{"guid": "79253449-ea09-4a00-8760-2e10ec6c5452:d71c0938-6634-4dd3-8ae3-f67f667a7b07", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8716010743.1", "spisova_znacka": "4Tdo/5/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/5/2022 z 4. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 4. februára 2025, sp. zn. 4Tdo/5/2022, ECLI:SK:NSSR:2025:8716010743.1", "identifikacne_cislo": "8716010743", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "datum_vydania": "2025-02-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-163.odsek-3", "nazov": "§ 163 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-163.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-163"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-163"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d71c0938-6634-4dd3-8ae3-f67f667a7b07", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8716010743.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8716010743.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8716010743.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tdo/5/2022\n8716010743\n04. 02. 2025\nJUDr. Pavol Farkaš\nECLI:SK:NSSR:2025:8716010743.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov\nJUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4.\nfebruára 2025 v Bratislave v trestnej veci obvineného Z. C. pre obzvlášť závažný zločin vydierania podľa\n§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1\nTrestného zákona a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18. júla\n2018, sp. zn. 6To/23/2018, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Z. C. o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvého stupňa\") rozsudkom z 13. apríla 2018, sp. zn. 5T/91/2016\nuznal obvineného Z. C. (ďalej aj „obvinený\") vinným v bode I/ zo spáchania zločinu vydierania podľa §\n189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona,\na v bode II./ z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm.\nb) Trestného zákona, s poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods.\n1 Trestného zákona, na tam uvedenom skutkovom základe.\nZa to okresný súd obvinenému podľa § 189 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného\nzákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného\nzákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov, na výkon ktorého ho podľa\n§ 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným\nstupňom stráženia. Okresný súd ďalej podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 78 ods. 1\nTrestného zákona obvinenému uložil ochranný dohľad na dobu 3 (troch) rokov. Podľa § 42 ods. 2\nTrestného zákona zrušil výrok o úhrnnom treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn.\n6T/88/2014 zo dňa 6. augusta 2014, právoplatného dňa 6. augusta 2014, podľa § 189 ods. 2 Trestného\nzákona, s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného\nzákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona vo výmere 3 (troch) rokov, podmienečne odložený\nna skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov a 6 (šesť) mesiacov, s probačným dohľadom nad jeho\nsprávaním v skúšobnej dobe, spolu s povinnosťou podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo\nzúčastniť sa na psychologickom poradenstve, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo\nnadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súčasne podľa § 60\nods. 1 písm. a) Trestného zákona obvinenému uložil trest prepadnutia veci: - 1 ks mobilný telefón\nzn. Samsung čiernej farby, model GT - E 108W, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X SIM karta Vodafone\nč. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXVX.X, spolu s batériou č. Q. 800 mA; - 1 ks mobilný telefón zn. HTC\nčiernej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, SIM karta Orange 3 G č. XXXXXXXXXXXXB, batéria Serial\nno: XHWAXXABXXXXXX; - 1 ks mobilný telefón HTC čierno-sivej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX,\nSIM karta ORANGE č. XXXXXXXXXXXXB, batéria HTC Serial no: XSXAXXBXXXXXXX; - 1 ks USB\nkľúč oblepený čiernou izolačnou páskou; - 1 ks mobilný telefón zn. Samsung, čiernej farby, model\nGT-E1080W, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X, SIM karta O2 č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX + baterka,\n\nnabíjačka - 2 ks USB kľúčov; - 1 ks počítač HIP NODE H1100, výr. č. XXXXXXXXXBAX bielej farby,\nnapájací kábel čiernej farby; - 1 ks krabica od poštovej schránky s obsahom; - 2 ks kombinačiek, 2\nks skrutkovačov, 1 ks ručná malá pílka, 1 ks priesvitná plastová krabička so skrutkami, 1 ks pokrčenej\nstriebornej pásky; - 1 ks hnedá plechová poštová schránka, spolu s 1 ks kľúč od schránky; - 1 ks krabica\nk mobilnému telefónu Samsung, model GT - E 108 W, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X; - 1 ks obal ku\nSIM karte mobilného operátora Vodafone k telefónnemu číslu +XXXXXXXXXXXX vo vnútri s reklamným\nletákom; - 1 ks samopal vzor 26, výrobného čísla C. XXX XX; - 1 ks zásobník k samopalu vzor 26 na\nnáboje 9mm; - 1ks zásobník k samopalu vzor 26 na náboje 9mm cca 7,62.\nKrajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd\" alebo „odvolací súd\") rozsudkom z 18. júla 2018, sp.\nzn. 6To/23/2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok\" alebo „napadnuté rozhodnutie\") na podklade odvolania\nobvineného a prokurátora rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku\nzrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Poprad z 13. apríla 2018, č. k. 5T/91/2016 vo výroku\ntreste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obvinenému Z. C. uložil podľa\n§ 189 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, §\n42 ods. 1Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov, na výkon\nktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so\nstredným stupňom stráženia. Okresný súd ďalej podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 78\nods. 1 Trestného zákona obvinenému uložil ochranný dohľad na dobu 3 (troch) rokov. Podľa § 42 ods. 2\nTrestného zákona zrušil výrok o úhrnnom treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn.\n6T/88/2014 zo dňa 6. augusta 2014, právoplatného dňa 6. augusta 2014 podľa § 189 ods. 2 Trestného\nzákona, s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného\nzákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona vo výmere 3 (troch) rokov, podmienečne odložený\nna skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov a 6 (šesť) mesiacov, s probačným dohľadom nad jeho\nsprávaním v skúšobnej dobe, spolu s povinnosťou podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo\nzúčastniť sa na psychologickom poradenstve, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo\nnadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súčasne podľa § 60\nods. 1 písm. a) Trestného zákona obvinenému uložil trest prepadnutia veci: - 1 ks mobilný telefón\nzn. Samsung čiernej farby, model GT - E 108W, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X SIM karta Vodafone č.\nXXXXXXXXXXXXXXXXXXXVX.X, spolu s batériou č. Q AK 800 mA; - 1 ks mobilný telefón zn. HTC\nčiernej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, SIM karta Orange 3 G č. XXXXXXXXXXXXB, batéria Serial\nno: XHWAXXABXXXXXX; - 1 ks mobilný telefón HTC čierno-sivej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX,\nSIM karta ORANGE č. XXXXXXXXXXXXB, batéria HTC Serial no: XSXAXXBXXXXXXX; - 1 ks USB\nkľúč oblepený čiernou izolačnou páskou; - 1 ks mobilný telefón zn. Samsung, čiernej farby, model\nGT-E1080W, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X, SIM karta O2 č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX + baterka,\nnabíjačka - 2 ks USB kľúčov; - 1 ks počítač HIP NODE H1100, výr. č. XXXXXXXXXBAX bielej farby,\nnapájací kábel čiernej farby; - 1 ks krabica od poštovej schránky s obsahom; - 2 ks kombinačiek, 2\nks skrutkovačov, 1 ks ručná malá pílka, 1 ks priesvitná plastová krabička so skrutkami, 1 ks pokrčenej\nstriebornej pásky; - 1 ks hnedá plechová poštová schránka, spolu s 1 ks kľúč od schránky; - 1 ks krabica\nk mobilnému telefónu Samsung, model GT - E 108 W, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X; - 1 ks obal ku\nSIM karte mobilného operátora Vodafone k telefónnemu číslu +XXXXXXXXXXXX vo vnútri s reklamným\nletákom; - 1 ks samopal vzor 26, výrobného čísla C. XXX XX; - 1 ks zásobník k samopalu vzor 26 na\nnáboje 9mm; - 1ks zásobník k samopalu vzor 26 na náboje 9mm cca 7,62. Podľa § 319 Trestného\nporiadku odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.\nProti naposledy označenému rozsudku krajského súdu podal obvinený Z. C. (ďalej tiež ,,dovolateľ\")\nprostredníctvom obhajcu JUDr. Marcela Mašana dovolanie, s poukazom na naplnenie dovolacích\ndôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku teda, že bolo zásadným\nspôsobom porušené jeho právo na obhajobu, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli\nsúdom vykonané zákonným spôsobom, na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na\nnesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nV písomných dôvodoch podaného dovolania obvinený namietal existenciu dovolacieho dôvodu § 371\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku s poukazom na to, že predseda senátu naradil verejné zasadnutie\no predbežnom prejednaní obžaloby na deň 18. mája 2017 o 11.45 hod. v priestoroch Nemocnice pre\nobvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín, aj napriek tomu, že súd prvého stupňa nebol oboznámený\nso záverom znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom MUDr. A. V., z odboru zdravotníctvo\n- farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého úlohou bolo okrem skúmania aktuálneho zdravotného stavu\n\nobvineného riešiť aj otázku, či obvinený je schopný sa z hľadiska jeho zdravotného (psychického) stavu\nzúčastniť trestného konania a potrebných procesných úkonov. Podľa názoru obvineného súd prvého\nstupňa konal s osobou, ktorá nebola spôsobilá zúčastniť procesných úkonov, a preto celé ďalšie konanie,\nktoré nadväzovalo na predmetné verejné zasadnutie o predbežnom prejednaní obžaloby konajúce dňa\n18. mája 2017 a rozhodovanie prvostupňového súdu považuje za nezákonné, keďže konajúci súd\npriebehu súdneho konania ďalej neskúmal psychický stav obvineného. K zásadnému porušeniu práva\nna obhajobu podľa názoru obvineného došlo aj tým, že v uznesení o vznesení obvinenia nebol skutok\nv bode 2/, kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin, čo zakladá dôvod povinnej obhajoby v zmysle §\n371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, čím obvinenému ,,podkvalifikovaním\" skutku bolo znemožnené\njeho právo na obhajobu. Vo vzťahu k dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku obvinený s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa\nktorej požiadavka ,,zákonného pomenovania\" trestného činu v zmysle § 163 ods. 3 Trestného poriadku\nvyžaduje, aby súd vo výroku o vine konkrétne určil druh trestného činu podľa kritérií uvedených v §\n9 Trestného zákona, t. j. „prečin\" alebo „zločin\", prípadne „obzvlášť závažný zločin\" (§ 11 ods. 3 Tr.\nzák.) a uviedol aj príslušné pomenovanie trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona\n(R 18/2011) namietal, že v rozhodnutiach súdov nižších stupňov absentuje požiadavka zákonného\npomenovania trestného činu v zmysle § 163 ods. 3 Trestného poriadku, spočívajúca v podstate v tom,\nže právna veta, ktorá odráža použitú právnu kvalifikáciu, neobsahuje aj hodnotenie skutku, z pohľadu\ntoho, že išlo o pokračovací trestný čin.\nV podstate na základe vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že rozhodnutím krajského súdu, ako aj\nrozhodnutím okresného súdu bol porušený zákon a zrušil napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu,\nako aj súdu prvého stupňa (§ 386 ods. 2 Trestného poriadku) a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku\nprikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.\nDovolanie bolo v zmysle § 376 Trestného poriadku zaslané na vyjadrenie ostatným stranám konania,\nktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté.\nK dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad (ďalej len ,,prokurátor\"),\nktorý uviedol, že v danom prípade nie je daný dovolací dôvod § 371 Trestného poriadku. Podľa názoru\nprokurátora uložený trest zodpovedá zákonným zásadám pre ukladania trestov ustanovených Trestným\nzákonom a zohľadňuje pomery osoby páchateľa a charakter páchanej trestnej činnosti. V predsúdnom\nkonaní, ani v konaní pred súdom neboli žiadnym spôsobom porušené jeho práva na spravodlivý proces.\nProkurátor preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného podľa § 382\npísm. c) Trestného poriadku odmietol.\nVyjadrenie prokurátora bolo doručené obhajcovi a obvinenému (I. ÚS 355/2015).\nV priebehu dovolacieho konania obvinený podaním zo dňa 3. augusta 2023, doručeným dovolaciemu\nsúdu dňa 4. augusta 2023, prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Marcela Mašana doplnil\npodané dovolanie, a to s poukazom na naplnenie dovolacích dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 písm.\nc), písm. g), písm. i) Trestného poriadku, avšak po uplynutí lehoty na podanie dovolania uvedenej v §\n370 ods. 1, 2 Trestného poriadku. Dovolací súd sa preto námietkami uplatnenými po uplynutí lehoty na\npodanie dovolania uvedenej v § 370 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku (teda nie včas) nebude vecne\nzaoberať z dôvodu ich oneskoreného uplatnenia (R 96/20218), to sa netýka ďalšej argumentácie k včas\na riadne uplatneným dovolacím námietkam.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací\n(§ 377 Trestného poriadku) skúmal splnenie procesných podmienok na podanie dovolania a zistil, že\ndovolanie bolo podané obvineným ako oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku],\nproti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], v zákonnej lehote\nuvedenej v § 370 ods. 1 Trestného poriadku, potom ako obvinený využil svoje zákonné právo podať\nriadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku), s obsahovými\nnáležitosťami podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku a s uvedením dôvodu dovolania podľa § 374 ods.\n2 Trestného poriadku.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podane´ dovolanie je potrebne´\nodmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa §\n371 Trestného poriadku [§ 382 písm. c) Trestného poriadku].\nNajvyšší súd v prvom rade pripomína, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti\nprávoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a\nstability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave\nnajzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi\ndôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie\nnie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého\nstupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka\") pod číslom 57/2007].\nJednotlivé dovolacie dôvody [§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku], ktoré môže dovolateľ\nuplatňovať, sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody zakotvené v Trestnom poriadku pre\nzrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného\nprostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu\na nepredstavuje „ďalšie odvolanie\". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020).\nZ ustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania,\nktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb\nnapadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie\nprávnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich\nhodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku. Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom\na nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (R 120/2012).\nObvinený v podanom dovolaní namietal naplnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku spočívajúce : (i) v nesprávnom postupe orgánov činných v trestnom konaní v rámci\nprípravného konaní, a to neustanovením obhajcu podľa § 37 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku; (ii) v\nkonaní pred súdom - nariadením verejného zasadnutia o predbežnom prejednaní obžaloby na deň 18.\nmája 2017, aj napriek tomu, že súd mal dôvodné pochybnosti o jeho duševnom zdraví, a preto nebolo\nmožné očakávať, že bude schopný realizovať svoje právo na obhajobu.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo\nporušené právo na obhajobu.\nJednou zo základných zásad trestného konania je aj zásada práva na obhajobu, vyjadrená v ustanovení\n§ 2 ods. 9 Trestného poriadku. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, v čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a tiež v čl. 6 ods. 3 písm. b), písm. c),\npísm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na obhajobu patrí k základným\natribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej\nstrane a prokurátorom na druhej strane. Zmyslom tohto práva je zaručiť ochranu zákonných záujmov\na práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie, pretože bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je\ndôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia.\nZásada „práva na obhajobu\" vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv\na záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného\nvýkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne\nzabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo\nsvojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné\nkonanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale\naj zo záujmu štátu na zistenie pravdy. Podľa názoru dovolacieho súdu právo na obhajobu sa zaručuje\nako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane\nzákladných práv a slobôd, a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu\nmedzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany.\nZásada „práva na obhajobu\" obsahuje tri relatívne samostatné práva obvineného:\n\n- právo obhajovať sa osobne, alebo\n- právo obhajovať sa za pomoci obhajcu podľa vlastného výberu, alebo\n- právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ak obvinený nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu a vyžadujú\nto záujmy spravodlivosti.\nKonštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného,\na jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie\nkaždého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú\njednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania.\nPrípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení\nobvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.\nc) Trestného poriadku. Napokon, aj zo samotného gramatického znenia naposledy označeného\nustanovenia Trestného poriadku jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným\nspôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. Takým zásadným porušením tohto práva je\npredovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, resp. porušenie iných procesných ustanovení\nobdobného charakteru a závažnosti týkajúcich sa tohto práva.\nV kontexte námietok obvineného najvyšší súd v prvom rade pripomína, že z ustanovenia § 368\nods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že dovolacie konanie sa týka buď rozhodnutia súdu, ktorým bol\nporušený zákon, alebo porušenia ustanovení o konaní, ktoré mu predchádzalo. Z povahy a charakteru\ndovolacieho konania vyplýva, že musí ísť o konanie predchádzajúce vydaniu dotknutého rozhodnutia,\nt. j. ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie vydané v súdnom konaní, v tomto prípade na hlavnom\npojednávaní, tak predmetom prieskumu v dovolacom konaní je konanie na hlavnom pojednávaní (resp.\nvo všeobecnosti súdne konanie po podaní obžaloby), nie však prípravné konanie (resp. konanie pred\npodaním obžaloby). Uvedené je zrejmé aj zo samotného členenia ôsmej hlavy Trestného poriadku,\nktorá sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov, keďže porušenie zákona rozhodnutím prokurátora\nalebo policajta alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, je predmetom iného mimoriadneho prostriedku,\na to zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, o čom rozhoduje generálny prokurátor\nSlovenskej republiky podľa ustanovení § 363 a nasl. Trestného poriadku.\nPokiaľ teda obvinený poukazuje, že postupom orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného\nkonania neustanovením obhajcu obvinenému v prípravnom konaní podľa § 37 ods. 1 Trestného\nporiadku došlo k porušeniu práva na obhajobu, také porušenie neprináleží posudzovať a hodnotiť\ndovolaciemu súdu v dovolacom konaní, pokiaľ uvedené nemá priamy vplyv na súdne konanie z pohľadu\nna ňom vykonaného dokazovania. Keďže k takému porušeniu nedošlo v súdnom konaní, ale ešte v\nprípravnom konaní a inštitút dovolania sa týka súdneho rozhodnutia, ktorým bol porušený zákon, alebo\nak boli porušené ustanovenia o súdnom konaní, ktoré mu predchádzalo. Inak povedané iba všeobecné\nzistenie (hoci by bolo dôvodné) o porušení práva na obhajobu v prípravnom konaní, ktoré nemá\nžiadny vzťah a dopad na dôkazné prostriedky vykonané v súdnom konaní, nemôže viesť v dovolacom\nkonaní k úspešnému namietaniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,\nkeďže porušenie práva na obhajobu v prípravnom konaní musí spôsobiť nejaký dôsledok vo vzťahu k\ndokazovaniu vykonanému v súdnom konaní, resp. medzi porušením práva na obhajobu v prípravnom\nkonaní a vykonaním dôkazných prostriedkov v súdnom konaní musí byť príčinný vzťah, t. j. vzťah\npríčiny a následku (primerane R 6/2010). Opačný výklad by viedol až k absurdnému záveru, že už raz\nporušené právo na obhajobu v prípravnom konaní by v každom prípade malo mať charakter absolútneho\nnedostatku a také pochybenie by nebolo možné v ďalšom konaní žiadnym spôsobom konvalidovať, napr.\nvykonaním nového výsluchu danej osoby už za splnenia zachovania práva na obhajobu u obvineného.\nUvedené vyplýva z tej podstatnej skutočnosti, že prípravné konanie je fáza trestného konania, ktorá je\npodkladom pre podanie obžaloby a v prípade jej podania prokurátorom, pokiaľ súd obžalobu po prvotnom\nprezretí obžaloby podľa § 238 ods. 1 Trestného poriadku následne nenariadi predbežné prejednanie\nobžaloby podľa § 244 Trestného poriadku [resp. po jej preskúmaní podľa § 241 Tr. por. ] a nerozhodne o\njej odmietnutí a vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania z dôvodu závažnej procesnej chyby,\nnajmä porušenia práva na obhajobu podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku [resp. podľa §\n241 ods. 1 písm. f) Tr. por.], prípadné pochybenia pri vykonávaní dokazovania v prípravnom konaní je\nuž možné posudzovať a zohľadniť iba v spôsobe vykonania dôkazných prostriedkov v súdnom konaní\n(tým, že sa dotknutý dôkazný prostriedok nebude môcť vykonať v súdnom konaní - ak je dôkazný\n\nprostriedok postihnutý podstatným pochybením, ktoré nie je možné v súdnom konaní odstrániť, resp. sa\nnebude môcť na taký dôkaz prihliadať pri rozhodovaní), resp. v spôsobe meritórneho rozhodnutia súdu o\npodanej obžalobe (ak získané dôkazy z riadne zabezpečených a vykonaných dôkazných prostriedkov na\nhlavnom pojednávaní nebudú bez pochybností preukazovať vinu osoby, na ktorú bola podaná obžaloba,\nsúd musí rozhodnúť o podanej obžalobe oslobodzujúcim rozsudkom).\nTieto úvahy dovolacieho súdu majú zásadný význam v tom ohľade, že v prejednávanej veci došlo k\ntej podstatnej skutočnosti vyplývajúcej zo spisu, že vo všetkých štádiách predmetného konania, pokiaľ\nnastala skutočnosť zakladajúca povinnú obhajobu obvineného Z. C., obvinený obhajcu vždy mal [po\nzačatí trestného stíhania a vznesení obvinenia v prípravnom konaní - sudca pre prípravné konanie\nobvinenému opatrením z 21. mája 2013, sp. zn. 0Tp/136/2013 ustanovil obhajkyňu JUDr. Danielu\nUrdovú, z dôvodu uvedeného v § 37 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, aby zaručil výkon jeho práv v\ntrestnom konaní (viď zápisnica o výsluchu obvineného z 2. júla 2013, z 13.augusta 2013, z 15. augusta\n2013, z 23. marca 2015, z 5. mája 2015) ; následne opatrením z 22. mája 2015 oslobodil menovanú\nobhajkyňu od povinnosti obhajovania obvineného z dôvodu, že došlo k narušeniu dôvery v zmysle § 22\nzákona o advokácii a súčasne podľa § 43 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov povinnej obhajoby [§\n37 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] ustanovil obvinenému za obhajcu JUDr. Karola Orolína, ktorý\nzastupoval obvineného v konaní pred súdom prvého stupňa, a následne v konaní pred odvolacím súdom.\nMožno ustáliť, že obvinený mal v priebehu celého trestného konania vytvorené podmienky pre dôslednú,\nplnú realizáciu jeho procesných práv, a teda najmä právo od vznesenia obvinenia byť oboznámený so\nskutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, a jeho právnou kvalifikáciou [viď uznesenie o začatí trestného\nstíhania a vznesení obvinenia z 24. apríla 2013 (č. l. 18 - doručenka), uznesenie o začatí trestného\nstíhania a vznesení obvinenia z 24.apríla 2013 (č. l. 25 - doručenka), upovedomenie o zmene právnej\nkvalifikácie zo 17. mája 2013 (č. l. 34)] právo byť o svojich právach poučený; právo byť vypočúvaný za\núčasti svojho obhajcu, možnosť od začiatku vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú\nza vinu, a k dôkazom o nich; robiť návrhy, podávať žiadosti a opravné prostriedky, zúčastňovať sa na\nprocesných úkonoch osobne i prostredníctvom ustanoveného obhajcu, vypočúvať svedkov, ktorých sám\nalebo prostredníctvom obhajcu navrhol a klásť im otázky.\nPokiaľ obvinený poukazuje na to, že predseda senátu nariadil verejné zasadnutie o predbežnom\nprejednaní obžaloby na deň 18. máj 2017, aj napriek tomu, že existovala dôvodná pochybnosť o jeho\nspôsobilosti náležite sa obhajovať, dovolací súd musí zdôrazniť, ako už bolo uvedené, že obvinený mal\naj v súdnom konaní ustanoveného obhajcu JUDr. Karola Orolína, s ktorým sa mohol radiť, a ktorý bol\npovinný obvinenému poskytovať potrebnú právnu pomoc, a teda ak za prítomnosti obhajcu (pri aplikácii\ninštitútu povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku) sa konalo verejné zasadnutie\no predbežnom prejednaní obžaloby dňa 18. mája 2017 (viď zápisnica o verejnom zasadnutí č. l. 1503),\nsúd prvého stupňa dôsledným rešpektovaním ustanovenia § 37 ods. 1 Trestného poriadku (resp. § 37\nods. 2 Tr. por.) naplnil ústavné právo na obhajobu obvineného a vytvoril tým základné podmienky na\nriadny a spravodlivý proces. Je teda zrejmé, že trestné konanie prebiehalo podľa základných zásad\ntrestného konania a príslušných ustanovení Trestného poriadku.\nObvinený v podanom dovolaní taktiež namietal nesplnenie obsahových náležitostí odsudzujúceho\nrozsudku zmysle § 163 ods. 3 Trestného zákona spočívajúce v tom, že právna veta, ktorá odráža použitú\nprávnu kvalifikáciu neobsahuje hodnotenie skutku, aj z pohľadu toho, že išlo o pokračovací trestný čin,\ns poukazom na údajné naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku a nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho\nustanovenia je pochybenie súdu pri aplikácii práva na skutok, ktorý bol zistený a v potrebnom rozsahu\nobjasnený, a to v takej intenzite, že to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (a contrario § 371\nods. 5 Tr. por.). O nesprávnu aplikáciu práva ide najmä vtedy, ak bol skutok v napadnutom rozhodnutí\nkvalifikovaný ako trestný čin, hoci o trestný čin v tomto prípade nešlo, alebo ak išlo o iný trestný čin\nnež ten, ktorý sa nachádza v právnej vete napadnutého rozhodnutia, teda ak skutok ustálený súdmi\nv pôvodnom konaní bol subsumovaný (podradený) pod nesprávnu skutkovú podstatu trestného činu\nupravenú v Trestnom zákone, pričom takáto nesprávna subsumpcia bola v neprospech obvineného\n\n(teda spravidla pôjde o prísnejšie skutkovú podstatu). Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho\nustanovenia je potom nesprávna aplikácia určitého ustanovenia hmotnoprávnej povahy.\nNaposledy citované ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb jeho znenie za\nbodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je\nrozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku.\nInak povedane´, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv.\nskutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy\nnie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým\nzisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi\noboch stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho. Dovolací súd nie je možné\nchápať ako tretiu „odvolaciu\" inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu druhého stupňa\n[primerane uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Tdo/7/2018 z 3. septembra 2018 (publikované v Zbierke\npod číslom 96/2018)].\nNajvyšší súd v prvom rade pripomína, že odsudzujúci výrok o vine má jednak skutkovú časť a jednak\nprávnu časť, teda právnu vetu a právnu kvalifikáciu. Skutková veta odráža faktické okolnosti, ktoré sú\nprávne relevantné z hľadiska základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu, teda\nkvalifikačne použitého ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona. Formulácia ,,uvedením všetkých\nzákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu\" (§ 163 ods. 3 Tr. por.) znamená\npovinnosť uviesť vo výroku o vine odsudzujúceho rozsudku okrem skutkovej vety aj tzv. právnu vetu,\nvychádzajúcu zo znenia ustanovenia (ustanovení), použitého (použitých) na právnu kvalifikáciu činu,\nktoré sú označené vo výroku o vine zákonným pomenovaním a číselným paragrafovým označením\n(s nimi je priamo spojená trestná sadzba odňatia slobody) (R 14/2019 - I). Ak ustanovenie osobitnej\nčasti Trestného zákona počíta pri popise objektívnej stránky trestného činu s viacerými možnosťami\nspáchania trestného činu, je v súlade s komentovaným ustanovením, ak právna veta v odsudzujúcom\nrozsudku obsahuje len tú časť citácie dotknutého ustanovenia, ktorá zodpovedá súdom zistenému\nskutku (R 119/2014).\nVo vzťahu k námietke obvineného spočívajúcej v absencií obsahových náležitostí odsudzujúceho\nrozsudku zmysle § 163 ods. 3 Trestného zákona, najvyšší súd poukazuje na formuláciu právnej vety,\nktorá odráža použitú právnu kvalifikáciu, v ktorej je uvedené, že obvinený ,,uznáva za vinného v bode\nI./ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 139\nods. 1 písm. h/ Trestného zákona, v bode II. z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189\nods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 140 písm. b/ Trestného\nzákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pretože....... teda v bode I. pokračujúcim\nkonaním iného pod hrozbou ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe, v\nbode II. - pokračujúcim konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého\nsa páchateľ dopustil v úmysle iného hrozbou násilia nútiť, aby niečo konal, z osobitného motívu a za\núčelom spôsobenia značnej škody, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo.\". Z uvedenej formulácie\nje zrejmé, že právna veta rozsudku obsahuje opis znakov skutkovej podstaty trestných činov, ktorý sa\ndovolateľovi kladie za vinu, obsahuje všeobecné náležitosti v zmysle § 163 ods. 3 Trestného poriadku, t.\nj. uvedenie všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Súčasťou\nodsudzujúceho výroku o vine je vyjadrenie toho, že išlo o pokračovanie v trestnej činnosti (viac útokov\nna tej istej osobe, v krátkom časovom slede, za prítomnosti jednotiaceho zámeru pokračovať v trestnej\nčinnosti), s tým, že jednotlivé čiastkové konania obvineného - čiastkové skutky zostali v štádiu pokusu\n(skutková veta v bode II/ odsudzujúceho rozsudku).\nPre úplnosť, pokiaľ ide o právne posúdenie skutkov z hľadiska správnosti použitých zákonných\nustanovení pre označenie a kvalifikáciu súdeného skutku, v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu\npodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, tak v danom smere nemá dovolací súd žiadne\npochybnosti. Z vymedzenia skutkov (v bode I./ a v bode II/.) tak, ako boli ustálené v skutkovej vete\nprvostupňového rozsudku (v ktorej forme boli aj plne akceptované súdom odvolacím) plne zodpovedá\ni právny záver vyjadrený v posúdení konania obvineného v bode I./ ako zločinu vydierania podľa §\n189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h) Trestného\nzákona, a v bode II. ako obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm.\nc), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona, v štádiu\n\npokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, keďže obvinený pokračujúcim konaním v priamom\númysle iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe verejnom činiteľovi (ktorým bezpochybne poškodená Mgr. I. M. ako poslankyňa Národnej rady SR v\nčase skutku bola), požadujúc určité nestotožnené plnenie (ktoré konkretizoval slovami „zaplatiť\" zato,\nže neposkytne erotické fotografie polonahej ženy podobajúcej sa na poškodenú iným osobám), a v\nbode II./ pokračujúcim konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa\ndopustil v priamom úmysle iného hrozbou násilia nútiť, aby niečo konal, z osobitného motívu a za účelom\nspôsobenia značnej škody (od poškodeného W. A. z pomsty a pod hrozbami násilia (zasielanie fotografii\nnábojov, odstreľovacej pušky, sms-správ rodinným príslušníkom) žiadal vyplatenie peňažnej hotovosti\nvo výške 40.000 eur výmenou za ním uvádzané dokumenty), pričom k dokonaniu trestného činu\nnedošlo, čím naplnil všetky zákonné znaky (kvalifikovanej) skutkovej podstaty trestného činu vydierania,\na teda správne bola v danom prípade vyvodená voči obvinenému trestnoprávna zodpovednosť. V danej\nsúvislosti je potrebné uviesť, že dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa\nopiera o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku len z toho hľadiska toho,\nči skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí\naj skutočnosť, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku\nvymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu (R 47/2008).\nNapokon, v posudzovanom prípade síce obvinený formálne deklaroval aj dovolací dôvod podľa § 371\nods. 1 písm. g) Trestného poriadku, z ktorého vyplýva, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je\nzaložené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, avšak bez toho, aby v\ndovolaní uplatnil riadne a včas námietky, ktoré by mu svojím obsahom zodpovedali. Najvyšší súd je\npritom viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 385 ods. 1 Trestného poriadku) a nie je povolaný k\nrevízii napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.\nSenát Najvyššieho súdu na základe vyjadreného jednomyseľne dospel k záveru, že v rozsahu námietok\nobvineného Z. C. nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku, a preto ho podľa §\n382 písm. c) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}