{"guid": "7420d87c-b6e5-4480-8275-77805954955e:3df94621-c649-4ef4-a0e8-bb412dbddb45", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8717205963.1", "spisova_znacka": "1Cdo/74/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/74/2023 z 28. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2025, sp. zn. 1Cdo/74/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:8717205963.1", "identifikacne_cislo": "8717205963", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-5", "nazov": "§ 51 ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-50", "nazov": "§ 50 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "nazov": "§ 181 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-181"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/757#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-50", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-181", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3df94621-c649-4ef4-a0e8-bb412dbddb45", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8717205963.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8717205963.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8717205963.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/74/2023\n8717205963\n28. 05. 2025\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2025:8717205963.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Ing. A. B., nar. XX. XX. XXXX, U., P. XXXX/XX, proti\nžalovanej: Mgr. B. B., nar. XX. XX. XXXX, U., M. P.. V. XXXX/XXX, právne zastúpená JUDr. Miroslav\nKatunský, advokát, Advokátska kancelária JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., Košice, Floriánska\n16, o vydanie bezdôvodného obohatenia 120.000 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde\nPoprad pod sp. zn. 17C/25/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa\n25. augusta 2022 sp. zn. 20Co/22/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná má právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)\nv poradí druhým rozsudkom v spore, rozsudkom zo dňa 29. 09. 2020 č. k. 17C/25/2017-209, žalobu\nžalobcu zamietol a žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nRozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca požadoval od žalovanej zaplatenie sumy 120.000 eur s úrokom\nz omeškania s odôvodnením, že v mesiaci jún 2015 na základe ústnej dohody odovzdal jej právnemu\npredchodcovi - bratovi MUDr. I. sumu 230.000 eur v hotovosti za účelom jej zhodnotenia. Menovaný\nvšak dňa XX. XX. XXXX zomrel. Žalobca bezprostredne potom oznámil žalovanej, že jej bratovi poskytol\nuvedenú sumu 230.000 eur, na čo sa žalovaná ústne zaviazala predmetnú sumu - dlh žalobcovi vrátiť.\nŽalovaná však žalobcovi poukázala na jeho účet v jeho prítomnosti len sumu 90.000 eur a potom ešte\nžalobcovi odovzdala 20.000 eur v hotovosti. Zvyšnú časť vo výške 120.000 eur ale už odmietla vyplatiť.\n2. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, keď nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorú by bolo možné\nposúdiť ako bezdôvodné obohatenie žalovanej. Predmet konania súd posudzoval aj z toho hľadiska, či\nje žalovaná povinná vrátiť sumu 120.000 eur žalobcovi titulom ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, či inej\nobdobnej zmluvy. Žalobca v priebehu konania dôvod poskytnutia peňazí nebohému MUDr. I. menil a\nnijako presvedčivo nezdôvodnil, prečo chcel peňažné prostriedky zhodnotiť nebohý na svoje meno a na\nsvoj účet, prečo o tom nespísali žiaden doklad a dokonca ani nevedel, v ktorý presný deň mal túto sumu\nposkytnúť nebohému. Okrem toho cca 3 týždne pred týmto údajným poskytnutím peňazí nebohému,\nsamotnému nebohému prišla na jeho účet v banke suma 800.000 eur a po odrátaní daru žalobcovi\nza pomoc pri predaji pozemkov mal tak na účte minimálne 525.000 eur (pričom mal aj iné úspory). Z\ndedičského spisu potom bolo zistené, že v rozhodnom období nebohý nevkladal finančné prostriedky\nvo výške tvrdenej žalobcom do žiadnych fondov. Z výzvy žalobcu na zmier adresovanej žalovanej aj\nvyplynulo, že peniaze, ktoré od nej požaduje sú dlhom za práce, ktoré vykonal vo vzťahu k predaju\nnehnuteľností vo vlastníctve nebohého, ktorý mu nevyplatil odmenu. Žalobca v konaní zmenil aj svoje\ntvrdenia o zdroji hotovosti, ktorú mal nebohému odovzdať. Začal tvrdiť, že tieto peniaze pochádzali nie\nz uvedeného daru od nebohého, ale z jeho iných úspor, ktoré držal v hotovosti a mali byť z predaja\nnedokončenej stavby v roku 1992. Súd mal pochybnosti, že by žalobca po 23 rokoch takúto sumu stále\n\nneporušenú držal u seba doma. O to viac, že sám uviedol, že prišiel v BMG Invest o 5.000.000,- Sk (o\nskoro polovicu z kúpnej ceny). Súd sa zaoberal aj okolnosťami ohľadne údajného odovzdávania peňazí\nv kontexte s výpoveďou svedka T. a samotného žalobcu, kde poukázal na rozpory medzi ich výpoveďami\nohľadom miesta odovzdávania peňazí. Svedok T. nevedel, kto bol tou osobou, ktorej mal žalobca\npeniaze odovzdať, ale v čestnom prehlásení uviedol, že bol pri tom, ako žalobca odovzdával peniaze\npráve MUDr. I.. S poukazom na to a dobrým vzťahom medzi svedkom a žalobcom, súd jeho výpovedi\nneuveril. Výpoveď svedka T. R., priateľa žalobcu, súd považoval za irelevantnú pre konanie, keď ten\nmal o údajnom odovzdaní peňazí žalobcom nebohému vedieť len z počutia a pri odovzdávaní nebol.\nNakoniec súdu pripadali zvláštne aj okolnosti samotného aktu odovzdania peňazí popisované žalobcom,\nkeď sa malo jednať akoby o náhlu aktivitu, ktorá nestrpela odklad, muselo ísť o peniaze v hotovosti\na pre ktorú dokonca sám nebohý prišiel, a táto hotovosť bola odovzdaná čo i len bez jednoduchého\npotvrdenia. Pri investovaní do fondov na taký postup súd nevidel dôvod. Celkovo vyjadrenia žalobcu v\nprejednávanej veci boli zmätočné, nelogické a plné rozporov. Všetky tieto skutočnosti viedli súd k záveru,\nže žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď vykonaným dokazovaním nebolo preukázané\nodovzdanie peňazí právnemu predchodcovi žalovanej. Preto súd prvej inštancie zamietol žalobu z\ndôvodu nepreukázania žalobcom tvrdeného skutkového stavu.\n3. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom zo dňa 25. augusta\n2022 sp. zn. 20Co/22/2021 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanej priznal\nproti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že žalobca\nneuniesol tzv. dôkazné bremeno, ktoré možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za\nvýsledok konania. Mimoriadne významným v prejednávanej veci so zreteľom na osobitné skutkové\nokolnosti hlavne na to, že označený dlžník zomrel (žalovaná je jeho právna nástupkyňa) a žalobca\nnedisponuje dokladmi preukazujúcimi, ani inými dôkazmi, aspoň minimálnou mierou spravdepobňujúcu\nverziu, ktorú v žalobe ponúkol. Pokiaľ žalobca menil svoje tvrdenia uvedené v žalobe v priebehu konania,\ntak sám relativizoval pravdivosť týchto tvrdení a nemôže legitímne očakávať zo strany súdu, že akceptuje\njeho významne nepravdepodobné tvrdenia. Žalobca tak bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal\nfaktické odovzdanie peňazí tým, že menil aj tvrdenia o ich pôvode a tým významne znepravdepodobnil\nsvoj nárok. Existujúce pochybnosti bolo nevyhnutné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,\nčo znamená, že v takomto prípade musia byť preukázané najmä 1. existencia peňazí, 2. výška sumy a 3.\nreálny kontrakt - odovzdanie, a to bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. To,\nže osoba označená ako dlžník bola stomatológom, bez ďalšieho nepostačuje na identifikáciu osoby, že\nsa jednalo práve o MUDr. I.. Totižto žiadnym z dôkazov táto osoba nebola stotožnená priamo svedkom T.,\nnapr. prostredníctvom fotografií nebohého. Bezpečným preukázaním nemôže byť len svedecká výpoveď\nsvedka (T.) - v tom čase pracujúceho pre žalobcu o tom, že jemu neznámej osobe mal žalobca odovzdať\nžalovanú sumu peňazí, ktorú mal prepočítať žalobca a osoba, ktorá peniaze mala prevziať bol zubár. To\nisté platí aj o svedkovi R., ktorý je v dlhodobom priateľskom vzťahu so žalobcom a tomuto sa mal nebohý\nMUDr. I. zveriť, že peniaze mu požičal žalobca, a to v žalovanej sume. Práve pre absenciu písomnej\nzmluvy a úmrtie osoby označenej ako dlžník, bolo nevyhnutným pre spravodlivé rozhodnutie zistiť\npravdepodobnosť existencie peňazí a zároveň jednak ich pôvod, ako aj osud po údajnom poskytnutí.\nŽalobcovi sa v priebehu konania toto zjavne nepodarilo. Podstatným v danej veci je tiež absencia motívu,\nprečo by si mal MUDr. I. požičiavať žalovanú sumu, ak mesiac predtým sám žalobcovi vyplatil (zjavne\nobchádzaním skutočného dôvodu „darovacou zmluvou“) vyššiu sumu, než akú si mal požičať a navyše\npodľa samotného žalobcu MUDr. I. zjavne sám disponoval násobkom hotovosti. V prejednávanej veci\nvzhľadom na okolnosti danej veci je evidentné, že žalobca, tak ako je uvedené vyššie, nedokázal ani\nlen spravdepodobniť pôvod a motív pôžičky peňazí pred údajným poskytnutím a ani osud tejto pôžičky.\nPre neunesenie dôkazného bremena odvolací súd rozhodol postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP so\nstotožnením sa s dôvodmi prvoinštančného rozsudku.\n5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení\ns § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a náhradu trov odvolacieho konania priznal v odvolacom konaní\núspešnej žalovanej.\n6. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“), a\nto z dôvodov uvedených v § 420 písm. f) CSP a v § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Uplatnený dovolací dôvod\n\npodľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ vymedzil tak, že odvolací súd mu svojím procesným postupom odňal\nmožnosť konať pred súdom. Konkrétne má za to, že rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 31. 5.\n2019, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, bol žalobcovi odňatý bez opory v zákone\nzákonný sudca, keď rozhodnutím ex offo odvolací súd zasiahol do konania s tým, že vzhľadom na viac\n(tri) rovnakých podaní v jeden deň a nasledujúcim vzatím dvoch podaní späť, ktoré boli pridelené JUDr.\nZelenému tak rozhodoval nezákonný sudca. No i zvyšný sudca bol pridelený zákonne a predpísaným\nspôsobom, v súlade s rozvrhom práce. Pritom sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania\nveci podľa ustanovení CSP iba buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 52 CSP), alebo na základe\nnávrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 50 CSP), čo nebolo splnené. Odvolací súd tak použil na\nodôvodnenie vydania svojho rozhodnutia o zaujatí sudkyne a o jej rozhodovaní čl. 4 CSP, ktorý sa\nna daný prípad ale nevzťahuje, lebo CSP má presne uvedený postup pri vylúčení sudcu a tiež sa\npodľa dovolateľa týka tento článok výlučne použitia hmotného práva v súdnom procese, a nie práva\nprocesného. Tiež, ak chcel odvolací súd použiť čl. 4 CSP, išlo o ustanovenie právneho predpisu, ktoré\nnebolo pri dovtedajšom rozhodovaní súdu použité, a pre rozhodnutie rozhodujúce, mal vyzvať pred\ntakým rozhodnutím strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili postupom podľa § 382\nCSP. Toto odvolací súd ale neurobil. Podľa dovolateľa nemal odvolací súd ani rozhodovať tzv. od stola,\nbez nariadenia pojednávania, ale v zmysle § 385 ods. 1, 2 CSP mal nariadiť pojednávanie. Dovolateľ\nzdôraznil, že žalobca svojim návrhom disponuje a kedykoľvek bez obmedzení či limitov uvedených\nv zákone môže podať viac návrhov (zákon s tým počíta ako s prekážkou litispendencie) a žalobu\nmôže žalobca kedykoľvek podľa § 144 a nasl. CSP zobrať späť. Využitie takejto zákonnej možnosti\nnemožno považovať za nezákonné a dokonca to spájať bez ďalšieho s tým, len na základe predpokladov,\ndomnienok, hypotéz či dohadov, že sudca, ktorý dostal totožné podanie je zaujatý. Napokon zaujatosť\nsudcu nie je podľa dovolateľa možné zahrnúť pod nesprávny procesný postup súdu, takže odvolací\nsúd to sám bez opory v zákone (CSP) ani nemohol spraviť, a zrušiť prvý rozsudok súdu prvej inštancie\nv spore podľa § 389 CSP, pričom odvolacie dôvody strán v podaných odvolaniach zaujatosť sudcu\nneuvádzali.\n7. Ďalej dovolateľ pri vymedzení uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP poukázal na\nto, že ak prvoinštančný súd po vrátení veci menil právnu kvalifikáciu žalovanej právnej veci a vec mienil\nposudzovať inak ako bezdôvodné obohatenie či pôžičku, čo vyplýva z jeho odôvodnenia rozsudku, mal\nna to v zmysle § 181 CSP v právnom posúdení, ktoré mal realizovať po vrátení veci, keďže rozhodoval\nuž aj iný sudca. Nesprávny procesný postup súdu spočíva taktiež v nesprávnom posúdení a vyhodnotení\nprocesných úkonov sporových strán vrátane tvrdení protistrany, a tak následnom nesprávnom určení\nsporných skutočností a nesprávnom posúdení vykonaných dôkazov. Odvolací súd tvrdené procesné\nporušenia neodstránil, nevykonal prípadné nové dôkazy, napr. aj tie o prípadnej zaujatosti a tiež\nnesprávne posúdil vykonanie dôkazov, ako aj povinnosť dôkazného bremena a nezaoberal sa ani\nporušením § 181 ods. 2 CSP. Ďalej dovolateľ namietal, že súd v rozsudku popisuje, že vychádza\nz dôkazov, ktoré aj konkretizuje, avšak tieto dôkazy predpísaným spôsobom, resp. vôbec v konaní\nnevykonal. Takých dôkazov je viac, ktoré nevykonal na pojednávaní (hoci boli v spise), napr. listiny\nv dedičskom spise, o ktoré súd tiež oprel svoje rozhodnutie, vôbec neprečítal ani neoboznámil na\npojednávaní, takže strany na to ani nemohli reagovať. Dokazovanie tak nebolo vykonané v súlade so\nzákonom. Dovolateľ namietal aj nedostatky v odôvodnení napadnutého rozsudku vedúce podľa neho\naž k nepreskúmateľnosti rozhodnutia, a teda i k jeho zmätočnosti. V odvolacom rozsudku, aj v spojení s\nrozsudkom súdu prvej inštancie, keďže na neho aj rozsudok odvolacieho súdu odkazuje, chýba riadne\na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd nijako neodôvodnil svoje závery. Došlo tak k\nextrémnej vade v odôvodnení, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n8. Uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP potom dovolateľ vymedzil tak, že prípad,\nkedy odvolací súd sám rozhodol o zaujatosti sudcu z dôvodov, ktoré už predtým dovolateľ popísal (pozri\nbod 6. tohto odôvodnenia), ešte najvyšší súd vo svojej rozhodovacej praxi neriešil. Dovolací súd by tak\nmal zaujať k už opísanému postupu odvolacieho súdu, ktorým bol dovolateľovi odňatý zákonný sudca,\nprávny názor, či taký postup je vôbec možný alebo ako mal súd postupovať.\n9. Z uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\nzrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n10. K dovolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, podľa ktorej je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\nvecne a právne správny a dôvodom dovolania žalobcu je len jeho subjektívna nespokojnosť s výsledkom\n\nsporu. K otázke zákonného sudcu sa žalovaná vyjadrila tak, že týmto sudcom by bol v danej veci\nJUDr. František Zelený, ak by do toho nezasiahol aktívnym konaním žalobca, ktorý podal v ten istý\ndeň tri totožné žaloby a následne prvé dve, ktoré náhodným výberom napadli menovanému sudcovi,\nvzal späť. Samotná žalovaná ani nemohla uvedenú skutočnosť namietať, pretože o nej nevedela a\nodvolací súd správne ex offo prihliadol na toto extrémne porušenie nestrannosti súdu. Uvedená otázka\nvylúčenia sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci ex offo odvolacím súdom nie je potom otázkou,\nod ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej právnej veci. Tou bola otázka neunesenia\ndôkazného bremena zo strany žalobcu. K ostatným skutočnostiam uvádzaným dovolateľom žalovaná\nuviedla, že vo veci konala a rozhodovala na súde prvej inštancie nestranná sudkyňa, prvoinštančné\ni odvolacie konanie bolo vedené riadne, zákone a spravodlivo, a žalobcovi nebolo postupom súdu\nznemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Navrhla preto dovolanie žalobcu odmietnuť.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania\n(§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.\n12. Žalobca podal dovolanie z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP a z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm.\nb) CSP.\n13. Prípustnosť podaného dovolania na základe § 420 písm. f) CSP (dovolanie prípustné proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) vymedzil žalobca v prvom rade tým, že rozhodnutím\nodvolacieho súdu z 31. 5. 2019, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, bol žalobcovi\nodňatý bez opory v zákone zákonný sudca, pričom odvolací súd pri tomto svojom rozhodnutí aplikoval\nčl. 4 CSP, ktoré zákonné ustanovenie nebolo pri dovtedajšom rozhodovaní súdu použité a strany sporu\npostupom podľa § 382 CSP nevyzval, aby sa k jeho možnému použitiu vyjadrili.\n14. V tejto časti dovolanie žalobcu posúdil dovolací súd podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) a dospel\nk záveru, že dovolací dôvod, ktorý žalobca uplatnil treba posúdiť nie podľa dovolateľom označeného §\n420 písm. f) CSP ale podľa § 420 písm. e) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd.\n15. Právo na zákonného sudcu je zaručené v ustanovení čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), podľa ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu\nustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že\nna rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných\npravidiel).\n16. Tento princíp, nebyť odňatý zákonnému sudcovi, bol v civilnom sporovom konaní premietnutý aj\ndo ustanovenia § 420 písm. e) CSP. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd. Súdna prax je pritom jednotná vtom, že súd treba považovať za\nnesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca.\n17. Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu\nupravuje ustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č.757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“), podľa ktorého\nzákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade\nso zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Zmenu v osobe\nzákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. Prideľovanie samotných\nvecí jednotlivým sudcom na prejednanie a rozhodnutie sa potom deje náhodným výberom pomocou\ntechnických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí a rovnako náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom\nsa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade, ak bol zákonný\n\nsudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený (§ 51 ods. 1 a 5 zákona\nč. 757/2004 Z. z.).\n18. Za zákonného sudcu podľa ustanovenia čl. 48 ods. 1 ústavy je zásadne potrebné považovať toho,\nkto bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce súdu (I. ÚS 52/97). Ústavný\nsúd pojem zákonného sudcu vykladá tak, že ním je sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na súd\ntoho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že podľa rozvrhu\npráce ide o sudcu oprávneného konať a rozhodnúť určitý druh súdnej agendy.\n19. V súlade s vyššie uvedeným, verejne dostupný Rozvrh práce Okresného súdu Poprad v znení\nplatnom a účinnom v čase podania žaloby v predmetnej právnej veci na menovaný súd (16. 5. 2017)\nstanovoval v čl. II. Výkon súdnictva, že veci sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú sudcom náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených MS SR tak, aby\nbola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci za splnenia podmienky zabezpečenia rovnomernej\nzaťaženosti sudcov a súdnych úradníkov pridelenými vecami v súlade so zákonom a náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom\nsa prerozdeľujú už pridelené veci okrem iného v prípade, ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec\npridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený.\n20. Z obsahu spisu v predmetnej právnej veci vyplynulo, že dňa 16. 5. 2017 bola osobne do podateľne\nOkresného súdu Poprad doručená žalobca o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcu proti žalovanej\no žalovanú sumu 120.000 eur s príslušenstvom. Žaloba bola zapísaná do registra C, napadla do\nsenátu JUDr. Františka Zeleného pod sp. zn. 12C/24/2017. V ten istý deň, cca o 10 až 15 min.,\nbola rovnakému súdu opätovne doručená totožná žaloba (tých istých účastníkov konania s tým istým\npredmetom konania), pričom bolo súdu zo strany podávajúceho Ing. B. oznámené, že ide o novú žalobu.\nTáto žaloba bola zapísaná do registra C sp. zn. 12C/25/2017 a opätovne napadla do senátu JUDr.\nFrantiška Zeleného. Pred koncom stránkových hodín toho istého dňa bola Okresnému súdu Poprad\ndoručená tretia totožná žaloba. Zároveň bolo požiadané o zapísanie do registra a oznámenie čísla\nkonania, pod ktorým bude žaloba vedená. Uvedená žaloba bola zapísaná do elektronického registra C\na napadla do senátu JUDr. Markéty Marečkovej pod sp. zn. 17C/25/2017. Nasledujúci deň vzal žalobca\npodané žaloby vedené pod sp. zn. 12C/24/2017 a 12C/25/2017 späť v celom rozsahu a požiadal, aby\nsúd ďalej konal o jeho žalobe vedenej pod sp. zn. 17C/25/2017. V tomto konaní potom Okresný súd\nPoprad vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23. 8. 2017 sp. zn. 17C/25/2017, ktorým žalovanú zaviazal\nk povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 120.000 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 27. 04. 2017\ndo zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol\na žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Prešove ako súd\nodvolací uznesením z 31. mája 2019 sp. zn. 20Co/16/2018, ktorým sudkyňu JUDr. Markétu Marečkovú\nvylúčil z prejednávania a rozhodovania veci, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a\nIII. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nNásledne bola predmetná právna vec na Okresnom súde Poprad náhodným výberom elektronickej\npodateľne pridelená na konanie a rozhodovanie inému sudcovi, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom dňa\n29. septembra 2020 sp. zn. 17C/25/2017, ktorým žalobu žalobcu zamietol a žalovanej priznal nárok na\nnáhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, o ktorom odvolací súd rozhodol\nrozsudkom preskúmavanom v tomto dovolacom konaní.\n21. Z odôvodnenia uvedeného zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu z 31. mája 2019 sp.\nzn. 20Co/16/2018 vyplynulo, že vylúčenie sudkyne JUDr. Markéty Marečkovej z prejednávania a\nrozhodovania veci odôvodnil odvolací súd s poukazom na vyššie opísané skutočnosti podania troch\ntotožných žalôb žalobcom na súde prvej inštancie v rovnaký deň. Poukázal na čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým sa zaručuje právo na súd, t. j. právo obrátiť sa\nna súd s návrhom (žalobou na vymoženie svojho subjektívneho práva, resp. v trestných veciach právo,\naby o vine a treste rozhodol výlučne súd), ktorého súčasťou je aj právo na určitú kvalitu konania pred\nsúdom, ktorá sa zabezpečuje radom inštitucionálnych a procesných záruk, ktoré všetky dohromady\nvytvárajú právo na spravodlivý proces, garantované v Slovenskej republike v čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ktorá je uvedená ústavným zákonom č. 23/1991 Zb. (ďalej len „listina“) a v\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uverejnenej pod č. 460/1992 Zb. (ďalej len „ústava“), ktoré\npredpisy osobitne do tohto práva zahrňujú aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá\nzákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny; čl. 48 ods. 1 ústavy, ktoré články postulujú, že nikoho nemožno\n\nodňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví zákon). S odkazom na rozhodnutia\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že integrálnou\nsúčasťou práva na spravodlivý proces je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný\nsúd zriadený zákonom. V každej právnej veci tak má rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a\nmiestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento zákonný sudca by sa už v\nďalšom priebehu konania - pokiaľ by k tomu nebol daný zákonný dôvod - meniť nemal. Výnimočne, z\nnaozaj závažných dôvodov, však môže byť zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania\nveci, ak je tým sledovaný cieľ zmarenia hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať\nzaujatý - nie nestranný - sudca. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh\núčastníka súdneho konania (§ 52 CSP), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 50\nCSP). Otázka, či je súd nestranný na účely článku 6 ods. 1 Dohovoru musí byť skúmaná v súlade so\nsubjektívnym kritériom, ktoré sa zakladá na osobnom presvedčení jednotlivého sudcu v danom prípade\na v súlade s objektívnym kritériom, čo spočíva v uistení sa, či sudca poskytuje dostatočné záruky na\nvylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti v tomto smere. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu\npotom odvolací súd konštatoval, že v záujme zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti súdnictva vec\npatriacu do právomoci súdov prejednáva zákonný sudca, ktorým je sudca, ktorému bola vec pridelená\nna vybavenie v súlade s platným rozvrhom práce príslušného súdu. Tak, ako sudca nemá právo vyberať\nsi vec, ktorú bude rozhodovať, nemajú ani strany sporu právo vybrať si sudcu zodpovedajúceho ich\npredstavám. V prejednávanej veci však žalobca v jeden deň podal 3 žaloby, dve skoršie žaloby boli\npridelené na prejednanie sudcovi JUDr. Zelenému a tretia naposledy podaná bola pridelená sudkyni\nJUDr. Marečkovej. Žalobca následne zobral prvé dve žaloby späť a konanie v týchto veciach bolo\nzastavené a zároveň žiadal, aby vec naďalej bola prejednávaná sudkyňou JUDr. Marečkovou. Žalobca\nsi takýmto spôsobom vybral sudcu, čo je v príkrom rozpore s nezávislosťou a nestrannosťou súdnictva\na zároveň čo zakladá opodstatnený záver, že sudkyňa nedisponuje objektívnou nestrannosťou, pričom\nobjektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných\nprejavoch sudcu a je vo vzťahu k prerokovanej veci k stranám sporu. S poukazom na čl. 4 CSP, podľa\nktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,\nprávna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do\nobsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci a ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a\nrozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím\nna princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom\nbolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú\nrozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, odvolací súd pre naplnenie čl. 6 Dohovoru a v záujme\nzabezpečenia, aby danú vec prejednal zákonný sudca - objektívne nezaujatý, ako nadriadený rozhodol\no vylúčení sudkyne JUDr. Markéty Marečkovej z prejednávania a rozhodovania predmetnej právnej\nveci, pretože sa jednalo o extrémne porušenie nestrannosti súdu a popretie základných demokratických\nprincípov - práva na prejednanie veci pred nestranným súdom. Prvoinštančný súd opätovne vec pridelí\npomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov (§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.\nz.) zákonnému sudcovi, ktorý následne vec opätovne prejedná a rozhodne. So zreteľom na uvedené,\nak vo veci rozhodoval nezákonný sudca, tak odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP\nnapadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n22. Z uvedeného opisu konania v predmetnej právnej veci (bod 20. odôvodnenia) možno mať podľa\nodvolacieho súdu za to, že žalobca svojím konaním, keď v rovnakom dni podal proti žalovanej na súde\nprvej inštancie tri totožné žaloby a následne vzal späť prvé dve z nich, ktoré boli náhodným výberom\nelektronickej podateľne pridelené na konanie a rozhodovanie sudcovi JUDr. Zelenému a „ponechal“\nlen posledne podanú žalobu pridelenú náhodným výberom elektronickej podateľne sudkyni JUDr.\nMarečkovej, ovplyvnil náhodný výber sudcu, ktorému mala byť vec pridelená. Uvedené konanie žalobcu,\nbez logického a ospravedlniteľného vysvetlenia, obchádzalo princíp prideľovania vecí náhodným\nvýberom a v konečnom dôsledku znamenalo, že si žalobca sám vybral vo svojej veci sudcu. Takýmto\nspôsobom bolo nepochybne porušené právo protistrany na zákonného sudcu, teda na sudcu, ktorému\nje vec na vecne a miestne príslušnom súde v súlade s rozvrhom práce súdu pridelená náhodne. Na\nuvedenú skutočnosť mal odvolací súd právo i povinnosť zareagovať, a to v momente, keď sa mu táto\nskutočnosť stala po prvýkrát známou pri konaní o odvolaní žalovanej proti prvému v poradí rozsudku\nsúdu prvej inštancie. Skutočnosť, že odvolací súd k tejto skutočnosti prihliadol v odvolacom konaní\nex offo, bez námietky žalovanej, je v súlade s § 380 ods. 2 CSP, podľa ktorého na vady, ktoré sa\ntýkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.\nOkolnosť, či prejednanie a rozhodovanie veci súdom prebehlo v zákonnom zložení, je povinný súd\n\nsledovať z úradnej povinnosti a prípadný nedostatok v zložení súdu bol podstatnou vadou konania, na\nktorý musel adekvátnym spôsobom (vylúčením dotknutého sudcu a zrušením napadnutého rozhodnutia)\nodpovedať. Samotné vylúčenie sudkyne prvoinštančného súdu, ktorá vydala vo veci zrušený rozsudok,\nmusel odvolací súd odôvodniť len pomocou čl. 4 CSP, keď osobitná právna úprava pre takéto situácie\nv procesnom predpise neexistuje. Odvolací súd pritom nebol povinný strany sporu vyzvať podľa §\n382 CSP, pretože takýto postup musí zvoliť len vtedy, ak sa na vec samu vzťahuje ustanovenie\nvšeobecne záväzného hmotnoprávneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité\na je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Odvolací súd sa však nedostal ani k meritórnemu posúdeniu veci\nsamej, nieto ešte k použitiu iného všeobecne záväzného hmotnoprávneho predpisu, pretože k zrušeniu\nnapadnutého rozsudku súdu prvej inštancie pristúpil pre vadu konania spočívajúcu v tom, že vo veci\nkonal a rozhodol nie nestranný sudca (podľa dovolacieho súdu je výstižnejší pojem nezákonný sudca,\nkeď konajúci sudca bol určený postupom, ktorý obchádzal náhodný výber sudcu pomocou elektronickej\npodateľne). Rovnako tak nebol odvolací súd povinný vo veci nariadiť pojednávanie, pretože takúto\npovinnosť má v zmysle § 385 ods. 1 CSP len vtedy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,\nalebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. O takýto prípad však v danej veci nešlo.\n23. Ak následne, po vylúčení sudkyne JUDr. Marečkovej z prejednávania a rozhodovania danej právnej\nveci, došlo po zrušení v poradí prvého prvoinštančného rozsudku a vrátení veci prvoinštančnému súdu\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie, k prideleniu veci náhodným výberom elektronickej podateľne\nnovému sudcovi súdu prvej inštancie, ktorý vec prejednal a rozhodol, je zrejmé, že k zmene zákonného\nsudcu došlo v súlade s § 51 ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. a vtedy platného a účinného Rozvrhu\npráce Okresného súdu Poprad. Sudcu súd prvej inštancie, ktorý vec prejednal a vydal (v konaní v poradí\ndruhý) rozsudok, ktorý bol potvrdený dovolateľom napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu je preto\nnutné považovať za zákonného sudcu v tejto právnej veci.\n24. Dovolateľ tak neopodstatnene namietal existenciu vady uvedenej v § 420 písm. e) CSP.\n25. Ďalej žalobca svoje dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP (dovolanie je prípustné proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) odôvodnil tým, že prvoinštančný súd\nnevykonal predbežné právne posúdenie veci podľa § 181 ods. 2 CSP, nesprávne posúdil a vyhodnotil\nprocesné úkony sporových strán, nesprávne určil sporné skutočnosti a nesprávne posúdil vykonané\ndôkazy, nevykonal riadne dokazovanie a odvolací súd tieto nesprávnosti nenapravil, nereagoval na\nzásadné obhajobné argumentačné námietky žalobcu a odôvodnenia jeho napadnutého rozsudku je\nnepreskúmateľné a zmätočné.\n26. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba taký\npostup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna\núprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v\ntom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (pozri rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 559/2018, sp. zn. III. ÚS 47/2019, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/140/2019, sp. zn. 4Cdo/120/2019 a pod.). Takýto nesprávny procesný\npostup súdu môže spočívať predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení,\nktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň\nznamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.\nIde napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n27. Dovolateľ vymedzil uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP ďalej tým, že prvoinštančný\nsúd nevykonal predbežné právne posúdenie veci podľa § 181 ods. 2 CSP, nesprávne posúdil a vyhodnotil\nprocesné úkony sporových strán, nesprávne určil sporné skutočnosti a odvolací súd tieto nesprávnosti\nnenapravil.\n\n28. Z obsahu spisu vyplynulo, že uvedené tvrdenia o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej\ninštancie žalobca neuplatnil vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.\n29. Dovolací súd k tomu uvádza, že z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania\no dovolaní vyplýva, že dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako\nako všetky dovolacie návrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto\nargumenty a návrhy odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Dovolanie\nako mimoriadny opravný prostriedok nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné)\npovinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a\nto nielen formálne, ale aj materiálne, teda vecne (argumentačne), čo znamená, že dovolateľ môže v\nmimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietal už\nv rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím súdom v jeho\nneprospech (R 73/2019).\n30. Dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania\nriadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale\naj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie prípustnosti\nopravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti (sp. zn. 4Cdo/40/2019).\n31. Ak teda dovolateľ uplatnené námietky neuplatnil v odvolacom konaní, nemôže ich posudzovať\ndovolací súd pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario).\n32. Ďalej odvolateľ uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP odôvodňoval tým, že súd prvej\ninštancie nesprávne posúdil vykonané dôkazy, nevykonal riadne dokazovanie a odvolací súd vo svojom\nnapadnutom rozsudku tieto pochybenia neodstránil a nereagoval na zásadné obhajobné argumentačné\nnámietky žalobcu a odôvodnenia jeho napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné a zmätočné.\n33. Tu dovolací súd uvádza, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť\nna odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom\nkonaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nskutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože\n(na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať\ndokazovanie a je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním sa\npreto vo všeobecnosti nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a\ndruhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n34. Zásada viazanosti zisteným skutkovým stavom však neznamená, že najvyšší súd je viazaný\ntakou interpretáciou dôkazu, ktorá v sebe obsahuje ničím nepodloženú účelovo vytvorenú domnienku,\nktorej jediným cieľom je vylúčiť danosť nároku. Rovnako túto zásadu nemožno interpretovať ako\nnemožnosť najvyššieho súdu reagovať na zjavný, ničím neodôvodnený, a preto arbitrárny skutkový\nomyl. Preskúmanie logickej, funkčnej a teleologickej konzistentnosti hodnotenia dôkazov je súčasťou\nposudzovania práva na spravodlivý proces, a teda preskúmanie hodnotenia vykonaných dôkazov je\npreskúmanie procesného postupu súdu a najvyšší súd má právo skúmať, či hodnotenie dôkazov nie je\nnatoľko mimo prípustného a logického rámca hodnotenia dôkazov, že týmto procesným postupom súdu\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (III. ÚS 104/2022).\n35. K tomu možno dodať, že zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená v čl. 15 Základných\nprincípov CSP a v § 191 CSP vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 ústavy) a\nznamená, že záver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti\npre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.\nHodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy\nzodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a vykazovať\nfunkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Právo na spravodlivý proces je preto naplnené\naj tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení zistia skutkový stav a po výklade a použití\nrelevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné alebo že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a\npodstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/2004).\n\n36. So zreteľom na vyššie uvedené, vec prejednávajúci senát dovolacieho súdu pristúpil k posúdeniu\nopodstatnenosti argumentácie dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté\ndo jeho práva na spravodlivý proces, kedy podstatou dovolacieho prieskumu nebolo prehodnocovanie\nskutkového stavu, ale kontrola postupu odvolacieho súdu pri procese jeho zisťovania a vyhodnocovania,\nergo preskúmanie toho, či hodnotenie dôkazov je alebo nie je natoľko svojvoľné, že znamená zásah\ndo tohto práva.\n37. Vychádzajúc z obsahu spisu a odôvodnení rozhodnutí súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu\ndovolací súd v okolnostiach preskúmavanej veci nezistil ústavnoprávne deficity v rámci zisťovania\nskutkového stavu veci, súdy nižších inštancií postupovali v súlade so základnými princípmi civilného\nsporového konania, najmä zásadou voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 CSP) a princípmi všeobecnej\nspravodlivosti. Zároveň pri zisťovaní skutkového stavu rešpektovali ústavno-procesné zásady (ako sú\nzákaz tzv. deformácie dôkazu, či opomenutého dôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti, voľného\nhodnotenia dôkazov), napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie, obsahujú\nriadne odôvodnenie myšlienkového procesu hodnotenia dôkazov, zo záverov oboch súdov nižších\ninštancií dovolací súd nezistil porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a prijaté skutkové závery\nnevykazujú známky svojvoľnosti, nelogických úsudkov či zrejmého omylu. Námietky dovolateľa v tomto\nsmere preto dovolací súd považoval z hľadiska prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa § 420 písm.\nf) CSP za neopodstatnené.\n38. Pokiaľ ide o dovolateľom namietané nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho\nsúdu, jeho nepreskúmateľnosť a zmätočnosť, dovolací súd poukazuje na stanovisko najvyššieho súdu\npublikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R\n2/2016, ktoré je aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po 1. júli 2016, ktorého právna veta znie:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho\nsúdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.“ Zmeny v právnej úprave dovolania a\ndovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska\nnedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny\npodklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej\nvety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj\npodľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď\nrozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej\ndôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo\nk vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku\n2003). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v\nopravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú\nnevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\nPrávo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď\nna každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n39. V danom prípade odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle\n§ 387 ods. 1 a 2 CSP, pričom sa stotožnil s dôvodmi prvoinštančného rozsudku. V súvislosti s\ndovolacou námietkou týkajúcou sa nepreskúmateľnosti treba pripomenúť, že konanie pred súdom prvej\ninštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s\npotvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu, v dôsledku čoho ich treba chápať ako celok. V\nodôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd uviedol, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal,\nčo navrhovala žalovaná, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil\nprvoinštančný súd; odvolací súd zaujal aj závery k jeho právnemu posúdeniu, s ktorým sa stotožnil.\nObsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil a že\npri rozhodovaní nezohľadnil odvolaciu argumentáciu žalobcu. Za procesnú vadu konania podľa § 420\npísm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\ndovolateľa.\n40. Čo sa týka druhého zo žalobcom uplatnených dovolacích dôvodov, podľa § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP, kedy je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\n\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, uvedený dôvod prípustnosti\ndovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu predpokladá, že ide o právnu otázku (hmotnoprávnu, či\nprocesnoprávnu), ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.\nV konkrétnom prípade musí dovolateľ relevantne odôvodniť, že dovolanie je prípustné, pretože zásadná\nprávna otázka nebola dovolacím súdom dosiaľ riešená, pričom dôvodom dovolania potom môže byť\nlen otázka právneho posúdenia a spochybnenie jej vyriešenia zo strany odvolacieho súdu a ako aj\nodôvodnenie právneho záveru, ktorý zastáva dovolateľ (porovnaj Števček M., Ficová S., Baricová J.,\nMesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H.\nBeck, str. 1382).\n41. Z dovolania je zrejmé, že žalobca za takúto právnu otázku považuje procesný postup odvolacieho\nsúdu, ktorý o vylúčení sudcu súdu prvej inštancie, ktorý vo veci konal a rozhodol, rozhodne ex offo\nsám, bez námietky účastníka súdneho konania alebo návrhu (oznámenia) samotného sudcu, pričom\ndôvod vylúčenia si určil podľa čl. 4 CSP, strany sporu k vyjadreniu k možnému použitiu tohto ustanovenia\npostupom podľa § 382 CSP nevyzval, a či taký postup je vôbec možný alebo ako mal súd postupovať.\n42. Odhliadnuc od toho, že spôsob, akým žalobca vo svojom dovolaní vymedzil uplatnený dovolací\ndôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nijako nekonkretizuje právnu otázku riešenú odvolacím súdom\na neuvádza, ako ju riešil odvolací súd, a ako by mala byť riešená (čo samo osebe je dôvodom pre\nposúdenie dovolania v tejto časti ako neprípustného), tak z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu je zrejmé, že dovolateľom nastolenú právnu otázku vylúčenia sudcu súdu prvej\ninštancie, ktorému bola pôvodne právne vec pridelená na konanie a rozhodovanie, odvolací súd vôbec\nneriešil, nakoľko takto nastolenú otázku dovolateľ v konaní pred odvolacím súdom vôbec nenamietal\n(resp. nenastolil). Žalobcom v dovolaní nastolená ale neformulovaná právna otázka súvisiaca s\nvylúčením sudcu súdu prvej inštancie, ktorý vo veci konal a rozhodol v predchádzajúcom, odvolacím\nsúdom zrušenom rozsudku, tak nebola rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej a rozhodnutie\nodvolacieho súdu od jej vyriešenia nezáviselo.\n43. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c) CSP, keď\ntoto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, pretože nebolo zistené, že\nby odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nebolo\nzistené ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená.\n44. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n45. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}