{"guid": "8254ac80-dc9b-4aa4-a5f5-c82d39b33da9:ae577644-4bdf-4a44-9157-b0561bcca330", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8117201067.1", "spisova_znacka": "1CdoPr/7/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoPr/7/2025 z 9. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. júla 2025, sp. zn. 1CdoPr/7/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:8117201067.1", "identifikacne_cislo": "8117201067", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2025-07-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "nazov": "§ 181 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-181"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-181", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae577644-4bdf-4a44-9157-b0561bcca330", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8117201067.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8117201067.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8117201067.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1CdoPr/7/2025\n8117201067\n09. 07. 2025\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2025:8117201067.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v individuálnom pracovnoprávnom spore žalobkyne: C.. I. Y.,\nnarodená XX. C. XXXX, G., K. XXX/XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Gabrielou Jablonskou, Košice,\nLetná 47, IČO: 17 080 223, proti žalovanému: Obec Lomnička, Lomnička, Lomnička 66, IČO: 00 330\n027, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Košice - mestská časť Staré\nMesto, Thurzova 3367/6A, IČO: 47 231 785, o určenie neplatnosti odvolania z funkcie, vedenom na\nOkresnom súde Poprad pod sp. zn. 11Cpr/7/2017, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Prešove zo dňa 19. septembra 2024 č. k. 12CoPr/4/2024 - 533, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 19. septembra 2024 č. k. 12CoPr/4/2024 - 533 z r u š\nu j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nVo zvyšku dovolanie o d m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol tak, že výrokom I. určil, že odvolanie žalobkyne z funkcie\nriaditeľky Základnej školy a Materskej školy Lomnička vykonané listom žalovaného zo dňa 20. decembra\n2016 je neplatné. Výrokom II. žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v\nrozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.\n2. Právne vec odôvodnil podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 a § 39 Občianskeho zákonníka, podľa článku 2\nZákladných zásad Zákonníka práce a výrok o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods.\n1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Konštatoval, že žalobkyňa sa podanou žalobou\ndomáhala určenia neplatnosti jej odvolania z funkcie riaditeľky ZŠ a MŠ Lomnička, ktoré žalovaný učinil\nlistom zo dňa 20. decembra 2016 (+ mzdových nárokov, ktoré boli vylúčené na samostatné konanie)\nvychádzajúc z ostatného zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu v tejto veci (sp. zn. 19CoPr/2/2019 z\n08. novembra 2018), v zmysle ktorého je daná jeho právomoc a kauzálna príslušnosť, ide o individuálny\npracovnoprávny spor s tým, že žalobkyňa bola do funkcie riaditeľky menovaná žalovaným dňa 30.\napríla 2014 s účinnosťou od 01. júla 2014 do 30. júna 2019, kde v tejto súvislosti jej vznikla o.i. i\npovinnosť deklarovať svoje majetkové pomery, a to do 30 dní od ustanovenia do funkcie riaditeľky,\npričom žalobkyňa si túto svoju zákonnú povinnosť bezpochyby nesplnila, kde zákon naproti tomu\nukladá zriaďovateľovi po vyjadrení príslušnej rady školy obligatórne povinnosť takéhoto riaditeľa z\nfunkcie odvolať a táto jeho povinnosť z časového hľadiska nie je ničím limitovaná. Odvolanie z funkcie\nriaditeľky bolo určité a zrozumiteľné, dostalo sa do dispozičnej sféry žalobkyne, ktorá však namietala\njeho neplatnosť aj pre rozpor s dobrými mravmi, lebo bolo podľa žalobkyne účelové z dôvodu, že tá\nzačala poukazovať na neplnenie si povinností žalovaného ako zriaďovateľa školy, čo malo vyústiť až do\npodania trestného oznámenia a civilných žalôb zo strany žalobkyne. Preto bolo povinnosťou súdu prvej\ninštancie zaoberať sa a skúmať motív odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky. Súd prvej inštancie vôbec\nnezisťoval a nezaoberal sa úvahami, či z hľadiska takto uplatneného odvolania z funkcie riaditeľky so\nzreteľom na všetky dostupné okolnosti prípadu, to zodpovedalo dobrým mravom. Zistenie skutočného\nmotívu a skutočných dôvodov pre odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky, môže viesť k zisteniu, či tento\n\njednostranný právny úkon je (nie je) v rozpore s dobrými mravmi. Následne uviedol, že z dokazovania\nvyplynulo, že hlavným motívom a dôvodom odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky bolo jej konanie,\nktorým poukazovala na neplnenie si zákonných povinností zo strany žalovaného. Za podozrivú možno\noznačiť aj skutočnosť, že k zisteniu porušenia povinnosti žalobkyne deklarovať svoje majetkové pomery\ndošlo až v roku 2016, t. j. dva roky po jej ustanovení do funkcie. K odvolaniu žalobkyne došlo po\npodaní trestných oznámení a civilných žalôb voči žalovanému, ktorých predmetom bolo porušovanie\nrozpočtových pravidiel na úseku originálnych kompetencií zriaďovateľa základnej a materskej školy žalovaného, ktorý nemal poukazovať finančné prostriedky zo svojho rozpočtu základnej škole v súlade\nso zákonom. Podstatnou okolnosťou bola aj skutočnosť, že na obci nefungoval žiadny administratívny\nporiadok, a preto bolo pre žalobkyňu ťažké dokázať, že si zákonnú povinnosť odovzdania majetkového\npriznania splnila. Samotný žalovaný v konaní uviedol, že obec nemala dostatok finančných prostriedkov\na potrebovali pokryť iné náklady, ktoré boli taktiež nevyhnutné, a z toho dôvodu neboli základnej škole\npoukazované financie z rozpočtu v plnej výške. Odvolanie z funkcie riaditeľky je preto v zmysle §\n39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný\nodvolal žalobkyňu z funkcie z dôvodu, že sa žalobkyňa dožadovala zákonnými prostriedkami, aby\nžalovaný plnil svoje rozpočtové povinnosti. Namiesto toho, aby žalovaný riešil nedostatky vo financovaní\nškoly, odvolal z funkcie žalobkyňu a vymenoval nového riaditeľa, ktorý vzal žaloby voči žalovanému\nspäť. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosť, že škola sa stala dlžníkom voči jednotlivým\ninštitúciám a žalovaný bol povinný svoj dlh riešiť tým, že mu bol poskytnutý úver. Aj súčasný riaditeľ\nškoly vnímal problém jej nedostatočného financovania zo strany žalovaného, čo vyplynulo aj z jeho listu\nadresovaného Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.\n3. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozhodol v\nporadí prvým rozsudkom pod sp. zn. 12CoPr/1/2020 zo dňa 30. júna 2020 tak že výrokom I. zmenil\nrozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému právo na náhradu\ntrov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n4. Na základe dovolania žalobkyne Najvyšší súd SR rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie uznesením pod sp. zn. 1Cdo/178/2020 z dôvodov podľa § 420\npísm. f) CSP. Odvolací súd opätovne rozsudkom pod sp. zn. 12CoPr/8/2022 zo dňa 26. januára 2023\nrozhodol tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči\nžalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobkyni\npriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Následne na základe dovolania žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením pod sp. zn.\n1CdoPr/6/2023 - 502 zo dňa 20. marca 2024 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n6. Krajský súd v Prešove rozsudkom (napadnutý predmetným dovolaním) pod č. k. 12CoPr/4/2024\n- 533 zo dňa 19. septembra 2024 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Priznal žalobkyni nárok na\nnáhradu trov odvolacích a dovolacích konaní v plnom rozsahu voči žalovanej.\n6.1. Odvolací súd na základe podaného odvolania po zrušení rozsudku dovolacím súdom viazaný jeho\nprávnym názorom preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie a zistil, že odvolanie žalovaného nie je\ndôvodné.\n6.2. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový\nstav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho\nkonania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a\npresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkázal\n6.3. Odvolací súd súhlasil s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 27. odôvodnenia, že súd má\npovinnosť zaoberať sa skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie, či určité konanie nevykazuje znaky\nkonania v rozpore s dobrými mravmi; je dané iba vtedy, ak niektorá strana namieta nesúlad s dobrými\nmravmi. Zároveň odvolací súd súhlasí i s konštatovaním súdu prvej inštancie v bode 28., že sa súd prvej\ninštancie stotožnil s tým, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepredložila doklad o tom, že\nmajetkové priznanie odovzdala, zároveň ale z výsluchu svedkyne p. T. vyplýva, že administratíva v obci\nfungovala tak, že dávali sa doklady do ruky, z ruky do ruky, žiadne potvrdenia sa neevidovali, neexistoval\nžiaden podací denník. To znamená, že na obci fungoval, respektíve nefungoval žiaden administratívny\nporiadok, preto je ťažké dokázať to, že žalobkyňa si splnila zákonné podmienky, ktoré jej ukladá zákon.\nOdvolací súd súhlasil aj s konštatovaním súdu prvej inštancie v bode 29. odôvodnenia, keď konštatuje,\nže čo do konania žalovaného, jedná sa o konanie hrubo v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobkyňu\nza to, že sa dožadovala spravodlivosti a dožadovala, aby žalovaný postupoval v zmysle zákona a\nplnil si svoje povinnosti, tento ju odvolal z funkcie riaditeľky školy ako nedôveryhodnú osobu. Preto i\nodvolací súd mal za to, že sú naplnené skutkové znaky, ktoré ustanovil § 3 Občianskeho zákonníka,\n\nto znamená, že odvolanie z funkcie riaditeľky školy je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39\nObčianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že tento právny úkon bol vykonaný v rozpore s dobrými mravmi\na z dôvodov, ktoré zistil súd prvej inštancie a podrobne popísal v dôvodoch svojho rozhodnutia. V tejto\nsúvislosti odvolací súd poukazuje i na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený\nv jeho zrušujúcom uznesení v bode 26.4. odôvodnenia, keď sa dovolací súd pri interpretácii pravidiel\nsprávania sa, t.j. čo je, nie je v rozpore s dobrými mravmi priklonil k vyhodnoteniu konania žalovaného\nv predmetnej veci tak, ako právne vyhodnotil konanie žalovaného súd prvej inštancie, že hlavným\nmotívom a dôvodom odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky bolo jej konanie, ktorým poukazovala na\nneplnenie si zákonných povinností zo strany žalovaného. Za podozrivú možno označiť aj skutočnosť, že\nk zisteniu porušenia povinnosti žalobkyne deklarovať svoje majetkové pomery došlo až v roku 2016, t.j.\ndva roky po jej ustanovení do funkcie. K odvolaniu žalobkyne z funkcie riaditeľky školy došlo po podaní\ntrestných oznámení a civilných žalôb voči žalovanému, ktorých predmetom bolo porušenie rozpočtových\npravidiel na úseku originálnych kompetencií zriaďovateľa základnej a materskej školy - žalovaného,\nktorý nemal poukazovať finančné prostriedky zo svojho rozpočtu základnej škole v súlade so zákonom.\nNesporným bol fakt zistenia porušenia povinnosti deklarovať svoje majetkové pomery žalobkyne v\nstanovenej lehote v zmysle zákona. Dovolací súd vyhodnotil konanie žalovaného v rozpore s dobrými\nmravmi s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej prejednávanej veci a konkrétne zistené skutkové\nokolnosti veci, ktoré nie je možné v žiadnej demokratickej spoločnosti prehliadať. S týmto názorom\ndovolacieho súdu plne súhlasil i odvolací súd. Zároveň súhlasil s názorom dovolacieho súdu, že fakt\nzistenia nepodania majetkového priznania až dva roky od nástupu do funkcie riaditeľky, poukazovanie\nna zlé hospodárenie obce zo strany žalobkyne ako aj nesúhlas Rady školy s odvolaním žalobkyne z\nfunkcie riaditeľky. Skutočne žalovaný formálne konal podľa zákonných ustanovení, teda podľa § 3 ods.\n7 písm. b) Zákona č. 596/2003 Z.z. v spojení s § 10 ods. 1 písm. a) Zákona č. 552/2003 Z.z., ale\nprostredníctvom realizácie výkonu svojich kompetencií, respektíve oprávnení i podľa názoru odvolacieho\nsúdu v zhode s názorom dovolacieho súdu sledoval poškodenie žalobkyne čo nepochybne je možné\nvyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, preto odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky je\nabsolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka.\n6.4. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď\nna každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby\nbolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR\nII. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Preto na ďalšiu argumentáciu žalovaného\nzachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech jeho odvolaniu, odvolací\nsúd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n7. Proti predmetnému rozsudku podal dovolanie žalovaný. Žalovaný podal dovolanie z dôvodov podľa\n§ 420 písm. e) a f) CSP ako aj § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP. Žalovaný žiadal, aby dovolací súd\nzrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na\nďalšie konanie.\n7.1. Žalovaný v dovolaní poukázal na priebeh konania a vydávaných rozhodnutí. Zároveň uviedol stručný\npopis podstatných skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu ako aj na znenie platnej a účinnej právnej\núpravy aplikovanej žalovaným pri odvolaní žalobkyne z funkcie.\n7.2. Podľa názoru žalovaného napadnutý rozsudok krajského súdu má vady v zmysle § 420 písm. f)\nCSP, nakoľko je zrejmé, že odvolací súd sa v napadnutom rozsudku vyporiadal výlučne len s niektorými\nodvolacími dôvodmi. Množstvo odvolacích dôvodov a námietok žalovaného odvolací súd ignoroval a\nnijak sa k nim nevyjadril.\n7.3. Žalovaný uviedol, že odvolací súd sa nevysporiadal s námietkou zaujatosti sudcu, s nezákonným\nodôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, a tiež sa nevysporiadal ani s jednou s odvolacích námietok\nžalovaného.\n7.4. Zároveň ako dovolací dôvod uvádza aj dovolací dôvod podľa § 420 písm. e) CSP, že rozhodoval\nvylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Napadnutým rozsudkom odvolací súd odignoroval\nnámietku, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca - JUDr. Mária Kubusová (sudkyňa rozhodujúca vec na\nsúde prvej inštancie). Žalovaný poukázal až na nepriateľské vedenie pojednávania zo strany uvedenej\nsudkyne v predmetnej veci. Poukazuje pritom na bod 22. zdôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.\n7.5. Vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP ďalej namietal, že súd prvej inštancie ani na jedinom pojednávaní\nvo veci samej nedodržal postup podľa § 181 ods. 2 CSP a tým zmaril žalovanému možnosť okrem iného\nnavrhnúť a vykonať dôkazy a teda preukázať, že odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky základnej\n\nškoly a materskej školy Lomnička nebolo účelové a v rozpore s dobrými mravmi ako to ustálil súd prvej\ninštancie s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd.\n7.6. Žalovaný namieta aj nesprávne skutkové závery ohľadom zisteného údajného skutočného motívu\nodvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o akési uznesenie OR PZ Stará\nĽubovňa z 02. marca 2016, absentuje akákoľvek logická, či časová súvislosť s odvolaním žalobkyne\nz funkcie riaditeľky v mesiaci december 2016, teda o 9 mesiacov, ale najmä hlavný kontrolór sa jasne\nvyjadril, ako a kedy došlo k zisteniu absencie majetkového priznania žalobkyne, na čom sa podieľala\nobec, ani jej štatutári nijakými príkazmi, ale kontrolór svojou vlastnou činnosťou. Skutkové a aj právne\nzávery súdu prvej inštancie postrádajú akýkoľvek časový či logicky súlad, nielenže sa neopierajú o\nzistený skutkový stav, ale sú s nimi aj v priamom rozpore\n8. Vo vzťahu k dovolaniu podľa § 421 CSP uviedol, že žalovaný nemal vedomosť o tom, že by\ndovolací súd už riešil právnu otázku posúdenia platnosti rozhodnutia zriaďovateľa (teda v podstate\norgánu vykonávajúceho právomoc podľa zákona č. 596/2003 Z.z.) o odvolaní riaditeľa základnej školy\ns dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, ale nevylúčil, že už k takémuto rozhodovaniu\ndošlo, preto žalovaný vymedzil dovolací dôvod alternatívne aj podľa § 421 písm. a) a písm. b) CSP, resp.\naj § 421 ods. 1 písm. c) CSP.\n8.1. Žalovaný považoval za nesprávne právne posúdenie odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky za\nneplatné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi aj preto, že žalovaný odvolaním žalobkyne z funkcie,\nktoré preukázateľne spĺňalo všetky obsahové aj formálne náležitosti, konal plne v súlade s výslovným\na kogentným znením právnej normy s cieľom dodržať zákon. Podľa názoru žalovaného v rozpore s\ndobrými mravmi a priam v rozpore so zákazom diskriminácie by bolo práve nedodržanie normy po\nzistení porušenia zákona z jej strany - to by vyvolávalo oprávnené pochybnosti o postupe žalovaného,\nže nadržiava žalobkyni a rozhoduje v jej záujme a dokonca až v takom rozsahu, že u nej neprihliada ani\nna porušenie zákona a ignoruje explicitný príkaz daný zákonom. Poukázal na to, že rozhodnutie je aj v\nrozpore so základným článkom zásad a to konkrétne článkom 2 ods. 2 CSP a aj článkom 3 ods. 2 CSP,\npričom výklad právnej normy nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách jasné a nepochybné.\n8.2. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo všetkých jeho\nvýrokoch a zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalovanému náhradu trov konania.\n8.3. K dovolaniu podala písomné vyjadrenie žalobkyňa. Mala za to, že dovolanie je neprípustné.\nPoukázala na priebeh konania v uvedenej veci, pričom vo veci zdôraznila posledné rozhodnutie NS SR\npod sp. zn. 1CdoPr/6/2023 zo dňa 20. marca 2024, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho súdu\na vec mu bola vrátená na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom v bode 26.4.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nzastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP),\npreskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.\n9.1. Žalovaný vyvodzoval prípustnosť podaného dovolania na základe ustanovenia § 420 písm. e) a f)\nCSP a § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP.\n9.2. Z obsahu súdneho spisu bolo zistené, že vec žalobkyne pred dovolacím súdom bola už dvakrát\npredmetom dovolacieho konania. V obidvoch prípadoch došlo k zrušeniu a vráteniu veci odvolacieho\nsúdu na základe dovolania žalobkyne, keď dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/178/2020 zo dňa\n24. augusta 2022 zrušil (zmeňujúci rozsudok súdu prvej inštancie) a vec vrátil odvolaciemu súdu z\ndôvodov podľa § 420 písm. f) CSP pre jeho nepreskúmateľnosť. Vo veci odvolací súd opätovne rozhodol\nzmeňujúcim rozsudkom, tak, že žalobu žalobkyne zamietol. Následne opätovne zmeňujúci rozsudok\nodvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, ktorému dovolací súd pre nesprávne právne posúdenie\nveci (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP) vyhovel a uznesením pod sp. zn. 1CdoPr/6/2023 zo dňa 20. marca\n2024 opätovne rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s vysloveným právnym\nnázorom.\n9.3. Odvolací súd následne rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok súdu prvej inštancie,\nktorým súd určil, že odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky Základnej školy a Materskej školy Lomnička\nvykonané listom žalovaného zo dňa 20. decembra 2016 je neplatné, potvrdil.\n9.4. Tento rozsudok napadol dovolaním žalovaný a je predmetom tohto dovolacieho prieskumu. V rámci\ndovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietol žalovaný nevysporiadanie sa odvolacieho súdu\ns jeho odvolacou námietkou o tom, že vec rozhodol na súde prvej inštancie zaujatý sudca. Túto námietku\n\ndovolací súd posudzuje v prvom rade. Z obsahu podaného odvolania žalovaného z č.l. 301 spisu je\nzrejmé, že žalovaný namieta: ,,vzhľadom na takéto odôvodnenie rozsudku, rozhodoval vylúčený sudca,\nčo má za následok odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP“.\n9.5. Civilný súdny poriadok poskytuje stranám sporu iba prostriedky, ktorými sa môžu práva na\nnezaujatého sudcu domáhať. Jedným z týchto prostriedkov je i námietka zaujatosti podaná podľa §\n52 a nasl. CSP. Okrem námietky zaujatosti môžu strany sporu podať i odvolanie zdôvodnené tým, že\nrozhodoval vylúčený sudca (§ 365 ods. 1 písm. c) CSP). Na vadu spočívajúcu v tom, že rozhodoval\nvylúčený sudca prihliada i dovolací súd v zmysle dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 420 písm. e)\nCSP. Tieto procesné prostriedky majú garantovať právo strany sporu/účastníka konania na nestranného\nsudcu. Z povinnosti všeobecných súdov vždy vykonať výklad príslušných ustanovení zákona ústavno\n- konformným spôsobom (čl. 152 ods. 4 ústavy) vyplýva, že aj pri výklade podmienok pre uplatnenie\ntýchto prostriedkov musia súdy postupovať tak, aby umožnili čo najširšiu realizáciu tohto práva.\n9.6. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9.7. Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu okrem iného vyplýva, že doterajší pojem „odňatie\nmožnosti konať pred súdom“ sa nahradil terminologicky správnym pojmom „právo na spravodlivý\nproces“, ktorého obsahové znaky vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva\na Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n9.8. Judikatúrou konkretizovaný obsah práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) je veľmi pestrý. Procesné elementy tohto práva zdôrazňujú „stanovený postup“, teda\ndodržanie procesných pravidiel v konaní ako celku pred všeobecným súdom. Nezávislosť jeho\nrozhodovania sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.\nJedným z takýchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na riadny proces, vylučujúcim svojvôľu pri\nrozhodovaní, je i povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení\n§ 220 ods. 2 a 3 CSP. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami\npri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, kedy sú\nprávne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej\nmožnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, alebo ignorujú kogentnú normu,\nči popierajú všeobecne akceptované chápanie dotknutého právneho inštitútu, treba také rozhodnutie\npovažovať za stojace v rozpore s čl. 46 ods. 1 ústavy, ako i čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n9.9. Porušenie práva na spravodlivý (riadny) proces nie je však možné vykladať tak, že by sa\ndovolateľovi garantoval úspech v konaní, či sa zaručovalo právo na rozhodnutie zodpovedajúce jeho\npredstavám. Obsahom tohto ústavou a dohovorom zaručeného práva je zaistenie práva na spravodlivé\n(riadne) súdne konanie, v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi\na pri aplikácii ústavných princípov. Okolnosť, že dovolateľ so závermi či názormi odvolacieho súdu\nnesúhlasí, nemôže sama osebe založiť dôvodnosť dovolania.\n10. Pojem „právo na spravodlivý proces“ teda podľa názoru najvyššieho súdu zahŕňa nielen\n„postup súdu“ ako jeho „faktickú“ činnosť, ale (najmä) aj nesprávne súdne rozhodnutie, v dôsledku\nktorého nemohol účastník konania (dovolateľ) uplatniť svoje práva pred okresným i krajským súdom.\nPredovšetkým súdnym rozhodnutím je takmer výlučne determinované právo na spravodlivý proces, lebo\nním sa súdne konanie ako celok končí. Niet preto žiadneho dôvodu pre všeobecný záver, že by malo\nbyť z tohto pojmu (právo na spravodlivý proces) vylučované rozhodnutie súdu, ktorým sa završuje (resp.\nkončí) celé konanie (porov. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 105/06, III. ÚS\n330/2013 a pod.).\n10.1.\nPodľa posledne citovaného nálezu ústavného súdu (III. ÚS 330/2013) súčasťou obsahu\nzákladného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré odborne jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom žiadanej súdnej\n\nochrany. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť riadne a právne správne odôvodniť svoje rozhodnutie,\nmožno posúdiť len so zreteľom na okolnosti prípadu.\n10.2. Podľa tohto výkladu nie je - logicky vzaté - prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP závislá\nna jeho dôvodnosti, totiž až na tom, keď „vyjde najavo“ (ne)správnosť dovolateľovho tvrdenia o existencii\ndôvodu zmätočnosti vo forme porušenia práva na spravodlivý proces. To však môže vyjsť najavo iba\nvtedy (či až vtedy), ak dovolací súd vecne preskúma tvrdenie dovolateľa o porušení tohto práva, o\ntvrdenom dôvode porušenia práva na spravodlivý proces vydá svoje fiktívne rozhodnutie, ktorým buď\ndovolanie rozsudkom zamietne (vtedy je dovolanie neprípustné), ak je napadnuté rozhodnutie správne,\nalebo napadnuté rozhodnutie zruší (vtedy je dovolanie prípustné a zároveň aj dôvodné).\n10.3. Citované ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v\nktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý\nproces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, treba považovať\naj taký postup súdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a\nnestrannom súde a ktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae), keď súdom\nprijaté závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov\na teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak\nv ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak\nargumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako\ncelok je nepresvedčivé.\n10.4. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v\nrozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia\nzaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo\nodmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na\nspravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n10.5. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nslobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný,\nt. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne\nmusí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v\nrozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú\n(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.\nÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n10.6. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\n\ndruhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n10.7. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti\na presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n10.8. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj závery vyplývajúce zo stanoviska\nobčianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015, publikovaného\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\n1/2016 pod č. 2). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu\ntreba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke,\nod riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku, ako aj vnútornú rozpornosť\nodôvodnenia rozhodnutia, priečiacu sa pravidlám logického uvažovania.\n10.9.\nPorušením práva na spravodlivý proces je aj stav, keď v hodnotení skutkových zistení a\nskutkových záverov absentuje určitá časť skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne - alebo\ntým skôr - pokiaľ boli stranami sporu namietané, no napriek tomu odvolací súd náležitým spôsobom v\ncelom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, žeby dostatočným spôsobom odôvodnil\nich bezvýznamnosť, či irelevantnosť (4Cdo/102/2017). Pokiaľ takto odvolací súd postupoval aj v\nprejednávanej veci, dopustil sa svojvôle zakázanej preň v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a\nzaložil tým nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia a v dôsledku toho aj jeho protiústavnosť. Ak nie\nsú totiž zrejmé dôvody toho - ktorého rozhodnutia, nastávajú obdobné následky ako tie, ktoré vedú k\nnezákonnosti ale hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným\núčelom súdneho konania, ale aj tiež so zásadami spravodlivého procesu.\n11. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP žalovaný namieta nedostatok dôvodov,\nresp. až odignorovanie odvolacej námietky žalovaného spočívajúcej v námietke zaujatosti súdu, resp.\nrozhodovania zaujatého sudcu (z obsahu dovolania je zrejmé, že sudcu prvej inštancie) a tiež nedostatku\nzdôvodnenia súdu prvej inštancie, resp. aj vadu opomenutia aplikácie § 181 ods. 2 CSP.\n11.1. V predmetnej prejednávanej veci odvolací súd po zrušení rozsudku dovolacím súdom viazaný jeho\nprávnym názorom (ako bolo konštatované vyššie) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle\nzásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP a zistil, že odvolanie žalovaného nie je\ndôvodné. V bode 25. uviedol, že ,,Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych\nodvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie\nna zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje\nrozhodnutie odôvodnil, to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď\nna každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci\nvýznam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).\n11.2. Odvolací súd námietku zaujatosti vo vzťahu k sudcovi súdu prvej inštancie uvedenú v odvolaní (č.l.\n301 spisu) nevyhodnocoval, resp. sa ňou vôbec nezaoberal, ba ani sa nevyjadril nijakým spôsobom k jej\nprípadnej irelevantnosti. Za vyjadrenie k nej dovolací súd nemôže považovať konštatáciu odvolacieho\nsúdu uvedenú v bode 40., podľa ktorej, ,,preto na ďalšiu argumentáciu žalovaného zachádzajúcu do\nnadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech jeho odvolaniu, odvolací súd nepovažoval\nza potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.“\n\n11.3. Odvolací súd si zrejme neuvedomil, že aj keď je v zmysle predchádzajúceho zrušujúceho\nrozhodnutia NS SR (sp. zn. 1CdoPr/6/2023) viazaný jeho právnym názorom v zmysle § 450 CSP v\ntam konkrétne nastolenej právnej otázke, sa sústredil len na toto právne posúdenie, neuvedomujúc\nsi, že v podstate nedal odpoveď na podstatnú odvolaciu námietku žalovaného v zmysle § 365 ods. 1\npísm. c) CSP, že vo veci na súde prvej inštancie rozhodoval vylúčený sudca. Predchádzajúce zrušujúce\nrozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré nastoľovalo určitý právny režim, resp. právne posúdenie vo veci\npoloženej právnej otázky zo strany žalobkyne, neznamená, že by vo veci mal už odvolací súd úplne\nignorovať podstatné odvolacie námietky strany - žalovaného, o ktorého odvolaní odvolací súd napokon\nrozhoduje. Vec sa dostala do štádia, kedy mal odvolací súd opätovne rozhodnúť o odvolaní žalovaného,\nsíce viazaný právnym názorom dovolacieho súdu v posudzovanej právnej otázke, ale nemôže pritom\núplne ignorovať iné podstatné námietky v odvolaní, v uvedenom prípade námietku podľa § 365 ods. 1\npísm. c) CSP.\n11.4. Odvolací argument, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca prvej inštancie, je podľa názoru\ndovolacieho súdu podstatným odvolacím argumentom a jeho vyhodnotenie nie je možné prejsť len\nodkazom odvolacieho súdu, že ide o argumenty nadbytočné, nespôsobilé privodiť úspech jeho odvolaniu\na že na ne odvolací súd nepovažoval potrebné reagovať špecifickou odpoveďou (vyššie citovaný bod\n40. rozsudku odvolacieho súdu).\n11.5.\nPokiaľ teda odvolací súd náležitým spôsobom nezhodnotil aj túto žalovaným namietanú\nskutočnosť v odvolaní, resp. dostatočným spôsobom neodôvodnil jej bezvýznamnosť a irelevantnosť,\nodôvodnenie jeho rozhodnutia treba považovať za nedostatočné odôvodnenie, čím porušil právo\nžalovaného na spravodlivý proces a konanie zaťažil vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP. Odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu neobsahuje ani elementárne vysvetlenie toho, prečo odvolanie\nžalovaného v časti odvolacej námietky zaujatého sudcu prvej inštancie považuje za nedôvodné. S touto\nsa odvolací súd nezaoberal a to v rozpore s ust. § 387 ods. 3 CSP. Pokiaľ odvolací súd považoval túto\nnámietku žalovaného za irelevantnú, bolo potrebné vysvetliť z akých dôvodov.\n11.6.\nNa základe výsledkov meritórneho dovolacieho prieskumu dovolací súd uzatvára, že\nnerešpektovaním pravidla riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu došlo v konaní k procesnej vade v\nzmysle § 420 písm. f) CSP. Vada tejto povahy je dôvodom, ktorý zakladá nielen prípustnosť dovolania\nale zároveň aj jeho dôvodnosť.\n11.7. Námietky dovolateľa smerujúce k hodnoteniu dôkazov a ustáleniu skutkového stavu nie sú\nspôsobilé založiť prípustnosť dovolania, nakoľko ich bez ďalších relevantných skutočností nemožno\npovažovať za tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu, a to preto, že (i)\nhodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len tomu súdu, ktorý ich vykonal, teda v tomto prípade súdu prvej\ninštancie, (ii) pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie\nz tohto dôvodu nesprávne, ale táto skutočnosť sama osebe prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia\n§ 420 písm. f) CSP nezakladá.\n11.8. Dovolací súd tiež pripomína, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť\nna odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom\nkonaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nskutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože\n(na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať\ndokazovanie, je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním\nsa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani\nprieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n11.9. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a\ndruhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva\nv prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (I.\nÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie\nje postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,\nporušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery\nnie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva\n\nna spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)\nCSP, avšak tieto vady v súdenej veci dovolací súd nezistil.\n12. Doposiaľ vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie podľa názoru dovolacieho súdu dostatočne\nodôvodňuje jeho skutkové a právne závery, ktoré naviac vyplynuli z právneho posudzovania veci\ndovolacím súdom. Dovolací súd v hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie nezistil porušenie zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov, či pochybenie, ktoré by bolo v extrémnom rozpore s obsahom spisu a\nprijaté skutkové závery nevykazujú známky svojvoľnosti, nelogických úsudkov, či zrejmého omylu. Iba\ntakéto pochybenie by totiž predstavovalo porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl.\n46 ods. 1 ústavy. Námietky dovolateľa v tomto smere majú skôr povahu nespokojnosti so samotným\nvýsledkom sporu.\n12.1. Dovolací súd k ďalšej dovolacej námietke porušenia § 181 ods. 2 CSP udáva, že cieľom § 181\nods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné,\nteda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je\ncieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje\nza dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu\nbuď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu\nsporu pri realizácii jej procesných práv. Z vyššie uvedenej judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012)\nvyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa § 118 ods. 2 OSP, vyjadrí\nsvoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci (porovnaj aj uznesenie NS SR\nsp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13. mája 2014, tiež\nrozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/181/2021 z 31. marca 2021, uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/279/2021).\n12.2. Treba tiež zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods.\n1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11 ods. 4 CSP) a pri\nzisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť\no ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Súd pri výkone spravodlivosti nesmie byť obmedzovaný tak\npôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným\nprávnym posúdením. Dovolací súd tak zastáva názor, že opomenutie aplikácie § 181 ods. 2 CSP je\nkonvalidované vydaním rozhodnutia vo veci samej súdom prvej inštancie, v ktorom rozhodnutí súd\noznámi svoje názory. Z uvedených dôvodov je táto námietka neopodstatnená. Preto tieto ostatné\nnámietky v rámci dovolacieho dôvodu § 420 písm. f) CSP nie sú opodstatnené.\n12.3.\nNa základe uvedených skutočností dovolací súd dovolaniu žalovaného vyhovel, rozsudok\nodvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 449 ods. 1, § 450 CSP) s\ntým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný (§ 455 CSP). Dovolací súd nemohol\nz tohto dôvodu skúmať ani vadu podľa § 420 písm. e) CSP, keďže odvolaciu námietku žalovaného, čo\ndo zaujatosti sudcu prvej inštancie odvolací súd nevyhodnotil.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a), b), c) CSP.\n13. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n13.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n13.2. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\n\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n13.3. Čo sa týka dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, a to právnej\notázky: ,,posúdenia platnosti rozhodnutia zriaďovateľa (teda v podstate orgánu vykonávajúceho\nprávomoc podľa zákona č. 596/2003 Z.z.) o odvolaní riaditeľa základnej školy s dobrými mravmi v zmysle\n§ 3 Občianskeho zákonníka, tak túto už vyriešil dovolací súd práve v tejto konkrétnej veci, avšak na\nzáklade dovolania žalobkyne a to postupom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n13.4. Dovolací súd teda uvádza, že v predchádzajúcom rozhodnutí, v tejto konkrétnej veci sp. zn. 1Cdo/\nPr/6/2023 riešil dovolací súd právnu otázku nastolenú žalobkyňou podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\npoukazujúc na body 25.2. až 26.5. predmetného rozhodnutia, pričom 25.2.: ,,odvolací súd vo svojom\nrozhodnutí správne konštatuje, že posúdenie otázky rozporu právneho úkonu - odvolania z funkcie\nriaditeľky školy s dobrými mravmi je otázkou právnou, nie otázkou skutkovou (pozri napr. uznesenie\nNajvyššieho súdu SR z 9. júna 2010, sp. zn. 5Cdo/42/2010). Aj podľa G.. Y. ide o kategóriu právnu,\nktorá má základ v platnom práve. Preto aj existencia či neexistencia rozporu s dobrými mravmi nie\nje otázkou skutkovou, ale právnou. Tým, že zákon spája s rozporom s dobrými mravmi absolútnu\nneplatnosť právneho úkonu, prípadne odopiera právnu ochranu výkonu práva, ktoré je v rozpore s\ndobrými mravmi, sú dobré mravy súčasťou práva a majú právnu záväznosť. Bez odkazu v právnej\nnorme zostali by dobré mravy len súčasťou mimoprávnych (morálnych) pravidiel bez priameho právneho\nnormatívneho pôsobenia. Dovolací súd si, ale dovolil vyhodnotiť túto situáciu v zhode so súdom prvej\ninštancie, ako konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti\ndanej prejednávanej veci a konkrétne zistené skutkové okolnosti veci, ktoré nie je možné v žiadnej\ndemokratickej spoločnosti prehliadať. Dovolací súd poukazuje na fakt zistenia nepodania majetkového\npriznania (až 2 roky od nástupu do funkcie riaditeľky, poukazovanie na zlé hospodárenie obce zo\nstrany žalobkyne ako aj nesúhlas Rady školy s odvolaním žalobkyne z funkcie riaditeľky). V tomto\nsmere žalovaný síce formálne konal podľa zákonných ustanovení - § 3 ods. 7 písm. b) zákona č.\n596/2003 Z.z. v spojení s § 10 ods. 1 písm. a) zák. č. 552/2003 Z.z., ale prostredníctvom realizácie\nvýkonu svojich kompetencii, resp. oprávnení podľa dovolacieho súdu sledoval poškodenie žalobkyne\n(obdobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 5MCdo/17/2008, napr. aj rozhodnutie NS ČR 21Cdo/714/2010),\nčo nepochybne je možné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a preto je odvolanie\nžalobkyne absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na ust. § 39 OZ.\n25.3. V súvislosti s dobrými mravmi je možné zdôrazniť ich viacero funkcií v práve. Na prvom mieste\ntreba zdôrazniť, že dobré mravy plnia funkciu normy, ktorá sa má aplikovať. Ide teda o pravidlo správania,\nktoré určuje, ako sa má subjekt správať, aby jeho konanie sa nedostalo do rozporu s dobrými mravmi.\nV pravom slova zmysle tu ide o normu konania (norma agendi). Z toho potom možno odvodiť aj právnu\nreprobáciu správania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Môže ísť len o také správanie, ktoré možno\nodvodiť z právnej normy, ktorá ukladá (prikazuje) dodržiavanie dobrých mravov.\n25.4. Preventívna funkcia dobrých mravov spočíva jednak v tom, že je určitým korektívom správania ex\nante, teda pred robením právneho úkonu, t. j. pred samým správaním v štádiu rozhodovania. Subjekt,\nktorý zvažuje svoje správanie pri robení právnych úkonov, sa rozhoduje s plným vedomím, že ak sa\nprávny úkon dostane do rozporu s dobrými mravmi, hrozí mu sankcia neplatnosti. Ak napriek tomu urobí\nprávny úkon, ktorého obsah nie je v súlade s dobrými mravmi, postihne ho táto sankcia. Dopad sankcie\nza správanie v rozpore s dobrými mravmi má tiež svoje konkrétne preventívne pôsobenie. To platí aj v\nprípade výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi, prípadne so zásadami poctivého obchodného styku.\n25.5. Interpretačná funkcia dobrých mravov spočíva v tom, že sudca pri rozhodovaní konkrétneho\nprípadu musí posúdiť, čo sú dobré mravy v konkrétnom prípade. Pritom vychádza zo základných zásad\novládajúcich súkromné právo. Obsah dobrých mravov je potrebné skúmať na základe týchto zásad.\nZároveň musí určiť, čo je v danom prípade s dobrými mravmi v rozpore, t. j. postupuje od všeobecného\nku konkrétnemu. Vo väčšej miere sa tu uplatní taká interpretácia, ktorá bude odstraňovať nejasnosti,\nktoré vyplývajú z právneho predpisu a spočívajú v našom prípade vo všeobecnosti a nejasnosti pojmu\ndobré mravy. Vyplýva to už z povahy zákonnej normy (skutkovej podstaty), ktorá je nielen všeobecná,\nale aj pojmovo (dobré mravy) široká či heterogénna. Interpretácia je východiskom pre aplikáciu práva.\nHodnotiaca funkcia dobrých mravov je súčasťou aplikácie práva ako jednej z foriem realizácie práva.\nOsobitne je ju potrebné zdôrazniť preto, lebo má zásadný význam pri aplikácii dobrých mravov v\nkonkrétnych prípadoch.\n\n25.6. Pri aplikácii práva je potrebné nielen objasniť skutkový stav, ale je potrebné objasniť aj právnu\nstránku daného prípadu, t. j. subsumovať daný prípad pod konkrétnu normu, teda určiť, ktorá právna\nnorma bude na daný stav aplikovaná. To znamená, že sudca musí posúdiť, či sa správanie v danom\nprípade prieči dobrým mravom, prípadne je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v\nčom tento rozpor spočíva.\n25.7. V zmysle judikatúry súdov SR dobré mravy sú určitými morálnymi mantinelmi v správaní ľudí,\npričom nemajú zväčša písomnú podobu, ale sú vytvárané vo vedomí užšieho spoločenstva, ktoré\nsprávanie je možné akceptovať a ktoré správanie nie je prijateľné pre spoločnosť.\n25.8. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sú dobré mravy pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej\nmiere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (IV. ÚS\n55/2011-19 z 24. februára 2011).\n26. Správanie sa proti dobrým mravom musí v sebe obsahovať prvky, ktoré dávajú zlý príklad\n(Knapp, V. Teorie práva. Praha, 2002, s. 156). Dobré mravy v jednotlivých právnych systémoch\nobmedzujú súkromnú autonómiu. Používajú sa ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich\nobsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.\nzn. 5Cdo/72/2008 z 30. júna 2008.)\n26.1. Konanie v rozpore s dobrými mravmi a zneužitie práva sú podľa ustanovení Občianskeho\nzákonníka o neplatnosti právnych úkonov postihnuté absolútnou neplatnosťou právneho úkonu.\n26.2. Na rozdiel od zneužitia práva zásadu contra bonos mores možno chápať objektívnejšie. Zásadne\nsa nevyžaduje, aby si konajúci bol vedomý toho, že koná v rozpore s dobrými mravmi. V zneužití práva\nv porovnaní so správaním sa, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je viac prítomná subjektívna stránka,\nzavinenie.\n26.3. V prípade zákonného príkazu vykonávať právo v súlade s dobrými mravmi nevystupujú dobré\nmravy ako interpretačná pomôcka, ale ako všeobecná hranica výkonu subjektívnych práv. Článok 2\nZákladných zásad Zákonníka práce upravuje spôsob výkonu práva počítajúc s prípadmi, že subjekt\nmôže právo vykonať aj nedovoleným spôsobom v rozpore s dobrými mravmi.\n26.4. Dovolací súd sa pri interpretácii pravidiel správania sa, t. j., čo je, nie je v rozpore s dobrými mravmi\npriklonil k vyhodnoteniu konania žalovaného v predmetnej veci, tak ako právne vyhodnotil konanie\nžalovaného súd prvej inštancie, že hlavným motívom a dôvodom odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky\nbolo jej konanie, ktorým poukazovala na neplnenie si zákonných povinností zo strany žalovaného. Za\npodozrivú možno označiť aj skutočnosť, že k zisteniu porušenia povinnosti žalobkyne deklarovať svoje\nmajetkové pomery došlo až v roku 2016, t. j. dva roky po jej ustanovení do funkcie. K odvolaniu žalobkyne\nz funkcie riaditeľky školy došlo po podaní trestných oznámení a civilných žalôb voči žalovanému, ktorých\npredmetom bolo porušovanie rozpočtových pravidiel na úseku originálnych kompetencií zriaďovateľa\nzákladnej a materskej školy - žalovaného, ktorý nemal poukazovať finančné prostriedky zo svojho\nrozpočtu základnej škole v súlade so zákonom. Nesporným bol fakt zistenia porušenia povinnosti\ndeklarovať svoje majetkové pomery žalobkyne v stanovenej lehote v zmysle zákona, tak ako vyššie\nuviedol dovolací súd. Dovolací súd si, ale dovolil vyhodnotiť túto situáciu v zhode so súdom prvej\ninštancie, ako konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti\ndanej prejednávanej veci a konkrétne zistené skutkové okolnosti veci, ktoré nie je možné v žiadnej\ndemokratickej spoločnosti prehliadať. Dovolací súd poukazuje na fakt zistenia nepodania majetkového\npriznania (až 2 roky od nástupu do funkcie riaditeľky, poukazovanie na zlé hospodárenie obce zo\nstrany žalobkyne ako aj nesúhlas Rady školy s odvolaním žalobkyne z funkcie riaditeľky). V tomto\nsmere žalovaný síce formálne konal podľa zákonných ustanovení - § 3 ods. 7 písm. b) zákona č.\n596/2003 Z.z. v spojení s § 10 ods. 1 písm. a) zák. č. 552/2003 Z.z., ale prostredníctvom realizácie\nvýkonu svojich kompetencii, resp. oprávnení podľa dovolacieho súdu sledoval poškodenie žalobkyne\n(obdobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 5MCdo/17/2008, napr. aj rozhodnutie NS ČR 21Cdo/714/2010),\nčo nepochybne je možné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a preto je odvolanie\nžalobkyne absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na ust. § 39 OZ.“\n13.5. Preto tento dovolací dôvod v časti § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP nie je prípustný, nakoľko nejde\no žiadny odklon v tejto právnej otázke a nie je takto položenú otázku možné riešiť ako právnu otázku\ndoposiaľ neriešenú (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP) vzhľadom na jej vyššie uvedené riešenie v rozhodnutí\nNS SR sp. zn 1CdoPr/6/2023. Neprípustný je aj dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP, nakoľko\ntento ani nie je vymedzený. V preskúmavanej veci, vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP žalovaný nevymedzuje právnu otázku, resp. neuvádza v tejto\nsúvislosti rozdielnu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Dovolací súd zároveň poukazuje na to, že\ndovolateľ v dovolaní neoznačil ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd\n\npri rozhodovaní odklonil alebo rozhodovaciu prax, ktorá je v určitej právnej otázke rozhodovaná rozdielne\ntak, ako to vyžaduje § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP. Pritom v zmysle bodu 16. uznesenia veľkého\nsenátu občianskoprávneho kolégia sp. zn. 1VCdo/2/2017 platí, že pokiaľ nemá dovolanie vykazovať\nnedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP je (procesnou)\npovinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní\nnáležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432\nods. 1 CSP).\n13.6. Dovolací súd dospel k záveru, že na podklade dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) a c)\nCSP nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum a dovolanie v tejto časti s poukazom na § 447\npísm. f) CSP odmietol.\n14. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12CoPr/4/2024", "guid": "f611ae52-6787-4172-b2c8-693b0f1ed4cf:ab766f02-6966-4e79-bf98-0d70ec34f640", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:221d454c-a5be-4980-8af6-57031d2bd3ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 330/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 330/2013 z 18. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-18", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:221d454c-a5be-4980-8af6-57031d2bd3ed"}, {"guid": "ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "242a170b-3636-4c5b-b8b0-19ec021290d5:7a5af010-c982-43da-a122-3350a6d07560", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4117220330.1", "spisova_znacka": "7Cdo/279/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/279/2021 z 31. 1. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-01-31", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4117220330.1"}, {"guid": "ac15c189-b2e3-4c17-bfec-f5957811b86b:c431969d-c11b-4974-b172-4a54000437b8", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4621202008.3", "spisova_znacka": "12CoPr/4/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12CoPr/4/2024 z 12. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-08-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4621202008.3"}, {"guid": "a21c689c-7262-488b-8dd6-8a37d8bb1ce2:8ca64606-3630-4a4a-b134-69f8d4fc7006", "ecli": null, "spisova_znacka": "12CoPr/1/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoPr/1/2020 z 22. 12. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-12-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a21c689c-7262-488b-8dd6-8a37d8bb1ce2:8ca64606-3630-4a4a-b134-69f8d4fc7006"}], "citovane_v": [{"guid": "34139e1b-29b7-4cb1-9b30-cab5d19f039a:80c2b922-746b-42e0-9ca0-56eb45747e04", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1320207099.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/11/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoCsp/11/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1320207099.1"}]}