{"guid": "d584e381-a00e-4008-ad65-8099221ea10e:f670dbfa-29df-4bb4-9a28-8387eca534d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8223200580.1", "spisova_znacka": "8Cdo/123/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/123/2024 z 3. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. decembra 2025, sp. zn. 8Cdo/123/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:8223200580.1", "identifikacne_cislo": "8223200580", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2025-12-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c", "nazov": "§ 135c OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-140.odsek-3", "nazov": "§ 140 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-140.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-143", "nazov": "§ 143 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-143", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-143"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-75", "nazov": "§ 75 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-75", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-135c", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-140", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-143", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-12", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-75", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f670dbfa-29df-4bb4-9a28-8387eca534d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8223200580.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8223200580.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8223200580.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/123/2024\n8223200580\n03. 12. 2025\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2025:8223200580.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov\nMgr. Miroslava Šeptáka a JUDr. Branislava Krála, spore žalobcov: 1/ V. G., nar. XX.XX.XXXX, N. W. U.\nXXXX/XX, XXX XX N., 2/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, N. W.Á. U. XXXX/XX, XXX XX N., obaja žalobcovia\nprávne zastúpení: JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, Tehelná 46, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237\nproti žalovaným: 1/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, N. W. U. XXXX/XX, XXX XX N., 2/ Ľ.Š. C., nar. XX.X.XXXX,\nN. W. U. XXXX/XX, XXX XX N., obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom,\nNerudova 6, 040 01 Košice, v konaní o odstránenie stavby oplotenia, vedeného na Okresnom súde\nBardejov pod sp.zn. 8C/16/2023, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove,\nzo dňa 16. apríla 2024 č.k.12Co/2/2024-90 takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalobcom 1/ a 2/ priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného\nsúdu Bardejov zo dňa 5.septembra 2023 , č.k.8C/16/2023-43 ( ďalej „súd prvej inštancie“), ktorým\nrozhodol tak, že: „ I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní odstrániť stavbu plota, ktorá sa nachádza na\nparcele registra „ C\" č. XXX/XX o výmere 593 m2 - zastavaná plocha a nádvorie v kat.úz. W. U., obec\nBardejov, zapísaná na LV č. XXX, ktorá stavba je postavená na hranici parciel v zmysle geometrického\nplánu zo dňa 21.05.2014 č. 122/2013 vyhotoveného L.. M. Š., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto\nrozsudku a to parcely registra „C\" č. XXX/XX o výmere 21 m2 a parcely registra „C\" č. XXX/XX o výmere\n593 m2 - zastavaná plocha a nádvorie v kat. úz. W. U., obec Bardejov, zapísaná na LV č. XXX.\nII. Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov prvostupňového,\nodvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník\".\n2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením zo dňa 28.02.2023 sp.zn.\n7Cdo/7/2022 zrušil predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/57/2020-131 zo dňa\n23.09.2021 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/46/2019-86 zo dňa 21.08.2020 a\nvec vrátil Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie.\n3. Súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodovaní o žalobe žalobcov bol v zmysle § 455 C.s.p. viazaný\nprávnym názorom, ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.02.2023 uviedol dovolací súd (odsek 7.\nodôvodnenia). Dovolací súd konštatoval, že súdna ochrana žalobcov ako vlastníkov nehnuteľností sa\n\nspravuje ustanovením § 135c Občianskeho zákonníka (stavba na cudzom pozemku), keďže podanou\nžalobou sa žalobcovia domáhali vypratania nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza stavba oplotenia. Na\nzáklade vykonaného dokazovania mal preukázané, že stavba plota, ktorú realizovali žalovaní 1/ a 2/\nje postavená na pozemku žalobcov 1/ a 2/, a to na parcele CKN č. XXX/XX, pričom jej umiestnenie\nvyplýva z geometrického plánu zo dňa 21.05.2014 č. 122/2013 vyhotoveného L.. M. Š., kde je postavený\nna hranici parciel a to parcely CKN č. XXX/XX a parcely CKN č. XXX/XX. V rámci procesnej obrany\nžalovaných títo vzniesli námietku vydržania parcely vytvorenej predmetným geometrickým plánom a to\nCKN č. XXX/XX. Súd prvého stupňa v skoršom rozsudku zo dňa 21.08.2020, a rovnako tak odvolací\nsúd v rozsudku zo dňa 23.09.2021 sa s uvedenou procesnou obranou žalovaných stotožnili a mali\nza to, že žalovaní vydržali vlastnícke právo k parcele CKN č. XXX/XX a z uvedeného dôvodu žalobu\nžalobcov ako nedôvodnú zamietli. Dovolací súd však uvedené rozsudky súdov nižšieho stupňa zrušil,\npričom konštatoval, že dobromyseľnosť nadobúdateľa nehnuteľností v zásade závisí od existencie\nprávneho titulu, ktorým nadobúdateľ nehnuteľnosti vstupuje do držby ako oprávnenej. V danom prípade\nvšak podľa dovolacieho súdu takýto právny titul neexistuje. Ustanovenie § 132 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka vyžaduje pre nadobudnutie vlastníckeho práva zákonom ustanovenú právnu skutočnosť.\nVydržanie vlastníckeho práva v zásade vyžaduje existenciu titulu pre vstup do držby, aby bola držba\npovažovaná za oprávnenú. Právny titul spravidla trpí určitou vadou, napr. nedostatkom formy, čím\nnedošlo k prevodu vlastníckeho práva. Súd prvého stupňa opätovne zdôraznil, že v zmysle § 455 C.s.p.\nbol uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu viazaný. Dovolací súd\nvo svojom rozhodnutí uviedol, že zistil odklon odvolacieho súdu a aj súdu prvej inštancie od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa\n01.03.2011 sp.zn. 5Cdo/30/2010. S poukazom na uvedené rozhodnutie dovolací súd konštatoval, že\nprávna otázka týkajúca sa tzv. domnelého právneho dôvodu (titulus putativus), ktorý v danom prípade\nje odvodzovaný od chyby v katastrálnom operáte má zásadný právny charakter. Dovolací súd dospel\nk záveru, chybne zobrazená hranica v katastrálnej mape, ktorá podliehala oprave podľa § 59 ods.2,\npísm. b) zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) nebola spôsobilá založiť titulus putativus, keďže\nneexistoval právny titul na vstup do držby a užívania dotknutého pozemku nad rozsah právneho stavu\nvyplývajúceho z celkovej výmery pozemku, ktorú žalovaní 1) a 2) nadobudli na základe kúpnej zmluvy\nv roku 1980. V danom prípade bolo nevyhnutné prihliadnuť aj na to, že nešlo o bežnú, primeranú\nodchýlku hranice pozemkov v rozsahu desiatok centimetrov, ale o odchýlku v rozsahu metrov. Súd\nprvého stupňa pri opätovnom rozhodovaní o žalobe žalobcov na uvedené právne posúdenie dovolacieho\nsúdu týkajúce sa vydržania časti susedného pozemku v dôsledku spornej vlastníckej hranice v celom\nrozsahu poukazuje, keďže je ním viazaný. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa vyhodnotil uvedenú\nprocesnú obranu žalovaných týkajúcu sa vydržania vlastníckeho práva k parcele CKN č. 716/61 ako\nnedôvodnú.\n4. Odvolací súd na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §\n387 ods.1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. K odvolacej argumentácii žalovaných 1/ a 2/ o vydržaní\nvlastníckeho práva k parcele C KN č. XXX/XX vyčlenenej z parcely C KN XXX/XX vo vlastníctve\nžalobcov 1/ a 2/ odvolací súd na podklade ustálenej judikatúry vo všeobecnosti konštatoval, že vydržanie\nvlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom\nstanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo\novláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej\núpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti\". Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický\nstav so stavom právnym (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 30/2010 z 01.03.2011).\nNevyhnutnou podmienkou vydržania vlastníckeho práva je (medzi iným) existencia právneho dôvodu,\nz ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere, že v určitom právnom\nvzťahu (v skutočnosti len domnelom) mu patrí vlastnícke právo. Oprávnený držiteľ práva musí byť „so\nzreteľom ku všetkým okolnostiam\" v dobrej viere, že jeho vlastnícke právo riadne vzniklo alebo na neho\nriadne prešlo - to znamená, že držiteľ práva musí byť o tomto presvedčený, hoci v skutočnosti sa tak\nnestalo. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba\nzo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka. Vždy treba brať do úvahy, či\ndržiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu\nod každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,\nže mu takéto právo patrí.\n5. Pokiaľ išlo o nesúhlas žalovaných 1/ a 2/ so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii právneho\ntitulu, na základe ktorého malo z ich strany dôjsť k vstupu do dobromyseľnej držby spornej časti pozemku\n\na tým aj k jeho vydržaniu, založenom na tvrdení, že týmto titulom má byť podľa nich notárska zápisnica\nsp. zn. N694/80, NZ 772/80 z 12.12.1980, odvolací súd poukázal na skutočnosť, že aj keď medzi\nstranami nebolo sporné, že ňou žalovaní 1/ a 2/ za kúpnu cenu 10 600,- Kčs odkúpili rozostavaný rodinný\ndom od manželov S., ktorí im za cenu 5 100,- Kčs súčasne postúpili aj právo osobného užívania k parcele\nč. EN XXX/X o výmere 633 m2 (uvedené bolo súdom prvej inštancie zistené z odôvodnenia rozsudku č.\nk. 3C/39/2017-169 z 12.2.2020 pripojeného do spisu dňa 24.06.2020 a oboznámeného na pojednávaní\nkonanom 21.08.2020), relevantné je predovšetkým tvrdenie žalovaného 1/ vyplývajúce z jeho výsluchu,\nže do Bardejova sa prisťahoval až v roku 1985 a že až v tomto roku začal stavať sporné oplotenie.\nJe teda nepochybné, že v čase uzavretia označeného právneho úkonu, ktorým bolo žalovaným 1/ a 2/\npostúpené právo osobného užívania k terajšej parcele C KN č. XXX/X, táto parcela na hranici s parcelou\nC KN č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ nebola oplotená, a preto uvedený právny úkon nemôže\nbyť žiadnym (ani domnelým) právnym titulom, ktorým mali žalovaní 1/ a 2/ vstúpiť do oprávnenej držby\naj k časti parcely teraz C KN č. XXX/XX, ktorú si žalovaní 1/ a 2/ oplotili až s odstupom 5 rokov. Z obsahu\nvykonaného dokazovania nevyplýva jednoznačne, že ku dňu nadobudnutia práva osobného užívania\nparcely teraz označenej ako C KN č. XXX/X, žalovaní 1/ a 2/ začali skutočne užívať aj časť parcely\nžalobcov 1/ a 2/, teraz špecifikovanej ako parcela C KN č. XXX/XX, v presvedčení, že ide o pozemok, ku\nktorému majú právo osobného užívania, keďže uvedené parcely v tom čase, predovšetkým v spornom\núseku, neboli vôbec oplotené, a to ani jednou zo sporových strán. Okrem toho k tejto odvolacej námietke\nkrajský súd dodal, že skutkové tvrdenie o vstupe žalovaných 1/ a 2/ do dobromyseľnej držby parcely C\nKN č. XXX/XX pochádzajúcej z parcely C KN XXX/XX titulom kúpnej zmluvy v notárskej zápisnici sp.\nzn. N 694/80, NZ 772/80 z 12.12.1980 je novým skutkovým tvrdením žalovaných 1/ a 2/ produkovaným\naž v tomto odvolacom konaní, na ktoré by bolo možné prihliadať len za podmienok uvedených v § 366,\nktoré však v danom prípade splnené neboli.\n6. V danom prípade žalovaní 1/ a 2/ svoje presvedčenie o oprávnenej držbe časti pozemku v dobrej viere\nv konaní pred súdom prvej inštancie opierali o bezproblémové susedské vzťahy medzi stranami sporu v\nobdobí 1985 - 2011 a tiež o prenesenie chybného výsledku registra obnovenej evidencie pozemkov do\nkatastrálneho operátu, ktorý však v zhode s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvyjadrenom v uznesení sp. zn. 7Cdo/7/2022 z 28.2.2023 nemožno považovať za domnelý právny\ntitul, z ktorého by žalovaní 1/ a 2/ mohli vyvodzovať dobromyseľnosť držby parcely C KN č. XXX/XX\npochádzajúcej z parcely C KN XXX/XX. Z tohto dôvodu ustálená judikatúra najvyšších súdnych autorít\nopísaná žalovanými 1/ a 2/ v ich odvolaní z 20.11.2023 nemôže mať relevantný dopad pre iné právne\nposúdenie daného prípadu, než ktoré vo veci urobil súd prvej inštancie.\n7. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/ a 2/ v zastúpení advokátom včas dovolanie. z dôvodu podľa\n§ 420, písm. f) CSP a podľa § 421 ods.1, písm. c) CSP.\n8. Podľa ust. § 420 písm. f) CSP „Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupovom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces“ .\n9. Ako dôvod nesprávneho procesného postupu, ktorého dôsledkom bolo porušenie práva odvolateľa na\nspravodlivý proces je postup prvostupňového súdu na pojednávaní dňa 1.8.2023, keď vyzýval žalobcov\nna zmenu žalobného návrhu. Je potrebné poznamenať, že žalobcovia boli právne zastúpení. Súd\ntak neprimeraným spôsobom zvýhodnil stranu sporu poskytovaním právnej rady resp. usmerňovaním\nžalobcov na zmenu žaloby. Zo zápisnice jednoznačne vyplýva, že žalobcovia tak urobili až na výzvu\nsúdu. Pritom strany sporu boli dňa 30.5.2023 súdom vyzvané, aby uplatnili procesné prostriedky do\n15.7.2023. Bez uvedeného zásahu súdu by musel súd žalobu v predošlom znení zamietnuť.\n10. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods.1, písm. c) CSP žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že podľa\naplikovateľnej právnej doktríny platí, že uvedený dôvod prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam\nodvolacieho súdu predpokladá, že riešená právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne\na pre dovolací súd je tu preto daná potreba, aby ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil.\nRozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od posúdenia splnenia podmienok vydržania, ktoré sa v\nrozhodovacej praxi rieši rozdielne a ktorú podľa názoru dovolateľov odvolací súd nesprávne právne\nposúdil. Teda zo strany odvolacieho súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ktorá je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Treba uviesť, že ide o komplexný problém v celom danom\n\nkatastrálnom území, ktorý vznikol prekreslením máp pri obnove katastrálneho operátu v katastrálnom\núzemí W. U., ktoré vyhotovil v roku 1999 Katastrálny ústav v Žiline, pričom nebol zohľadnený geometrický\nplán č. 761-0073-71, ktorý bol vyhotovený na rozdelenie parcely CKN č. XXX v dôsledku čoho došlo k\nposunu hraníc. Následne po tomto zistení (až okolo roku 2010) došlo z uvedeného dôvodu k zhoršeniu\nsusedských vzťahov a následnej sérii súdnych sporov z dôvodu vzájomných územných nárokov podľa\nnovovzniknutého stavu. Od osemdesiatych rokov až do roku 2011 všetci susedia spolunažívali v\nharmónii, užívali pozemky podľa dovtedajšieho stavu a nemali ani potuchy o posunutí pozemkov a\nteda ani nevznášali voči sebe navzájom žiadne územné nároky. Právny názor na ktorom je založené\ndovolaním napadnuté rozhodnutie súdu je v rozpore so všetkými doterajšími identickými rozhodnutiami\nv k.ú. W. U., ktoré sú už právoplatne skončené. V danom katastrálnom území práve v dôsledku\nnesúladu právneho a faktického stavu ku ktorému však došlo až pri obnove katastrálneho operátu v roku\n1999, došlo k viacerým identickým právnym sporom. Uvedené rozhodnutie sa tak vymyká doterajšiemu\nprávnemu posúdeniu, ktoré aplikovali súdy v danej oblasti v identických veciach. Uvádza napr. rozsudok\nKrajského súdu v Prešove č.k. 8Co/34/2020-214 zo dňa 24.06.2021 (spor susedov C. proti C.). Rovnako\nprávoplatne skončil spor susedov G. a C.P.. Takisto sú už v danom katastrálnom území právoplatne\nskončené rovnaké spory napr. M. c/a O.. V hore uvedených obsahovo identických veciach bola\npriznaná ochrana vlastníckeho práva držiteľovi. Pritom je zákonnou povinnosťou všeobecných súdov\nv obdobných veciach rozhodovať rovnako a v prípade odklonu od judikatúry má súd povinnosť uviesť\ndostatočné a presvedčivé dôvody na tento odklon. V danom prípade však súd neuviedol dostatočné\na presvedčivé dôvody na odklon od nami predloženej a v doterajších rozsudkoch krajského súdu\naplikovanej judikatúry, a preto treba rozhodnutie súdu považovať za nepreskúmateľné. V podstate tým\ndošlo k situácii, kde v rámci jednej línie plota pozdĺž hranice susedov súd v spore susedov G. proti C.\nžalobu zamietol z dôvodu vydržania a v druhej časti toho istého plota v našom prípade žalobe vyhovel,\nkeďže k vydržaniu nemohlo dôjsť. Z parcely XXX/X P. výmere 633m2, ktorú nadobudli dovolatelia v roku\n1980 tak predovšetkým namietali, že dovolaním napadnuté rozsudky nezohľadnili podstatu, funkciu a\nsamotný účel vydržania, ktorým je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Účelom\nvydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym - uznesenie Najvyššieho súdu\nz 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010 ale aj uznesenie 5Cdo/87/2010).\n11. Žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že podľa odôvodnenia rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/751/2011, ak sa\nnadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti susednej parcely, ktorú nenadobudol, môže byť so zreteľom\nna všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie\nospravedlniteľnosti chyby držiteľa je v takom prípade aj prípadný pomer plochy kúpeného a skutočne\ndržaného pozemku. Nie je pritom možné stanoviť jednoznačne hľadisko na posúdenie, aký pomer\nplôch kúpeného a skutočne držaného pozemku vylučuje dobrú vieru nadobúdateľa o tom, že drží len\nkúpený pozemok; každý prípad treba posúdiť individuálne. Podľa názoru dovolateľov súdy prvej a druhej\ninštancie nepostupovali správne, keď z vykonaných dôkazov skutkovo ustálil, že stavba plota, ktorú\nrealizovali dovolatelia je postavená na pozemku žalobcov 1/ a 2/ a to na parcele C KN č. XXX/XX.\nŽalovaní 1/ a 2/ užívali novovytvorenú parcelu CKN č. XXX/XX ako súčasť im vlastnícky patriacej\nparcely CKN č. XXX/X, ktorú v zmysle notárskej zápisnice nadobudli do práva osobného užívania od\nmanželov S., a to spolu s rozostavaným rodinným domom v roku 1980. Z výsluchu žalovaného 1/ bolo\npreukázané, že tento v čase nadobudnutia parcely CKN č. XXX/X nemal vedomosť o priebehu hranice\ntejto parcely, avšak už v tom čase bol postavený plot zo západnej strany z parcely C. (CKN č. XXX/XX)\na z južnej strany z parcely A. (CKN č. XXX/X).\n12. Platnosť vydržania na základe putatívneho titulu pripustil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v\nuznesení zo dňa 24.04.2017, sp. zn. 3 Cdo 17/2016. V uvedenom rozhodnutí dovolací súd v bode 13.2\nuviedol, že: „ Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,\nnemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť\nposudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na\nokolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že\nužíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať\no existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus): ide o to, aby držiteľ\nbol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje. Pri posudzovaní\noprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že\nnekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré\nsa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi\nzákladné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec\nnadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám\n\nosebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi\noprávnenosti držby práva“.\n13. Poukazovali na samotný účel vydržania a na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nktorý v náleze sp. zn. II. ÚS 484/2015 tiež konštatoval, že vydržanie, ako právny inštitút, má slúžiť na to.\naby sa dostal do súladu stav dlhodobej faktickej držby oprávneným držiteľom so stavom vlastníckym.\n14. Ďalej poukazovali na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.2015 sp. zn. 4 Cdo 361/2012,\nktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6/2015 pod č. 74: „Dobrá\nviera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si\nprisvojuje určitú vec. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti,\nsa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul\nnemusí byť vždy daný. Postačí, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul\nje. Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu“.\nTiež poukazovali na rozhodnutie NS SR 2Cdo/236/2012 z 30.04.2013 v ktorom v obdobných prípadoch\nnaopak dovolanie odmietol.\n15. Rovnako podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 287/2006 zo dňa 28.11.2007: „Pri\nposudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie\nnadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné\npresvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje\nza vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj\nokolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa\nnemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne\nnasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla\ntreba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom\npre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto\nnadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci,\ndostatočne opodstatňuje.\n16. Žalovaní 1/ a 2/ sa nestotožnili ani s tvrdením súdu, že právny titul neexistuje. Právnym titulom na\nzáklade ktorého sa žalovaní ujali držby spornej časti pozemku je notárska zápisnica sp.zn. N694/80, Nz\n772/80 z 12.12.1980. Predmetom notárskej zápisnice bola kúpna zmluva medzi predávajúcimi manželmi\nS. na jednej strane a žalovanými ako kupujúcimi na strane druhej, pričom na základe tejto kúpnej zmluvy\nžalovaní za kúpnu cenu 10.600,- Kčs kúpili rozostavaný rodinný dom, ktorý manželia S. začali stavať\nna základe stavebného povolenia vydaného MNV, odborom výstavby v Bardejove č. 1565/1980 zo\n07.071980, a to na spornej parcele cit.: „EN 716/8 o výmere 633 m2\", ku ktorej parcele mali manželia\nS. zriadené právo osobného užívania, ktoré právo užívania k tejto spornej parcele súčasne manželia S.\nH.aktiež touto zmluvou postúpili žalovaným za sumu 5.100 Kčs.\n17. Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade boli splnené podmienky oprávnenej držby vedúcej\nk vydržaniu, nemožno vychádzať len zo skutočností, že stav vzniknutý v dôsledku uchopenia držby\nnebol v súlade s údajmi uvedenými v pozemkovej knihe, prípadne v inej verejnej knihe, o ktorej sa\ndržiteľ nepresvedčil. Je potrebné brať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená (viď\nrozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/837/1998). O výnimočnosť okolností, za ktorých môže byť aj právny\nomyl ospravedlniteľný, môže ísť napr. vtedy, keď omyl bol vyvolaný aj konaním štátnym orgánom, pretože\ndržiteľ mohol dôvodne predpokladať, že štátne orgány poznajú právo (6M Cdo 5/2010 z 20. apríla\n2011). Majúc na zreteli konkrétne okolnosti preskúmavanej právnej veci, bolo potrebné pri posudzovaní\notázky dobromyseľnosti dovolateľov prihliadnuť tiež na to, že vo veci konali aj orgány štátnej správy\n(Miestny národný výbor) a notársku zápisnicu spísal štátny notár M.. M. Š.H.. Dovolatelia nadobudli\nprávo osobného užívania od manželov S., a to spolu s rozostavaným rodinným domom v roku 1980.\nTiež mapovanie a geometrické plány vykonávali štátne orgány. Tiež v danom prípade pri obnove\nkatastrálneho operátu v katastrálnom území W. U., ktorý bol vyhotovený v roku 1999 Katastrálnym\nústavom v Žiline, nebol zohľadnený geometrický plán č. 761-0073-71, ktorý bol vyhotovený na rozdelenie\nparcely CKN č. XXX v dôsledku čoho došlo k posunu hraníc.\n18. Pri posudzovaní dobromyseľnosti držby nemožno opomenúť, že v čase, kedy sa dovolatelia ujali\ndržby žalobcovia 1/ a 2/ nijakým spôsobom nespochybňovali užívacie právo dovolateľov a nepodnikli\nžiadne právne kroky k náprave tohto stavu, pričom v tom čase mali Národné výbory široké faktické\n\ni zákonné oprávnenia zasahovať do vlastníckych vzťahov. Objektívnou skutočnosťou svedčiacou o\noprávnenej držbe dovolateľov je správanie žalobcov, ktorí po tom, čo žalovaní postavili plot na\nvymedzenie hraníc parciel CKN č. XXX/XX a CKN č. XXX/X takto faktický vymedzený užívací stav\npredmetných parciel nenamietali až do roku 2010, t. j. najmenej 25 rokov ho v pokoji a nerušene\nakceptovali. Žalobcovia ani len netvrdili, aby počas uvedenej 10 ročnej vydržacej doby namietali faktický\nužívací stav, ktorý nastal postavením plota, vymedzujúceho hranicu parciel CKN č. XXX/XX a CKN\nXXX/X. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré\nobjektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí (3 Cdo 97/2009 z 30. marca\n2011). Dovolatelia sa objektívne oboznámili so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať\npochybnosti o tom, že im pozemok XXX/XX patrí až po roku 2010 resp. na základe písomnej výzvy\nžalobcov zo dňa 25.1.2018.\n19. Žalovaní 1/ a 2/ ďalej poukazovali na to, že na pojednávaní dňa 15.6.2020 na otázku právneho\nzástupcu žalobcov, kedy sa žalobkyňa 1/ prvýkrát dozvedela, že plot stojí na parcele žalobcov, uviedla:\n„Naisto sme to vedeli v roku 2010. Tušili sme to už skôr, ale nemali sme peniaze na geodeta, aby\nto poriadne premeral. Žalovaní, ako aj rodina C. sa za komunistov tvárili, že majú moc, takže sme to\nneriešili“.\n20. Tiež poukazovali aj na požiadavku „racionálnosti\", ktorú zdôrazňuje Ústavný súd SR vo svojich\nrozhodnutiach. Ústavný súd SR uvádza: „Výklad legislatívneho textu právnej normy a jeho uplatnenie\nvšeobecným súdom musí byť v súlade s ústavou (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy) a ústavný súd\niba posudzuje, či príslušný výklad právnej normy aplikovanej v konkrétnych okolnostiach prípadu ... je\nracionálne akceptovateľný alebo či nie je popretím jej účelu, podstaty a zmyslu.\" (IV. ÚS 123/08, IV. ÚS\n313/08).\n21. Vychádzajúc zo všetkého hore uvedeného žalovaní 1/ a 2/ žiadali Najvyšší súd Slovenskej republiky,\naby tento v súlade s ust. § 449 ods. 3 CSP podanému dovolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnuté\nrozhodnutia súdov nižších stupňov v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie\nkonanie.\n22. Žalobcovia 1/ a 2/ v zastúpení advokátom, vo vyjadrení zo dňa 10.10.2024 k dovolaniu žalovaných\n1/ a 2/ navrhovali, aby dovolací súd dovolanie žalobcov 1/ a 2/ odmietol a priznal im náhradu trov\ndovolacieho konania. Ohľadne bodu IV. dovolania žalobcovia namietali podsúvané tvrdenia, že od 80\n- tych rokov až do roku 2011 žili susedia v harmónii. Zo žaloby, výpovedí žalobcov i ďalších okolností\nvyplýva, že spor o priebeh hranice bol od počiatku a žalovaní využili to, že do vlastníckeho práva\nžalobcov za bývalého režimu zasiahol spoločný sused C.. Ten navyše výrazne zasiahol aj do pozemku\nžalovaných (čo je zrejmé z pohľadu do geometrického plánu), avšak uvedené nie je možné riešiť na úkor\nžalobcov. V spise sa nachádza čestné prehlásenie geodetov p. H. a Š.X., ktorí potvrdili, že žalovaná\n2/ prejavila záujem o spoločný geometrický plán, a že dotknuté parcelu vrátia manželom G.. Rovnako\nsa mala vyjadriť dňa 06.06.2013 i 14.04.2017. Tvrdenie žalovaných o tom, že žalobcovia neuplatňovali\nsvoj vlastníctvo je nepodložené.\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podali včas\núčastníci konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpení v súlade s §\n429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dovolanie žalovaných 1/\na 2/ podľa § 448 CSP zamietol.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n24. Podľa § 420, písm. f) zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“) dovolanie je prípustné\nproti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n25. Žalovaní 1/ a 2/ porušenie práva na spravodlivý proces považovali postup prvostupňového súdu\nna pojednávaní dňa 1.8.2023, keď vyzýval žalobcov na zmenu žalobného návrhu. V tejto súvislosti\ndovolací súd poukazuje na to, že išlo o vypratanie nehnuteľnosti na ktorej sa nachádzala stavba\noplotenia a súdna ochrana vlastníka nehnuteľnosti sa spravovala ustanovením § 135c OZ ( vyporiadanie\n\npráva k neoprávnenej stavbe) . Spôsob vyporiadania sa týka obidvoch sporových strán a vyplýva z\nosobitného predpisu, ktorým je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a\ndoplnkov, účinný v čase začatia konania. Podľa § 140 ods.3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový\nporiadok v účinnom znení ( ďalej „CSP“): „ Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým\nmení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného\npredpisu“. Vzhľadom na uvedené ustanovenie nešlo o zmenu žaloby, ale o úpravu petitu žaloby, ktorú\nsúd prvej inštancie vykonal v súčinnosti so žalobcami 1/ a 2/ v zmysle § 140 ods.3 CSP. V tejto\nsúvislosti dovolací súd poukazuje aj na komentár ASPI k ust. § 143 CSP: „.....Ustanovenie § 140 CSP\n<aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523140'&ucin-k-dni='30.12.9999'> vymedzuje zmenu\nžaloby negatívne, a teda zmenou žaloby nebude úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý\nspôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Ide najmä o prípady tzv.\niudicium duplex, keď sa spôsob vyporiadania týka obidvoch strán sporu, ako sú napríklad vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vyporiadanie\npráva k neoprávnenej stavbe a podobne...“. Dovolací súd preto konštatuje, že nesprávny procesný\npostup, ktorým by znemožnil žalovaným 1/ a 2/ uskutočňovať ich procesné práva podľa § 420, písm. f)\nCSP nezistil. Preto dovolanie v tejto časti dovolacieho dôvodu ako nedôvodné zamietol podľa § 448\nCSP.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1, písm. c) CSP\n26. Podľa § 421, ods.1, písm. a) zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“) Dovolanie\nje prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu\nprvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne.\n27. Dovolací súd poukazuje na to, že spor žalobcov 1/ a 2/ so žalovanými 1/ a 2/ vychádza z\nindividuálnych skutkových okolností, ktoré už boli predmetom skúmania najvyššieho súdu v dovolacom\nkonaní sp. zn. 7Cdo/7/2022. V danom prípade bolo nevyhnutné prihliadnuť na to, že nešlo o bežnú\nprimeranú odchýlku hranice pozemkov v rozsahu desiatok centimetrov, ale o odchýlku v rozsahu 1,88\nm a 2,03 m, čo vyplýva z geometrického plánu z 21.05.2014 č. 122/2013 vyhotoveného L.. M. Š.X..\nXX. Podľa § 442 CSP „ Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd“.\nOdvolací súd v bode 4 napadnutého rozhodnutia uviedol stav zistený súdom prvej inštancie nasledovne:\n„ Z vykonaných dôkazov skutkovo ustálil, že stavba plota, ktorú realizovali žalovaní 1/ a 2/, je postavená\nna pozemku žalobcov 1/ a 2/ a to na parcele C KN č. XXX/XX, kat. územie W. U., obec Bardejov,\nktorej bezpodielové vlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ je vedené na LV č. XXX. Konštatoval, že umiestnenie\ntejto stavby plota je medzi stranami nesporné, pričom je zdokumentované geometrickým plánom z\n21.05.2014 č. 122/2013 vyhotoveným L.. M. Š.X.O., z ktorého vyplýva, že plot je postavený na hranici\nparciel C KN č. XXX/XX a č. XXX/XX vyznačených v geometrickom pláne. Súčasne vychádzal zo\nskutkového záveru, že v konaní nebola preukázaná existencia právneho titulu, z ktorého by bolo možné\nvyvodiť dobromyseľnosť žalovaných 1/ a 2/ ako jeden z predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva\nparcely C KN č. XXX/XX vyčlenenej z parcely C KN č. XXX/XX. Konštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ ako\nvlastníci stavby, v čase jej zriadenia nedisponovali žiadnym občianskoprávnym oprávnením, ktoré by ich\noprávňovalo zriadiť na pozemku žalobcov 1/ a 2/ uvedenú stavbu. Zo skutkových tvrdení žalobcov 1/ a\n2/, ktoré žalovaní 1/ a 2/ v konaní nepopreli, mal za nesporné, že predmetná stavba plota pozostáva\nz 20 cm až 30 cm vysokého betónového múrika, v ktorom sú osadné stĺpiky, medzi ktorými je osadený\nvlnitý plech“.\n29. Dovolací súd poukazuje na to, že v rozsudku najvyššieho súdu zo dňa 30.04.2013 sp.zn.\n2Cdo/236/2012, na ktorí poukazovali žalovaní 1/ a 2/ v dovolaní predmetom sporu o určenie\nvlastníckeho práva bola odchýlka od hranice pozemku 0,70 m. Podľa dovolaním napadnutého rozsudku\nKrajského súdu v Nitre z 20. októbra 2011 sp. zn. 8 Co 6/2011 s. 5, prvý odsek ako súdu odvolacieho : „...\nPrávni predchodcovia účastníkov konania ohľadne týchto pozemkov nemali ani tušenie o tom, že niekde\nv zadnej časti je predmetný pozemok o 19 cm užší a v prednej časti je užší o 70 cm a v dobrej viere\ntakto užívali pozemky od roku 1979 pôvodní vlastníci pozemkov“. Uvedené rozhodnutie teda vychádza\nz iného skutkového stavu ako vo veci 7Cdo/2/2022 a 7Cdo/123/2024.\n30. Z hľadiska skúmania existencie právneho titulu držby je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že\nžalovaní 1/ a 2/ so žalobcami 1/ a 2/ nie sú a neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu ohľadne susediacich\n\npozemkov. V pomere medzi nimi neexistuje ani putatívny právny titul. Žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že právnym\ntitulom na základe ktorého sa žalovaní ujali spornej časti pozemku je notárska zápisnica sp.zn. N694/80\n<http://sp.zn.N694/80>, Nz 772/80 z 12.12.1980. Predmetom notárskej zápisnice bola kúpna zmluva\nmedzi predávajúcimi manželmi S. na jednej strane a žalovanými ako kupujúcimi na strane druhej, pričom\nna základe tejto kúpnej zmluvy žalovaní za kúpnu cenu 10.600,- Kčs kúpili rozostavaný rodinný dom,\nktorý manželia S. začali stavať na základe stavebného povolenia vydaného MNV, odborom výstavby\nv Bardejove č. 1565/1980 zo 07.07.1980 a to na spornej parcele cit.: „EN XXX/X o výmere 633 m2\",\nku ktorej parcele mali manželia S. zriadené právo osobného užívania, ktoré právo užívania k tejto\nspornej parcele súčasne manželia S. taktiež touto zmluvou postúpili žalovaným za sumu 5.100,- Kčs.\"\nZ uvedeného je zrejmé, že išlo o kúpnu zmluvu s ich právnymi predchodcami. Z obsahu spisu vyplýva,\nže hranice pozemku neboli vytýčené. Žalovaný 1/ M. C. vo výpovedi pred súdom prvej inštancie na\npojednávaní dňa 15.6.2020 uviedol, že: „Nevedel som, kde sú hranice pozemku, keď som kupoval svoju\nparcelu. Mal som za to, že tí, ktorým boli pridelené pozemky vedia, kadiaľ hranica ide. Plot z parcely\nC. už bol postavený, t. j. zo západnej strany, rovnako tak z južnej strany od A.. Mne ostávala už len\nseverná hranica, kde som potreboval jeden bod, aby som mohol postaviť plot na hranici z východnej\na aj zo severnej strany. Tento bod mi ukázal žalobca. V čase kúpy pozemky boli postavené ploty zo\nstrany C. a A.. Až v priebehu stavby rodinného domu boli postavené moje ploty“. Z uvedeného je\nzrejmé, že pri nadobudnutí stavebného pozemku s rozostavanou stavbou, užívací stav hranice pozemku\nso žalobcami 1/ a 2/ nebol vyznačený ani sa neodvíjal od predchádzajúceho oplotenia (ako vo veci\n2Cdo/236/2012). Pred výstavbou oplotenia žalovaný 1/ nezabezpečil vytýčenie hranice pozemku.\n31. Dovolací súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o dovolacie rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky, na ktoré poukazovali žalovaní 1/ a 2/, tieto nie je možné pre účely aplikácie ustanovenia § 421\nods.1, písm. c) CSP považovať za rozhodnutia dovolacích súdov, keďže toto ustanovenie sa vzťahuje\nna rozhodnutia vydané v dovolacom konaní Najvyšším súdom Slovenskej republiky.\n32. Právna otázka týkajúca sa tzv. domnelého právneho dôvodu (titulus putativus), bola preskúmaná\nv konaní 7Cdo/2/2022. Dovolací súd dospel k záveru, chybne zobrazená hranica v katastrálnej mape,\nktorá podliehala oprave podľa § 59 ods.2, písm. b) zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) nebola\nspôsobilá v danom prípade založiť titulus putativus, keďže neexistoval právny titul na vstup do držby a\nužívania dotknutého pozemku nad rozsah právneho stavu vyplývajúceho z celkovej výmery pozemku,\nktorú žalovaní 1/ a 2/ nadobudli na základe kúpnej zmluvy v roku 1980. V danom prípade bolo\nnevyhnutné prihliadnuť aj na to, že nešlo o bežnú, primeranú odchýlku stavby plota ( napr. vo veci\nsp.zn.2Cdo/236/2012 judikatúra akceptovala 0,70 m od hranice pozemkov) , ale v rozsahu 2 m.\n33. Je potrebné zdôrazniť, že vlastnícke právo je v zmysle čl. 12 ods.1 Ústavy SR neodňateľné a\nnepremlčateľné. Žalovaní 1/ a 2/ neposkytli v súvislosti s tvrdeným putatívnym titulom žalobcom 1/ a\n2/ žiadnu protihodnotu v zmysle rozhodnutia veľkého senátu Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 13.5.2024 sp. zn. 1VCdo/1/2004, ktoré predstavuje výnimku z existencie právneho\ntitulu pri vstupe do držby pozemku v zmysle jeho právnej vety : „ Právny titul je len jedným z dôkazov\npreukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania\nsám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo,\nteda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo\npreukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie“.\n34. Dovolací súd poukazuje na prejudikatúru, týkajúcu sa držby pozemku v súvislosti opravou hranice\npozemku v katastri nehnuteľností, ktorú predstavuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 1.3.2011 sp.zn. 5Cdo/30/2010, kde na s. 10 odôvodnenia dovolací súd uvádza : „ V zmysle\ncitovaných ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je\nten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec\npatrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,\nči držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho\nhľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)\nopatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,\nnemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O\ndobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl\nospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval\ns obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého\n\npožadovať“. Omyl ohľadne priebehu hranice pozemku pri stavbe plota nemožno v danom prípade\npovažovať za ospravedlniteľný, pretože žalovaní 1/ a 2/ ako stavebníci nezabezpečili pred stavbou\noplotenia vytýčenie hranice pozemku ( § 75 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení účinnom v roku 1985). V danom prípade bolo nevyhnutné prihliadnuť\naj na to, že išlo o podstatnú odchýlku stavby plota od hranice pozemkov v rozsahu 2 m.\n35. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP\ntak, že úspešným žalobcom 1/ a 2/ v dovolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).\n36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}