{"guid": "653f6e0f-b473-4d85-a4e6-4bd104d18c4a:3de1c539-9b9f-45f7-add8-0ed20393a36b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8120213948.1", "spisova_znacka": "1Cdo/67/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/67/2024 z 30. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2025, sp. zn. 1Cdo/67/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:8120213948.1", "identifikacne_cislo": "8120213948", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "nazov": "§ 219 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3de1c539-9b9f-45f7-add8-0ed20393a36b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8120213948.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8120213948.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8120213948.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/67/2024\n8120213948\n30. 04. 2025\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2025:8120213948.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: FP20 s. r. o., Prešov, Hlavná 50, IČO: 51 792 834,\nzastúpeného advokátom JUDr. Branislavom Kahancom, Prešov, Vajanského 33, IČO: 42 084 792, proti\nžalovaným: 1/ Ľ. C., narodený XX. D. XXXX, J., 2/ E. C., narodený XX. D. XXXX, J., adresa žalovaných\nna doručovanie ul. J. XX, XXX XX J., o vypratanie nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Prešov\npod sp. zn. 29C/100/2020, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. októbra\n2023 sp. zn. 20Co/48/2022, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. októbra 2023, sp. zn. 20Co/48/2022 z r u š u j e a\nvec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nUznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 29C/100/2020-258 z 18. marca 2024 z r u š u j e.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol výrokom I. tak,\nže žalobu žalobcu zamietol. Výrokom II priznal žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %.“\n2. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako odvolací súd) rozsudok súdu\nprvej inštancie potvrdil. Žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi priznal nárok na náhradu súdu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd dôvodil, že z hľadiska práva na obydlie a súkromie je však dôležité, či je naozaj\nnevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby tieto priestory vypratal (porov. Stanková v. SR), ak\npredstavuje od roku 1986 ich jediné ľudsky dôstojné bývanie. Nemali by byť žiadne pochybnosti o\nvýzname práva na majetok a odvolací súd chápe žalobcu, že uvedené právo chce do dôsledkov využiť.\nOdvolací súd však nemôže ustúpiť z dôležitých principiálnych pozícii o favorizovaní práva na obydlie,\na to z osobitých dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie v bode 36. až 43. napadnutého rozsudku.\nPodstatu obydlia plnohodnotne poskytne aj predmetný priestor (porov. obydlie možno definovať ako\nmiesto, kde osoba býva...; rozsudok Gillow verzus Spojené kráľovstvo z 24. 11. 1986, rozsudok Niemec\nverzus Nemecko z 16. 12. 1992).\n2.2. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa sa implicitne vyrovnal s judikatúrou o ochrane obydlia.\n„V tejto súvislosti súd opakuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na\nrešpektovanie obydlia (rozsudok Cosič verzus Chorvátsko z 5. 6. 2009). Takýto stav (strata obydlia) hrozí\naj v prípade žalovaného a jeho rodiny. Akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie, by mala\nv princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým súdom vo\nsvetle relevantných princípov podľa čl. 8 Dohovoru, a to napriek tomu, že podľa vnútroštátneho práva\nnemá právo bývať v byte (pozri McCann verzus Spojené kráľovstvo č. 19009/04, Paľa 50, 13. mája\n2008). Neudelenie práva nájomníkovi odvolávať sa na čl. 8 by malo vážne dôsledky pre fungovanie\nvnútroštátneho systému alebo práva upravujúceho vzťahy medzi nájomcom a prenajímateľom (pozri\nMcCann verzus Spojené kráľovstvo citovaný vyššie, ods. 28 a 54 /rozsudok Paulič verzus Chorvátsko\n\nz 1. 5. 2010/). Podľa rozsudku Novoseletskyi verzus Ukrajina cit.: „Je pravdou, že čiastočne vďaka\núradu prokurátora súdy obnovili sťažovateľovo právo na užívanie sporného bytu, hoci po neprimeranom\noneskorení. Akokoľvek so zreteľom na všetky okolnosti prípadu toto nepostačuje na nápravu porušenia\n(obnovenie) sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia a jeho súkromného rodinného života“.\n2.3. Poukázal na to, že obsahom vlastníckeho práva je takzvaná triáda oprávnení formulovaná klasickou\nrímskou právnou vedou. Ide o právo vec držať (ius possidendi), vec užívať a požívať jej plody a úžitky\n(ius utendi et fruendi) a právo vecou disponovať (ius disponendi). Za inherentné právo vlastníka sa\npokladá aj právo na ochranu proti akýmkoľvek neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva. Ochrana\nvlastníckeho práva je subjektívnym právom vlastníka veci. Subjektom na podanie vlastníckej žaloby\nje predovšetkým vlastník veci a žaloba smeruje voči tomu, kto tuto vec neoprávnene zadržiava. V\nprípade nehnuteľnej veci sa musí uplatniť osobitná vindikačná žaloba, ktorá má právnu formu žaloby\nna vypratanie alebo odstránenie stavby. Žaloba na vydanie veci (vindikačná, resp. reivindikačná žaloba)\nje žaloba, ktorou sa vlastník hmotnej veci domáha ochrany proti tomu, kto mu ju neprávom, t. j. bez\nprávneho dôvodu zadržiava, zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a zároveň\nmu odmieta vydať vec. Pre úspešnosť tejto žaloby je potrebné, aby vlastník preukázal existenciu\nvlastníckeho práva, ďalej musí preukázať, že vec sa nenachádza v jeho faktickej moci, ale v moci inej\nosoby, ktorá predmetnú vec odmieta vydať, ďalej, že žalovaný vec protiprávne zadržiava, bez existencie\nzáväzkového právneho vzťahu a má vec v čase vyhlásenia rozsudku stále u seba a preto má možnosť\nvydať vec vlastníkovi, ďalej, že predmetom žaloby je vec, o vydanie ktorej sa žiada. Žalobca je povinný\npreukázať, že mu žalovaný neoprávnene vec aj ku dnu rozhodovania súdu zadržiava čo sa aj žalobcovi\nv plnej miere podarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať.\n2.4. V danej veci bolo nepochybné, že žalovaný 1/ je starobným dôchodcom (zraniteľnou osobou, viď\nrozsudok SDEU C-34/13 Kušionová vs. Smart Capital a. s.). V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že\nstrata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia (rozsudok Kosić\nversus Chorvátsko z 5. 6. 2009). Podľa jeho názoru akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva na\nobydlie, by mala v princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu\nnezávislým súdom vo svetle relevantných princípov podľa čl. 8 Dohovoru, a to napriek tomu, že podľa\nvnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte (pozri McCain verzus Spojené kráľovstvo č. 19009/04,\nPaľa 50, 13. 5. 2008).\n2.5. Bolo potrebné pripomenúť, že „dobrými mravy v občanskoprávních vztazích se v soudní\npraxi rozumí soubor společenských, kulturních a mravních pravidel chování, který je vlastní obecně\nuznávaným vzájemným vztahům mezi lidmi a mravním principům společenského řádu a který v\nhistorickém vývoji osvědčil jistou neměnnost, vystihujíce podstatné historické tendence jsou sdíleny\nrozhodující částí společnosti, a mají povahu norem základních (srov. například rozsudek Nejvyššího\nsoudu České republiky ze dne 30.9.1998 sp. zn. 3 Cdon 51/96, uveřejněný pod č. 5 ve Sbírce soudních\nrozhodnutí a stanovisek, roč. 2001, a rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze dne 29. 5. 1997\nsp. zn. 2 Cdon 473/96, uveřejněný pod č. 16 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 1998),\nkterý je konformní se závěrem obsaženým v nálezu Ústavního soudu ze dne 26. 2. 1998, sp. zn. II. ÚS\n249/97, uveřejněným pod č. 14 ve Sbírce nálezů a usnesení Ústavního soudu, roč. 1998, který za dobré\nmravy považuje souhrn etických, obecně zachovávaných a uznávaných zásad, jejichž dodržování je\nmnohdy zajišťováno i právními normami tak, aby každé jednání bylo v souladu s obecnými morálními\nzásadami demokratické společnosti“.\n2.6. Odvolací súd v celom rozsahu aproboval dôvody najmä v bode 36. až 43. napadnutého rozsudku\nohľadom objasnenia konania v rozpore s dobrými mravmi a tak neexistenciu dôvodu na poskytnutie\nochrany žalobcovi pri výkone jeho vlastníckeho práva k predmetnému bytu, čo napokon má za následok\nzamietnutie žaloby pre rozpor s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K ďalším námietkam\nv odvolaní sa odvolací súd domnieval, že neúspech žalobcu v konaní o vypratanie, neznamená\nbez ďalšieho prekážku rozhodnutej veci, pokiaľ dôjde k významnej zmene skutkových okolností tak,\nže rozpor s dobrými mravmi pominie. V otázke hodnotenia prebiehajúceho konania o zaplatenie\n1.063.507,53 eur s príslušenstvom vedenej na Mestskom súde Košice pod sp. zn. K2-31Cb/56/2022 je\ndôležité uviesť, že toto konanie nebolo právoplatne skončené do rozhodovania odvolacieho súdu v tejto\nveci a samotná jeho existencia nemá potenciál zmeniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Vedenie\nkonania o zaplatenie samo o sebe nezakladá zmenu majetkového statusu žalovaných a pre výsledok\ntohto konania je bez právneho významu. Naopak prípadne právoplatný výsledok konania na Mestskom\nsúde Košice by mohol znamenať nový stav pre uplatňovanie práv vlastníka veci, preto odvolací súd, iba\nexistencii prebiehajúceho konania o zaplatenie (bez jeho výsledku) nepriznal relevanciu pre toto konanie.\n2.7. Odvolací súd zhrnul, že ak všetky námietky žalobcu uvedené v odvolaní sú neopodstatnené,\nodvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP so stotožnením sa s dôvodmi rozsudku súdu prvej\n\ninštancie napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách\nodvolacieho konania má svoju oporu v ust. § 396 CSP s poukazom na ust. § 255 CSP a vychádzajúc\nzo zásady úspešnosti upravenej v tomto ustanovení odvolací súd úspešným žalovaným priznal náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca dovolanie v celom jeho rozsahu. Dovolanie podal z dôvodov\npodľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n3.1. K dovolaniu podľa § 420 písm. f) CSP uviedol že po a) odvolací súd nerešpektoval procesný postup\npri verejnom vyhlásení rozsudku podľa § 219 ods. 3 CSP, po b) odvolací súd sa náležite nevysporiadal\ns odvolacími námietkami žalobcu prednesenými v odvolaní, po c) odvolací súd sa nevysporiadal s\nnámietkou žalobcu, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na rozhodnutie vo veci\nsamej .\n3.2. K nerešpektovaniu procesného postupu odvolacieho súdu pri verejnom vyhlásení rozsudku s\npoukazom na § 219 ods. 3 CSP uviedol, že v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho závere\nv bode 27. uviedol, že žiada, aby mu bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho\nsúdu oznámené elektronickými prostriedkami. V predmetnej veci aj napriek jeho žiadosti odvolací\nsúd neoznámil žalobcovi (právnemu zástupcovi) termín verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými\nprostriedkami tak, ako to žalobca v odvolaní žiadal. Z pokynu na verejné vyhlásenie rozsudku zo dňa\n20. 10. 2023 vyplýva pokyn pre kanceláriu od predsedu senátu, aby upovedomila právnych zástupcov\na účastníkov, ak o to požiadali. Za tejto situácie je možné podľa žalobcu konštatovať, že si odvolací\nsúd vo vzťahu k žalobcovi nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 219 ods. 3 CSP, čo samo osebe zakladá\nopodstatnenosť dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. V tomto smere poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Cdo/714/2015 publikované v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 9/2016. O tom, že predmetná rozhodovacia prax sa\nvzťahuje aj na nový procesný kódex svedčí, napr. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npod sp. zn. 1Obdo/23/2022.\n3.3. K náležitému nevysporiadaniu sa s odvolacími námietkami žalobcu v dovolaní uviedol, že v\nokolnostiach v predmetnej veci došlo ku kolízii dvoch Ústavou Slovenskej republiky garantovaných\nzákladných práv, a to vlastníckeho práva žalobcu na jednej strane a práva na obydlie žalovaných na\nstrane druhej. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že z rozhodovacej praxe všeobecných súdov vyplýva,\nže pri posudzovaní podmienok pre aplikáciu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vždy\nbrať do úvahy princíp vlastníckej slobody vyjadrený v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a Občianskom\nzákonníku, podľa ktorých vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné vo\nverejnom záujme a na základe zákona a za náhradu. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie\nv podstatnej miere obmedzil obsahovú zložku vlastníckeho práva žalobcu - právo vec užívať a to aj\nnapriek tej skutočnosti, že bolo preukázané, že žalovaní byt užívajú a od počiatku užívali bez právneho\ndôvodu. Zároveň títo vedeli, že nie sú vlastníkmi na čo poukazoval v odvolaní, čo vyplýva z konania\nvedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C/228/2011. Taktiež bolo preukázané, že zmluva o\ndielo z roku 2009 medzi spoločnosťou CARDO s. r. o. v mene ktorej koná a spoločníkom bol žalovaný\n1 a spoločnosťou GERUST a. s. bola podstatným spôsobom porušená a to práve zo strany spoločnosti\nCARDO s. r. o., ktorá zhotoviteľovi nevyplatila odmenu za vykonané práce. Odvolací súd v bodoch 13.\naž 27. formálne poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdov v súvislosti s ochranou obydlia, avšak na\ndruhej strane sa, žiaľ, žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu o konaní žalovaných\nv rozpore s dobrými mravmi, ktorému podľa žalobcu nemožno priznať ochranu. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky a ESĽP pri posudzovaní stretu práv pristupuje k tzv. testu proporcionality. Žalobca v odvolaní\npoukázal na to, že nebol náležite zistený skutkový stav ohľadne oboch konkurujúcich si práv, ktoré\nby umožňoval rozhodnúť v neprospech žalobcu. Okrem toho uviedol v odvolaní, že je sporné, či na\nstrane žalovaných bolo možné poskytnúť právo na ochranu obydlia, a teda či im možno toto právo\nvôbec patrí, pokiaľ bolo v konaní preukázané, že žalovaní byt v dome užívajú bez právneho dôvodu.\nAni s uvedenou argumentáciou sa odvolací súd vôbec nevysporiadal. Vo vyjadrení žalobcu zo dňa\n18. 05. 2021 (replika) žalobca výslovne poprel tieto skutkové tvrdenia v bode 2. vyjadrenia, pričom v\nďalšom poskytol vlastný opis podstatných skutkových tvrdení o veci samej, čo je rovnako tak popretím\nskutkových tvrdení žalovaných. Žalovaní hodnoverne ani len netvrdili akým spôsobom mali realizovať\nvýstavbu bytového domu, či túto vykonávali sami alebo prostredníctvom iných zhotoviteľov, resp. za\naké finančné prostriedky. Žalovaný 1/ pri výsluchu uviedol, že stavbu realizoval formou pôžičiek a\núverov, ktoré, ale nie sú splatené. Z pohľadu žalobca sa odvolací súd vôbec nevysporiadal s podstatnou\nodvolacou námietkou týkajúcou sa zneužitia práva zo strany žalovaných, ktoré nemôže používať právnu\nochranu. Odvolací súd mal podľa žalobcu skúmať či dovolávanie sa aplikácie § 3 OZ nie je zneužitím\n\npráva, resp. či žalovaní sa môžu účinne domáhať použitia ust. § 3 Občianskeho zákonníka za situácie,\nak sú to práve oni, ktorí porušujú zásadu právo patrí bdelým, keď si voči ich dlžníkom neuplatňujú nimi\ntvrdené pohľadávky.\n3.4. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že sa odvolací súd nevysporiadal s námietkou žalobcu, že súd\nprvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na rozhodnutie vo veci samej. V tejto súvislosti\nžalobca dal do pozornosti že na pojednávaní 28. 2. 2022 poukázal na konania pod sp. zn. 22Cb/23/2019\na 24Cb/321/2018 vedené na Okresnom súde v Prešove, z ktorých podľa žalobcu vyplýva záver, že je\nto práve žalovaný 1, ktorý zneužíval právo a konal v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa\ndokazovanie oboznámením sa so spisom 24Cb/321/2018 a 22Cb/23/2019 nevykonal a odvolací súd sa\nuvedenou odvolacou námietkou nevysporiadal. Bolo potrebné poukázať na to, že je to práve spoločnosť\nCARDO s. r. o., ktorá porušila zmluvný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo a to podstatným spôsobom\npodľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka.\n3.5. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP uviedol, že vo vzťahu k právnej\notázke, ktorá mala byť riešená odvolacím súdom za skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie,\nže odvolací súd mal riešiť otázky po 1. či sa možno účinne dovolávať aplikácie ust. § 3 ods. 1\nObčianskeho zákonníka a v tejto súvislosti ochrany obydlia za situácie, ak ten, kto sa takejto ochrany\ndovoláva , sám koná v rozpore s dobrými mravmi voči tomu, proti komu sa tejto ochrany domáha, respe.\nporušuje zásadu právo patrí bdelým, keď si voči tomu, voči komu sa ochrany domáha neuplatňuje ním\ntvrdené pohľadávky, ktoré sú obsahovo viazané s použitím predmetného ustanovenia § 3 Občianskeho\nzákonníka, nakoľko sa týkajú tej istej veci .\nPo 2. či je možné poskytnúť ochranu právo na ochranu obydlia a teda či toto právo subjektu vôbec patrí,\npokiaľ je preukázané, že nehnuteľnosť (obydlie) osoba od počiatku užíva vedome bez právneho dôvodu.\nOdpoveď na vyššie položené otázky je, podľa názoru žalobcu, že ten kto koná v rozpore s dobrými\nmravmi sa nemôže účinne domáhať ochrany podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň,\nže ten kto počiatku vedome užíva obydlie bez právneho dôvodu nepožíva právnu ochranu obydlia.\nVzhľadom na uvedené žiadal rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n3.6. K dovolaniu podali žalovaní písomné vyjadrenie pričom navrhli, aby bolo dovolanie žalobcu\nodmietnuté, resp. zamietnuté, pretože nie je dôvodné.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po\nzistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP)\npreskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.\n4.1. Žalobca podal dovolanie z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP a podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\nK dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n4.2. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n4.3. Podľa článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\naj dohovor) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n4.4. Žalobca ako vadu postupu v odvolacom konaní v zmysle § 420 pís. f) CSP uvádzal, že odvolací súd\nmu v zmysle § 219 ods. 3 CSP neoznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými\nprostriedkami, napriek tomu, že o to požiadal.\n4.5. Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a b/ nesprávny procesný postup\nsúdu, znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na\nspravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv\nna nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť\ndovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného\npostupu súdu nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý\nproces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny\n(vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení,\n\nktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý zároveň znamená\naj porušenie procesných práv, garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Pod pojmom „procesný\npostup“ (čo vyplýva aj z doteraz platnej konštantnej judikatúry NS SR k ust. § 237 ods. 1 písm. f) OSP\na judikatúry Ústavného súdu SR) sa rozumie faktická (ne)činnosť súdu znemožňujúca strane sporu\nrealizáciu jej procesných oprávnení, resp. možnosť jej aktívnej účasti v spore.\n4.6. Podľa § 219 ods. 1 až 4 CSP rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.\nPritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.\n(2) Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo.\nAk to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom\nprípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený;\nneprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v\ntomto prípade nepoužijú.\n(3) Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas\nverejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote\nnajmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného\nvyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.\n(4) Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.\n4.7. Podľa § 378 a ods. 1 a 2 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia\no konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.\n(2) Na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov.\n5. V posudzovanej právnej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súčasťou odvolania žalobcu proti\nrozsudku súdu prvej inštancie bola žiadosť žalobcu, aby mu bolo miesto a čas verejného vyhlásenia\nrozsudku odvolacieho súdu oznámené elektronickými prostriedkami. (bod 27. odvolania, č. l. 177\nsúdneho spisu). Na č. l. 213 súdneho spisu sa nachádza pokyn predsa senátu, aby na úradnej tabuli súdu\nbol oznámený termín verejného vyhlásenia rozhodnutia v predmetnej veci na deň 26. 10. 2023 o 9,40\nhod. na č. d. 106, prvé poschodie krajského súdu. Zároveň bol daný pokyn, aby boli právni zástupcovia\núčastníkov upovedomení, ak o to požiadali. Odvolací súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia\nrozsudku v danej veci na svojej úradnej tabuli a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred\njeho vyhlásením a to dňa 20. 10. 2023 (č. l. 214, 215 spisu), avšak v spise sa nenachádza dôkaz o\ntom, že toto oznámenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu odoslané aj elektronickými prostriedkami na\nurčenú emailovú adresu tak, ako o to žalobca prostredníctvom právneho zástupcu požiadal v podanom\nodvolaní. Zo zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 26. 10. 2023 (č. l. 216 spisu) bolo zistené,\nže na vyhlásenie rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP sa neustanovili strany sporu a ani ich právni\nzástupcovia. Za tejto situácie je možné konštatovať, že si odvolací súd vo vzťahu k žalobcovi nesplnil\npovinnosť vyplývajúcu z § 219 ods. 3 CSP.\n5.1. Povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku v mene Slovenskej republiky je bezvýnimočná, verejné\nvyhlásenie rozsudku súvisí s povinnosťou všeobecného súdu upovedomiť o tom účastníkov konania.\nÚčastník konania má právo byť prítomný na vyhlásení rozsudku súdu a len on sám môže rozhodnúť, či sa\ntohto zasadnutia zúčastní alebo nezúčastní (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/70/2010).\n5.2. Pri verejnom vyhlásení rozsudku má len účastník, ktorý bol riadne oboznámený s časom\na miestom verejného vyhlásenia možnosť uplatniť svoje procesné práva priznávané mu pri tomto\nprocesnom úkone súdu. Obsahom procesného oprávnenia účastníka pri kontrole súdu vyhlasujúceho\nrozsudok je predovšetkým jeho oprávnenie preveriť, či bol rozsudok v jeho veci vôbec vyhlásený.\nNeprehliadnuteľným oprávnením účastníka je tu právo účastníka oboznámiť sa s tým, v akom zložení\nsúd vyhlásil rozsudok a s akým odôvodnením. Procesný nedostatok súdu pri tomto úkone, v dôsledku\nktorého sa poprie samotná podstata verejného vyhlásenia rozsudku možno napraviť len tým, že súd\nktorý rozhoduje o opravnom prostriedku, napadnutý rozsudok zruší (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\n3MCdo/16/2011).\n5.3. Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach, ktoré sú stále aktuálne aj s poukazom na zmenu\nprocesného predpisu (viď napr. sp. zn. 3Cdo 179/2010, 7Cdo 192/2013, 3Cdo 714/2015, publikované\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1, ročník 2016, pod\nč. R 9/2016, 7Cdo/151/2017, 1Obdo/23/2022) poukázal na ústavnoprávny a procesnoprávny rozmer\nverejného vyhlásenia rozsudku a uviedol, že ak odvolací súd nerešpektuje predpoklady a zásady, za\nktorých sa v súlade s právnym poriadkom verejne vyhlasuje rozsudok, odníma účastníkovi možnosť\npred súdom konať a v zmysle § 219 ods. 3 CSP došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie.\nVychádzajúc z uvedeného, dovolací súd túto námietku žalobcu považoval za dôvodnú.\n\n5.4. Vychádzajúc z uvedeného tak dovolací súd dospel k záveru, že postupom odvolacieho súdu došlo\nk vade v zmysle § 420 písm. f) CSP, ktorá sama o sebe zakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivý\nsúdny proces, preto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo potrebné podľa § 449 ods. 1 CSP zrušiť a vec\nvrátiť odvolaciemu súdu podľa § 450 CSP na ďalšie konanie, v ktorom vytýkaný nedostatok odstráni.\n5.5. Nakoľko vada, pre ktorú došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, spočívala v procesnom postupe\nodvolacieho súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, a odvolací súd bude vo veci\nznova rozhodovať, za danej situácie bolo bezpredmetné skúmať prípustnosť dovolacích námietok\nsmerujúcich proti samotnému rozhodnutiu odvolacieho súdu.\nPodľa § 439 CSP dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia\no napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo\npodľa § 77 a dovolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi\nstranami vyplýva z osobitného predpisu.\n5.6. Vydanie uznesenia o náhrade trov konania v konkrétnej výške je jednostranne závislé od existencie\nprávoplatného rozhodnutia vo veci. Zrušením rozsudku odvolacieho súdu uznesenie o výške náhrady\ntrov konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené)\nrozhodnutie by zostalo uznesenie o výške náhrady trov konania osamotené, strácalo by rozumný\nzmysel, čo by zároveň odporovalo princípu právnej istoty (sp. zn. 4Obdo7/2018, 3Obo/9/2017). Závislým\nvýrokom môže byť nielen dovolaním dotknutý výrok, tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj\nvýrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci (R 73/2004).\n5.7. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 29C/100/2020-258 z 18. marca 2024 uložil žalobcovi povinnosť\nzaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania spolu vo výške 643,10\neura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalovaných v lehote 3 dní\nod právoplatnosti uznesenia.\n5.8. Z dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia vo veci samej, dovolací súd zrušil aj aj uznesenie o\nvýške náhrady trov konania v súlade s § 449 ods. 1 CSP.\n5.9. Podľa § 455 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.\n5.10. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n6. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Co/48/2022", "guid": "a4fec7f5-d9df-4b0d-abb6-373f72ae3d4f:4d5aef74-4b1a-4634-a674-7a9748b48ddc", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}