{"guid": "11c5e1a6-dd78-423b-9fc0-1f26a1243a25:319f205a-2f57-4714-abc1-6489b2f934c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8121204423.1", "spisova_znacka": "5Cdo/159/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/159/2024 z 30. 9. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2025, sp. zn. 5Cdo/159/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:8121204423.1", "identifikacne_cislo": "8121204423", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/319f205a-2f57-4714-abc1-6489b2f934c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8121204423.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8121204423.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8121204423.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/159/2024\n8121204423\n30. 09. 2025\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2025:8121204423.1\n\nUznesenie\nZ. súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Mgr. V. F., narodenej XX. F. XXXX, Q. K., H. XXX/\nXX, zastúpenej advokátom JUDr. Mikulášom Buzgóm, Košice, Štúrova 20, proti žalovanej Slovenskej\nrepublike, v mene ktorej koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,\nBratislava, Špitálska 4, IČO: 00681156, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci s\npríslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/36/2021, o dovolaní žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. marca 2024 sp. zn. 5Co/22/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej voči žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 16. novembra\n2022 sp. zn. 20C/36/2021 konanie o zaplatenie 1.308,26 eura zastavil (I. výrok), žalobu o náhradu škody\nzamietol (II. výrok) a rozhodol, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu\n100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku\n(III. výrok). Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že prvá podmienka (nesprávny úradný\npostup) na preukázanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003\nZ. z.“) bola splnená, keď Inšpektorát práce Prešov nesprávne vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť na\nrozhodnutí o uložení pokuty a nepredložil odvolanie žalobkyne na rozhodnutie nadriadenému orgánu.\nZ rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/14/2018 z 28. februára 2019 vyplynulo, že na\nrozhodnutí Inšpektorátu práce Prešov zo 14. novembra 2016 č.k.: P: 202/2016-R, ktorým bola žalobkyni\nuložená pokuta 650 eur, bola vyznačená právoplatnosť dňom 10. decembra 2016 a vykonateľnosť 28.\ndecembra 2016, napriek tomu, že žalobkyňa sa v rozhodnom čase nezdržiavala v mieste doručovania.\nPreukázané ale nebolo splnenie druhej a tretej podmienky zodpovednosti za škodu (vznik škody a\npríčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody). Pokiaľ ide o náhradu škody\nspočívajúcu v námietkach proti exekúcii z 29. mája 2017, ktorú si žalobkyňa uplatnila vo výške 50,54\neura, okresný súd uviedol, že tieto predstavujú trovy exekúcie a majú byť uplatnené a uhradené v rámci\nexekučného konania. Krajský súd v Prešove uznesením z 01. marca 2022, č.k. 3CoE/79/2021-121\nzmenil uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa z 15. júna 2021, č.k. 2Er/98/2017-90 a povinnej\n(žalobkyni) priznal voči oprávnenému (Inšpektorát práce Prešov) nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 % a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. U žalobkyne k zmenšeniu majetku\nt.j. k vzniku škody nedošlo, keďže tieto jej boli priznané v exekučnom konaní. Vo vzťahu k škode\nspočívajúcej v odvolaní z 01. júna 2017 (jednorazová právna služba) vo výške 156,17 eura nebolo\nzrejmé, z čoho táto suma vyplynula, keďže právny zástupca v tej dobe žalobkyňu nezastupoval. Uvedené\nvyplýva z listu zo 07. mája 2018, keď až vtedy právny zástupca predložil plnomocenstvo. Žalobkyňa\nnepredložila doklad o tom, že jej takáto suma za odvolanie bola účtovaná a zároveň nepreukázala, že\nuvedenú sumu uhradila. Žalobkyni žiadna škoda za odvolanie vzniknúť ani nemohla, keďže sa jedná\n\no trovy správneho konania, pričom v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(Správny poriadok) trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník. K inej škode\nvo výške 11.129,50 eura okresný súd uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že škoda, ktorú\nnavyše žiadnym spôsobom nešpecifikovala a nepreukázala, bola v príčinnej súvislosti s nesprávnym\núradným postupom. Nie je zrejmé, ako nesprávne vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti na\nrozhodnutí o uložení pokuty a nepredloženie odvolania žalobkyne na rozhodnutie, malo spôsobiť\nzníženie funkčného platu, krátenie dovolenky, prípadne ukončenie pracovného vzťahu bez odchodného\na odstupného. Ak žalobkyňa poukazovala na list z 22. júna 2016, tak nepreukázala, v čom mal spočívať\nnesprávny úradný postup, keďže týmto listom inšpektorát práce žiadal údaje k osobe riaditeľky. V\nkonaní nebolo preukázané, aby predmetným listom došlo k strate rešpektu voči žalobkyni, čo by jej\nmalo spôsobiť škodu, pričom žalobkyňa k tomu nenavrhla žiadne dokazovanie. Čo sa týka nároku\nna nemajetkovú ujmu vo výške 30.000 eur, okresný súd mal za to, že žalobkyňa nepreukázala, že\nujma, ktorá jej mala byť spôsobená, bola v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. K\ntvrdenému napadnutiu žalobkyne p. P. (ku ktorému malo dôjsť po skončení kontroly 16. júna 2022)\nuviedol, že ide o zamestnankyňu školy a nie inšpektorátu práce, ktorého nesprávny postup žalobkyňa\nnamieta. Zodpovednosť štátu nebolo možné založiť ani žalobkyňou tvrdenou korešpondenciou p. P. s\ninšpektorátom práce. Okrem vyššie uvedeného žalobkyňa nepreukázala, že by došlo k tak závažnému\nzásahu do jej osobnostných práv, ktorý by odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa\nnepreukázala, že výkon kontroly predstavoval nesprávny úradný postup a že výkonom kontroly bolo\nzasiahnuté do jej osobnostných práv a bola jej spôsobená škoda. Námietky žalobkyne (bod 51 rozsudku)\nsa týkali formálnych nedostatkov, ktoré v konaní ani neboli preukázané. Vzhľadom na nepreukázanie\nnaplnenia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. okresný súd uplatnené nároky na náhradu majetkovej\nškody a na zaplatenie nemajetkovej ujmy zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v\nspojení s § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“) s poukazom na procesné zavinenie zastavenia konania žalobkyňou (späťvzatie žaloby\nv časti sumy 346,26 eura a sumy 962 eur) a úspech žalovanej vo zvyšnej časti.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 12. marca 2024\nsp. zn. 5Co/22/2023 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. okrem výroku I. o\nzastavení konania o zaplatenie 1.308,26 eura a priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie\nsamostatným uznesením. Odvolací súd dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe\nktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v\nkonaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového\nstavu. Pokiaľ ide o odvolacie námietky týkajúce sa jednotlivých uplatnených nárokov na náhradu\nškody, odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku okresného súdu a poukázal na jeho dôvody.\nSkonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala naplnenie zákonných podmienok vzniku zodpovednosti štátu\nza škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom tak, ako to predpokladá zákon č. 514/2003 Z. z.\nZ uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 1,\n2 CSP. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262\nods. 2 CSP s poukazom na plný úspech žalovanej v odvolacom konaní.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) tvrdiac\ndovolacie dôvody v zmysle § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Dovolateľka nesúhlasila s názorom\nsúdu, že nie je splnená druhá a tretia podmienka na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody.\nUviedla, že výška uplatnenej škody v sume 50,54 eura je škoda, ktorá jej vznikla napriek rozhodnutiu\nKrajského súdu v Prešove z 01. marca 2022 sp. zn. 3CoE/79/2021 o priznaní náhrady trov konania\nv rozsahu 100 % a zaviazaní oprávneného na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %. Uplatnená\nvýška trov predstavuje skutočne zrazenú výšku titulom trov, teda rozdiel medzi skutočnou výškou\nzrazenej sumy a refundovanou výškou týchto trov. Príčinná súvislosť je taktiež daná. Čiastka 156,17\neura je legálny a akceptovateľný výdavok, ktorého nepriznanie je škodou dovolateľky. Odôvodnenie\nnepriznania uvedenej sumy je špecifikom správneho konania, ale nie je použiteľné na výklad škody\nv konaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím iného štátneho orgánu. V\nsúvislosti s výkladom náhrady škody súdom prvej inštancie namietala, že nesprávne ustálený skutkový\nstav viedol aj k nesprávnemu záveru o právnej zodpovednosti a využitiu výsledkov trestného konania. Až\ndoručením rozhodnutia o začatí správneho konania zo septembra sa začalo konať v správnom konaní.\nPreto až po dourčení rozhodnutia a jeho odôvodnenia sa dovolateľka mohla vecne brániť tvrdeným\n\nskutočnostiam, o ktorých nemala vedomosť. Vo vzťahu k jednorazovej právnej pomoci uviedla, že súd\nprvej inštancie nedôvodne ustálil vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti\nnezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Nezákonné rozhodnutie po materiálnej stránke spôsobilo\nmožnosť vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré sa nemohlo stať z viacerých dôvodov právoplatným. Takto\nje jednoznačný súvis medzi vznikom škody - pokuta, ktorá bola vymožená. Jednorazovosť právnej\npomoci nebráni v možnosti uplatňovať náhradu takého výdavku, ktorý musela znášať. Nič na tom\nnemení skutočnosť, že v správnom konaní úspešnému účastníkovi konania nepatrí náhrada vzniknutých\ntrov. Nebyť nezákonného rozhodnutia, nemusela byť účastníčkou konania, v ktorom jej neprináleží ani\nnáhrada trov konania. Pokiaľ ide o škodu vo výške 11.129,50 eura, nedostatkom konania je to, že súd\ntúto škodu nevzhliadal ako nesprávne rozhodnutie, s ktorým súvisí uplatnený a dôvodný nárok. Ak by\ndovolateľke bolo riadne a včas doručené rozhodnutie vo veci kontroly a rozhodnutie v správnom konaní,\nnebolo by došlo k vzniku takto uplatňovanej škody. Ďalej argumentovala, že „obdobne úhrada 312,34\neura spôsobila súdu prvej inštancie a odvolaciemu súdu problém, aj keď šlo o odmenu za jeden úkon\nprávnej služby advokátovi, ktorý ju zastupoval vo viacerých veciach čo do výšky odmeny bez ďalšieho\nzastupovania, bez požadovania odmeny za úkon prevzatie a príprava zastupovania a spôsobovalo\nproblém hodnotiť účel určenia takejto odmeny.“ Zotrvala na tom, že k zníženiu funkčného platu, vrátane\nnepreplatenia dovolenky, a k ukončeniu pracovného pomeru bez odstupného a odchodného došlo\nv dôsledku degradácie vážnosti jej úradu ako riaditeľky Základnej školy s materskou školou Y.. Pri\nuplatnení náhrady nemajetkovej ujmy vychádzala z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn.\n4C/88/2010, v ktorom konaní bola žalobcovi priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 150.000\neur. Z dôvodu obdobného skutkového základu žiadala jednu pätinu uvedenej súdom priznanej náhrady.\nDovolateľka navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP, časť vety pred bodkočiarkou), dospel k záveru, že dovolanie\ntreba odmietnuť.\n6. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n8. Dovolací súd pripomína, že pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f)\nCSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení\nkogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho\nrámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so\nsúdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v\nkonaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n9. V súdenej veci dovolateľka v dovolaní síce uplatnila dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP,\nale v súlade s § 431 ods. 2 CSP nešpecifikovala, v čom konkrétne spočíva vada zmätočnosti\nkonania predpokladaná v § 420 písm. f) CSP. Dovolanie obsahuje iba rekapituláciu skutkového stavu\nprejednávaného sporu a dovolateľka v ňom vyjadruje všeobecný nesúhlas s rozhodnutiami súdov\nnižších inštancií bez uvedenia relevantných, resp. vecných argumentov vo vzťahu k uplatnenému\ndovolaciemu dôvodu. Ani z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) nie je možné vyvodiť, v čom podľa\nnázoru dovolateľky spočíva nesprávnosť procesného postupu odvolacieho súdu vo vzťahu k dôvodom\nprijatého rozhodnutia. Dovolateľka tak nevymedzila uplatnený dovolací dôvod spôsobom uvedeným v §\n\n431 až § 435 CSP, keďže neuviedla, v čom vidí nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorým\njej mal v spore znemožniť, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania aj z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, podľa ktorého dovolanie\nje prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu\nprvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n11. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n12. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia\nodvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej\notázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho\nkonania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi\na spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP.\n13. V posudzovanom prípade dovolateľka uviedla, že prípustnosť dovolania vyvodzuje z § 421 ods. 1\npísm. a) CSP, ale z dovolania nie je zrejmé, v čom presne by malo nesprávne právne posúdenie sporu\nspočívať, pretože relevantnú, resp. žiadnu právnu otázku neformuluje a táto nevyplýva ani z obsahu\ndovolania (§ 124 ods. 1 CSP). Inými slovami, dovolateľka určitým a zrozumiteľným spôsobom neuviedla\nkonkrétnu právnu otázku riešenú odvolacím súdom, na ktorej vyriešení spočívalo jeho rozhodnutie,\nneuviedla, ako ju riešil odvolací súd a v čom sa jeho riešenie odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu (neuvádza zároveň žiadne rozhodnutia dovolacieho súdu) ani to, ako mala byť táto\nprávna otázka riešená správne. Dovolateľka teda nevymedzila právnu otázku, ktorá by bola relevantná\nv zmysle kritérií stanovených v § 421 ods. 1 písm. a) [prípadne písm. b) alebo c)] v spojení s § 432\nCSP. Len všeobecné konštatovanie dovolateľa o nesprávnosti právnych záverov odvolacieho súdu či\nprostá polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu nezodpovedajú požiadavkám pre vymedzenie\ntohto dovolacieho dôvodu predpokladaným v § 421 ods. 1 v spojení s § 432 ods. 2 CSP.\n14. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd vo vzťahu k obom uplatneným dovolacím dôvodom\nzdôrazňuje, že v zmysle § 428 CSP je dovolateľ povinný o. i. uviesť, z akých dôvodov dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a tento dovolací dôvod (resp. dôvody) vymedziť\nspôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Uvedené je podstatné a smerodajné aj pre samotný\ndovolací súd, pretože ten je v súlade s dispozičnou zásadou viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi (§\n440 CSP), vrátane ich obsahového i rozsahového vymedzenia a z iných, než dovolateľom uplatnených\ndôvodov, napadnuté rozhodnutie preskúmavať nemôže. Pokiaľ by dovolací súd nebral do úvahy\nabsenciu náležitostí prípustnosti dovolania a pristúpil by k posúdeniu jeho dôvodnosti, uskutočnil by\nprocesne neprípustný dovolací prieskum, priečiaci sa všeobecnej koncepcii právnej úpravy dovolania a\ndovolacieho konania zvolenej v CSP.\n15. Podľa § 447 písm. f) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.\n16. V kontexte uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. f)\nCSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.\n17. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) dovolací súd\nnáhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.\n18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}