{"guid": "9b301d4d-9a6e-4b55-b28a-06b03656ae15:871d2a62-f9e3-429f-b5df-483420e4f09a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8123208375.2", "spisova_znacka": "7Cdo/120/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/120/2024 z 16. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. októbra 2025, sp. zn. 7Cdo/120/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:8123208375.2", "identifikacne_cislo": "8123208375", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Brňák", "sudca_id": 691, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-brnak-691", "datum_vydania": "2025-10-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-6", "nazov": "§ 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-1", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-7", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/871d2a62-f9e3-429f-b5df-483420e4f09a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8123208375.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8123208375.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8123208375.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/120/2024\n8123208375\n16. 10. 2025\nJUDr. Peter Brňák\nECLI:SK:NSSR:2025:8123208375.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne J. Q., V., R. XX, zastúpenej advokátom JUDr.\nLadislavom Riedlom, Prešov, Slovenská 46, proti žalovanej Prima banka Slovensko, a.s., Žilina,\nHodžova 11, IČO: 31575951, zastúpenej Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,\nBratislava, Štefánikova 8, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M,\no určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.\n20Csp/100/2023, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. februára 2024\nsp. zn. 24CoCsp/1/2024 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove z 12. novembra\n2024 sp. zn. 24CoCsp/1/2024, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 22. februára 2024 sp. zn. 24CoCsp/1/2024 v spojení s jeho\nopravným uznesením z 12. novembra 2024 sp. zn. 24CoCsp/1/2024 z r u š u j e a vec mu vracia na\nďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa uplatnenou žalobou domáhala určenia, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere\nuzavretý medzi stranami sporu dňa 29. januára 2016, je bezúročný a bez poplatkov. Svoju žalobu\nodôvodnila tým, že predmetná zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru\na výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorá povinnosť vyplýva z § 9 ods.\n2 písm. f) a l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre\nspotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 20. marca 2016 [ďalej len\n„ZoSÚ\" (kedy bola zmluva uzavretá, pozn.)].\n2. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie\" alebo „prvostupňový súd\" ) ostatným rozsudkom z\n30. októbra 2023 č. k. 20Csp/100/2023-252 určil, že úver z bližšie určenej zmluvy uzavretej 29. januára\n2016 medzi sporovými stranami je bezúročný a bez poplatkov (výrok I.) a zaviazal žalovanú uhradiť\nžalobkyni trovy konania (výrok II.).\n2.1. V súlade s pokynom odvolacieho súdu, ktorý predtým uznesením z 13. júla 2023 sp. zn.\n24CoCsp/1/2022 zrušil predchádzajúci prvostupňový rozsudok sa prvostupňový súd zaoberal otázkou,\nči žalovaná náležite skúmala bonitu žalobkyne pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere a či\núdaje v Zmluve, najmä výška poskytnutého úveru, výška RPMN ako aj výška úrokovej sadzby sú\nuvedené správne. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Ďalej uviedol,\nže bolo na žalovanej, aby preukázala, že bonitu žalobkyne náležite skúmala, že si splnila povinnosť\nvyplývajúcu jej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Žalovaná na výzvu súdu v tejto súvislosti predložila údaje zo\nSpoločného registra bankových informácii (SRBI), zoznam dokladov k úveru, žiadosť o poskytnutie úveru\na potvrdenie správnosti údajov o splácaných úverov. Z predložených listinných dokladov vyplýva, že\nžalobkyňa požiadala o úver 2.800 eur. Počet vyživovaných deti uviedla 1. Priemerný čistý mesačný\npríjem nebol uvedený. Pri údajoch o výdavkoch žiadateľa bolo uvedené 0 eur. Pri zozname dokladov\nk úveru je iba žiadosť a identifikačný doklad - OP/pas. Zo spoločného registra bankových informácii\n(SRBI) vyplýva, že žalobkyňa mala okrem spotrebného úveru aj hypotekárny úver, pri ktorom bola výška\n\nsplátky 114 eur a zostatok 32.990 eur. Taktiež mala žalobkyňa povolený debet na bežnom účte vo výške\n1.500 eur.\n2.2. Žalovaná teda neskúmala bonitu žalobkyne pred uzatvorením zmluvy. Žalovaná žiadnym spôsobom\nneskúmala príjem žalobkyne (žiaden doklad nebol predložený) a neskúmala výdavky žalobkyne.\nŽalovaná skúmala iba úverové zaťaženie žalobkyne, čo bolo nepostačujúce. Dôraz pri posúdení\núverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie\ntoho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude\nschopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie\ndodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci\nso žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz. Na základe uvedeného žalovaná hrubo porušila\npovinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský\núver (§ 11 ods. 2 ZoSÚ). Žalovaná si nezískala, teda následne ani nevyhodnotila a ani neoverila\ninformácie o bonite klienta, z ktorých by bola schopná zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej\nsituácii, a preto ani nezohľadnila príjmy a výdavky žalobkyne, aj keď mala objektívnu možnosť si ich\npred poskytnutím úveru overiť. Preto súd dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov (§ 11\nods. 2 druhá veta ZoSÚ), a preto žalobe vyhovel.\n2.3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP.\n3. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd\") rozsudkom z 22. februára\n2024 sp. zn. 24CoCsp/1/2024 potvrdil prvostupňový rozsudok (výrok I.) a priznal žalobkyni náhradu\nodvolacích trov (výrok II.).\n3.1. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej uviedol, že v danej veci išlo o hrubé porušenie\npovinností žalovanej aj keď sa jednalo o tzv. refinančný úver vo výške 2.800 eur, vychádzajúc z\nustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ, podľa ktorého veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere\nalebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s\nodbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy\nnajmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa\na prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Po interpretácii pojmu „bonita klienta\" a „odborná starostlivosť\"\na poukazu na únijné právo uviedol, že s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené\nvyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta veriteľom, t. j. žalovanou.\n3.2. Žalovaná vo vyjadrení k bonite uviedla, že si pred poskytnutím úveru vyžiadala údaje zo Spoločného\nregistra bankových informácii, kde neboli žiadne podlžnosti, a taktiež prišlo k overeniu cez Sociálnu\npoisťovňu. Zisťovanie príjmu žalovanej zo Sociálnej poisťovne, resp. z iného zdroja žalovaná však\nnepreukázala. Z listinných dokladov predložených žalovanou vyplýva, že žalobkyňa požiadala o úver\n2.800 eur, počet vyživovaných deti uviedla 1, priemerný čistý mesačný príjem nebol uvedený, pri údajoch\no výdavkoch žiadateľa je uvedené 0 eur. Pri zozname dokladov k úveru je iba žiadosť a identifikačný\ndoklad - OP/pas. Zo spoločného registra bankových informácii vyplýva, že žalobkyňa mala okrem\nspotrebného úveru aj hypotekárny úver, pri ktorom bola výška splátky 114 eur a zostatok 32.990 eur.\nTaktiež mala žalobkyňa povolený debet na bežnom účte vo výške 1.500 eur. Vo svetle uvedených\nskutočností odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná žiadnym\nspôsobom neskúmala príjem žalobkyne (žiaden doklad nebol predložený) a neskúmala výdavky\nžalobkyne. Žalovaná skúmala iba úverové zaťaženie žalobkyne, čo za žiadnych okolností nemožno\npovažovať za dostačujúce. Táto databáza nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi\ntie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový\nobjem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný\núver. Skúmanie bonity zo strany žalovanej bez overenia výšky čistého mesačného príjmu, výdavkov na\nživobytie, prípadné dlhov na poistení, daniach a podobne, nie je postačujúce pre splnenie povinnosti\nvyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalovaná skúmala aj iné spomínané aspekty, napr.\ncelkové mesačné výdavky žalobkyne, nemohla si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobkyne,\npotrebnej pre posúdenie schopnosti žalobkyne splácať dlh zo zmluvy. Nemožno teda konštatovať, že zo\nstrany žalovanej sa jednalo o konanie s odbornou starostlivosťou. Ďalej uviedol, že pre účely posúdenia\nsplnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna\nfinančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom veriteľ pristupoval k zisťovaniu\na hodnoteniu bonity klienta. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s\nhrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. Za\ndaného stavu aj odvolací súd konštatoval správnosť záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.\n3.3. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.\n1 CSP.\n\n4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala\nz ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) a § 420 písm. f) CSP. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté odvolacie\nrozhodnutie zmenil tak, že odvolaním napadnutý prvostupňový rozsudok zmení a žalobu zamietne a\nžalovanej prizná náhradu trov konania.\n4.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP žalovaná namieta nedostatok riadneho\nodôvodnenia odvolacieho súdu - odvolací súd neuviedol, z akého právneho predpisu, účinného v\nrozhodnom čase (uzatvorenia úverovej zmluvy) vyplývala povinnosť pre žalovaného analyzovať osobný\na domáci rozpočet žalobkyne, ako mal žalovaný postupoval', aby zistil a overil tzv. bežné výdavky\nna bývanie, stravu, domácnosť a pod., aký pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa možno\noznačiť za akceptovateľný, v čom konkrétne malo spočíval' hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.\n1 ZoSÚ (ktoré naďalej odmietame). Odvolací súd sa taktiež vôbec nevysporiadal so skutočnosťou,\nže v tomto prípade išlo o refinančný úver. Poukázala tiež na § 1 ods. 6 ZoSÚ, ktorý predchádzal\nneskoršiemu ustanoveniu § 7 ods. 24 písm. a) citovaného zákona. Zdôraznil, že k určeniu bezúročnosti\na bezpoplatkovosti úveru došlo výlučne pre údajné porušenie povinností žalovanej pri skúmaní bonity,\na to dodatočne po tom, čo žalobkyňa celý úver predčasne splatila. Ďalej namietala, že súd prehnanou\naktivitou de facto pomáhal nájsť dôvod, pre ktorý treba žalobe vyhovieť. Takýto prístup je neudržateľný\na neslúži potrebám praktického života.\n4.2. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalovaná formulovala právne otázky,\nktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené, a od ktorých záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu takto:\n(i) „Je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 ... ZoSÚ ...\nveriteľ povinný analyzovať osobný a domáci rozpočet spotrebiteľa?\"\n(ii) „Konal veriteľ s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, ak poskytol spotrebiteľovi\ntzv. refinančný úver na splatenie iného úveru u veriteľa, s nižšou splátkou ako pôvodne, pričom\nschopnosť spotrebiteľa splácať úver posudzoval na základe údajov uvedených spotrebiteľom v žiadosti\no poskytnutie úveru a údajov získaných zo Spoločného registra bankových informácií, berúc do úvahy\ndobu, na ktorú sa poskytuje úver, účel úveru, jeho výšku a skutočnosť, že spotrebiteľ spláca pôvodný\núver riadne a včas, a to aj keď neanalyzoval jeho osobný a domáci rozpočet?\"\nV prípade, ak veriteľ za týchto okolností nekonal s odbornou starostlivosťou, žalovaná formulovala aj\ntretiu otázku:\n(iii) „Je hrubým porušením povinnosti podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 tretia veta ZoSÚ, ak\nveriteľ poskytol spotrebiteľovi tzv. refinančný úver na splatenie iného úveru u veriteľa, s nižšou splátkou\nako pôvodne, pričom schopnosť spotrebiteľa splácať úver posudzoval na základe údajov uvedených\nspotrebiteľom v žiadosti o poskytnutie úveru a údajov získaných zo Spoločného registra bankových\ninformácií, berúc do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje úver, účel úveru, jeho výšku a skutočnosť, že\nspotrebiteľ spláca pôvodný úver riadne a včas, a to aj keď neanalyzoval jeho osobný a domáci rozpočet?\"\n5. Žalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.\n6. Odvolací súd uznesením z 12. novembra 2024 opravil záhlavie dovolaním napadnutého rozsudku z\n22. februára 2024.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) v ktorej\nneprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky\ndovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)\ndospel k záveru, že dovolanie je prípustné, a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod (§ 420 písm. f)\nCSP) zároveň aj dôvodné.\n8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n9. Žalovaná vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania najskôr z ustanovenia § 420 písm. f) CSP (bod\n4.1.), podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\n\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného\nustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom\nporušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z\nústavnoprávneho rámca a ktoré zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv\nspojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n11. Z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP vyplýva, že odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať\naj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi\nnevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení\nvysporiadať s podstatnými tvrdeniami/námietkami uvedenými v odvolaní.\n12. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch\njasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\ntýchto argumentov a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý\nproces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n13. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n14. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu k naplneniu\nznakov vady podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia v podstatnej otázke, od ktorej záviselo správne rozhodnutie veci, a to aj napriek tomu, že\nžalovaná na uvedené nedostatky poukazovala už v podanom odvolaní a odvolací súd na ne vo svojom\nrozhodnutí nijako nereagoval.\n15. Prvostupňový súd ostatný rozsudok - ktorým určil, že úver poskytnutý žalovanou žalobkyni dňa 29.\njanuára 2016 je bezúročný a bez poplatkov - z hľadiska právneho posúdenia založil predovšetkým na\nustanoveniach ZoSÚ (zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) účinnom v čase uzavretia\nzmluvy o úvere (§ 7 ods. 1, 2, 15 a 16 v spojení s § 11 ods. 2 citovaného zákona). V súvislosti\nso skúmaním bonity klienta a odbornou starostlivosťou zdôraznil, že „dodávateľ musí okrem iného\nanalyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to\nvždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo\ninej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza\niba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. ... Bolo na\nžalovanej, aby preukázala, že bonitu žalobkyne náležite skúmala, že si splnila povinnosť vyplývajúcu jej z\nust. § 7 ods. 1 ZoSÚ ... Žalovaná žiadnym spôsobom neskúmala príjem žalobkyne (žiaden doklad nebol\npredložený) a neskúmala výdavky žalobkyne. ... žalovaná hrubo porušila povinnosti veriteľa posúdiť\n\ns odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 11 ods. 2 ZoSÚ).\nŽalovaná si nezískala, teda následne ani nevyhodnotila a ani neoverila informácie o bonite klienta, z\nktorých by bola schopná zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii, a preto ani nezohľadnila\npríjmy a výdavky žalobkyne, aj keď mala objektívnu možnosť si ich pred poskytnutím úveru overiť ... Súd\nteda dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 druhá veta ZoSÚ), a preto súd\nžalobe vyhovel. (body 38., 41., 42., 43. a 44. odôvodnenia prvostupňového rozsudku).\n16. V rámci podaného odvolania žalovaná medzi iným namietala, že v danom prípade išlo refinančný\núver, že taxatívne určenie položiek, ktoré sa použijú na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa\nsplácať úver (napr. čistý príjem, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb a pod.) boli do\nprávneho poriadku zavedené až od 01. januára 2017 (išlo v § 7 o nové odseky 15, 19 až 42), teda\ntáto úprava v čase uzavretia zmluvy o úvere neplatila. Na základe uvedeného bol potom prvostupňový\nzáver, že žalovaná mala v čase uzavretia zmluvy analyzovať aj osobný a domáci rozpočet žalobkyne\n(náklady na bývanie, stravu, lieky a pod.) nad rámec zákona účinného v rozhodnom čase. Navyše\nvyššie konkretizovaná novelizovaná úprava (§ 7 ods. 20) neplatila pri refinančných úveroch (§ 7 ods. 24\npísm. a)). Nekonanie veriteľa s odbornou starostlivosťou zákon sankcionoval (iba) stratou oprávnenia\npožadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru - prvostupňový súd tvrdil iné, pričom žalobkyňa\nz vlastnej iniciatívy uhradila celý úver. Až hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ bolo\nsankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, avšak za splnenia podmienky, že žalovaný\nneskúmal bonitu žalobkyne bez akýchkoľvek údajov o jej príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave alebo\nbez prihliadnutia na údaje zo SRBI. Žalovaná v závere zhrnula, na ktoré otázky sa jej nedostalo odpovedi\n(zhodné s uvedeným v bode 4.1., pozn.).\n17. Odvolací súd na odvolacie námietky v podstate nereagoval. Iba (bez ďalšieho zmysluplného) uviedol,\nže „nemôže obstáť odvolacia námietka žalovaného, že záver súdu prvej inštancie o hrubom porušení\npovinností žalovaného...\", všeobecne a bez kontextu na ZoSÚ účinný v rozhodnom čase interpretoval\nbonitu klienta a jej hodnotenie, únijnú judikatúru a odbornú starostlivosť (konkrétne pozri bod 3.2.). V\nrámci potreby skúmania bonity odvolací súd osobitne uvádzal výdavky klienta, bežné mesačné výdavky\nsúvisiace s domácnosťou, celkový objem výdavkov, overenie výšky čistého mesačného príjmu, výdavky\nna živobytie, prípadné dlhy na poistení, daniach a podobne, celkové mesačné výdavky žalobkyne;\nnebolo preto možné konštatovať, že zo strany žalovanej sa jednalo o konanie s odbornou starostlivosťou,\nuzavrel odvolací súd.\n18. Najvyšší súd predostiera, že odvolací (ani prvostupňový) súd zatiaľ právne konformným spôsobom\nneinterpretoval relevantnú právnu úpravu ZoSÚ (účinnú v čase uzavretia zmluvy o úvere), hoci na\nstrane druhej prvostupňový súd vo všeobecnosti práve na ňu poukazoval. Odvolací súd na uvedené\ndiskrepancie vo svojom ostatnom rozhodnutí ani nereagoval, hoci žalovaná na tento nedostatok\nexplicitne poukazovala v rámci podaného odvolania. Je nepochybné, že žalovanou v odvolaní nastolené\notázky, súvisiace s potrebou aplikácie rozhodnej právnej úpravy (a nie úprav neskorších) mali/mohli\nmať relevantný význam aj pri samotnom rozhodovaní. Rovnako tak v tomto ohľade mali potom svoj\nvýznam aj ďalšie žalovanou nastolené otázky (i) z akého právneho predpisu (právnej normy), účinného v\nčase uzatvárania zmluvy o úvere, vyplývala žalovanej povinnosť analyzovať osobný a domáci rozpočet\nžalobkyne, (ii) ako mala žalovaná postupovať, aby zistila a overila tzv. bežné výdavky na bývanie, stravu,\ndomácnosť a pod. (najmä ak ich neupresnila ani žalobkyňa v žiadosti ..., (iii) aký pomer medzi príjmami\na výdavkami spotrebiteľa možno označiť za akceptovateľný, (iv) v čom konkrétne malo spočívať hrubé\nporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ (ktoré naďalej odmietame), osobitne ak žalovaná skúmala\nbonitu žalobkyne s prihliadnutím na údaje vyplývajúce z jej žiadosti a údaje zo SRBI. Odvolací súd sa\ntaktiež vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že v tomto prípade išlo o refinančný úver. Relevantná\nprávna úprava vzťahujúca sa k veci bola:\n18.1. Podľa § 1 ods. 6 ZoSÚ ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa\nvyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere,\nktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému\nsúdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1\naž 3 <Z.>, § 4 ods. 5 <Z.>, § 5 <Z.>, § 6 <Z.l>, § 8 <Z.>, § 9 ods. 1 <hI.> a ods. 2 písm. a) až l) <Z.>\na o) <Z.> a t) <Z.>, ods. 4 <Z.> a 6 až 8 <Z.>, § 11 <Z.>, § 12 <Z.>, § 14 <Z.l>, § 16 <Z.>, § 18 až 23\n<hI.> a § 25 až 27 <Z.> (§ 7 sa na novú zmluvu nevzťahuje, pozn. NS).\n\n18.2. Podľa § 7 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou\ntejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou\nschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa\nposkytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel\nspotrebiteľského úveru (ods. 1). Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,\npresné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver;\ntým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za\npodmienok ustanovených osobitným zákonom.17 (ods. 2). Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní\nspotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať\nspotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;\nvynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať (ods. 15). Vynaložením\nodbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ\na) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 <Z.>\na <Z.>, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o\nspotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) <Z.>, banka, zahraničná banka a pobočka\nzahraničnej banky,17a posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na\núdaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa\nrovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a) <Z.>, ktorí\nsú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a <Z.>, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných\nbánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ods. 16).\n18.3. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <Z.>, nie je\noprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého\nporušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <Z.> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé\nporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <Z.> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom\nbez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia\nna údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver.\n19. Podľa názoru dovolacieho súdu sa v prejednávanej veci vyskytli závažné nedostatky v\nargumentácii, vedúce (nateraz) k neakceptovateľnosti prijatých záverov (skutkových aj právnych) v\nrozsudku odvolacieho súdu. Odvolací súd nezaujal relevantné stanovisko k zásadnej argumentácii\nžalovanej premietnutej aj do tej odvolacej, podľa ktorej prvoinštančný súd nesprávne vyvodil hrubé\nporušenie povinnosti veriteľa konať s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru (v\ndôsledku nepostupovania podľa relevantnej právnej úpravy rozhodnej v čase uzavretia zmluvy,\nnezohľadnenia charakteru refinančného úveru s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 6 ZoSÚ, nesprávnej\ninterpretácie následkov nekonania s odbornou starostlivosťou podľa právnej úpravy v rozhodnom čase,\nnedostatočného vysvetlenia vytýkaného hrubého porušenia povinností, resp. vytýkania atribútov - pri\nskúmaní bonity klienta - do právnej úpravy vnesených až v neskoršom čase).\n20. Ak odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaujme k podstatným argumentom sporovej\nstrany dostatočné stanovisko, je toto odôvodnenie nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné,\nčo vylučuje akýkoľvek iný záver dovolacieho súdu než ten, že v tomto prípade došlo k zaťaženiu konania\npred odvolacím súdom tvrdenou zmätočnostnou vadou podľa § 420 písm. f) CSP a dovolanie je z\ntohto dôvodu nielen prípustné, ale tiež dôvodné. Absencia vysporiadania sa odvolacieho súdu v jeho\nrozsudku s takými odvolacími námietkami, ktoré bez ďalšieho nejde označiť za nepodstatné, resp. ak\naj pre prípad ich naozajstnej nepodstatnosti chýba argumentácia spôsobilá presvedčiť, prečo je to tak,\nje totiž tak závažným nedostatkom rozhodnutia (a zásahu do procesných práv strany sporu), ktorého\nintenzita zakladá porušenie práva na spravodlivý súdny proces (obdobne napr. sp. zn. 6Cdo/232/2020,\n7Cdo/154/2023).\n21. Najvyšší súd v danom prípade pripomína, že súdy musia nielen rešpektovať právo, ale aj jeho\nvýklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Spravodlivosť musí byť vždy prítomná v\nprocese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo ako hodnotový činiteľ. Pre hľadanie práva je vždy\nnevyhnutné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na\nskutkových zisteniach. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť komplikované a netypické,\nčo však nezbavuje súdy z povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie sporu.\n\n22. Vzhľadom na žalovanou dôvodne vytýkané vady zmätočnosti a tým dôvodnosť dovolacieho dôvodu\nv zmysle § 420 písm. f) CSP (bod 4.1.), dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie je prípustné a zároveň\ndôvodné a preto už bez potreby zaoberania sa s ďalšími dovolacími dôvodmi (§ 421 ods. 1 písm. b)\nCSP) rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Napriek\nuvedenému sa javí byť vhodné, aby odvolací súd v rámci nového rozhodnutia primerane reagoval\n(aj) na ďalšie žalovanou v dovolaní nastolené právne pripomienky (pokiaľ budú príčinné k nosným\nprávnym dôvodom a pokiaľ doteraz nižšie súdy na ne nereagovali, pozn.), a to v záujme presvedčivosti\na jednoznačnosti svojho rozhodnutia.\n23. Najvyšší súd záverom zdôrazňuje, že dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je v\ndemokratickom právnom štáte základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. Iba ak je\nrozhodnutie súdu dostatočne, racionálne a presvedčivo odôvodnené, má verejná moc morálne právo\nvynucovať jeho rešpektovanie a adresáti rozhodnutia majú morálnu povinnosť ho rešpektovať. Ak súd\ntakto nedokáže odôvodniť svoje rozhodnutie, jeho rozhodnutie sa tým stáva neobhájiteľné, čomu je\npotrebné sa v ďalšom konaní vyvarovať.\n24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací\nsúd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak\nvráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách\npôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 454 ods. 3 CSP).\n25. Obiter dictum najvyšší súd dodáva, že v posudzovanom súdnom spore dovolací súd ruší v poradí\nuž tretie odvolacie rozhodnutie, v rámci ktorých rozhodnutí sa odvolací súd „pokúšal\" (zatiaľ) tromi\nprávnymi spôsobmi rozhodnúť v prospech žaloby. Žiada sa uviesť, že metóda pokusov a omylov svedčí\nskôr vedeckému bádaniu, ale nie sudcovskej aplikácii práva. Rovnako tak platí, že z úradnej povinnosti\nsúdu obstarať alebo zabezpečiť dôkaz, ktorý spotrebiteľ nenavrhol a zároveň ktorý bol nevyhnutný\npre rozhodnutie (§ 295 CSP) nevyplýva, že súd musí vykonávať ďalšie dokazovanie až dovtedy, kým\n„nenájde\" dôkaz podporujúci tvrdenie spotrebiteľa v spore. Takýto výklad úradnej povinnosti súdu celkom\nzrejme nevyplýva z ustanovenia § 295 CSP a navyše by nebol ani právne konformný (7Cdo/161/2019).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24CoCsp/1/2024", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "b4ebd0c8-1105-4be4-8c95-6b32599add38:9ae9df67-07bf-407b-a230-763c04375916", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8121208984.2", "spisova_znacka": "7Cdo/154/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/154/2023 z 30. 9. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-09-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8121208984.2"}, {"guid": "35e52422-c61a-4fbf-b51a-16a2223b5cb3:34cc68d5-a9bb-4cc0-bcc5-6ef166435ed2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:6119312740.1", "spisova_znacka": "24CoCsp/1/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoCsp/1/2024 z 10. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-06-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:6119312740.1"}], "citovane_v": [{"guid": "41bac7b0-ea04-4f03-89e9-466426501e22:2d2e4baa-ec1f-4f0c-9be5-010bad57e83e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2118202000.7", "spisova_znacka": "26CoCsp/45/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoCsp/45/2025 z 15. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-04-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2118202000.7"}]}