. Žalovaný 1/ navyše tvrdil, že výkonu záložného\npráva dobrovoľnou dražbou nebráni skutočnosť, že predmet zálohu je obydlie žalobcov; zo\nžiadneho právneho predpisu nevyplýva absolútna nedotknuteľnosť obydlia. Tento záver je súladný s\nrozhodovacou praxou Súdneho dvora Európskej únie ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n5.3.1. Svoju argumentáciu podporil tvrdením, že vzhľadom na výšku pohľadávky, pre ktorú navrhol\nvykonať dobrovoľnú dražbu, táto nie je v hrubom nepomere k hodnote zabezpečeného zálohu.\nNavyše predmetné nehnuteľnosti netvoria obydlie žalobcov ako konštatoval odvolací súd, nakoľko od\nroku 2018 v nehnuteľnostiach býva a udržuje ich vydražiteľ (žalovaný 3/).\n5.4. Pokiaľ dovolateľ 1/ uplatnil dovolací dôvod uvedený v § 421 ods. 1 písm. b) CSP, nastolil právne\notázky:\nI. V prípade, ak veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa\n§ 565 Občianskeho zákonníka a ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v\nsplátkach, nešpecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ požiadal o zaplatenie celej pohľadávky\nnespôsobuje absolútnu neplatnosť tohto jednostranného právneho úkonu veriteľa.\nII. Žiadosť veriteľa o zaplatenie celého dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemusí obsahovať\nurčenie konkrétnej splátky, pre ktorú požiadal o zaplatenie dlhu.\n5.4.1. Dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení dovolateľ 1/ odôvodnil tým, že\nsúdy nižších inštancií nesprávne vyložili § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré\nneupravujú obsahové náležitosti žiadosti veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky ani upozornenia\n\nveriteľa na uplatnenie práva úver zosplatniť. Záver odvolacieho súdu, že neuvedenie konkrétnej splátky,\npre ktorú žalovaný 1/ vyhlásil predčasne splatným celý dlh, vyplývajúci z úveru, predstavuje absolútnu\nneplatnosť tohto právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu jeho neurčitosti.\nZdôraznil, že ak by odvolací súd nastolené právne otázky vyložil súladne so zákonom, nemohol\nby dôjsť k záveru, že vyhlásenie žalovaného 1/ o mimoriadnej splatnosti úveru je absolútne neplatné\npodľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie aj žalovaný 3/ (ďalej aj „dovolateľ 3/“), v ktorom\nnavrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu vo výroku I. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nUplatnil dovolací dôvod uvedený v § 420 písm. f) CSP.\n6.1. Žalovaný 3/ poukázal na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, v ktorom tento uložil súdu\nprvej inštancie povinnosť zaoberať sa aj predajom nehnuteľností ako obydlia žalobcov. Touto otázkou\nsa okresný súd zaoberal, absolútne sa však nezaoberal neplatnosťou dražby z hľadiska, že táto\nbude zásahom do práva na obydlie žalovaného 3/ a jeho rodiny. Vo vzťahu k žalovanému 3/ ide o\nnehnuteľnosť, ktorá je jeho domovom, nadobudol ju dobromyseľne, zveľadil ju a investoval do nej.\nNapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu sa uvedeným nezaoberá vôbec a právo žalovaného 3/\nna jeho obydlie zjavne podstatné nie je. Nebolo možné v prípade stretu rovnakého práva a\nrovnakej kvality u dvoch subjektov prihliadať jednostranne len na právo jedného z nich a obsahovo\nrovnaké právo druhého ponechať bez povšimnutia. V prejednávanej veci sa poskytuje väčšia ochrana\nprávu na obydlie u neplatičov - žalobcov 1/ a 2/ cez inštitút ochrany spotrebiteľa pred právom\nna obydlie, rodinný a súkromný život žalovaného 3/.\n6.2. Žalovaný 3/ namietal, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal jeho odvolacou argumentáciou.\nŽalovaný 3/ svoje odvolanie nemohol založiť na argumentácii týkajúcej sa nedostatočne určeného\npríslušenstva pohľadávky, pre ktorú sa výkon záložného práva realizoval, nakoľko ide o vzťahy medzi\nžalobcami 1/ a 2/ a žalovanými 1/ a 2/, o ktorých žalovaný 3/ nemal žiadnu vedomosť. Žalovaný 3/ je\nvšak dotknutý na svojich právach, nakoľko následkom rozsudku zrejme príde so svojou rodinou o svoje\nobydlie. Jeho právami sa doposiaľ nikto nezaoberal. Žalovaný 3/ pripustil, že súd nemusí dať odpoveď\nna každý argument a už vôbec nie sa s ním stotožniť; mal by dať odpoveď na konkrétne námietky\nsporu a jasne a zrozumiteľne odpovedať na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom ochrany. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal\nargumentáciou žalovaného 3/ a nechal ju bez povšimnutia, čoho následkom je nepreskúmateľné\nrozhodnutie majúce za dôsledok porušenie práva na spravodlivý proces.\n7. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovaného 3/ uviedol, že s jeho argumentáciou\nsa stotožňuje; argumentácia žalovaného 3/ podporuje jeho vlastnú argumentáciu o tom, že predmetné\nnehnuteľnosti netvoria a netvorili obydlie žalobcov už od roku 2018, ako nesprávne uviedol odvolací\nsúd.\n8. Iné vyjadrenie podané nebolo.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podali v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany sporu, v ktorých\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpené advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal,\nči sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.\n10. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým,\nže v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n11. Jedným z hlavných znakov charakterizujúcich procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP je zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických\na právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky\nprávne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo\n\nna relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre\nprocesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a\npredstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov\na rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\n12. Vo všeobecnosti k námietkam dovolateľov týkajúcim sa nedostatkov odôvodnenia dovolaním\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu treba uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého\nsúčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z\naspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí\nÚstavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým,\nže všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú\ntak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle\nkonajúcich súdov. Jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu predstavujúcich súčasť práva\nna spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a\nsprávne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 220 CSP, I. ÚS 243/2007). Z\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo\nsvojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda\nna to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre\nširšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola\nzabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov - od 01. 07. 2016 strán sporu\n(IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne\nkonanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak)\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko\nz 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské\npráva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,\nséria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis\nc. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n13. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal zmätočnostnú vadu v zmysle § 421 ods. 1 písm. f) CSP, namietal, že\nodvolací súd mu svojím postupom odňal konať pred súdom a porušil princíp rovného postavenia sporu\ntým, že odmietol vykonať dôkaz, ktorý predložil k dovolaniu (prehľad splátok žalobcov na poskytnutý\núver), a to s poukazom na § 366 CSP.\n13.1. Dovolací súd pripomína, že podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo procesnej\nobrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,\nak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia\nsúdu, c) má nimi byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej\ninštancie.\n13.2. Dovolateľ sám vyvodil prípustnosť uplatnenia prostriedku procesnej obrany - návrhu na vykonanie\ndôkazu - z § 366 písm. d) CSP, podľa jeho názoru ide o dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohol uplatniť\nv konaní pred súdom prvej inštancie. Dôvodil, že otázka pravosti a výšky pohľadávky nebola\nžalobcami 1/ a 2/ v žalobe spochybnená.\n13.3. Uvedená argumentácia žalovaného 1/ neobstojí. Už zo žaloby vyplýva, okrem argumentácie\nsmerujúcej k neplatnosti zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a k\nneplatnosti dražby z dôvodu podhodnotenia ceny draženej nehnuteľnosti, aj argumentácia vo\nvzťahu k neplatnosti vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti úveru. Tento dôvod žalobcovia opreli o tvrdenie\nneurčitosti vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti úveru; o tvrdenie, že z dôvodu absencie doby splatnosti\na celkovej odplaty za úver neboli žalobcovia schopní posúdiť ekonomické dopady vyplývajúce zo zmluvy\n(o mimoriadnom medziúvere a o stavebnom úvere) a zároveň poukazovali na § 53 ods. 4 Občianskeho\n\nzákonníka, ktorý okrem iného definuje, že neprijateľnou podmienkou je ustanovenie zmluvy, ktoré\npožaduje od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy\npreukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve, alebo za ktoré spotrebiteľ\nnedostáva dohodnuté protiplnenie. Uvedené žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu doplnili na\npojednávaní dňa 18. decembra 2018 tvrdením, že je spornosť určenia samotnej výšky dlhu; namietali,\nže do omeškania sa nedostali a k dlhu došlo iba z dôvodu exekúcie (ktorá bola vedená aj na finančné\nprostriedky na stavebnom sporení); tvrdili tiež, že vyhlásenie o pravosti a výške pohľadávky sa\nukázalo ako nesprávne a mylné. Na uvedenom pojednávaní sa žalovaný 1/ nezúčastnil.\n13.4. Argumentáciu ohľadne neplatnosti vyhlásenia úveru za predčasne splatný žalobcovia uviedli aj v\npodanom odvolaní argumentujúc, že zmluva o medziúvere neobsahuje dobu splatnosti a ani celkovú\nodplatu za úver; tvrdili, že neboli schopní posúdiť dopady na ich majetok, ktoré z uzatvorenej zmluvy\nplynú.\n13.5. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení argumentoval aj tým, že je známe, že vo veci žalovaného\n1/ už súdy v minulosti právoplatne rozhodli, že dohodnuté úroky ako cena úverovej\nslužby sú opodstatnené len počas trvania úverovej služby a po splatnosti vzniká nárok na úrok z\nomeškania; z rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, ako sa s touto okolnosťou vysporiada; zo\nžiadneho ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. nevyplýva taká povinnosť záložnému veriteľovi, aby jej\nsplnením mohlo byť garantované, že nevymôže aj plnenie z neprijateľnej podmienky (niet povinnosti\nšpecifikovať pohľadávku pri dobrovoľnej dražbe); úverová zmluva doposiaľ nebola podrobená súdnej\nkontrole zmluvných podmienok a súd prvej inštancie nevyhodnotil opodstatnenosť námietok žalobcov\nv súvislosti s oprávnením žalovaného 1/ okamžite zosplatniť úver; súd prvej inštancie sa bližšie\nnezaoberal skúmaním podmienok, na základe ktorých žalovaný 1/ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru;\nbolo potrebné posúdiť splnenie zákonných podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, aby\nbolo zrejmé, s ktorou splátkou, resp. splátkami bol dlžník v omeškaní a ako dlho bol v omeškaní.\n13.6. Z uvedeného pre dovolací súd vyplýva, že ak nie žalobca v žalobe, tak odvolací súd v zrušujúcom\nuznesení nastoliac otázku ex offo kontroly neprijateľných podmienok nastolil otázku pravosti a výšky\npohľadávky, pre ktorú došlo k realizácii dobrovoľnej dražby.\n13.7. Napriek uvedenému žalovaný 1/ využil svoje právo a z dôvodu pracovnej vyťaženosti sa\nospravedlnil aj z ďalšieho pojednávania na súde prvej inštancie (9. júna 2019) a nereagoval tak na\nargumentáciu žalobcov na pojednávaní smerujúcu k skúmaniu úkonu ukončenia úveru, vyhlásenia\nmimoriadnej splatnosti a k absencii náležitostí zmluvy o úvere. Žalobcovia tvrdili, že došlo k nesprávne\nurčenej výške a splatnosti pohľadávky.\n13.8. Na základe uvedeného nemôže žalovaný 1/ dôvodne tvrdiť, že rozhodnutie (už) súdu prvej\ninštancie bolo pre neho prekvapivé, keď sa okresný súd zaoberal aj správnosťou vyhlásenia veriteľa\no pravosti a výške pohľadávky, pre ktorú navrhol vykonať dobrovoľnú dražbu. Z uvedeného vyplýva\nzáver, že návrhy na doplnenie dokazovania spočívajúce v listinných dôkazoch - výpise z účtu\nmedziúveru a výpise z účtu stavebného úveru - nejde o dôkazy, ktoré žalovaný 1/ bez vlastnej viny\npredložiť nemohol, nakoľko pravosť a výška pohľadávky nebola v konaní pred súdom prvej inštancie\n(pred rozhodnutím vo veci samej druhým rozsudkom) sporná.\n13.9. Zmätočnostnou vadou spočívajúcou v tvrdenom nesprávnom postupe odvolacieho súdu,\nktorý prostriedky procesného útoku uplatnené až v odvolacom konaní, považoval za neprípustnú novotu,\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (a postup, ktorý vydaniu tohto rozhodnutia predchádzal) netrpí.\n14. Dovolateľ 1/ namietal postup súdov nižších inštancií, že v rámci rozhodovania nevykonali\ntest proporcionality medzi dvoma základnými právami a to právom žalovaného 1/ vlastniť majetok\n(disponujúceho pohľadávkou voči žalobcom 1/ a 2/) a právom žalobcov 1/ a 2/ vlastniť majetok a\nich právom na nedotknuteľnosť bývania.\n14.1. Uvedená námietka ako námietka zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP neobstojí. Uvedenú\notázku uložil posúdiť súdu prvej inštancie odvolací súd (súd prvej inštancie sa musí vyrovnať aj s\npredajom nehnuteľností ako obydlím žalobcov). V ďalšom konaní však súdy nižších inštancií dospeli k\nzáveru o neplatnosti dražby z dôvodu, že dražba nebola vykonaná v súlade so zákonom č. 527/2002\n\nZ. z., nakoľko žalovaný 1/ si nesplnil svoje zákonné povinnosti. K otázke základného práva žalobcov\n- práva na obydlie navyše už okresný súd uviedol, že strata obydlia z dôvodu, že žalobcovia podpísali\nzáložnú zmluvu a žalovaný 1/ znemožnil nepredložením dokladov revíziu zmluvného vzťahu súdom, je\nneprípustná. Napokon tiež uviedol, že bolo potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu\na vyhodnotiť, ktorému právu je potrebné dať prioritu. K uvedenému odvolací súd uviedol, že nebolo\nmožné relevantným spôsobom posúdiť aj primeranosť výkonu záložného práva s ohľadom na hodnotu\ndražených nehnuteľností predstavujúcich obydlie žalobcov pre nedostatočnú možnosť preskúmania\nvýšky a následne aj samotnej splatnosti pohľadávky.\n14.2. Z uvedeného je zrejmé, že vykonanie testu proporcionality súdy nižších inštancií zvažovali.\nVykonanie testu proporcionality by však prichádzalo do úvahy, pokiaľ by z vykonaného dokazovania\nzistili, že nedošlo k porušeniu zákona č. 527/2002 Z. z. pri vykonávaní dražby; súdy nižších\ninštancií svoje rozhodnutia nezaložili na konštatovaní neprimeranosti zásahu do práva žalobcov\nvlastniť majetok a do práva na obydlie; iba v prípade neprimeranosti takéhoto zásahu by bolo\nnevyhnutné vykonanie testu proporcionality. V prípade neplatnosti dražby z iných dôvodov by\nbolo vykonanie testu proporcionality nadbytočné.\n14.3. Zmätočnostnou vadou spočívajúcou v absencii odôvodnenia vo vzťahu k (ne)vykonaniu tejto\nproporcionality (vo vzťahu k právam žalobcov a žalovaného 1/), resp. v nesprávnom postupe pri\ndokazovaní týkajúceho sa vytýkanej vady rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí.\n15. Dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP uplatnil aj žalovaný 3/, ktorý predovšetkým namietal\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu, že mu odvolací súd nedal odpoveď na\njeho podstatnú odvolaciu argumentáciu. Považoval rozhodnutie odvolacieho súdu za nepreskúmateľné,\nmajúce za následok porušenie práva žalovaného 3/ na spravodlivý proces.\n15.1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 3/ v odvolaní proti rozsudku okresného súdu (druhého v\nporadí) namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou neplatnosti dražby z hľadiska, že táto\nbude mať za následok zásah do práva žalovaného 3/ (a jeho rodiny) na obydlie; žalovaný 3/ nehnuteľnosť\nnadobudol dobromyseľne, zveľadil ju a investoval do nej. V prípade stretu rovnaké práva (žalobcov 1/\na 2/) a žalovaného 3/ nebolo možné prihliadať len na právo jedného z nich a obsahovo rovnaké právo\ndruhého ponechať bez povšimnutia. Namietal tiež, že v danej veci sa poskytuje väčšia ochrana práva\nna obydlie u neplatičov - žalobcov 1/ a 2/ cez inštitút ochrany spotrebiteľa pred právom na obydlie,\nrodinný a súkromný život žalovaného 3/. Žalovaný 3/ v tejto súvislosti v odvolaní namietal, že rozsudok\nsúdu prvej inštancie je v rozpore s právom na obydlie a dáva základ pre ďalšie spory medzi účastníkmi\nkonania, a to o spory o vydanie bezdôvodného obohatenia o vydanie protihodnoty zvýšenia hodnoty\nnehnuteľností a o náhradu škody. Rozsudok okresného súdu (prvý v poradí) nepovažoval za spravodlivý,\nriadne odôvodnený a ústavne konformný.\n15.2. Odvolací súd v napadnutom rozsudku odvolanie žalovaného 3/ špecifikoval v bode 6. svojho\nrozsudku; uviedol však len, ako žalovaný 3/ svoje odvolanie odôvodnil.\n15.3. Absentuje však akékoľvek vysporiadanie sa s odvolacou argumentáciu žalovaného 3/; odvolací\nsúd sa uspokojil len s odpoveďami na odvolaciu argumentáciu žalovaného 1/; žalovanému 3/ v\nnapadnutom rozhodnutí na ním nastolené otázky nedal žiadnu odpoveď.\n15.4. Dovolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené dospel k záveru, že rozsudok\nodvolacieho súdu nespĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odvolací\nsúd, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, sa môže obmedziť\nvo svojom odôvodnení len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Zároveň\nsa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán\nprednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal\nsúd prvej inštancie a musí sa v odôvodnení vysporiadať aj s podstatnými tvrdeniami uvedenými\nv odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP). Z obsahu odvolania žalovaného 3/ vyplýva, že tento odvolateľ\nnamietal nevysporiadanie sa súdu prvej inštancie s ochranou ním dobromyseľne v dobrovoľnej dražbe\nnadobudnutého práva vlastniť majetok, ktorý predstavuje jeho obydlie a obydlie jeho rodiny; na\nním nastolené otázky odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nereagoval. Niet sporu o tom, že pre\n\nžalovaného 3/ bola uvedená otázka otázkou jedinou a tým aj otázkou podstatnou. Dovolací súd k tomu\nuvádza, že absenciou vysporiadania sa s odvolacou argumentáciou žalovaného 3/ vo veci samej sa\nodvolací súd dostal mimo limitov práva na spravodlivý proces chráneného nielen čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\nale aj s čl. 46 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (viď napr. rozhodnutia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5Cdo/204/2011 alebo 4Cdo/120/2019).\n16. Dovolací súd uzatvára, že rozsudok odvolacieho súdu napadnutý dovolaním je nedostatočne\nodôvodnený v rozsahu porušujúcom právo žalovaného 3/ na spravodlivý proces. Dovolanie podľa § 420\npísm. f) CSP je potom nielen prípustné, ale aj dôvodné a je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) v celom rozsahu (a vo vzťahu k všetkým subjektom vystupujúcim na\nžalovanej strane z dôvodu ich núteného spoločenstva v spore) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450\nCSP), a to bez ohľadu na skutočnosť, že dovolaciu argumentáciu žalovaného 1/ nepovažoval dovolací\nsúd za dôvodnú. Odvolací súd v ďalšom konaní svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby obsahová\n(materiálna) náplň jeho rozhodnutia založila nielen jeho zrozumiteľnosť, ale aj všeobecnú interpretačnú\npresvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení\nnemôže chýbať žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, ktoré odvolací súd náležitým spôsobom\nv celom súhrne posúdi a náležite vyhodnotí. Rozhodnutie odvolacieho súdu musí obsahovať náležitosti\nuvedené v § 393 CSP, musí byť logické a presvedčivé. Osobitnú pozornosť bude odvolací súd venovať\npre sporové súdne konanie relevantným argumentom odvolateľa.\n17. Existencia dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP je sama osebe dôvodom pre zrušenie\nrozsudku odvolacieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie. Dovolací súd sa preto nemohol zaoberať\nprípustnosťou (a už vôbec nie dôvodnosťou) dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n18. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí\n(§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie, majúc za to, že náprava zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu je v tomto\nprípade možná i postačujúca (§ 449 ods. 2 CSP).\n19. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP). O trovách dovolacieho konania preto rozhodne odvolací súd.\n20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/44/2021", "guid": "ffaecb5e-28f4-4f46-88d2-416ff3ea6d97:b7cc8011-c28d-45fc-86c2-58513cb86060", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "0ef4d1ee-37f6-4372-9d6e-a8227cd52822:3171c79a-542e-4413-899a-ca02e26ae2a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Co/79/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/79/2019 z 11. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-05-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0ef4d1ee-37f6-4372-9d6e-a8227cd52822:3171c79a-542e-4413-899a-ca02e26ae2a6"}, {"guid": "ffaecb5e-28f4-4f46-88d2-416ff3ea6d97:b7cc8011-c28d-45fc-86c2-58513cb86060", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Co/44/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/44/2021 z 31. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ffaecb5e-28f4-4f46-88d2-416ff3ea6d97:b7cc8011-c28d-45fc-86c2-58513cb86060"}], "citovane_v": []}