{"guid": "0f745e56-eb3f-4cca-b0d4-8763c94e67d4:43522ae2-b408-4a2f-879b-0c21ab4f7ed9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8122208931.1", "spisova_znacka": "4ObdoK/2/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4ObdoK/2/2025 z 30. 9. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2025, sp. zn. 4ObdoK/2/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:8122208931.1", "identifikacne_cislo": "8122208931", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Oddĺženie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-224", "nazov": "§ 224 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-224", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-224"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166g.odsek-1", "nazov": "§ 166g ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166g.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166g"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166g.odsek-2", "nazov": "§ 166g ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166g.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166g"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-224", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166g", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/43522ae2-b408-4a2f-879b-0c21ab4f7ed9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8122208931.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8122208931.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8122208931.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4ObdoK/2/2025\n8122208931\n30. 09. 2025\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2025:8122208931.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej\na členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivici Čelkovej, v spore žalobcu Prima banka Slovensko,\na.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného advokátskou kanceláriou\nSEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853186, proti\nžalovanému T. L., narodený XX. Y. XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX L. Ľ., zastúpeného advokátom\nJUDr. Mariánom Gelenekym, so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, o zrušenie oddlženia\npre nepoctivý zámer, konajúc o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n2Cob/81/2024-314 zo dňa 30. januára 2025, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nKonanie na súde prvej inštancie\n1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej tiež „prvoinštančný súd“), rozsudkom č. k.\n5Odi/6/2022-305 zo dňa 27. februára 2024, prvým výrokom zrušil oddlženie žalovaného, o ktorom bolo\nrozhodnuté uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 13. decembra 2019 vo veci vedenej pod sp.\nzn. 5OdK/863/2019 pre nepoctivý zámer. Druhým výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukázaním na ustanovenia § 3 ods. 2 veta\ntretia, § 166f ods. 1, 2, 4 a 5, § 166g ods. 1, ods. 2 písm. a), c), e), g) a h), ods. 3, 4, 5 a 6, § 167 ods. 2\npísm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“), § 306 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný\nzákonník (ďalej tiež len „ObchZ“), čl. 8 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len „CSP“), § 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 191 ods. 1, § 192 a § 215 ods. 1\nCSP. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vyplýva, že dňa 20. augusta 2009 právny predchodca\nžalobcu - spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s, IČO: 17 321 123 (do 14. februára 2013 podnikajúca pod\nobchodným menom VOLKSBANK Slovensko, a.s.) uzatvoril so spoločnosťou ST OMEGA s.r.o (ďalej tiež\n„úverový dlžník“), IČO: 31 702 791 zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol kontokorentný úver vo\nvýške 1.300.000,-- eur. Pohľadávka z úveru bola podľa § 303 ObchZ zabezpečená ručením žalovaného\na X. M. ako spoločníkmi a konateľmi úverového dlžníka. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 22.\njúla 2013 sp. zn. 1R/6/2013 bola povolená reštrukturalizácia úverového dlžníka, kde si žalobca prihlásil\npohľadávku vo výške 2.004.069,06 eura. Úverový dlžník podľa schváleného reštrukturalizačného plánu\nžalobcovi neplnil, v dôsledku čoho sa reštrukturalizačný plán stal v zmysle § 159 ZoKR voči žalobcovi vo\nvzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinný. Dňa 8. januára 2016 bolo reštrukturalizačné konanie zastavené\na na majetok úverového dlžníka bol vyhlásený konkurz, kde si žalobca prihlásil pohľadávku v celkovej\n\nvýške 2.357.775,66 eura, ktorá nebola popretá. Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaný a X. M.,\nevidentne motivovaní hroziacim postihom zo strany Sberbank Slovensko, a.s., vymožením pohľadávky\nv exekučnom konaní a neúspešným pokusom o reštrukturalizáciu spoločnosti ST OMEGA s.r.o, začali\nprevádzať svoj majetok na blízke osoby. Sberbank Slovensko, a.s. podala odporovaciu žalobu, ktorej\nOkresný súd Stará Ľubovňa vyhovel rozsudkom zo dňa 2. mája 2017, č. k. 2C/253/2014-308, ktorý bol\npotvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 12. decembra 2017, sp. zn. 1Co/28/2017. V\nzmysle týchto rozsudkov sa stala darovacia zmluva, uzavretá dňa 19. decembra 2012, ktorou žalovaný\npreviedol na svoje dcéry PaedDr. U. H. a Ing. V. E. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom\núzemí L. Ľ., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom L. Ľ., a to pozemok:\nzastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXXX o výmere 603 m2, stavba: rodinný dom súp. č.\nXXX, postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX, voči žalobcovi neúčinná. Žalovaný darovacou zmluvou\npreviedol na svoju dcéru Ing. V. E. aj spoluvlastnícky podiel na ďalších nehnuteľnostiach; žalobca\naj v tomto prípade podal odporovaciu žalobu, ktorej Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č.\nk. 5C/163/2014-411 z 24. septembra 2020 vyhovel, no v odvolacom konaní bola žaloba zamietnutá\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/5/2021 z 27. januára 2022, avšak výlučne pre údajnú\nneexistenciu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a v celom konaní nebol spochybnený ukracujúci úmysel\na nepoctivý zámer žalovaného a jeho dcéry pri uzatváraní darovacej zmluvy.\n3. Po tom, čo bolo voči dlžníkovi zastavené reštrukturalizačné konanie a na jeho majetok bol vyhlásený\nkonkurz, si Sberbank Slovensko, a.s. uplatnila voči ručiteľom T. L. a X. M. splatnú pohľadávku v časti\n30.000,-- eur prostredníctvom upomínacieho súdu. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným\nrozkazom dňa 5. júna 2017 sp. zn. 3Up/62/2017 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti\nplatobnému rozkazu podali žalovaní odpor, na základe čoho bol platobný rozkaz zrušený a vec bola\npostúpená Okresnému súdu Stará Ľubovňa. Dňa 1. augusta 2017 bola Sberbank Slovensko, a.s.\nvymazaná z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I a nástupníckou spoločnosťou sa stala\nPrima banka Slovensko, a.s. Okresný súd Stará Ľubovňa rozhodol o žalobe rozsudkom z 5. novembra\n2019, č. k. 6Csp/205/2017-206 tak, že zaviazal žalovaného a X. M. zaplatiť žalobcovi 30.000,- eur;\noznačený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 20CoCsp/2/2020-235 z\n26. novembra 2020. Na základe návrhu žalovaného bol uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.\n5OdK/863/2019 zo dňa 13. decembra 2019 vyhlásený konkurz na majetok žalovaného. Žalovaný bol\ntýmto uznesením zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v\nakom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Žalobca si do konkurzu\nprihlásil pohľadávku 1.758.654,51 eura, ktorá bola správcom zistená a nebola nikým popretá. Približne v\nrovnakom čase ako žalovaný, podala návrh na vyhlásenie konkurzu aj X. M. a bola oddlžená uznesením\nOkresného súdu Prešov sp. zn. 4OdK/25/2019 z 25. novembra 2019.\n4. Súd prvej inštancie v konaní skúmal splnenie procesných podmienok, či žalobca má oprávnenie na\npodanie návrhu na zrušenie oddlženia na základe ustanovenia § 166f ods. 1 ZoKR. Pri posudzovaní\nskutočnosti, či je žalobca veriteľom, ktorý bol dotknutý oddlžením, a teda či je aktívne legitimovaným\nna podanie žaloby na zrušenie oddlženia, súd skúmal, či žalobcovi svedčí stav vyplývajúci z hmotného\npráva v konkurznom konaní, teda či je veriteľom, ktorého pohľadávka bola v konkurze riadne prihlásená\na správcom zistená. Súd poukazom na § 32 ods. 4 ZoKR uviedol, že uplynutím lehoty na popieranie\npohľadávok sa všetky prihlásené pohľadávky v rozsahu, v akom neboli správcom popreté (bez ohľadu na\nskutočnosti, ktoré vyšli najavo dodatočne), považujú v konkurze zo zákona za zistené, teda nesporné a\nnie je ich možné úspešne spochybniť ani v prípadnom konaní na všeobecnom súde. Správca konkurznej\npodstaty v danom prípade potvrdil postavenie žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní v zistenom\nrozsahu a teda veriteľa, ktorý je oddlžením dotknutý, čo nemôžu zmeniť ani námietky žalovaného\nprodukované v rámci jeho procesnej obrany. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval\naktívnu legitimáciu žalobcu v konaní o zrušenie oddlženia.\n5. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či v danom prípade boli naplnené znaky konania dlžníka\ns nepoctivým zámerom posúdením okolností, z ktorých vznikla platobná neschopnosť dlžníka.\nKonštatoval, že žalovanému záväzok vznikol ako ručiteľský tým, že v čase jeho vzniku žalovaný pracoval\nvo vedúcej funkcii ako konateľ spoločnosti ST OMEGA s.r.o. Z okolnosti, že žalovaný bol konateľom\ndokonca dvoch obchodných spoločností, súd usúdil, že žalovaný mal pravdepodobne príjem alebo\nmajetok, z ktorého bolo možné záväzok aspoň čiastočne vyporiadavať.\n\n6. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku následne vyplýva, že žalobca nepoctivý zámer žalovaného\npri oddlžení vyvodzoval z toho, že keď mu hrozil postih majetku pri vymáhaní pohľadávky, previedol\ndarovacími zmluvami nehnuteľnosti na blízke osoby a po celý čas hľadal zámienku na to, aby sa vyhol\nplneniu svojich povinností prameniacich z ručiteľského záväzku. Žalovaný sa bránil tvrdením, že v roku\n2012, kedy nehnuteľnosti daroval, nemohol tušiť, že bude prijatá právna úprava umožňujúca mu v roku\n2019 oddlžiť sa, navyše spoločnosť ST OMEGA s.r.o., ktorá bola v tom čase hlavným dlžníkom, bola v\ndobrej finančnej kondícii. Vo vzťahu k obdobiu, ktoré sa má posudzovať na dopad správania sa dlžníka,\nsúd prvej inštancie poukázal na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd\nSR“, „najvyšší súd“ alebo „NS SR“) vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/35/2022 zo dňa 14. júna 2023,\nv nadväznosti na ktorý konštatoval, že obdobie posudzovania správania dlžníka spätne pred podaním\nnávrhu na oddlženie nie je ohraničené žiadnou zákonnou lehotou.\n7. Súd prvej inštancie neuveril tvrdeniu žalovaného, že jeho pohnútky pre darovanie nehnuteľnosti\nboli založené len na tom, že chcel zainteresovať dcéry do starostlivosti o nehnuteľnosti; poukázal na\nodôvodnenie rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2C/253/2014 z 2. mája 2017, potvrdené\nodvolacím súdom, ktorým označený okresný súd určil, že darovacia zmluva je neúčinná. Uviedol ďalej,\nže žalovaný mal dôvod na podanie návrhu na oddlženie pre existenciu pohľadávky žalobcu, čo indikuje\núčelovosť jeho konania s cieľom zbaviť sa vymáhateľnosti záväzku, keďže sa mu to nepodarilo v riadnych\nsúdnych konaniach. Žalovaným tvrdené poskytnutie finančných prostriedkov dcérou PaedDr. U. H. na\núhradu exekúcie po vyhlásení konkurzu na žalovaného (ktorú skutočnosť potvrdila vo svojej svedeckej\nvýpovedi samotná dcéra), považoval prvoinštančný súd za pochopiteľnú okolnosť vzhľadom na to, že\nide o nehnuteľnosť, v ktorej žije dcéra žalovaného s rodinou ako aj samotný žalovaný s manželkou. Za\nnepochybné súd mal, že aj tým, že žalovanému poskytla jeho dcéra finančné prostriedky, deklaroval\nsnahu zrejme zvrátiť aj konanie o zrušenie oddlženia.\n8. Nepoctivý zámer žalovaného prvoinštančný súd vyvodzoval z toho, že v čase podania návrhu\nžalovaný musel vedieť o úspešnosti žalobcu v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu vedeného\nna Okresnom súde Stará Ľubovňa, pričom následne zvolil cestu využiť inštitút osobného oddlženia, a\nteda, že žalovaný účelovo podal návrh na oddlženie, aby sa zbavil dlhu voči žalobcovi, pričom skreslil\nopis svojich životných skúseností z podnikateľského prostredia spoločností, v ktorých bol spoločníkom\na konateľom.\n9. Súd prvej inštancie uviedol, že výpočet dôvodov nepoctivého zámeru v § 166g ods. 2 ZoKR je len\ndemonštratívny a na základe individuálnych okolností každého prípadu je ponechané na úvahe súdu\nďalšie právne a skutkové vymedzenie. Súd mal za to, že konanie žalovaného jednoznačne napĺňa pojem\nnepoctivého zámeru podľa ZoKR, primerane poukazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „Ústavný súd SR“ alebo „ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 570/2016 z 10. januára 2017.\n10. Zhrnúc vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel z dôvodu, že žalobca preukázal\naktívnu legitimáciu na podanie žaloby tým, že je veriteľom nepopretej pohľadávky v konkurze, ktorá sa\nzo zákona považuje za zistenú, zároveň žalobca preukázal nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení.\nŽalovaný naopak nepreukázal poctivý zámer; v otázke posudzovania poctivého zámeru žalovaného\nprvoinštančný súd posudzoval, či žalovaný uskutočnil odporovateľné právne úkony a zároveň, či mal\núprimnú snahu svoj záväzok riešiť.\n11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP a aplikujúc ustanovenie §\n255 CSP priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech.\nKonanie na odvolacom súde\n12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa §\n365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“)\nrozsudkom č. k. 2Cob/81/2024-314 z 30. januára 2025, ktorým napadnutý rozsudok podľa § 387 ods.\n1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n13. Stotožňujúc sa so závermi súdu prvej inštancie spočívajúcimi v preukázaní aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu na podanie žaloby a nepoctivého zámeru žalovaného pri oddlžení, odvolací súd na\ndoplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k odvolaniu žalovaného a k podstatným\ntvrdeniam strán sporu, uviedol svoju nasledovnú argumentáciu:\n\n14. Za nesprávny vyhodnotil názor prezentovaný žalovaným, že správanie žalovaného za účelom\nskúmania, či z jeho strany došlo k nepoctivému zámeru podľa § 166g ods. 2 ZoKR, možno skúmať až od\nnadobudnutia účinnosti zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa mení ZoKR (od 1. januára 2017). Aplikujúc\nlogický výklad na namietané ustanovenia ZoKR upravujúce nepoctivý zámer, ako i účel zákona, odvolací\nsúd zdôraznil, že pri posudzovaní nepoctivého zámeru musí súd vychádzať i z okolností, ktoré nastali\nešte pred zavedením tohto inštitútu. Uviedol, že ide o ex post kontrolu poctivého zámeru dlžníka, ktorú\nmôže voči dlžníkovi iniciovať v zásade každý veriteľ dotknutý oddlžením. Ak sa do oddlženia žalovaný\ndostal na základe rozhodnutia vydaného súdom v konaní o oddlžení začatom po 1. marci 2017 podľa\nustanovení zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o konkurze a reštrukturalizácii, je\npotrebné na zrušenie tohto oddlženia v konaní podľa § 166f ZoKR aplikovať aj ustanovenie § 166g\nZoKR, zavedené touto novelou, a to s poukazom na prechodné a záverečné ustanovenie v § 206f ZoKR,\npričom posudzovanie správania sa dlžníka definovaného v § 166g ods. 2 písm. e), g), h) ZoKR v konaní\no zrušení oddlženia podľa § 166f ZoKR nie je pred podaním návrhu na oddlženie spätne do minulosti\nčasovo ohraničené, teda môže sa posudzovať aj správanie dlžníka v čase pred účinnosťou tejto novely.\n15. Podľa odvolacieho súdu možno skúmať spätne celé obdobie správania sa dlžníka pred podaním\nnávrhu na oddlžovacie konanie bez obmedzenia a po jeho podaní za predpokladu, že konkrétne\nsprávanie dlžníka v tomto období veriteľ namieta a preukazuje. Toto správanie je nutné posúdiť vo\nvšetkých súvislostiach s dopadom na záver, z ktorého možno vyvodiť, že nemal úprimnú snahu riešiť\nsvoj dlh/dlhy voči dotknutému veriteľovi v medziach svojich schopností a možností (napr. mal snahu\npoškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť iného veriteľa). Odvolací súd konštatoval, že počas celého\nobdobia do podania návrhu na oddlženie nevyvinul žiadnu úprimnú snahu uspokojiť svoj dlh a nevyvinul\nju ani počas konania o oddlžení. Ani podľa odvolacieho súdu za takúto snahu nemožno považovať\nčiastočné plnenie pre žalobcu ako veriteľa až po podaní návrhu na oddlženie, ktoré bolo realizované až\nhrozbou straty vlastníckeho práva v dôsledku vedenej exekúcie, tak ako to správne uviedol súd prvej\ninštancie. Konštatujúc uvedené, odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením nepoctivého zámeru\nžalovaného zo strany súdu prvej inštancie, a to tak pred podaním návrhu na oddlžovacie konanie, ako\naj po jeho podaní.\n16. Poukázaním na žalobcom predložené rozhodnutia všeobecných súdov odvolací súd uviedol, že\nžalovaný realizoval bezodplatný prevod majetku na blízke osoby, ktorý bol následne vyhodnotený ako\nukracujúci právny úkon, ktorého jednou z podmienok je aj to, že majetok dlžníka nepostačuje na\nuspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý podal žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu.\n17. Vo vzťahu k posudzovaniu správania ako nepoctivého podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR odvolací\nsúd zdôraznil, že ak dlžník ako fyzická osoba prevedie bezodplatne svoj majetok významný pre možné\nuspokojenie veriteľa na blízku osobu (dcéru), možno toto správanie pričítať dlžníkovi ako správanie s\nnepoctivým zámerom, keďže takýmto úkonom dochádza k poškodeniu veriteľa v možnosti uspokojenia\njeho pohľadávky. Uviedol ďalej, že konanie dlžníka, ktorý je zároveň štatutárny orgán úverového dlžníka,\nnapĺňa kritériá v § 166g ods. 3 ZoKR, ktoré vykazuje známky premysleného a účelového konania v snahe\noddialiť uhradenie pohľadávky veriteľa; takéto správanie sa dlžníka nepredstavuje správanie s poctivým\nzámerom, naopak, ide o správanie sa s nepoctivým zámerom so snahou poškodiť svojho veriteľa. V\nposudzovanom prípade, ak dlžník neuhrádza dlh veriteľa ani len čiastočne, hoci je v situácii, že by tento\ndlh veriteľovi uhradiť mohol, čo i len čiastočne alebo si privodil úmyselne ekonomický a majetkový stav,\nv ktorom dlh tohto veriteľa uhradiť nemôže, teda na jeho strane nie sú dané objektívne a vážne dôvody\nna neuhradenie dlhu konkrétnemu veriteľovi, takéto správanie sa posudzuje ako nepoctivé podľa § 166g\nods. 2 písm. h) ZKR v snahe poškodiť veriteľa.\n18. Za irelevantné považoval odvolací súd preukazovanie poctivého zámeru žalovaného odkazom na\njeho spoluprácu so správcom, keďže uvedené predstavuje jednu z naplnenia formálnych podmienok\npre vyhlásenie konkurzu. Tým, že žalovaný poskytol správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, si len\nsplnil svoju povinnosť podľa § 167 ods. 2 ZoKR, čo samo osebe poctivý zámer pri podaní návrhu na\noddlženie nepreukazuje.\n19. Za nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že v jednom\nz konaní o odporovateľnosť právneho úkonu bola žaloba žalobcu zamietnutá. Odvolací súd poukazom\nna odôvodnenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/5/2021 uviedol, že žaloba žalobcu bola\n\nzamietnutá iba z dôvodu, že súd vyložil ako „vymáhateľnú pohľadávku“ veriteľa takú, ktorá bola priznaná\nvykonateľným rozhodnutím, čo nezodpovedá ustálenej judikatúre najvyšších súdnych autorít, podľa\nktorej vymáhateľná pohľadávka v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú\nmožno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní a nie až vykonateľná pohľadávka (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo 17. mája 2022).\n20. Za nepresvedčivé sa odvolaciemu súdu javilo aj poukázanie žalovaného na dobrú finančnú kondíciu\núverového dlžníka; vo vzťahu k tomuto tvrdeniu odvolací súd uviedol, že žalovaný ako štatutárny orgán\nspoločnosti podal návrh na reštrukturalizáciu úverového dlžníka, ten však schválený reštrukturalizačný\nplán neplnil a napokon skončil v konkurze, čo preukazuje stav úpadku úverového dlžníka, ktorý nebol\nschopný splácať pohľadávky veriteľov, vrátane žalobcu.\n21. Odvolací súd sa ďalej stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý prihliadal na žalovaného\nprísnejšie cez ustanovenie § 166g ods. 3 ZoKR, keďže samotná skutočnosť, že žalovaný bol v čase\npodania návrhu na oddlženie blízko dôchodkového veku, nemá pri posudzovaní nepoctivosti zámeru\nžalovaného najpodstatnejší význam a konanie žalovaného je nevyhnutné posudzovať ako celok.\n22. Naopak, odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o nepreskúmateľnosti prvoinštančného\nrozsudku; uviedol, že tento obsahuje zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie.\nUviedol ďalej, že súd nie je striktne viazaný predbežným právnym posúdením veci, keďže opak by\nviedol k absurdným dôsledkom, k deformovaniu rozhodovacieho procesu a k negovaniu dokazovania v\nsúdnom spise. Za irelevantný odvolací súd vyhodnotil poukaz žalovaného na súdne rozhodnutie v spore\nvedenom pod sp. zn. 2Odi/5/2022 o zrušenie oddlženia X. M., v ktorom konaní bola žaloba žalobcu\nzamietnutá, a to jednak z dôvodu, že v spore nejde o totožný subjekt so subjektom žalovaného, v\npredmetnom spore sa posudzoval poctivý zámer X. M. na základe tam ustálených skutkových tvrdení\na nie na základe skutkového stavu vyplývajúceho z tohto sporu; v neposlednom rade odvolací súd\npoukázal na to, že označený spor nie je ani právoplatne skončený, nakoľko bude podrobený odvolaciemu\nprieskumu.\n23. Napokon k námietke žalovaného o nevykonaní dokazovania pripojením konkurzného spisu\núverového dlžníka sp. zn. 2R/1/2015, opäť sa stotožňujúc s postupom súdu prvej inštancie, ktorý\nnavrhnutý dôkaz nevykonal s poukazom na hospodárnosť konania (§ 153 CSP), aj odvolací súd uviedol,\nže žalovanému nič nebránilo, aby takýto návrh na dokazovanie uplatnil už skôr. Stotožnil sa aj s\ntvrdením žalobcu o tom, že žalovaný ako štatutárny orgán úverového dlžníka mal k obsahu tohto\nspisu prístup, a teda nič mu nebránilo včas v konaní predložiť podľa neho rozhodné listinné dôkazy,\nktoré napokon ani bližšie nešpecifikoval; zdôraznil, že nepostačuje len odkaz na celý súdny spis, ale\nje potrebné označiť konkrétny dôkaz, ktorý sa navrhuje vykonať. Odvolací súd takéto dokazovanie\npovažoval za neúčelné a nadbytočné, keďže konkurzné konanie na úverového dlžníka stále prebieha,\na teda sa nedá ustáliť, v akej výške bude speňažená konkurzná podstata úpadcu a v akom rozsahu\ndôjde k uspokojeniu prihlásených konkurzných veriteľov, vrátane žalobcu. Z uvedeného dôvodu tvrdenia\nžalovaného nedisponujú vypovedacou hodnotou, preto ani odvolací súd nevyhovel návrhu žalovaného\nna vykonanie takéhoto dokazovania v odvolacom konaní. Záverom odvolací súd pripomenul, že možnosť\nžalovaného zbaviť sa časti svojich starých dlhov tak, ako ich ponúka oddlženie, má poskytnúť šancu\nzačať znovu a bez dlhov len poctivému dlžníkovi.\n24. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd konštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku, keďže\nskutočnosti uvedené v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov,\nku ktorým dospel súd prvej inštancie. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396\nods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a ich plnú náhradu priznal úspešnému žalobcovi.\nDovolanie žalovaného\n25. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil\nustanovením § 420 písm. f) CSP. V odôvodnení dovolania žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje\ns názorom odvolacieho súdu uvedeným v bode 40. napadnutého rozhodnutia, v ktorom odvolací\nsúd uviedol, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument\nvznesený v spore, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá vyžadované vyššími\nsúdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia a že súd prvej inštancie\n\nv dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vyvodil správne právne závery. Svoj nesúhlas odôvodnil\nargumentáciou, že odvolací súd v bodoch 41. až 48. uviedol len citáciu ustanovení zákona č. 7/2005\nZ. z. a v bode 49. konštatoval, že žalovaný uskutočnil pred oddlžením odporovateľné právne úkony, čo\nbolo právoplatne určené v konaní Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/253/2014, a teda z jeho\nsprávania pred podaním návrhu na oddlženie možno usudzovať, že mal snahu poškodiť žalobcu ako\nsvojho veriteľa. Tiež konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že mal úprimnú snahu svoj záväzok riešiť,\nkeďže čiastočné plnenie pre žalobcu ako veriteľa bolo realizované až hrozbou straty vlastníckeho práva\nv dôsledku vedenej exekúcie.\n26. Žalovaný ďalej argumentoval, že odvolací súd nerozlišoval časové obdobia, keď v čase prevodu\nnehnuteľností v decembri 2012, bola spoločnosť ST OMEGA v dobrej finančnej kondícii, a teda tu nebola\nžiadna zákonná prekážka na uskutočnenie prevodu nehnuteľností zo žalovaného na manželku a dcéry.\nUvedené vyplýva aj z konkurzného spisu sp. zn. 2R/1/2015. Nesúhlasí preto s tvrdením odvolacieho\nsúdu uvedeného v bode 57. napadnutého rozhodnutia, kde uviedol, že poukaz žalovaného na dobrú\nfinančnú kondíciu úverového dlžníka znie nepresvedčivo. Namietol, že odvolací súd nerozlišoval\njednotlivé časové obdobia existencie menovanej spoločnosti a s tým spojenú jej finančnú situáciu.\nJe pravdou, že uvedená spoločnosť bola v reštrukturalizačnom konaní a keďže sa jej nepodarilo\nplniť schválený a potvrdený reštrukturalizačný plán, bol na jej majetok následne vyhlásený konkurz;\nžalovaný však zdôraznil, že prevod nehnuteľností bol vykonaný ešte v čase pred podaním návrhu na\nreštrukturalizáciu, keď bola spoločnosť v dobrej kondícii.\n27. Odvolaciemu súdu žalovaný ďalej vytkol, že z jeho rozhodnutia nevyplýva, ako dospel k záveru, že\nžalovaný nepreukázal, že mal úprimnú snahu svoj záväzok riešiť, keďže čiastočné plnenie pre žalobcu\nako veriteľa bolo realizované až hrozbou straty vlastníckeho práva v dôsledku exekúcie. Uviedol, že\nnie je vlastníkom žiadneho majetku okrem obchodného podielu v obchodnej spoločnosti SR OMEGA\ns.r.o., tento riadne uviedol v zozname svojho majetku pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, je\nstarobným dôchodcom a nebolo v jeho možnostiach uhrádzať dobrovoľne svoj záväzok voči žalobcovi,\nvoči ktorému bol v konkurze neuspokojenom rozsahu oddlžený. Argumentoval, že exekúciu uhradila jeho\ndcéra ako vlastníčka nehnuteľnosti. Nesúhlasí teda so záverom súdu prvej inštancie, ani odvolacieho\nsúdu, že predmetnú exekúciu uhradil, keďže dostatočne preukázal pôvod peňažných prostriedkov v\nhotovosti, ktoré boli uhradené súdnemu exekútorovi. Považuje preto napadnuté rozhodnutie v tejto časti\nza nedostatočné, a teda nepreskúmateľné.\n28. Žalovaný vyslovil názor, že žaloba o zrušenie konkurzu pre nepoctivý zámer by bola dôvodná v\nprípade, ak by ako konateľ spoločnosti ST OMEGA s.r.o. v konkurze prevádzal, resp. sa snažil previesť\nmajetok spoločnosti a tak ukrátiť veriteľov. K uvedenému konaniu jeho osoby ako konateľa spoločnosti\nvšak nikdy nedošlo. Žalovaný tvrdí, že posledné tri roky pred vyhlásením konkurzu na majetok označenej\nspoločnosti nepoberal žiadnu mzdu z ani jednej zo spoločností, ktorých bol spoločníkom a konateľom,\naby ich nezaťažoval svojimi finančnými nárokmi. Poukázaním na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.\nzn. I. ÚS 303/2016 z 13. decembra 2016, ktorým ústavný súd pozastavil účinky vyhláseného konkurzu\nna majetok spoločnosti ST OMEGA s.r.o. v období od 4. mája 2016 do 3. marca 2017, žalovaný uviedol,\nže sa spolu s X.N. M. snažili získať investora pre projekt oživenia spoločnosti, čo sa však napokon\nnepodarilo. V uvedenom období však nevykonali žiadne také opatrenia, ktoré by viedli k zníženiu majetku\nmenovanej spoločnosti, naopak, všetky náklady na udržiavanie spoločnosti platili konatelia zo svojich\nfinančných prostriedkov, ktoré si následne uplatnili prihláškou do konkurzu spoločnosti.\n29. Žalovaný tiež namietol, že súd zamietol jeho návrh na vykonanie dôkazu pripojením spisu Okresného\nsúdu Prešov sp. zn. 2R/1/2015 s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania a na to, že konanie\nmá byť rozhodnuté na prvom pojednávaní. Tvrdí, že pokiaľ by súd spis bol pripojil, zistil by skutočnosti,\nktoré preukazujú jeho poctivý zámer; rovnako tvrdí, že vo veci bolo vykonaných viacero pojednávaní,\npočas ktorých súd vykonal aj neskôr navrhované dôkazy zo strany žalobcu. Keďže rovnaký záver v tomto\nsmere zaujal aj súd odvolací, žalovaný tvrdí, že súdy znemožnili jeho osobe uskutočňovanie procesných\npráv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\n30. Žalovaný sa nestotožnil so záverom odvolacieho súdu v bode 59. jeho rozsudku, týkajúcim sa\nnepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie, keď uviedol, že ide nanajvýš o drobné pisárske\nchyby. Takýto názor odvolacieho súdu považuje žalovaný za rozporný s judikatúrou ESĽP a najvyššieho\n\nsúdu citovanou v dovolaní, týkajúcou sa potreby náležitého odôvodňovania rozhodnutí a práva na\nspravodlivý súdny proces.\n31. Napokon sa žalovaný výrazne ohradil voči záveru odvolacieho súdu v bode 63. napadnutého\nrozsudku, v ktorom ho súd označil za nepoctivého dlžníka; žalovaný tvrdí, že ide o subjektívne vyjadrenie\nodvolacieho súdu, ktorým žalovanému určil postavenie nepoctivého dlžníka a zákon zneužívajúcej\nosoby, ktoré tvrdenie nekorešponduje so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré žalovaný produkoval v konaní\npred súdom prvej inštancie.\n32. Vzhľadom na uvedenú dovolaciu argumentáciu považuje žalovaný napadnuté rozhodnutie a jeho\nodôvodnenie za arbitrárne a nepreskúmateľné, z dôvodu ktorého navrhol, aby dovolací súd napadnuté\nrozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\nVyjadrenie žalobcu k dovolaniu\n33. K dovolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním na č. l. 366 - 367 spisu, v ktorom\nuviedol, že žalovaný v dovolacej argumentácii smeroval ku skutkovým zisteniam súdov nižších inštancií;\nv tejto súvislosti pripomenul, že dovolací súd je súdom právnym a nie skutkovým. Podľa žalobcu\nneobstojí názor žalovaného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pretože odvolací\nsúd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a žalovanému jasne a zrozumiteľne odpovedal na všetky\nrelevantné námietky. Uviedol zároveň, že ani prípadné výrazné nedostatky odôvodnenia nemusia\npredstavovať zásah do základného práva na spravodlivý proces, ak by odstránenie tohto nedostatku\nnebolo spôsobilé ovplyvniť situáciu sporovej strany v jej prospech. Poukázal na názor ústavného\nsúdu vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 131/2017, podľa ktorého v sporoch, ktoré vykazujú isté\nznaky špekulatívnosti či účelovosti, musí súd osobitným spôsobom pristupovať aj k otázkam prípadnej\nformálno-právnej nedokonalosti napadnutých rozhodnutí. Poukazom na judikáty R 59/2023 a R 60/2023\nžalobca vyslovil, že dlžník zbavovaním sa majetku pred podaním návrhu na oddlženie poškodzuje\nveriteľa, preto jeho konanie nesie znaky nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR.\nŽalobca navrhol dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c) CSP odmietnuť, zároveň si uplatnil nárok\nna náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nKonanie na dovolacom súde\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nvčas sporová strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená\nadvokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443\nveta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok\nžalovaného je potrebné odmietnuť. V nasledujúcich bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie\nsvojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP):\n35. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nUvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n36. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti.\nZo zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa\ndovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti\ndovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP, a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby\n(okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody\na aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.\n37. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.\na) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolanie prípustné podľa § 420\n\nmožno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP).\n38. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný [§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. a) až c)\ncitovaného ustanovenia]. Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím\ndôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (viď § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať\nnedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. c) [resp. písm. f)]\nCSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania\na označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods.\n1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom,\ndovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 8. júna 2017).\n39. V posudzovanej veci žalovaný (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) prípustnosť dovolania vyvodzuje\nz ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n40. Kľúčovým pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle citovaného ustanovenia je predovšetkým\npojem „porušenie práva na spravodlivý proces“ so všetkými jeho obsahovými atribútmi a garanciami\nv zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu. Pod ním treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci najmä v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti). Pod pojmom „nesprávny procesný postup“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP v zmysle aktuálnej judikatúry ústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť\nalebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu\nplnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj\nabsenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť,\nči svojvoľnosť (nielen uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich\nna relevantné námietky a tvrdenia strán zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, viď napr. II. ÚS\n419/2021), nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž\noddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý\nfaktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a\njeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve\ncez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS\n120/2020 z 21. januára 2021, body 37. až 41.).\n41. Dôvodiac prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, dovolateľ odvolaciemu súdu vytkol\nnedostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutia namietajúc, že neposudzoval jednotlivé časové obdobia\nexistencie spoločnosti ST OMEGA s.r.o. a s tým spojenú finančnú situáciu spoločnosti, nezohľadniac tú\nokolnosť, že prevod nehnuteľností bol vykonaný ešte v čase pred podaním návrhu na reštrukturalizáciu,\nkeď bola spoločnosť v dobrej kondícii. Namietol ďalej nesprávnosť tvrdenia odvolacieho súdu o tom, že\nby mal žalovaný úprimnú snahu svoj záväzok riešiť, keďže čiastočné plnenie pre žalobcu ako veriteľa\nbolo realizované až hrozbou straty vlastníckeho práva v dôsledku vedenej exekúcie. Zároveň namietal\naj nevykonanie navrhnutého dôkazu súdom prvej inštancie, a to pripojením spisu 2R/1/2015 do konania.\nNapokon namietol spôsob vysporiadania sa odvolacieho súdu s jeho odvolacou námietkou týkajúcou\nsa nepreskúmateľnosti prvoinštančného rozsudku argumentujúc, že ide len o drobné pisárske chyby.\nTakéto odôvodnenie odvolacieho súdu považuje za rozporné s ustálenou judikatúrou ESĽP i najvyššieho\nsúdu.\n42. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2\nCSP, pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP. Odôvodnenie\n\nmá obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať\nodôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a\nmusí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia\nmusí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane\na právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho\ncelkovú presvedčivosť. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená právo na uvedenie „aspoň\nnejakých“ dôvodov, ale ide o právo na uvedenie dostatočných, logických a zrozumiteľných argumentov\nreagujúcich na relevantné tvrdenia a námietky strán sporu, vyhodnotenie dokazovania a vysvetlenie\nprečo prípadne v konaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a\nvysvetliť aj aplikáciu príslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho na rozhodovanú vec.\n43. V prípade odvolacieho rozhodnutia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Aj v tomto prípade sa však musí odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP\nv odôvodnení odvolacieho rozhodnutia vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní\n(odvolacími námietkami). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami\nstrán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP). Ak odôvodnenie odvolacieho súdu neobsahuje\nzrozumiteľnú a presvedčivú argumentáciu k vyššie uvedeným námietkam, nespĺňa atribúty riadneho\nodôvodnenia, čím porušuje právo na spravodlivý súdny proces.\n44. Dovolací súd po preskúmaní dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako aj rozsudku\nsúdu prvej inštancie, dospel k záveru, že tieto rozhodnutia vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie\nsúdnych rozhodnutí spĺňajú, pričom obe tieto rozhodnutia nemožno vnímať izolovane. Súd prvej\ninštancie, citujúc príslušné zákonné ustanovenia, ktoré na vec aplikoval, priorite vysvetlil teoretické\nvymedzenie pojmu poctivý zámer s dôrazom na jeho posudzovanie nie mechanicky, ale v závislosti od\nkonkrétnych okolností tohto prípadu, a teda s dôrazom na osobu konkrétneho dlžníka, jeho správanie a\njeho možnosti, či schopnosti. Následne, skúmajúc splnenie procesných podmienok konania o zrušenie\noddlženia, konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, následne, venujúc sa naplneniu znakov\nkonania dlžníka s nepoctivým zámerom, zameral sa na posúdenie okolností, z ktorých platobná\nneschopnosť dlžníka vznikla. Do úvahy vzal jednak okolnosť, že žalovaný bol konateľom a spoločníkom\nspoločnosti ST OMEGA s.r.o., z dôvodu ktorého posudzoval jeho osobu prísnejšie, na strane druhej\nvšak prihliadal na to, že v súčasnosti je žalovaný poberateľom starobného dôchodku. Súd prvej inštancie\nprihliadal ďalej na tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodňoval nepoctivý zámer žalovaného, za súčasného\nprihliadania na obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že v období darovania nehnuteľností v roku\n2012 nemohol tušiť o neskôr prijatej právnej úprave o oddlžení, ktorá mu umožnila oddlžiť sa v roku\n2019. Vo vzťahu k uvedenému súd prvej inštancie v bode 104. rozsudku konštatoval, že obdobie\nposudzovania správania dlžníka spätne pred podaním návrhu na oddlženie nie je ohraničené žiadnou\nzákonnou lehotou, vychádzajúc pritom z právnych záverov uvedených v rozsudkoch najvyššieho súdu\nsp. zn. 4Obdo/35/2022 zo 14. júna 2023 a sp. zn. 4Obdo/44/2022 z 2. augusta 2023, ktoré na vec\naplikoval. S prihliadnutím na uvedené, venujúc sa v ďalšom tvrdeným pohnútkam žalovaného, ktoré ho\nviedli k darovaniu nehnuteľností, ďalej dôvodu, ktorý mal žalovaný na podanie návrhu na oddlženie,\nžalobcom tvrdenej nedôveryhodnosti výpovede dcéry žalovaného, finančnej situácii spoločnosti ST\nOMEGA s.r.o., priebehu exekúcie po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného, súd prvej inštancie\nkonštatoval účelovosť konania jeho osoby pri podaní návrhu na oddlženie, z ktorého vyvodil záver o\nnepoctivom konaní žalovaného. Dovolací súd má za to, že súd prvej inštancie starostlivo posúdil všetky\nokolnosti konkrétnej veci, umožňujúce použitie ustanovenia § 166 g ods. 2 ZoKR a svoj postup svedčiaci\nv prospech jeho aplikácie jasne a zrozumiteľne vysvetlil.\n45. Dovolací súd neidentifikoval ani žiadne nedostatky odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré\nby boli spôsobilé vyvolať porušenie práva na spravodlivý proces. Tento v odôvodnení svojho rozhodnutia\nvysvetlil dôvody, pre ktoré sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožnil a na zdôraznenie jeho správnosti\ndoplnil aj dôvody vlastné, pre ktoré mal za to, že možno skúmať spätne celé obdobie správania\nsa dlžníka pred podaním návrhu na oddlžovacie konanie bez obmedzenia, ako aj po jeho podaní,\nzdôrazniac, že správanie dlžníka je nutné posudzovať vo všetkých súvislostiach s dopadom na záver, z\nktorého možno vyvodiť, že úprimnú snahu riešiť svoj dlh (resp. dlhy) voči veriteľovi v medziach svojich\nschopností a možností, nemal. Odvolací súd, venujúc sa darovacím zmluvám realizovaným žalovaným,\n\njeho postaveniu ako štatutárneho orgánu úverového dlžníka (spoločnosti ST OMEGA s.r.o.) i finančnej\nsituácii tejto spoločnosti, vyhodnotil právne posúdenie veci prvoinštančným súdom spočívajúce v závere\no nepoctivom zámere žalovaného, za správne. Dovolací súd zdôrazňuje, že hoci odvolací súd mohol\nuplatniť postup vyplývajúci z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP (viď bod 43. tohto uznesenia), svoje\nrozhodnutie potvrdzujúce rozsudok prvoinštančného súdu podrobne zdôvodnil, venujúc sa jednotlivo\nodvolacím námietkam žalovaného (body 55. až 62. odvolacieho rozsudku).\n45.1. Konkrétne vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného spočívajúcej v námietke o nevykonaní\ndokazovania pripojením spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 2R/1/2015, odvolací súd dostatočne\nvysvetlil, z akého dôvodu sa stotožnil s postupom prvoinštančného súdu, ktorý navrhnutý dôkaz\nnevykonal (bod 62. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Odvolací súd zdôraznil, že odkaz na celý\nsúdny spis nepostačuje, ale je potrebné označiť konkrétny listinný dôkaz, ktorý sa navrhuje vykonať;\nzdôraznil tiež, že žalovaný ako štatutárny orgán úverového dlžníka má k obsahu spisu prístup, a teda\nmal možnosť predložiť konkrétne listiny aj sám. Dodal, že navrhované dokazovanie považuje napriek\ntomu za neúčelné a nadbytočné, keďže konkurzné konanie na úverového dlžníka stále prebieha, teda\nsa nedá ustáliť v akej výške bude speňažená konkurzná podstata úpadcu a v akom rozsahu dôjde k\nuspokojeniu prihlásených konkurzných veriteľov, vrátane žalobcu.\n45.2. K námietke, že sa odvolací súd dostatočne nevysporiadal s argumentáciu žalovaného týkajúcou sa\nnepreskúmateľnosti odsekov 105. a 108. rozhodnutia súdu prvej inštancie, dovolací súd uvádza, že touto\nodvolacou námietkou sa odvolací súd zaoberal v bode 59. odôvodnenia svojho rozsudku; konkrétne vo\nvzťahu k odôvodneniu súdu prvej inštancie v znení „A teda musel počítať aj s opernou divou, že nejakú\nčasť pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní bude musieť zaplatiť.“ (bod 105. prvoinštančného\nrozsudku), ďalej v znení „....nakoľko jeho obranu a následne smerovala k na sa aktívnej legitimácie\nžalobcu v tomto konaní.“ (bod 108. prvoinštančného rozsudku), odvolací súd ustálil, že ide o chyby\nv písaní, keď z bodu 105. prvoinštančného rozsudku vyplýva konkrétna časť odôvodnenia rozsudku\nOkresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/253/2004 (ktorého znenie je súčasťou spisu) a z bodu\n108. vyplýva vyhodnotenie obrany žalovaného ako snahy o úspech v spore s poukazom na námietky\nnedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Tieto chyby v odôvodnení rozsudku súdu prvej\ninštancie podľa dovolacieho súdu nespôsobili nepreskúmateľnosť rozsudku ako celku, pričom odvolací\nsúd k uvedenému uviedol svoje stanovisko zrozumiteľne. Naviac, zrejmé chyby v písaní i počítaní, nielen\nv záhlaví a výroku rozsudku, ale i v odôvodnení súd môže v rozhodnutí opraviť kedykoľvek (§ 224 CSP).\n45.3. Napokon vo vzťahu k námietke žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že z napadnutého rozhodnutia\nnie je zrejmé, ako odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by mal úprimnú snahu\nsvoj záväzok riešiť, keďže čiastočné plnenie pre žalobcu ako veriteľa bolo realizované až hrozbou\nstraty vlastníckeho práva v dôsledku exekúcie, dovolací súd - posudzujúc odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia v celom jeho kontexte - zistil, že odvolací súd odôvodnil právny záver o nepreukázaní\núprimnej snahy žalovaného riešiť svoj záväzok s poukazom na ustanovenie § 166g ods. 1 ZoKR,\nupravujúce podmienky preukázania poctivého zámeru, súčasne s poukazom na ustanovenie § 166g\nods. 2 ZoKR, obsahujúce (demonštratívny) výpočet nepoctivého zámeru. K uvedenému záveru dospel\nodvolací súd na základe skutkového stavu zisteného v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré, ako\nuviedol, považoval za správne.\n46. Zhrnúc vyššie uvedené má dovolací súd za to, že žalovanému bola v prejednávanom prípade\nobrana jeho práv a oprávnených záujmov v rámci odvolacieho konania, ale aj prvoinštančného\nkonania, bezpochyby umožnená a s jeho odvolacími námietkami sa odvolací súd riadne vysporiadal.\nOdvolací súd sa rozsiahlo vysporiadal s dôvodmi smerujúcimi k posúdeniu poctivosti, resp. nepoctivosti\nzámeru žalovaného, súčasne dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje dostatočnú\nargumentáciu k relevantným odvolacím námietkam žalovaného, preto ho nie je možné považovať za\nnedostatočne odôvodnené či arbitrárne. Dovolací súd zdôrazňuje, že konania pred súdom prvej inštancie\na pred odvolacím súdom z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011), preto\nodôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane\n(napr. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09). Tento právny názor zahŕňa aj\npožiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného\nsúdu, ako aj súdu odvolacieho, prípadne aj dovolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného\nsúdneho konania. Dovolací súd napokon, súladne s judikatúrou ústavného súdu pripomína, že iba\nskutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru\n\no zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu/súdov (napr. I. ÚS 188/06). Nemožno totiž\nstotožňovať právo na súdnu ochranu s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a\nnámietok (sp. zn. II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010).\n47. Nad rámec vyššie uvedeného dovolací súd dodáva, že pri posudzovaní nepoctivého zámeru je\npotrebné sa sústrediť predovšetkým na ekonomické správanie sa dlžníka, a to pred podaním návrhu na\noddlžovacie konanie, ako aj po jeho podaní. Rozhodujúce je skutkové tvrdenie žalobcu - vymedzenie\nkonkrétneho správania sa žalovaného dlžníka v žalobe o zrušenie oddlženia. Pri posudzovaní veriteľom\nnamietaného správania sa dlžníka súd posúdi, či žalobcom namietnuté správanie dlžníka možno\nvyhodnotiť tak, že sa úmyselne privodil do platobnej neschopnosti, či cielene vyvolal svoju nemajetnosť\nalebo si z nedbanlivosti privodil zadlženie, a tak uhradiť dlh veriteľa nechcel alebo nemohol. Ako vyplýva z\nobsahu spisu, súd v posudzovanom prípade správanie žalovaného hodnotil vo svetle všetkých zistených\nokolností a posudzoval účel takéhoto správania sa žalovaného so záverom o jeho nepoctivom zámere.\nSprávnosť jeho právneho záveru o danej rozhodujúcej skutočnosti, však dovolací súd nepreskúmava,\npretože nesprávne právne posúdenie veci je možné v dovolacom konaní preskúmavať len na základe\nprípustného dovolania podaného z dôvodu § 421 ods. 1 CSP, ktorý však žalobca v dovolaní neuplatnil.\n48. Reagujúc osobitne na námietku dovolateľa ohľadne procesu dokazovania a zistených skutkových\nokolností, ku ktorým dospeli konajúce súdy a z posúdenia ktorých vychádzali pri právnom posúdení\nveci (keď žalovaný namietol napr. nepripojenie súdneho spisu 2R/1/2015, nesprávne posúdenie, resp.\nvyhodnotenie jeho úprimnej snahy svoj záväzok riešiť), považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť,\nže v prípade namietanej neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde\no nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci\nprocesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý\nby mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu vecí. Uvedené znamená, že\ndovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu) v\ndovolacom konaní súd nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním\nsa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej\ninštancie ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie\nskutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý\nje v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho ustálil odvolací súd a jeho prieskum\nskutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri\nprocese jeho zisťovania (I. ÚS 6/2018). Dovolací súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu zo 14.\noktóbra 2020 sp. zn. 9Cdo/209/2020, v zmysle ktorého (ani prípadné) nedostatočné zistenie skutkového\nstavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu\nnie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP.\nPri posudzovaní ústavnosti tohto právneho názoru nedospel ústavný súd (II. ÚS/465/2017) k záveru o\njeho ústavnej neudržateľnosti.\n49. Rovnako pre úplnosť vo vzťahu k bodu 62. odôvodnenia odvolacieho súdu, v ktorom nevykonanie\nžalovaným navrhnutého dôkazu odôvodnil hospodárnosťou konania, dovolací súd zdôrazňuje, že princíp\nhospodárnosti konania predstavuje jeden zo základných princípov zakotvených v Civilnom sporovom\nporiadku ako základnom procesnom predpise a je jedným z kľúčových ústavnoprávnych princípov\nriadneho fungovania justície. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a\nneprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Zmyslom tohto inštitútu je tzv. procesná ekonómia\nspočívajúca v efektívnom smerovaní konania k rýchlemu a spravodlivému rozhodnutiu vo veci samej.\nStanovisko odvolacieho súdu k námietke o nevykonaní dokazovania označeným súdnym spisom (viď\nbod 45.1. toho odôvodnenia) uvedené v napadnutom rozhodnutí je podľa dovolacieho súdu zrozumiteľné\na zodpovedá pravidlám navrhovania a vykonávania dôkazov v súdnom konaní ( kedy sa v procese\ndokazovania vyžaduje už vyššia aktivita strán sporu, ako to bolo podľa predchádzajúceho procesného\nkódexu), pričom postupom oboch súdov nižšej inštancie v procese dokazovania nedošlo k porušeniu\nspravodlivého súdneho procesu.\n\n50. Napokon reagujúc aj na námietku žalovaného, že odvolací súd nedostatočne vysvetlil tvrdenú\nnepreskúmateľnosť prvoinštančného rozsudku v bodoch 105. a 108., dovolací súd uvádza, že aj\nprípadná nezrozumiteľnosť odsekov (alebo časti odsekov, keď napr. namiesto „...alternatívou....“ súd\nuviedol „...opernou divou....“), nezakladá nezrozumiteľnosť odôvodnenia ako celku, pokiaľ dôvody\nprávnych záverov súdu sú zrejmé z kontextu celého rozhodnutia súdu.\n51. V závere vo vzťahu k podaniu žalovaného zo dňa 4. augusta 2025, doručeného dovolaciemu súdu\ncestou jeho právneho zástupcu, v prílohe ktorého zaslal rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako\nsúdu odvolacieho, potvrdzujúci rozsudok prvoinštančného Okresného súdu Prešov o zamietnutí žaloby\nžalobcu o zrušenie oddlženia X. M. pre nepoctivý zámer (ktorými rozhodnutiami dôvodí v prospech\ndovolania žalovaného), dovolací súd zdôrazňuje, že v tu prejednávanom spore a spore prejednávanom\nv konaní týkajúcom sa X. M., nejde o totožné subjekty (T. L. - X. M.), pričom poctivý zámer T. L. sa\nposudzoval na základe skutkového stavu ustáleného v tomto konaní, najmä s prihliadnutím na hodnotu\nním prevádzaných nehnuteľností, čo konštatoval samotný odvolací súd v bode 65. odvolacieho rozsudku\nvydaného v konaní týkajúcom sa X. M.. Naviac, nesprávne právne posúdenie veci by žalovaný v tomto\nkonaní mohol namietnuť len na základe dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, ktorý\ndovolací dôvod ale dovolateľ neuplatnil.\n52. S poukazom na všetky vyššie konštatované skutočnosti dovolací súd uzatvára, že v danom prípade\npostupom odvolacieho súdu nedošlo k vade v zmysle § 420 písm. f) CSP, ktorá by zakladala porušenie\npráva žalovaného na spravodlivý súdny proces. V preskúmavanej veci tak nebola splnená podmienka\nprípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP, preto dovolací súd dovolanie žalovaného v\nzmysle ustanovenia § 447 písm. c) CSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti\ndovolaním napadnutého rozhodnutia.\n53. Žalobca bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalovanému náhradu\ntrov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne\npodľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n54. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cob/81/2024", "guid": "4ba8cf2d-eb66-4975-a730-46cfaf8ceb0f:63a1e4ee-fcad-42cf-b6ca-d40b3770b70a", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}