{"guid": "6b624990-62de-483d-a164-2157a99eb331:777b012f-4826-4ded-a699-ef97e49969cc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8716205522.2", "spisova_znacka": "4Cdo/148/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/148/2024 z 21. 8. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. augusta 2025, sp. zn. 4Cdo/148/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:8716205522.2", "identifikacne_cislo": "8716205522", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2025-08-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-217", "nazov": "§ 217 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-217", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-217"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-148", "nazov": "§ 148 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-148", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-148"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149", "nazov": "§ 149 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-150", "nazov": "§ 150 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-150", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-150"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-217", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-148", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-149", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-150"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/777b012f-4826-4ded-a699-ef97e49969cc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8716205522.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8716205522.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8716205522.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/148/2024\n8716205522\n21. 08. 2025\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2025:8716205522.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne D. U., narodenej X. E. XXXX, H., A.. J. XXXX/\nXA, proti žalovanému P. U., narodenému XX. D. XXXX, H., A.. J. Č.. XXXX/XA, zastúpenému Hudzík\n& Partners s. r. o., Poprad, Mnoheľova 830/15, IČO: 47 251 654, o vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20C/156/2016 a o dovolaní\nžalovaného proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove z 19. marca 2024 sp. zn. 1Co/41/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie odmieta.\nŽalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom č. k.\n20C/156/2016 - 247 z 10. augusta 2020 (v poradí druhým) I. určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva\nstrán sporu pripadá motorové vozidlo zn. Škoda Fabia EČV H. v hodnote 1 845 eur, 30 ks akcií\nspoločnosti Tatramat a. s. v hodnote 600 eur, záhradná chatka na pozemku parc. č. XXXX/XXX k. ú.\nU. v hodnote 3 100 eur, byt č. X-I. v H., na ulici A.. J. súp. č. XXXX, orient. č. XA, zapísaný na LV č.\nXXXX pre obec a k. ú. H. s prísl. v hodnote 78 000 eur, II. prikázal do vlastníctva žalovaného motorové\nvozidlo zn. Škoda Fabia EČV H. v hodnote 1 845 eur, 30 ks akcií spoločnosti Tatramat a. s. v hodnote\n600 eur, záhradnú chatku na pozemku parc. č. XXXX/XXX k. ú. U. v hodnote 3 100 eur, byt č. X-I. v\nH., na ulici A.. J. súp. č. XXXX, orient. č. XA, zapísaný na LV č. XXXX pre obec a k. ú. H. s prísl. v\nhodnote 78 000 eur, III. zaviazal žalovaného na vyrovnanie podielu žalobkyne uhradiť sumu 41 800 eur,\nz toho sumu 2 800 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a sumu 39 000 eur do 90 dní\nodo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, IV. zaviazal žalobkyňu zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v\nsume 1 254 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, V. zaviazal žalovaného zaplatiť na účet súdu\nsúdny poplatok v sume 1 254 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a VI. stranám sporu náhradu\ntrov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 243, §148, § 149 a § 150 Občianskeho\nzákonníka a vecne tým, že pri stanovení masy BSM, ktorú je potrebné vyporiadať sa riadil vymedzeným\nobsahom žaloby, pričom v priebehu konania nedošlo k rozšíreniu predmetu sporu ani k jeho zúženiu a\npredmet BSM, teda konkrétne veci patriace do spoločného majetku, boli určené výlučne stranami sporu.\nSúd prvej inštancie poukázal, že predložené Dohody o vyporiadaní BSM z 29. februára 2016, zo 7.\nmarca 2016 a z 18. apríla 2016 nie sú účastníkmi podpísané a žalovaný poprel, že by vôbec k nejakej\ndohode došlo, pričom právny zástupca žalovaného sa vyjadril, že čo sa týka vyporiadania hnuteľných\nvecí nadobudnutých za trvania manželstva, tak medzi stranami sporu došlo k ich vyporiadaniu, okrem\nmotorového vozidla, akcií a záhradnej chatky. Nesporná medzi stranami sporu podľa súdu prvej inštancie\nbola snaha o mimosúdne vyporiadanie BSM, avšak keďže k nemu nedošlo, nenastal konzenzus medzi\nbývalými manželmi, bolo povinnosťou súdu vyporiadať to, čo ešte z masy vecí patriacich do BSM ostalo\nnevyporiadané a to pokiaľ sa týka hnuteľných vecí, ako aj nehnuteľnosti. Keďže žalobkyňa nereagovala\nna výzvu súdu prvej inštancie ohľadom oznámenia charakteru záhradnej chatky, súd prvej inštancie\nvychádzal z tvrdenia žalovaného, že sa nejedná o nehnuteľnosť, ale o hnuteľnú vec. Pokiaľ ide o hodnotu\n\ntýchto hnuteľných vecí (spolu 5 545 eur), ako aj nehnuteľnosti - bytu (78 000 eur), tu sa strany sporu\npodľa súdu prvej inštancie zhodli, akurát žalovaný v poslednom prednese pred rozhodnutím prehodnotil\nsvoj postoj s tým, že o byt má záujem. Súd prvej inštancie teda ustálil, že sa zmenila situácia oproti\nsituácii, kedy súd prvej inštancie rozhodoval prvýkrát a že prikázanie bytu žalovanému prispeje aj k\nposunu vo veci s tým, že musí splniť povinnosť vyplatiť žalobkyňu z jej podielu na tomto byte. Pokiaľ\nišlo o nevyporiadané hnuteľné veci z BSM, vrátane záhradnej chatky, tu súd prvej inštancie rozhodol s\nodkazom na vôľu strán s tým, že žalovaný je povinný z týchto hnuteľných vecí vyplatiť žalobkyni hodnotu\njej podielu, ktorá medzi stranami takisto nebola sporná. To, že medzi stranami sporu nebola uzavretá\nžiadna dohoda o vyporiadaní vecí, ktoré sú predmetom žaloby, súd prvej inštancie vyvodil jednak z toho,\nže ani jedna z predložených dohôd nebola podpísaná s tým, že vôľa strán bola uzavrieť takú dohodu\npísomne ohľadom týchto vecí a jednak aj z tvrdení žalovaného a tiež so samotného textu žaloby. O\ntrovách konania rozhodol v súlade § 257, § 262 ods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom 19. marca 2024 sp. zn. 1Co/41/2022\nna odvolanie žalobkyne rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že I. bezpodielové spoluvlastníctvo\nžalobkyne D. U. a P. U., ktoré vzniklo 13. januára 1979 a zaniklo 19. decembra 2015 vyporiadal tak,\nže do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosť - byt č. 2-A na prízemí bytového domu\nnachádzajúceho sa na ulici A.. J. v H., súp. č. XXXX, orient. č. XA postavený na pozemkoch parcely\nregistra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvorie o výmere 246 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 197 m2 a parcele parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria\no výmere 62 m2, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na\npríslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemkom vo veľkosti 9124/108120 z celku zapísaných\nna LV č. XXXX pre katastrálne územie H., obec H., okres Poprad v celkovej hodnote 153 000 eur,\nnehnuteľnosť - záhradná chatka bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. č. XXXX/XXX v k.\nú. U. v hodnote 3 100 eur, osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia ev. č.: H. XXX B. v hodnote\n1 845 eur, 30 ks akcií spoločnosti Tatramat a. s. v hodnote 600 eur, II. žalovanému uložil povinnosť\nzaplatiť žalobkyni na vyrovnanie majetkovej hodnoty podielov sumu 79 272,50 eura v lehote do 75 dní\nod právoplatnosti rozsudku a III. stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd\nza účelom zopakovania dokazovania nariadil vo veci pojednávanie, nakoľko žalobkyňa v odvolacom\nkonaní predložila viaceré znalecké posudky ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a\nto bytu č. 2-A nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX s príslušenstvom, zapísanom na\nLV č. XXXX pre k. ú. H., pričom v znaleckom posudku č. 231/2020 z 22. októbra 2020 znalec určil\nvšeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 105 000 eur, v znaleckom posudku č. 11/2024 z 24. januára\n2024 súdny znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v sume 151 000 eur a v znaleckom posudku\nč. 32/2024 zo 4. marca 2024 súdny znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v sume 153 000\neur. V odôvodnení uviedol, že aj keď žalobkyňa v priebehu súdneho konania viackrát argumentovala,\nže súdy nemôžu vyporiadať BSM k osobnému motorovému vozidlu, k akciám a k záhradnej chatke,\npretože strany sporu k uvedeným položkám uzavreli dohodu čo do spôsobu vyporiadania s povinnosťou\nžalovaného vyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel, žalobkyňa nikdy v tejto časti nezobrala žalobu vyslovene\nspäť, uzavretie dohody k týmto položkám nepreukázala, žalovaný pred súdom prvej inštancie potvrdil, že\nk uvedeným položkám sa napriek snahe so žalobkyňou nedohodol a aj žalobkyňa vo svojich konečných\nnávrhoch v odvolaní a ďalších podaniach adresovaných odvolaciemu súdu opätovne žiadala, aby vo\nvýroku rozhodnutia, boli tieto položky vyporiadané. Vzhľadom aj na predložené písomné návrhy dohôd\no vyporiadaní BSM odvolací súd konštatoval, že v uvedených sa jednoznačne nachádza určenie tých\npoložiek, ktoré majú byť predmetom vyporiadania v písomnej dohode, avšak ani odvolací súd nemal\npreukázané, že by k uzavretiu a teda aj k podpisu, niektorého návrhu došlo oboma stranami sporu.\nVzhľadom na uvedené preto v zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd mal za ustálený predmet\ntoho, čo má v rámci zaniknutého BSM vyporiadať.\n2.1 K námietke žalobkyne, že predmetom vyporiadania má byť aj nájom k pozemkom v kat. úz. U.,\nodvolací súd poukázal na to, že uvedené pred súdom prvej inštancie doposiaľ nežiadala a preto sa\nuvedeným ani súd prvej inštancie nezaoberal, konštatoval, že žalobkyni nič nebrániť ukončiť nájomný\nvzťah s prenajímateľom pozemku podľa podmienok dohodnutých v zmluve a dodal, že súd môže\nvysporiadať len ten majetok, ktorý strany sporu navrhli na vysporiadanie do troch rokov od zániku\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom po uplynutí troch rokov nastupuje nevyvrátiteľná\nprávna domnienka o vysporiadaní podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.\n\n2.2 Čo sa týka spôsobu vyporiadania, tak ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd nezistil spornosť\nv tvrdení strán sporu ohľadom spôsobu vyporiadania motorového vozidla, záhradnej chatky a akcií\nspoločností Tatramat a. s., podľa ktorých tieto mal nadobudnúť do výlučného vlastníctva žalovaný a\npreto aj odvolací súd prikázal tieto veci a akcie do výlučného vlastníctva žalovaného.\n2.3 Čo sa týka bytu, až do posledného pojednávania pred súdom prvej inštancie, strany sporu deklarovali\nzáujem predať byt a výťažok si rozdeliť. V tomto smere boli spracované aj návrhy dohôd o vyporiadaní\nBSM a zároveň bol predložený aj návrh na uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy za účelom nájdenia\nvhodného záujemcu, avšak k skutočnej realizácii uvedeného zámeru nakoniec nikdy nedošlo. Hoci\nžalobkyňa navrhovala, aby súd nariadil predaj tohto bytu, avšak § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka\nneumožňuje vyporiadať nehnuteľnosť strán sporu jej predajom, ako je to výslovne uvedené v § 142\nods. 1 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Preto, keďže\nani jedna zo strán sporu do posledného pojednávania pred súdom prvej inštancie neprejavila záujem o\nnadobudnutie bytu, do úvahy ako spôsob vyporiadania prichádzalo len prikázanie bytu do podielového\nspoluvlastníctva strán sporu. Na poslednom pojednávaní pred súdom prvej inštancie 10. augusta\n2020, ktorého sa žalobkyňa nezúčastnila, žalovaný k uvedenému zmenil svoj postoj a navrhol, aby\nbyt bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel.\nOdvolací súd z uvedeného dôvodu považoval za dôvodnú námietku žalobkyne, že práve k zmene\npostoja žalovaného k spôsobu vyporiadania bytu sa nemohla vyjadriť a teda nemohla navrhnúť ani\nvykonanie ďalších dôkazov, najmä čo do stanovenia hodnoty bytu. Odvolací súd videl porušenie práva\nžalobkyne na spravodlivý proces v postupe súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol bez toho, aby po\nzmene postoja žalovaného k spôsobe vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov k bytu\nposkytol žalobkyni priestor na vyjadrenie k navrhovanej zmene a konštatoval, že aj keď žalobkyňa na\npojednávaní, na ktorom žalovaný predniesol svoj návrh o prikázaní bytu do jeho výlučného vlastníctva,\nnebola prítomná z vlastnej vôle, uvedená skutočnosť nemôže mať za následok odňatie možnosti vyjadriť\nsa prípadne uplatniť prostriedky procesného útoku, či procesnej obrany. Odvolací súd uviedol, že hoci\nsa žalobkyňa pojednávania pred odvolacím súdom osobne nezúčastnila, v písomných podaniach\ndoručených v odvolacom konaní jasne prezentovala, že nemá námietky, aby bol byt tiež prikázaný\ndo výlučného vlastníctva žalovaného, avšak trvala na tom, aby bol zaviazaný na úhradu polovice\njeho aktuálnej trhovej hodnoty. Odvolací súd zdôraznil, že čo sa týka hodnôt predmetu vyporiadania\nsa pri oceňovaní všeobecne uplatňuje zásada, že pri ocenení vecí patriacich do bezpodielového\nspoluvlastníctva sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, avšak z\nceny v čase, kedy sa vyporiadanie vykonáva, pričom ide o cenu, za ktorú je možné porovnateľnú vec v\nrozhodnej dobe a na danom mieste reálne predať, keď aplikácia inej než trhovej ceny by neoprávnene\nzvýhodňovala toho z bývalých manželov, do výlučného vlastníctva ktorého by vec v rámci vyporiadania\nbezpodielového spoluvlastníctva vlastnícky pripadla.\n2.4 Čo sa týka ceny motorového vozidla, záhradnej chatky a 30 ks akcií spoločnosti Tatramat a. s.,\nodvolací súd poukázal, že medzi stranami sporu nebola sporná ich výška, na ktorej sa v priebehu\nsúdneho konania zhodli a to čo sa týka záhradnej chatky vo výške 3 100 eur, motorového vozidla vo\nvýške 1 845 eur a 30ks akcií vo výške 600 eur a uviedol, že pokiaľ žalobkyňa v odvolaní, ale aj v ďalších\npodaniach namietala výšku záhradnej chatky a 30ks akcií, tak výšku týchto vecí žalobkyňa spochybnila\naž v odvolacom konaní napriek tomu, že súčasne tvrdila, že na týchto veciach sa so žalovaným už\ndohodla čo do ich prikázania žalovanému, ale tiež aj čo do hodnoty vyrovnacieho podielu, ktorý má\nžalovaný žalobkyni zaplatiť, pričom skutočnosť, že tieto veci budú prikázané do výlučného vlastníctva\nžalovaného, nebola medzi stranami sporu sporná, preto hodnotu týchto veci mala a mohla žalobkyňa\nnamietať pred súdom prvej inštancie. Súčasne odvolací súd poukázal na to, že žalobkyňa za účelom\npreukázania svojich tvrdení ohľadom ceny záhradnej chatky vo výške 10 000 eur a 30ks akcií vo výške\n1 000 eur nepredložila, ale ani neoznačila žiadny dôkaz. Preto čo sa týka motorového vozidla, záhradnej\nchatky a 30 ks akcií spoločnosti Tatramat a. s. aj odvolací súd vychádzal z ich hodnôt, na ktorej sa strany\nsporu zhodli.\n2.5 Inú situáciu odvolací súd videl pri určení hodnoty vyporiadavaneho bytu, keď súd prvej inštancie pri\nurčení jeho hodnoty vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, ktorí jeho hodnotu určili sumou 78 000\neur, avšak odvolací súd dodal, že takto určená hodnota stranami sporu bola určená pri tej alternatíve\nvyporiadania, že spoločne uvedený byt predajú a z výťažku sa rozdelia, kedy však konečná cena by bola\nurčená až v kúpnej zmluve na základe dohody s potencionálnym kupcom. Ako však už bolo konštatované\nvyššie, oproti dohode strán sporu spočívajúcej v predaji bytu, podľa návrhu žalovaného došlo k zmene\n\nalternatívy vyporiadania bytu tak, že tento pripadne do výlučného vlastníctva žalovaného. Odvolací súd\nmal za prirodzené, že žalobkyňa má záujem na vyplatenie takej vyrovnacej hodnoty, ktorá čo najbližšie\nby zodpovedala polovici ceny, za ktorú by tento byt predali na trhu s nehnuteľnosťami tretej osobe.\nOdvolací súd bol tiež názoru, že ani žalovaný by nebol spokojný, ak by v opačnom prípade záujmu\nžalobkyne o byt, mala žalovaného vyplácať z ceny 78 000 eur. Za účelom stanovenia hodnoty bytu\nžalobkyňa predložila v odvolacom konaní tri znalecké posudky, ktoré boli doručované aj žalovanému,\nktorý sa k nim nevyjadril, ich závery nerozporoval, a sám žiadny iný dôkaz k hodnote bytu nepredložil\nani neoznačil. Odvolací súd vykonal na pojednávaní dokazovanie oboznámením záverov znaleckých\nposudkov, pričom pri ich hodnotení dospel k záveru, že pri určení hodnoty bytu je potrebné vychádzať\nz posledného znaleckého posudku vypracovaného znalcom O.. S. P. č. 32/2024 zo 4. marca 2024, v\nktorom bola určená všeobecná hodnota bytu v sume 153 000 eur. Keďže medzi stranami sporu nebola\nsporná aplikácia zásady rovnosti ich podielov, odvolací súd mal za preukázanú výšku celkového majetku\npatriaceho do BSM ako hodnotu aktív 158 545 eur (záhradná chatka vo výške 3 100 eur + motorové\nvozidlo vo výške 1 845 eur + 30ks akcií vo výške 600 eur + byt vo výške 153 000 eur). Uzavrel, že\nkeďže všetko, čo bolo predmetom vyporiadania, nadobudol žalovaný, vznikla žalovanému povinnosť\nvyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel, pričom 50 % zo sumy 158 545 eur je suma 79 272,50 eura, ktorú\nuložil žalovanému zaplatiť žalobkyni. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods.\n1 a § 396 ods. 1, 2 CSP.\n3 Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalovaný (ďalej aj ,,dovolateľ“), ktorého prípustnosť vyvodzoval\nz ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Namietal porušenie procesných práv v takej miere, že došlo\nk porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a to z dôvodu nesprávneho procesného postupu\nodvolacieho súdu. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa po rozhodnutí súdu prvej inštancie do konania\npredložila tri znalecké posudky, avšak odvolací súd mu doručil výzvu na vyjadrenie v čase, kedy bol\nv spise ako nový dôkaz navrhovaný iba prvý posudok č. 231/2020 z 22. októbra 2020. Ďalšie dva\nznalecké posudky boli žalovanému doručované iba na vedomie bez výzvy na vyjadrenie. Konštatoval,\nže ak potom odvolací súd vykonal nové dokazovanie, žalovaný bol limitovaný tým, že na túto skutočnosť\nmohol reagovať iba na pojednávaní. Bol názoru, že z rozsudku odvolacieho súdu nie je možné zistiť,\nakým spôsobom urobil súdny prieskum posudkov, keď ustálil, že je potrebné vychádzať z posledného\nposudku. Bol názoru, že po rozhodnutí súdom prvej inštancie žalobkyňa nemohla predkladať nové\nznalecké posudky, ale mala ich predkladať v pôvodnom konaní. Vyjadril názor, že za daného stavu sa\ndostal do časovej núdze, nakoľko od doručenia posledného podania nemal objektívnu možnosť reagovať\nna predložený druhý a posledný znalecký posudok. Mal za to, že tento postup odvolacieho súdu spôsobil\ntakú vadu konania, ktorá mala za následok porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Navrhol,\naby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil. Zároveň navrhol odklad vykonateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia.\n4 Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že právny zástupca žalovaného sa zúčastnil\npojednávania na odvolacom súde konanom 19. marca 2024, na ktorom boli znalecké posudky zákonne\noboznámené a právny zástupca žalovaného nenamietal pred pojednávaním ani na pojednávaní žiadne\nprocesné vady, hoci mal možnosť prípadné procesné vady písomne pred pojednávaním alebo ústne do\nzápisnice o pojednávaní namietať a teda neidentifikoval žiadne procesné vady v postupe odvolacieho\nsúdu, čím procesne potvrdil zákonnosť konania súdu. Namietala, že by sa žalovaný dostal do časovej\nnúdze, pretože, ak by takáto situácia nastala, tak by to určite v čase, keď situácia nastala namietal a\npodal by návrh na odročenie pojednávania na iný termín, čo pred pojednávaním ani počas pojednávania\nnevykonal. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla dovolanie zamietnuť.\n5 Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia podľa ustanovenia § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o\ntom nevydal samostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje\nza udržateľný aj Ústavný súd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).\n6 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade\nso zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané\nnáležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP v rámci dovolacieho prieskumu\ndospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n\n7 V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n8 Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9 Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n10 Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n11 Dovolateľ vyvodil prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, kde namietal nesprávny\nprocesný postup odvolacieho súdu spočívajúci v tom, že pri určení vyrovnávacej sumy, ku ktorej úhrade\nje povinný žalovaný voči žalobkyni z dôvodu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,\nvychádzal zo znaleckých posudkov týkajúcich sa stanovenia hodnoty nehnuteľnosti (konkrétne z\nposledného znaleckého posudku predloženého z celkového počtu troch) predloženého žalobkyňou až\nv odvolacom konaní, ku ktorému mu nebolo možné sa vyjadriť, čo považuje za neprípustnú novotu v\nodvolacom konaní a znemožnenie mu uskutočňovať jemu patriace procesné práva.\n12 Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv\nna nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n9 Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\n\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,\n8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdu bolo zasiahnuté do jeho práva na\nspravodlivý proces.\n10 V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa\nnáležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP) a súčasne procesný\npostup odvolacieho súdu vedúci k prijatiu záverov prezentovaných v dovolaním napadnutom rozhodnutí\nnevykazuje vady vedúce k porušeniu práva na spravodlivý proces dovolateľa. Odôvodnenie rozsudku\nzodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, je zrozumiteľné a presvedčivé. Z\nodôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na\njednej strane a právnymi závermi na strane druhej a to v spojení s procesným postupom odvolacieho\nsúdu, kedy je z argumentácie odvolacieho súdu zrejmé, ako k prijatým záverom dospel.\n10.1 Dovolací súd dospel k záveru, že z rozhodnutia odvolacieho súdu a na základe postupu odvolacieho\nsúdu vedúceho k tomuto rozhodnutiu nemožno prijať záver, že tento pripustil v odvolacom konaní novoty\nnespadajúce pod výnimku stanovenú v § 366 CSP, čím by prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\nžalovaného. Ustanovenie § 366 CSP stanovuje, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky\nprocesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť\nlen vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho\nobsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred\nsúdom prvej inštancie. Dovolací súd dospel k záveru, že v danej veci sa jedná o prostriedok procesného\nútoku a obrany spadajúci pod výnimku podľa § 366 písm. d) CSP. Odvolací súd rozhodoval o podanom\nodvolaní vo veci samej vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde v prípade určenia\nsumy na vyrovnanie majetkovej hodnoty podielov je nevyhnutné stanoviť hodnotu majetku prikázaného\ndo výlučného vlastníctva toho ktorého manžela. Po dobu trvania súdneho konania dochádza k situácii\nvývoja hodnoty jednotlivého majetku, v danom prípade nehnuteľnosti, kde z logiky veci nie je v danom\nprípade iniciovania odvolacieho konania možné vychádzať z hodnoty nehnuteľnosti v konaní na súde\nprvej inštancie. V zmysle § 217 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (v\nspojení s odôvodnením odvolacieho súdu v bode 44. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), na\nzáklade čoho odvolací súd opodstatnene vychádzal zo znaleckého posudku č. 32/2024 zo 4. marca\n2024, pričom zásadne podstatnou bola skutočnosť, že v priebehu konania prišlo k zmene postoja\nsporových strán, kedy tieto v konaní pred súdom prvej inštancie prezentovali záujem nehnuteľnosť\npredať a výťažok si rozdeliť (kedy by si sporové strany rozdelili sumu získanú predajom nehnuteľnosti\nna základe predajnej ceny), pričom na súdnom pojednávaní dňa 10. augusta 2020, t. j. na poslednom\nsúdnom pojednávaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalovaný navrhol\nprikázať predmetnú nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva, kedy zároveň sa žalobkyňa daného\nsúdneho pojednávania nezúčastnila, čím jej nebolo preto umožnené sa k uvedenému vyjadriť, čo bolo\nvyhodnotené ako dôvodná odvolacia námietka žalobkyne. Z uvedeného vyplývala potreba dokazovania\na stanovenia hodnoty nehnuteľnosti, ktorá vznikla až v odvolacom konaní, na základe čoho boli\nžalobkyňou predkladané znalecké posudky až v odvolacom konaní, keďže jej toto nebolo umožnené\nv konaní pred súdom prvej inštancie z dôvodu zmeny postoja žalovaného pred vydaním rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu sa jedná o prostriedok procesného útoku a obrany, ktorý\nžalobkyňa, ktorá bola odvolateľkou, nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej\nviny. Zároveň má dovolací súd za to, že odvolací súd svoj myšlienkový postup v danej otázke dôsledne\nodôvodnil a to ako v časti vyhodnotenia tejto odvolacej námietky žalobkyne za dôvodnú, tak v časti\nstanovenia hodnoty predmetnej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného dovolací súd vyhodnotil túto\ndovolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.\n10.2 K námietke dovolateľa týkajúcej sa neumožnenia mu vyjadriť sa k znaleckým posudkom\npredloženým žalobkyňou v odvolacom konaní dovolací súd uvádza, že v odvolacom konaní žalobkyňa\npredložila znalecký posudok č. 231/2020 z 22. októbra 2020 (č. l. 270) doručený žalovanému spolu\ns odvolaním dňa 27. novembra 2020 (č. l. 308), znalecký posudok č. 11/2024 z 24. januára 2024 (č.\nl. 495) doručený žalovanému dňa 15. februára 2024 (č. l. 612) a znalecký posudok č. 32/2024 zo 4.\nmarca 2024 (č. l. 674) doručený žalovanému dňa 13. marca 2024 (č. l. 767). Rozhodnutie odvolacieho\nsúdu bolo vyhlásené dňa 19. marca 2024 na súdnom pojednávaní. Z uvedeného vyplýva, že v prípade\nvšetkých troch žalobkyňou predložených znaleckých posudkov mal žalovaný o nich vedomosť a bolo\n\nmu tým pádom umožnené na ne reagovať (čl. 9 Základných princípov CSP). Skutočnosť, že v prípisoch\nsprevádzajúcich zaslané podania žalobkyne bolo uvedené spojenie „na vedomie“ neznačí udelenie\nzákazu žalovanému reagovať na podanie, ktoré je mu zasielané. Z uvedeného preto nie je možné vyvodiť\nnesprávny procesný postup súdu majúci za následok znemožnenie uskutočňovania procesných práv\ndovolateľa v takej miere, ktorá by zakladala porušenie práva na spravodlivý proces dovolateľa a tým\nprípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n11. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že žalovaný\nsa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie\npodľa jeho predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ s rozhodnutím odvolacieho súdu nesúhlasí a\nnestotožňuje sa s ním a to na základe subjektívne nadobudnutého pocitu obmedzenia jeho procesných\npráv, nemôže sama o sebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože\ndo práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom\núspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil\nsa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a\npožiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.\nÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n12. Dovolací súd má preto za to, že procesný postup odvolacieho súdu, ktorý konal v zmysle ustanovení\na zásad zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, nemožno považovať za porušenie\npráva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie sa nevymyká nielen zo zákonného, ale ani z\nústavnoprávneho rámca. Uvedeným postupom preto nedošlo k založeniu namietanej vady podľa § 420\npísm. f) CSP a žalovaný neopodstatnene namieta nesprávny procesný postup odvolacieho súdu takej\nintenzity, ktorý by mal za následok porušenie jeho práva na spravodlivý proces.\n13. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného odôvodnené § 420 písm. f) CSP\nodmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\ndovolanie nie je prípustné.\n14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Co/41/2022", "guid": "447c63ac-d467-49db-b730-f27e88f3adcc:71b4f620-b275-4b85-ba86-6d7db42d65a4", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2148d9ad-d76f-4ce4-8b29-3192726c45b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 442/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 442/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1"}, {"guid": "ussr:fc725027-865c-4a9c-990f-679527623f3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.158.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 158/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 158/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.158.2022.1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}], "citovane_v": []}