{"guid": "0e19f25f-1168-4754-ba4f-754afbc2b949:f38cc830-8077-4842-ab08-d40e2881d109", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8618200158.1", "spisova_znacka": "2Cdo/46/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/46/2024 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2025, sp. zn. 2Cdo/46/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:8618200158.1", "identifikacne_cislo": "8618200158", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-151", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f38cc830-8077-4842-ab08-d40e2881d109", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8618200158.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8618200158.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8618200158.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/46/2024\n8618200158\n30. 09. 2025\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2025:8618200158.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Aleny Adamcovej, v spore žalobkyne: O. V.,\nnarodená L., bytom W., právne zastúpená advokátom Mgr. Stanislavom Hutňanom, so sídlom Bratislava,\nKominárska 141/2, 4, IČO: 50 075 870, proti žalovaným: 1/ H. E.., narodená L., bytom I., 2/ O. B.,\nnarodená L., bytom W., 3/ V. Q., narodená L., bytom S., zastúpená Q. Q., bytom S., 4/ V. X., narodený\nL., bytom W., žalovaní 1/, 2/ a 4/ právne zastúpení advokátom JUDr. Dušanom Maruščákom, so sídlom\nStropkov, Námestie SNP 538/1, IČO: 42 032 415 a 5/ Q. B., narodená L., bytom S., o určenie, že\nnehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenom v súčasnosti na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn.\nSK-5C/3/2018, o dovolaní žalovaných 1/ a 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 29. júna 2023\nsp. zn. 20Co/22/2022, 20Co/34/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalobkyňa m á voči žalovaným 1/ a 4/ n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred súdom prvej inštancie\n1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. januára 2022 č. k.\n5C/3/2018-218 v spojení s opravným uznesením z 11. februára 2022 č. k. 5C/3/2018-225 vyhovel žalobe\nz 29. januára 2018 a určil, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam v súčasnosti\nzapísaných na LV č. XXXX v k. ú. W., a to k:\n- rodinnému domu súp. č. XXX postaveného na parcele KN C č. 1809/2\n- parcele KN C č. 1809/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 121 m2\n- parcele KN C č. 1809/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2\n- zvyšku parcely pôvodne označenej ako parcela KN C č. 1809, v súčasnosti ako parcely KN C č. 1809/1\n- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2 a KN C č. 1809/4 - zastavaná plocha a nádvorie o\nvýmere 174 m2, zapísaných na LV č. XX, k. ú. W. a parcela KN C č. 1809/5 - zastavaná plocha a nádvorie\no výmere 65 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. W. patrí do dedičstva po poručiteľke G. E., rod. Z.,\nnarodenej L., zomrelej L., naposledy bytom S.\na spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v k. ú. W., a to k:\n- rodinnému domu súp. č. XXX postaveného na parcele KN C č. 1809/2\n- parcele KN C č. 1809/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 121 m2\n- parcele KN C č. 1809/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2\n\n- zvyšku parcely pôvodne označenej ako parcela KN C č. 1809, v súčasnosti ako parcely KN C č. 1809/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2 a KN C č. 1809/4 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere\n174 m2, zapísaných na LV č. XX, k. ú. W. a parcela KN C č. 1809/5 - zastavaná plocha a nádvorie o\nvýmere 65 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. W., patrí do dedičstva po poručiteľovi U. E., narodenému\nL., zomrelému L., naposledy bytom S. (výrok I.),\nžalobkyni priznal náhradu trov konania proti žalovaným 1/, 2/ a 4/ v plnom rozsahu (výrok II.) a žalobkyni\nnepriznal náhradu trov konania proti žalovaným 3/ a 5/ (výrok III.).\n2. Súd prvej inštancie, aplikujúc § 120 ods. 2, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, § 143\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“) a § 43 ods. 1 prvá veta zákona č. 50/1976\nZb. Stavebný zákon, dospel k záveru, že rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele KN C č.\n1809/2, ktorého stavebníkmi boli obaja manželia a bol za trvania manželstva dokončený zo spoločných\nprostriedkov, patril do BSM G. E. a U. E.. Na základe skutočnosti, že kolaudačné rozhodnutie bolo\nvydané na meno U. E., nebolo možné bez ďalšieho usúdiť, že stavba a pozemok pod ňou je výlučným\nvlastníctvom len jedného manžela a to aj napriek tomu, že v evidencii (nehnuteľností) vedenej Okresným\núradom W. bol ako výlučný vlastník vedený U. E.. Otec žalobkyne U. E. darovacou zmluvou z 31. augusta\n2004 č. B. daroval žalovanej 1/ H. E., sestre žalobkyne, rodinný dom súp. č. XXX, postavený v tom čase\nuž na parcele KN C č. 1809/2, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. W. (ďalej ako „rodinný dom“) a pozemku\nparc. č. 1809/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 123 m2, čím došlo k prevodu vlastníckeho práva\nk rodinnému domu a zároveň bolo zriadené i vecné bremeno na neobmedzený prechod k parcele č.\n1809/1. Následne otec žalobkyne darovacou zmluvou zo 14. septembra 2005 previedol bezodplatne\nna žalovanú 1/ aj vlastnícke právo k parcele č. 1809/3 - zastavaná plocha o výmere 242 m2. Parcela\nč. 1809/3 vznikla oddelením od parcely č. 1809/1 - zastavanej plochy o výmere 619 m2 na parcely\nč. 1809/1 - zastavaná plocha o výmere 140 m2, č. 1809/3 - zastavaná plocha o výmere 242 m2, č.\n1809/4 - zastavaná plocha o výmere 174 m2, č. 1809/5 - zastavaná plocha o výmere 65 m2. Dňa L.\nU. E. zomrel a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX neboli v dedičskom konaní po ňom prejednané,\nvzhľadom na to, že uvedené nehnuteľnosti počas života daroval. Súd prvej inštancie vyjadril názor,\nže k prevodu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam nedošlo vzhľadom na skutočnosť, že\ndarovacie zmluvy boli neplatné, s ohľadom na zásadu, že nikto nemôže na iného preniesť viac práv ako\nsám má a poukázal na nedobromyseľnosť nadobúdateľky. Tiež poukázal na Čl. V. darovacej zmluvy\nz 31. augusta 2004 a konštatoval, že obidve strany, ako darca tak i obdarovaná, vedeli o\nskutočnosti, že stavba rodinného domu (nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom zmluvy) nebola, ale mala\nbyť v čase prejednania dedičstva zahrnutá do dedičského konania po poručiteľke G. E., čo bolo v rozpore\ns dobromyseľnosťou pri nadobúdaní nehnuteľností v zmysle § 486 OZ.\n3. K obrane žalovaných 1/, 2/ a 4/ súd prvej inštancie zdôraznil, že pokiaľ pri svojej obrane vychádzali\nvýlučne zo záverov vyjadrených v rozhodnutí Ústavného súdu SR z 3. mája 2017 sp. zn. I. ÚS 151/2016,\nuvedené rozhodnutie bolo ďalšou judikatúrou (nález ÚS SR z 19. januára 2021 sp. zn. I. ÚS 510/2016,\nrozhodnutie NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 - R 56/2021) prelomené v prospech rešpektovania princípu\nnikto nemôže na druhého preniesť viac práv než má sám (nemo plus iuris).\n4. K otázke potenciálneho vydržania uviedol, že u žalovanej 1/ a žalovaného 4/ od počiatku absentovala\ndobromyseľnosť ako esenciálny predpoklad vydržania.\n5. K otázke naliehavosti právneho záujmu poukázal na skutočnosť, že neexistuje žiadny iný právny\nprostriedok ako ten, ktorý žalobkyňa žalobou riadne uplatnila a v tej súvislosti poukázal na nález ÚS SR\nz 11. decembra 2013 sp. zn. I. ÚS 482/2013.\n6. Žalobe vyhovel a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania proti žalovaným 1/, 2/ a 4/ v plnom\nrozsahu.\nII.\nKonanie o odvolaní\n7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) po odvolaní žalovaných 1/, 2/ a 4/ rozsudkom z\n29. júna 2023 č. k. 20Co/22/2022-247, 20Co/34/2023\n- výrokom I. zastavil konanie o odvolaní žalovanej 2/ z dôvodu, že žalovaná 2/ vzala svoje odvolanie\nv celom rozsahu späť;\n\n- výrokom II. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k rodinnému domu súp. č. XXX\npostavenému na parcele KN C č. 1809/2 a zapísanému na LV č. XXXX v k. ú. W., teda v časti určenia,\nže v podiele 1/2 patrí do dedičstva po poručiteľke G. E., rod. Z. nar. L. zomrelej L., naposledy bytom S. a\nv podiele 1/2 do dedičstva po poručiteľovi U. E., nar. L., zomrelom L., naposledy bytom S. a vo zvyšnej\nčasti (vo vzťahu k pozemkom - poznámka dovolacieho súdu) zmenil tak, že žalobu zamietol;\n- výrokom III. stranám sporu náhradu trov celého konania nepriznal.\n8. V nadväznosti na odvolacie námietky žalovaných 1/ a 4/ odvolací súd konštatoval, že z rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie bolo zrejmé, ktoré konkrétne dôkazy vo veci vykonal (ods. 20. odôvodenia\nnapadnutého rozsudku), aké skutkové závery z vykonaných dôkazov vyplynuli vo vzťahu k predmetu\nkonania (ods. 32. až 40., 44. až 48. odôvodnenia). Za neopodstatnenú považoval námietku\nodvolateľov o porušení ich práva na spravodlivé súdne konanie neoboznámením s verejne prístupným\nLV, keďže tým nemohlo bez ďalšieho dôjsť k porušeniu práva odvolateľov. Uzavrel preto, že k porušeniu\npráva žalovaných 1/ a 4/ na spravodlivý proces nedošlo.\n9. K odvolacej námietke neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení, že\nnehnuteľnosti patria do dedičstva odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uviedol, že i\nkeď samotné rozhodnutie o určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva nie je podkladom pre zápis\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, v danom prípade je však nevyhnutným podkladom\ndedičského konania, pričom na základe rozhodnutia v dedičskom konaní dosiahne dedič zápis svojho\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu bola žaloba procesne prípustná a\nžalobkyňa ako dedička bola aktívne legitimovaná na jej podanie.\n10. K námietke odvolateľov, že súd prvej inštancie nesprávne uprednostnil princíp „nikto nemôže\npreniesť na iného viac práv ako sám má“ (nemo plus iuris ...) pred princípom dobromyseľnosti, odvolací\nsúd vyjadril nesúhlas s aplikáciou nálezu Ústavného súdu SR zo 16. 03. 2016 sp. zn. I. ÚS\n549/2015, na ktorý odvolatelia poukázali. Považoval za správne, že súd prvej inštancie prihliadol pri\nrozhodovaní na uznesenie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR vo veci\nsp. zn. 1VObdo/2/2020 (R 56/2021), z ktorého je zrejmé, že dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v\nsprávnosť zapísaného údaja v katastri nehnuteľností o jej (predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačuje\npre záver súdu o tom, že mohol nadobudnúť vlastnícke právo, ak sa preukáže, že táto zapísaná osoba\nv skutočnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, nakoľko\npredávajúci nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti z dôvodu absolútnej neplatnosti\nzmluvy a rovnako tak nemohol „neexistujúce“ vlastnícke právo previesť na ďalšiu osobu, hoci konajúcu\nv dobrej viere.\nOdvolací súd v súvislosti s námietkou nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie v otázke,\nči predmetné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v čase smrti poručiteľky\nG. E. uviedol, že z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že po poručiteľke G.\nE. bolo vedené dedičské konanie pod sp. zn. D 544/01, Dnot 192/01, v ktorom žalobou dotknuté\nnehnuteľnosti neboli prejednané. U. E. darovacími zmluvami z 31. augusta 2004 (č. l. 13 - 14 spisu)\na 14. novembra 2005 (č. l. 15 - 17 spisu) previedol rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele\nKN C č. 1809/2 a parcely KN C č. 1809/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 121 m2 a KN C č.\n1809/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2 na žalovanú 1/, ktorá ich kúpnou zmluvou B.\nz 22. júna 2018 previedla na žalovaného 4/. Výlučnou vlastníčkou parciel KN C č. 1809/1 - zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 140 m2 a KN C č. 1809/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174\nm2 bola žalobkyňa (zrejme myslel „žalovaná 1/“) a darovacou zmluvou B. z 12. decembra 2018 bola\nzo strany žalobkyne (zrejme myslel „zo strany žalovanej 1/“) prevedená na žalovanú 5/ parcela KN C\n1809/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 65 m2, v súčasnosti vo vlastníctve Y. J. - B. z 1. júla\n2022. V konaniach o určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi U. E. bolo potrebné\nposudzovať výlučne stav vlastníckeho práva k momentu jeho smrti.\n11. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia rozostavaného rodinného domu ako veci\nspôsobilej byť predmetom dedenia odvolací súd upresnil, že v prípade novej stavby, ktorej stavebníkmi\nboli obidvaja manželia a stavba bola za trvania manželstva dokončená hoci aj len z časti zo spoločných\nprostriedkov, stavba patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez ohľadu na účasť iných osôb\npri výstavbe. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu vyhodnotil správne, že v prípade rodinného\ndomu išlo o vec, ktorá bola spôsobilá byť predmetom právnych vzťahov, a teda predmetom dedičského\n\nkonania po G. E.. Zároveň bolo v konaní preukázané, že rodinný dom patril do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, keďže jeho stavebníkmi boli obaja poručitelia a jeho stavba bola za trvania\nich manželstva dokončená zo spoločných prostriedkov.\n12. V prípade parciel KN C č. 1809/1 až 5 sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou žalovaných\n1/ a 4/, že zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplynulo, že by predmetné parcely patrili do\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov G. E. a U. E.. Podľa odvolacieho súdu žalobkyňa tvrdením,\nže na pôvodnej parcele KN C č. 1809 k. ú. W. bola postavená stavba rodinného domu a táto parcela\nnebola prejednaná v dedičskom konaní po poručiteľke, neuniesla dôkazné bremeno a dôkaz o tom\nnevyplynul ani zo stavebného povolenia na rodinný dom, v ktorom je len uvedené, že stavba rodinného\ndomu bude realizovaná na pozemku parc. KN C č. 1809 k. ú. W., bez špecifikácie vlastníka tejto\nparcely. V tomto rozsahu považoval odvolací súd žalobu žalobkyne za nedôvodnú, a preto vo vzťahu k\nuvedenému pozemku rozsudok zmenil a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.\n13. K poukazu žalobkyne 1/ (správne malo byť „žalovanej 1/“ - poznámka dovolacieho súdu) na to, že\nokolnosťou preukazujúcou jej dobromyseľnosť vstupu do držby nehnuteľností, ktorých sa žaloba týka\na ich užívania počas celej vydržacej doby bola darovacia zmluva z 31. augusta 2004 uzatvorená s\njej otcom U. E., odvolací súd uviedol, že uvedená darovacia zmluva je v časti prevodu rodinného\ndomu absolútne neplatná, preto chýbal u žalovanej 1/ právny titul vydržania. Podľa odvolacieho súdu\npri zachovaní obvyklej opatrnosti museli byť žalovanej 1/ ako dcére darcu známe pomery, za ktorých\njej nebohí rodičia postavili rodinný dom, čo založilo dôvodnú pochybnosť o dobromyseľnosti a existencii\nospravedlniteľného omylu u žalovanej 1/ a ani žalovaný 4/ nemohol legitímne očakávať úspech v konaní\nvo vzťahu k rodinnému domu, pretože žalovaná 1/ ako nevlastníčka rodinného domu nemohla na neho\npreviesť vlastníctvo.\n14. Z uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v\nspojení s jeho opravným uznesením vo výroku I. vo vzťahu k rodinnému domu potvrdil a v prevyšujúcej\nčasti v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.\nIII.\nDovolanie žalovaných 1/ a 4/\n15. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v rozsahu potvrdzujúcej časti výroku II., t. j. v časti, ktorou\nbol potvrdený výrok súdu prvej inštancie, že rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. 1809/2,\nzapísaný na LV č. XXXX v k. ú. W. patrí do dedičstva po poručiteľke G. E. v podiele 1/2 a do dedičstva\npo poručiteľovi U. E. taktiež v podiele 1/2, podali žalovaní 1/ a 4/ (ďalej aj ako „dovolatelia“) dovolanie.\nPrípustnosť dovolania odôvodnili § 420 písm. f) CSP.\n16. Za nesprávny procesný postup, ktorý mal dovolateľom znemožniť uskutočnenie ich procesných\npráv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f)\nCSP dovolatelia označili porušenie zásady rovnosti strán sporu, nedostatok riadneho odôvodnenia a\narbitrárnosť rozsudku odvolacieho súdu.\n17. Podľa dovolateľov odvolací súd bezdôvodne považoval za neopodstatnenú námietku žalovaných 1/\na 4/, že súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom a pred následným vyhlásením rozsudku z\n21. januára 2022 č. k. 5C/3/2018-218 nevykonal žiadne oboznámenie sporových strán s obsahom spisu\na nedošlo k vykonaniu dokazovania obsahom listín (ani pôvodného LV č. XXXX, k. ú. W.) napriek tomu,\nže odvolací súd v uznesení z 26. septembra 2019 č. k. 20Co/80/2019-151, ktorým zrušil vo veci prvotne\nvynesený rozsudok súdu prvej inštancie uviedol ako dôvod zrušenia porušenie práva na spravodlivý\nproces v dôsledku nevykonania dôkazu oboznámením výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú.\nW. (ods. 7. a 8.).\n18. Dovolatelia ďalej namietli, že odvolací súd porušil zásadu rovnosti strán sporu, pretože žalobkyni\npriznal viac práv ako im, čím ich neprimerane znevýhodnil tým, že nesprávne stotožnil pojmy bremeno\ntvrdenia a bremeno dôkazu, keď tvrdenie žalobkyne o stupni rozostavanosti domu považoval za dôkaz\n(ods. 35. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu), pričom žalobkyňa okrem tvrdenia žiadny dôkaz\nneuviedla. Podľa dovolateľov mala dôkazné bremeno uniesť žalobkyňa, pričom zo strany žalovaných\nnebolo možné preukázať neexistenciu danej skutočnosti.\n\n19. Ako dôvod arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu dovolatelia uviedli, že odvolací súd,\nrovnako ako súd prvej inštancie, nedostatočne odôvodnil, prečo považoval stavbu rodinného domu\nza vec v právnom zmysle, keď uvedená stavba v čase smrti poručiteľky nespĺňala také kvalitatívne\npožiadavky, aby bola spôsobilým predmetom právnych vzťahov. Dovolatelia nepovažujú za dostačujúce\nkonštatovanie odvolacieho súdu, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, keď v konaní pred súdom\nprvej inštancie iba niečo tvrdila a nepredložila ani neoznačila žiadny dôkaz preukazujúci jej tvrdenie.\n20. Na základe uvedených skutočností dovolatelia žiadali, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu\nvo výroku II. zrušil.\n21. Z vyjadrenia žalobkyne k dovolaniu vyplynulo, že rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za\nsprávne a riadne odôvodnené, preto navrhla dovolanie zamietnuť a priznať jej trovy dovolacieho konania.\nIV.\nKonanie o dovolaní\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že\ndovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany zastúpené v súlade so zákonom (§ 429\nods. 1 CSP), v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú splnené aj predpoklady prípustnosti dovolania.\n23. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa\nna opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v\ncivilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže\nsúd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania.\nOtázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (pozri sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017,\n5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).\n24. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je\nskôr reštriktívny výklad (pozri sp. zn. 1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017,\n7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017).\n25. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu\na to z akýchkoľvek hľadísk (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017,\n3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017).\n26. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.\nV zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\nPodľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§\n431 ods. 1, 2 CSP).\n\n27. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera\nporušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla\nznačnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením\npráva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú\nzákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, ktorý zároveň znamená aj porušenie\nprocesných práv garantovaných ústavou. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých\nrozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia\npredchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd\nviedol konanie), znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti\njej aktívnej účasti na konaní (tu porovnaj R 129/1999 a sp. zn. 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,\n3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na\nspravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\nPodľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové\ntvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom\nprotistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\nPodľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.\nPodľa § 151 CSP (Popretie skutkových tvrdení protistrany) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana\nvýslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1).\nAk strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia\no predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).\nPodľa § 153 CSP (Sudcovská koncentrácia konania) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného\nútoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nnie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na\nrýchlosť a hospodárnosť konania (ods. 1).\nNa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí\nsúd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších\núkonov súdu (ods. 2).\nAk súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v\nodôvodnení rozhodnutia vo veci samej (ods. 3).\nPodľa § 154 CSP (Zákonná koncentrácia konania) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej\nobrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.\nPodľa § 442 CSP dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.\n28. Prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole\npostupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce\nmá možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.),\na či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom\nomyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo\ndôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, v danom prípade však dovolací súd k takému\nzáveru nedospel.\n29. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol: „Ak ide o postavenie novej stavby, ktorej\nstavebníkmi boli obidvaja manželia a stavba bola za trvania manželstva dokončená hoci aj len z časti\n\nzo spoločných prostriedkov, stavba patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez ohľadu na\núčasť iných osôb pri výstavbe.\nVznik stavby nemožno klásť do roviny iba s jej stavebnou dokončenosťou. Rozostavaná stavba sa stáva\nvecou v zmysle práva spôsobilou byť samostatným predmetom právnych vzťahov v okamihu, kedy je\ndobudovaná minimálne do takého kvalitatívneho štádia, od ktorého počínajúce všetky ďalšie stavebné\npráce smerujú len na dokončenie takto druhovo i individuálne už nezameniteľne určenej veci. Posúdenie\nokamihu vzniku stavby ako veci v zmysle práva je právnou otázkou, ktorú musí posúdiť súd, a nie znalec\npo tom, čo má pre svoj hodnotiaci záver náležitý skutkový podklad vo vykonaných dôkazoch. Za tento\nokamih je považovaný stav, kedy je už jednoznačne individualizované a nepochybne známe aspoň\ndispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia.\nOdvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno,\nže rodinný dom je spôsobilým predmetom dedičstva po poručiteľke G. E.. Z vykonaného dokazovania\nsúdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že stavba rodinného domu bola povolená na základe\nStavebného povolenia z 25. 04. 2000, o vydanie ktorého požiadali spoločne obaja poručitelia G. E.\na U. E. (č. l. 8 spisu) a bola v čase úmrtia G. E. už stojaca a dokončená a to do takej miery, že\notec žalobkyne, U. E. sa presťahoval do rodinného domu 2 dni po úmrtí poručiteľky. Uvedený záver\nsúdu prvej inštancie je podporený svedeckými výpoveďami žalobkyne a žalovanej 3/ na pojednávaní\nkonanom pred súdom prvej inštancie dňa 26. 11. 2021, ktoré žalovaní ani výslovne pred súdom prvej\ninštancie nenamietali (č. l. 171 - 172 spisu). Nebolo tak v konaní preukázané tvrdenie žalovaných, že\nmali byť zhotovené iba základy rodinného domu. Na uvedenom závere nič nemení ani tá skutočnosť,\nže Kolaudačné rozhodnutie Mesta Stropkov č. Vyst. 930/2003 z 30. 01. 2004, týkajúce sa novostavby\nrodinného domu nadobudlo právoplatnosť až s odstupom 2,5 roka po smrti poručiteľky. Rozhodujúci je\ntotiž okamih vzniku stavby ako veci v právnom zmysle a ten bol preukázaný, že nastal počas trvania\nmanželstva poručiteľov.\nNa základe vyššie uvedených skutočností tak správne súd prvej inštancie vyhodnotil, že v prípade\nrodinného domu išlo o vec, ktorá bola spôsobilá byť predmetom právnych vzťahov, a teda predmetom\ndedičského konania po G. E.. Zároveň bolo v konaní preukázané, že rodinný dom patrí do\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže jeho stavebníkmi boli obaja poručitelia a jeho stavba\nbola za trvania ich manželstva dokončená zo spoločných prostriedkov. ...“\n...„Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho a\nodôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci by mal podľa\nzákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a\nprostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie\npodľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nsú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela\nani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a\npredložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu\npre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte\nsprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam\npre moment viazanosti súdu.“ (body 34. až 36., 38., 40. a 41. odôvodnenia).\n30. Dovolací súd poukazuje na to, že porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu\nstrany sporu (tu žalovaných), ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti\nnepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného\npopretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Žalovaní počas celého trvania konania\npred súdom prvej inštancie, a to ani do vyhlásenia dokazovania za skončené na pojednávaní súdu prvej\ninštancie dňa 21. januára 2022, nielenže výslovne, ale vôbec nepopreli skutkové tvrdenie žalobkyne, že\nstavba rodinného domu bola v čase smrti poručiteľky G. E. (XX. XX. XXXX) dokončená. Prvýkrát namietli\nrozostavanosť predmetného rodinného domu v štádiu iba jeho základov až v odvolaní proti rozsudku\nsúdu prvej inštancie; ak teda v zmysle § 151 ods. 1 CSP nedošlo k účinnému popretiu tejto skutočnosti\na žalovaná strana ani nepredložila žiadny dôkaz o opaku, resp. nenavrhla taký dôkaz vykonať,\nodvolací súd správne považoval tvrdenie o dokončení stavby pred smrťou poručiteľky za nesporné. Ak\nsúd považuje skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, dokazovanie o nich nevykonáva.\nVzhľadom na uvedené a viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie\n(§ 383 CSP) bol správny záver odvolacieho súdu o neunesení dôkazného bremena žalovanými v tejto\notázke.\n\n31. Pokiaľ ide o námietku dovolateľov, že ani súd prvej inštancie a následne ani súd odvolací nevykonali\ndôkaz obsahu listiny na č. l. 102 súdneho spisu, t. j. pôvodným LV č. XXXX ani výpisom z LV č. XXXX,\npodľa ktorého bolo v katastri nehnuteľností zapísané vlastníctvo k pozemkom parc. č. 1809/2 a č. 1809/3\na k rodinnému domu súp. č. XXX na parc. č. 1809/2 v prospech V. X., táto ich námietka je nedôvodná.\nOkruh vlastníkov nehnuteľností, ktoré sú dotknuté žalobou, je významný z hľadiska procesného\n- určenia úplného okruhu aktívne alebo pasívne legitimovaných subjektov na strane žalujúcej alebo\nžalovanej strany. Súd prvej inštancie na základe návrhu žalobkyne uznesením č. k. 5C/3/2018 -166 z\n24. februára 2020 pribral do konania na strane žalovaných vyššie uvedeného V. X. ako žalovaného 4/;\nkeďže uznesenie bolo zástupcom žalovaných doručené, o tejto skutočnosti mali dovolatelia vedomosť a\nnerobili ju ani spornou. Nevykonaním dokazovania pôvodným LV č. XXXX ani výpisom z LV č. XXXX na\nč. l. 102 súdneho spisu dovolateľom nebolo znemožnené, aby uskutočňovali im patriace procesné práva\nv takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ako to predpokladá ustanovenie §\n420 písm. f) CSP.\n32. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s\nuplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).\nVšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať\nodpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). Z práva\nna spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom\nvšeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je\nani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a\ndožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.\n33. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného\nsúdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a\nnámietok. Samotné odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo\núčastníka na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, IV. ÚS 324/2011).\n34. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil\nsvoje skutkové i právne závery, vysporiadal sa s podstatnými námietkami strán sporu - žalobkyne ako aj\nžalovaných tak z hľadiska procesných ako aj hmotných zákonných ustanovení. Námietku arbitrárnosti\nrozsudku odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nepovažoval za opodstatnenú, a preto\nprípustné dovolanie zamietol ako nedôvodné (§ 448 CSP).\n35. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, ako je uvedené vo výroku\ntohto rozsudku vzhľadom na neúspech dovolateľov v tomto konaní v súlade s § 453 ods. 1 CSP\nv spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n36. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Co/22/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:419b7a90-8e8c-4e9e-a2f9-e64f3e477f9d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.510.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 510/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 510/2016 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.510.2016.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:fc11689c-38e3-4162-ad82-5d35391833ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 151/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1"}, {"guid": "ussr:64339766-e7b9-4a21-a009-450a8c8bbd58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 697, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3"}, {"guid": "ussr:54cfbc83-9631-4c8b-a6d5-f00e95a617b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 482/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 482/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:54cfbc83-9631-4c8b-a6d5-f00e95a617b4"}, {"guid": "ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 324/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "7e02085a-1645-434d-a0b2-bef4f71b278b:1c0237a1-e9aa-4696-a9a7-16284f068e22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1", "spisova_znacka": "5Cdo/112/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/112/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 231, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1"}, {"guid": "0dfda4d9-14ed-4d2d-9fd6-67b2ebb4325d:893034ef-ed7a-456c-b48b-c917b4d454ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244685.1", "spisova_znacka": "3Cdo/42/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/42/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244685.1"}, {"guid": "5e3ea0b2-798c-4de2-8793-44b369967a71:c5a2c03c-ab47-42ad-bc48-8947598437e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1", "spisova_znacka": "8Cdo/67/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/67/2017 z 15. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-15", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1"}], "citovane_v": []}