{"guid": "42c09f7a-a7d5-4f22-8c56-4eda2745e431:d47531ab-f32a-425a-b80c-7e9680d86bec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8716206410.1", "spisova_znacka": "2CdoPr/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CdoPr/1/2025 z 27. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2025, sp. zn. 2CdoPr/1/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:8716206410.1", "identifikacne_cislo": "8716206410", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2025-11-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d47531ab-f32a-425a-b80c-7e9680d86bec", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8716206410.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8716206410.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8716206410.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2CdoPr/1/2025\n8716206410\n27. 11. 2025\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2025:8716206410.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu F. Y., nar. B., bytom K., zastúpeného spoločnosťou\nGRABAN, TORMA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Košice, Kováčska 53, IČO: 36 730 564, proti\nžalovanému Hokejový klub Poprad, a. s., so sídlom Poprad, Športová 1397/1, IČO: 51 407 361,\nzastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 40/93,\nIČO: 44 250 029, o zaplatenie 6.674,40 eur s prísl., vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.\n11Cpr/1/2016, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13. júna 2024 sp. zn.\n9CoPr/2/2023, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 13. júna 2024 sp. zn. 9CoPr/2/2023 z r u š u j e a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 15. novembra\n2022 č. k. 11Cpr/1/2016-295 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.674,40 eur netto\ns vymedzenými úrokmi z omeškania a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania\nv plnom rozsahu.\n1.1. Súd prvej inštancie právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami podľa § 1 ods. 1, § 42 ods.\n1 a 2, § 43 ods. 1 a 2, § 118 ods. 1, § 129 ods. 1 a 3 zákona č. 301/2011 Z. z. Zákonník práce v\nznení neskorších predpisov (ďalej aj „ZP“), § 133 ods. 1, § 134, § 135 ods. 1 a 2, § 480 zákona č.\n513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ObZ“), § 517 ods. 1 zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a § 3 ods. 1 Nariadenia\nvlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho\nzákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 87/1995 Z. z.“) a nárok na náhradu\ntrov konania podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“).\n1.2. Z vykonaných dôkazov skutkovo ustálil, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného\n- spoločnosťou HK Poprad, s. r. o., Štefánikova 6, 058 01 Poprad, IČO: 35 506 176 (ďalej aj\n„právny predchodca žalovaného“) platne existoval pracovnoprávny vzťah. Podľa zmluvy žalobca v\npracovnoprávnom vzťahu vykonával funkciu konateľa. Súčasne ustálil, že podľa pracovnej zmluvy z\n30. 06. 2005 bol žalobca zaradený na pozíciu „konateľ“ a od 01. 03. 2009 na pozíciu „riaditeľ a konateľ\nspoločnosti“. Na základe skutkových zistení súd prvej inštancie konštatoval, že nie je vylúčené, aby\nspoločnosť ako zamestnávateľ uzavrela so svojím konateľom pracovnú zmluvu, predmetom ktorej bude\nodlišná činnosť od pôsobnosti konateľa ako štatutárneho orgánu, a že skutočnosť, že fyzická osoba\nbola vymenovaná za konateľa spoločnosti sama osebe nebráni tomu, aby s touto spoločnosťou uzavrela\npodľa pracovnoprávnych predpisov zmluvu na funkciu riaditeľa. Takáto zmluva však nesmie viesť k\nvzniku pracovného pomeru, ktorého náplňou by bol výkon funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti.\nNa základe preskúmania skutočného obsahu vykonaných prác žalobcom uzavrel, že žalobca ako\nriaditeľ vykonával pre právneho nástupcu žalovaného prácu osobne, podľa pokynov správnej rady, v\nmene právneho predchodcu žalovaného a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom v pracovnej\n\nzmluve 40 hodín týždenne a vzhľadom na množstvo úloh vykonávaných žalobcom aj nad rámec tohto\npracovného času. Za týchto okolností vyhodnotil tvrdenie, že žalobca vykonával činnosti pre klub iba\nako konateľ bez platnej existencie pracovnoprávneho vzťahu za rozporné so zásadou spravodlivosti,\nkeď samotná skutočnosť, že žalobca vykonával v klube funkciu konateľa a súčasne v rámci pracovného\nvzťahu aj funkciu riaditeľa mala podľa názoru súdu prvej inštancie vplyv aj na množstvo finančných\nprostriedkov vynaložených právnym predchodcom žalovaného na odmenu za túto vykonanú prácu.\nOkrem toho uzavrel, že pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva titulom zmluvy o predaji podniku\nzo 14. 08. 2018 uzavretej medzi žalovaným a jeho právnym predchodcom z § 480 Obchodného\nzákonníka.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalovaného\nrozsudkom z 13. júna 2024 sp. zn. 9CoPr/2/2023 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi\nproti žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1.\nOdvolací súd posúdil relevantnosť odvolateľom vznesených odvolacích dôvodov a dospel k\nzáveru, že odvolanie nie je dôvodné. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a na základe\nustáleného skutkového stavu s prihliadnutím na právoplatné rozhodnutie týkajúce sa prejudiciálnej\notázky neplatnosti výpovede z 19. 01. 2016 danej žalobcovi právnym predchodcom žalovaného\n(spoločnosťou HK Poprad, s. r. o.) z pracovného pomeru, výrok ktorého je vzhľadom na totožnosť\nsubjektov konania aj pre toto konanie záväzný, odvolací súd právne uzavrel, že medzi žalobcom a\nprávnym predchodcom žalovaného pracovnou zmluvou z 30. 06. 2005 platne nevznikol pracovný pomer\nani iný pracovnoprávny vzťah, nakoľko označená pracovná zmluva nespĺňa náležitosti v zmysle § 43 ZP,\nkonkrétne z dôvodu vymedzenia druhu práce (t. j. zastupovanie a riadenie spoločnosti a vykonávanie\nvšetkých činností smerujúcich k rozvoju a rastu popradského hokeja), pretože pracovnú zmluvu s\ndohodnutým druhom práce zahŕňajúceho (v prevažnej miere) činnosti spadajúce pod rozsah činnosti\nštatutárneho orgánu nie je možné platne uzavrieť. Uviedol, že napriek záveru o neplatnosti pracovnej\nzmluvy z 30. 06. 2005, z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca pre právneho predchodcu\nžalovaného vykonával rôzne činnosti a práce, a to aj také, ktoré nemožno považovať len za výkon\nkonateľského oprávnenia. V okolnostiach danej veci odvolací súd dospel k záveru o splnení podmienok\npre priznanie nárokov založených výkonom faktickej závislej práce žalobcu pre právneho predchodcu\nžalovaného. Odvolací súd zastával názor, že žalobca síce bol jedinou osobou, s ktorou bola zo strany\nprávneho predchodcu žalovaného uzavretá pracovná zmluva (ktorá sa napokon ukázala ako neplatná),\nsúčasne však žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že za neplatnosť pracovnej\nzmluvy ako právneho úkonu si môže žalobca len sám. Žalobcovi ako zamestnancovi tak aplikujúc\n§ 17 ods. 3 ZP nemôže byť neplatnosť tohto právneho úkonu na ujmu. Za výkon faktickej závislej\npráce vykonanej pre právneho predchodcu žalovaného má preto žalobca ako fyzická osoba právo na\nmzdu, resp. náhradu mzdy pri prekážkach v práci ako aj na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri plnení\npracovných úloh. Aj keď faktický pracovný pomer zaniká ukončením výkonu práce pre zamestnávateľa\na fyzickej osobe, ktorá ako zamestnanec uzatvorila neplatnú pracovnú zmluvu neprislúchajú nároky z\nneplatného skončenia pracovného pomeru, vychádzajúc z § 17 ods. 3 druhá veta ZP, takáto fyzická\nosoba má nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla tým, že nebola dodržaná výpovedná doba.\nUplatnené a (sporovými stranami vo výške nenamietané) nároky v celkovej sume 6.674,40 eur tak\npodľa revidovaného právneho posúdenia odvolacieho súdu predstavovali súčet náhrady za bezdôvodné\nobohatenie na strane žalovaného (§ 222 ods. 3 tretia veta ZP) za prácu vykonávanú žalobcom od 01.\n02. 2016 do 24. 02. 2016 (t. j. za 18 pracovných dní v mesiaci február 2016, čo pomerne predstavuje\nsumu 1.696,44 eur) a náhrady škody žalobcu z dôvodu nároku na náhradu mzdy za prekážky v práci\n(§ 192 ods. 1 ZP), ktorá by mu v prípade plynutia výpovednej doby patrila za obdobie od 25. 02. 2016\ndo 30. 04. 2016 (t. j. za 3 pracovné dni v mesiaci február 2016 a za mesiace marec a apríl 2016, čo\npomerne predstavuje sumu 4.977,96 eur). Odvolací súd konštatoval, že ako v prípade nevyplatenia\nmzdy, resp. náhrady mzdy zamestnancovi vzniká nárok na zaplatenie úroku z omeškania z jednotlivých\nich mesačných nárokov od nasledujúceho dňa po dni ich splatnosti, tak aj v prípade bezdôvodného\nobohatenia, resp. náhrady škody titulom nárokov z faktického pracovného pomeru vzniká žalobcovi\nnárok na úrok z omeškania za rovnakých podmienok.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej len ,,dovolateľ“),\nprípustnosť ktorého vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Navrhol,\naby dovolací súd napadnutý rozsudok, prípadne spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie zrušil a vec\nvrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3.1. Po zrekapitulovaní skutkového stavu, ako aj priebehu celého konania, dovolateľ vo vzťahu k\nuplatnenému dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP uviedol, že odvolací súd\nrozhodol na základe úplne odlišnej hmotnoprávnej kvalifikácie skutkového stavu než uviedol samotný\n\nžalobca v žalobe v celom priebehu konania a ako aj súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom\nrozsudku. Uznal, že odvolací súd v snahe nevydať tzv. prekvapivé rozhodnutie (v zmysle judikatúry\nESĽP a ÚS SR) vyzval strany sporu na vyjadrenie k možnosti odlišného posúdenia výzvou zo 06. 05.\n2024. Uvedená výzva bola však natoľko všeobecná, že žalovaný nedokázal určiť „kam odvolací súd\ntouto výzvou smeruje“ a nedokázal predvídať, že odvolací súd mieni kvalifikovať žalobný nárok ako\ndva samostatné nároky - nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie do 24. 02. 2016 a\nnárok na náhradu škody za obdobie od 25. 02. 2016 do 30. 04. 2016. Počas celého konania žalovaný\nčelil procesnému útoku založenom na platnosti zmluvy a z nej vyplývajúceho záväzku. K neplatnosti\nzmluvy a z nej vyplývajúceho záväzku na vydanie bezdôvodného obohatenia a dokonca aj k záväzku na\nnáhradu škody sa žalovaný nevyjadroval. Odvolaciemu súdu nič nebránilo nariadiť vo veci pojednávanie\na podať účastníkom svoje odlišné predbežné právne posúdenie, prípadne písomne výslovne stranám\nsporu uviesť, že na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje pracovnú zmluvu za neplatnú\na do úvahy pripadá posúdenie vzniku škody na strane zamestnanca. Osobitne za situácie, kedy sa\nspor vedie od roku 2016, t. j. celých 8 rokov. Vydanie rozhodnutia založeného na odlišnom právnom\nposúdení a najmä na skutkovom stave, ktorý sa v konaní nedokazoval, je vydaním tzv. prekvapivého\nrozhodnutia, ktoré je porušením práva na spravodlivý proces. Doplnil, že názor odvolacieho súdu, že\nžalobca, ktorý konal aj za zamestnávateľa aj za zamestnanca si neplatnosť právneho úkonu nespôsobil\nsám, je preto celkom zjavne nelogický a tým v rozpore s právom strany sporu na zrozumiteľné a riadne\nodôvodnené rozhodnutie. V celom konaní sa nijako nedokazovala faktická činnosť žalobcu v období od\n01. 01. 2016 do 30. 04. 2016. Samotný žalobca uviedol, že hoci v tomto období chodil do zamestnania,\nžalovaný mu žiadnu prácu neprideľoval. Za akú faktickú činnosť mu má teda prináležať odmena nie\nje z rozhodnutia možné zistiť. Ani jedna strana nevykonávala dokazovanie ohľadom faktickej činnosti\nžalobcu v rozhodnom období, preto nemohol odvolací súd bez ďalšieho konštatovať, že k výkonu tejto\nčinnosti došlo a priznať za ňu odmenu.\n4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že voči dovolateľovi nebolo porušené právo na spravodlivý\nsúdny proces. Rozhodnutie nie je prekvapivým rozhodnutím, dovolateľ mal možnosť konať (a aj konal)\nv zmysle článku 8 CSP a tiež, že súd konal v súlade s procesnými ustanoveniami, pričom prihliadal na\nprincíp hospodárnosti, ako to vyžaduje článok 17 CSP. Tvrdenie dovolateľa, že rozhodnutie neobsahuje\ndostatočné a logické odôvodnenie, je nielen nepravdivé, ale aj zavádzajúce. Napokon doplnil, že\ndovolateľ nenaplnil náležitosti dovolania podľa § 432 ods. 2 CSP vo vzťahu k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu. V prípade, ak dovolací súd dovolanie neodmietne postupom podľa § 447 CSP navrhol, aby\ndovolanie zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo ,,dovolací súd“) príslušný na\nrozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1\nCSP) strana, v ktorej neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), po preskúmaní, či\ndovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP), a či sú splnené podmienky podľa §\n429 CSP, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia (§ 438 ods. 1 v spojení s § 219 ods.\n1 a 3 CSP) dospel k záveru, že dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je nielen prípustné, ale aj\ndôvodné.\n6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne\na v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.\nToto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov\nv konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy,\nak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (pozri sp. zn. 1Cdo/6/2014,\n3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie\nsú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu.\n7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n8. Z obsahu dovolania žalovaného je zrejmé, že namieta výlučne nesprávny procesný postup\nodvolacieho súdu, ktorým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\n\n9. V zmysle § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Z práva na\nspravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS\n46/05).\n9.2. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že\nsa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť\nsúdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie alebo spor) znemožňujúca\núčastníkovi (strane sporu) realizáciu jeho procesných oprávnení a mariaca možnosti jeho aktívnej\núčasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu\nrozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania,\nnie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (pozri sp. zn.\n3Cdo/110/2017, 4Cdo/128/2017, 8Cdo/56/2017).\n9.3. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (pozri sp. zn.\n3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).\n10. Podstatou dovolacej argumentácie uplatnenej v zmysle § 420 písm. f) CSP bola skutočnosť, že\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu má znaky prekvapivosti a nepredvídateľnosti.\n10.1. V právnej vete rozhodnutia R 32/2025 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3.\nfebruára 2025 sp. zn. 7Cdo/123/2023) je uvedené „ak odvolací súd považuje za skutočnosť známu\nmu z úradnej činnosti (t. j. z inej činnosti než z dokazovania v danej právnej veci) rozsudok vydaný\nsúdom v inom súdnom konaní, je jeho procesnou povinnosťou, ak z neho chce pri svojom rozhodovaní\nvychádzať, strany sporu o tom informovať a poskytnúť im možnosť vyjadriť sa; inak sa dopustí porušenia\npráva na spravodlivý proces a konania v rozpore s ústavnou požiadavkou, aby rozhodnutie bolo pre\nstrany predvídateľné.“ V odôvodnení predmetného rozhodnutia je ďalej uvedené „odvolací súd\npovažoval za skutočnosť známu mu z úradnej činnosti (t. j. z inej činnosti než z dokazovania v danej\nprávnej veci) rozsudok vydaný súdom v inom súdnom konaní, bolo jeho procesnou povinnosťou, ak z\nneho chcel pri svojom rozhodovaní vychádzať, strany sporu o tom informovať, poskytnúť im možnosť\nvyjadriť sa, inak sa dopustil porušenia práva procesnej strany vyjadriť sa k takejto skutočnosti, uplatniť\nodlišné tvrdenia a navrhnúť dokazovanie k preukázaniu svojich odlišných tvrdení, ktorý postup bol v\nrozpore s ústavným zákazom prekvapivých rozhodnutí, resp. s ústavnou požiadavkou, aby rozhodnutie\nbolo pre strany predvídateľné.\n11. Podľa názoru dovolacieho súdu ide v súdenej veci o obdobnú situáciu, kedy odvolací súd vychádzal\nzo záverov vplývajúcich z rozhodnutí súdov v inom konaní o neplatnosti pracovnej zmluvy\nmedzi stranami konania. Ako vyplýva z vyššie uvedeného judikátu, pokiaľ odvolací súd neinformoval\nstrany o tom, že má v pláne vychádzať pri svojom rozhodovaní z rozsudku odvolacieho súdu sp. zn.\n12CoPr/7/2022 (aj rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 8CdoPr/3/2023) dopustil sa porušenia práva na\nspravodlivý proces procesných strán vyjadriť sa k tejto skutočnosti. Bez významu je výzva sporovým\nstranám k možnému použitiu § 17 ods. 1 až 3 Zákonníka práce zo 06. 5. 2024 (č. l. 418). Podstatnou je\nväzba s predmetným rozhodnutím odvolacieho súdu a najvyššieho súdu z iného konania, zistenia\n\nz ktorého sú súčasťou skutkového stavu, z ktorého vychádzal odvolací súd. Naviac v predmetnej výzve\nchýbajú ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, ktoré odvolací súd konštatoval a aj ich aplikoval\nvo svojom rozsudku. Nepodstatná je aj skutočnosť, že v danom prípade ide o rovnaké strany sporu,\nkeďže pokiaľ chcel odvolací súd z predmetných rozhodnutí z iného konania v súdenej veci vychádzať,\nmal o tom strany zákonom predpokladaným spôsobom informovať. Súčasťou zákonným spôsobom\nzisteného skutkového stavu neboli zistenia z predmetného rozsudku v inej veci, a teda odvolací\nsúd z neho bez ďalšieho nemohol vychádzať aj keď išlo o rovnaké strany sporu ako v spore vedenom\nna odvolacom súde pod sp. zn. 12CoPr/7/2022 (a na najvyššom súde pod sp. zn. 8CdoPr/3/2023).\n11.1. Dovolací súd s poukazom na právne názory vyjadrené najvyšším súdom v rozhodnutí R 32/2025,\ns ktorým sa stotožňuje, v súdenej veci konštatuje, že odvolací súd sa dopustil porušenia práva\nprocesnej strany vyjadriť sa k takejto skutočnosti, uplatniť odlišné tvrdenia a navrhnúť dokazovanie k\npreukázaniu svojich odlišných tvrdení, ktorý postup bol v rozpore s ústavným zákazom prekvapivých\nrozhodnutí, resp. s ústavnou požiadavkou, aby rozhodnutie bolo pre strany predvídateľné.\n12. S ohľadom na vyššie uvedené dovolací súd dodáva, že uplatnený dovolací dôvod v zmysle\nustanovenia § 420 písm. f) CSP bol dôvodný, lebo došlo k porušeniu procesných práv strany v takej\nmiere, že možno konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru,\nv ktorom je implikované právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy. Už len pre uvedené\nsamotné porušenie procesných práv žalovaného bolo potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n13. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaného, dovoľuje si dovolací súd vyjadriť značnú pochybnosť\no skutkových záveroch, že žalobca v predmetnom období má nárok na vyplatenie bezdôvodného\nobohatenia, nakoľko vykonával v predmetnom období závislú prácu. Vzhľadom k tomu, že súd prvej\ninštancie doposiaľ vychádzal z toho, že pracovný pomer vznikol, jeho dokazovanie sledovalo\ntento smer a z tejto okolnosti vychádzalo, odlišný právny názor o kľúčovej okolnosti sporu - neplatnosti\npracovnej zmluvy má odlišné následky aj požiadavky na výsledok dokazovania. Pritom odvolací súd\nsám žiadne dokazovanie nevykonával, aj keď situácia v konaní bola po rozhodnutí súdov v konaní\no neplatnosti skončenia pracovného pomeru zásadne odlišná. Pokiaľ ide o tú časť priznanej sumy,\nktorú odvolací súd kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie, je potrebné bez pochybností preukázať,\nže v predmetnom období vykonával žalobca závislú prácu podľa všetkých jej znakov vyplývajúcich\nzo Zákonníka práce (vrátane napr. požiadavky vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti\nzamestnanca). Pokiaľ bola žalobcovi priznaná náhrada škody (aj keď to doposiaľ v konaní ani len\nnetvrdil!), je potrebné, aby boli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu v pracovnoprávnych vzťahoch vrátane príčinnej súvislosti. Pri preukázaní týchto predpokladov rovnako ako aj\nskutočnosti, či žalobca vykonával závislú prácu má v tomto ohľade dôkazné bremeno žalobca. Pokiaľ\nide o okolnosť vyplývajúcu z § 17 ods. 3 Zákonníka práce, že neplatnosť právneho úkonu nemôže byť\nzamestnancovi na ujmu, ak ju nespôsobil sám, dovolací považuje za podstatné preveriť o. i. okolnosti\nuzavretia „pracovnej zmluvy“, s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania. Najvyšší súd poukazuje\naj na skutočnosť, že v danom prípade ide o neplatnú pracovnú zmluvu konateľa obchodnej spoločnosti,\nnie osobu, s ktorou by mohla byť pre jej slabšiu zdatnosť v právnych vedomostiach, príp. sociálnu\nzraniteľnosť zo strany zamestnávateľa zavinene uzavretá neplatná pracovná zmluva. Nie nepodstatnými\nsa tu javia okolnosti uzavretia pracovnej zmluvy, súvisiaca výpoveď žalobcu k tejto okolnosti a jeho\nsamotné postavenie, keďže ako konateľ obchodnej spoločnosti by si mal byť vedomý istých právnych\nrizík a rozdielov medzi pracovnoprávnym a obchodnoprávnym vzťahom k obchodnej spoločnosti, ktorá\nje zamestnávateľom.\n14. Vzhľadom na charakter uvedenej procesnej vady v postupe odvolacieho súdu, ktorá je okolnosťou,\npre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v\nkonaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne, bolo podľa\ndovolacieho súdu už nadbytočné, zároveň nehospodárne a zrejme aj predčasné zaoberať sa i ďalšími\ndovolacími námietkami žalovaného.\n15. Vychádzajúc z uvedeného preto najvyšší súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449\nods. 1 CSP) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n\n16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n17. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9CoPr/2/2023", "guid": "4cd94888-a2c9-403c-8ced-195b59337035:098223c8-3bc4-48b5-94ad-926b930c8410", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}