{"guid": "635cb669-00db-45a1-86b3-a85bc47f12b5:afb1b8f6-c387-439f-9ed2-7ef61f291ba3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8619201281.3", "spisova_znacka": "8Cdo/179/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/179/2024 z 2. 12. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 2. decembra 2025, sp. zn. 8Cdo/179/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:8619201281.3", "identifikacne_cislo": "8619201281", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2025-12-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 268/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:790edbe0-1656-4446-b697-1b35c1b685a7", "datum": "2026-05-07", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/afb1b8f6-c387-439f-9ed2-7ef61f291ba3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8619201281.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8619201281.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8619201281.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/179/2024\n8619201281\n02. 12. 2025\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2025:8619201281.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne E.. D. P., narodenej XX. Z. XXXX, B. XX,\nzastúpenej advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, Stropkov, Námestie SNP 7, proti žalovanej Orange\nSlovensko, a.s., Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpenej spoločnosťou Advokátska\nkancelária Branislava Máčaja, s. r. o., Bratislava, Vajnorská 21A, IČO: 46 759 875, o ochranu osobnosti,\nvedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. SK-5C/29/2019, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu\nKrajského súdu v Prešove z 27. marca 2024 sp. zn. 20Co/13/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 5C/29/2019-133 z 15. júna 2022\nuložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu v sume 3 300 eur a vo zvyšku žalobu\nzamietol; žalobkyni priznal náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu.\n1.1. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 13, § 19 písm. d), § 36 ods. 1, § 41, § 42, § 290,\n§ 132 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2, § 187 ods. 1 a 2, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilného sporového poriadku v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „CSP“), § 52 ods. 1, ods.\n3 a 4, § 11, § 13 ods. 1 až 3, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,Občiansky zákonník“), § 9 ods. 1, § 1, § 3 ods. 3, § 4 ods. 2 a 3, § 5 ods. 2, § 6 ods. 2 písm.\nh), § 8 ods. 1 a 2, ods. 9 a 10, § 17, § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 122/2013 Z.\nz.“), § 56 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov\na na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že dňa 9. februára 2017 T.. E. J. našiel v J. za\nbudovou na U. XX, v ktorej sídli predajňa Orange Slovensko, a. s. v neuzamknutom priestore určenom na\nskladovanie papierového odpadu archívnu krabicu, v ktorej sa nachádzalo 483 originálnych písomností\ns osobnými údajmi zákazníkov spoločnosti Orange Slovensko, a. s., vrátane originálov písomností s\nosobnými údajmi zákazníkov. Poukázal na to, že pri spracovávaní osobných údajov žalobkyne, ktoré boli\nodovzdané v súvislosti s poskytovaním telekomunikačných služieb žalovanou, došlo k bezpečnostnému\nincidentu, ktorý bol predmetom administratívneho konania na Úrade na ochranu osobných údajov\nSlovenskej republiky, v ktorom bola sprostredkovateľovi, ktorý bol obchodným zástupcom žalovanej,\nuložená pokuta za porušenie povinností súvisiacich s bezpečnosťou spracúvania osobných údajov a\nlikvidáciou dokumentov pokuta v sume 5 000 eur. Predmetná dokumentácia súvisiaca s bezpečnostným\nincidentom bola takmer tri roky bez povšimnutia na obchodnej prevádzke žalovanej v J., a to napriek\ntomu, že každý zákaznícky dokument, ktorý bol vytvorený na predajnom mieste, bol zaevidovaný v\naplikácii Archivnet, kde bol uvedený aj jeho status. Zhodnotil, že ak v uvedenej aplikácii existoval\nmonitoring každého zákazníckeho dokumentu vytvoreného na predajnom mieste a zvoz dokumentácie\n\ndo centrálneho archívu v A. sa u žalovanej vykonával pravidelne raz za 14 dní, bolo ťažko predstaviteľné,\nže sporná dokumentácia sa len tak stratila z pozornosti žalovanej a ostala nepovšimnutá tri roky.\n1.2. Súd prvej inštancie zohľadnil rozsah incidentu, počet dotknutých osôb, trvanie incidentu, význam\nchráneného záujmu žalobcu (najdôležitejšie osobné identifikátory, napr. rodné číslo), aj významné\npostavenie žalovanej na telekomunikačnom trhu a priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v sume\n3 300 eur ako primeranú a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobkyni priznal náhradu trov konania proti\nžalovanej v plnom rozsahu, pretože v danom prípade bola žalobkyňa úspešná čo do preukázania\nzákladu svojho nároku, pričom výška priznanej nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu. O nároku\nna náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 27. marca 2024 sp. zn. 20Co/13/2024\nuložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %; vyslovil, že o výške\ntrov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím do 3 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia.\n2.1. Odvolací súd v odôvodnení skonštatoval, že ide o vec patriacu do skupiny viacerých vecí s rovnakým\nskutkovým a právnym základom, ktoré boli prejednávané na súde prvej inštancie, v rámci ktorých Úrad\nna ochranu osobných údajov Slovenskej republiky konštatoval porušenie zákona tým, že pri likvidácii\ndokumentov obsahujúcich osobné údaje klientov žalovanej (meno, priezvisko, adresa, rodné číslo, číslo\nobčianskeho preukazu, podpis a ďalšie údaje), žalovaná nepostupovala s náležitou starostlivosťou. Toto\nporušenie bolo dôvodom pre priznanie nemajetkovej ujmy. Odvolací súd poukázal na to, že otázka\nnáhrady trov konania v týchto veciach bola už predmetom prieskumu tak odvolacieho súdu, ako aj\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) vo veci sp. zn. II. ÚS 233/2022, v ktorej\nbolo konštatované, že žalobca má plný úspech v spore o ochranu proti zásahu do osobnostných práv,\nak súd zistí takýto zásah. Za tejto situácie mu patrí plný nárok na náhradu trov konania podľa zásady\núspechu, pričom je irelevantné, v akej výške bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy. Odvolací súd\nodkázal aj na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 225/2020 z 27. augusta 2020, podľa ktorého „žalobcu,\nktorému bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno považovať za procesne\nneúspešného a ad absurdum ho zaťažiť zodpovednosťou za predvídanie presného výsledku konania“.\nRozhodujúce je, že do práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je druhotná. Rovnako rozhodol ústavný súd aj\nvo veciach sp. zn. I. ÚS 24/2021, II. ÚS 399/2019, III. ÚS 475/2018, II. ÚS 397/2020. V otázke náhrady\ntrov konania z uvedených názorov vychádzal aj odvolací súd.\n2.2. Zo znenia § 10 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 31. decembra 2023 (ďalej\nlen ,,vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) vyplýva, že tarifnou hodnotou je suma 2 000 eur, ak sa žiada náhrada\nnemajetkovej ujmy. Výška skutočne priznanej náhrady nie je právne významná z hľadiska trov konania.\nRozhodujúce je, že žalobkyňa mala úspech, pretože bol zistený zásah do jej osobnostných práv.\nOdvolací súd preto odmietol tvrdenie žalovanej, že žalobkyni ako plne úspešnej strane čo do základu\npatrí len pomerná časť trov. Ide o štandardný prípad, kde výška plnenia závisí od úvahy súdu a za\nplne úspešného sa považuje žalobca, ak bol úspešný čo do základu nároku. K použitiu ustanovenia\n§ 257 CSP odvolací súd poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 98/2018 z 2. mája 2018,\npodľa ktorého možno výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného\nzreteľa. Toto ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj\nzo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Dôvody hodné osobitného zreteľa zákon\nneuvádza ani príkladmo, pričom výklad je ponechaný na súdnu prax, nie však na voľnú úvahu súdu.\nStrane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov len na základe všeobecných úvah\no povahe nárokov. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo pri určitom type konania (napr.\nnálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 292/07, I. ÚS 303/12). Právo úspešnej strany na\nprimeranú náhradu trov konania je súčasťou práva na spravodlivý proces a je chránené aj ako majetkové\nprávo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu (sp. zn. I. ÚS 119/2012).\n2.3. Odvolací súd v súvislosti s prípadnou aplikáciou dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257\nCSP, ktorej sa dožadovala žalovaná, akcentoval, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.\n2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe\ntakýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica č. 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov),\nje nariadenie Európskej únie, ktorého cieľom je výrazné zvýšenie ochrany osobných údajov občanov\n\na v slovenskom právnom poriadku je premietnuté aj do zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných\núdajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedené nariadenie chráni základné práva a slobody\nfyzických osôb, najmä právo na ochranu osobných údajov. Stanovuje pravidlá pre ich ochranu a zároveň\npre voľný pohyb osobných údajov v rámci Európskej únie, ktorý sa nesmie obmedzovať ani zakazovať.\nCieľom je zabezpečiť jednotnú úroveň ochrany osôb v celej Únii, aby sa predišlo rozdielom, ktoré by\nbránili voľnému pohybu údajov. V rámci uvedeného nariadenia sú rozlíšené osobné údaje a tzv. osobitné\nkategórie osobných údajov (citlivé údaje), ktoré podliehajú prísnejším podmienkam spracúvania. V rámci\nslovenskej legislatívy od 25. mája 2018 k úpravám kategórií osobných údajov podľa zákona č. 18/2018 Z.\nz. patrí medzi osobné údaje so špecifickým režimom spracúvania podľa § 78 ods. 4 aj rodné číslo, pričom\njeho zverejňovanie je zakázané, okrem prípadu, že ho zverejní samotná dotknutá osoba. Pre uvedené\nskutkové okolnosti, najmä porušenie práva na ochranu osobných údajov a viac ako 400-násobné\nporušenie ochrany citlivých údajov obyvateľov okresov J. a J., by zvýhodnenie porušovateľa bolo nielen\nnerozumné, ale aj v príkrom rozpore s princípom spravodlivého usporiadania pomerov. Uprednostniť\nosobu zodpovednú za porušenie práva pred poškodenými by bolo neakceptovateľné a v rozpore s\núčelom právnej ochrany. Preto bolo ustanovenie § 257 CSP v prospech žalovanej neaplikovateľné.\n2.4. Napokon odvolací súd tiež dôvodil, že nepriznaním náhrady trov inak úspešnej strane sporu by došlo\nk porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie. Obsahom tohto práva nie je nárok na rozhodnutie\nv súlade s právnym názorom účastníka, ale zabezpečenie procesnej spravodlivosti (II. ÚS 218/02,\nIII. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07). Hypotetické vysoké trovy priznané v iných veciach nemajú dopad na\ndanú vec, keďže nárok na náhradu trov patrí strane sporu, nie jej právnemu zástupcovi. Odvolací súd\nnepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa ani tvrdenie žalovanej o opakovaní rovnakých úkonov,\nkeďže žalovaná je sama účastníkom viacerých konaní s rovnakým skutkovým základom a rovnakým\nzástupcom. Rovnako odmietol tvrdenie, že žalovaná bola do konania „donútená“ neprimeranou výškou\nžaloby, keďže dlhodobo popierala právny základ nárokov, i napriek ustálenej judikatúre. Musela si\nbyť vedomá následkov neúspechu, vrátane povinnosti nahradiť trovy úspešnej strane. Odvolací súd\npoukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-714/22, podľa ktorého nie je prípustné, aby\nvnútroštátne právo ukladalo spotrebiteľovi znášať časť trov konania, ak mu bolo len čiastočne vyhovené\na presný rozsah nároku nemožno určiť. Na základe uvedeného odvolací súd nezistil žiadny dôvod hodný\nosobitného zreteľa na použitie § 257 CSP, a to ani čiastočne v prospech žalovanej.\n2.5. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením\n§ 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni nárok na plnú náhradu trov,\nkeďže bola plne úspešná čo do základu nároku. Na základe judikatúry ústavného súdu jej patrila plná\nnáhrada trov bez ohľadu na výšku priznanej nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o trovy dovolacieho konania,\nodvolací súd ich žalovanej nepriznal podľa § 453 ods. 3 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 CSP, keďže\nžalovaná je osobou zodpovednou za rozsiahle porušenie práva na ochranu osobných údajov. Priznanie\ntrov by bolo v rozpore s princípom spravodlivého usporiadania pomerov, najmä keď odvolací súd po\nvrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením z 24. januára 2024 sp. zn. 8Cdo/37/2023\nopätovne rozhodol v prospech žalobkyne.\n3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná (ďalej aj ako „dovolateľka“),\nktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Namietala, že odvolací súd pri\nodôvodnení napadnutého uznesenia nepostupoval v súlade s ustanoveniami CSP, nevysvetlil svoje\nzávery presvedčivo a vydal rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok\ndôvodov. Podľa tvrdenia žalovanej s prihliadnutím na rozhodnutie vo veci samej, bola žalobkyňa úspešná\nlen čiastočne (cca 66 %), preto jej podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP nemožno priznať plnú náhradu trov\nkonania. Odvolací súd podľa nej nesprávne aplikoval zásadu úspechu vo veci a na rozhodnutie o trovách\nkonania oprel o argument, že výška plnenia závisela od úvahy súdu, čo už CSP, na rozdiel od § 142\nods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), neumožňuje. Dovolateľka\nzdôraznila, že žalobkyňa uplatnila zjavne neprimeraný nárok (5 000 eur), pričom jej bola priznaná iba\nsuma 500 eur, teda 10 % požadovanej čiastky. Aj v takýchto prípadoch má podľa nej žalobkyňa niesť\nzodpovednosť za výsledok sporu, aby sa zabránilo zneužívaniu práva a nadhodnocovaniu žalovaných\nsúm. Tento názor podporuje odborná literatúra (Civilný sporový poriadok, komentár, C.H. Beck, 2016, s.\n926), aj judikatúra s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Žiline z 23. júla 2020, sp. zn. 10Co/21/2020.\n3.1. V kontexte uvedeného dovolateľka poukázala na skutkovo a právne identický prípad vo veci\nvedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 13Co/7/2021, v ktorom bola každému zo žalobcov\n\npriznaná náhrada vo výške 110 eur, ale trovy konania dosiahli sumu vo výške 1 183,20 eura na osobu.\nCelkovo tak žalovaná uhradila sumu vo výške 50 877,60 eura na trovách, hoci priznaná ujma všetkým\nžalobcom spolu predstavovala len sumu vo výške 4 730 eur. Takýto nepomer považoval súd za zjavne\nneprimeraný, odporujúci zásade spravodlivosti aj dobrým mravom, a teda za dôvod hodný osobitného\nzreteľa podľa § 257 CSP. Ďalej uviedla, že v 166 skutkovo a právne identických veciach rovnaký\nprávny zástupca žalobcov používal obsahovo totožné podania, čo znižuje odbornú a časovú náročnosť\nprávnych úkonov. Navyše, podľa jeho mediálneho vyjadrenia poskytoval právne služby bezodplatne,\ntakže požadované trovy nepredstavujú reálne vynaložené náklady. Žalovaná opätovne zdôraznila, že\nžalobcovia neplatili súdny poplatok, pretože súdy vec nesprávne kvalifikovali ako spotrebiteľský spor,\ndo konania bola vtiahnutá proti svojej vôli vzhľadom na zjavne neprimerané žalované sumy. Na podporu\nuvedeného stanoviska odkázala na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3923/2011,\npodľa ktorého má súd pri rozhodovaní o trovách prihliadnuť aj na spravodlivé okolnosti prípadu, nielen na\nformálny úspech vo veci. Podobne poukázala aj na rozhodnutia ústavného súdu napr. II. ÚS 113/2019 a\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 6MCdo/5/2013, 7Cdo/31/2016), ktoré potvrdili možnosť\nnepriznať trovy konania v prípadoch, keď ich výška alebo povaha sú zjavne neprimerané.\n3.2. Následne argumentovala tým, že odvolací súd odvolanie žalovanej zamietol s odôvodnením, že\nžalobkyňa bola úspešná v základe nároku a výška priznaných trov konania podľa vyhlášky č. 655/2004\nZ. z. (91,29 eura za úkon) nepredstavuje neprimeranú záťaž. Žiadosť o uplatnenie ustanovenia § 257\nCSP odmietol s tým, že zníženie náhrady trov konania by zvýhodnilo porušovateľa na úkor obete, najmä\npri masívnom porušení ochrany osobných údajov. Uvedené argumenty považovala za nepresvedčivé,\nkeďže nariadenie o ochrane údajov, ani zákon č. 18/2018 Z. z. v čase skutkového deja (január február 2017) ešte neboli účinné. Podľa žalovanej išlo o výnimočnú situáciu, keď trovy právneho\nzastúpenia násobne prevyšovali priznanú náhradu nemajetkovej ujmy, preto mal odvolací súd uplatniť\nsvoje moderačné oprávnenie podľa § 257 CSP a náhradu trov konania primerane znížiť. Rovnaký\nzáver vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v Nitre (sp. zn. 5Co/470/2016) a Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (sp. zn. 6MCdo/5/2013), podľa ktorých trovy vzniknuté v identických konaniach,\nktoré sú len administratívne násobené, nemožno považovať za účelne vynaložené. Dovolateľka taktiež\npoukázala aj na to, že v skutkovo totožnej veci žaloby p. T. (sp. zn. 3Co/7/2021) odvolací súd uplatnil\nustanovenia § 257 a § 396 CSP a nepriznal náhradu trov žiadnej strane, čo dokazuje, že súd mohol\nuvedené ustanovenia aplikovať aj v tomto prípade. Odvolací súd však túto námietku, ako aj ďalšiu\nrelevantnú argumentáciu (neprimeranosť trov, opakovanie identických úkonov, nesúlad medzi výrokovou\na odvodňovacou časťou rozhodnutia), vôbec nevyhodnotil. Takýto postup podľa žalovanej predstavuje\nporušenie práva na riadne odôvodnené rozhodnutie a na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej ,,dohovor“). Žalovaná napokon\nupozornila, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 8Cdo/37/2023, 8Cdo/36/2023\na 4Cdo/154/2023 zrušil rozsudky odvolacích súdov práve z dôvodu nevysporiadania sa s identickou\nargumentáciou strany sporu. Rovnako poukázala na rozpor medzi odôvodnením a výrokovou časťou\nrozhodnutia o trovách dovolacieho konania, keďže vo výroku chýba zmienka o ich priznaní. Z uvedených\ndôvodov žalovaná tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu v časti o trovách konania je nepreskúmateľné,\narbitrárne a procesne vadné. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie\nkonanie. Uplatnila si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalovaná opätovne podala dovolanie, ktorého obsah\ntakmer kopíroval jej pôvodné dovolanie. Odvolací súd však v napadnutom uznesení rozsiahlo, podrobne\na presvedčivo odôvodnil výrok o trovách konania, a preto nebolo možné prípustnosť tohto dovolania\noprieť o ustanovenie § 420 písm. f) CSP. Argumentácia žalovanej, podľa ktorej mala žalobkyňa vo veci\nlen čiastočný úspech, bola nesprávna, nakoľko v konaní o ochranu osobnosti je rozhodujúce, že do\npráva žalobcu bolo zasiahnuté, pričom výška priznanej nemajetkovej ujmy je druhoradá. Aj keby súd\nnepriznal žiadnu peňažnú náhradu, samotné konštatovanie zásahu zakladá plný úspech žalobkyne a\ns tým spojené právo na náhradu trov konania. Tento záver potvrdzuje aj judikatúra ústavného súdu,\nnajmä nález sp. zn. II. ÚS 225/2020 a uznesenie sp. zn. II. ÚS 233/2022, z ktorých jednoznačne\nvyplýva, že ak súd skonštatuje zásah do osobnostných práv, žalobca sa považuje za plne úspešnú\nstranu v spore bez ohľadu na výšku priznanej náhrady. Rozhodnutia ústavného súdu, vrátane tzv. kvázimeritórnych uznesení, sú záväzné nielen inter partes, ale aj pre aplikačnú prax všeobecných súdov. Ani\npodmienky pre výnimočné nepriznanie trov konania podľa § 257 CSP neboli v tomto prípade splnené.\nŽalovaná nepreukázala žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa. Argument o\nnepomere medzi priznanou sumou a výškou trov je v sporoch o ochranu osobnosti právne irelevantný,\n\nkeďže rozhodujúci je zásah do práva, nie výška peňažnej náhrady. Rovnako nemohlo obstáť ani\ntvrdenie, že v konaní sa opakoval veľký počet rovnakých úkonov, žalobkyňa bola zastúpená len v tomto\nkonaní, pričom práve žalovaná je účastníčkou mnohých skutkovo a právne obdobných sporov zastúpená\ntým istým právnym zástupcom. Nepravdivým bolo aj tvrdenie žalovanej, že bola do sporu „reálne\ndonútená“. Žalovaná totiž ani v tomto, ani v žiadnom inom obdobnom konaní neponúkla žalobcom\nžiadnu formu mimosúdneho urovnania, hoci bola opakovane právoplatne uznaná jej zodpovednosť\nza rovnaký zásah do osobnostných práv iných osôb. Ani po týchto rozhodnutiach neprejavila ochotu\nuznať svoju zodpovednosť alebo ponúknuť akúkoľvek náhradu. Z jej procesného postoja bolo zrejmé,\nže nebola pripravená na žiadne zmierlivé riešenie, čím sama vyvolala potrebu súdneho konania.\nŽalovaná nepreukázala ani žiadne ekonomické alebo iné relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali\nnepriznanie trov úspešnej žalobkyni. Vzhľadom na jej postavenie a finančné zázemie nebolo možné\nhovoriť o okolnostiach, ktoré by mohli ohroziť jej hospodársku stabilitu. Naopak, jej dlhodobé popieranie\nzodpovednosti a odmietanie mimosúdneho riešenia vylučovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Z\nuvedených dôvodov preto považovala dovolanie žalovanej za neprípustné, pretože jej argumentácia\nnespĺňa podmienky ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Navrhla dovolanie odmietnuť, prípadne ako\nnedôvodné zamietnuť. Uplatnila si nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nneprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú\nsplnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je\npotrené odmietnuť.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n8. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n10. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n11. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\n\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n12. Pod porušením práva na spravodlivý proces vo všeobecnosti treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019,\n4Cdo/140/2019, 4Cdo/120/2019).\n13. Predmetom dovolacieho prieskumu je napádané rozhodnutie odvolacieho súdu, o nároku na\nnáhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva,\nže rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou civilného sporového konania, a ako také\nspadá pod čl. 46 ods. 1 ústavy, prostredníctvom ktorého sa zaručuje každému základné právo na súdnu\nochranu. Všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom,\nktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo strany\nsporu na súdnu ochranu. Či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46\nods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy), určuje zákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá v\nprocesnom predpise, ktorú treba vykladať v súlade s vymedzeným obsahom a účelom základného práva\nna súdnu ochranu. Za rozhodnutie, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o danej otázke končí,\nmožno považovať rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania s\nkonečnou platnosťou, preto je preskúmateľné v dovolacom konaní v zmysle § 420 CSP (I. ÚS 387/2019,\nI. ÚS 275/2018).\n14. Podľa čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne\nočakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych\nautorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že\njeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.\n15. Rozhodovanie o trovách konania je v sporovom konaní založené na zásade úspechu v spore\nvyplývajúcej z § 255 CSP, ktorá sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v\nspore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane\nneprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na\nzáklade riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne\nreštriktívneho výkladu ustanovenia § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „existencie dôvodov\nhodných osobitného zreteľa“. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti\nza výsledok (§ 255 CSP), aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa\nneho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí\nzaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.\nDôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne a\nvýklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na\ncelkom voľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.\n2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, či 3MCdo/46/2012) ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať\nza predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd\npovinný skúmať, či v konkrétnej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým\nje potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257\nCSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné\nzásady rozhodovania o trovách konania.\n16. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie\núspešnej strane pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za\nvýsledok sporového konania (§ 255 ods. 1 CSP). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že\nsúd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného\nustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán ani úspešnej, ani neúspešnej\npriznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia § 257 CSP, nepriznanie sa môže\n\ntýkať všetkých trov alebo len ich časti. Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady\nboli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania. Ak\nsúd má v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť\nprotistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému\npresvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 CSP a strane, ktorá by inak trovy získala,\nto neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257\nCSP je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k\nprípadnému použitiu tohto ustanovenia. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k možnej\naplikácii ustanovenia § 257 CSP vyjadrila svoje stanovisko (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nvo veci Čepek proti Českej republike, sťažnosť č. 9815/10). Existenciu dôvodov hodných osobitného\nzreteľa musí súd v rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z\nustanovenia § 220 ods. 2 v spojení s § 393 ods. 2 CSP.\n17. Uznesením z 24. januára 2024 sp. zn. 8Cdo/37/2023, dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu\nsp. zn. 20C/1/2023 z 31. januára 2023 vo výroku o trovách konania a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na\nďalšie konanie, z dôvodu dôvodne namietanej vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. V danom\nprípade bol preto odvolací súd viazaný vysloveným právnym záverom dovolacieho súdu v zrušujúcom\nuznesení.\n18. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že odvolací súd posudzujúc podané odvolanie žalovanej\nproti výroku o trovách konania konštatoval neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle\n§ 257 CSP, preto aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, priznal žalobkyni nárok na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu. Zásada úspechu vo veci charakteristická pre sporové konanie sa uplatní\ntak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania, ktoré jej ako trovy účelne\nvynaložené, odôvodnené a preukázané v súvislosti s uplatnením alebo bránením práva v konaní vznikli\n(§ 251 CSP). S odkazom na judikatúru ústavného súdu (body 16 až 18, 31 až 35, bod 37 odôvodnenia)\nustálil, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce.\nZa základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom\ndruhotná a nadväzujúca. Žalobkyňu v danej veci je preto potrebné považovať za plne procesne úspešnú,\nkeďže mala plný úspech, čo sa týka základu uplatneného nároku, ktorého výška závisela výlučne od\núvahy súdu. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy\nsúdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešnú žalobkyňu,\nak jej bola priznaná aspoň časť žalobou uplatňovaného nároku. Nemožno ju totiž ad absurdum zaťažiť\nprocesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.\nV danom prípade odvolací súd správne skonštatoval, že nemožno za dôvod hodný osobitného zreteľa\npovažovať žalovanou tvrdené opakovanie veľkého počtu obsahovo a formálne rovnakých úkonov (žalôb)\nzo strany žalobkyne, lebo rovnaká skutočnosť svedčí aj žalovanej strane, ktorá je stranou v spore vo\nviacerých súdnych konaniach s identickým skutkovým aj právnym základom, v ktorých ju zastupuje ten\nistý právny zástupca. Správne odvolací súd zhodnotil aj postoj žalovanej pred začatím a počas súdneho\nkonania, s ktorými závermi sa dovolací súd stotožnil.\n19. Za dôvodne uplatnenú však považoval dovolací súd argumentáciu žalovanej týkajúcu sa aplikácie\nnariadenia o ochrane osobných údajov, ktoré nadobudlo účinnosť od 25. mája 2018, ako aj zákon č.\n18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení účinnom od 25. mája 2018, ktoré v čase vzniku\nneoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobkyne neboli účinné.\n20. napriek uvedenému však nesúhlas dovolateľky s aplikáciu zásady úspechu v zmysle § 255 ods.\n1 CSP, v danom prípade nepredstavuje dôvodne namietanú existenciu vady zmätočnosti v zmysle §\n420 písm. f) CSP. Pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP, nie je\nprávne významná okolnosť v akej výške bude súdom prvej inštancie priznaná jej výška, o ktorej bude\nrozhodnuté samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).\n21. Nadväzujúc na uvedené dovolací súd považoval uplatnené námietky, týkajúce sa nedostatočného\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia, či procesne vadné za neopodstatnené, nepredstavujúce\nporušenie procesných práv dovolateľky v intenzite, ktoré by znamenali porušenie jej práva na spravodlivý\nproces.\n\n22. K tvrdenej arbitrárnosti dovolateľkou dovolací sud uvádza, že ústavný súd vo viacerých\nrozhodnutiach napr. v uznesení sp. zn. III. ÚS 44/2022 zo dňa 27. januára 2022 uviedol, že arbitrárnosť\nsa v zásade môže prejavovať vo dvoch podobách. Procesná arbitrárnosť je hrubým alebo opakovaným\nporušením zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci,\nhmotnoprávna (meritórna) arbitrárnosť sa prejavuje ako extrémny nesúlad medzi právnym základom\npre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu\nneobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). Z judikatúry\nústavného súdu tiež vyplýva, že arbitrárnosť i zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je\nnajčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných\nprípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať\nmieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v\nčl. 127 ods. 1 ústavy. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla\nvtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera\núčel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie,\nabsentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne, ak sú\ntieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV.\nÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Arbitrárnosť teda znamená interpretačný exces. Arbitrárne rozhodnutie je\nspravidla spojené s nedostatočným odôvodnením, avšak nemusí to tak byť nevyhnutne. Predstavuje\nvšak zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces (I. ÚS 115/2020).\n23. V kontexte už vyššie uvedeného dovolací súd k uplatnenej námietke len dodáva, že ju nepovažoval\nza opodstatnenú. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v podstatnom rozsahu vo vzťahu k\nposúdeniu úspechy strany v spore, ako aj v posúdení otázky neexistencie dôvodov hodných osobitného\nzreteľa v zmysle § 257 CSP, dostatočne odôvodnené, lebo z jeho obsahu vyplývajú relevantné\ndôvody, na ktoré odvolací súd prihliadal, preto ho nemožno považovať za arbitrárne. Iba skutočnosť,\nže dovolateľka sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o\nzjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia (I. ÚS 188/06). Nesprávne právne\nposúdenie nezakladá existenciu vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP (R 24/2017).\n24. K rozhodnutiam najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/36/2022 a 4Cdo/154/2023, na ktoré dovolateľka\npoukázala, dovolací súd uvádza, že závery z nich vyplývajúce neboli aplikovateľné na danú vec,\nlebo odvolací súd sa v danom prípade zákonu zodpovedajúcim spôsobom vysporiadal s uplatnenými\nnámietkami žalovanej v odvolaní, ktoré odôvodnenie spĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovení § 393\nods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP. Napokon ani právny záver vyplývajúci z uznesenia najvyššieho\nsúdu z 19. marca 2014 sp. zn. 6MCdo/5/2013, týkajúci sa posúdenia účelnosti vynaložených nákladov\nspojených s uplatnením alebo bránením práva, nebol aplikovateľný v danej veci, v ktorej sa v tomto\nštádiu konania nerozhodovalo o výške priznanej náhrady trov konania.\n25. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd odmietol dovolanie žalovanej ako neprípustné v súlade\ns § 447 písm. c) CSP.\n26. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 a zásadou úspechu žalobkyne v spore, ktorej priznal nárok na ich náhradu proti\nžalovanej v plnom rozsahu v súlade s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie\n(262 ods. 2 CSP).\n27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 268/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:790edbe0-1656-4446-b697-1b35c1b685a7", "datum": "2026-05-07", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "20Co/13/2024", "guid": "a65776fc-308a-4a9c-8883-a9408c1d391a:20066f88-d7d6-4e0a-87ff-f1ad11235601", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a713595-71db-44b8-955c-12073eb14e3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.233.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 233/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 233/2022 z 24. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.233.2022.1"}, {"guid": "ussr:2315076f-6140-4eb0-9316-206c0866c42d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.44.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2022 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.44.2022.1"}, {"guid": "ussr:bf14b824-ba19-4d66-8ef5-37e5e5e5d0b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.24.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.24.2021.2"}, {"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:9e7fc3dd-9423-4377-9857-31485ba42ce0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.397.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 397/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 397/2020 z 10. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-10", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.397.2020.1"}, {"guid": "ussr:d5445e38-fd44-4696-b233-788ed9fa3006", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.225.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 225/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 225/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 209, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.225.2020.2"}, {"guid": "ussr:45924d35-e787-4d32-b53b-74517146d7bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1"}, {"guid": "ussr:4d625653-20f8-4033-b2c3-f85a5a229a9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 387/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 387/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1"}, {"guid": "ussr:2820e246-eca0-4bc3-8f8d-cabcbc380ca7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 559/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2018 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.559.2018.1"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:08e1f861-5cc6-48e5-b645-f025026d59a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.113.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 113/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 113/2019 z 6. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-06", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.113.2019.1"}, {"guid": "ussr:8910db70-4c3b-4e31-bb35-b6ecafc66d45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1"}, {"guid": "ussr:dd5f4717-89cf-4296-a877-f062ff4b8e6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.98.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 98/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 98/2018 z 2. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-02", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.98.2018.2"}, {"guid": "ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2012 z 13. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-13", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 292/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 345, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "25ee4da7-1c03-4fa8-8469-6bbf990fb085:bce544e1-e98e-445b-b65b-8a679f7b6cb6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1112239374.1", "spisova_znacka": "7Cdo/31/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/31/2016 z 22. 2. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1112239374.1"}, {"guid": "c89f6b22-5d09-45c4-a02e-330dcbefc6c1:ad5c012f-2d40-4bfd-95fb-69a1b16574e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1", "spisova_znacka": "6MCdo/5/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013 z 18. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1"}, {"guid": "305f1990-92ab-41f9-b79f-16e5c7c44334:c92e5245-669a-4a4d-8b21-21b0bfbf15f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1", "spisova_znacka": "3MCdo/46/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/46/2012 z 8. 1. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-01-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1"}, {"guid": "731d90e0-b880-4395-874b-127707f4843d:a95077fb-2757-4ef5-9f66-f7c5ef811fd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/7/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/7/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/731d90e0-b880-4395-874b-127707f4843d:a95077fb-2757-4ef5-9f66-f7c5ef811fd2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:790edbe0-1656-4446-b697-1b35c1b685a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.268.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 268/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 268/2026 z 7. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.268.2026.1"}]}