{"guid": "539e142f-c995-4dba-a7a6-a5c3e8977ded:d9569bf4-1085-4a95-9e32-5ec594534420", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8708200303.2", "spisova_znacka": "2Cdo/60/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/60/2023 z 30. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2025, sp. zn. 2Cdo/60/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:8708200303.2", "identifikacne_cislo": "8708200303", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "datum_vydania": "2025-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63", "nazov": "§ 63 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "nazov": "§ 444 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "nazov": "§ 241 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-423", "nazov": "§ 423 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-423", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-423"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-63", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-423"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9569bf4-1085-4a95-9e32-5ec594534420", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8708200303.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8708200303.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8708200303.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/60/2023\n8708200303\n30. 07. 2025\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2025:8708200303.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Viery Nevedelovej, v spore žalobcov: 1/ A. F., nar. I.,\nktorý zomrel I., naposledy bytom X. a 2/ V. P., nar. I., bytom Y., zast. Hudzík & Partners s. r. o., Mnoheľova\n830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovaným: 1/ Harmony INVESTMENT, s. r. o., so sídlom\n980 44 Abovce 44, IČO: 36 422 631, 2/ Dražby a aukcie, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036\n01 Martin, IČO: 36 751 642, zast. AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036\n01 Martin, IČO: 36 865 036 a 3/ LLA, s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava\n- mestská časť Rača, IČO: 35 891 751, zast. Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s.\nr. o., Lermontovova 14, 811 01 Bratislava, IČO: 36 860 018, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby,\nvedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20C/8/2008, o dovolaniach žalovaného 2/ a žalovaného\n3/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18. februára 2016 sp. zn. 14Co/136/2015, takto\nrozhodol:\nV dovolacom konaní ako so žalobcami p o k r a č u j e s právnymi nástupcami žalobcu 1/, a to\n1a/ J. F., H.., nar. I., bytom Y. a 1b/ H. H., nar. I., bytom F..\nDovolania žalovaného 2/ a žalovaného 3/ z a m i e t a .\nŽalobcovia m a j ú proti žalovaným 2/ a 3/ n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nŽalobcovia n e m a j ú proti žalovanému 1/ n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 20. decembra\n2010 č. k. 20C/8/2008-322 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu, prvý v poradí“) návrh zamietol (prvá\nvýroková veta) s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (druhá\nvýroková veta).\n1.1. Okresný súd konal o žalobe (návrhu) pôvodnej žalobkyne (navrhovateľky) A. F., ktorým sa\ndomáhala určenia, že právny úkon, dobrovoľná dražba osvedčená notárskou zápisnicou zo 16. októbra\n2007 č. N 291/2004, NZ 41316/2007 a NCRIs 41004/2007, vykonaná v priestoroch Exekútorského úradu\nMgr. Juraja Galla, 036 61 Martin, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, k. ú. Y.,\na to byt č. X, na A.. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XX, Obec Y., pozostávajúci z G.\nizieb, kuchyne a príslušenstva spolu s podielom priestorov na spoločných častiach a spoločných\nzariadeniach a spoločnom pozemku vo veľkosti podielu 489/10000 je neplatná; zároveň sa domáhala\nurčenia, že dohoda medzi ňou a odporcom (žalovaným) 1/ je neplatná.\n\n1.2. Okresný súd rozsudkom (prvým v poradí) žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala\nzákladnú procesnú podmienku - naliehavý právny záujem. Navyše mal za preukázané, že dražba bola\nvykonaná v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon č. 527/2002\nZ. z.“ alebo „zákon o dobrovoľných dražbách“) v znení účinnom do 31. decembra 2007 a dôvody, ktoré\nmali robiť dražbu neplatnú, sa v konaní nepreukázali.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením z 30. septembra 2011\nč. k. 14Co/16/2011-375 (ďalej aj „zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu“) rozsudok okresného súdu\n(prvý v poradí) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n2.1. Odvolací súd konajúc o odvolaní žalobcov rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu\nnepreskúmateľnosti, nakoľko súd prvej inštancie v rozsudku (prvom v poradí) nedal odpoveď na také\nzákladné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam; po konštatovaní\nabsencie naliehavého právneho záujmu sa okresný súd nevenoval ďalším nastoleným otázkam, ktoré\nby mali otázku platnosti, či neplatnosti dražby zodpovedať.\n3. Okresný súd rozsudkom z 24. februára 2012 č. k. 20C/8/2008-418 (ďalej len „rozsudok okresného\nsúdu, druhý v poradí“) určil, že právny úkon, dobrovoľná dražba osvedčená notárskou\nzápisnicou zo 16. 10. 2007 č. N 291/2007, NZ 41316/2007 a NCRIs 41004/2007, vykonaná v priestoroch\nExekútorského úradu Mgr. Juraja Galla, Jilemnického 12, 036 01 Martin, ktorej predmetom bola\nnehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra Poprad a zapísaná na\nLV č. XXX k. ú. Y., a to byt č. X, na A.. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XX, Obec T.,\npozostávajúci z G. izieb, kuchyne a príslušenstva spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných\nčastiach a spoločných zariadeniach a spoločnom pozemku vo veľkosti podielu 489/10000, je\nneplatná (prvá výroková veta). V prevyšujúcej časti okresný súd návrh zamietol (druhá výroková veta) s\ntým, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (tretia výroková\nveta).\n3.1. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, druhého v poradí, vyplýva, že pôvodná žalobkyňa\nsa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu, dobrovoľnej dražby, osvedčenej\nNotárskou zápisnicou zo 16. októbra 2007 č. N 291/2007, NZ 41316/2007 a NCRIs 41004/2007, ktorá\nbola vykonaná v priestoroch Exekútorského úradu Mgr. Juraja Galla, Jilemnického 12, 036 01 Martin,\nktorej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX k. ú. Y., a to byt č. X na A.. poschodí,\nnachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XX, Obec Y., pozostávajúci z G. izieb, kuchyne a príslušenstva\nspolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a spoločnom pozemku\nvo veľkosti podielov 489/10000, je neplatná. Žiadala, aby súd určil, že dohoda uzavretá 9.\njanuára 2006 medzi ňou a žalovaným 1/ je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že spolu s dcérou K.\nF. 9. januára 2006 uzavreli so žalovaným 1/ dohodu, ktorou došlo k novácii zmluvy o pôžičke z 13.\ndecembra 2005, a predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne a jej dcéry zaplatiť žalovanému 1/ ako\nveriteľovi sumu 130.000 Sk v dohodnutých splátkach. Namietala, že k uzavretiu tejto dohody malo\ndôjsť k v tiesni, nakoľko v čase uzavretia dohody bola povinná uhradiť náklady týkajúce sa súdnych\nsporov, ktoré viedla so spoločenstvom vlastníkov bytov Solisko, Vyšné Hágy 33. Namietala aj toho istého\ndňa uzavretú dohodu o zriadení záložného práva k bytu č. X, na základe ktorej žalovaný 1/\nuzavrel zmluvu o dobrovoľnej dražbe. Neplatnosť dražby osvedčovala tým, že žalovaný 1/ napriek\nčiastočnej úhrade požadoval vyššiu úhradu ako predstavoval dlh; namietla neprimerane vysoký úrok a\nneprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Taktiež namietala, že oznámenie o dražbe jej nebolo doručené,\na že znalecký posudok použitý v dražobnom konaní bol vypracovaný bez ohliadky predmetu dražby.\nŽalovaný 1/ s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že žalobkyňa si neplnila svoje\npovinnosti; žalovaný 1/ následne stratil nádej na dobrovoľné splnenie dlhu a 24. júla 2007 uzavrel zmluvu\no vykonaní dobrovoľnej dražby so žalovaným 2/. Odmietol, že by využil tieseň, či nepriaznivý zdravotný\nstav pôvodnej žalobkyne. Žalovaný 2/ so žalobou nesúhlasil. Namietal, že pôvodnej žalobkyni zasielal\nvšetky písomnosti do vlastných rúk; doručované zásielky sa mu vracali s vyznačením, že adresát\nsi zásielku v odbernej lehote neprevzal. Pokiaľ ide o znalecký posudok žalovaný 2/ uviedol, že vytýkané\nnedostatky znaleckého ohodnotenia nie sú v režime zákona č. 527/2002 Z. z. podstatné a nie sú ani\ndôvodom pre určenie neplatnosti dražby, nakoľko ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom\nmá výslovne informatívny charakter. Odmietol tiež závery o tom, že by nezverejnenie oznámenia\no konaní dobrovoľnej dražby na úradnej tabuli Obce Vysoké Tatry - Vyšné Hágy malo za následok\nneplatnosť dobrovoľnej dražby. Žalovaný 3/ rovnako so žalobou nesúhlasil; poukázal na problematiku\n\ndoručovania, keď si vlastník nehnuteľnosti neprevezme doručovanú zásielku. Vo vzťahu k znaleckému\nposudku uviedol, že žalovaný 2/ ako dražobník si splnil povinnosť podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002\nZ. z.; znalecký posudok bol vyhotovený k 18. augustu 2007 a v deň konania dražby nebol starší ako 6\nmesiacov. Podľa žalovaného 3/ boli splnené všetky podmienky dražby.\n3.2. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 3 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 10, § 12 ods.\n1, § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Po vykonanom dokazovaní a následnom právnom posúdení\ndospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n3.3. Poukázal pritom na rozsudok rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o., č.\nk. 1Sob/1109/06, z ktorého mal preukázané, že pôvodná žalobkyňa spolu s dcérou K. boli zaviazané\nspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 130.000 Sk spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,3\n% denne z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky. Pokiaľ ide o oznámenie\no začatí výkonu dražby na základe rozhodcovského rozsudku, toto bolo pôvodnej žalobkyni a jej\ndcére K. F. zasielané po 11. júni 2007; adresátky doručované zásielky v danom období nepreberali,\ntieto sa odosielateľovi vracali ako neprevzaté v odbernej lehote. Okresný súd zvýraznil, že nemožno\nkonštatovať, že by v súvislosti s doručovaním zásielok pôvodnej žalobkyni boli zistené skutočnosti,\nktoré by odôvodňovali konštatovanie o neplatnosti dobrovoľnej dražby.\n3.4. Okresný súd však zistil, že v rozpore s § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. nebola vykonaná\nohliadka nehnuteľnosti. Bez ohľadu na to, kto tento stav zavinil, znalec nevykonal ohodnotenie predmetu\ndražby ohliadkou; z uvedeného dôvodu vyplýva, že neboli splnené podmienky pre vykonanie dražby,\nv dôsledku čoho okresný súd konštatoval jej neplatnosť. Porušenie zákona č. 527/2002 Z. z. bolo takej\nintenzity, ktoré samo osebe bolo dôvodom pre určenie neplatnosti dražby; ohodnotenie predmetu\ndražby vypracované v rozpore so zákonom mohlo zásadne ovplyvniť cenu dosiahnutú vydražením\npredmetu dražby.\n3.5. Pokiaľ okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, týkalo sa to návrhu na určenie, že\ndohoda uzavretá dňa 9. januára 2006 medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným 1/ je\nneplatná; žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo možné podať v lehote tridsiatich dní od\ndoručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o\nzrušenie rozhodcovského rozsudku. Táto lehota dodržaná nebola a v dôsledku nedodržania zákonnej\nprekluzívnej lehoty nemal súd právomoc rozhodovať vo veci, nakoľko mu v tom bráni prekážka veci\nrozhodnutej.\n3.6. Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd s poukazom na § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“) vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n4. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 11. apríla 2013 č. k. 14Co/51/2012-544 (ďalej aj „rozsudok\nodvolacieho súdu, prvý v poradí“) potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,\nktorou bolo určené, že dobrovoľná dražba osvedčená notárskou zápisnicou zo 16. 10. 2007 č. N\n291/2007, Nz 41316/2007 a NCRIs 41004/2007, vykonaná v priestoroch Exekútorského úradu Mgr.\nJuraja Galla, Jilemnického 12, 036 01 Martin, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri\nnehnuteľností vedenom Správou katastra Poprad a zapísaná na LV č. XXX pre k. ú. Y., a to byt č.\nX, na A.. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XX, Obec Y., pozostávajúci z G. izieb,\nkuchyne a príslušenstva spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných\nzariadeniach a spoločnom pozemku vo veľkosti podielu 489/10000, je neplatná.\n4.1. Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie; pred pojednávaním výzvou podľa § 213 ods. 2 OSP\nvyzval účastníkov konania na vyjadrenie sa k možnej aplikácii vo výzve uvedených ustanovení; išlo\no ustanovenia, ktoré odvolací súd uviedol už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení. Odvolací súd\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie; predovšetkým sa zaoberal splnením povinnosti podľa § 16 ods.\n3, § 12 ods. 1, § 11 ods. 4 a § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúc o dovolaní žalovaných 2/ a 3/ uznesením z 29. septembra\n2015 sp. zn. 2Cdo/177/2014 rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11. apríla 2013 sp. zn. 14Co/51/2012\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu vady konania uvedenej v § 237 ods. 1 písm. f) OSP\nspočívajúcej v tom, že odvolací súd nedoručil vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovaných, čím došlo\n\nk porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň k odňatiu\nmožnosti žalovaných 2/ a 3/ konať pred súdom.\n6. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 18. februára 2016 č. k. 14Co/136/2015-678 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,\nktorou bolo určené, že dobrovoľná dražba osvedčená notárskou zápisnicou zo 16. 10. 2007 č. N\n291/2007, Nz 41316/2007 a NCRIs 41004/2007, vykonaná v priestoroch Exekútorského úradu Mgr.\nJuraja Galla, Jilemnického 12, 036 01 Martin, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri\nnehnuteľností vedenom Správou katastra Poprad a zapísaná na LV č. XXX pre k. ú. Y., a to byt č.\nX, na A.. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XX, Obec Y., pozostávajúci z G. izieb,\nkuchyne a príslušenstva spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných\nzariadeniach a spoločnom pozemku s upresnením veľkosti podielu 480/10000, je neplatná.\n6.1. Odvolací súd aj po vrátení veci dovolacím súdom na ďalšie konanie nariadil pojednávanie,\nvec preskúmal v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 ods. 1, ods. 3 OSP.\n6.2. Uviedol, že vec neprejednával v rozsahu, v akom nebol odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia\nokresného súdu, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.\n6.3. Uviedol, že súhlasí s odvolateľom v tom, že vo formulácii navrhovaného sudočného výroku je\nuvedená požiadavka na určenie „neplatnosti právneho úkonu - dobrovoľnej dražby“; uvedená formulácia\nnebola prekážkou pre to, aby súd nemal pochybnosti o tom, čoho sa žalobcovia domáhali, a že\nuplatňujú nárok na určenie neplatnosti dražby.\n6.4. Odvolací súd vo všeobecnosti konštatoval, že neplatnosť dobrovoľnej dražby bola daná do\nprávomoci súdom s tým, že o neplatnosti dražby súd môže rozhodnúť len v samostatnom konaní o\nurčenie jej neplatnosti. Práve o takúto situáciu išlo v prejednávanej veci. Zdôraznil, že pri výklade\nvšetkých ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. je potrebné vychádzať z účelu zákona, historickej a\nsystematickej súvislosti princípov, ktoré majú základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako\nvýznamovom celku. Súd rozhodujúci o takejto žalobe musí mať na zreteli ochranu majetkových práv\nveriteľa, či záložného veriteľa uplatňujúceho nároky, ale musí mať na zreteli aj ochranu tých istých\npráv vlastníka nehnuteľnosti.\n6.5. Z vykonaného dokazovania pre odvolací súd nepochybne vyplynulo, že záložný veriteľ odvodil svoje\nprávo na podanie návrhu na realizáciu dobrovoľnej dražby zo zmluvy o zriadení záložného práva z\n9. januára 2006; v zmluve bola hodnota zálohu ocenená znaleckým posudkom Ing. Jaroslava\nLíšku na hodnotu 170.000 Sk. Záložný veriteľ mal pôvodnej žalobkyni oznamovať, že proti nej\npodľa rozhodcovského rozsudku eviduje pohľadávku na istine 130.000 Sk, na trovách konania\n8.000 Sk a na zmluvnej pokute 159.573,69 Sk. Navrhovateľ dražby pre účely zmluvy o vykonaní\ndobrovoľnej dražby realizoval čestné prehlásenie, podľa ktorého pôvodná žalobkyňa je jeho dlžníkom\na jeho pohľadávka vo výške 297.573,69 Sk je platná.\n6.5.1. S poukazom na § 16 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. odvolací súd zdôraznil, že zmluva o vykonaní\ndražby musí obsahovať označenie vlastníka predmetu dražby a dôvod, pre ktorý je navrhované konanie\ndražby; prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti\npohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné\ndražiť. K uvedenému odvolací súd umožnil stranám sporu vyjadriť sa, pričom záložný veriteľ v\nodvolacom konaní nešpecifikoval ani na výzvu odvolacieho súdu to, čo bolo predmetom jeho\nčestného prehlásenia, a teda v podstate exekučného titulu, ktorý smeroval k realizácii dražby.\n6.5.2. Žalovaný 1/ nevyužil priestor pre vymáhanie nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom;\nak odvádzal svoje nároky od zmluvy o zriadení záložného práva, mohol urobiť predmetom dražobného\nkonania len nároky, ktoré spĺňali podmienku pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky odvodenej od\nzmluvy o zriadení záložného práva. Ak by sa aj dlh ustálil na istine na sumu 130.000 Sk, sankcia s\nomeškaním dohodnutých splátok dlhu, ako je uvedená v čestnom prehlásení realizovanom dražobníkovi,\nďaleko prevyšuje samotnú istinu. Za obdobie približne jeden a pol roka by tieto sankcie\nmali predstavovať v percentuálnom vyjadrení až 128,90 % istiny. Priznanie takýchto nárokov by pred\nvšeobecným súdom zrejme neprichádzalo do úvahy. Takto dohodnutú výšku zmluvnej pokuty alebo\n\naj úrokov z pôžičky ďaleko prevyšujúcu úrokovú mieru obvyklú v praxi peňažných ústavov, by nebolo\nmožné ináč posúdiť, len ako rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n6.5.3. Dražobník (žalovaný 2/) skutočnostiam uvedeným v čestnom prehlásení nevenoval takú\npozornosť, aká by sa od neho, ako licencovaného profesionála, vyžadovala.\n6.6. Odvolací súd poukázal na § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., z ktorého vyplýva povinnosť\ndražobníka zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby.\nJe zrejmé, že znalec posudok podal bez realizácie miestnej ohliadky, ktorá mu nebola umožnená; oproti\nohodnoteniu nehnuteľnosti v zmluve o zriadení záložného práva bola novým znaleckým posudkom\nurčená hodnota zálohu na sumu 480.000 Sk; došlo k nárastu zo sumy 170.000 Sk na sumu 480.000 Sk.\n6.6.1. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd zdôraznil, že znalecký posudok ako odhad ceny\nnehnuteľnosti nemôže byť pri výklade § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. vykladaný tak, že by išlo\nlen o formálne naplnenie litery zákona; súd prvej inštancie správne poukázal na to, že bez ohľadu\nna skutočnosť, kto zavinil nevykonanie ohodnotenia predmetu dražby ohliadkou, neboli splnené\npodmienky pre to, aby cena v znaleckom posudku zodpovedala cene obvyklej v mieste a čase konania\ndražby. Samotný dražobník v dražobnej vyhláške uviedol cenu 800.000 Sk a vydražiteľ krátko po\nrealizácii dražby navrhoval predaj tejto nehnuteľnosti za 1.990.000 Sk.\n6.7. Krajský súd konštatoval porušenie § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., ktorý vyžaduje uverejnenie\ndražby na úradnej tabuli obce, v ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. Uvedené môže mať vplyv na\ncenu dosiahnutú vydražením naplnením požiadavky publicity verejnej dražby. Nezverejnenie dražby v\nmeste, na území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza, nemôže byť nahradené zverejnením dražby v\nnotárskom registri. Tým, že nebola dražba zverejnená v meste, v ktorom sa dražený byt nachádzal,\nmalo vplyv na účasť tých dražiteľov, ktorí mohli mať záujem dražiť práve tento predmet, a to práve\nz dôvodu ich prípadného bývania, či pracovného pôsobenia v tomto teritóriu.\n6.8. Odvolací súd vytkol aj určenie miesta dražby, ktoré bolo určené v Martine. Ustanovenie § 11 ods.\n1 zákona č. 527/2002 Z. z. bráni tomu, aby bolo za miesto dražby bežnej nehnuteľnosti určené\nmesto výrazne vzdialené od miesta, v ktorom sa nachádza dražená nehnuteľnosť a určené tak\nbez akéhokoľvek zjavného a rozumne odôvodneného dôvodu.\n6.9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd venoval aj otázke, či došlo k porušeniu\ndvojinštančnosti civilného súdneho konania a uviedol, že pri alternatíve, keď súd prvej inštancie všetky\nprávne relevantné otázky nastolené už v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu nezodpovedal\nv dôvodoch svojho rozhodnutia, odvolací súd mohol na základe zopakovaného dokazovania konštatovať\nskutkové závery o skutočnostiach, ktoré ho viedli k správnemu záveru o neplatnosti dobrovoľnej\ndražby. Na základe zopakovaného dokazovania oboznámením listinných dôkazov a na základe\ndanej možnosti účastníkom vyjadriť sa k nasledovným skutkovým a právnym otázkam dospel\nodvolací súd k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.\n6.10. Reagujúc na skutočnosť, že už súd prvej inštancie si priestor na rozhodnutie o náhrade trov\nkonania vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia, odvolací súd o náhrade trov odvolacieho\nkonania nerozhodoval, nakoľko o nich rozhodne v osobitnom rozhodnutí súd prvej inštancie.\n7. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný 2/ (ďalej\naj „dovolateľ 2/“); prípustnosť dovolania vyvodil zo skutočnosti, že v konaní došlo k vadám uvedeným\nv § 237 OSP, konkrétne poukázal na skutočnosť, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci\nsúdov, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa\npostupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodoval vylúčený sudca. Uplatnil tak dovolacie\ndôvody uvedené v § 237 ods. 1 písm. a), e), f) a g) OSP. Dovolateľ 2/ tvrdil, že konanie je postihnuté inou\nvadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n7.1. Žalovaný 2/ namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne a do značnej časti\nnepreskúmateľné aj z dôvodu, že odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie dôvodmi, ktorých relevancia\n\nbola vo všeobecnosti odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky okrem iného v plenárnom\nnáleze PL. ÚS 23/2014.\n7.2. Za zásadnú vadu konania považoval dovolateľ 2/ skutočnosť, že odvolací súd rozhodol vo veci,\nktorá nepatrí do právomoci súdov; rozhodoval o veci, na prejednanie ktorej bol potrebný návrh,\nkonal o niečom, čo vecne nemalo a nemohlo byť predmetom odvolacieho konania a vecnou zmenou\nfaktických údajov v napadnutom rozsudku zaťažil konanie vadami, ktoré pripúšťajú dovolanie.\n7.2.1. Dovolateľ 2/ poukázal na výrok rozsudku súdu prvej inštancie, výrok napadnutého rozhodnutia,\nz ktorého je zrejmé, že odvolací súd z prvostupňového výroku odstránil slovné spojenie „právny úkon“,\npridal slovné spojenie „s upresnením veľkosti podielu, 480/10000“; zmenil tak veľkosť podielu zo\n489/10000 na 480/10000.\n7.3. Dovolateľ 2/ namietal odňatie možnosti konať pred súdom; tvrdil, že zo strany súdu mu nebola\nposkytnutá ochrana tak ako v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky mala byť\nposkytnutá; resp. bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie. Za kľúčové požiadavky práva\nna spravodlivý proces považoval rovnosť zbraní v konaní, riadne vykonanie dokazovania a riadne\nodôvodnenie rozhodnutia. Vo všeobecnosti popísal tieto požiadavky na spravodlivý proces.\n7.4. Uviedol, že odvolací súd svoje rozhodnutie založil na iných, resp. dodatočných dôvodoch,\nktoré neboli predmetom konania na súde prvej inštancie a ani dôvodmi, ktorými by rozhodnutie súdu\nprvého stupňa bolo odôvodnené. Došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. V tomto smere\npoukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 233/2010.\n7.5. Uzavrel, že rozhodnutiam súdov nižších inštancií nepredchádzal postup zodpovedajúci garanciám\nspravodlivého súdneho konania, nebol riadne zistený skutkový stav a ani aplikované relevantné normy.\nOdvolací súd sa v podstatnej časti nevyrovnal s argumentáciou odvolateľa.\n7.6. Napokon uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci vo vzťahu k aplikácii princípu proporcionality na majetkové práva dlžníka, veriteľa a vydražiteľa;\ntento neproporčný spôsob vychyľuje v prospech subjektu neplniaceho si svojej povinnosti, a tak\nzasahuje neprípustným spôsobom do garancií obsiahnutých v pojme materiálneho právneho štátu.\n8. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie aj žalovaný 3/\n(ďalej aj „dovolateľ 3/“); prípustnosť dovolania vyvodil z § 237 písm. f) OSP; namietal tiež inú vadu,\nktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tvrdil, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Navrhol, aby dovolací súd postupom podľa §\n243b ods. 2 OSP napadnuté rozhodnutie zmenil a návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, alebo\naby rozhodnutia súdov nižších inštancií zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Požiadal o odloženie\nvykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím okresného súdu.\n8.1. Dovolateľ 3/ tvrdil, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom v dôsledku\nnepredvídateľnosti rozhodnutia a nerešpektovania zásady dvojinštančnosti konania. Uviedol, že\nodvolací súd zrušujúce uznesenie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nezodpovedal všetky otázky;\nuložil mu povinnosť zodpovedať, či sa pôvodná žalobkyňa nachádzala v čase doručovania\ndražobnej vyhlášky vo svojom trvalom bydlisku; analyzovať, či nemala na cenu, za ktorú bola\nnehnuteľnosť v dražbe vydražená vplyv skutočnosť, že dražba sa uskutočnila v inom meste a\nzistiť výšku dlhu pôvodnej žalobkyne. Tieto otázky súd prvej inštancie v rozsudku (druhom v poradí)\nzodpovedal. Bolo tak racionálne predpokladať, že okresný súd po zodpovedaní všetkých odvolacím\nsúdom položených otázok v prospech žalovaných opätovne rozhodne, že žalobu zamietne. Okresný\nsúd však v závere rozsudku bez objasnenia svojho myšlienkového postupu konštatoval, že znalecký\nposudok, na základe ktorého bola určená cena nehnuteľnosti, bol vypracovaný bez fyzickej ohliadky. V\ndôsledku uvedeného považoval už okresný súd dražbu ako právny úkon za neplatnú.\n8.1.1. Súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo takýmto výrazným spôsobom zmenil svoj názor. Táto\nzásadná zmena bola oboma súdmi len okrajovo označená za skutočnosť spôsobujúcu neplatnosť\ndražby ako právneho úkonu. Súdy nižších inštancií uznali možnosť žalobcov ako dlžníkov obchádzať\nzákon a nie plniť si svoje záväzky vzhľadom na skutočnosť, že na to, aby sa dražba neuskutočnila a\n\ndlžníci tak nemuseli plniť svoje záväzky, bolo potrebné len jednoducho nepreberať poštové zásielky, čím\nsa definitívne zamedzila možnosť realizovania dražby.\n8.1.2. Okresný súd rozhodol o neplatnosti dražby výlučne z dôvodu, že nebola vykonaná\nohliadka nehnuteľnosti, na základe ktorej mal byť znalcom vypracovaný posudok. Odvolací súd sa však\ntýmto dôvodom neplatnosti dražby zaoberal len okrajovo. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil\nrozsudok okresného súdu (druhý v poradí) z dôvodov, ktorými sa v prvostupňovom konaní súd prvej\ninštancie nezaoberal. Žalovaní tak až do rozhodnutia odvolacieho súdu nemali vedomosť o relevancii\nodvolacím súdom nastolených otázok pre konanie.\n8.1.3. Tento postup odvolacieho súdu považoval žalovaný 3/ za porušenie princípu dvojinštančnosti,\nz ktorého vyplýva, že každá významná otázka v konkrétnej veci musí byť predmetom posúdenia tak\nsúdu prvostupňového, ako i odvolacieho. Ak odvolací súd dospel k odlišnému právnemu posúdeniu,\nhoci pri nezmenenom skutkovom stave, nie je oprávnený vec meritórne uzavrieť, ale rešpektujúc princíp\ndvojinštančnosti je povinný vydať kasačné rozhodnutie. Ak po doplnení alebo zopakovaní dokazovania\nzistí odvolací súd skutočnosť, ktorá nebola posudzovaná súdom prvej inštancie, ale dospel k iným\nskutkovým záverom, nemôže bezprostredne rozhodnúť, ale musí napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec\nvrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Tým, že odvolací súd takto nepostupoval, žalovanému 3/\nznemožnil realizáciu jeho procesných práv.\n8.2. Dovolateľ 3/ namietal zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu.\n8.2.1. Tvrdil, že rozsudok okresného súdu (druhý v poradí) a ani napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu neposkytujú vysvetlenie, z akého dôvodu uprednostnili vlastnícke právo žalobcov pred vlastníckym\nprávom žalovaného 3/; išlo o zásadnú otázku, na základe ktorej bol vydaný rozsudok okresného súdu,\ndruhý v poradí.\n8.2.2. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že odvolací súd sa bez odôvodnenia a\noboznámenia účastníkov konania so svojím odlišným právnym názorom, zaoberal otázkami vplyvu\nmiesta uverejnenia dražobnej vyhlášky na neplatnosť dražby, vplyvu miesta výkonu dražby na neplatnosť\ndražby, eurokonformitou výkonu záložného práva v Slovenskej republike a ochranou spotrebiteľa\npočas dražby, nerešpektoval zásadu res iudicata a nesprávne postupoval pri poučovaní advokáta\no hmotnom práve.\n8.3. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie aj na posúdení vplyvu miesta uverejnenia dražobnej\nvyhlášky na neplatnosť dražby. Zaoberal sa skutočnosťou, že oznámenie o dražbe bolo zverejnené na\núradnej tabuli Mesta Poprad a nebolo zverejnené na úradnej tabuli mesta Vysoké Tatry. Podľa dovolateľa\n3/ táto skutočnosť nemohla mať vplyv na množstvo účastníkov dražby, a to aj z dôvodu, že vzdialenosť\nmedzi oboma mestami je približne 13 km. Namietal, že zákon č. 527/2002 Z. z. nepostihuje\nsankciou neplatnosti dražby uverejnenie dražobnej vyhlášky v inom meste ako v tom, v ktorom\nsa nachádza nehnuteľnosť a jej uverejnenie v inom meste nedosahuje takú intenzitu, ktorá by sama\nosebe bola dôvodom pre vyslovenie neplatnosti dražby.\n8.4. Odvolací súd posudzoval aj vplyv miesta výkonu dražby na neplatnosť dražby. Podľa dovolateľa 3/\nskutočnosť, že sa dražba uskutočnila v Martine a nie v Meste Vysoké Tatry, nie je možné považovať\nza poškodenie záujmov záložného dlžníka; predstava, že vážny záujemca o byt na dražbu nepríde\nz dôvodu vzdialenosti miesta dražby približne 120 km, je vysoko nespravodlivá. Miesto konania dražby\nnemohlo mať a nemalo vplyv na hodnotu vydraženej nehnuteľnosti a takáto skutočnosť v zmysle zákona\no dobrovoľných dražbách nie je objektívne spôsobilá vyvolať neplatnosť dražby.\n8.5. Dovolateľ 3/ poukázal na skutočnosť, že odvolací súd sa zaoberal eurokonformitou výkonu\nzáložného práva v Slovenskej republike a ochranou spotrebiteľa počas dražby. Otázku, či je vôbec\nlegálne a v súlade s právnym poriadkom realizovať výkon záložného práva v zmysle Občianskeho\nzákonníka považoval odvolací súd za mimoriadne podstatnú. Podľa dovolateľa 3/ však súdu nepatrí\nprávomoc rozhodovať o zmene zákonov, prípadne ignorovať platné znenie právneho poriadku; je v\npriamom rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ale aj právom Európskej únie, aby sa\nvnútroštátny súd svojvoľne rozhodol upraviť platné právo podľa svojho aktuálneho uváženia.\n\n8.5.1. Za zmätočný považoval aj prechod z problematiky eurokonformity výkonu záložného práva do\nproblematiky ochrany spotrebiteľa; odvolací súd svojvoľne usúdil, že podľa Európskej komisie sú\ndobrovoľné dražby a dokonca aj predaj zálohu v rozpore s právom Európskej únie. Na vzťah\nžalobcov a žalovaných nemožno aplikovať definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho\nzákonníka. V tomto smere sa odvolací súd namiesto reakcie na relevantnú argumentáciu žalovaných a\nna odôvodnenie súdu prvej inštancie zaoberal nesúvisiacou problematikou, ktorej vplyv na neplatnosť\nnevysvetlil, čím spôsobil zmätočnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku.\n8.6. Podľa názoru dovolateľa 3/ odvolací súd nerešpektoval zásadu res iudicata, keď medzi dôvody\nneplatnosti dražby zaradil aj výšku pohľadávky, resp. dlhu pôvodných žalobcov v prospech žalovaného\n1/ napriek skutočnosti, že o výške dlhu bolo právoplatne rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom.\nTakýmto spôsobom odvolací súd nerešpektoval zásadu res iudicata, pričom okresný súd v rozsudkoch\n(prvom, aj druhom v poradí) deklaroval, že táto otázka už nemôže byť vzhľadom na existenciu\nrozhodcovského rozsudku opätovne prerokovaná.\n8.7. Dovolateľ 3/ namietol poučovanie advokáta o hmotnom práve zo strany odvolacieho súdu; okrem\niného bola porušená zásada rovnosti zbraní. Žalobcovia zastúpení advokátom žiadali, aby dražba bola\noznačená za neplatný právny úkon; žalovaní opakovane upozorňovali, že dražba nie je právny úkon, ale\nprávna skutočnosť. Súdy nižších inštancií prekročili svoje kompetencie aj tým, že si osvojili nesprávnu\nhmotnoprávnu kvalifikáciu dražby a určili, že je neplatným právnym úkonom a žalovaných označili\nza prehnaných formalistov. Rozsudok odvolacieho súdu považovali za nevykonateľný z dôvodu, že za\nneplatný právny úkon nemôže byť vyhlásený právny úkon, ktorý objektívne neexistuje.\n8.8. Dovolateľ 3/ napokon namietal nesprávne právne posúdenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z.,\nkeď žalovaní argumentovali, že znalec vypracovaním znaleckého posudku neporušil zákon na rozdiel od\npôvodnej žalobkyne, ktorá zámerne marila uskutočnenie dražby a ignorovala aj svoje povinnosti dlžníka.\n8.8.1. Namietol tiež, že neplatnosti sa nemôže dovolať ten subjekt, ktorý neplatnosť sám spôsobil. Z §\n12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. platného a účinného do 31. decembra 2007 nevyplýva zmienka\no tom, že by dražobníkom, alebo kýmkoľvek iným mala byť vykonaná ohliadka nehnuteľnosti,\na že ide o povinnosť, ktorú je dražobník povinný vykonať. Naopak bolo preukázané, že žalobcovia si\nzásielky nepreberali, snažili sa mariť doručovanie; bolo preukázané, že boli požiadaní o sprístupnenie\nnehnuteľnosti. Dovolateľ 3/ tak mal za to, že dovolávať sa neplatnosti nie sú oprávnené subjekty, ktoré\nju zapríčinili.\n8.8.2. Odvolací súd sa tak podľa dovolateľa 3/ zaoberal skutočnosťami, ktorých množstvo a\nneodôvodnenosť spôsobili zmätočnosť rozsudku a nezaoberal sa základným argumentom žalovaných\na neodôvodnil, prečo priznal výrazne vyšší stupeň právnej ochrany vlastníckemu právu žalobcov, ktorí\nkonali úmyselne v rozpore so zákonom. Nevysporiadal sa s ustanovením § 21 ods. 2 zákona o\ndobrovoľných dražbách, podľa ktorého musia byť pre vyslovenie neplatnosti dražby kumulatívne\nsplnené podmienky, a to, že boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. a zároveň pôvodná\nžalobkyňa by musela byť dotknutá na svojich právach. Nepostačí akékoľvek porušenie zákona ale\nlen také, ktorým je zároveň osoba dotknutá na svojich právach.\n9. Žalobca 1/, v tom čase zastúpený právnym zástupcom, v písomnom vyjadrení k podanému\ndovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol a rozhodol o trovách dovolacieho konania. S\npoukazom na judikatúru uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam; mal tak za to, že\nrozsudok odvolacieho súdu dáva odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré boli v konaní nastolené.\nOdvolací súd dal možnosť dovolateľom vyjadriť sa k možnej aplikácii ďalších právnych noriem\nvýzvou z 22. januára 2013, čo dovolatelia využili; nemožno tak dôvodne argumentovať odňatím\nmožnosti konať v spojitosti s nerešpektovaním zásady dvojinštančnosti konania.\n10. Po predložení veci dovolaciemu súdu bola vec, v tom čase vedená na dovolacom súde pod sp.\nzn. 2Cdo/75/2017, vrátená ako predčasne predložená z dôvodu procesných pochybení pri doručovaní\npodaných dovolaní ostatným stranám sporu.\n\n10.1. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ v následnom písomnom vyjadrení naďalej považovali podané dovolanie za\nneprípustné a žiadali, aby ho dovolací súd odmietol.\n10.2. Súd prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie dovolaciemu súdu; vec bola vedená pod sp. zn.\n2Cdo/170/2017; dovolací súd opätovne vrátil vec bez rozhodnutia z dôvodu procesných pochybení\npri doručovaní podaní strán sporu.\n10.3. Po vrátení veci bez rozhodnutia o podanom dovolaní bolo zistené, že 23. júla 2018 zomrel H. F., v\ntom čase označený ako žalobca 2/. Napriek uvedenému okresný súd bez vykonania potrebných úkonov\nvec predložil dovolaciemu súdu, kde bola vec vedená pod sp. zn. 2Cdo/298/2018. Dovolací súd bez\nrozhodnutia o podanom dovolaní vec vrátil ako predčasne predloženú za účelom šetrenia okruhu\nprávnych nástupcov po H. F. (v tom čase žalobca 2/).\n10.4. Okresný súd vykonal potrebné šetrenie a zistil, že ako dedičia po poručiteľovi H. F.\nprichádzajú do úvahy J. F., štátny občan SR a H. F., štátny občan F.. Obaja vyjadrili nesúhlas s tým,\naby s nimi súd konal ako stranami sporu (maloletý prostredníctvom zákonnej zástupkyne); z uvedeného\ndôvodu súd prvej inštancie uznesením z 18. januára 2021 č. k. 20C/8/2008-898 konanie vo vzťahu k\nžalobcovi 2/ H. F. zastavil.\n10.5. Následne okresný súd vec predložil na rozhodnutie dovolaciemu súdu, vec bola vedená pod sp.\nzn. 2Cdo/86/2021. Dovolací súd spis opätovne bez rozhodnutia ako predčasne predložený\nvrátil súdu prvej inštancie po zistení, že žalobca 1/, Imrich Kováč, zomrel dňa 18. júla 2022, po začatí\ndovolacieho konania. Okresný súd v ďalšom konaní obstaral uznesenie vydané v dedičskom konaní, z\nktorého vyplýva, že dedičmi po nebohom A. F., titulom dedičského práva po nebohom synovi poručiteľa\nH. F., zomrelom I. sú jeho deti J. F., narodený I. a P. F., narodený I.; titulom dedičského práva po nebohej\ndcére poručiteľa K. F., zomrelej I. je dedičom jej syn V. P., narodený I.. Po tomto zistení súd prvej\ninštancie predložil vec na rozhodnutie o podanom dovolaní.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany zastúpené v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného 2/ a žalovaného\n3/ je potrebné zamietnuť.\n12. Pred vecným posúdením veci dovolací súd ustálil okruh strán sporu na strane žalobcov z dôvodu,\nže A. F., v čase rozhodnutia odvolacieho súdu žalobca 1/, po podaní dovolania zomrel.\n12.1. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,\nsúd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať.\n12.2. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd\nrozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku\ndedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí\nkonanie o dedičstve.\n12.3. Z uznesenia Okresného súdu Poprad z 31. marca 2023 č. k. 20D/94/2022-81, Dnot 158/2022\ndovolací súd zistil, že A. F., nar. I., naposledy bytom Slovenská republika, X., zomrel I.. Dedičmi po\nzomrelom A. F. sú titulom dedičského práva po nebohom synovi poručiteľa H. F., ktorý zomrel I. jeho\ndeti, a to J. F., nar. I., vnuk poručiteľa a H. F., nar. I., vnuk poručiteľa a titulom dedičského práva po\nnebohej dcére poručiteľa K. F., zomrelej I. jej syn, V. P., nar. I..\n12.4. Predmetný byt, vo vzťahu ku ktorému je žalobou uplatnený nárok na určenie neplatnosti\ndobrovoľnej dražby, nenadobudol žiaden z dedičov. Z uvedeného dôvodu dovolací súd prvou výrokovou\nvetou rozhodol, že v dovolacom konaní pokračuje s právnymi nástupcami zosnulého žalobcu 1/,\na to J. F. a H. F.. V. P. ostáva naďalej stranou sporu z dôvodu dedičskej postupnosti po K. F., o ktorej\núčastníctve v spore rozhodol už okresný súd po úmrtí pôvodnej žalobkyne.\n\n12.5. Nesúhlas s pokračovaním v konaní s dedičmi žalobcu 1/ A. F., nepovažoval dovolací súd za\ndôvodný s prihliadnutím na zákonnú úpravu v § 63 Civilného sporového poriadku.\n13. V priebehu dovolacieho konania dovolací súd tiež zistil, že nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XXX\npre k. ú. Y. - byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome so súp. č. XXXXX, spolu so zodpovedajúcim\npodielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu bol po rozhodnutí odvolacieho súdu\npredmetom dobrovoľnej dražby č. VDS 170/57/2014 osvedčenej notárskou zápisnicou z 8. júla 2019 č. k.\nN 267/2019, na základe ktorej sa príklepom stala vydražiteľom H. G., bytom F.. Platnosť tejto dražby bola\nnapadnutá v súdnom konaní žalovaným 3/ (LLA, s. r. o.). O žalobe o neplatnosť dražby rozhodol Okresný\nsúd Poprad rozsudkom zo 14. júna 2021 č. k. 10C/39/2019-269 tak, že žalobu zamietol a Krajský súd\nv Prešove na odvolanie žalobcu právoplatným rozsudkom z 22. augusta 2023 č. k. 20Co/37/2022-345\npotvrdil rozsudok okresného súdu. Dovolací súd nezistil, že by proti tomuto rozsudku bolo podané\ndovolanie. Naopak zistil, že vydražená nehnuteľnosť bola predmetom ďalšieho prevodu a na základe\nkúpnej zmluvy Y. z 28. októbra 2024 sú nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve tretích osôb.\n13.1. Z uvedeného dôvodu dovolací súd vyzval dovolateľov 2/ a 3/ na vyjadrenie, či trvajú na podanom\ndovolaní alebo ho berú späť.\n13.2. Dovolatelia na výzvu oznámili, že na podanom dovolaní trvajú.\n14. Odvolací súd rozhodol rozsudkom z 18. februára 2016; dovolania boli podané 12. mája 2016\n(žalovaný 3/) a 26. mája 2016 (žalovaný 2/), a teda pred 1. júlom 2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný\nsporový poriadok.\n14.1. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento\nzákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá\nCSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\nzostávajú zachované.\n15. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 OSP dovolaním bolo možné napadnúť právoplatné rozhodnutia\nodvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku boli\nupravené v ustanoveniach § 237 a § 238 OSP. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238\nOSP neprichádzala do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani\no rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného\nv tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte právny názor nevyslovil. Rovnako nejde o rozsudok,\nvo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej\nstránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,\nktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 4 a\nods. 4 OSP. Prípustnosť dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní\ndošlo k niektorému z procesných pochybení taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 OSP. Dovolateľ\n2/ dovolanie podal v rozsahu § 237 ods. 1 písm. a), e), f) a g) OSP, dovolateľ 3/ v rozsahu §\n237 ods. 1 písm. f) OSP. Obaja zhodne uviedli, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods.\n1 OSP, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\na rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm. a) - c) OSP).\n15.1. Prípustnosť dovolania podľa § 239 OSP tiež neprichádzala do úvahy z dôvodu, že odvolací\nsúd rozhodol vo veci samej rozsudkom; § 239 OSP upravoval v čase podania dovolania prípustnosť\ndovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu.\n16. Dovolací súd z úradnej povinnosti preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v §\n237 ods. 1 OSP. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako\núčastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť\na nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv\nzačalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi\nkonania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo\nbol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Takúto vadu dovolací súd\nnezistil.\n\n17. Vzhľadom na dovolaciu argumentáciu dovolateľov sa dovolací súd osobitne zaoberal jednotlivými\ndovolacími námietkami, pričom poukazuje na skutočnosť, že dovolateľ 2/ namietal aj naplnenie\ndovolacích dôvodov podľa § 237 ods. 1 písm. a), e), g) OSP.\n17.1. Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 237 ods. 1 písm. a) OSP, dovolanie je prípustné proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa rozhodlo o veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. Do právomoci\nsúdov v občianskom súdnom konaní patrí prejednávanie a rozhodovanie sporov a iných právnych vecí,\nvyplývajúcich z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov;\niba výnimočne, ak osobitný zákon určí, že tieto veci prejednávajú a rozhodujú iné orgány, sú tieto veci\nvyňaté z právomoci súdov.\n17.1.1. V prejednávanej veci ide o žalobu (návrh) na vyslovenie (určenie) neplatnosti dražby. S\npoukazom na ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. dovolací súd nemá žiadnu pochybnosť,\nže o neplatnosti dražby rozhoduje súd, a to do 30. júna 2016 v občianskoprávnom konaní a od 1. júla\n2016 v civilnom sporovom konaní. Námietka, ktorú dovolateľ 2/ navyše ničím nekonkretizoval, nie je\ndôvodná.\n17.2. Dovolateľ 2/ namietal, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný.\nUvedeným tvrdením uplatnil dovolací dôvod podľa § 237 ods. 1 písm. e) OSP. Občiansky súdny poriadok\n(v čase účinnosti ktorého bolo konanie začaté), upravoval dispozičnú zásadu spočívajúcu v tom, že\nkonanie začína na návrh; upravoval aj osobitné konania, v prípade ktorých súd mohol začať konanie\naj bez návrhu. O takýto prípad ale nejde; je zrejmé, že pôvodná žalobkyňa návrh na začatie konania\npodala, namietaná vada zistená nebola.\n17.2.1. Túto dovolaciu námietku dovolateľ 2/ rovnako bližšie nekonkretizoval. Ak mal na mysli, že súdy\nrozhodli o niečom, čo nebolo predmetom konania, prípadne predmetom odvolania, vo vzťahu k rozdielu\nmedzi „určením neplatnosti právneho úkonu - neplatnosti dražby“, resp. „určením dražby“, k uvedenému\nsa dovolací súd vyjadrí posudzujúc námietku v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP.\n17.3. Dovolacou námietkou bolo tvrdenie, že rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne\nobsadený (poukaz na § 237 ods. 1 písm. g) OSP), uvedená námietka nie je nijako argumentačne\npodložená a dovolací súd takúto vadu konania nezistil.\n18. Obaja dovolatelia namietali, že postupom odvolacieho súdu im bola odňatá možnosť konať pred\nsúdom; uplatnili tak dovolací dôvod podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP. Konkrétne namietali, že\na) odvolací súd odvolanie prejednal z hľadísk, ktoré nemohli byť predmetom odvolacieho konania,\nb) neprípustne zasiahol do výroku súdu prvej inštancie vo vzťahu k „odstráneniu“ slovného spojenia\n„právny úkon“,\nc) rozhodnutie odvolacieho súdu bolo nepredvídateľné,\nd) odvolací súd nerešpektoval zásadu dvojinštančnosti konania,\ne) odvolací súd porušil zásadu rovnosti zbraní z dôvodu poučenia protistrany, zastúpenej právnym\nzástupcom o hmotnom práve.\n19. Pokiaľ ide o neprípustný zásah odvolacieho súdu do výrokovej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie,\nktoré reflektovalo žalobný petit, dovolací súd v zhode s dovolateľmi konštatuje, že súd prvej inštancie\nvýrokom určil, že právny úkon, dobrovoľná dražba ... je neplatná a pokiaľ ide o veľkosť spoluvlastníckeho\npodielu uviedol zlomkové vyjadrenie 489/10000. Odvolací súd potvrdzujúcim (napadnutým) rozsudkom\nvypustil slovné spojenie „právny úkon“ a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v napadnutej časti, ktorou\nbolo určené, že dobrovoľná dražba ... je neplatná. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu vyjadril zlomkom\n480/10000.\n19.1. Podľa názoru dovolacieho súdu nejde o postup odvolacieho súdu, ktorým by bola žalovaným\nodňatá možnosť konať pred súdom, ale o formálnu zmenu rozhodnutia výroku okresného súdu, s ktorým\nsa odvolací súd stotožnil.\n19.2. Odvolací súd pritom v napadnutom rozsudku vysvetlil, že viazanosť súdu žalobou, či návrhom\nna začatie konania v zmysle § 153 ods. 2 OSP nemožno chápať tak, že by súd bol povinný do výroku\n\nsvojho rozhodnutia vo veci samej doslovne prevziať žalobcom formulovaný petit. Nie je porušením § 153\nods. 2 OSP ak súd neuvedie vo výroku také výrazy, ktoré boli nadbytočne uvedené v inak presnom a\nurčitom žalobnom petite, alebo ak súd použitím iných slov vyjadrí presnejšie rovnaké práva a povinnosti,\nktorých sa žalobca podaným návrhom domáhal. Pre odvolací súd vo veci vyplynula požiadavka, čoho\na na akom skutkovom základe sa (pôvodná) žalobkyňa domáhala.\n19.3. K uvedenému dovolací súd uvádza, že právna doktrína bola za účinnosti Občianskeho súdneho\nporiadku ustálená v názore, že nie je porušením zásady ne ultra petitum, ak súd formulačne upraví\npetit žaloby vo výrokovej časti rozhodnutia, keď žalobe vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia\nformulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná. Petit žaloby\nsa nemusí doslovne zhodovať s výrokovou časťou rozhodnutia, a to ani v prípadoch, ak sa žalobe v\nplnej miere vyhovuje (Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár. 1. vydanie.\nPraha: C. H. Beck, 2009, 955 s). Totožný názor doktrína zastáva aj za účinnosti neskoršieho procesného\npredpisu, keď uvádza, že viazanosť žalobným návrhom neznamená úplnú a bezpodmienečnú viazanosť\nformuláciou (doslovným znením, slovným vyjadrením) petitu. Zo žaloby a jej petitu musí byť jasné\na zrejmé, čoho sa žalobca domáha (a týmto je súd viazaný), nie je nevyhnutne viazaný exaktným\nspôsobom, akým žalobca petit formuloval. Súd preto neprekročí žalobný návrh, ak enunciát rozsudku\nnebude doslovne zhodný s vyjadrením petitu. V súlade s princípom neformálnosti súd posudzuje\npodanie podľa obsahu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,\nM., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, 1752 s.).\n19.4. S uvedeným názorom právnej doktríny sa stotožnila aj judikatúra dovolacieho súdu, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/20/2022 konštatoval, že viazanosť súdu žalobným\nnávrhom však neznamená úplnú a bezpodmienečnú viazanosť formuláciou, doslovným znením,\nslovným vyjadrením petitu. Zo žaloby a jej petitu musí byť jasné a zrejmé, čoho sa žalobca domáha a\ntýmto je súd viazaný. Nie je nevyhnutne viazaný exaktným spôsobom, akým žalobca petit formuloval.\nSúd preto neprekročí žalobný návrh, ak enunciát rozsudku nebude doslovne zhodný s vyjadrením\npetitu. V súlade s princípom neformálnosti, súd posudzuje podanie, a teda aj žalobu vrátane\nžalobného návrhu, podľa obsahu. Odborná spisba aj judikatúra (7Cdo/268/2019, 3Cdo/128/2010,\n4Cdo/144/2011) je zhodná v názore, že súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit\nje potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu v spore. Súd má skúmať celý obsah\npodanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. Súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní\npokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom\nžalobného petitu, nie jeho formuláciou.\n19.5. Zmena procesného predpisu vo vzťahu k viazanosti súdu petitom žaloby zmenu rozhodovacej\npraxe, a ani právnej doktríny nepriniesla.\n19.6. Odvolací súd potom podľa názoru dovolacieho súdu nepochybil, ak vo vzťahu k výroku súdu\nprvej inštancie vykonal vo výrokovej vete formálnu zmenu nemeniac ňou obsah toho, čoho sa pôvodná\nžalobkyňa v spore domáhala. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že sa domáhala vyslovenia neplatnosti\ndražby. Formulačná nepresnosť uvedením slovného spojenia „právny úkon“ vo vzťahu k dražbe v žalobe\nnebola dôvodom pre zamietnutie návrhu. Odvolací súd takýmto postupom žalobcom nepriznal viac a\nani nepriznal iné, ako sa žalobou domáhali.\n19.7. V naznačenom smere je potom nedôvodná aj námietka (žalovaného 3/) porušenia zásady rovnosti\nzbraní, ktorého sa mal odvolací súd dopustiť tým, že poučoval stranu sporu (žalobcov), ako majú petit\nžaloby upraviť.\n20. Obaja dovolatelia namietali porušenie zásady dvojinštančnosti súdneho konania tvrdením, že\nodvolací súd potvrdzujúce rozhodnutie založil na iných právnych záveroch, ako ich založil súd prvej\ninštancie. V takom prípade mal postupovať podľa § 219 OSP a rozhodnutie okresného súdu zrušiť a\nvec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n21. Dovolatelia poukázali na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/145/2004, 3Cdo/302/2008 a\n7Cdo/42/2010.\n\n21.1. Zo zásady dvojinštančnosti vyplýva, že v občianskom súdnom konaní (a rovnako aj v civilnom\nsporovom konaní) je rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmateľné odvolacím súdom; tento princíp\numožňuje účastníkom konania (stranám sporu) dosiahnuť preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu\nprvej inštancie a minimalizovať tak možnosť chýb v rozhodovaní. Dovolatelia však opomenuli, že tento\nprincíp nie je absolútny a aj v zmysle záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovených v\nuznesení z 31. augusta 2017 sp. zn. I. ÚS 389/2017 dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou\ncivilného súdneho konania (sporového či mimosporového). V dvojinštančnosti treba vidieť najmä prejav\núsilia minimalizovať možné pochybenia súdov prvej inštancie, ktoré je súčasne opodstatnené aj za cenu\npredĺženia konania (o dobu odvolacieho konania), ako aj za cenu jeho predraženia (o trovy odvolacieho\nkonania).\nZároveň z uznesenia ústavného súdu z 23. júna 2025 sp. zn. I. ÚS 393/2025 vyplýva, že\nVychádzajúc aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Le Compte, Van Leuven a De\nMeyere proti Belgicku z 23. 06. 1981, Adolf proti Rakúsku z 26. 03. 1982, Feldbrugge proti Holandsku\nz 29. 05. 1986), dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania (sporového či\nmimosporového). Dovolací súd vníma, že ústavný súd v označených veciach rozhodoval o sťažnostiach\nvo veciach skutkovo odlišných.\n21.2. Z rozhodnutí najvyššieho súdu, ktoré boli v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu známe, dovolací súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 31. januára 2011 sp. zn.\n1ObdoV/41/2011, v zmysle ktorého ak odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa z iného\nprávneho dôvodu, ako prvostupňový súd a na základe skutkových zistení, ktoré neboli predmetom\ndokazovania, rozhodol tak v rozpore so zásadou dvojinštančnosti, pretože znemožnil žalobcovi\nuplatnenie práva domáhať sa riadnym opravným prostriedkom preskúmania skutkových tvrdení a\nprávnych záverov použitých až v konečnom rozsudku odvolacieho súdu. Takýmto postupom a\nrozhodnutím odvolacieho súdu boli naplnené skutočnosti, zakladajúce dôvodnosť dovolania podľa\n§ 237 písm. f) OSP.\n21.3. Spoločným konštatovaním dovolateľmi označených rozhodnutí a dovolacím súdom citovaného\nuznesenia z 31. januára 2011, je rozhodnutie odvolacieho súdu na základe skutkových zistení, ktoré\nneboli predmetom dokazovania a absencia možnosti účastníka konania sa k novým právnym záverom\nvyjadriť.\n21.4. Odvolací súd už v zrušujúcom uznesení (z 30. septembra 2011 č. k. 14Co/16/2011-375) vyjadril\nsvoj názor, že súd prvej inštancie sa po konštatovaní o absencii naliehavého právneho záujmu ďalšími\nskutočnosťami ohľadne namietanej neplatnosti dražby nezaoberal, vytkol zistenie skutkového stavu vo\nvzťahu k doručovaniu zásielok pôvodnej žalobkyni zo strany dražobnej spoločnosti. Upriamil pozornosť\nna § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., možnú aplikáciu § 16 ods. 3 toho istého zákona.\n21.4.1. Odvolací súd po rozhodnutí súdu prvej inštancie rozsudkom (druhým v poradí) a podaní\nodvolania realizoval výzvu podľa § 213 ods. 2 OSP, v ktorej vyzval strany sporu (účastníkov konania) na\nvyjadrenie sa k možnej aplikácii § 11 ods. 4, § 12 ods. 1, § 16 ods. 3 zákona č. 527/2001 Z. z.; možnej\naplikácii § 658 ods. 1, § 3 ods. 1 a § 52 Občianskeho zákonníka a alternatíve predloženia veci Súdnemu\ndvoru EÚ s prejudiciálnou otázkou.\n21.4.2. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie,\ndokazovanie v potrebnom rozsahu zopakoval a žalovaní sa vyjadrovali aj k právnym otázkam\ntýkajúcim sa špecifikácie prehlásenia veriteľa o pravosti pohľadávky, zverejnenia oznámenia o dražbe\nna úradnej tabuli v mieste, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza, k vzdialenosti miesta konania\ndražby.\n21.4.3. Aj po zrušení rozsudku odvolacieho súdu (prvého v poradí) dovolacím súdom odvolací súd na\nprejedanie odvolania nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom dokazovanie v potrebnom rozsahu\nzopakoval.\n21.5. Z uvedeného pre dovolací súd vyplýva, že zásada dvojinštačnosti porušená nebola; odvolací súd\nrozhodol na základe dokazovania, ktoré v potrebnom rozsahu na odvolacom pojednávaní vykonal (§ 213\nods. 3 OSP); strany sporu (účastníkov konania) na možnosť aplikácie ustanovenia právneho predpisu,\n\nktoré v dovtedajšom rozhodovaní nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce upozornil a\núčastníkov konania vyzval, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili (§ 213 ods. 2 CSP).\n21.6. Dovolatelia tak nemôžu dôvodne tvrdiť, že odvolací súd porušil zásadu dvojinštančnosti a takýmto\npostupom sa im odňala možnosť konať pred súdom. Možnosť žalovaných sa k novým skutočnostiam a\nmožnosti iného právneho posúdenia vyjadriť sa bola zachovaná a v tomto smere bolo vykonané aj\npotrebné dokazovanie. V konečnom dôsledku úvahy odvolacieho súdu pre žalovaných vyplynuli už\nzo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu; bolo na nich, či a v akom rozsahu sa s týmito úvahami a\nvýzvou odvolacieho súdu vysporiadali. Tvrdenie, že žalovaní až do rozhodnutia odvolacieho súdu nemali\nvedomosť o relevancii odvolacím súdom nastolených otázok, neobstojí.\n21.7. Iba na okraj dovolací súd uvádza, že napokon aj neskoršia právna úprava v Civilnom sporovom\nporiadku nepovažuje za porušenie dvojinštančnosti prípad, ak odvolací súd rozhoduje vo veci ak\nrozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu\nsúdu prvej inštancie ( § 390 CSP); v takom prípade rozhoduje odvolací súd vo veci sám; samozrejme\nak vyvstane potreba dokazovanie doplniť alebo zopakovať, odvolací súd nariadi pojednávanie (§\n385 CSP) a aj v režime CSP platí povinnosť odvolacieho súdu na možnú aplikáciu doposiaľ\nnepoužitého ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu upozorniť. Tieto skutočnosti boli v\nčase rozhodnutia odvolacieho súdu nevyhnutne úvahami de lege ferenda.\n22. Dovolatelia namietali aj nesprávne právne posúdenie, ktoré predovšetkým dovolateľ 3/ v\npodstatných bodoch aj konkretizoval.\n22.1. Dovolateľ 3/ namietal, že odvolací súd sa neopodstatnene zaoberal otázkou eurokonformity výkonu\nzáložného práva a ochrany spotrebiteľa a otázku, či je vôbec legálne a v súlade s právnym poriadkom\nSlovenskej republiky realizovať výkon záložného práva, považoval za mimoriadne podstatnú.\n22.2. Dovolateľ v tomto smere opomenul význam úvah odvolacieho súdu v otázke eurokonformity\nvýkonu záložného práva, čo aj prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Odvolací súd síce vyslovil otázku, či\nvýkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby neodporuje základným súkromnoprávnym\nzásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, kedy je vlastníckemu právu\nnadradené iné vecné právo bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným\norgánom štátu (súdom). Zvýraznil potrebu ingerencie súdnej moci pri nútenom výkone súkromného\npráva podporovanú ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Svoju argumentáciu\nuzavrel akceptovateľnosťou realizácie inštitútu dobrovoľnej dražby, ale iba za takej interpretácie a\naplikácie zákona č. 527/2002 Z. z., ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania a ochrany ústavných\npráv a právom chránených záujmov osôb zúčastnených na dražobnom procese, pri zachovaní\nústavného princípu primeranosti.\n22.3. Z uvedeného nijako nemožno vyvodiť, že odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktorým\nurčil, že dražba je neplatná, potvrdil z dôvodu, že neakceptoval dobrovoľnú dražbu ako inštitút\nslovenského právneho poriadku. Iba zvýraznil, akým spôsobom má byť interpretácia aplikácie zákona\no dobrovoľných dražbách. Jeho závery v tejto otázke nie sú výsledkom nesprávneho právneho\nposúdenia a nemožno dôvodne konštatovať, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie založil na závere,\nže dobrovoľná dražba nie je prípustná.\n22.4. Odvolací súd možno nepriliehavo poukázal na vyjadrenie Európskej komisie zo 6. februára 2013\nvo veci konania o prejudiciálnej otázke vedenej na Súdnom dvore EÚ pod č. C-482/12; iba citácia z\nuvedeného rozhodnutia nemá za následok nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.\nOdvolací súd rozhodnutie nezaložil na konštatovaní, že pôvodná žalobkyňa mala v právnom vzťahu\nmedzi ňou a žalovaným 1/, jej veriteľom, postavenie spotrebiteľa.\n23. Pokiaľ ide o vzdialenosť miesta konania dražby a miesta draženej nehnuteľnosti dovolateľa\n3/ skutočnosť, že sa dražba uskutočnila v Martine a nie v Meste Vysoké Tatry nie je možné považovať\nza poškodenie záujmov záložného dlžníka; podľa jeho názoru tak miesto konania dražby nemalo vplyv\nna hodnotu vydraženej nehnuteľnosti.\n\n23.1. K uvedenému dovolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 24. októbra 2013 sp. zn. 4Cdo/100/2012 (inak publikovaného v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod R 138/2014), podľa ktorých „Dobrovoľná dražba\n(§ 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách) má byť verejná tak z hľadiska\nmožnosti účasti všetkých potenciálnych záujemcov o draženie, ako aj z hľadiska účasti verejnosti.\nPrístup verejnosti do dražobnej miestnosti nesmie byť obmedzený tak, aby musela prekonať prekážku\nspôsobilú odradiť ju od vstupu do tejto miestnosti. Ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej\nna bývanie, je spravidla v rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovenia podmienok\ndražby také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane veľkej vzdialenosti\nod draženej nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť\ngeografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca.“\n23.2. Závery vyplývajúce z R 138/2012 najvyšší súd rozvinul v rozhodnutí z 5. júna 2019 sp. zn.\n8Cdo/58/2018, keď konštatoval, že „samotná vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej\nnehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti\nbude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou\ndotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe (t.\nj. ak je táto vzdialenosť neprimeraná od draženej nehnuteľnosti). Za neprimerané možno „bez ďalšieho“\npovažovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu\nalebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov\nod miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do 100 km). Záver o\nneprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby bude teda závisieť od posúdenia konkrétnych\nokolností toho-ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta\nkonania dražby skutočne spôsobilo, prípadne mohlo spôsobiť sťaženie účasti dražiteľov (predovšetkým\nz blízkeho okolia ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie) na dražbe.\n23.3. Od vyššie uvedených záverov sa dovolací súd neodklonil aj v neskorších rozhodnutiach. V\nuznesení z 22. januára 2020 sp. zn. 8Cdo/289/2019 dovolací súd poukázal práve na konštatovania\nz rozhodnutia sp. zn. 8Cdo/58/2018, rovnako ako v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/118/2017 (kde\ndôvod neplatnosti dražby videl v stanovení miesta dražby vo vzdialenosti 336 km od miesta draženej\nnehnuteľnosti). Neprípustný odklon od ustálenej praxe dovolacieho súdu konštatoval najvyšší súd v\nuznesení z 29. novembra 2023 sp. zn. 2Cdo/97/2022 (vzdialenosť miesta konania dražby a draženej\nnehnuteľnosti 170 km).\n23.4. Rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v nastolenej otázke (vzdialenosť miesta dražby od draženej\nnehnuteľnosti ako predpokladu vyslovenia neplatnosti dražby) možno považovať za ustálenú. Dovolací\nsúd dáva do pozornosti závery vyplývajúce z uznesenia z 12. júla 2022 sp. zn. 9Cdo/142/2021,\nkde si dovolací súd osvojil závery vyplývajúce z rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/58/2018, 1Cdo/118/2017 a\n8Cdo/289/2019 a ustálil, že za neprimerane veľkú vzdialenosť sa považuje vzdialenosť v stovkách\nkilometrov. Obdobne poukaz na R 138/2014 obsahuje odôvodnenie rozsudku z 24. apríla 2023 sp.\nzn. 2Cdo/144/2021 (dovolací súd sa stotožnil a názorom súdov nižších inštancií, že miesto konania\ndražby vzdialené 172 km od miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza, nebolo určené primerane a\nvhodne); porušenie zákona o dobrovoľných dražbách bolo konštatované aj v rozhodnutí z 27. júna 2023\nsp. zn. 1Cdo/175/2021 (v danom prípade bola vzdialenosť miesta konania dražby a miesta predmetu\ndražby 350 km).\n23.5. V prejednávanej veci vzdialenosť miesta konania dražby a miesta predmetu dražby predstavuje\n120 km, s relatívne dobrou dopravnou dostupnosťou (diaľnica). V tomto smere prichádza do úvahy záver,\nže odvolací súd vec neposúdil korektne aj v spojení s neskoršou judikatúrou dovolacieho súdu.\n23.6. Nemožno však opomenúť skutočnosť, že v prejednávanej veci odvolací súd svoje rozhodnutie\nnezaložil výlučne na závere, že neplatnosť dražby spôsobuje výlučne vzdialenosť miesta dražby od\nmiesta, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza.\n23.7. Dôvody pre vyslovenie neplatnosti dražby neupravuje zákon č. 527/2002 Z. z. kumulatívne;\npostačuje porušenie zákona o dobrovoľných dražbách v spojení so záverom, že bol vlastník draženej\nnehnuteľnosti dotknutý na svojich právach.\n\n24. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie založil aj na porušení § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z.,\nktoré v čase realizácie dražby vyžadovalo uverejnenie dražby na úradnej tabuli obce, na ktorej území\nsa nehnuteľnosť nachádza.\n24.1. K uvedenému odvolací súd uviedol, že ak dražobník zverejnil dražbu v Meste Poprad, môže\nnepochybne zverejňovať dražbu aj tak, že oznámenie doručí aj do iného mesta. Uverejnenie dražby v\nobci, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza, môže mať vplyv na cenu dosiahnutú vydražením. Cenu\ndosiahnutú vydražením ovplyvňuje úroveň skutočne dosahovaných cien pri predaji, ale aj okolnosti, za\nktorých bola dražba pripravená a vykonaná, vrátane publicity verejnej dražby alebo počtu účastníkov\ndražby s tým, že dražba skutočne vytvorí podmienky pre dosiahnutie skutočnej najvyššie dosiahnuteľnej\nceny. Nezverejnenie dražby v meste, na území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza, nemôže byť\nnahradené zverejnením dražby v notárskom centrálnom registri (dovolací súd k tomu uvádza, že\nani v inom meste, odlišnom od mesta, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza). Odvolací súd uzavrel,\nže to, že dražba nebola zverejnená v meste, v ktorom sa dražený byt nachádzal, malo bez akýchkoľvek\npochybností vplyv na účasť tých dražiteľov, ktorí mohli mať záujem dražiť práve tento predmet, a to práve\nz dôvodu ich prípadného bývania, či pracovného pôsobenia v tomto teritóriu.\n24.2. K splneniu povinnosti dražobníka podľa § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. sa vyjadril najvyšší\nsúd okrem iného v rozhodnutím z 25. februára 2021 sp. zn. 5Cdo/241/2018, v ktorom dospel k záveru,\nže porušenie povinnosti dražobníka zverejniť najmenej 15 dní vopred oznámenie o dražbe, ak\nje predmetom byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, na úradnej tabuli obce, na území\nktorej sa predmet dražby nachádza, je takým porušením zákona o dražbách, v prípade ktorého môže\nosoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.\nŽalobca ako jeden z pôvodných podielových spoluvlastníkov predmetu dražby takouto osobou je,\npretože nezverejnenie oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce znižuje možnosť reálneho dosiahnutia\nvyššie uvedeného účelu dražby. Uvedené rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom R 88/2021.\n24.3. Aj keď dovolací súd rozhodol vo vzťahu k sprísnenej úprave § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.\nz. základná totožnosť ostala zachovaná, a teda, že dražobník je povinný dražbu nehnuteľnosti zverejniť\nna úradnej tabuli obce, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. Rozhodnutie dovolacieho súdu je tak\nplne aplikované aj na prejednávanú vec v prípade posudzovania námietky nesprávneho právneho\nposúdenia.\n24.4. Dovolací súd v tejto časti namietaného nesprávneho právneho posúdenia uzatvára, že závery\nodvolacieho súdu, na ktorých založil konštatovanie o neplatnosti dražby, nie sú výsledkom nesprávneho\nprávneho posúdenia.\n25. Dovolateľ 2/ napokon namietal aj právne posúdenie v otázke posudzovania vyhlásenia veriteľa o\npravosti pohľadávky vo vzťahu k ohodnoteniu predmetu dražby a vyhláseniu pravosti, výšky a\nsplatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhuje vykonanie dražby.\n25.1. Pokiaľ ide o vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa\nnavrhovalo vykonanie dražby, z doktrinálneho výkladu vyplýva, že vyhlásenie navrhovateľa dražby musí\nbyť kumulatívne vo všetkých jeho prvkoch a ak vyhlásenie navrhovateľa dražby tomu nezodpovedá, nie\nje možné dražbu vykonať. Na vyhlásenie sa kladie požiadavka jasnosti a určitosti právneho úkonu. Pri\nstanovení výšky pohľadávky môže dôjsť k posúdeniu primeranosti alebo neprimeranosti výkonu\nzáložného práva. Z praxe vyplýva, že písomné vyhlásenie často nespĺňa podmienky jasnosti a\nurčitosti z dôvodu, že navrhovateľ dražby do vyhlásenia uvedie aj nepreskúmateľnú sumu, alebo do\nvýšky pohľadávky integruje rôzne sankcie, ktoré navyšujú dlh dlžníka.\n25.2. Odvolací súd vytkol žalovanému 1/ ako navrhovateľovi dražby, že v čestnom prehlásení je uvedená\nvýška pohľadávky 297.573,69 Sk. Pri návrhu na vykonanie dražby (ako to vyplýva zo zmluvy o vykonaní\ndobrovoľnej dražby z 24. júla 2007) vychádzal nie z rozhodcovského rozsudku (tento v zmluve o\nvykonaní dražby ani nie je spomenutý a odkaz na neho nevyplýva ani z čestného prehlásenia), ale zo\nzmluvy o pôžičke (bod I. zmluvy) a zmluvy o zriadení záložného práva. Odvolací súd konštatoval\npochybnosť dražobníka o výške pohľadávky, resp. nevedomosť o tom, z čoho táto pohľadávka\n\npozostávala (čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania z 11. apríla 2013) a vytkol dražobníkovi, že týmto\npochybnostiam nevenoval požadovanú pozornosť.\n25.3. Odvolací súd uvedeným postupom nespochybnil existenciu rozhodcovského rozsudku, iba\nzameral pozornosť na skutočnosť, že pohľadávka vo výške 130.000 eur sa za jeden a pol roka navýšila\nna sumu 297.573,69 Sk. Spochybnil tak platnosť vyhlásenia navrhovateľa dražby o pravosti, výške a\nsplatnosti pohľadávky.\n25.4. Napokon otázka vyhlásenia navrhovateľa dražby o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky\nnebola jediným dôvodom smerujúcim k záveru o neplatnosti dražby; pre neplatnosť dražby postačuje\nčo len jedno porušenie zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, ak v dôsledku porušenia zákona\ndošlo k ujme na právach pôvodného vlastníka veci.\n26. Vo vzťahu k povinnosti dražobníka zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste\na čase konania dražby (§ 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.) dovolací súd poukazuje na závery\nvyslovené dovolacím súdom v uznesení z 3. októbra 2013 sp. zn. 3Cdo/233/2010, z ktorých vyplýva,\nže pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho\nsúdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby.\n26.1. K prípadnému nesprávnemu právnemu posúdeniu tejto otázky dovolací súd uvádza, že táto\nskutočnosť by bola dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu iba v prípade, ak\nby táto právna otázka smerujúca k záveru o neplatnosti dražby bola otázkou jedinou, na ktorej odvolací\nsúd napadnuté rozhodnutie založil.\n26.2. Dovolací súd pripomína, že právne posúdenie dôvodu neplatnosti dražby vo vzťahu k zverejneniu\ndražby odvolacím súdom bolo súladné aj s neskoršou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu;\nv prípadnom ďalšom konaní by tak nebolo možné dospieť k inému záveru, ako ho vyslovil dovolací súd\nv napadnutom rozhodnutí.\n27. Rozhodnutie odvolacieho súdu v jeho komplexe smerujúcom k záveru o neplatnosti namietanej\ndražby tak nebolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.\n28. Napokon dovolací súd konštatuje, že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí, síce stručne,\nvysporiadal aj so skutočnosťou, prečo poskytol ochranu vlastníckemu právu pôvodnej žalobkyne, resp.\nprávu žalobcov. Je tomu tak z dôvodu ingerencie súdov do výsledkov dražobného konania,\nzvereného zákonom č. 527/2002 Z. z. do právomoci súdov prostredníctvom žaloby o neplatnosť\ndražby, ktorej sa môže domáhať osoba, ktorá tvrdí, že porušením ustanovení zákona o dobrovoľných\ndražbách bola dotknutá sa svojich právach. V prípade vydraženia bytu (ako je to v prejednávanej\nveci) ide často (ba spravidla) o obydlie dlžníka; vydražiteľ je osobou, ktorá v dobrovoľnej dražbe\nnehnuteľnosť nadobúda s rizikom, že žaloba o neplatnosť dražby bude podaná a v súdnom konaní\ndôjde k určeniu neplatnosti dražby. Práve k uvedenému smeruje záver odvolacieho súdu o udržateľnosti\ntakej interpretácie a aplikácie zákona o dobrovoľných dražbách, ktorá vychádza z rešpektovania\na ochrany ústavných práv a právom chránených záujmov osôb zúčastnených na dražobnom\nprocese bez ohľadu na skutočnosť, že vlastník bytu je spravidla osobou, ktorá je zároveň dlžníkom v\nzáväzkovom vzťahu. Iba existencia záväzku dlžníka nemôže byť dôvodom, aby bol dlžník v prípade\nžalôb o neplatnosť dražby znevýhodnený v porovnaní s vydražiteľom, ktorý v prípade dražby\nvec nadobúda s vyššie uvedeným rizikom, a teda si musí byť vedomý možných právnych vád\ndražobného konania.\n29. Z vyššie uvedených dôvodov konštatujúc nedôvodnosť podaných dovolaní dovolací súd postupom\npodľa § 448 CSP dovolania zamietol nezistiac vady uvedené v § 237 ods. 1 v spojení s § 241 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku majúce vplyv na správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.\n30. Záverom dovolací súd k návrhu žalovaného 3/ na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím okresného súdu uvádza, že nezistil splnenie\npredpokladov pre vyhovenie tomuto návrhu a odloženie vykonateľnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 444 ods. l CSP (predtým § 243 OSP), a preto v súlade s\n\nustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie (napr. rozhodnutia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4Cdo/144/2019, 4Cdo/108/2019).\n31. Dovolací súd žalobcom ako úspešným v dovolacom konaní priznal podľa § 453 ods. 1 s použitím\n§ 255 ods. 1 CSP voči v dovolacom konaní neúspešným žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania v plnom rozsahu.\n32. Tento nárok žalobcovia nemajú proti žalovanému 1/ z dôvodu, že tento dovolacie konanie neinicioval\na v dovolacom konaní bol nečinný.\n33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}