{"guid": "747dad50-4b03-4e72-a8e7-802bd6997252:65c3063f-c90b-4480-b809-86a7f6376cde", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8016200188.2", "spisova_znacka": "4Cdo/4/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/4/2025 z 29. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2025, sp. zn. 4Cdo/4/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:8016200188.2", "identifikacne_cislo": "8016200188", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2025-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov", "Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-79", "nazov": "§ 79 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-79", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-79", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/65c3063f-c90b-4480-b809-86a7f6376cde", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8016200188.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8016200188.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8016200188.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/4/2025\n8016200188\n29. 10. 2025\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2025:8016200188.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obce Palota, Medzilaborce, Palota 45, IČO:\n00 323 373, zastúpenej advokátom JUDr. Ľubošom Bajužíkom, Humenné, Námestie slobody 2, proti\nžalovanému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36\n038 351, zastúpenému advokátom JUDr. Pavlom Halajom, Revúca, Námestie slobody 2, o určenie\nneplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, vedenom na Okresnom súde\nVranov nad Topľou pod sp. zn. 11C/14/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove z 29. februára 2024 sp. zn. 18Co/22/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanému priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom\nzo 14. júna 2022 č. k. 11C/14/2019-459 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia\nneplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Danova - Palota,\nktoré sa konalo 11. decembra 2015 podľa notárskej zápisnice notára JUDr. Alexandra Demetera.\nZároveň žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n1.1. Podľa súdu prvej inštancie bola spornou otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, existencia\nnaliehavého právneho záujmu na podaní žaloby a dôvody, pre ktoré sa žalobkyňa domáhala určenia\nneplatnosti uznesení zhromaždenia. Zdôraznil, že z hľadiska predmetu konania o určenie neplatnosti\nuznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov pasívna legitimácia nesvedčí len osobe,\nktorú žalobkyňa označila ako žalovaného, ale všetkým vlastníkom poľovných pozemkov tvoriacich\nspoločný poľovný revír. Podľa názoru súdu stranami v takomto spore musia byť všetci vlastníci\npoľovných pozemkov, pretože rozhodnutie zhromaždenia sa právne prejavuje v ich spoločnom postavení\na prípadné určenie neplatnosti uznesenia by sa muselo dotknúť všetkých. Ide teda o nerozlučné\nspoločenstvo v zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“), keďže rozsudok sa musí vzťahovať na každého z účastníkov\nspoločného právneho vzťahu. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru, podľa ktorej v\nprípadoch spoločných práv a povinností musia byť účastníkmi konania všetky subjekty dotknuté sporným\nprávnym vzťahom. Skutočnosť, že za vlastníkov podpisujú právne úkony splnomocnenci zvolení\nna zhromaždení, nemá vplyv na otázku vecnej legitimácie. Keďže žalobkyňa na strane žalovaných\nneoznačila všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri, súd prvej inštancie konštatoval\nnedostatok pasívnej vecnej legitimácie a žalobu z tohto dôvodu zamietol.\n1.2. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu berúc do\núvahy, že žaloba bola podaná ešte za účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy, ktorá umožňovala\npodať žalobu na určenie právnej skutočnosti za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu.\n\nPo nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku sa však tento režim zmenil a žaloba na určenie\nprávnej skutočnosti je prípustná len vtedy, ak tak výslovne ustanovuje osobitný právny predpis. Zákon\no poľovníctve však takúto možnosť neobsahuje, preto nie je prípustné domáhať sa určenia neplatnosti\nuznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov; mal za to, že aj v prípade posudzovania\npodľa predchádzajúceho právneho stavu žalobkyňa naliehavý právny záujem nepreukázala, pretože\nurčenie neplatnosti uznesení len voči ňou označenému žalovanému by nemalo žiaden právny účinok\nvoči ostatným vlastníkom. Ďalej poznamenal, že žalobkyňa si žalovaného vybrala iba preto, že bol\nzvolávateľom zhromaždenia, avšak samotný výsledok konania by sa jej postavenia nijako nedotkol.\nŽalobkyňa sa navyše nikdy neuchádzala o užívanie poľovného revíru, ani ho ako obec vzhľadom na jeho\ncharakter nemohla užívať. Z pohľadu výšky odplaty za užívanie revíru by sa jej postavenie nezmenilo,\npreto nemohla mať na určení neplatnosti uznesení naliehavý právny záujem. O nároku na náhradu trov\nkonania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 29. februára\n2024 sp. zn. 18Co/22/2023 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd v odôvodnení poukázal na obsah spisu, podľa ktorého sa na základe zvolania\nžalovaného (odštepného závodu Vranov nad Topľou) konalo 11. decembra 2015 zhromaždenie\nvlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Danova - Palota, ktoré svojím uznesením zrušilo\nvšetky predchádzajúce uznesenia prijaté na zhromaždení konanom 06. októbra 2015. Žalobkyňa sa v\nkonaní domáhala určenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení z 11. decembra 2015. Odvolací\nsúd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní neboli splnené základné procesné\npodmienky, najmä pokiaľ ide o otázku vecnej legitimácie účastníkov. Pripomenul, že súd je povinný\nskúmať vecnú legitimáciu aj bez návrhu, a to tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného.\nV predmetnom spore išlo o uplatnenie práv, ktoré patria všetkým vlastníkom poľovných pozemkov\ntvoriacich spoločný poľovný revír, preto je dané nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77 ods. 1 CSP.\nRozsudok v takomto prípade musí platiť voči všetkým účastníkom právneho vzťahu. Ak nie sú všetci\nvlastníci účastníkmi konania, žaloba trpí nedostatkom pasívnej legitimácie.\n2.2. Žalobkyňa nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu a až v odvolacom konaní uviedla, že je vlastníkom\npoľovných pozemkov, no bez doloženia listinného dôkazu. Takéto tvrdenie považoval odvolací súd\nza neprípustnú novotu v zmysle § 366 písm. d) CSP. Žalobkyňa sa postavila do úlohy ochrancu\nmenšinových vlastníkov, čo však neznamenalo preukázanie jej aktívnej legitimácie v spore. Ohľadom\nnámietky žalobkyne, že navrhla rozšírenie okruhu účastníkov konania, odvolací súd poznamenal, že\nsúd prvej inštancie o jej návrhu rozhodol uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné a preto\nodvolací súd nemohol jeho rozhodnutie preskúmať ani zmeniť. Ak žalobkyňa už v žalobe neoznačila\nvšetkých účastníkov sporu, vystavila sa procesnému riziku, že žaloba bude z tohto dôvodu zamietnutá.\n2.3. Odvolací súd ďalej vychádzal z toho, že samotné nevykonanie všetkých žalobkyňou navrhovaných\ndôkazov nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý proces. Právomoc súdu zahŕňa aj rozhodnutie\no tom, ktoré dôkazy sú potrebné na zistenie skutkového stavu. Ak neboli splnené procesné podmienky\nkonania (neúplný okruh účastníkov), nevykonanie ďalších dôkazov bolo vecne správne, pretože\nvýsledok dokazovania by nemohol viesť k inému rozhodnutiu. O trovách konania rozhodol podľa § 396\nods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktoré odôvodnila\npoukazom na § 420 písm. f) CSP. Kritizovala postup súd prvej inštancie, ktorý odmietol vykonať\npodstatné dôkazy, ktoré mohli mať zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ďalej sa ohradila proti\ntomu, že prvoinštančný súd nereagoval na návrh o rozšírení okruhu účastníkov sporu na strane žalobcu\nz 19. októbra 2018, ani nevydal rozhodnutie o tom, že tento návrh zamieta; týmto postupom pritom\nspôsobil zamietnutie žaloby. Odvolací súd sa predmetnou námietkou odmietol zaoberať, čím sa odklonil\nod rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke nepripustenia vstupu ďalších účastníkov do konania.\nDovolateľka preto konštatovala, že nesprávnym procesným postupom a právnym posúdením veci malo\ndôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n\n4. Žalovaný uviedol, že dovolateľka nekonkretizovala nielen v konaní ale ani v podanom dovolaní,\naké konkrétne dôkazy navrhla vykonať a ako mohlo vykonanie navrhovaného dokazovania ovplyvniť\nrozhodnutie vo veci samej. Poukázal na skutočnosť, že podanie žalobkyne z 19. októbra 2018 bolo\nzmätočné, keďže z jeho textu nevyplývalo, že žalobkyňa má záujem o rozšírenie účastníkov konania na\njej strane. Navyše, prípadné rozšírenie okruhu strán sporu o tri subjekty bez preukázania, že tieto osoby\nsú vlastníkmi poľovných pozemkov v revíri (keď týchto vlastníkov je niekoľko stoviek), nemohlo mať\nvplyv na rozhodnutie vo veci samej. Navrhol, aby dovolací súd podané dovolanie odmietol, alternatívne\nzamietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n10. Žalobkyňa vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietala, že (i) súd\nprvej inštancie nepripustil rozšírenie okruhu účastníkov konania, (ii) neboli vykonané podstatné dôkazy\nmajúce vplyv na rozhodnutie vo veci samej, (iii) odvolací súd sa nevysporiadal s jej odvolacou námietkou.\n11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n12. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\n\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n13. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,\n8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na\nspravodlivý proces.\n14. Dovolací súd sa prednostne zaoberal námietkou dovolateľky, podľa ktorej súd prvej inštancie\nnerozhodol o jej návrhu na pripustenie ďalších účastníkov konania, čím malo dôjsť k porušeniu jej práva\nna spravodlivý proces.\n15. Zmyslom pristúpenia do konania na strane žalovaného (§ 79 CSP) je poopravenie legitímne\nvyvolaného omylu žalobcu, ktorý môže vyplývať z rôznej interpretácie práva o tom, proti komu malo byť\nprávo správne žalované. Účelom tohto inštitútu je odstránenie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie\n(ktorý tu bol už v čase začatia konania a ktorý by inak viedol k zamietnutiu žaloby) tak, aby vec bola\nprejednaná a rozhodnutá v rámci už začatého konania aj voči inej osobe. Rozhodnutie o povolení\npristúpenia ďalšieho subjektu do konania nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Ak\nby pristúpenie ďalšieho subjektu vyvolalo ďalšie dokazovanie, ktoré by inak nebolo potrebné a viedlo\nk oddialeniu rozhodnutia sporu medzi doterajšími stranami - vtedy nie sú spravidla dané dôvody na to,\naby pristúpenie ďalšieho subjektu do konania bolo pripustené.\n16. Z obsahu spisu vyplýva, že prvý návrh žalobkyne na vstup ďalších (3) subjektov do konania bol\npodaný ešte 19. októbra 2018, keď vec bola vedená na Okresnom súde Humenné. Po následnom\nurčení Okresného súdu Vranov nad Topľou ako súdu príslušného na konanie v prvej inštancii sa\nkonalo 04. novembra 2019 pojednávanie, na ktorom súd žalobkyňu výslovne upozornil na potrebu\npredložiť riadny a konkrétny návrh s náležitosťami podľa CSP, t. j. taký, ktorý jasne identifikuje subjekty,\nprávny dôvod ich vstupu do konania a vyjadrenie k tomu, či majú vystupovať na strane žalobcu\nalebo žalovaného. Žalobkyňa následne 05. decembra 2019 podala návrh, ktorým žiadala pripustiť\nvstup 753 ďalších subjektov do konania. K návrhu pripojila zoznam subjektov, avšak bez uvedenia ich\nprocesného postavenia, právneho dôvodu vstupu či vecného odôvodnenia návrhu. Súd prvej inštancie\npreto uznesením zo 16. decembra 2019 č. k. 11C/14/2019-193 tento návrh zamietol, keď uviedol,\nže návrh neobsahuje žiadne konkrétne dôvody ani právne opodstatnenie vstupu týchto osôb a je v\nrozpore so zásadou hospodárnosti konania (§ 17 CSP). Po viac ako troch rokoch od začatia konania\nby pripustenie takého množstva účastníkov neúmerne predĺžilo konanie a oddialilo rozhodnutie vo veci\nsamej a bolo by v rozpore s účelom civilného procesu, ktorým je zabezpečiť rýchlu a efektívnu ochranu\nsubjektívnych práv.\n16.1. Žalobkyňa 06. februára 2020 podala nový návrh, v ktorom žiadala opätovne vstup 753 subjektov\ndo konania, a to na strane žalovaných. Prvoinštančný súd uznesením z 23. marca 2020 č. k.\n11C/14/2019-204 aj tento návrh žalobkyne na pripustenie ďalších subjektov do konania zamietol ako\nneodôvodnený a neúplný; konajúci súd opätovne uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, prečo má byť\ndo konania vstúpené tak rozsiahle množstvo osôb, keď ide o subjekty, ktoré sú jej známe od začiatku\nkonania. Zdôraznil, že žalobkyňa neposkytla bližší dôvod, na základe ktorého majú pristúpiť práve\nnavrhované subjekty, okrem toho, že ide o spoločné práva a povinnosti. Dodal, že žalobkyni nič nebráni\npodať novú žalobu, ktorá by spĺňala všetky náležitosti a bude dostatočne odôvodnená. Postup žalobkyne\npreto vyhodnotil ako odporujúci zásade procesnej hospodárnosti a právnej istoty účastníkov.\n16.2. Z uvedeného skutkového a procesného vývoja vyplýva, že súd prvej inštancie o (ustálených)\nnávrhoch žalobkyne rozhodol, pričom jej poskytol reálny a dostatočný priestor na ich doplnenie a\nodôvodnenie. Nemožno preto hovoriť o situácii, že by návrhy zostali bez rozhodnutia alebo že by súd bol\npasívny. Práve naopak, súd sa obsahom návrhov opakovane vecne zaoberal, analyzoval ich z pohľadu\nprocesných predpokladov podľa § 79 CSP, ako aj z hľadiska zásady hospodárnosti konania a zásady\n\nefektívnej súdnej ochrany podľa čl. 17 CSP, pričom riadne a presvedčivo dospel k záveru, že návrhy\nnie sú dôvodné.\n17. Dovolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, o návrhoch\nžalobkyne rozhodol a svoje rozhodnutia primerane odôvodnil. Z jeho postupu nemožno vyvodiť vadu\npodľa § 420 písm. f) CSP, keďže z posudzovaného hľadiska žalobkyňa nebola ukrátená na uplatnení\nprocesných práv.\n18. Dovolací súd ďalej skúmal, či sa odvolací súd dostatočne a ústavne akceptovateľným spôsobom\nvysporiadal s námietkou dovolateľky, že súd prvej inštancie nerozhodol o jej návrhu na pripustenie\nďalších účastníkov konania.\n18.1. Zo samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že odvolací súd sa\ntouto otázkou explicitne zaoberal a prijal k nej právny záver, ktorý je preskúmateľný, logický a vnútorne\nkonzistentný. Odvolací súd v bodoch 21. a 22. svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa v odvolaní\nnamietala nerozhodnutie o rozšírení okruhu účastníkov, no z obsahu spisu je zrejmé, že konajúci súd\no návrhu rozhodol dvakrát - uzneseniami z 16. decembra 2019 a 23. marca 2020, pričom v oboch\nprípadoch návrh zamietol. Odvolací súd výslovne konštatoval, že podľa § 79 CSP sa o návrhu na\npristúpenie ďalšieho subjektu rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, a preto\nani on sám nemohol také rozhodnutia preskúmavať alebo meniť. Zároveň dodal, že tým, že žalobkyňa\nuž v pôvodnej žalobe nevymedzila úplný okruh strán sporu, vystavila sa procesnej situácii, ktorá viedla\nk zamietnutiu žaloby.\n19. Odvolací súd tak v podstate preskúmal úvahu súdu prvej inštancie o nepripustení pristúpenia ďalších\nžalovaných do konania a urobil ju predmetom odvolacieho prieskumu. Jednoznačne potvrdil, že súd\nprvej inštancie o návrhoch žalobkyne na rozšírenie okruhu účastníkov rozhodol v súlade so zákonom a\nvylúčil akýkoľvek deficit v procesnom postupe. Zmysluplne vysvetlil, že neúplné vymedzenie účastníkov\nv žalobe bolo dôsledkom vlastného procesného postupu žalobkyne, ktorý nemôže byť dodatočne\nkorigovaný v odvolacom konaní. Týmto spôsobom sa odvolací súd vecne vyrovnal s jadrom námietky,\nčím naplnil požiadavky § 220 ods. 2 CSP na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Dovolací súd preto\nuzatvára, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v namietanej časti nevykazuje znaky arbitrárnosti\nči nepreskúmateľnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n20. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že\ndovolateľka sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľka so skutkovými a právnymi závermi\nvyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže\nsama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na\nspravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa\nním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a\npožiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.\nÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Z uvedených dôvodov dovolací súd konštatuje, že\nani v tejto časti nedošlo k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý proces.\n21. Pokiaľ dovolateľka rozporovala nevykonanie „podstatných dôkazov“, dovolací súd vo všeobecnosti\nuvádza, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len\nsúd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná (porov. § 185 ods. 1 CSP). Uvedené\npredstavuje prejav zákonnej právomoci súdu korigovať návrhy strán na vykonanie dokazovania sledujúc\ntak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu\ndokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu\npodstaty prejednávanej veci nie je relevantný.\n21.1. Avšak dovolateľka v podanom dovolaní nijako nekonkretizovala, ktoré dôkazy mala na mysli,\naký bol ich obsah, účel alebo relevancia, ani čo nimi malo byť preukázané vo vzťahu k predmetu\nkonania. Neuviedla, v čom malo spočívať pochybenie súdu pri ich nevykonaní, resp. akým spôsobom\nby ich vykonanie mohlo privodiť priaznivejší výsledok konania. Takto formulovaná výhrada preto ostáva\n\nlen v rovine všeobecného a ničím nepodloženého nesúhlasu s priebehom dokazovania. Všeobecné\ntvrdenie, že „súd odmietol vykonať podstatné dôkazy“ bez ich bližšej špecifikácie, nenapĺňa bez ďalšieho\nani zákonné požiadavky kladené na riadne vymedzenie dovolacieho dôvodu (§ 431 ods. 2 CSP). Z\nobsahu rozhodnutí súdov nižších inštancií navyše vyplýva, že dokazovanie bolo vykonané v rozsahu\npotrebnom na posúdenie splnenia procesných podmienok konania, a keďže žaloba bola zamietnutá\nz dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, ďalšie dokazovanie by nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci\nsamej. Dovolací súd z týchto dôvodov vyhodnotil aj túto námietku dovolateľky z hľadiska existencie vady\nzmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP ako irelevantnú.\n22. Napokon, z obsahu dovolania vyplýva aj námietka dovolateľky ohľadom právneho posúdenia veci.\nK tomu dovolací súd zdôrazňuje, že v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP možno\nposudzovať len procesné pochybenia súdov, ktorými sa strane znemožnila realizácia jej procesných práv\nv miere predstavujúcej porušenie práva na spravodlivý proces. Samotné nesprávne právne posúdenie\nveci však takúto procesnú vadu nezakladá (porovnaj R 24/2017). Ako opakovane uviedol aj Ústavný\nsúd Slovenskej republiky, nesúhlas účastníka s právnym názorom všeobecného súdu nemôže byť\nsám osebe dôvodom na záver o zjavnej neodôvodnenosti či arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS\n188/06). Z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu (porovnaj aj R 54/2012, 1Cdo/62/2010, 3Cdo/53/2011,\n4Cdo/68/2011, 7Cdo/26/2010) vyplýva, že realizácia procesných oprávnení účastníka sa neznemožňuje\ntým, že súd vec právne posúdi odlišne od jeho predstáv. Skutočnosť, že dovolateľka zastáva iný právny\nnázor než odvolací súd, sama osebe nezakladá a nedokazuje existenciu vady podľa § 420 písm. f) CSP.\n23. Dovolací súd nad rámec uvedeného pripomína, že nemožno pripustiť, aby pojem porušenia práva\nna spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP mal byť interpretovaný a uplatňovaný tak extenzívne,\nže zahŕňa aj vecnú legitimáciu, pretože by sa dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP zamerané na\nodstraňovanie vád zmätočnosti bez náležitého zákonného základu stalo dovolaním podľa § 421 CSP,\nktorého cieľom je náprava nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom, a aj to výlučne\nv druhovo definovanej otázke vecnej legitimácie. Popísaný koncept nezodpovedá vôli zákonodarcu\nvyjadrenej v systematike právnej úpravy dovolania, ako aj v podstate taxatívne vymenovaných dôvodov\nprípustnosti dovolania a dovolacích dôvodov.\n24. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa neopodstatnene namieta, že\nodvolací súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP]. Dovolací súd preto\ndovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n25. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Co/22/2023", "guid": "3d573dfb-660c-43f9-92d2-a980164a1b54:d7284c14-6e40-456d-b8be-5773d792c925", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}