{"guid": "f418f76f-9e3e-480f-b53a-88241e956434:1a0e9730-12b1-4800-bf37-e204a4e940d4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8121202211.1", "spisova_znacka": "9Cdo/14/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/14/2023 z 19. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. februára 2025, sp. zn. 9Cdo/14/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:8121202211.1", "identifikacne_cislo": "8121202211", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2025-02-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/66", "nazov": "zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/66-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/66/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/66-2009/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43a.odsek-1", "nazov": "§ 43a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-43a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43a.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 43a ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43a.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-43a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-186", "nazov": "§ 186 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-186", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-186"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. e) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-2", "nazov": "§ 384 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/66#paragraf-1", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-43a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-186", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a0e9730-12b1-4800-bf37-e204a4e940d4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8121202211.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8121202211.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8121202211.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/14/2023\n8121202211\n19. 02. 2025\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2025:8121202211.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti MY.PET, s.r.o., Kamenica\nnad Cirochou, Gaštanová 793, IČO: 36 516 741, zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Scholczom,\nKošice, Krmanova 16, proti žalovanému Mesto Prešov, Prešov, Hlavná 73, IČO: 00 327 646,\nzastúpenému advokátom JUDr. Martinom Staroňom, Prešov, Hlavná 89, o zaplatenie 83 010,75 eura s\npríslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 24C/15/2021, o dovolaní žalobkyne proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. júla 2022 sp. zn. 19Co/17/2022, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 19. júla 2022 sp. zn. 19Co/17/2022 z r u š u j e a vec mu vracia\nna ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 13. októbra 2021 sp. zn.\n24C/15/2021 zamietol žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 83 010,75 eura, za obdobie\nod 4. 1. 2019 do 19. 3. 2021. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nKonštatoval nespornú skutočnosť, že žalobkyňa je od roku 2014 vlastníčkou pozemkov, nachádzajúcich\nsa v priestoroch Kolmanovej záhrady v Prešove. Sporné medzi stranami bolo, či predmetné pozemky\nužíva žalovaný neoprávnene, čím by sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacoval. Kolmanová\nzáhrada podľa záveru súdu predstavuje plochu verejnej a súkromnej zelene, v zmysle ustanovení\nstavebného zákona je oddychovým parkom, teda inžinierskou stavbou a žalovanému vzniklo zákonné\nvecné bremeno vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou, dňom účinnosti zákona č. 66/2009 Z.\nz. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z\nvlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon č. 66/2009 Z. z.“), t. j. 1. 7. 2009. Obsahom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je údržba\na užívanie pozemku pod stavbou. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný užíva predmetné pozemky\nna základe právneho dôvodu, ktorým je zákonné vecné bremeno, za ktoré by žalobkyni eventuálne\nprislúchala jednorazová náhrada, avšak vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným,\nprípadný nárok žalobkyne bol posúdený ako premlčaný.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 19. júla\n2022 sp. zn.. 19Co/17/2022 rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Žalovanému\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. K odvolacej námietke porušenia\npráva na spravodlivý proces odvolací súd uviedol, že jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva\nna spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdu svoje rozhodnutie\nodôvodniť, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015\nZ. z. v znení neskorších predpisov), ktoré stanovuje kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku\na preto dôvodnosť tejto odvolacej námietky nezistil. K námietke nesprávne zisteného skutkového\nstavu odvolací súd skonštatoval, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu\nvykonané dokazovanie, nevyhnutné pre posúdenie veci a zdôraznil, že súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom strany sporu, pričom procesný postoj strany sporu nemôže bez\n\nďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony, obsah opravných\nprostriedkov a rozhodovať podľa nich. Preto ani táto odvolacia námietka naplnená nebola. Vo vzťahu\nk námietke nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uviedol definíciu čo sa za nesprávne\nprávne posúdenie považuje, s tým, že ani táto odvolacia námietka nebola naplnená. Poznamenal, že\nvšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\n2.1. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci, keď\nprvoinštančný súd postupoval podľa zákona č. 66/2009 Z. z., ktorého ustanovenia sa vzťahujú výlučne\nna nehnuteľnosti, ku ktorým patrilo ku dňu 24. 11. 1990 právo hospodárenia národným výborom, odvolací\nsúd odcitoval ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., § 43a ods. 1, 3 písm. b) stavebného\nzákona, § 12 a § 16 zákona č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, vyhlášku Ministerstva\nživotného prostredia SR č. 293/1996 Z. z. a skonštatoval, že súd prvej inštancie postupoval správne,\nkeď Kolmanovú záhradu posúdil ako oddychový park v zmysle zákona č. 287/1994 Z. z. a žalovanému\nvzniklo účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z. zákonné vecné bremeno vo verejnom záujme k pozemku\npod stavbou (uznesením Okresného národného výboru došlo k zriadeniu chráneného výtvoru Holá hora,\nsúčasťou ktorého bola aj Kolmanova záhrada).\n2.2. K vytýkanej povinnosti súdu prvej inštancie oboznámiť strany konania so záverom, že existenciu\nparku na predmetných nehnuteľnostiach považuje za notorietu a umožniť im vyjadriť sa, odvolací súd\npoukázal na § 186 CSP, podľa ktorého súd rozhoduje len na základe skutočností, ktoré vyplynuli z\ndokazovania tak, že vymenúva tie skutočnosti, ktoré súd dokazovať nemusí a aj napriek tomu ich\nmôže považovať za preukázané. Následne odvolací súd definoval pojem skutočnosti všeobecne známe\n(notoriety), pričom uviedol, že podľa obsahu spisu, na pojednávaní dňa 13. 10. 2021 súd určil, ktoré\nskutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré\nnevykoná, ako aj svoje predbežné právne posúdenie veci. Odvolací súd preto vyhodnotil odvolaciu\nnámietku žalobkyne ako nedôvodnú.\n2.3. Odvolací súd paušálne uzavrel, že k skutočnostiam, na ktoré žalobkyňa poukázala až vo svojom\nodvolaní, neprihliadal, pretože nepreukázala splnenie zákonom stanovených podmienok podľa § 366\nCSP. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil ustanovením § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť\nktorého vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhla, aby dovolací\nsúd zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu tak, že žalobe vyhovie, alternatívne, aby rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa\npredovšetkým namietala porušenie práva na spravodlivý proces, v dôsledku nedostatočného\nodôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, ktoré označila za arbitrárne a nepreskúmateľné.\nProcesný postup odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie, považovala za rozporný so základnými\nzásadami civilného sporového poriadku. Žalobkyňa argumentovala podstatou sporu, spočívajúcou v\nposúdení či na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne, vzniklo v prospech žalovaného zákonné vecné\nbremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z., t.j. ku dňu účinnosti tohto zákona 1. 7. 2009, keďže medzi\nstranami bolo sporné či k uvedenému dňu existovala environmentálna stavba - Kolmanova záhrada, ako\nsúčasť chráneného areálu Holá hora.\n3.1. V konaní nebolo podľa názoru žalobkyne sporné, na aké nehnuteľnosti sa vzťahuje zákon č. 66/2009\nZ. z., t.j. na nehnuteľnosti ku ktorým mal ku dňu 24. 11. 1990 právo hospodárenia okresný národný\nvýbor, preto tieto stavby fyzicky i právne museli ku dňu účinnosti tohto zákona existovať. Žalovaný tvrdil,\nže environmentálna stavba existovala predo dňom 24. 11. 1990 a súčasne ku dňu účinnosti zákona\n1. 7. 2009, v dôsledku čoho malo žalovanému vzniknúť zákonné vecné bremeno, pričom nárok na\njednorazovú odplatu bol premlčaný. Žalobkyňa však v spore tvrdila, že environmentálna stavba ku dňu\n1. 7. 2009 neexistovala, pretože najneskôr zmenou územného plánu v roku 2008 prestala existovať, v\ndôsledku čoho je aplikácia zákona č. 66/2009 Z. z. vylúčená. Z tohto dôvodu spornú vec bolo potrebné\nposúdiť podľa zákonných ustanovení o bezdôvodnom obohatení.\n3.2. Skutočnosť, že environmentálna stavba zanikla pred 1. 7. 2009 mal podľa žalobkyne potvrdzovať\naj všeobecne záväzný právny predpis - vyhláška Krajského úradu životného prostredia v Prešove\nč. 7/2006 z 27. 11. 2006, o zrušení chráneného areálu Holá hora (z dôvodu absencie prírodných\nhodnôt, ktoré by mali byť predmetom jeho ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a\nkrajiny). Došlo teda k dvom nezávislým skutočnostiam, a to k zmene územného plánu na predmetných\npozemkoch v roku 2008, z verejnej zelene na stavebné pozemky, a k zrušeniu chráneného územia\nvyhláškou. Environmentálna stavba opäť vznikla až na základe ďalšej zmeny územného plánu v roku\n\n2013. Nebol preto daný dôvod aplikovať zákon č. 66/2009 Z. z. z hľadiska vzniku zákonného vecného\nbremena na dotknutých pozemkoch. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu však nevyplývalo,\nna základe akých dôkazov dospel k skutkovým zisteniam a nezodpovedaná ostala aj vyššie uvedená\npodstatná otázka v prejednávanej veci, v dôsledku čoho dovolaním napadnuté rozhodnutie neobsahuje\npodľa názoru žalobkyne zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Súdy nižšej\ninštancie sa nekriticky stotožnili s tvrdením žalovaného o existencii environmentálnej stavby ku dňu 1.\n7. 2009, na jedinom pojednávaní boli zamietnuté všetky návrhy strán konania na dokazovanie a až\nz písomného vyhotovenia rozsudku žalobkyňa nadobudla vedomosť, že existenciu environmentálnej\nstavby súd považoval za notorietu.\n3.3. Žalobkyňa namietala v dovolaní aj nezákonný prenos dôkazného bremena o existencii\nenvironmentálnej stavby ku dňu 1. 7. 2009 na jej osobu ako stranu konania, napriek tomu, že uvedenú\nskutočnosť tvrdil žalovaný. Súdy nižšej inštancie konali a rozhodovali v rozpore s princípmi formálnej\npravdy. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalovaným, mali žalobe vyhovieť. Z tohto dôvodu\nnemohla obstáť argumentácia odvolacieho súdu o koncentrácii konania, vo vzťahu k dokazovaniu v\nodvolacom konaní. Odvolací súd porušil podľa žalobkyne princíp rovnosti strán sporu a rovnosti zbraní,\nkeď citoval len všeobecne záväzné právne predpisy o zriadení chráneného areálu Holá hora, ale už\ntak neurobil v prípade všeobecne záväzného právneho predpisu vyhlášky z roku 2006 a Všeobecne\nzáväzného nariadenia Mesta Prešov č. 168/2008 o zrušení environmentálnej stavby. Rozhodujúce v\nspore bolo posúdenie, v akom čase táto stavba vznikla a existovala. Došlo preto k zásahu do práva\nžalobkyne, aby jej vec bola súdom posudzovaná spravodlivo a nestranne.\n3.4. Nesprávne právne posúdenie vzhliadla žalobkyňa v riešení otázky či došlo k zániku\nenvironmentálnej stavby na základe všeobecne záväzného právneho predpisu štátneho orgánu ochrany\nprírody a krajiny, o zrušení ochrany environmentálnej stavby, z dôvodu absencie prírodných hodnôt,\nnachádzajúcich sa na tejto stavbe, v spojení so všeobecne záväzným právnym predpisom orgánu\núzemnej samosprávy o zmene územného plánu, spočívajúcom v zmene využitia nehnuteľností pozemkov, na ktorých sa environmentálna stavba nachádzala, z plôch verejnej zelene na stavebné\npozemky. De facto nesporným v predmetnej veci bolo, že Kolmanova záhrada sa chápala ako verejná\nzeleň s funkciou oddychového parku. Pre posúdenie právnej otázky bolo ale nutné prihliadať o aký\ndruh veci ide, keďže v tomto prípade je predmetom sporu špecifická vec, ktorou je environmentálna\nstavba - verejná zeleň. Dovolateľka namietala, že z rozhodnutí súdov nižšej inštancie doposiaľ nepozná\nodpoveď na uvedenú zásadnú otázku. V rozhodovacej praxi dovolacieho súdu pritom doposiaľ nebola\nvyriešená právna otázka, či na základe všeobecne záväzných právnych predpisov môže dôjsť k zániku\nenvironmentálnej stavby - verejná zeleň. Na základe vyhlášky Krajského úradu životného prostredia\nv Prešove č. 7/2006 z 27. 11. 2006, v spojení so Všeobecne záväzným nariadením Mesta Prešov\nč. 168/2008, došlo podľa žalobkyne k zániku environmentálnej stavby - verejná zeleň, ktorá ku dňu\núčinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. (1.7.2009) neexistovala, bola preto vylúčená aplikácia tohto zákona.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietnuť,\nalternatívne ako nedôvodné zamietnuť. Skutočnosť, že súdy nemali aplikovať na prejednávanú vec\nzákon č. 66/2009 Z. z. z dôvodu, že ku dňu 1. 7. 2009 neexistovala environmentálna stavba Kolmanova\nzáhrada, je podľa názoru žalovaného novotou, prvýkrát uplatnenou v dovolacom konaní. Ak v roku\n2007 došlo k zmene územného plánu, o ktorej poslanci tvrdia, že došlo i k omylu a nesúladu medzi\ntextovou a grafickou časťou územného plánu, pričom táto zmena bola napravená v roku 2013, ešte\nneznamená, že park Kolmanova záhrada neexistoval, resp., že neexistoval v roku 1990, ani ku dňu 1.\n7. 2009. Žalobkyňa nemôže podľa názoru žalovaného žalovať o vydanie bezdôvodného obohatenia,\nvzhľadom na vznik zákonného vecného bremena, teda právneho dôvodu na užívanie stavby. Dôkazné\nbremeno, že park v Kolmanovej záhrade neexistoval k 1. 7. 2009, zaťažovalo žalobkyňu, ak by to bola\ntvrdila v pôvodnom konaní. Súdy nižšej inštancie poskytli v odôvodnení rozhodnutia odpovede na všetky\npodstatné otázky. Žalobkyňou vymedzená právna otázka však nemá podľa žalovaného žiaden právny\nvýznam pre prejednávanú vec, ani pre súdnu prax. Otázka zániku veci v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu bola už riešená a z Občianskeho zákonníka i učebníc je zrejmé, akým spôsobom dochádza k\nzániku veci, napr. jej zničením a pod.\n5. Žalobkyňa v dovolacej replike vyjadrila nesúhlas s vyjadrením protistrany. Už v konaní pred súdom\nprvej inštancie tvrdila, že na sporných pozemkoch neexistuje žiadna stavba, v dôsledku čoho nebol\ndôvod na aplikáciu zákona č. 66/2009 Z. z.\n\n6. Najvyšší súd ako súd dovolací (ďalej aj ako „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v\nktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom\nadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), po preskúmaní zákonom\npredpísaných náležitosti dovolania (§ 428 CSP) a splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania,\ndospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod podľa\n§ 420 písm. f) CSP aj dôvodné.\n7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v ustanoveniach §\n420 a § 421 CSP.\n8. Žalobkyňa prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala primárne z ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Porušenie práva na spravodlivý proces opierala o tvrdenie, že rozhodnutie odvolacieho súdu\nje nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a arbitrárne, a procesný postup odvolacieho súdu\nbol v rozpore s Civilným sporovým poriadkom, vrátane jeho základných zásad. Dovolací súd preto\nprostredníctvom uplatnených dovolacích námietok skúmal, či došlo k dovolateľkou namietanej procesnej\nvade.\n9. Citované ustanovenie zakladá prípustnosť a súčasne dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých\nmiera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak súčasne\nznamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n11. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch\njasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\ntýchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý\nproces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Judikatúra\nESĽP síce nevyžaduje, aby na každý argument strany bola v odôvodnení rozhodnutia súdu daná\nodpoveď, trvá však na tom, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď súdu práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria\nA, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis\nc. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n12. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\n\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nslobôd. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n13. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany\nsporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej,\nsa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)\nodníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia\nprípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa v odvolaní namietala nesprávnosť skutkových zistení súdom\nprvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), tiež nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1\npísm. h) CSP), s poukazom i na záver súdu prvej inštancie o všeobecne známej skutočnosti, ktorou\nmal byť „právny stav Kolmanovej záhrady“. Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal\nodvolacou námietkou neoboznámenia strán so záverom súdu, že „existenciu parku na sporných\nnehnuteľnostiach považoval za notorietu“. Skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe (tzv. notoriety)\ndefinoval ako skutočnosti, ktoré sú známe pomerne širokému okruhu ľudí a vedomosť o týchto\nskutočnostiach možno u bežného, priemerne vzdelaného človeka žijúceho v danom mieste a čase\npredpokladať. Spravidla sa jedná o skutočnosti, ktoré sa týkajú bežného života a sú známe súdu, ako aj\nstranám sporu (napr. požiar v konkrétnej lokalite). Notorická skutočnosť sa môže týkať len skutkových\notázok, nie právnych. Z hľadiska procesného práva notorieta zbavuje súd povinnosti vykonať ohľadom\nnej dokazovanie, keďže podľa § 186 ods. 1 CSP sa nedokazujú skutočnosti všeobecne známe.\n15. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že za všeobecne známu skutočnosť\n(notorietu) považoval skutočnosť, že predmetné pozemky vo vlastníctve žalobkyne sa nachádzajú v\nKolmanovej záhrade, ktorá je mestským parkom nachádzajúcim sa v západnej časti mesta Prešov, v\nčasti Pod Kalváriou (ods. 8), pričom za nespornú skutočnosť označil, že žalobkyňa je od roku 2014\nvlastníkom predmetných pozemkov, ktoré sa nachádzajú v priestoroch Kolmanovej záhrady v Prešove.\n16. Dovolací súd konštatuje, že hoci lokalizácia pozemkov v Kolmanovej záhrade, ktorá je mestským\nparkom (ods. 8 a ods. 23 rozhodnutia súdu prvej inštancie) ako skutková otázka v zásade nie je vylúčená\nzo skutočností všeobecne známych (notoriety), keďže môže byť regionálne známa pomerne širokému\nokruhu ľudí, za notorietu však nemožno považovať právne posúdenie stavby (naviac špecifického druhu\nstavby), ktorú osobitný právny predpis kategorizuje ako verejnú zeleň, v súvislosti s majetkovoprávnym\nusporiadaním pozemkov pod takýmito stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva obce\n(zákon č. 66/2009 Z. z.).\n17. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho\nsúdu posúdenie správnosti skutkového základu, vyhodnotením vykonaného dokazovania, založeného\nna prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 až § 151 CSP), umožňujúceho aplikáciu\nrelevantnej právnej normy, absentovalo. Rovnako tak chýbalo aj posúdenie správnosti interpretácie\n(výkladu) právnej normy na takto zistený skutkový stav. Napriek tomu odvolací súd vyššie uvedené\nodvolacie námietky považoval za nedôvodné (žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie namietala\nexistenciu stavby na predmetných pozemkoch, ako i aplikáciu zákona č. 66/2009 Z. z., vo vyjadrení zo\ndňa 1. 6. 2021, ako aj na pojednávaní dňa 13. 10. 2021).\n\n18. Podstatou apelačného opravného systému je možnosť napadnúť jednak skutkovú, ako i právnu\nstránku rozhodnutia. V závislosti od toho aké pochybenia, respektíve nedostatky odvolateľ súdu prvej\ninštancie vytýka, následne odvolací súd ako v odvolaní uplatnený odvolací dôvod vyhodnotí (§ 365 CSP).\nObligatórnou obsahovou náležitosťou odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 393 ods. 2 CSP)\nje okrem iného zistený skutkový stav a právne posúdenie veci. Odvolací súd v tejto časti odôvodnenia\nuvedie, ktoré skutkové zistenia považuje za relevantné pre svoje rozhodnutie a ako ich právne posúdil.\nZ odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu má preto vyplývať zdôvodnenie záveru o (ne)naplnení\nkonkrétneho odvolacieho dôvodu (§ 365 CSP). Túto požiadavku nespĺňa rozhodnutie, obmedzujúce sa\nlen na citáciu právnych noriem, teoretickú definíciu či východisko, s následným kladným alebo záporným\nvýsledkom (k čomu došlo aj v prejednávanej veci).\n19. Strana konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych\nzáveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti\nrozhodnutia, najmä zo strany účastníkov konania, ktorým je takéto rozhodnutie určené.\n20. Rozhodovacia činnosť súdov predstavuje jeden zo spôsobov realizácie objektívneho práva, za\núčelom nápravy jeho nesprávneho chápania zo strany fyzických a právnických osôb pri realizácii\nprávnych vzťahov. Autoritatívna povaha rozhodovacej činnosti zakladá pre súdy zodpovednosť v zmysle\npožiadavky náležitého výkladu z hľadiska odbornosti, ktorá pritom nesmie ísť na úkor všeobecnej\nzrozumiteľnosti a jednoznačnosti vysloveného právneho názoru. Vyžaduje sa teda, aby súd nielen\nvyslovil svoj záver, ale aj vyložil úvahy, ktorými sa spravoval pri vyhodnotení dôkazov a ktoré ho viedli k\naplikácii práve zvolených predpisov. V prípade, ak účastník konania vyžaduje, aby sa vec posudzovala\npodľa iných zákonných ustanovení, súd je povinný zaoberať sa nimi a vyložiť, prečo posúdenie veci v\nzmysle návrhov účastníka nie je po právnej stránke správne (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n2MCdo/7/2009 zo dňa 29. 7. 2010).\n21. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je tiež zrejmé, ako sa vysporiadal s odvolacou\nnámietkou žalobkyne podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) CSP, v zmysle ktorého namietala\nnevykonanie konkrétnych navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie, potrebných na zistenie\nrozhodujúcich skutočností. Nevykonanie dôkazov, ktoré strany navrhli, je súd povinný v rozhodnutí\nnáležite odôvodniť. Ak súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom\ntieto boli riadne navrhnuté stranou sporov, zakladá sa tým odvolací dôvod. Ak dôvody pre nevyhovenie\ndôkaznému návrhu strany sporu neboli zistené, súd postupuje v rozpore s článkom 46 ods. 1 a s\nčlánkom 48 ods. 2 ústavy, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, keďže\ndôkazná vada (opomenutý dôkaz) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia\npre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Cdo/107/2019). Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi.\nPrvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ktorú má navrhnutý dôkaz overiť alebo vyvrátiť,\nje bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/\nnevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou.\nNakoniec tretím argumentom je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku\nktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných\npochybností overené alebo vyvrátené.\n22. Obdobne sa odvolací súd nevysporiadal s návrhom žalobkyne na doplnenie dokazovania vykonaním\nďalších dôkazov v odvolacom konaní podľa § 384 ods. 2 CSP, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci\nich strana navrhla. Odvolací súd môže sám doplnenie dokazovania zvážiť a posúdiť, akých skutočností\nsa bude dokazovanie v odvolacom konaní týkať.\n23. Napokon z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplývalo, ku\nktorým konkrétnym skutočnostiam, na ktoré žalobkyňa poukazovala až vo svojom odvolaní, odvolací súd\nneprihliadal, keďže ich odvolací súd ani minimálnym spôsobom nešpecifikoval (odsek 30). S uvedeným\nzáverom potom súvisí aj absencia vyhodnotenia naplnenia zákonných podmienok prípustnosti tzv. novôt\nv odvolacom konaní, a to vo vzťahu k jednotlivým navrhnutým prostriedkom procesného útoku alebo\nobrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).\n\n24. Povinnosťou odvolacieho súdu bolo vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými\ntvrdeniami uvedenými v odvolaní. Za podstatný je potrebné považovať taký argument, ktorý je\nrelevantný, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade\njeho preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) môže priniesť rozhodnutie\npriaznivejšie pre odvolateľa ( Števček, M. Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,\nTomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1296 s. ).\n25. V zmysle judikatúry ústavného súdu tiež platí, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené\nprocesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať\nv súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07).\n26. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n27. V okolnostiach preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu vykazuje znaky relevantné z hľadiska namietanej vady podľa § 420 písm. f) CSP, spočívajúcej v\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia.\n28. Odvolací súd sa bude preto musieť vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho\nmyšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený jednak s poukazom na výsledky vykonaného\ndokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ako aj s poukazom na ním prijaté právne závery (odsek\n16, 20 až 22 tohto rozhodnutia). Je dôležité, aby odvolací súd odôvodnil svoje úvahy, na základe ktorých\ndospel k vysloveným právnym záverom. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého je možné zistiť, akým\nspôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, zodpovedá\nkvalitatívnym požiadavkám, ktoré Civilný sporový poriadok kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia\n(§ 393 ods. 2 CSP).\n29. Dovolanie žalobkyne je v zmysle § 420 písm. f) CSP prípustné a súčasne aj dôvodné. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky preto podľa § 449 ods. 1 v spojení s § 450 CSP napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n30. Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a skutočnosť, že sa vec\nvracia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, dovolací súd sa nezaoberal opodstatnenosťou uplatnenia\niných dovolacích námietok.\n31. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v názore, že ak v konaní došlo k procesnej\nvade uvedenej v ustanovení § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť\nbez toho, aby sa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva\nzrušované rozhodnutie súdu (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014,\n3Cdo/4/2012, 4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015). Na\nzáklade uvedeného dovolací súd nepristúpil k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie žalobkyne,\ntýkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP).\n32. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací\nsúd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a\nak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a\no trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}