{"guid": "206284b8-18e9-4ddc-a530-aa03de6dd5bb:b259c1c8-8b84-4d76-83a8-0f3794391f50", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7620201204.1", "spisova_znacka": "1Obdo/23/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/23/2024 z 30. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2025, sp. zn. 1Obdo/23/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:7620201204.1", "identifikacne_cislo": "7620201204", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "datum_vydania": "2025-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b259c1c8-8b84-4d76-83a8-0f3794391f50", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7620201204.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7620201204.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7620201204.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/23/2024\n7620201204\n30. 07. 2025\nJUDr. Miroslava Janečková\nECLI:SK:NSSR:2025:7620201204.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy\nJanečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobcu ENERTEC\ns. r. o., Družstevná 833/5, Rimavská Sobota, IČO: 36 595 349, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS\ns. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému BBF elektro s. r. o., Radlinského 17/B, Spišská Nová\nVes, IČO: 36 177 245, zastúpenému Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8,\nSpišská Nová Ves, o zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/100/2022-903 z 30. novembra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného o d m i e t a.\nII. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 15Cb/46/2012-440\nz 12. decembra 2017 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 20.000 eur, ktorá\npredstavuje primeranú zľavu zo zaplatenej ceny diela, ktoré bolo zhotovené vadne, pričom žalovaný\nako zhotoviteľ diela reklamované vady neodstránil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi\nuložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. Napokon žalobcovi uložil\npovinnosť nahradiť trovy štátu na účet súdu prvej inštancie.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca a\nžalovaný uzatvorili dňa 26. februára 2010 zmluvu o dielo č. 23/2/2010 (ďalej aj „ZoD“), predmetom\nktorej bola výstavba fotovoltaickej elektrárne (ďalej aj „FVE“) podľa projektovej dokumentácie ARCH.\nČ. P1-1800-200, EČA: 1800/10, firmy\nRACIO-consult Košice, podľa ktorej rozsah\ndiela mal byť totožný s rozsahom prác podľa položkovitej cenovej ponuky. V článku II ZoD sa zmluvné\nstrany dohodli na zhotovení realizačného projektu, do ktorého budú zakreslené všetky zmeny podľa\nskutočného stavu vykonaných prác. Podľa zmluvy bol žalobca povinný vykonávať po celú dobu výstavby\nna stavbe inžiniersko-investorskú činnosť s tým, že meno zástupcu oznámi zápisom v stavebnom\ndenníku. Zápisnicou zo dňa 22. marca 2010 mal za preukázané, že účastníci, ešte pred začatím výstavby\ndiela riešili zmeny, ktoré sa týkali invertorov, rozdielnych parametrov výstupného výkonu solárnych\npanelov uvedených v zmluve, v prospekte technických parametrov, výkonu elektrárne a dodávateľ tiež\nuviedol, že dodá iný typ transformátora a to od firmy ABB s minimálne rovnakými parametrami. Ďalej\nmal za preukázané, že bol vypracovaný realizačný projekt, ktorý bol aj schválený. So zreteľom na\nuvedené súd prvej inštancie vyslovil záver, že dielo nebolo vyhotovené podľa projektu uvedeného v\nzmluve o dielo, t.j. tvoriaceho podklad pre stavebné povolenie, ale na základe schváleného realizačného\nprojektu a na základe osobných jednaní zmluvných strán dohodnutých zmien. Súd konštatoval, že z\nuvedeného je zrejmé, že ešte pred realizáciou diela došlo k zmene koncepcie technologickej časti\nelektrárne a v súvislosti s tým vyslovil názor, že tieto zmeny nie je možné považovať za skryté vady.\nVykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že vady diela neboli zistené ani po jeho spustení\n\ndo skúšobnej prevádzky dňa 17. júla 2010 a obsah zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 30.\njúla 2010 potvrdzuje, že dielo bolo odovzdané bez vád. V súvislosti s reklamáciami vád diela, týkajúcimi\nsa odvádzania tepla z miestnosti NN-VN rozvádzača, VN transformátora a invertorov a nedodržania\npredpísanej kompenzácie účinníkov, súd prvej inštancie konštatoval, že reklamácie vady nešpecifikujú,\niba odkazujú na výsledok, ktorý považuje žalobca za nedostatočný. Vyslovil názor, že všeobecné\nkonštatovanie, že odvádzanie tepla z miestnosti je nevyhovujúce, nehospodárne, nespoľahlivé a že\ndielo nedodržuje predpísanú kompenzáciu účinníkov nedokazuje, že ide o vady diela. V súvislosti s\nvadou diela, týkajúcou sa rušenia prevádzkových zariadení elektrárne, a to konkrétne zabezpečovacieho\na kamerového systému, ktoré malo byť podľa tvrdenia žalobcu spôsobené nedodržaním inštalačného\nnávodu - výstupné káble z invertorov na AC-strane a to ich netienením, poukázal súd na vyjadrenie\nspoločnosti ABB s. r. o., dodávateľa invertorov, ktorá uviedla, že spôsob inštalácie invertorov PVS 800,\nako aj použité káble pre pripojenie uvedených invertorov na striedavej a jednosmernej strane je v zásade\ns odporúčaním výrobcov invertorov ABB Oy. So zreteľom na uvedené súd prvej inštancie žalobu ako\nnedôvodnú zamietol. Výrok týkajúci sa náhrady trov konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a\n§ 262 CSP a úspechom žalovaného v konaní. O trovách štátu rozhodol s poukazom na vznik trov za\nvyhotovenie znaleckého posudku a dopočutie znalca na pojednávaní, ktoré boli znalcovi zaplatené z\nprostriedkov štátu.\n3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k.\n2Cob/49/2018-504 z 19. apríla 2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol, že žalovaný má\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie za\nstotožnenia sa so skutkovým a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s jeho odôvodnením\n(§ 387 ods. 2 CSP), keď konštatoval jeho vecnú správnosť. Na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozsudku, s odkazom na skutkový stav zistený pred súdom prvej inštancie a s poukazom na ustanovenie\n§ 564 v spojení s § 440 ods. 12 Obchodného zákonníka, uviedol, že Obchodný zákonník bráni\ntomu, aby bol obchádzaný účel ustanovenia zákona o zodpovednosti za vady diela tým, že by sa\nobjednávateľ mohol domáhať ujmy z vadného plnenia, napríklad cestou poskytnutia zľavy. V súvislosti\ns tým konštatoval, že v opačnom prípade by si totiž mohol objednávateľ zanedbávať svoje povinnosti\nsúvisiace s prevzatím diela, notifikáciou vád diela a uplatňovaním reklamačných nárokov vád diela,\nspoliehajúc sa na nároky z iných právnych dôvodov. Odvolací súd uzavrel, že pokiaľ by súd prvej\ninštancie priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok na zľavu z vady diela, takéto rozhodnutie by\nspočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci.\n4. Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Obdo/82/2018\nz 20. novembra 2019 rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 15Cb/46/2012-440 z 12.\ndecembra 2017 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Cob/49/2018-504 z 19. apríla 2018 zrušil\na vec vrátil Okresnému súdu Spišská Nová Ves na ďalšie konanie.\n5. Dovolací súd dal za pravdu dovolateľovi, ktorý označil odôvodnenia obidvoch súdov, prvoinštančného,\nako aj odvolacieho, za natoľko arbitrárne a rozporné, že zakladajú prípustnosť dovolania v zmysle §\n420 písm. f) CSP. Z obsahu samotnej žaloby nepochybne vyplýva, že sa žalobca domáha zaplatenia\nsumy 20.000,- eur ako primeranej zľavy z ceny diela po tom, čo žalovaný ako zhotoviteľ neodstránil\nvady diela v žalobcom stanovenej lehote 1 mesiaca. (§ 436 ods. 2 Obchodného zákonníka). So zreteľom\nna uvedené dovolací súd prisvedčil dovolateľovi, ktorý za nezrozumiteľný, iracionálny a evidentne\nnesprávny označil záver odvolacieho súdu vyslovený v odseku 45. jeho odôvodnenia a to, že Obchodný\nzákonník bráni tomu, aby bol obchádzaný účel ustanovenia zákona o zodpovednosti za vady diela tak,\naby sa objednávateľ mohol domáhať ujmy z vadného plnenia, napríklad cestou poskytnutia zľavy (§\n440 ods. 2 Obchodného zákonníka). Žalobcom uplatnený nárok na zľavu z ceny diela je v zmysle §\n564 Obchodného zákonníka v spojení s § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka nárokom z vád\ndiela. Odôvodnenie odvolacieho súdu, a to konkrétne odseky 44., 45. a 46. však nasvedčujú záveru,\nže sa žalobca snažil dosiahnuť uspokojenie, ktoré je možné dosiahnuť iba uplatnením nároku z vád\ndiela, uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Odvolací súd teda založil rozhodnutie na dôvodoch,\nktoré vzhľadom na okolnosti súdenej veci nemajú žiadnu relevanciu. S uvedeným záverom, vyjadreným\nv odsekoch 44., 45., 46. odôvodnenia (ktoré nenasvedčujú tomu, že by posudzoval nárok ako uplatnený\nzo zodpovednosti za vady) potom nekorešponduje nasledujúci odsek 47. odôvodnenia jeho rozhodnutia,\nv ktorom konštatoval, že pokiaľ by súd prvej inštancie priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok na\nzľavu z ceny diela, takéto rozhodnutie by spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci. Závery,\nktoré odvolací súd vyslovil v odsekoch 44. až 47. odôvodnenia rozhodnutia vyústili podľa názoru\n\ndovolacieho súdu do jeho vnútornej rozpornosti, ktorú dovolací súd považuje za dôvod na vyslovenie\nporušenia základného práva dovolateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy, súčasťou\nktorého je nepochybne aj požiadavka, aby sa súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne\nvyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli\nku konkrétnemu rozhodnutiu. Odvolací súd sa navyše v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, z odôvodnenia ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie\nposudzoval žalobcom uplatnený nárok podľa ustanovení Obchodného zákonníka, upravujúcich nároky z\nvád tovaru, teda stotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie napriek tomu, že žalobcom\nuplatnený nárok posúdil po právnej stránke odlišne. Za dôvodnú považoval dovolací súd aj námietku\ndovolateľa, že sa odvolací súd nevysporiadal so žalobcom namietaným odklonom súdu prvej inštancie\nod záverov, ku ktorým dospel znalec, vzhľadom na ktorý (podľa jeho názoru) právne posúdenie súdu\nabsolútne nekorešponduje s výsledkami vykonaného znaleckého dokazovania. Dovolací súd, zhodne\ns dovolateľom, dospel k záveru, že ani rozsudok súdu prvej inštancie nie je vo vzťahu k aplikácii ním\ncitovaných ustanovení Obchodného zákonníka presvedčivo odôvodnený a táto skutočnosť v konečnom\ndôsledku zakladá nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia. Súd prvej inštancie v súvislosti s\nvadami diela uvedenými v odseku 34. odôvodnenia bodoch 1 a 2 (neodstránená vada diela, ktorá sa\ntýka odvádzania tepla z miestnosti NN-VN rozvádzača, VN transformátora invertorov, neodstránená\nvada diela, že realizované dielo nedodržuje predpísanú kompenzáciu účinníkov) síce konštatoval, že\ntieto reklamácie nešpecifikujú vady, iba odkazujú na výsledok, ktorý žalobca považuje za nedostatočný,\ndospel teda zrejme k záveru, že žalobca vady dostatočne nekonkretizoval, prípadne nepopísal ako sa\nvady prejavujú, urobil tak však bez toho, že by sa bol dôsledne vysporiadal s obsahom jednotlivých\nnotifikácií vád (reklamácií vád), v ktorých žalobca podrobne popisuje spôsob, akým sa jednotlivé vady\nprejavujú. (napr. v notifikácií vád z 15. októbra 2010 v súvislosti s vadou označenou ako odvádzanie\ntepla z miestnosti žalobca uviedol, že automatická regulácia teploty s nasadenými klimatizačnými\nzariadeniami nie je spoľahlivá, v miestnosti NN-VN klimatizačné zariadenie negarantuje nastavenú\nteplotu, v miestnosti VN transformátora cirkulácia chladiaceho vzduchu vôbec nie je zabezpečená a\nnaviac ani klimatizačné zariadenie negarantuje nastavenú teplotu, a v miestnosti invertorov klimatizačné\nzariadenie taktiež negarantuje nastavenú teplotu, atď.). Ak súd prvej inštancie iba stroho konštatoval,\nže žalobca vady nešpecifikoval bez vysporiadania sa s obsahom jednotlivých notifikácií (reklamácií) a\nich príloh s údajmi žalobcu ako sa vady prejavujú, podľa názoru dovolacieho súdu takéto rozhodnutie\nnespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozsudku a vyvoláva relevantné pochybnosti o správnosti jeho\nzáverov, že žalobca vady diela riadne nenotifikoval z dôvodu, ktorého zrejme žalobu ako nedôvodnú\nzamietol. Podľa názoru dovolacieho súdu sa súd prvej inštancie dôsledne nezaoberal ani existenciou\nďalšej namietanej vady (silné elektromagnetické rušenie kamerového systému). Stručná citácia zo\nstanoviska dodávateľa invertorov spoločnosti ABB s. r. o. z jeho listu zo dňa 20. februára 2012,\nktorým súd prvej inštancie svoj záver odôvodnil, nevyvracia podľa názoru dovolacieho súdu, bezpečným\nspôsobom existenciu žalobcom tvrdenej vady.\n6. So zreteľom na uvedené dovolací súd konštatoval, že vo veci konajúce súdy v odôvodnení ich\nrozhodnutí (a to ani pri spojení rozsudkov súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) nenaplnili požiadavky\nplynúce zo základného práva žalobcu na súdnu ochranu, keďže odôvodnenie zamietnutia žalobcom\nuplatneného nároku nemožno považovať za uspokojujúce. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd\nuzavrel, že postupom súdov teda došlo k vade v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktorá zakladá\nporušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces.\n7. Ďalším rozsudkom Okresný súd Spišská Nová Ves č. k. 13Cb/11/2020-820 z 13. januára 2022 v\nspojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 13Cb/11/2020-854 z 27. januára 2022 rozhodol, že žalovaný\nje povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20.000,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej\nrozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, pričom o výške trov\nkonania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej. Napokon\nrozhodol, že Slovenská republika má voči žalovanému právo na náhradu trov štátu v rozsahu 100 %, o\nvýške ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnom skončení veci samej.\n8. Súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie doplnenia dokazovania za účelom zistenia\nprehrievania zariadenia ako aj návrh za účelom preukázania reálneho uskutočnenia prác na odstránení\nvád, nakoľko vykonanie takéhoto dokazovania by bolo podľa jeho názoru neúčelné, neúmerne by\nzvyšovalo trovy konania a pre konečné rozhodnutie súdu o predmete sporu sa mu javilo ako nepotrebné.\nNavyše mal súd za to, že toho času nie je možné zistiť, či dochádza k prehrievaniu zariadenia, nakoľko\n\ntúto vadu žalobca podľa svojich tvrdení žalobca opravil a od vykonania opráv už ubehol značný čas. Z\nrovnakého dôvodu zamietol a nebral do úvahy návrhy žalovaného na zisťovanie množstva vyrobenej\nelektrickej energie, prípadne množstva dodanej elektrickej energie, a ani výšku zisku žalobcu, nakoľko\ntieto skutočnosti podľa jeho názoru nijako nesúvisia s predmetom tohto konania a teda s tým, či dielo\nmalo vady, či žalobca tieto vady reklamoval, či tieto vady na vlastné náklady odstránil za pomoci tretej\nosoby a či mu za existenciu týchto vás patrí primeraná zľava z ceny diela.\n9. Ďalej súd prvej inštancie odcitoval ustanovenia § 536 ods. 1, § 554 ods. 1, § 551 ods. 1, 2, a 3, § 560\nods. 1, § 562 ods. 1 a 2, § 563 ods. 1, § 564, § 436, a § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka.\n10. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu dňa 26. februára 2010\nplatne uzavreli Zmluvu o dielo č. 23/2/2010, predmetom ktorej bola výstavba Fotovoltickej elektrárne\npodľa projektovej dokumentácie ARCH.Č.: P1-1800-200, EČA:1800/10 s tým, že rozsah diela je totožný\ns rozsahom prác podľa cenovej ponuky. Z čl. II. tejto zmluvy vyplýva, že zhotoviteľ - žalovaný po ukončení\ndiela zakreslí do realizačného projektu diela všetky zmeny podľa skutočného stavu vykonaných prác a\ntúto dokumentáciu skutočného vyhotovenia diela odovzdá objednávateľovi pri preberacom konaní. Súd\nna základe vykonaného dokazovania mal za to, že dielo nebolo vyhotovené podľa projektu uvedeného\nv zmluve o dielo,\n11. Ďalej konštatoval, že z predložených listín tiež vyplynulo, že po spustení diela do skúšobnej\nprevádzky dňa 17. júla 2010 nedostatky zistené neboli. Uviedol, že vady diela nevyplývajú ani zo Zápisu\no odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 30. júla 2010, nakoľko je v zápise konštatované, že dielo je bez vád.\n12. Zo záverov znaleckého dokazovania súd zistil najmä to, že posúdením predložených podkladov bolo\nznalcom zistené, že pri vykonaní diela neboli zhotoviteľom - žalovaným naplnené všetky požiadavky\nvyhlášky č. 508/2009 Z. z., a to predložená technická dokumentácia nie je aktuálna a nezodpovedá\nskutočnosti (Príloha č. 29,30,31). Úradná skúška bola vykonaná pre inú transformačnú stanicu,\nako je deklarovaná, projektová dokumentácia nie je aktuálna, chýba projekt vzduchotechniky, ktorý\nby riešil chladenie uvádzané v technickej správe SO 01. Súd tiež ďalej zistil, že chladenie 3.\nmiestností nebolo vyriešené dobre, keďže podľa vyjadrení projektanta a dodávateľa žalobcu je čiastočne\npoddimenzované, pričom podľa záverov ustanoveného znalca má zvýšená teplota nepriaznivý vplyv na\nprevádzku elektronických komponentov a ich celkovú životnosť. Pokiaľ ide o elektromagnetické rušenie\nkamerového systému, v tejto časti znalec uviedol, že inštalované zariadenie nie je vhodné do daného\nprostredia.\n13. Súd tak v predmetnom konaní posudzoval nárok žalobcu, ktorý si uplatnil žalobou doručenou súdu\ndňa 28. júna 2012, v rámci ktorej si uplatnil sumu 20.000,- eur ako aj náhradu trov konania. Súd sa\npri svojom rozhodovaní plne stotožnil s dôvodmi vymáhania nároku na strane žalobcu, nakoľko mal\nza to, že žalovaný ako zhotoviteľ diela nedodržal rozsah ako aj projektovú dokumentáciu v zmysle\nuzatvorenej zmluvy o dielo, ktorá bola podkladom zmluvného vzťahu strán sporu, dielo realizoval v\nrozpore s dokumentáciou, ktorá je súčasťou zmluvy o dielo a to bez toho, aby žalovaný v tomto konaní\npreukázal písomný súhlas žalobcu so zmenami pri realizácii diela. Tým spôsobom tak žalovaný podľa\nnázoru súdu založil svoju zodpovednosť za vzniknuté vady, najmä čo sa týka nedostatkov v chladení.\nZároveň súd poukázal na to, že boli inštalované iné súčiastky a to menič a výmenník vo vzťahu ku\nkosínus fí ako boli potrebné. Súd bol toho názoru, že žalovaný je osobou, ktorá nielenže vykonáva\nzhotovenie takéhoto diela v rámci svojho podnikateľského oprávnenia ale je aj osoba odborne zdatná,\nnakoľko samotní konatelia vo výsluchoch osvedčovali skutočnosti, že montovali niekoľko fotovoltaických\nelektrární, že mali skúsenosti a vedomosti o tom ako čo treba robiť. Argumentáciu žalovaného o tom,\nže k zmenám dochádzalo z dôvodu nedostatku materiálu či iných technických riešení pri montáži,\nako aj z dôvodu nutnosti tzv. stihnutia uvedenia zariadenia do prevádzky s možnosťou podpísania\ndodávania energie za výhodných podmienok na obdobie ďalších rokov súd nemal zo strany žalovaného\nza preukázanú, súd tejto argumentácii neuveril a to aj s ohľadom na vykonaný dôkaz, ktorý navrhoval\nsamotný žalovaný a to výsluch p. prof. X.Q., ktorý negoval argumentáciu žalovaného o náročnosti\nvýstavby fotovoltaickej energie a potrebe konať urýchlene, keď sám svedok uviedol, že kapacitne väčšiu\nfotovoltaickú elektráreň pri Košiciach bola iná firma spôsobilá postaviť do 3 či 5 dní. Súd vo vzťahu k tejto\nvýpovedi nemal akékoľvek výhrady, dokonca svedok sám poukázal na to, že bol v zmluvnom vzťahu so\nžalobcom (vystupoval ako tichý spoločník), mal investované finančné prostriedky, sám uviedol, že došlo\nk vzájomnému vyporiadaniu finančných záväzkov a preto podľa názoru súdu jeho výpoveď nebola vo\n\nvzťahu k stranám sporu zaujatá. Podľa názoru súdu svedok poukázal na to, že obdobie 6 či 7 mesiacov\nje obdobím dostatočne dlhým na to, aby žalovaný pri zhotovení diela nebol v ním prezentovanom tlaku,\nktorý mal na neho údajne žalobca vyvíjať a to v súvislosti s potrebou včasného dokončenia diela a\nmožnosti zazmluvnenia dodávok vyrobenej elektrickej energie.\n14. V súvislosti s nerealizovaním diela podľa projektovej dokumentácie súd poukázal na to, že žalovaný\nnepreukázal, že k zhotoveniu diela nemalo dôjsť podľa dokumentácie, ktorá je súčasťou zmluvy o\ndielo, ale podľa neskoršie dohodnutých zmien, nakoľko zmenená projektová dokumentácia mala byť\núdajne podpísaná v apríli roku 2010, samotná zmluva bola podpísaná už vo februári tohto roku.\nSúd má preto za preukázané, že v rámci uzatvárania zmluvného vzťahu vstupovali strany sporu do\ntohto vzťahu na základe projektovej dokumentácie vypracovanej ku dňu podpisu zmluvy, ktorá bola\nsúčasťou oferty a akceptácie, pričom následná projektová dokumentácia bez preukázania súhlasu zo\nstrany objednávateľa - žalobcu nemôže byť považovaná za súčasť zmluvného vzťahu a to v dôsledku\nnepreukázania vôle zo strany objednávateľa zhotoviť dielo podľa nej. Už len zo samotného časového\nhľadiska je zrejmé, že dokumentácia podľa ktorej zrealizoval zhotovenie diela žalovaný v čase podpisu\nzmluvy neexistovala. V konaní žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by na nevhodnosť pokynov\nresp. obsahu dokumentácie žalobcu upovedomil, vyzval ho na odstránenie resp. zosúladenie stavu, ako\nani to, že by následne došlo k uzavretiu dodatku k zmluve o dielo so zmenou rozsahu.\n15. Vo vzťahu k vade kamerového systému súd uviedol, že žalovaný bol na zhotovenia aj tejto časti\ndiela povinný v zmysle uzatvorenej zmluvy. Zo zmluvy o dielo žiadnym spôsobom nevyplýva, že by\nžalobca mal pri inštalácii kamerového systému dodať nejaký tovar, alebo že by sa na inštalácii mal\npodieľať výslovne uvedený subdodávateľ. Skutočnosť, že sa na zhotovení tejto časti diela mal podieľať\nsyn žalobcu, túto súd považuje za nepodstatnú, nakoľko žiadna tretia osoba nie je v zmysle uzatvorenej\nzmluvy o dielo účastníkom zmluvného vzťahu, ktorý vznikol medzi stranami tohto sporu. Žalovaný\nsa preto nemohol žiadnym spôsobom zbaviť zodpovednosti za to, aké komponenty boli pri inštalácii\nkamerového systému použité, správnosti ich výberu a vhodnosti a najmä zodpovednosti za nefunkčnosť\ntohto systému. Práca subdodávateľa tak na túto zodpovednosť žalovaného voči žalobcovi nemá žiadny\nvplyv, hoci v pozícii subdodávateľa mala vystupovať osoba blízka žalobcovi. Skutočnosť uvádzaná\nsamotným žalovaným resp. jeho právnym zástupcom, že žalovaný tieto práce na kamerovom systéme\nnekontroloval, považuje súd za preukázanie zodpovednosti žalovaného za existujúcu vadu, keďže\nžalovaný nekonal v súlade s povinnosťou vyplývajúcou vykonať dielo riadne a tým je založená jeho\nzodpovednosť. Naopak skutočnosť uvádzaná samotným žalovaným resp. jeho právnym zástupcom, že\nz tejto časti diela nemal žiadny zisk žalovaný súd považoval za irelevantné. Žalovaný mal aj v tejto časti\npostupovať odborne a starostlivo, prípadné vady a škody vykonaných prác mal uplatniť u subdodávateľa,\nresp. v súlade s zákonnou úpravou mal po obdržaní príp. nevhodných pokynov objednávateľa práce\nprerušiť, oboznámiť o nevhodnosti a ak by aj po týchto úkonoch žalobca trval na vykonaní jeho pokynov\niba v takomto prípade by sa žalovaný zbavil svojej zodpovednosti, čo však žalovaný neučinil. Súd len\npre úplnosť dodal že vzťah medzi žalovaným a treťou osobou nie je predmetom tohto sporu, žalovaný\nsi nároky mal uplatniť v samostatnom konaní, a preto súd týmto tvrdeniam žalobcu nevenoval zvýšenú\npozornosť.\n16. Čo sa týka výšky požadovanej zľavy z ceny diela bol súd prvej inštancie v tomto smere toho názoru,\nže aj vzhľadom na vyčíslenia nákladov, ktoré žalovaný uhradil na odstránenie vzniknutých vád spolu v\nsume 32.273,94 eura, kde požadovaná zľava nedosahuje ani hodnotu jedného percenta ceny diela, je\nadekvátna a nebolo preto ani úvahou súdu sa zaoberať možnosťou moderácie výšky uplatnenej zľavy,\nnakoľko takto požadovanú výšku zľavy súd považoval za primeranú.\n17. Vo vzťahu k preukázaniu samotnej existencie vád a ich odstránenia súd poukázal na to, že tieto\nskutočnosti začal žalovaný spochybňovať až v závere tohto konania, najmä v záverečnom prednese\nsvojho právneho zástupcu, pričom súd tieto tvrdenia považoval za tendenčné a účelové, vykonané v\nsnahe oddialiť rozhodnutie súdu v už aj tak dlho trvajúcom spore. Súd je preto toho názoru, že ak mal\nžalovaný dôkazy o neexistencii vád a o neexistencii opráv, mal tieto skutočnosti súdu preukázať včas,\nresp., navrhnúť dôkazy skôr.\n18. V súvislosti s uplatnenou zľavou súd tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 27. mája 2020, sp. zn. 3Obdo/3/2020, pričom podľa názoru súdu žalobca vyzval\nžalovaného na odstránenie vád včas a to dokonca opakovane, žalovaný na výzvy adekvátnym\n\nspôsobom nereagoval, žalobca bol teda nútený realizovať odstránenie vád prostredníctvom tretej\nosoby, nakoľko najmä z dôvodu prehrievania mohlo dôjsť k značným škodám na diele a to z dôvodu\nnadmerného opotrebenia súčiastok. Súd preto dospel k záveru, že žalobca mal aj v zmysle citovaného\nrozhodnutia najvyšších súdnych autorít právo na primeranú zľavu z ceny diela.\n19. O trovách konania súd rozhodol súd výrokom II tohto rozsudku podľa vyššie citovaného § 255 ods.\n1 CSP a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože mal žalobca úspech\nv celom svojom uplatnenom nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2\nCSP.\n20. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 4Cob/100/2022-903 z 30.\nnovembra 2023 potvrdil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 13Cb/11/2020-820 zo dňa\n13. januára 2020 a dopĺňací rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 13Cb/11/2020-584 zo\ndňa 27. januára 2022 a rozhodol, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu.\n21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v novom\nzložení senátu (pôvodným členom senátu JUDr. Vladimírovi Hribovi a JUDr. Janke Kočišovej funkcia\nsudcu zanikla) ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti\nrozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania\nv zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním\nuplatnených odvolacích dôvodov.\n22. Uviedol, že žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP.\nOdvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené a odvolací súd dospel k záveru,\nže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil\nsprávny záver, že dielo, ktoré žalovaný ako zhotoviteľ vykonal pre žalobcu ako objednávateľa malo\nvady a že žalobca má nárok na primeranú zľavu z ceny diela. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie\nzodpovedajú vykonaným dôkazom. Odvolací súd dospel tiež k záveru, že súd prvej inštancie nezamietol\ntaký návrh žalovaného na vykonanie dokazovania, ktorý mohol priniesť relevantné skutkové zistenia.\nSúd prvej inštancie tak nespôsobil sťaženie dôkaznej pozície žalovaného a ani sa nevzdialil želanej a\nmožnej miere zistenia skutkového stavu.\n23. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k\npodstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd dodal, že žalovaný v odvolaní\nprimárne namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie, že dielo malo vady.\n24. Odvolací súd v súvislosti s tým poukázal na vady, ktoré žalobca listom zo dňa 15. októbra 2010\npísomne vytýkal žalovanému a to:\n1./ keď napätie VN vedenia vypadne, hlavný istič automaticky nezapína po obnovení napätia VN vedení.\nK zapínaniu hlavného ističa elektrárne je nutná ručná manipulácia, čo je v rozpore s vyjadreniami SSE\n- D k projektu,\n2./ invertory po obnovení napätia po ustálení pomerov na VN strane a po uplynutí nastaveného času\nautomatického zapínania, automaticky nenaštartujú, je nutné ručné štartovanie,\n3./ odvádzanie tepla z miestnosti: a) NN-VN rozvádzača, b) VN transformátora a c) invertorov\nje nevyhovujúce, nehospodárne a automatická regulácia teploty s nasadenými klimatizačnými\nzariadeniami nie je spoľahlivá. V miestnosti NN-VN klimatizačné zariadenie negarantuje nastavenú\nteplotu, v miestnosti VN transformátora cirkulácia chladiaceho vzduchu nie je vôbec zabezpečená,\nklimatizačné zariadenie negarantuje nastavenú teplotu, v miestnosti invertorov klimatizačné zariadenie\nnegarantuje nastavenú teplotu,\n4./ dielo nedodržuje predpísanú kompenzáciu účinníka a\n5./ napriek tomu, že počas výstavby žalobca pracovníkov žalovaného viackrát upozornil na nedodržanie\npredpísanej hĺbky uloženia kábla, spojovací kábel na spojenie merača intenzity vonkajšieho osvetlenia\nje uložený v zemi len v hĺbke cca 15 cm.\na tiež na vady, ktoré žalobca oznámil žalovanému oznámením zo dňa 17. októbra 2010 a to:\n6./ chýba string monitoring,\n8./ invertory často vypadávajú a nevedia optimálne spolupracovať priamo so slučkami panelov,\n\n8./ káblový vývod na strane VN transformátora je neodborne namontovaný,\n9./ hliníkové rámy solárnych panelov sú prichytené k pozinkovanému železnému profilu,\n10./ kovové dvere na kioskovej trafostanici sú deformované,\n11./ prepojovacie káble medzi solárnymi panelmi voľne visia,\n12./ koberec na podlahe v NN - VN rozvádzači je nevyhovujúci,\n13./ nie sú dodané technické dokumentácie a manuály k jednotlivým zariadeniam,\n14./ nie je dodaný originál software k sledovaniu technických parametrov FVE.\n25. Odvolací súd v nadväznosti na to upriamil pozornosť na obsah znaleckého posudku Ing. Daniela\nHlubeňa, PhD. č. 12/2014 zo dňa 5. novembra 2014, v ktorom sa k žalobcom oznámeným vadám diela\nšpecifikovaným v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku vyjadril tak, že nie je jasné, prečo viaceré\nskutočnosti nie sú uvedené ako vady v zápisnici o prevzatí diela, keď museli byť zjavné už pri preberacom\nkonaní (vady uvedené v bodoch 1, 2, 3, 6, 8 až 14). Ďalej znalec uviedol, že za účelom posúdenia,\nči klimatizácia z pohľadu výkonu bola navrhnutá správne, dal vypracovať návrh tohto chladenia\nautorizovanému stavebnému inžinierovi, ktorý svojim návrhom (chladiaci výkon pre trafostanicu 20,88\nkW a 64,63 kW pre miestnosť so striedačmi) nezávisle potvrdil nedostatočné nadimenzovanie a že\nkompenzačný kondenzátor je predimenzovaný. Zdôraznil, že na záveroch predmetného znaleckého\nposudku č. 12/2014 znalec zotrval aj pri výsluchu na pojednávaní dňa 9. septembra 2021.\n26. S poukazom na vyššie uvedené závery znalca odvolací súd uviedol, že nemožno súhlasiť s\ntvrdením žalovaného, že dielo nemalo vady. Porovnaním dosiahnutého výsledku vykonaného diela s\njeho vlastnosťami v zmysle predmetu zmluvy bolo totiž znalcom, ktorý FVE za účelom vypracovania\nznaleckého posudku opakovane ohliadol, u jedenástich vád diela, ktoré žalobca oznámil žalovanému\npísomne listami zo dňa 15. októbra 2010 a 17. októbra 2010, konštatované, že tieto nedostatky/vady\ndielo má a malo už pri preberacom konaní dňa 30. júla 2010. Odvolací súd dodal, že zodpovednosť\nza vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania, je s výnimkou vád uvedených v § 561 Obchodného\nzákonníka (spolupôsobenie vady objednávateľom diela) objektívna.\n27. Ďalej uviedol, že podmienkou na uplatnenie nárokov z vadného plnenia je oznámenie vád diela a\nvoľba nároku. Odvolací súd mal za to, že vady diela, ktorých existenciu potvrdil aj znalecký posudok č.\n12/2014 žalobca oznámil žalovanému písomne listami zo dňa 15. októbra 2010 a 17. októbra 2010 a\nsúčasne v nich priamo uviedol aj voľbu nároku - požadoval ich odstránenie.\n28. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v listoch zo dňa 15. októbra 2010 a 17. októbra 2010\nvady identifikoval takým spôsobom, že podrobne opísal, v čom sa vady prejavujú. Konkretizácia vád\nvykonaná žalobcom podľa odvolacieho súdu zabezpečila ich nezameniteľnosť s inými vadami. Rovnako\njasná a určitá bola aj žalobcova voľba zodpovednostného nároku (nároky objednávateľa z vád diela sa\nprimerane spravujú ustanoveniami upravujúcimi zodpovednosť za vady tovaru pri kúpnej zmluve podľa\n§ 436 až § 441 Obchodného zákonníka). Žalobca tak preukázal splnenie notifikačnej povinnosti, keďže\nvyššie označené listy, ktoré žalovanému zaslal, je potrebné nepochybne považovať za oznámenie vád\ndiela a riadne uplatnenie nárokov z vád diela, ktoré zákon objednávateľovi pri vadách diela priznáva.\n29. Ďalej odvolací súd uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vady písomne oznámené\nmu žalobcom dňa 15. októbra 2010 a 17. októbra 2010 neodstránil, brániac sa tým, že sa nejedná o vady,\nale o vylepšenie projektu oproti schválenému technickému projektu, podľa ktorého došlo k výstavbe FVE\na že sa nebráni tieto práce vykonať, ak si ich žalobca u žalovaného objedná a zaplatí za ne. Žalobca\npreto sám zabezpečil odstraňovanie vád diela, nakoľko uplatnenie nároku z jeho strany na odstránenie\nvád diela bolo u žalovaného ako zhotoviteľa diela bezúspešné.\n30. Odvolací súd vyslovil názor, že so zreteľom na uvedené si žalobca uplatnil nárok na primeranú zľavu\nz ceny diela vo výške 20.000,- eur, pričom reálna cena odstránenia vád diela predstavovala 32.273,94\neura po práve. Žalobca ako objednávateľ diela má právo na primeranú zľavu z ceny diela pri porušení\nzmluvy o dielo, ktorá zodpovedá nákladom vyúčtovaným treťou osobou, lebo žalovaný ako zhotoviteľ\ndiela včas neodstránil vady diela a navyše oznámil žalobcovi, že uplatnené vady diela neodstráni a\nodmieta, že žalobcom vytýkané nedostatky vadami diela vôbec sú. Odvolací súd prisvedčil žalobcovi,\nže nemal dôvod vyčkávať s odstránením vád diela do právoplatného skončenia tohto sporu a bol nútený\nzakročiť preventívne (§ 415 Občianskeho zákonníka v spojení s § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka)\na vady diela opraviť na vlastné náklady.\n\n31. K námietkam žalovaného, týkajúcich sa ním navrhnutých dôkazov a to, aby žalobca predložil\nskutočný stav výroby elektrickej energie od spustenia FVE až po rok 2019 vrátane a predložil, koľko\nfakturoval odberateľovi elektrickej energie a koľko mu odberateľ elektrickej energie uhradil od spustenia\naž po rok 2019 vrátane, pričom tieto dôkazy mali preukazovať, že dielo bolo prevádzkované počas celého\nobdobia bez problémov a teda nie je to tak, ako uvádza súd prvej inštancie, že navrhované dôkazy s\nvecou nesúvisia, odvolací súd uviedol, že skutočnosť, že fotovoltaická elektráreň ako dielo dosahuje\nurčité parametre v oblasti produkcie elektrickej energie neznamená, že dielo nevykazuje žalobcom\nnamietané vady, keď aj závery znaleckého posudku č. 12/2014 deklarovali viacero vád diela. Preto\npostup súdu prvej inštancie označil za správny, keď vyššie označený návrh žalovaného na vykonanie\ndokazovania zamietol s odôvodnením, že nesúvisí s predmetom tohto konania a to otázkami, či dielo\nmalo vady, či žalobca tieto vady reklamoval, či tieto vady na vlastné náklady odstránil pomocou tretej\nosoby a či mu za existenciu týchto vád patrí primeraná zľava z ceny za dielo.\n32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal\nproti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n33. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“) vyvodzujúc dôvodnosť\naj prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, nakoľko mu súdy nesprávnym procesným\npostupom znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. V úvode dovolania dovolateľ opísal doterajší priebeh konania\na uviedol, že sa v celom rozsahu nestotožňuje a to ani po skutkovej ani po vecnej ani po právnej\nstránke, s výrokmi Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu v predmetnej právnej veci.\nNesprávny procesný postup, ktorý mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva\nvidel v tom, že sa súd nevysporiadal so zásadnými otázkami nastolenými žalovaným, hoci tieto\nboli kľúčové pre rozhodnutie súdu a ktoré spočívajú predovšetkým v nesprávnom postupe súdu pri\nhodnotení vykonaného dokazovania, v posune v nazeraní na otázku zodpovednosti za vady podľa\nObchodného zákonníka, negovanie dohôd medzi podnikateľmi, ktorých zmluvná voľnosť je daná a\npovinnosť reklamovať vady včas a riadne. Žalovaný je však toho názoru, že súd prvého stupňa ako\naj súd odvolací neposudzovali dielo v celosti a rozhodovali aj v rozpore s vykonaným znaleckým\ndokazovaním. Pri poznaní veci vo vzájomných súvislostiach nemožno totiž konštatovať, že dielo má\nvady a že nebolo preukázané, že došlo k písomnému súhlasu so zmenami pri realizácii diela. Poukázal\nna to, že z doterajšej súdnej praxe a Obchodného zákonníka je zrejmé, že Obchodný zákonník\nnestanovuje obligatórne písomnú formu zmluvy o dielo. Je zodpovednosťou zmluvných strán (subjektov\nobchodnoprávneho vzťahu) či sa slobodne rozhodnú pre ústnu formu zmluvy, alebo písomnú formu\nzmluvy, pričom v tejto súvislosti musia strany znášať riziko dôkaznej núdze v prípadnom spore, ak sa\nrozhodli pre formu ústnu, alebo pre písomnú úpravu len v niektorých aspektoch ich zmluvného vzťahu.\nKonštatoval, že prejav vôle zmluvných strán podľa jeho názoru nemožno zúžiť len na tvrdenie, že strany\nmali záujem zhotoviť dielo podľa projektovej dokumentácie, ale aj podľa položkovitej cenovej ponuky,\na podľa predmetu plnenia tak, ako je definovaná v článku II. bod 2. Vyslovil názor, že sa súd riadil\nnesprávnou úvahou ak nadriadil jeden článok zmluvy nad druhý a ten, ktorý vyhovuje žalobcovi definoval\nako základ nároku pre uplatnenie zľavy z ceny diela. To, čo bolo dohodnuté v zmluve o dielo a to\nkonkrétne v čl. II. bod. 2 a v cenovej ponuke bolo aj realizované a tento fakt potvrdil aj samotný znalec,\nkeď v znaleckom posudku č. 12/14 Ing. Daniela Hlubeňa PhD., uviedol, že „Podľa zápisu o odovzdaní a\nprevzatí diela zo dňa 30. júla 2010, dielo bolo realizované a prevzaté podľa koncepcie obsiahnutej v bode\n2 zmluvy o dielo č. 23/2/2010“. Uviedol, že žalovaný poukazoval na to, že táto zmena konceptu oproti\nprojektovej dokumentácii bola na základe zhodného prejavu zmluvných strán, pretože samotný žalobca\nuž nemal záujem riešiť zmenu stavebného povolenia a súhlasil, aby sa dielo realizovalo v rozsahu\npodľa cenovej ponuky, ako aj dohodnutého predmetu plnenia tak, aby nemusel zasahovať do projektovej\ndokumentácie, ktorá bola súčasťou stavebného povolenia. Vyslovil názor, že na takúto dohodu predsa\nnie je nutné uzatvárať ďalšiu písomnú dohodu o zmenách, keď už tieto zmeny boli dohodnuté v samotnej\nzmluve o dielo. Konštatoval, že znalec vo svojom znaleckom posudku de facto neurčil žiadne vady, ktoré\nby vyplývali z listov, ktoré žalobca pôvodne označil ako reklamácie, či už zo dňa 15. októbra 2010 alebo\n17. októbra 2010, ale aj v listoch zo dňa 25. januára 2012 a 23. apríla 2012. Znalec už v roku 2014\nkonštatoval, že prípadné vady uvádzané žalobcom v týchto listoch museli byť zjavné už pri preberacom\nkonaní, v preberacom konaní však takéto vady uvedené neboli. Naopak, v zápise o odovzdaní a prevzatí\nbudovy, alebo stavby zo dňa 30. júla 2010 sa neuvádzajú žiadne vady a nedorobky, ale uvádza sa odkaz\nna projektovú dokumentáciu, ktorá vyplynula zo zmeny dodávanej technológie pri realizácii v zmysle čl.\n\nII. bod 2 zmluvy o dielo a cenovej ponuky a bola nutná pre ďalšie schvaľovacie procesy pre schválenie\ndiela do prevádzky. Namietal, že súd vady, podľa znalca známe už pri odovzdaní diela akceptoval aj\nnapriek tomu, že neboli oznámené bez zbytočného odkladu potom, čo mohli byť zistené a zistené mohli\nbyť už pri odovzdávaní diela. Súd prvého stupňa konštatoval v odôvodnení rozsudku existenciu vád,\nktoré majú odôvodňovať uplatnenú zľavu z ceny diela a tieto vady ustálil na tom základe, že sa dielo\nrealizovalo v rozpore s projektovou dokumentáciou a s prihliadnutím na to mali byť inštalované iné\nsúčiastky a odvolací súd si tento argument osvojil s jednoduchým odôvodnením, že súd prvej inštancie v\ndostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol zistený správny záver, že dielo,\nktoré žalovaný ako zhotoviteľ vykonal pre žalobcu malo vady.\n34. Imanentnou súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu je i právo na riadny spravodlivý\nproces a v rámci neho i právo účastníka súdneho konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov s obranou proti takému uplatneniu (porov. III.\nÚS 209/04, III. ÚS 271/05, III. ÚS 95/06). Žalovaný videl porušenie práva na spravodlivý proces v\npostupe odvolacieho súdu, ktorý nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu nespĺňa požiadavku objasnenia skutkového a právneho základu. Nesprávne právne\nposúdenie veci spočíva v tom, že súd napriek písomne uzavretej zmluve o dielo konštatoval, že toto dielo\nmá vady a to s poukazom na to, že nebolo realizované v zmysle projektovej dokumentácie napriek tomu,\nže podľa dohodnutých podmienok bol predmet plnenia jasne, zrozumiteľne a taxatívne vymedzený s\ndetailmi dohodnutých podmienok v cenovej ponuke, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dielo a\nnapriek tomu postačovala pre rozhodnutie len skutočnosť, že súd resp. súdy požadovali aj písomné\ndojednanie zmeny zmluvných podmienok, ktoré žalovaný údajne nepreukázal, pritom bolo zrejmé, že\ntakáto zmena podmienok zhotovenia diela je obsiahnutá v samotnej zmluve o dielo.\n35. Vychádzajúc z uvedeného dovolateľ navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nzmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, eventuálne, aby dovolací súd rozsudky obidvoch vo veci\nkonajúcich súdov zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K dovolaniu žalovaného sa\nvyjadril žalobca a vo vyjadrení navrhol dovolanie žalovaného ako neprípustné odmietnuť. Vo vyjadrení\npoukázal na druhý paralelne prebiehajúci spor medzi stranami v ktorom bol žalobca v dovolacom konaní\núspešný, poukazujúc na závery uvedené v uznesení NS SR zo dňa 27. mája 2020 sp. zn. 3Obdo/3/2020,\npublikované pod R 59/2020. Mal za to, že uvedené rozhodnutie NS SR je aplikovateľné aj v danom\nprípade. Odhliadnuc od uvedeného poukázal žalobca na to, že realizovaný opakovaný výsluch znalca\nIng. Daniela Hlubeňa PhD., na pojednávaní dňa 9. septembra 2021 ku ktorému sa rozsiahlo vyjadril\nv podaní zo dňa 23. septembra 2021 a ani výsluch prof. Ing. J. X. PhD., na pojednávaní zo dňa 13.\ndecembra 2021 nijakým spôsobom neovplyvnil a nespochybnil zákonnosť a správnosť postupu žalobcu\npri reklamovaní vád diela (na čo poukázal aj dovolací súd) pasivitu žalovaného pri odmietnutí reklamácie\n(čo priznáva aj sám žalovaný), závery znaleckého posudku, ktoré deklarujú viacero závažných vád diela\nv súvislosti s čím upriamil pozornosť na skutočnosť, že znalec na pojednávaní jednoznačne uviedol:\n„Trvám na záveroch znaleckého posudku“ (str. 5 zápisnice zo dňa 9. septembra 2021). Žalobca vo\nvyjadrení opakovane poukázal na zásadné závery vyslovené znalcom v znaleckom posudku.\n36. Vyslovil názor, že zodpovednosť za ľahostajné a mimoriadne nekorektné obchodné správanie\nžalovaného po odovzdaní diela a inkasovaní kúpnej ceny za jeho zhotovenie musí ísť jednoznačne na\nťarchu žalovaného. Poškodený žalobca sa preto osobitne domáhal, aby súd posúdil konanie žalovaného\naj cez prizmu dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so zásadami poctivého\nobchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka) a súkromnoprávnymi zásadami neminem laedere\n(nikoho nepoškodzovať) a pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať). V súlade s princípom\nhospodárnosti a rýchlosti konania (čl. 17 CSP) odkázal vo zvyšku na jeho predchádzajúce písomné a\nústne vyjadrenia. Zdôraznil, že nemožno opomenúť, že dielom je fotovoltaická elektráreň, ktorej cena\npresahovala 3.000.000,- eur a musí byť pritom v 100 % stave. Uviedol, že sa reálne (obozretne) obával,\nže by v dôsledku nekvalitne vyhotoveného diela, mohlo dôjsť k vzniku majetkovej škody (napr. riziko\npožiaru) ale aj riziko ohrozenia životov zamestnancov elektrárne, prípadne ekologická škoda.\n37. Uplatnený nárok na zľavu z kúpnej ceny diela (20.000,- eur s prísl.) považuje za primeraný a plne\ndôvodný a to v súlade aj so staršou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu SR (napr. uznesenie NS\nSR zo dňa 23. septembra 2010 sp. zn. 1Co/3/2009 alebo uznesenie NS SR zo dňa 25. januára 2012\nsp. zn. 2Obdo/21/2010).\n\n38. Záverom uviedol, že počas súdneho konania preukázal, že žalovaný nerealizoval dielo podľa\nprojektovej dokumentácie, na ktorú bola zmluva podpísaná, vypracovával realizačný projekt realizácie\nstavby a dokončil ho až po realizácii diela, pričom tento nebol s nikým pred a počas realizácie\ndiela konzultovaný a riadne schválený, a robil zásadné technické zmeny na diele oproti pôvodnému\nprojektu a to bez technických výpočtov, ako napr. namietané chladenie celej trafostanice, ktoré\ntechnické riešenie do dnešného dňa nepodložil hodnovernými výpočtami a schváleným projektom.\nKeďže žalovaný nereagoval na opakované reklamácie, jednotlivé vady diela (po tom čo boli zistené po\nspustení prevádzky elektrárne) bol žalobca nútený bezodkladne odstrániť na vlastné náklady vrátane\nvyhotovenia projektovej dokumentácie s technickými výpočtami a de facto prerábaním celého chladenia\ntrafostanice. Opakovane poukázal na to, že znalec jednoznačne potvrdil poddimenzovanie chladenia\ncelej trafostanice.\n39. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo\npodané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), zastúpenou v súlade so zákonom (429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP\na contrario) pred samotným vecným prejednaním dovolania najskôr skúmal, či dovolanie je procesne\nprípustné.\n40. Podľa ust. § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa.\n41. Podľa ust. § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n42. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z\nvyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na\nto, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky\nprípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania,\nt. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie\ndôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.\n43. Dovolateľ v dovolaní ako dôvod, z ktorého vyvodzuje jeho prípustnosť a dôvodnosť uvádza\nustanovenie § 420 písm. f) CSP, keď v dovolaní poukazuje na vady odôvodnenia napadnutého rozsudku,\nktoré označil za nedostatočné.\n44. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo strany\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatneným\nnárokom a obranou proti takému uplatneniu. Pritom všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces.\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 204/04).\n45. Podstatou dovolania je námietka arbitrárnosti odôvodnenia rozsudkov súdu prvej inštancie ako\naj odvolacieho súdu dotýkajúcej sa otázok hodnotenia vykonaného dokazovania, nazerania na\nzodpovednosť za vady, negovanie dohôd medzi podnikateľmi, povinnosti reklamovať vady včas a riadne.\n46. V napadnutých uzneseniach najvyšší súd nevidel vadu zmätočnosti v nedostatočnosti ich\nodôvodnení, berúc do úvahy predovšetkým odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré spoločne\ns rozsudkom odvolacieho súdu tvoria jeden celok. Odvolací súd sa pritom neobmedzil len na\nskonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP, ale\n\ndoplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj ďalšie dôvody týkajúce sa oznámenia\nvád diela a voľby nároku ako aj samostatnej existencie vád diela. Vyjadril sa aj k súdom prvej\ninštancie nevykonanému, žalovaným navrhovanému doplneniu dokazovania. Všeobecný súd sa v\nodôvodnení svojho rozhodnutia nemusí zaoberať všetkými odvolacími námietkami strany sporu,\npretože je postačujúce, ak sa zaoberá len tými odvolacími námietkami, ktoré sú rozhodujúce (kľúčové\npre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd k rozhodujúcim (kľúčovým) odvolacím námietkam\nžalovaného uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie\na vyplývajúcim z obsahu spisu.\n47. V súvislosti s námietkami dovolateľa, týkajúcimi sa nevykonania dokazovania, dovolací súd\npoukazuje na ustálený názor najvyššieho súdu, podľa ktorého v zásade platí, že nesprávne\nvyhodnotenie niektorého dôkazu nie je vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (napr. 1Cdo/41/2017,\n2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017). Je\npravdou, že tento záver nemožno absolutizovať (viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/105/2019\nz 28. novembra 2019 a uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 557/2020 z 10. novembra 2020) podľa\nktorého porušenie práva na spravodlivé súdne konanie môže spočívať aj v deficitoch dokazovania\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie práva zásady voľného hodnotenia dôkazov a\npod.). Podľa názoru dovolacieho súdu v prejednávanej právnej veci nevyhovenie návrhu žalovaného\nna doplnenie dokazovania nemalo za následok, že by konanie pred okresným a krajským súdom\nbolo zmätočné a závery súdov neudržateľné, resp. nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie vychádzal\npredovšetkým zo záverov znaleckého posudku č. 12/2014 z 5. novembra 2014 vyhotoveného na podnet\nsúdu znalcom Ing. Danielom Hlubeňom PhD., pričom tento bol súdom prvej inštancie aj na pojednávaní\ndňa 9. septembra 2021 vypočutý a zotrval na záveroch znaleckého posudku s tým, že mu nie sú známe\nskutočnosti pre ktoré by mal tieto meniť (str. 5 zápisnice z pojednávania z 9. septembra 2021). Súd\nvychádzal aj z výpovede svedka prof. Ing. J. X. dňa 13. decembra 2021. Súd prvej inštancie riadne\nodôvodnil nevyhovenie návrhu na doplnenie dokazovania (ods. 40. odôvodnenia rozsudku súdu prvej\ninštancie) a jeho odôvodnenie doplnil odvolací súd (ods. 59. odôvodnenia jeho rozsudku). Odvolací\nsúd zhodne so súdom prvej inštancie upriamil pozornosť na závery znaleckého posudku, dôkaz ktorý\nobidva súdy považovali za rozhodujúci z ktorých nepochybne vyplýva, že dielo vady/nedostatky má.\nOdvolací súd v odôvodnení rozsudku reagoval aj na námietku žalovaného o nedoplnení dokazovania,\nkeď konštatoval, že samotná skutočnosť, že fotovoltaická elektráreň dosahuje ako dielo určité parametre\nv oblasti produkcie elektrickej energie ešte neznamená, že dielo nevykazuje žalobcom namietané vady,\npoukazujúc pritom na závery znaleckého posudku. Skutočnosť, že znalec konštatoval, že viaceré vady\nmuseli byť zjavné už pri preberacom konaní nemožno interpretovať tak, ako to urobil žalovaný, že znalec\nvo svojom posudku de facto neurčil žiadne vady, nakoľko v preberacom konaní žiadne takéto vady\nuvedené neboli. Táto skutočnosť neznamená neexistenciu vád, ale mohla mať za následok nepriznanie\nobjednávateľovi práva z vád diela v zmysle § 562 v spojení s § 428 Obchodného zákonníka po tom, čo\nby to zhotoviteľ namietol v súdnom konaní. V danom prípade žalovaný túto skutočnosť nenamietal, hoci\nsúdy vychádzali predovšetkým zo znaleckého posudku Ing. Daniela Hlubeňa, PhD., ktorý niektoré vady\nidentifikoval ako také, že museli byť jednoznačne zrejmé už pri preberacom konaní, z dôvodu ktorého\nsa odvolací súd nemohol touto námietkou zaoberať.\n48. Nevykonanie dôkazu navrhovaného účastníkom konania samo o sebe neznamená, že došlo k\nzvýhodneniu druhej strany konania, ak na takýto postup bol zákonný dôvod a príslušný súd tento postup\naj legitímne zdôvodnil, ako tomu je podľa názoru dovolacieho súdu v súdenej veci.\n49. Skutočnosť, že sa dovolateľ nestotožňuje s rozhodnutiami súdov oboch inštancií a názormi v nich\nvyjadrenými neznamená, že sa jedná o nedostatočne odôvodnené rozhodnutia súdov nižšej inštancie,\npretože súd nie je povinný rozhodnúť v súlade so skutkovými a právnymi názormi strán sporu. Právo na\nsúdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany v spore. Dovolací súd nie je „treťou\ninštanciou“, ktorá by bola oprávnená opätovne preskúmavať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.\n50. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že prípustnosť\ndovolania žalovaného podľa § 420 písm. f) CSP nie je procesné daná, preto jeho dovolanie podľa § 447\npísm. f) CSP odmietol.\n\n51. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255\nods. 1 CSP). Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje §\n451 ods. 3 veta druhá CSP, § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.\n52. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}