{"guid": "2e934c09-f5c0-4f0a-9d64-9fa192e8d08d:43f6afba-3e2f-4c2f-8149-8d73cd6ffe8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8715206787.1", "spisova_znacka": "6Cdo/13/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/13/2024 z 27. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2025, sp. zn. 6Cdo/13/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:8715206787.1", "identifikacne_cislo": "8715206787", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2025-03-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "nazov": "§ 143 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-143"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-143"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/43f6afba-3e2f-4c2f-8149-8d73cd6ffe8a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8715206787.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8715206787.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8715206787.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/13/2024\n8715206787\n27. 03. 2025\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2025:8715206787.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne W. I., narodenej XX. V. XXXX, K., K.O. XXX, proti\nžalovanému O. I., narodenému XX. X. XXXX, B., L. XXXX/XX, zastúpenému Mgr. Marcelom Lesňákom,\nadvokátom, Poprad, Murgašova 87/6, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, vedenom na\nOkresnom súde Poprad pod sp. zn. 14C/70/2015, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Prešove z 19. októbra 2023 sp. zn. 5Co/25/2022, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 19. októbra 2023 sp. zn. 5Co/25/2022 z r u š u j e a vec mu\nv r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 13. januára\n2022 sp. zn. 14C/70/2015 rozhodol tak, že: „Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán patrí\nsuma vo výške 95.901,75 eur (výrok I.) Z veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu, do výlučného vlastníctva žalobkýň prikazuje sumu 47.950,88 eur (výrok II.). Z veci patriacich\ndo bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán sporu, do výlučného vlastníctva žalovaného\nprikazuje sumu 47.950,88 eur (výrok III.). Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu\nsumu 47. 950, 88 eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.) Žalobkyňa\nje povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov vo výške 1.438,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok\nV). Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok za vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 1.438,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku. (výrok VI.). Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva (výrok VII.)“.\n2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, § 150\nzákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), článkov 6 a 8 a § 150 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP). V odôvodnení uviedol, že z vykonaného\ndokazovania mal za preukázané, že finančné prostriedky v celkovej sume 95 901,75 eur bolo potrené\nzaradiť do BSM, najmä z dôvodu, že ani žalovaný nenamietal, že by tieto peniaze boli použité len na\njeho potrebu. Konštatoval, že výber súm v uvedenej výške a ich použitie len jedným z manželov nie je\nrozhodne bežnou vecou. V danom prípade došlo zo strany žalovaného ku konaniu, ktoré je v rozpore s §\n145 ods. 1 OZ, podľa ktorého bežné veci týkajúce sa bežných vecí môže vybavovať každý z manželov,\npričom v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Doplnil, že\nfinančné prostriedky patriace manželom možno do masy BSM zaradiť, len ako ich všeobecnú cenu, ktorá\nzodpovedá stavu v čase zániku BSM. Je síce pravdou, že v čase zániku BSM tieto finančné prostriedky\nuž neexistovali, avšak z vykonaného dokazovania je nesporné, že v období od 12. júna 2013 do 29. júna\n2013 žalovaný disponoval finančnými prostriedkami v celkovej hodnote 95 901,75 eur, ktoré previedol\nna iné účty, prípadne ich sám použil, a vzhľadom na výšku tejto sumy a krátkosť doby do rozvodu\nmanželstva treba chápať tento jeho úkon ako špekulatívny a zjavne v rozpore s dobrými mravmi.\n\n3. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom z 19. októbra 2023\nsp. zn. 5Co/25/2022 na odvolanie žalovaného zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že: „Do\nbezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patrí suma vo výške 105.998,75 eur (výrok I.). Z vecí\npatriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje\nsumu 52.999,375 eur a do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje sumu tiež 52.999,375 eur (výrok\nII.). Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 42.902,375 eur, v lehote 120\ndní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.). Stranám náhradu trov prvoinštančného ani\nodvolacieho konania nepriznáva (výrok IV.)“.\n4. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie nezistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav,\na zo zistených skutočností nevyvodil ani celkom správny právny záver. Zopakoval dokazovanie, vypočul\nstrany sporu a oboznámil sa s listinami, ktoré boli predložené stranami sporu v priebehu celého konania.\nZároveň zobral do úvahy súhlas žalovaného, že sa bude pojednávať napriek tomu, že žalovaný prevzal\npredvolanie na pojednávanie až dňa 25. septembra 2023. Konštatoval, že súhlasí s názorom súdu prvej\ninštancie, že k zániku BSM finančné prostriedky už neexistovali (časť z nich bola prevedená na iné účty,\nktoré žalobkyňa nevedela označiť), avšak bolo nesporné, že v období od 12. júna 2013 do 29. júna 2013\nžalovaný disponoval finančnými prostriedkami v celkovej hodnote 95 091,75 eur, ktoré previedol na iné\núčty a sám ich použil. Vzhľadom na výšku tejto sumy a krátkosť doby do rozvodu manželstva, tento jeho\núkon možno chápať ako špekulatívny a zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaným vybrané sumy\npreto i odvolací súd zaradil do masy BSM. Súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa uniesla\ndôkazné bremeno, že uvedené finančné prostriedky v sume 95 901,75 eur patria do BSM. Zároveň aj\nžalovaný uniesol dôkazné bremeno, keď poukázal na to, že sumu 10 097 eur vybrala sama žalobkyňa\nz účtu, kde mali obaja dispozičné právo, a že uvedené prostriedky tiež patrili do BSM.\n5. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť aj dôvodnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Navrhol napadnutý\nrozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie\nnie je dostatočne zdôvodnené a presvedčivé, nakoľko odvolací súd sa nevysporiadal s jeho podstatnými\ntvrdeniami. Namietal tiež, že odvolací súd nevysvetlil jasne a výstižne, ako posúdil podstatné skutkové\ntvrdenia a právne argumenty strán sporu, ani ktoré z nich v skutočnosti považoval za preukázané a ktoré\nnie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vykonal, a ako vec právne posúdil.\nKonajúci súd sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom relevantne nevyrovnal s námietkou\nžalovaného, podľa ktorej finančné prostriedky v sume 105 998,75 eur skutočne nemohli patriť do BSM,\nkeďže manželia počas trvania manželstva nepracovali. K nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol,\nže odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyrovnal s ďalším jeho podstatným\nargumentom, podľa ktorého predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo\na existovalo v čase jeho zániku, t. j. v čase právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Argumentoval,\nže predmetom vyporiadania BSM je teda vyporiadanie majetku - aktív aj pasív manželov, ktoré mali ku\ndňu zániku v ich BSM. Preto v rámci konania o vyporiadanie BSM sa nemožno zaoberať majetkom,\nktorý ku dňu zániku BSM neexistoval. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/104/2017 z 29. októbra 2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky konštatoval, že v rámci konania o vyporiadanie BSM nie je možné zaoberať sa majetkom, ktorý\nmanželia ku dňu zániku BSM nevlastnili. Odvolací súd sa navyše žiadnym spôsobom nevysporiadal s\nargumentom žalovaného, že peňažné prostriedky, ktoré žalobkyňa v podanom návrhu uviedla a žiadala\nvyporiadať, nepatrili do BSM, a preto nemôžu byť predmetom vyporiadania. Podľa názoru žalovaného\nodvolací súd zohľadnil len argumenty žalobkyne, ktorá tvrdila, že hradila bežné výdavky počas celej doby\ntrvania manželstva, a že žalovaný pracoval „na čierno“, pričom tieto peniaze mal ukladať na svoj bankový\núčet. Súčasťou podaného dovolania bol aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia,\nktorý dovolateľ odôvodnil možnou obavou z podania návrhu na vykonanie exekúcie zo strany žalobkyne.\nUviedol, že je dôchodcom s mesačným príjmom zo starobného dôchodku vo výške 622,70 eur a prípadný\nvýkon exekúcie by mal pre neho existenčne likvidačné účinky.\n6. Žalobkyňa navrhla dovolanie odmietnuť ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech\nbolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany\n\na spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443,\nčasť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.\n8. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a\nv záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto\nprávo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní\na rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené\nvšetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Dovolanie\ntreba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov\ncivilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolací súd nie je súdom tretej inštancie, v rámci\nkonania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či\nsú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu (por. 9Cdo/42/2020, 9Cdo/260/2021), nie strany sporu.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je\nskôr reštriktívny výklad (opäť porovnaj rozhodnutia uvedené v predošlom odseku).\n10. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n11. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie\nkončí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n12. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide, napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n13. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho\nrozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva\nna spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou\nnapadnutého rozhodnutia (tu porovnaj I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019,\nIV. ÚS 342/2020, 1Cdo/213/2019, 2Cdo/190/2019, 3Cdo/168/2018, 4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019,\n6Cdo/33/2020, 7Cdo/308/2019, 8Cdo/152/2018, 9Cdo/344/2021).\n14. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ uviedol, že odvolací súd nevysvetlil jasne\na výstižne, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ani ktoré z nich v\nskutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal,\na ako ich vykonal. V napadnutom rozsudku sa žiadnym spôsobom relevantne nevyrovnal s námietkou\n\nžalovaného, podľa ktorej finančné prostriedky v sume 105 998,75 eur skutočne nemohli patriť do BSM,\nkeďže manželia počas trvania manželstva nepracovali.\n15. Súdy sa pri hodnotení dôkazov riadia zásadou voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 a § 191 CSP).\nTáto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti\na dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového\npostupu. Rozhodnutie tak musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu a musí vykazovať logickú,\nfunkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Pokiaľ bude záver, ktorý súd na základe vykonaného\ndôkazu prijme v príkrom rozpore s možným a logicky prípustným záverom vykonaného dokazovania,\nide o arbitrárne hodnotenie dôkazov. Aj podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu arbitrárnosť\nmôže spočívať v takom hodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného\nracionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery\n(I. ÚS 51/2020). Za arbitrárne sa považuje tiež také rozhodnutie, ktorého odôvodnenie je extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06,\nI. ÚS 200/2012). Arbitrárne rozhodnutie predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva na\nspravodlivý súdny proces, a preto je logická, funkčná a teleologická konzistentnosť hodnotenia dôkazov\npreskúmateľná aj v dovolacom konaní v rámci § 420 písm. f) CSP. Hoci je ústavný súd v preskúmavaní\nhodnotenia dôkazov zdržanlivý (I. ÚS 11/2015), toto preskúmanie nie je vôbec vylúčené ani v konaní\no ústavnej sťažnosti (III. ÚS 90/2015, III. ÚS 120/2020). Podľa ústavného súdu je však preskúmanie\nlogickej, funkčnej a teleologickej konzistentnosti hodnotenia dôkazov súčasťou posudzovania práva\nna spravodlivý proces. V tomto kontexte je preto hodnotenie dôkazov preskúmateľné. V opačnom\nprípade by skutkové závery ostali nedotknuteľné tak, ako ich uzavrel krajský súd. Právny poriadok\npráve prostredníctvom posudzovania porušenia práva na spravodlivý proces umožňuje aj dovolaciemu\nsúdu, aby preskúmal, či hodnotenie dôkazov nie je natoľko chybné, že dochádza k porušovaniu tohto\npráva. Strana totiž nemôže byť bez možnosti nápravy vystavená tomu, že z vykonaných dôkazov budú\nvyvodené neprípustné a nelogické závery. Uvedené nie je pritom v rozpore s § 442 CSP, podľa ktorého\nje súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Preskúmanie hodnotenia vykonaných\ndôkazov je totiž preskúmanie procesného postupu súdu. Podľa ústavného súdu zásada viazanosti\nzisteným skutkovým stavom neznamená, že najvyšší súd je viazaný takou interpretáciou dôkazu, ktorá v\nsebe obsahuje ničím nepodloženú účelovo vytvorenú domnienku, ktorej jediným cieľom je vylúčiť danosť\nnároku. Rovnako túto zásadu nemožno interpretovať ako nemožnosť najvyššieho súdu reagovať na\nzjavný, ničím neodôvodnený, a preto arbitrárny skutkový omyl. Preto najvyšší súd má právo skúmať, či\nhodnotenie dôkazov nie je natoľko mimo prípustného a logického rámca hodnotenia dôkazov, a teda,\nči nedošlo týmto procesným postupom súdu k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky (Ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných\nzákonov) a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (príloha\noznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb., tu pozri III. ÚS 104/2022,\nbod 18. a 19.).\n16. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy\noznačil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky\nprocesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne\nargumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých\ndôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne\nposúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo\npresvedčivé (§ 220 ods. 2 CSP).\n17. V prejednávanej veci z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd vypočul\nstrany sporu, zopakoval a doplnil dokazovanie vo veci tak, že: „oboznámil rozbor z č. listu 293, na č.\nlistu 292 je M. M., predčasný výber sumy dňa 24. júna 2013, suma 26.271,17 eur, č. listu 244, 245,\n246, 247 a 248 je G. Z., M..M.., termínovaný účet trojročný, vklad v roku 2012 v sume 17.635,52 eur a\nprevedená istina dňa 29. júna 2013, sumy 17.635,52 eur, č. listu 249 G. Z. bežný účet, vklad 24. júna\n2013 v sume 600,- eur, B. Z., založenie účtu dňa 8. apríla 2013 v sume 20.133,- eur, dňa 26. júna 2013\nna úhradu 15.449,97 eur a je aj uvedený účet kde, pre 10081-2299410002/6500, č. listu 255 Č.S. T.\nZ., začiatočný stav v sume 20.064,07, dňa 12. júna 2013 výber hotovosti 20.000,- eur, účet uzavretý\ndňa 24. júla 2013, M. M., účet zrušený dňa 21. júna 2013, s výplatou v hotovosti 16.545,09, č. listu\n280 O. Ú. Z..“ Chýba tu však uvedenie, z ktorých dôkazov vychádzal, z ktorého dôkazu vyplývala aká\nskutočnosť a tiež to, ako mali byť dôkazy vyhodnotené. Dovolací súd preto len konštatuje, že odvolací\n\nsúd nedal špecifickú odpoveď a jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa nevyrovnal\nso všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné\na právne významné. Po zopakovaní dokazovania totiž jeho z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva,\nkomu, t. j. na aké účty ich žalovaný odoslal, ako naložil s peniazmi, ktoré vybral a z akého titulu ich bolo\npotrebné zaradiť do masy BSM.\n18. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo\nnadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimku vecí získaných dedičstvom alebo\ndarom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného\nz manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal\nvydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu\nnástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 OZ). S poukazom na to, že manželia počas trvania manželstva\nnepracovali, bolo potrebné dôkladnejšie preskúmať aj pôvod peňazí a ustáliť, či každá položka, s ktorou\nžalovaný v rozhodnom čase manipuloval, tvorila „masu BSM“ (s prihliadnutím aj na tvrdenia žalovaného,\nže peniaze prevádzal neznámym osobám pre malý zisk cca 20 eur a nevedel komu ich dáva).\n19. Po zistení, že konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté dovolateľom tvrdenou vadou\nvyplývajúcou z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, dovolací súd sa zaoberal (v záujme usmernenia ďalšieho\npostupu v konaní) prípustnosťou dovolania aj z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu\nuvedeného v § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n20. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu.\n21. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP má osobitný význam vzájomný\nvzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“. Pre právnu otázku v\nzmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov\ndovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím\nodklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“ (R 83/2018).\n22. Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vytváraná najvyššími súdnymi autoritami a\nvyjadrujú ju predovšetkým rozhodnutia a stanoviská najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty)\npublikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.\nRozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením spravodlivého procesu, princíp\nrovnosti, právnej istoty a legitímneho očakávania strán (čl. 2 ods. 1 a 2 a čl. 3 Základných princípov\nCSP). Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných\nrozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,\npokiaľ niektoré neskôr vydané nepublikované rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v\nskoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne\nnadviazali (3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017 a 6Cdo/129/2017).\n23. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné,\nlegislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská\npublikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR,\nďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a\nnapokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch\nnajvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (R 71/2018).\n24. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP môže byť len otázka právna (nie skutková\notázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine či iného predpisu hmotného práva), ako aj\no otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\nPredmetná otázka musí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky dovolateľa\nv dovolaní nenastolené a nepomenované nemajú z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto\nustanovenia relevanciu.\n\n25. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ položil otázku, či je v rámci\nkonania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaoberať sa majetkom, ktorý ku dňu\nzániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov neexistoval a poukázal na ustálenú rozhodovaciu\nprax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal odvolací súd odkloniť, a to uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n5Cdo/104/2017.\n26. Dovolací súd zo súdneho rozhodnutia, na ktoré poukazoval dovolateľ, ako aj z judikatúry (staršieho\ndáta) publikovanej v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR pod č. R\n42/1972 a R 6/1972 (na ktorú rozhodnutie uvádzané dovolateľom odkazovalo), zdôrazňuje nasledovné\nzávery:\n27. V judikáte R 42/1972 je uvedené, že „ak jeden z manželov nakladal s vecami alebo úsporami, ktoré\nsú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 145\nods. 1 Občianskeho zákonníka, potom na tento neplatný úkon nemožno prihliadať a vec alebo úspory\ntreba zaradiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva a vyporiadať“ Ak jeden z manželov za trvania\nmanželstva vybral z účtu peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použil v súlade s § 144 a nasl. OZ, teda najmä\nna bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v bezpodielovom\nspoluvlastníctve; pokiaľ takéto použitie nepreukáže, je treba vybrané prostriedky zahrnúť do masy\nbezpodielového spoluvlastníctva a vyporiadať.\n28. Z judikátu R 6/1972 vyplýva, že prostriedky tvoriace spoločný majetok môže každý z manželov\nvyberať z účtu a používať pre bežnú spotrebu. Preto pri vyporiadaní spoločného majetku súdom\nnemožno prihliadať k čiastkam, ktoré boli vybrané z účtu alebo vkladnej knižky, na ktorých boli uložené\núspory manželov, a spotrebované za trvania manželstva, pokiaľ ovšem nešlo o prostriedky vynaložené\nna výlučný majetok jedného z manželov alebo o prostriedky, s ktorými bolo nakladané v rozpore s § 145\nods. 2 Občianskeho zákonníka\n29. Dovolateľ sa domáha odpovede na otázku, či sa v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov možno zaoberať majetkom, ktorý ku dňu zániku BSM neexistoval. Dovolací\nsúd uvádza, že nemožno konštatovať, že by odvolací súd nezohľadnil naďalej aktuálnu rozhodovaciu\nprax uvedenú aj v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/104/2017. Špecifikum predmetnej veci však\nspočíva vo vyporiadaní výlučne peňažných prostriedkov, ktoré v čase rozhodovania už neexistovali.\nPeniaze sú vecou druhovo zameniteľnou, a pokiaľ si jeden z manželov počínal tak, že nakladal s\núsporami, patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nad rámec bežného hospodárenia,\na tieto je potrebné vysporiadať, vyporiadanie sa deje výlučne uložením platobnej povinnosti na zaplatenie\ntomu z manželov, ktorý takýto stav spôsobil. Dôvod, že ide o vyporiadanie, odvolací súd uvedie len v\nodôvodnení rozsudku. Výroky prikazujúce konkrétne peňažné sumy obom bývalým manželom sú takto\n(boli aj tentoraz v prejedávanej veci) nadbytočnými a nezodpovedajú definícii vecí, ktoré má súd v rámci\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadať. Dovolací súd navyše konštatuje, že odvolacím\nsúdom zvolený spôsob vyporiadania so zaokrúhlením na tisíciny eura (tri desatinné miesta) sumu 42\n902,375 eur (podobne ako sumu 52 999,375 eur, ktorá bola určená ako výška podielu patriaceho\nkaždému z bývalých manželov) znemožňuje zaplatiť inak ako bankovým prevodom (hoci voľba spôsobu\nsplnenia uloženej povinnosti je na dlžníkovi a takejto voľby bol žalovaný rozsudkom odvolacieho súdu\nzbavený).\n30. Úlohou odvolacieho súdu bude teda najmä podrobne preveriť „obeh peňažných prostriedkov“, aby\nbolo zrejmé, z ktorého účtu na ktorý účet (t. j. komu patril) boli peňažné prostriedky prevedené a ako\nžalovaný naložil s peňažnými prostriedkami, ktoré boli vybraté z účtu v hotovosti, aby sa tým buď vyvrátili\nalebo potvrdili tvrdenie žalovaného.\n31. Dovolacím súdom konštatovaná procesná vada zmätočnosti uvedená v ustanovení § 420 písm. f)\nCSP zakladá prípustnosť dovolania; zároveň je však tiež dôvodom, so zreteľom na ktorý musí dovolací\nsúd napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť.\n32. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP) a ak dovolací\nsúd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej\n\ninštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí\n(§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie, majúc za to, že náprava zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu je\nv tomto prípade možná i postačujúca (§ 449 ods. 2 CSP a contrario).\n33. Keďže dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil, odpadol dôvod\nrozhodovania o návrhu dovolateľa na odklad jeho vykonateľnosti.\n34. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n35. O nároku na náhradu trov pôvodného konania a trov dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v\nnovom rozhodnutí vo veci samej (§ 453 ods. 3 CSP).\n36. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/25/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:337464e2-eff5-4217-aca1-080a42761451", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2"}, {"guid": "ussr:69b21b15-1257-4bf9-965c-67546e11bfc6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.342.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.342.2020.2"}, {"guid": "ussr:84531d2d-3745-4460-b682-5c971376e798", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.120.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 120/2020 z 19. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-19", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.120.2020.2"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:cb833675-456a-4e0f-8c9f-8037945e359f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 11/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/2015 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2015.1"}, {"guid": "ussr:ea48d9c0-f748-4f82-b743-cc6872127be6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 90/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2015 z 1. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-01", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1"}, {"guid": "ussr:76145b94-91a7-4087-954c-03bf4b616b16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2012 z 9. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-09", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76145b94-91a7-4087-954c-03bf4b616b16"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "31576ad8-30cc-4bd5-91aa-e21123f16873:485a6b43-aa76-45ad-a01a-672da130849a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8112229583.1", "spisova_znacka": "9Cdo/42/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/42/2020 z 27. 1. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8112229583.1"}, {"guid": "4680b331-d3cd-4480-9a8d-6cb62d28d87c:b314eef7-2b69-4af8-b5c7-a59740db4f78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1", "spisova_znacka": "3Cdo/168/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/168/2018 z 20. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-20", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1"}, {"guid": "09c92948-4227-4148-828c-e8795415ac6d:4bc5df6c-cb7b-4777-b364-d5cf2bd9ad73", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7207232137.1", "spisova_znacka": "5Cdo/104/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/104/2017 z 28. 10. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-10-28", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7207232137.1"}, {"guid": "903dc128-6d9e-4fd8-beab-127703628e18:3074c7c8-e83a-452e-8b35-af3b34765a78", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/25/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/25/2022 z 16. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-03-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/903dc128-6d9e-4fd8-beab-127703628e18:3074c7c8-e83a-452e-8b35-af3b34765a78"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7dca73bd-8032-4b3c-85c8-b6f9f1481aa2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.599.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 599/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 599/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.599.2025.1"}]}