{"guid": "74525533-105f-4762-b380-2196bbed09d7:75a56c05-b688-4259-9a67-baf10ff5d4ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8113207651.7", "spisova_znacka": "5Cdo/170/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/170/2024 z 29. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2025, sp. zn. 5Cdo/170/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:8113207651.7", "identifikacne_cislo": "8113207651", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2025-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75a56c05-b688-4259-9a67-baf10ff5d4ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8113207651.7", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8113207651.7", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8113207651.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/170/2024\n8113207651\n29. 10. 2025\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2025:8113207651.7\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu obchodnej spoločnosti DS Service, s. r. o., Prešov,\nHlavná 11, IČO: 36 842 303, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária ROSOVÁ\nHUSOVSKÁ, s.r.o., Prešov, Slovenská 69, IČO: 51 290 901, proti žalovanej Ing. W. C.Č. Q., narodenej\nX. U. XXXX, F., Y. X. XXXXX/XX, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou PALŠA A PARTNERI\nADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o., Prešov, Masarykova 13, IČO: 36 492 086, za účasti\nintervenienta na strane žalobcu F. Š., F., P. A. XXXX/XX, právne zastúpeného advokátom Lukášom\nKišeľakom, Prešov, Weberova 8, o zaplatenie 100.000 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom\nsúde Prešov sp. zn.: 29C/160/2013, o dovolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove z 23. apríla 2024 sp. zn. 13Co/71/2023, takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 23. apríla 2024 sp. zn. 13Co/71/2023 a vec mu\nvracia na ďalšie konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom (v poradí druhým) č. k. 29C/160/2013-414 zo dňa 26.\napríla 2021 tak, že výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 100.000 eur s 9 % úrokom\nz omeškania ročne od 11. 12. 2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom\nII. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III. priznal žalobcovi a intervenientovi voči žalovanej\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 92 %.\n1.1. Žalobca sa predmetnou žalobou voči žalovanej domáhal vrátenia pôžičky, ktorá mala byť poskytnutá\nintervenientom dňa 10. 09. 2010 na základe ústnej zmluvy, ktorú sa táto zaviazala vrátiť v lehote 3\nmesiacov s úrokom 1,5 % mesačne. Prevzatie poskytnutej pôžičky žalobca preukazoval výdavkovým\npokladničným dokladom (ďalej aj VPD) zo dňa 10. 09. 2010, ktorý obsahuje generálie veriteľa a dlžníka,\nvýšku poskytnutej sumy 100.000 eur, účel - pôžičky s uvedením 1,5 % úroku, maximálne 3 mesiace,\nvrátane podpisu veriteľa a dlžníka. Poskytnutie uvedenej pôžičky žalobca preukazoval výberovým\ndokladom z pobočky ČSOB a.s. Prešov zo dňa 10. 09. 2009 o 12:46 hod. zo strany intervenienta v sume\npredmetu pôžičky, ako aj emailovou komunikáciou medzi žalovanou a intervenientom zo dňa 21. 05.\n2012 pod bodom 6 obsahom, ktorej je jej vyhlásenie, že budú z jej strany voči nemu splatené všetky\npozdĺžnosti s príslušenstvom.\n1.2. V odôvodnení svojho rozsudku súd reprodukoval výpovede intervenienta, svedkyne T. W., žalovanej,\nsvedka H. U., svedka X. F.. Súd prvej inštancie skonštatoval, že pokiaľ išlo o vierohodnosť určitého\npoznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, teda jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či\nnepravdivosti skutkových tvrdení hodnotil jednak izolovane a jednak v porovnaní s poznatkami získanými\nvykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Pri svedeckej výpovedi súd hodnotil najprv všeobecne\nvierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k účastníkom, k prejednávanej veci,\naká je jeho rozumová a duševná úroveň a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie\nurčitých skutočností, ďalej na spôsob reprodukcie týchto skutočností, správaní pri výpovedi a pod.\nUviedol, že je nesporné, že všetci vypočutí svedkovia mali buď obchodnoprávny alebo pracovnoprávny\n\nvzťah k žalovanej, resp. intervenientovi, preto z uvedeného hľadiska súd prvej inštancie vychádzal z\nrovnakého stupňa vierohodnosti nimi tvrdených skutkových okolností.\n1.3. Súd prvej inštancie uviedol, že pravdivosť tvrdení svedkov H. U., ako aj X. F. bola v tomto prípade tak\nako to konštatoval odvolací súd spochybnená predloženými listinnými dôkazmi. Obaja svedkovia zhodne\nvo svojich výpovediach na pojednávaní konanom dňa 11. 03. 2015 uviedli, že k odovzdaniu pôžičky\nmalo dôjsť dňa 10. 09. 2010 doobeda. Uvedené tvrdenie je však spochybnené dokladom o výbere\npeňažných prostriedkov z účtu intervenienta, následne odovzdaných v predmete pôžičky, ktorý bol\nrealizovaný dňa 10. 09. 2010, avšak o 12:46 hod., teda nemohlo dôjsť podľa tvrdenia uvedených svedkov\nk poskytnutiu pôžičky v sídle spoločnosti Human Prosperity Group s.r.o. v doobedňajších hodinách.\nUvedená skutočnosť bola preukázaná aj výpoveďou účtovníčky intervenienta, ktorá potvrdila, že bola\nosobne prítomná pri výbere uvedených finančných prostriedkov a spolu s intervenientom išla pred\nsídlo spoločnosti Human Prosperity Group s.r.o. s uvedenými finančnými prostriedkami a výdavkovým\npokladničným dokladom, ktorý osobne vypísala s uvedením generálií veriteľa, sumy, účelu vrátane\npríslušenstva s tým, že žalovaná mala už iba dopísať svoje generálie a pripojiť svoj vlastnoručný podpis.\n1.4. Pokiaľ svedok po 5 a pol roku od svojej predchádzajúcej výpovede upresňoval svoje vyjadrenie k\nčasu poskytnutia pôžičky s tým, že si už nepamätá, či k odovzdaniu peňažných prostriedkov došlo v\ndoobedňajších alebo poobedňajších hodinách, ale že to bolo v čase pred jeho fyzickým obedom, potom\nsúd takéto vyjadrenie svedka považuje za účelové v snahe prispôsobiť svoju výpoveď prezentovanému\nprávnemu názoru odvolacieho súdu pri hodnotení jeho svedeckej výpovede.\n1.5. V súlade s prezentovaným názorom odvolacieho súdu bola potom spochybnená vierohodnosť nielen\nvýpovede X. F., ale aj H. U., ktorý síce potvrdil, že mal od intervenienta prijať pôžičku vo výške 98.500\neur, čo potvrdil v čestnom prehlásení, na ktorom pravosť podpisu overil 18. 12. 2013, teda v čase,\nkedy prípadnému nároku veriteľa na jej vrátenie mohol čeliť námietkou premlčania. Vo svojej svedeckej\nvýpovedi ani raz neuviedol, ako sa chce alebo chcel vyporiadať s touto pôžičkou. V tejto súvislosti\npoukázal aj na konkurzný spis 2K 61/2014, kde H. U. dňa 31. 10. 2014 podal návrh na vyhlásenie\nkonkurzu na svoju osobu pre platobnú neschopnosť, pričom v zozname peňažných záväzkov neuvádza\nsvoj záväzok z tvrdenej pôžičky, ktorá mu mala byť poskytnutá zo strany intervenienta. V danom prípade\nneobstojí tvrdenie svedka, že uvedený záväzok nemohol uviesť, nakoľko nedisponoval dokladom o\nposkytnutí pôžičky, pokiaľ iný taký záväzok voči veriteľovi P. P. v zozname záväzkov v rámci konkurzného\nkonania uviedol napriek tomu, že v konkurznom spise sa nenachádza žiadna písomná zmluva, resp.\ndoklad o poskytnutí tejto pôžičky. Samotný veriteľ P. P. v čestnom prehlásení predloženom v uvedenom\nsúdnom konaní potvrdil, že medzi ním ako veriteľom a H. U. ako dlžníkom nebola uzatvorená písomná\nzmluva, ani vystavený akýkoľvek doklad o poskytnutí uvedenej pôžičky.\n1.6. Súd prvej inštancie tak potom z toho vyvodil, že vyššie uvedené skutočnosti tak vyvolávajú dôvodné\npochybnosti o pravdivosti tvrdenia svedka H. U., že peňažné prostriedky v predmete pôžičky na základe\npredloženého výdavkového pokladničného dokladu namiesto žalovanej boli odovzdané jemu osobne.\n1.7. Na základe vyššie uvedených skutočností, potom súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového\ntvrdenia žalobcu, že peňažné prostriedky v predmete poskytnutej pôžičky intervenient odovzdal\nžalovanej, ktorá ich prevzatie potvrdila aj na predloženom výdavkovom pokladničnom doklade. Žalovaná\npravosť svojho podpisu na uvedenom výdavkovom pokladničnom doklade nespochybnila a jej tvrdenie,\nže podpísala prázdny doklad, bolo vyvrátené výsluchom intervenienta a svedkyne W., ktorá vo svojej\nvýpovedi potvrdila, že na uvedenom výdavkovom pokladničnom doklade vypísala údaje veriteľa, sumy,\núčelu ich poskytnutia s tým, že žalovaná mala dopísať svoje údaje a pripojiť svoj podpis. Aj keď osobne\nprítomná pri odovzdaní pôžičky nebola, spolu s intervenientom po výbere peňažných prostriedkov z\njeho účtu videla, že tento vstúpil do sídla spoločnosti Human Prosperity Group s.r.o. s peňažnými\nprostriedkami a výdavkovým pokladničným dokladom, ktorý jej následne odovzdal podpísaný žalovanou.\n1.8. V tomto prípade mal súd prvej inštancie pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalovanej, že podpísala\nprázdny výdavkový pokladničný doklad, keďže v rozhodnom období už niekoľko rokov pôsobila ako\npodnikateľka v realitnej oblasti; v roku 2007 bola vyhlásená za najúspešnejšiu začínajúcu podnikateľku\n(č. l. 162), teda si musela byť vedomá prípadných následkov takéhoto konania.\n1.9. Zároveň súd prvej inštancie neuveril tvrdeniu žalovanej, že uvedený výdavkový pokladničný doklad\npodpisovala ako morálnu záruku, ktorú opätovne nevysvetlila ani vo výpovedi po rozhodnutí odvolacieho\nsúdu, v ktorej sa zamerala skôr na verbálne útoky spochybňujúce bezúhonnosť konateľa spoločnosti\nžalobcu a intervenienta.\n1.10. Na základe vyššie uvedených skutočností, tak súd prvej inštancie vyhovel žalobe titulom dlhu z\nposkytnutej pôžičky vo výške 100.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11. 12. 2010 do\nzaplatenia. Podľa predloženého výdavkového pokladničného dokladu bola splatnosť pôžičky dohodnutá\nmaximálne na 3 mesiace, teda jej splatnosť nastala dňa 10. 12. 2010.\n\n1.11. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 1,5 % mesačne za obdobie\nod 10. 09. do 10. 12. 2010. Z ust. § 658 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva možnosť dohodnúť\nsi pri peňažnej pôžičke úroky. Z predloženého výdavkového pokladničného dokladu vyplýva iba údaj o\nvýške úroku 1,5 %, avšak absentuje akékoľvek zmluvné dojednanie, či ide o úrok mesačný alebo ide o\núrok za obdobie 3 mesiacov s poukazom na dohodnutú dobu splatnosti pôžičky. Na základe uvedeného,\npreto súd žalobu v uvedenej časti pre neurčitosť zmluvného dojednania v zmysle ust. § 37 Občianskeho\nzákonníka zamietol.\n2. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 23. apríla 2024 sp. zn. 13Co/71/2024 rozhodol tak, že\nrozsudok vo výroku I. zmenil tak, že žalobu zamietol (prvý výrok) a žalobcovi a intervenientovi nárok na\nnáhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania a žalobkyni nárok na náhradu trov\nprvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal.(druhý výrok)\n2.1. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania dospel k odlišnému skutkovému záveru, oproti záveru\nsúdu prvej inštancie. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno preukázania skutočnosti, ktorá je rozhodujúca pri zmluve o pôžičke, a to preukázanie\nreálneho odovzdania finančných prostriedkov zo strany intervenienta žalovanej. V tomto smere boli\nrozporné výpovede priamych aktérov zmluvy o pôžičke, ku ktorej žalovaná podpísala VPD, a to otázke\nprevzatia peňazí od intervenienta. Žalovaná poprela prevzatie finančných prostriedkov s tým, že tieto\nfinančné prostriedky prevzal jej známy pán Jusko a tomuto jej tvrdeniu svedčia výpovede svedka U.,\nktorý potvrdil prevzatie finančných prostriedkov. Tento záver vyplýval aj z výpovede svedka F.. Zároveň\nz ďalších dôkazov, a to listín vyplýva, že pán U. vložil na svoj účet sumu 88.250 eur (č. l. 121 spisu)\na tieto previedol obchodnej spoločnosti, a to v deň, kedy mala byť táto pôžička poskytnutá. Zároveň\nbolo preukázané, že intervenient sa mailom obrátil na pána U. a žiadal splatiť pôžičku vo výške 100.000\neur. Tento dôkaz, a to mailové výzvy intervenienta zo dňa 18. 01. 2011 a 01. 02. 2011 podľa názoru\nodvolacieho súdu boli rozhodujúce pre posúdenie skutočnosti, komu finančné prostriedky intervenient\nskutočne vyplatil. V konaní nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by rozumným spôsobom vyvrátil záver,\nže pokiaľ by pán U. neprevzal finančné prostriedky, prečo by mal byť vyzvaný zo strany intervenienta\nna ich vrátenie. Táto mailová komunikácia jednoznačne potvrdzovala výpovede svedka U. o tom, že\nfinančné prostriedky boli poskytnuté jemu a následne ich vložil v zníženej výške na svoj bankový účet.\n2.2. V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka na základe zmluvy o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi\nveci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci\nrovnakého druhu. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma, teda môže byť uzavretá\nústne konkludentne, no musí spĺňať základné pojmové znaky, a to prenechanie veci na voľné nakladanie,\nktoré sú druhovo určené na dočasné užívanie s povinnosťou ich vrátenia a s obvykle dohodnutou dobou\nvrátenia. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, kedy je potrebné, aby okrem konsenzu zmluvných strán\ndošlo k reálnemu úkonu, a to odovzdaniu druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Odovzdanie veci\nsa môže uskutočniť priamo a okamžite, alebo aj prostredníctvom tretej osoby. V civilnom sporovom\nkonaní je dôkazné bremeno preukázania skutočností tvrdených žalobou na žalobcovi pod následkom\nrizika zamietnutia jeho žaloby, pričom v zmysle konštantnej judikatúry okrem iného v spore o vrátenie\npožičanej peňažnej čiastky má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o\npôžičke a že mu poskytol finančné prostriedky ako aj to, že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. (NS\nSR sp. zn. 4Cdo/403/2014, NS ČR sp. zn. 33Cdo/472/2007, NS SR sp. zn. 3Cdo/325/2009) Pokiaľ nie je\npreukázané reálne odovzdanie finančných prostriedkov, nie je možné skonštatovať, že medzi stranami\nvznikol právny vzťah z pôžičky.\n2.3. Odvolací súd poukázal na rozpory vo výpovedi intervenienta, ktoré sa týkajú otázky preukázania\nskutočnosti komu boli z jeho strany vyplatené finančné prostriedky, teda či žalovanej alebo F...\nIntervenient vysvetľoval skutočnosť, že mailovou komunikáciou vyzýval F.. na vrátenie finančných\nprostriedkov z dôvodu, že sa mal dotazovať na vrátenie peňazí pána U. po odchode žalovanej na\nmaterskú dovolenku (č. l. 84 spisu). Rovnaký záver vyplýval aj z jeho výpovede na pojednávaní dňa 29.\n03. 2011 (č. l. 409), kde uviedol, že pri odchode na materskú dovolenku žalovaná ho odkázala na F..,\nktorý aj odpovedal na komunikáciu. Podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny maloleté dieťa\nsa žalovanej sa narodilo XX. XX. XXXX (č. l. 51 spisu). Z uvedeného vyplývalo, že skutočnosti, na ktoré\npoukazoval intervenient, boli v rozpore s písomnými dokladmi, nakoľko mailové výzvy pre pána U. boli z\n01. februára 2011, ako aj z 18. januára 2011 (č. l. 122, 123 spisu), teda v čase, keď žalovaná vzhľadom\nna dátum narodenia jej dieťaťa nemohla byť na materskej dovolenke. Tento rozpor odvolací súd\nvyhodnotil ako potvrdenie skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania skutočnosti\nreálneho odovzdania finančných prostriedkov žalovanej a nie tretej osobe. Logicky bolo možno dospieť\nk záveru, že pokiaľ intervenient neodovzdal finančné prostriedky pánovi U., nebol by dôvod, aby ho\n\nvyzýval na vrátenie sumy 100.000 eur s príslušenstvom tak, ako to nepochybne vyplývalo z jeho\nmailov. Táto skutočnosť vyznievala v prospech verzie žalovanej, no rozhodujúcou skutočnosťou je\notázka posúdenia unesenia dôkazného bremena. Tieto okolnosti podľa názoru súdu pri ich hodnotení\nv celkovej situácii do takej miery narušili silu dôkazného prostriedku, ktorý predložil intervenient, a to\npríjmový doklad podpísaný žalovanou, že odvolací súd dospel k záveru, že tieto finančné prostriedky\nneboli odovzdané žalovanej, ale tretej osobe. Existencia samotnej listiny, ktorú žalovaná podpísala\nbez preukázania reálneho odovzdania finančných prostriedkov sama osebe nepostačuje pre unesenie\ndôkazného bremena ohľadom poskytnutia pôžičky. V tejto súvislosti odvolací súd považoval za prijateľnú\nargumentáciu žalovanej, že túto listinu podpísala po tom, čo bola vyplnená zo strany intervenienta ako\nmorálnu poistku, ako jej to prezentoval intervenient. Uviedla, že v tom čase mala s intervenientom veľmi\ndobré obchodné a osobné vzťahy a vedela o tom, že finančné prostriedky boli odovzdané pánovi U..\nAni obsah komunikácie, ktorú predložil intervenient zo strany žalovanej, v ktorom uviedla všeobecne, že\nmu uhradí svoje dlhy nepovažoval odvolací súd za dostatočne špecifický dôkaz, ktorý by preukazoval\nskutočnosť, že jednalo sa o komunikáciu, ktorá by sa týkala práve poskytnutia finančnej pôžičky vo\nvýške 100.000 eur. Rovnako tak skutočnosť, na ktorú poukazoval žalobca, ako aj intervenient, a to že,\npán U. na majetok, ktorého bol vyhlásený konkurz neuviedol túto pôžičku ako svoj dlh, podľa názoru\nsúdu nemôže zmeniť záver o neunesení dôkazného bremena. Jedná sa len o vedľajší dôkaz, kedy\nby neúplné a nesprávne informácie podané pánom U. v konaní o konkurz neboli spôsobilé preukázať\ntvrdenia intervenienta a žalobcu o tom, že finančné prostriedky neboli odovzdané jemu, ale žalovanej.\n2.4. Odvolací súd sa nestotožnil s tým, že výpoveď svedkov U. a F. nie je dôveryhodná vzhľadom na\nčasové diskrepancie v ich výpovediach, kedy je nepochybné, že finančné prostriedky boli intervenientom\nvybraté z bankového účtu o 12:46 a títo svedkovia uviedli, že finančné prostriedky sa preberali v\ndopoludňajších hodinách. Samotný svedok vo svojej výpovedi poukázal, že bolo to v čase, keď ešte\non fyzicky neobedoval, pričom si nepamätal presný čas. Vzhľadom na okolnosť, že sa jednalo o\nčasový okamih uprostred dňa možno uveriť takémuto tvrdeniu svedka, ktorý následne uviedol, že\nfyzicky obed mal až neskôr po odovzdaní finančných prostriedkov, čo vzhľadom na túto hodinu nie je\nvylúčené. Táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť rozhodujúcou pre posúdenie\nvierohodnosti a pravdivosti výpovedí svedkov. Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že zo strany\nžalobcu či intervenienta nebol predložený dôkaz výsluchom priameho svedka, ktorý by bol prítomný\npri odovzdávaní finančných prostriedkov. Túto verziu potvrdzuje zamestnanec intervenienta, aj to len z\njeho ústneho podania, resp. len nepriamo s tým, že predmetný svedok nebol priamo pri odovzdávaní\npeňazí. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam pre prax aj v nachádzajúcom súdnom konaní,\nkde sa od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie\nkonsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo\nurčených vecí veriteľom dlžníkovi. Z hľadiska preukázania odovzdania vecí (peňazí) niektoré všeobecné\nsúdy stanovili, že vyhlásenie dlžníka v písomnej zmluve o pôžičke, podľa ktorého veci (peniaze) prebral,\nnie je postačujúce. Pri posudzovaní tejto otázky vzhľadom na rozpory vo výpovediach strán sporu\nodvolací súd prikladal väčšiu váhu listinným dôkazom, ktoré sú v spise založené a z týchto nepochybne\nvyplýva, že ešte pred obdobím, kedy bola žalovaná na materskej dovolenke, vyzýval intervenient na\nvrátenie finančných prostriedkov F.. Logickým záverom týchto dôkazov bolo to, že finančné prostriedky\nneboli odovzdané žalovanej, ale tretej osobe. Z obsahu spisu vyplývalo, že H. U. podpísal čestné\nprehlásenie o prevzatí finančných prostriedkov od intervenienta dňa 18. 12. 2013, ako to vyplývalo\nz osvedčeného podpisu v Osvedčovacej knihe mesta Prešov (č. l. 73 spisu). Vo svojej svedeckej\nvýpovedi to potvrdil pred súdom na pojednávaní dňa 11. 03. 2015. To, že zoznam záväzkov v návrhu\nna vyhlásenie konkurzu voči svojej osobe zo dňa 31. 10. 2014 tento záväzok neobsahuje, môže byť\nrelevantnou skutočnosťou v konaní o vyhlásení konkurzu, no v súvislosti s hodnotením dôkazov odvolací\nsúd poukázal na skutočnosť, že pri spôsobe hodnotenia dôkazov boli prvoradé listinné dôkazy, ktoré\nboli založené v spise a nie dôkazy založené na subjektívnych výpovediach, resp. písomných podaniach\nstrán sporu. Je pravdou, že žalovaná predložila čestné vyhlásenie pána U. už v období, kedy tento\nvzhľadom na premlčanie vedel, že voči nemu sa nemôže s úspechom intervenient domáhať vrátenia\ntýchto finančných prostriedkov, no táto skutočnosť sama osebe nemôže znamenať záver, že táto verzia\nnie je pravdivá. Napriek tomu, že pán U. v návrhu na začatie konkurzného konania neoznačil aj svoj\nzáväzok voči intervenientovi, vzhľadom na jeho logickú obranu, nemožno dospieť k záveru, že táto\nskutočnosť preukazuje záväzok žalovanej voči žalobcovi. Obdobný záver vyplýval aj pre hodnotenie\nsvedeckej výpovede účtovníčky intervenienta, ktorá potvrdila, že žalovaná na výzvu intervenienta\npriznala existenciu dlhu. Tento však nebol v rozhovore medzi intervenientom a žalovanou konkrétne\nidentifikovaný, pričom odvolací súd túto skutočnosť hodnotil v kontexte vykonaných dôkazov, že\nnepochybne samotná žalovaná bola zapojená do procesu poskytnutia predmetnej pôžičky. Nepochybne\n\npodpísala listinu, ktorou „mala morálne garantovať vrátenie peňazí“. Samotná táto skutočnosť však\nbez preukázania základnej náležitosti reálneho kontraktu, a to odovzdania finančných prostriedkov\nnemôže byť rozhodujúca pre posúdenie nároku v merite veci. Na rozdiel od súdu prvej inštancie nebolo\nmožné vychádzať len z časových nezrovnalostí vo výpovedí svedkov U. a F., ktorí tvrdili, že finančné\nprostriedky od intervenienta prevzali v dopoludňajších hodinách. Bolo nepochybné, že tento vyberal\nfinančné prostriedky z banky o 12:46, no vzhľadom na niekoľko ročný odstup od týchto udalostí po\nsúdne konanie však závery týchto ich výpovedí nemožno prezentovať týmto spôsobom, hlavne vo\nvzťahu k ostatným listinným dôkazom, ktoré preukazujú, že v rovnaký deň svedok U. vložil finančné\nprostriedky na svoj osobný účet a následne ich previedol na účet svojej obchodnej spoločnosti. Rovnako\ntomuto záveru nasvedčuje aj to, že v mailovej komunikácií je vyzývaný intervenient, aby poskytol časový\npriestor svedkovi U. na vrátenie finančných prostriedkov po tom, čo vykoná určité obchodné aktivity.\nBolo nepochybné, že žalovaná určitým spôsobom hrala aktívnu úlohu pri dohadovaní stretnutia medzi\nintervenientom a svedkom U., no žiaden priamy dôkaz (okrem podpísaného VPD) nepodporil tvrdenia\nžalobcu o reálnom odovzdaní finančných prostriedkov z jeho strany žalovanej. Samotné podpísanie\npokladničného dokladu a len na základe tohto dôkazu, bez toho, aby súd bral do úvahy ostatné\nskutočnosti, nemožno vyhovieť žalobe. Je pravdou, že pokiaľ by tu neboli iné dôkazy vo forme výpovedí\nsvedkov, mailovej komunikácie, nepochybne by podpísaný pokladničný doklad bol dôkazom, ktorý\nby mohol zabezpečiť unesenie dôkazného bremena pre žalobcu v spore o vrátenie dlhu z pôžičky,\nno v tomto individuálnom prípade po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov však nebolo možné\ndospieť k záveru, že žalobca úspešné uniesol svoje dôkazné bremeno. Nepochybne, ako bolo uvádzané\nvo vyjadreniach v odvolacom konaní, možno vidieť časovú diskrepanciu vo výpovediach svedkov v\nneprospech žalovanej, no len samotná konštatácia, že ich tvrdenia nie sú pravdivé z dôvodu toho, že\nuvádzali čas doobeda a nie poobede, bolo však podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočné založiť\nnepravdivosť tvrdení svedkov na takomto časovom rozdiele. Svedkovia F. a U. prezentovali skutočnosti,\nktoré vnímali bezprostredne a priamo. Títo nie sú v žiadnom oficiálnom vzťahu k stranám sporu, pokiaľ\nsa týka pracovnej podriadenosti alebo príbuzenských väzieb. Podľa názoru odvolacieho súdu v takejto\nzložitej situácii ohľadom hodnotenia dôkazov bolo nutné vychádzať z hodnoverných listín, ktoré sú\nopatrené dátumom, a ktoré sa nezakladajú na výpovediach či už strán sporu alebo svedkov, ktorí boli v\nurčitom stupni pracovnej podradenosti k stranám sporu či intervenientovi.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie (ďalej aj „dovolateľ“). Prípustnosť\ndovolania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP vo vzťahu k výrokom IV., V., a IV.\na § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n3.1. Podľa názoru žalobcu došlo k naplneniu vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, pretože\nodvolací súd nezopakoval dokazovanie spôsobom stanoveným zákonom, ktorý je zároveň potvrdený\nustálenou súdnou praxou, čím zasiahol do procesných práv žalobcu. Odvolací súd dospel k odlišným\nskutkovým záverom o vierohodnosti výpovedí strán sporu a výpovedí svedkov, bez toho, aby odvolací\nsúd opätovne vypočul strany sporu a svedkov. Odvolací súd takto postupoval napriek návrhom\nprávnych zástupcov žalobcu a návrhom právneho zástupcu intervenienta, čím sa dopustil nesprávneho\nprocesného postupu, znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval svoje procesné práva, a to v takej miere,\nže tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd v bode 29. odôvodnenia rozsudku\nnapadnutého týmto dovolaním uviedol, že po zopakovaní dokazovania dospel k odlišnému skutkovému\nzáveru, oproti záveru súdu prvej inštancie. Z ďalšieho odôvodnenia predmetného rozsudku, z bodov\n30. až 43., vyplýva, že odvolací súd odlišným spôsobom nehodnotil iba listinné dôkazy nachádzajúce\nsa v súdnom spise, ale odlišne vyhodnotil aj skutkové zistenia získané prostredníctvom výpovede\nstrán sporu, intervenienta, výsluchom svedkov H. U., X. F. a svedkyne T. W.. V takom prípade bol\nodvolací súd podľa názoru dovolateľa povinný, v zmysle § 384 ods. 1 CSP, zopakovať výsluchy\nuvedených osôb, pokiaľ mienil procesne korektným spôsobom dospieť k odlišným skutkovým záverom.\nOdvolací súd navyše nerešpektoval postup uložený mu v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 2Cdo/197/2022 zo dňa 26. 10. 2023, pretože nevykonal opätovne dokazovanie, ale iba\nformálne oboznámil vybrané listinné dôkazy na pojednávaní dňa 27. 03. 2024. Takýto postup však\nnemožno považovať za náležité vykonanie opätovného dokazovania, pretože odvolací súd opätovne\nnevypočul ani strany sporu, ani svedkov. Pritom je zrejmé, že odvolací súd zásadne odlišne vyhodnotil\nsvedecké výpovede oproti hodnoteniu dôkazov prvoinštančným súdom. Okresný súd Prešov v zmysle\nodôvodnenia rozsudku z 26. 04. 2021 uveril výpovedi žalobcu, intervenienta, aj svedkyne T. W., a\nnimi opísaný skutkový stav považoval súd prvej inštancie za preukázaný. Okresný súd Prešov ďalej\nvyjadril pochybnosť o pravdivosti tvrdení žalovanej, a tiež o pravdivosti tvrdení svedkov H. U. a X. F..\nZ vykonaných výsluchov tak mal súd prvej inštancie za preukázané, že intervenient poskytol žalovanej\n\npôžičku vo výške 100.000 eur, a jedinou pochybnosťou, resp. nepreukázanou skutočnosťou, bola otázka\nči úrok vo výške 1,5 % uvedený na výdavkovom pokladničnom doklade (č. l. 12) bol dojednaný za\nobdobie mesiaca, troch mesiacov, alebo za iné časové obdobie. Oproti tomu, odvolací súd v rozsudku\nnapadnutom týmto dovolaním, v bode 32. odôvodnenia poukázal na rozpory vo výpovedi intervenienta,\nktoré sa týkajú otázky preukázania skutočnosti komu boli z jeho strany finančné prostriedky vyplatené.\nPričom odvolací súd dospel k záveru, že nebolo preukázané reálne odovzdanie finančných prostriedkov\nžalovanej. Odlišne ako súd prvej inštancie hodnotil odvolací súd aj výpovede svedkov U. a F., keď\nv bode 34. odôvodnenia uviedol, že sa nestotožňuje s tým, že by ich výpoveď bola nedôveryhodná.\nTeda odvolací súd dospel k záveru, že výsluchom týchto svedkov malo byť preukázané, že intervenient\nodovzdal hotovosť inej osobe a v inej sume, konkrétne pánovi U. a vo výške 98.500 eur. V tom istom\nbode 34. odôvodnenia odvolací súd vyhodnotil výpoveď svedkyne W. ako nepodstatnú a nepreukazujúcu\ntvrdenia žalobcu. Pri tak zásadných rozporoch v hodnotení svedeckých výpovedí medzi súdom prvej\ninštancie a odvolacím súdom, bol odvolací súd v zmysle rozhodovacej praxe súdov, povinný sám\nvykonať výsluchy svedkov a strán sporu, aby si tak pripravil rovnocenný podklad pre prípadné odlišné\nzhodnotenie svedeckého dôkazu. Zásah do procesných práv žalobcu je v prejednávanej veci o to\nmarkantnejší, že právni zástupcovia žalobcu a tiež právny zástupca intervenienta vykonávali procesné\núkony, ktoré smerovali k opätovnému vypočutiu tak strán sporu, ako aj kľúčových svedkov, priamo\nodvolacím súdom. Avšak odvolací súd všetky ich návrhy zamietol a nevykonal ani jeden z navrhovaných\nvýsluchov, resp. konfrontácií. Právna zástupkyňa žalobcu JUDr. Miroslava Rosová Husovská, MPH,\nkonajúca v mene Advokátska kancelária ROSOVÁ HUSOVSKÁ, s.r.o., podaním zo dňa 25. 03. 2024\npožiadala odvolací súd o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 27. 03. 2024 po tom, čo sa\ndozvedela, že na pojednávaní sa z objektívnych dôvodov nemôže zúčastniť intervenient. Nakoľko\nprávna zástupkyňa žalobcu navrhla vykonať vzájomnú konfrontáciu medzi intervenientom a žalovanou,\ntak navrhovala pojednávanie odročiť na iný termín, kedy sa bude môcť intervenient dostaviť, aby sa\nriadne zopakovalo dokazovanie. Skutočnosť, že intervenient sa nebude môcť zúčastniť na pojednávaní\ndňa 27. 03. 2024 oznámil do konania jeho právny zástupca podaním zo dňa 22. 03. 2024, ku\nktorému predložil aj letenky zakúpené intervenientom ešte dňa 28. 02. 2024. Z predložených leteniek\nvyplýva, že intervenient dňa 20. 03. 2024 odcestoval mimo územia Slovenskej republiky na vopred\ndlhodobo plánovanú dovolenku s predpokladaným termínom návratu dňa 18. 4. 2024. Právny zástupca\nintervenienta dňa 21. 03. 2024 prevzal predvolanie zasielané mu odvolacím súdom, z ktorého vyplývalo\nvytýčenie termínu na 27. 03. 2024. Právny zástupca intervenienta tak bezodkladne, nasledujúci pracovný\ndeň doručil podanie zo dňa 22. 03. 2024, ktorým požiadal odvolací súd o odročenie pojednávania,\nnakoľko intervenient sa nemohol na pojednávanie dostaviť z dôvodu pobytu v zahraničí, kde odcestoval\nešte pred tým, ako sa jeho právny zástupca dozvedel o termíne pojednávania. Intervenient mal letenky\nzakúpené dňa 28. 02. 2024, teda ešte pred tým, ako odvolací súd dňa 05. 03. 2024 určil termín\npojednávania a vyhotovil predvolanie naň. Právny zástupca intervenienta v uvedenom podaní navyše\nuviedol, že jeho klient v prípade opakovaného dokazovania chce vo veci vypovedať a chce byť\nkonfrontovaný so žalovanou. Napriek všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací nevyhovel ani\nžiadosti právneho zástupcu intervenienta, ani právnej zástupkyne žalobcu, pojednávanie vytýčené na\n27. 03. 2024 neodročil, a neumožnil vykonať ani výsluch intervenienta, ani výsluch žalovanej a ani ich\nvzájomnú konfrontáciu. Nakoniec na pojednávaní dňa 27. 03. 2024 právny zástupca žalobcu Advokátska\nkancelária VASIĽ & partners, s.r.o., substitučne zastúpený Mgr. Jakubom Orságom, advokátom, navrhol\nvykonať dokazovanie opätovným výsluchom konateľa žalobcu, intervenienta, svedka U. a následne, aby\nsúd umožnil konfrontáciu medzi žalobcom a žalovanou, intervenientom a žalovanou, intervenientom a\nsvedkom U.. Odvolací súd zamietol všetky tieto návrhy, hoci konateľ žalobcu aj žalovaná boli osobne\nprítomní na pojednávaní, teda nič nebránilo ich vypočutiu a vzájomnej konfrontácii. Až v písomnom\nvyhotovení rozsudku odvolacieho súdu, sa žalobca v bode 50. odôvodnenia oboznámil s dôvodmi, pre\nktoré odvolací súd nevykonal dôkazy, a to: „Odvolací súd postupom podľa § 384 ods. 1 CSP zopakoval\ndokazovanie v potrebnom rozsahu na nariadenom pojednávaní. Návrhy na doplnenie dokazovania\nvýsluchom intervenienta, žalovanej, žalobcu, ako aj svedkov, ako aj ich konfrontácii boli zamietnuté,\nnakoľko tieto návrhy sú v rozpore s ustanovením § 384 ods. 3 CSP. Novoty v odvolacom konaní nie\nsú prípustné s výnimkou dôvodov uvedených v § 366 CSP, pričom ani jeden z týchto dôvodov nebol v\nkonaní preukázaný. Odvolateľom nebol navrhnutý takýto dôkaz, čím je zrejmé, že pripustenie takéhoto\ndokazovania by bolo v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku ohľadom odvolacieho\nkonania.“ Uvedené právne posúdenie a aplikácia § 384 CSP bolo podľa názoru dovolateľa nesprávna.\nV danom prípade sa nejednalo o novoty v odvolacom konaní, pretože žalobca a intervenient navrhovali\nvykonanie dôkazov, ktoré navrhovali už v konaní pred súdom prvej inštancie, a ktoré aj pred súdom\nprvej inštancie vykonané boli a bolo potrebné ich v konaní pred odvolacím súdom zopakovať. Odvolací\n\nsúd nepostupoval procesne správne, ak v rámci skutkového hodnotenia týchto dôkazov dospel k iným\nzáverom, ako prvoinštančný súd, no napriek tomu odvolací súd tieto dôkazy opätovne nevykonal, a to\nani na návrh právnych zástupcov žalobcu a intervenienta. Na tom nič nemení skutočnosť, či odvolateľ,\nteda žalovaná, navrhoval alebo nenavrhoval vykonanie dôkazov v rámci odvolacieho konania. Procesná\naktivita žalovanej je pre aplikáciu ust. § 384 a § 366 CSP v prejednávanej veci irelevantná. Pokiaľ sa\nodvolací súd pri hodnotení skutkového stavu odchýlil nielen od hodnotenia listinných dôkazov, ale aj od\nhodnotenia svedeckých výpovedí a účastníckych výpovedí, tak bol v zmysle ust. § 384 CSP povinný\nvykonať výsluch tak strán sporu, ako aj kľúčových svedkov, ktorých výpovede mienil odvolací súd po\nskutkovej stránke veci vyhodnotiť odlišne oproti súdu prvej inštancie.\n3.2. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania vyvodzovanej z ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a) CSP uviedol,\nže v prejednávanej veci je rozhodnutie súdu závislé od toho, či má odvolací súd obligatórne vykonať\nopätovný výsluch sporových strán a výsluch svedkov, pokiaľ mieni z týchto dôkazných prostriedkov\nvyvodiť odlišné skutkové závery, naviac ak niektorá zo strán sporu vykonanie takýchto výsluchov riadne a\nvčas navrhne. Teda položená právna otázka závisí od výkladu a aplikácie procesnoprávnych ustanovení\n§ 383 a 384 CSP. V prípade negatívnej odpovede na položenú otázku, by rozhodnutie súdu bolo možné\nustáliť za zákonné, aspoň pokiaľ by išlo o otázku dodržania procesnoprávnych limitov upravujúcich\nviazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom veci a upravujúcich dokazovanie na odvolacom súde.\nV prípade pozitívnej odpovede na položenú otázku, by však rozhodnutie súdu bolo nezákonné, a\nteda nevyhnutne by muselo byť toto zrušené a vec vrátená na opätovné prejednanie. Alebo ak by v\nprípadne pozitívnej odpovede a po skonštatovaní porušenia ustanovení § 383 a 384 CSP dovolací súd\ndospel k záveru, že sám môže rozhodnúť vo veci, tak by mal rozhodovať na základe skutkového stavu\nustáleného súdom prvého stupňa. Teda v takom prípade mal za to, že by jediným zákonným a správnym\nrozhodnutím bolo potvrdenie rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C/160/2013-414 z 26. 04. 2021.\nVzhľadom k vyššie uvedenému mal za to, že od zodpovedania vyššie uvedenej otázky závisí rozhodnutie\nvo veci samej. Zároveň mal za preukázané, že odvolací súd riešil túto právnu otázku v odvolacom konaní\na zároveň na jej vyriešení založil svoje rozhodnutie, nakoľko z bodov 19., 23., 27. a 29. je zrejmé,\nže odvolací súd vytýčil pojednávanie na deň 27. 03. 2024, aby zopakoval dokazovanie vykonané na\nsúde prvej inštancie, a následne dospel na základe tohto dokazovania k záveru, že súd prvej inštancie\nnesprávne zistil skutkový stav, prijal nesprávny právny záver a z toho dôvodu odvolací súd rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie zmenil. V prejednávanej veci sa odvolací súd na pojednávaní dňa 27. 03. 2024\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, v zmysle ktorej má odvolací súd priamo sám vykonať výsluchy\nsvedkov alebo strán sporu, pokiaľ mieni takto vykonané dôkazy hodnotiť po skutkovej stránke odlišným\nspôsobom oproti súdu prvej inštancie. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom\nneodôvodnil odklon od tejto ustálenej rozhodovacej praxe. Odvolací súd sa odklonil od uvedenej súdnej\npraxe aj napriek tomu, že právni zástupcovia žalobcov a právny zástupca intervenienta navrhovali\nvykonanie výsluchu strán sporu a ďalších svedkov, a to tak v písomných podaniach doručených\nodvolaciemu súdu pred pojednávaním, ale tiež návrhmi na vykonanie dôkazov prednesenými priamo\nna pojednávaní dňa 27. 03. 2024. Odvolací súd tieto návrhy na dokazovanie zamietol, a ako vyplýva z\nbodu 50. napadnutého rozsudku, tak pri rozhodovaní o návrhoch na dokazovanie sa odvolací súd taktiež\nodklonil od ustálenej súdnej praxe v zmysle rozhodnutí R 64/1966 a R 92/1968.\n3.3. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolateľ navrhol dovolaciemu súdu, aby rozhodnutie odvolacieho\nsúdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie (ďalej aj „dovolateľka“).\nPrípustnosť dovolania odôvodnila poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP, a to vo vzťahu k II.\nvýroku rozhodnutia odvolacieho súdu.\n4.1. Mala za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu sa neuvádza nijaký\nracionálne a kauzálne vysvetlený skutočný dôvod na zásah do majetkovej sféry spôsobom a rozsahom,\nktorý spôsobila nedôvodná žaloba žalobcu, keďže jedine vinou žalobcu a intervenienta, ktorý ho o\nveci nepravdivo informoval, vznikli žalovanej náklady predstavujúce trovy súdneho sporového konania\n(súdne poplatky a náklady na odmenu poskytnutých právnych služieb) v nie zanedbateľnej výške,\nktorá vyplýva priamo z obsahu súdneho spisu, pričom tieto náklady skutočne predstavovali zásah do\njej majetkovej a sociálnej sféry. Odvolací súd vo vzťahu k odôvodneniu predmetného rozhodnutia v\ndotknutej časti bol s poukazom na bežnú rozhodovaciu prax v obdobných veciach až extrémne strohý,\nčo spôsobuje, že jeho rozhodnutie je nedostatočné a tým aj ústavne neudržateľné.\n4.2. Vzhľadom na uvedené, žalovaná navrhla dovolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu odvolacieho vo\nvzťahu k výroku II. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n\n5. Žalobca uviedol, že dovolanie žalovanej považuje za nedôvodné, a preto navrhol dovolaciemu súdu\ndovolanie v zmysle ustanovenia § 448 CSP zamietnuť.\n6. Žalovaná vo svojich vyjadreniach navrhla dovolaciemu súdu, dovolanie žalobcu zamietnuť v zmysle\nustanovenia § 448 CSP.\n7. Intervenient vo vzťahu k dovolaniu žalovanej navrhol dovolaciemu súdu, aby dovolanie ako\nneprípustné odmietol, prípadne ako nedôvodné zamietol.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§\n429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a tiež dôvodné.\n9. V preskúmavanej veci žalobca vymedzil zmätočnostnú vadu spočívajúcu v porušení práva na\nspravodlivý proces tou procesnou okolnosťou [§ 420 písm. f) CSP], že odvolací súd nezopakoval\ndokazovanie spôsobom stanoveným zákonom, ktorý je zároveň potvrdený ustálenou súdnou praxou,\nčím zasiahol do procesných práv žalobcu. Odvolací súd pritom dospel k odlišným skutkovým záverom o\nvierohodnosti výpovedí strán sporu a výpovedí svedkov, bez toho, aby opätovne vypočul strany sporu a\nsvedkov. Postupoval tak napriek návrhom právnych zástupcov žalobcu a návrhom právneho zástupcu\nintervenienta, čím sa dopustil nesprávneho procesného postupu, znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval\nsvoje procesné práva, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n9.1. Odvolací súd v bode 50 uviedol nasledovné:\n„50. Odvolací súd postupom podľa § 384 ods. 1 CSP zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu\nna nariadenom pojednávaní. Návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom intervenienta, žalovanej,\nžalobcu, ako aj svedkov, ako aj ich konfrontácii boli zamietnuté, nakoľko tieto návrhy sú v rozpore s\nustanovením § 384 ods. 3 CSP. Novoty v odvolacom konaní nie sú prípustné s výnimkou dôvodov\nuvedených v § 366 CSP, pričom ani jeden z týchto dôvodov nebol v konaní preukázaný. Odvolateľom\nnebol navrhnutý takýto dôkaz, čím je zrejmé, že pripustenie takéhoto dokazovania by bolo v rozpore s\nustanoveniami Civilného sporového poriadku ohľadom odvolacieho konania.“\n9.2. V zmysle ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,\nktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa\ntýkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má\nbyť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n9.2.1. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.\nNeúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany - pozri § 373 ods. 4 CSP) použiť\nv odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana\nneuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe\nnových skutkových tvrdení a dôkazných návrhov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia\nzákonom stanovených podmienok. Tieto podmienky sú stanovené dvojakým spôsobom: 1. taxatívne\nvymedzenie účelu použitia týchto novôt [resp. taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov, ktorých sa\nnóva týkajú - § 366 písm. a) až c)], 2. neporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred\nsúdom prvej inštancie.\n9.3. Vzhľadom na uvedené a obsah spisu dovolací súd konštatuje, že v danom prípade sa nejednalo\no novoty v odvolacom konaní tak, ako to odvolací súd vo vyššie citovanom bode 50. uviedol, pretože\nžalobca a intervenient navrhovali vykonanie dôkazov, ktoré navrhovali už v konaní pred súdom prvej\ninštancie, a ktoré aj pred súdom prvej inštancie vykonané boli avšak vzhľadom na zmenu rozhodnutia\nbolo potrebné ich v konaní pred odvolacím súdom zopakovať. Odvolací súd nepostupoval procesne\nsprávne, ak v rámci skutkového hodnotenia týchto dôkazov dospel k iným záverom, ako prvoinštančný\nsúd, no napriek tomu odvolací súd tieto dôkazy opätovne nevykonal. Pokiaľ mal odvolací súd za to, že\nnavrhovaný spôsob vykonania dokazovania v podobe konfrontácie je nevyhnutné považovať za novotu v\nkonaní, opätovne dovolací súd konštatuje, že nepostupoval správne, pretože sa jednalo iba o navrhnutý\nspôsob vykonania dôkazu výsluchu svedka potrebný pre dostatočné ustálenie skutkového stavu veci a\nnie nový navrhovaný dôkaz.\n9.4. Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd odlišným spôsobom nehodnotil iba listinné dôkazy\nnachádzajúce sa v súdnom spise, ale odlišne vyhodnotil aj skutkové zistenia získané prostredníctvom\nvýpovede strán sporu, intervenienta, výsluchom svedkov H. U., X. F. a svedkyne T. W., pričom v takom\n\nprípade bol odvolací súd podľa názoru dovolateľa povinný, v zmysle § 384 ods. 1 CSP, zopakovať\nvýsluchy uvedených osôb, pokiaľ mienil procesne korektným spôsobom dospieť k odlišným skutkovým\nzáverom, dovolací súd uvádza, že ak odvolací súd v bode 48 rozhodnutia uviedol, že odvolací súd\nnepostupuje v rozpore s procesnými predpismi, ak svoj predchádzajúci vyslovený právny názor zmení,\nuviedol tak správne, avšak nie v danej prejednávanej veci, nakoľko aj vyhodnotenie dôkazov musí mať\noporu vo vykonaných dôkazoch, čomu tak v danom prípade nie je.\n9.4.1. Ak úlohou odvolacieho súdu v zmysle predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia bolo nutné\nopätovné preverenie vierohodnosti svedeckých výpovedí, možnosti prevzatia tvrdenej pôžičky treťou\nosobou alebo žalovanou, ako aj dôvody podpisu VPD žalovanou ako morálneho záväzku, pričom\nv odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetný záver, ku ktorému dospel nie je v rozpore s\npredchádzajúcim zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu, ba naopak po doplnení dokazovania boli\nsporné skutočnosti odstránené a skutkový stav bol objasnený dostatočne pre rozhodnutie vo veci samej,\ndovolací súd vzhľadom na obsah spisu konštatuje, že svojím procesným postupom porušil dovolateľove\nprávo na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP.\n9.4.2. Pokiaľ odvolací súd založil svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch bez toho, aby vzal\ndo úvahy svedecké výpovede, vykonal navrhovanú konfrontáciu svedkov, založil svoje rozhodnutie na\nneúplnom základe na zmenu rozhodnutia, nakoľko v zmysle ustanovenia § 388 CSP je povinnosťou\nodvolacieho súdu pri zmene rozhodnutia, ak nie je možné rozhodnutie potvrdiť, pretože odvolanie je\núplne alebo sčasti dôvodné a zároveň tu nie sú dané dôvody pre zrušenie rozhodnutia, preskúmať\nskutkovú i právnu stránku veci a meritórne rozhodnúť.\n9.4.3. Dovolací súd poukazuje tiež na to, že závery uvedené v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu\nsú v rozpore so samotným obsahom spisu, nakoľko po predložení potvrdenia o zaplatení žalobcu, mala\npráve žalovaná preukazovať opak tvrdeného, pričom však z obsahu spisu vyplýva, že samotná žalovaná\nbola vo svojich výpovediach rozporuplná, keď v podanom odpore zo dňa 23. 05. 2013 (č. l. 21), proti\nplatobnému rozkazu zo dňa 03. 05. 2013 nezmienila o žiadnej „morálnej garancii,“ ani o tom, že pôžička\nbola poskytnutá inej osobe. Na tieto relevantné otázky odvolací súd však nedal žiadne odpovede.\n9.4.4. Pokiaľ odvolací súd v bode 43 uviedol, že svedkovia F. a U. prezentovali skutočnosti, ktoré vnímali\nbezprostredne a priamo, pričom títo nie sú v žiadnom oficiálnom vzťahu k stranám sporu, pokiaľ sa\ntýka pracovnej podriadenosti alebo príbuzenských väzieb, dovolací súd konštatuje, že nemožno zistiť\nna základe akých skutočností odvolací súd k predmetnému dospel, keď žalovaná sama uviedla, že pán\nU. bol jej obchodný partner.\n9.5. Vzhľadom na vyššie uvedené preto možno konštatovať, že pokiaľ dovolateľ namietal aj\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, namietal tak dôvodne. Odôvodnenie rozhodnutia\nje v rozpore s obsahom spisového materiálu a jeho záver uvedený v odôvodení je nejasný, vnútorne\nrozporný, bez uvedenia jasných dôvodov, na ktorých založil svoje rozhodnutie.\n10. Na základe uvedeného, dovolanie žalobcu je za takejto situácie dôvodné, pretože v ňom\nopodstatnene namietal, že odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby ako\nstrana uskutočňoval jemu patriace procesné práva v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces. Z\ndôvodu, že konanie bolo zaťažené vadou podľa § 420 písm. f) CSP, je potrebné rozhodnutie odvolacieho\nsúdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP), preto sa dovolací súd\nďalšími námietkami nezaoberal, pričom ako súvisiaci výrok zrušil aj výrok o náhrade trov konania.\n11. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Co/71/2023", "guid": "19abbff4-cb24-43a8-9aab-e14f70362d83:827cb8ac-32c2-4d91-bd10-eb5ba6e20701", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "4d0e2e5b-92f2-4b62-90e5-6d35ac0fa20c:3d85ca64-0457-40c8-ac1d-37fc0c2d8eb9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5107216410.1", "spisova_znacka": "4Cdo/403/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/403/2014 z 16. 12. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 67, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5107216410.1"}, {"guid": "e9d591c9-79ab-44a4-8255-60255f57c255:dcb13dac-4b8a-437f-bb0b-429ca2346155", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6124261851.1", "spisova_znacka": "13Co/71/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/71/2024 z 31. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6124261851.1"}, {"guid": "f2e63ab5-601e-4cb4-8069-18ca90ab980b:ef67a6af-b879-491b-8fd5-ec717e65195b", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/71/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/71/2023 z 27. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/f2e63ab5-601e-4cb4-8069-18ca90ab980b:ef67a6af-b879-491b-8fd5-ec717e65195b"}], "citovane_v": []}