{"guid": "023e0367-675c-4bba-b250-f52b998865fc:8e62cd2d-1d2f-400e-9a36-bfb138220318", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8319010778.1", "spisova_znacka": "2Tdo/23/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/23/2025 z 20. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2025, sp. zn. 2Tdo/23/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:8319010778.1", "identifikacne_cislo": "8319010778", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Dana Wänkeová", "sudca_id": 473, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dana-wankeova-473", "datum_vydania": "2025-05-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-287.odsek-1", "nazov": "§ 287 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-287.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-287"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-287.odsek-2", "nazov": "§ 287 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-287.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-287"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-2", "nazov": "§ 321 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-287.odsek-1", "nazov": "§ 287 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-287.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-287"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-364.odsek-1", "nazov": "§ 364 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-364.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-364"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-364.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 364 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-364.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-364"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-1", "nazov": "§ 156 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-2", "nazov": "§ 156 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 156 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 139 ods. 1 písm. e) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-2", "nazov": "§ 156 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-41.odsek-1", "nazov": "§ 41 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-287", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-364", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-156", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-139", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-41", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e62cd2d-1d2f-400e-9a36-bfb138220318", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8319010778.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8319010778.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8319010778.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Tdo/23/2025\n8319010778\n20. 05. 2025\nJUDr. Dana Wänkeová\nECLI:SK:NSSR:2025:8319010778.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedníčky senátu JUDr. Dany\nWänkeovej a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Mačuru v trestnej veci obvineného Ing.\nU. I., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na neverejnom zasadnutí\nkonanom 20. mája 2025 v Bratislave, o dovolaní obvineného Ing. U. I. proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove z 8. októbra 2024, sp. zn. 3To/28/2024, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Ing. U. I. odmieta.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Humenné (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 8. apríla 2024, sp. zn. 1T/129/2019, uznal\nobvineného Ing. U. I. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného\nzákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.\n1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku citovaného rozsudku.\nZa to mu prvostupňový súd uložil podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona,\n§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona úhrnný\ntrest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného\nzákona obvinenému podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu\nna 15 mesiacov.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodeným B. B. škodu\nvo výške 33 eur; Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. škodu vo výške 59,15 eura a Sociálnej poisťovni\nškodu vo výške 203,90 eura. Poškodeného B. B. podľa § 287 ods. 2 Trestného poriadku so zvyškom\nnároku na náhradu škody odkázal na civilný proces prípadne konanie pred príslušným orgánom.\nKrajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) o odvolaní obvineného Ing. U. I. proti\nuvedenému rozsudku prvostupňového súdu rozhodol rozsudkom z 8. októbra 2024, sp. zn. 3To/28/2024,\npodľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku a zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a\npodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku uznal obvineného Ing. U. I. vinným z prečinu ublíženia na zdraví\npodľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného\nzákona na tom skutkovom základe, že:\n„počas pracovného dňa 28.07.2016 v čase okolo 13.20 hod. v areáli bývalého poľnohospodárskeho\ndružstva v obci I., okres N., do ktorého vedie voľný vstup bez vstupnej brány, kde má neobmedzený\nprístup bežná verejnosť a sídli tam viacero spoločností po tom, čo vystúpil z osobného motorového\nvozidla zn. Volvo, nezisteného evidenčného čísla pred prevádzkou spoločnosti M., s. r. o., I. č. XXX,\nfyzicky napadol B. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorého poznal, a o ktorom vedel, že je osobou vyššieho\nveku a po tom, čo B. B. vyšiel pred dvere prevádzky uvedenej spoločnosti a po slovnej potýčke medzi\nobžalovaným Ing. U. I. a B. B., obžalovaný Ing. U. I. chytil B. B. za vrchnú časť oblečenia a takto ho\n\ndržiac rukou udrel do oblasti hlavy, pričom B. B. úder obžalovanému Ing. U. I. opätoval a obžalovaný\nIng. U. I. neustále jednou rukou ťahal za vrchnú časť oblečenia B. B. a opätovne ho udrel do oblasti\ntváre, čím B. B. spôsobil somatické poranenie, pohmoždenie hlavy v spánkovej oblasti vľavo ľahkého\nstupňa s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 2 až 3 dni a ďalej mu spôsobil\nakútnu stresovú reakciu v súvislosti s týmto napadnutím a adaptačnú poruchu po negatívnom zážitku\na zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu s dobou liečenia a práceneschopnosti od 29.07.2016 do\n26.08.2016, ako aj mu poškodil okuliare, čím mu spôsobil škodu vo výške 33,- eur.“\nZa to mu krajský súd podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona § 56 ods. 1,\nods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložil úhrnný peňažný trest 500 eur a pre prípad, že by výkon peňažného\ntrestu mohol byť úmyselne zmarený, mu uložil podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona náhradný trest\nodňatia slobody na 2 mesiace.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodeným B. B. škodu\nvo výške 33 eur; všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. škodu vo výške 59,15 eura a Sociálnej poisťovni\nškodu vo výške 203,90 eura. Poškodeného B. B. podľa § 287 ods. 2 Trestného poriadku so zvyškom\nnároku na náhradu škody odkázal na civilný proces prípadne konanie pred príslušným orgánom.\nProti citovanému rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený Ing. U. I. dovolanie prostredníctvom pre\ndovolacie konanie zvoleného obhajcu JUDr. Marcely Kuníkovej, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1\npísm. c), písm. g) a písm. i) Trestného poriadku, lebo v dotknutom konaní bolo zásadným spôsobom\nporušené právo na obhajobu, dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo založené na dôkazoch, ktoré\nneboli súdom vykonané zákonným spôsobom a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom\nposúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený v podanom dovolaní\nuviedol, že v konaní namietal nezákonnosť výberovej príslušnosti NAKA, a z toho dôvodu ako dôkaz\nnavrhoval prečítanie oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti podľa\n§ 344 Trestného zákona, čo vykonané nebolo. Podnetom na podanie oznámenia bolo, že obvinený\nbol presvedčený, že podpis na Opatrení o určení výberovej príslušnosti zo dňa 30. júna 2017 pod\nsp. zn. PPZ-NKA-PZJ4-139-17/2017, ktorý by mal patriť gen. PaedDr. Tiborovi Gašparovi, vtedajšiemu\nPrezidentovi PZ SR, nie je jeho podpisom a nie je ani podpisom JUDr. Jaroslava Malíka, vtedajšieho\nviceprezidenta PZ SR. V prípade, ak by bolo preukázané, že sa nejedná o podpis ani jedného z\nuvedených osôb, by bolo Opatrenie nulitné a nezákonné, a nezákonné by potom bolo celé vyšetrovanie,\nktoré sa uskutočnilo na základe tohto Opatrenia i všetky dôkazy získané v priebehu tohto vyšetrovania, a\nvýsledky vyšetrovania by nebolo možné použiť v tomto konaní. Na preukázanie týchto tvrdení obvinený\nnavrhoval v konaní vypočuť gen. PaedDr. Tibora Gašpara, Petra Hraška a JUDr. Jaroslava Malíka,\navšak ani jeden z navrhovaných dôkazov vykonaný nebol. Predmetné Opatrenie obvinený považuje\nza nezákonné i z hľadiska toho, že bolo vydané nepríslušným orgánom. Obvinený výsluch svedkov\nnavrhoval i z dôvodu zodpovedania otázky naplnenia dôvodov prenesenia vecnej príslušnosti v konaní,\nktoré bolo pôvodne vedené na OKP OR PZ Humenné pod č. ČVS: ORP-512/1-VYS-HE-2016 pre\nprečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom\nublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Pre uvedené trestné\nčiny nie je daná vecná príslušnosť Národnej kriminálnej agentúry. Podnetom na vydanie Opatrenia\nbol opakovaný podnet splnomocneného zástupcu poškodeného, JUDr. Michala Mandzáka, ktorý bol\ndoručený na Prezídium Policajného zboru - kancelárii prezidenta Policajného zboru dňa 20. júna 2017\na následne Prezídiu Policajného zboru - úradu kriminálnej polície dňa 23. júna 2017. Obvinený mal\nza to, že vydanie Opatrenia, na základe ktorého bola založená vecná príslušnosť v žiadnom prípade\nnenapĺňala zákonný rámec, keďže nebola naplnená ani jedna z podmienok pre určenie výberovej\npríslušnosti NAKA. Vo vyšetrovacom spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, že riaditeľ NAKA poznal\nobsah spisu. Rovnako z Opakovaného podnetu nevyplýva, že by súčasťou tohto podnetu boli akékoľvek\nprílohy, ktoré by preukazovali tvrdené skutočnosti. Preto mal za to, že riaditeľ NAKA Peter Hraško\npodal návrh na určenie výberovej príslušnosti v trestnom konaní na Prezídium PZ iba na základe\nobsahu opakovaného podnetu splnomocneného zástupcu poškodeného. V konaní vedenom na OKP\nOR PZ Humenné pod č. ČVS: ORP-512/1-VYS-HE-2016 nebolo ešte ani vznesené obvinenie, boli iba\nzisťované skutočnosti, či konanie napĺňa znaky trestného činu, kto je ich páchateľom a zabezpečovali\nsa podklady na začatie trestného stíhania. Preto prenesenie vecnej príslušnosti iba na základe podnetu\nzástupcu poškodeného bez zákonných predpokladov a dôvodov, ktoré by vyplývali z vyšetrovania\n\na bez relevantných dôkazov, ktoré by opodstatňovali vecnú príslušnosť NAKY, bolo nezákonné. Na\npreukázanie tvrdených skutočností obvinený navrhoval vykonanie dokazovania výsluchom plk. JUDr.\nJaroslava Malíka, PaedDr. Tibora Gašpara a Petra Hraška. Ani jeden z navrhovaných výsluchov\nvykonaný súdom nebol a v odôvodnení rozsudku absentuje stanovisko súdu k daným skutočnostiam.\nUvedený dovolací dôvod vzťahuje obvinený okrem vyššie uvedených nevykonaných dôkazov aj na\nnevykonanie dôkazu - výsluch svedka O. U., kde odvolací súd ako dôvod jeho nevykonania stroho\nuviedol iba značný časový odstup, čo nie je podľa názoru obvineného relevantné odôvodnenie.\nObvinený ďalej uviedol, že odvolací súd nemohol bez ďalšieho negatívne vyhodnotiť v jeho neprospech\nčasové hľadisko bez poznania stanoviska samotného svedka a mieru jeho vedomosti o dokazovaných\nskutočnostiach. Svedok mal preukázať, že poškodený nebol počas práceneschopnosti obmedzený na\nobvyklom spôsobe života, chodil do práce, čo je významné pre posúdenie otázky, či konaním obvineného\nboli naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Obvinený taktiež\nnamietal nevykonanie dôkazu - zabezpečenie zdravotnej dokumentácie poškodeného. Odvolací súd\nargumentoval tým, že poškodený nemal byť v minulosti liečený na psychiatrii, čo potvrdila i dcéra\npoškodeného a tiež preto, že jednotlivé lieky boli predpisované ošetrujúcim lekárom pred ošetrením na\npsychiatrii. V ďalšom obvinený polemizoval s odôvodnením nevykonania uvedeného dôkazu zo strany\nkrajského súdu.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku obvinený uviedol, že súd vykonal\nnezákonný dôkaz - kamerový záznam udalosti z 28. júla 2016, čo bolo v rozpore s § 119 ods. 2 Trestného\nporiadku a čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nezákonnosť dôkazu\nobvinený vyhodnotil poukázaním na rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov SR z 2. mája 2022,\nktorý konštatoval porušenie zákona č. 122/2013 o ochrane osobných údajov u prevádzkovateľa KIS.\nOdvolací súd v rozsudku uviedol, že sa nejednalo o skryté monitorovanie, nakoľko kamery umiestnené\nna budove boli zreteľné. Podľa názoru obvineného však uvedený názor odvolacieho súdu ignoroval\nustanovenia vyššie uvedeného zákona. Priestor prístupný verejnosti možno monitorovať pomocou\nvideozáznamu len na účely verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality a to len vtedy,\nak priestor je zreteľne označený ako monitorovaný. V areáli nebol uvedený priestor žiadnym zákonným\nspôsobom označený ako monitorovaný priestor. Z uvedeného dôvodu mal obvinený za to, že je potrebné\nvyhodnotiť predmetný kamerový záznam ako nepoužiteľný a procesne nulitný dôkaz. Obvinený mal za\nto, že tento dôkaz nemohol obstáť v teste proporcionality. Podozrenie z nezákonného konania nemožno\npreukazovať dôkazmi získanými z iného nezákonného konania. Nie je možné pripustiť, aby súd z dôvodu\nzáujmu spoločnosti na odhaľovaní podozrenia z protiprávnej činnosti ospravedlňoval iné protiprávne\nkonanie, ktorým došlo k porušeniu práv iných osôb. Obvinený uviedol, že ani verejný záujem na nájdení\nmateriálnej pravdy by nemohol konvalidovať protiprávnosť konania, ktorým je od počiatku nezákonne\nzískaný dôkaz poznačený.\nV intenciách dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku obvinený uviedol, že\njeho konaním neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 364\nods. 1 písm. a) Trestného zákona, a súčasne zvýraznil, že na naplnenie skutkovej podstaty trestného\nčinu výtržníctva je nevyhnutné, aby konanie páchateľa bolo závažnejšej povahy (rozhodnutie súdu R\n40/77 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk).\nK dovolaniu obvineného sa vyjadril poškodený B. B. podaním z 24. marca 2025 a poukázal na to, že\nodvolací rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny, zákonný a zodpovedajúci stavu\nveci. Ďalej zdôraznil, že obvinený len cyklicky opakuje svoje obhajobné argumenty, ku ktorým sa už\ndôsledne vyjadrili súdy nižších stupňov a vzhliadli ich za nerelevantné. K dovolaciemu dôvodu podľa §\n371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku poškodený uviedol, že ich obvinený uviedol, pretože podľa jeho\npredstáv súd nevypočul svedkov, ktoré podľa jeho verzie mali preukázať, že vyšetrovanie v nastolenej\ntrestnej veci viedol vecne nepríslušný policajt vtedajšej NAKA. Obvinený však nespochybňuje, že by\nvyšetrovanie viedol vyšetrovateľ PZ, pričom prípadné prejednanie veci “vecne nepríslušným” policajtom\nrozhodne nie je možné podradiť pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nV zmysle ustálenej judikatúry dovolacieho súdu sa pritom za takéto považuje porušenie obhajobných\npráv takej intenzity, ktorá dosahuje porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd. V danom prípade však obvinený žiaden taký (konkrétny) dôvod neuviedol.\nNavyše obvinený ani neuviedol, v čom konkrétne malo byť porušené jeho právo na obhajobu tým, že vo\nveci konala vyšetrovateľka NAKA, a konať mal vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru\nv Humennom. Poškodený ďalej konštatoval, že poškodený účelovo zavádzal keď tvrdil, že liek Lyrica\n\nslúži výlučne na úzkostné stavy, keďže tento liek sa používa i na liečbu iných než psychických ochorení.\nV tomto smere poškodený uviedol, že neužíval liek Lyrica v súvislosti s nejakým psychickým ochorením\n(tak ako to nepravdivo tvrdil obvinený). Preto dokazovanie (naznačené poškodeným) nemohlo (ani\nnáznakovo) viesť k porušeniu práva na obhajobu. Poškodený ďalej uviedol, že za neopodstatnený\nmožno považovať i dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, ktorý obvinený\nvzhliadol v nepoužiteľnosti kamerového záznamu. I s touto námietkou sa dôsledne vysporiadali súdy\nnižších stupňov, a to najmä odvolací súd v napadnutom rozsudku. V intenciách dovolacieho dôvodu\npodľa § 371 písm. i) Trestného poriadku poškodený dal do pozornosti, že aj tento považuje za\nnenaplnený vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o skutkové zistenia odvolacieho súdu, ktoré nie je\ndovolací súd oprávnený preskúmavať v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku, keďže dovolací súd nie je “skutkovým súdom”. Úvahy, že by sa preto nemalo jednať o trestný\nčin výtržníctva nemôžu podľa názoru poškodeného obstáť. Záverom svojho vyjadrenia konštatoval, že\nneexistujú žiadne relevantné dovolacie dôvody podľa § 371 Trestného poriadku, a preto je potrebné\ndovolanie obvineného odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.\nK dovolaniu obvineného sa prokurátor nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)\nposúdil vec najskôr v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že dovolanie bolo podané proti\nprípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2\npísm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného\nporiadku), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Trestného\nporiadku). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Trestného\nporiadku, veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný\nprostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.\nDovolací súd, ale zároveň zistil, že obvineným uplatnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.\nc), písm. g), písm. i) Trestného poriadku nie sú v posudzovanej veci zjavne splnené, a že dovolanie\nobvineného je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí.\nÚvodom je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným\nrozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne\nuvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. Dovolanie ako mimoriadny\nopravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku) neslúži\nna revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom\nbolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého\nprocesu zabezpečujúcich „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako\nžalobcom v trestnom konaní, na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom\nporiadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 Trestného poriadku, vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a je garantovaná v ďalších významných právnych dokumentoch, akými sú Listina základných\npráv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby,\na aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Porušenie práva na obhajobu je\npodstatnou chybou konania. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je však\nkoncipovaný oveľa užšie; nie je ním akékoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len\nporušenie tohto práva „zásadným spôsobom“. Pri posudzovaní, či v danom prípade bolo zásadným\nspôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré\nje potrebné vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu\nje zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky\nskutočnosti svedčiace v prospech obvineného, a aby sa na tieto v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo.\nŽiada sa zdôrazniť, že trestné konanie je potrebné treba posudzovať vždy komplexne ako jeden\ncelok, a nie je možné z hľadiska zachovania práv obvineného hodnotiť len niektoré parciálne,\njednotlivo extrahované úkony, resp. postupy, a na základe nich konštatovať zásadné porušenie jeho\nobhajobných práv. Najvyšší súd z obsahu rozsudku súdu prvého stupňa, ani z uznesenia odvolacieho\nsúdu nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by v priebehu konania na súdoch nižšieho\n\nstupňa došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu. Naopak, jeho právo na obhajobu bolo\nv priebehu celého trestného konania v plnom rozsahu zachované, pričom obvinený mal možnosť\nzúčastňovať sa pojednávaní súdu prvého a druhého stupňa, a uplatňovať svoje práva či už osobne,\nalebo prostredníctvom obhajcu, pričom svoje práva v priebehu konania aj aktívne využíval.\nVo vzťahu k uvedenému dovolaciemu dôvodu obvinený v prvom rade namietal, že v konaní bola\nnezákonne určená výberová príslušnosť NAKA, pretože bol presvedčený, že podpis na Opatrení o určení\nvýberovej príslušnosti z 30. júna 2017 pod sp. zn. PPZ-NKA-PZJ4-139-17/2017, ktorý by mal patriť gen.\nPaedDr. Tiborovi Gašparovi, vtedajšiemu Prezidentovi PZ SR, nie je jeho podpisom a nie je ani podpisom\nJUDr. Jaroslava Malíka, vtedajšieho viceprezidenta PZ SR.\nK uvedenej dovolacej argumentácii obvineného sa v konaní už vyjadril súd prvého stupňa na str. 20\nrozsudku, ale aj krajský súd taktiež na str. 20 rozsudku, pričom najvyšší súd sa s uvedenými skutkovými\na právnymi úvahami oboch vo veci konajúcich súdov v plnom rozsahu stotožňuje a na odkazuje bez\npotreby ich osobitného opakovania.\nNavyše ku konštatovanému dovolací súd uvádza, že už zo samotnej dovolacej argumentácie\nobvineného explicitne plynie, že jeho záver o tom, že podpis na Opatrení o určení výberovej príslušnosti\nz 30. júna 2017 pod sp. zn. PPZ-NKA-PZJ4-139-17/2017 nemal byť podpisom gen. PaedDr. Tibora\nGašpara, a ani JUDr. Jaroslava Malíka, plynie výlučne z jeho vnútorného presvedčenia, pričom\nobvinený v konaní neuviedol žiaden konkrétny dôkaz, z ktorého takýto záver vyvodil. Inými slovami jeho\npresvedčenie nie je založené na žiadnej preukázanej skutočnosti a je len jeho subjektívnou domnienkou.\nZ uvedeného dôvodu najvyšší súd dovolaciu argumentáciu obvineného vyhodnotil ako nedôvodnú.\nV ďalšom obvinený vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu namietal, že súdy odmietli vykonať\nako dôkaz výsluch svedkov: plk. JUDr. W. B., PaedDr. D. V., M. N. a O. U., resp. že odmietli\nzabezpečiť zdravotnú dokumentáciu poškodeného. Taktiež namietal, že v odôvodnení rozsudku\nabsentuje stanovisko súdu k daným skutočnostiam.\nVo vzťahu k uvedeným konkrétnym skutočnostiam najvyšší súd v súlade so svojou judikatúrou (R\n7/2011, R 116/2014) vo všeobecnosti uvádza, že ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní\ndôkazov, zodpovedá mu povinnosť súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred\nmeritórnym rozhodnutím buď tomuto návrhu vyhovieť alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Trestného\nporiadku), resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 274 ods. 1 Trestného poriadku).\nTak ako nie je možné úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo, nemožno za porušenie práva\nna obhajobu v zmysle uvedeného dovolacieho dôvodu považovať ani obsah a rozsah vlastnej úvahy\nsúdov nižšej inštancie o voľbe použitých dôkazných prostriedkov. Ak by záver súdu urobený v zmysle\n§ 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú zakladal\nopodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to\nviazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktorá\nvyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, a nie posudzovanie\nsprávnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.\nDo obsahu uvedených práv však nepatrí právo obvineného, aby sa konajúci súd stotožnil s jeho právnymi\nnázormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, preto za porušenie tohto základného práva nemožno\npovažovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS\n197/02, III. ÚS 284/08).\nV prvom rade dovolací súd konštatuje, že tvrdenie obvineného, že v rozsudku okresného súdu absentuje\nstanovisko k odmietnutiu doplniť dokazovanie výsluchom svedkov plk. JUDr. W. B., PaedDr. D. V. a M.\nN. nezodpovedá zisteniam plynúcim z odôvodnenia rozsudku prvého stupňa a poukazuje na podrobné\nodôvodnenie odmietnutia vykonania týchto dôkazov súdom prvého stupňa v 3. a 4. odseku na str. 20\nrozsudku.\nVo vzťahu k dovolacej námietke obvineného spočívajúcej v namietaní nevykonania ním navrhovaných\ndôkazov najvyšší súd opätovne pripomína, že právu obvineného navrhovať vykonanie dôkazov\n\nnezodpovedá automaticky povinnosť súdu ich vykonať, ale povinnosť sa nimi aj zaoberať. Ako súd\nprvého stupňa (na str. 20), tak aj súd druhého stupňa (2. odsek na str. 20) sa uvedenej povinnosti\nnezbavil a obvinenému logicky zdôvodnil, prečo ich vykonanie nepovažoval pre rozhodnutie za potrebné.\nNesúhlas obvineného s dôvodmi nevykonania ním navrhovaných dôkazov nie je dovolacím dôvodom\nvymedzeným § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nBerúc do úvahy vyššie uvedené najvyšší súd nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.\n1 písm. c) Trestného poriadku.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípadoch,\nkeď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané\nzákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so\nzákonom musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou\nzodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie\nďalšieho riadneho) opravného prostriedku.\nZ uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov\nmôže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku len vtedy, ak má, resp.\nmal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného\npostupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. g) Trestného poriadku, a to aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd by\nmohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkazoch\nzískaných nezákonným spôsobom, čo sa ale v predmetnej veci nestalo (pozri rozsudky Európskeho\nsúdu pre ľudské práva vo veciach Mariana Marinescu proti Rumunsku z 2. februára 2010, č. 36110/03,\nEmen proti Turecku z 26. januára 2010, č. 25585/02, Van Mechelen a ďalší proti Holandsku z 23. apríla\n1997, č. 21363/93, 21364/93, 21427/93 a 22056/93, Visser proti Holandsku zo 14. februára 2002, č.\n26668/95, Al-Khawaja a Tahery proti Spojenému kráľovstvu z 15. decembra 2011, č. 26766/2005 a č.\n22228/06 a ďalšie).\nV rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1\npísm. g) Trestného poriadku môže teda najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister\nspravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku), či jediný usvedčujúci\ndôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje\nk záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové\nzistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov. Spôsob\nhodnotenia dôkazov vykonaných zákonným spôsobom súdmi nižších stupňov nemôže najvyšší súd v\nrámci dovolacieho konania prehodnocovať ani spochybňovať, pretože by tak neprípustným spôsobom\nzasahoval do výlučnej kompetencie týchto súdov bez právneho podkladu a napokon i v rozpore so\nsamotnou podstatou dovolacieho konania. Ako už najvyšší súd skonštatoval vyššie, dovolanie nemôže\nnahrádzať riadne opravné prostriedky a jeho podanie nie je prípustné v rovnako širokom rozsahu, aký\nje charakteristický pre riadne opravné prostriedky. Dovolanie a rozhodnutie o ňom znamená prelom do\nprávoplatných rozhodnutí, a preto spravidla narušuje stabilitu konečného a vykonateľného rozhodnutia\nsúdu. Z toho dôvodu možno dovolanie aplikovať iba v prípadoch, ak je to odôvodnené závažnosťou\npochybenia napadnutého rozhodnutia súdu alebo jemu predchádzajúceho procesného postupu pri\nvykonávaní dôkazov.\nVo vzťahu k uvedenému dovolaciemu dôvodu obvinený v podstate namietal nezákonnosť kamerového\nzáznamu udalosti z 28. júla 2016, pričom vychádzal z rozhodnutia Úradu na ochranu osobných údajov\nSR z 2. mája 2022, ktorý konštatoval porušenie zákona č. 122/2013 o ochrane osobných údajov u\nprevádzkovateľa KIS.\nAj vo vzťahu k tejto dovolacej námietke sa ako k námietke obhajobnej, resp. odvolacej námietke\nvyjadrovali ako okresný (2. odsek na str. 20), tak aj krajský súd (str. 19 rozsudku).\nKrajský súd na str. 19 rozsudku mimo iné uviedol: „Pokiaľ ide o prípustnosť použitia kamerového\nzáznamu, ako dôkazu v tomto konaní, bolo potrebné vykonať test proporcionality, teda či je primerané\n\nchrániť si majetok kamerovým monitorovaním priestoru prevádzky a na druhej strane, či nebolo\nneprimerane zasiahnuté do práv poškodeného na ochranu jeho osobnosti, pričom krajský súd dospel\nk jednoznačnému záveru, že v danom prípade nie je možné chrániť páchateľa trestného činu na úkor\npráv poškodeného pre dokázanie protiprávneho konania, a preto je takýto dôkaz, ako dôkaz podporný,\nprípustný v trestnom konaní, krajský súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu v tomto smere\n(napr. 1Tdo/48/2020, 5Tdo/14/2021).“\nAj s uvedenou argumentáciou krajského súdu je možné sa stotožniť, pričom vo vzťahu k zákonnosti v\nkonaní zabezpečených dôkazov je potrebné v prvom rade vo všeobecnej rovine uviesť, že v zmysle §\n119 ods. 3 alinea prvá Trestného poriadku môže za dôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité\nobjasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného\nzákona. Zákonodarca zároveň v odseku 5 predmetného ustanovenia vymedzil zákonné limity, ktoré\nvylučujú použitie takých dôkazov, ktoré boli získané nezákonným donútením, alebo hrozbou takéhoto\ndonútenia, okrem prípadu keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu\ndonútenia použila.\nZ uvedeného implicitne vyplýva, že použiteľnosť toho, ktorého dôkazu v trestnom konaní je potrebné\nvykladať nielen so zreteľom, či boli získané z dôkazných prostriedkov podľa trestného poriadku, resp.\npodľa osobitného zákona, ale aj či daný dôkaz nebol získaný nezákonným donútením, alebo hrozbou\ntakéhoto donútenia.\nS prihliadnutím na konkrétnu situáciu je z trestného spisu zistiteľné, že v danom prípade nedošlo k\nzabezpečeniu predmetného kamerového záznamu nezákonným donútením, alebo hrozbou takéhoto\ndonútenia. Z uvedeného dôvodu možno v zhode so závermi krajského súdu konštatovať, že aj keď\numiestnenie kamery pred prevádzkou poškodeného po formálnej stránke bolo porušením zákona č.\n122/2013 o ochrane osobných údajov u prevádzkovateľa kamerového informačného systému, uvedené\nautomaticky nespôsobuje nemožnosť použitia predmetného kamerového záznamu ako dôkazu v tomto\nkonaní.\nNad rámec týchto právnych úvah najvyšší súd uvádza, že uvedená dovolacia argumentácia obvineného\nnie je relevantná ani z dôvodu, že predmetný kamerový záznam nie je jediným, rozhodujúcim, či\nosamoteným dôkazom, na podklade ktorého by bola ustálená vina obvineného, ale ako to plynie z\nodôvodnenia rozsudku okresného, ale i krajského súdu, ide o dôkaz podporný, či doplňujúci.\nBerúc do úvahy uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že ani uvedený dovolací dôvod nebol v konaní\nnaplnený.\nV prípade dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je nutné zistenie, že\nrozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom\npoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však podľa vyššie citovanej zákonnej dikcie tohto\nustanovenia dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. V prípade\ntohto dovolacieho dôvodu dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení vykonaných súdom prvého\nstupňa a odvolacím súdom (to je možné len na základe dovolania podaného ministrom spravodlivosti\npodľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku), t. j. v dovolaní nie je prípustné právne účinne namietať, že\nskutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a ani\nhodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho\nprocesu. Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu nesprávneho právneho\nposúdenia skutku v skutkovej vete meritórneho rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa\nalebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho predpisu, ak má priamy\nvzťah k právnemu posúdeniu skutku), ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré je obsahom skutkovej\nvety meritórneho rozhodnutia a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Teda vo vzťahu ku\nskutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete meritórneho\nrozhodnutia môže v dovolaní obvinený (rovnako tak generálny prokurátor) uplatňovať iba námietky\nprávneho charakteru, nie však námietky skutkové (primerane R 57/2007-II, S 3/2011, R 47/2014-II, R\n14/2015-III).\nVo vzťahu k dovolacej námietke obvineného, že jeho konaním neboli naplnené znaky skutkovej podstaty\ntrestného činu výtržníctva dovolací súd uvádza, že ako je skutok vymedzený v skutkovej vete rozsudku\n\nkrajského súdu, ktorý je pre dovolací súd určujúci, tak z jeho formulácie vyplýva naplnenie všetkých\nzákonných znakov ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, tak aj prečinu\nvýtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keďže obvinený inému úmyselne ublížil na\nzdraví a dopustil sa slovne, fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.\nKrajský súd v rozsudku najmä na str. 19 - 21 uviedol, ktoré skutočnosti vyhodnotil ako dokázané a\nna základe akých skutkových a právnych úvah k uvedeným záverom došiel, vrátane vyhodnotenia z\nakých skutočností dospel k záveru, že konaním obvineného došlo k úmyselnému ublíženiu na zdraví a k\nprečinu výtržníctva, v rámci ktorého poukázaním na to, „že v konaní nešlo o jednorazové sotenie a jeden\núder (obvineným), ale išlo o opakované sácanie a udieranie dlaňou ruky obvineného 47-ročnéh muža\ndo hlavy poškodeného, ktorý je objektívne staršou osobou (bezmála 70-ročného), obžalovaný mal aj\nvýškovú prevahu nad poškodeným a útočil značne agresívne.“ v dostatočnej miere odôvodnil závažnosť\nčinu ako vyššiu ako nepatrnú.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej\nveci nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanoveniami § 371 ods. 1 písm. c), písm. g),\npísm. i) Trestného poriadku a z tohto dôvodu dovolanie obvineného Ing. U. I. na neverejnom zasadnutí\npodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nRozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3: 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3To/28/2024", "guid": "80c60a1e-458c-4f40-883e-2391e57a3341:7f6c8ef6-d516-463e-9d10-6e3ec7434f79", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "0882db82-815f-43c0-8f40-154d1304c2d6:79f544f9-32b2-4908-95b1-1368c85a174e", "ecli": null, "spisova_znacka": "3To/28/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/28/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0882db82-815f-43c0-8f40-154d1304c2d6:79f544f9-32b2-4908-95b1-1368c85a174e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ffd6252e-1aac-4bc1-9045-92985eb424aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.144.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 144/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 144/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.144.2026.1"}]}