{"guid": "2e6b615a-149b-45b0-936b-249d9b693629:09abd1d7-d1e3-4af1-bf9b-a6aa4477feed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7611217455.1", "spisova_znacka": "4Cdo/25/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/25/2024 z 27. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2025, sp. zn. 4Cdo/25/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:7611217455.1", "identifikacne_cislo": "7611217455", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "datum_vydania": "2025-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu", "Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "nazov": "§ 124 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "nazov": "§ 193 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-193"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-438.odsek-2", "nazov": "§ 438 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-438.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-438"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-788.odsek-1", "nazov": "§ 788 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-788.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-788"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-193", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-438", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-788"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/09abd1d7-d1e3-4af1-bf9b-a6aa4477feed", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7611217455.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7611217455.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7611217455.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/25/2024\n7611217455\n27. 03. 2025\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2025:7611217455.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa\na sudkýň JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Nory Halmovej v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti\nDOPABAL s. r. o., Snina, Strojárska 4435, IČO: 36 508 578, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom\nGdovinom, Humenné, Brestovská 2841/112, proti žalovaným 1/ Y. S., narodenému XX. U. XXXX, S.,\nK. O. XXXX/X, zastúpenému advokátom JUDr. Jurajom Lukáčom, Poprad, Námestie sv. Egídia 11/6, 2/\nGroupama Garancia Biztosító Zrt., Budapest, Erzsébet királyné útja 1/C, Maďarská republika, 3/ B. O.,\nnarodenému XX. P. XXXX, K. G., V. O. XXXX/X, o zaplatenie 14.112,60 eura s príslušenstvom, vedenom\nna Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 7C/180/2011, o dovolaniach žalobkyne a žalovaného\n1/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 12. septembra 2023 sp. zn. 6Co/93/2023, takto\nrozhodol:\nDovolania žalobkyne a žalovaného 1/ z a m i e t a.\nŽalovaným 2/ a 3/ nepriznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom\nz 11. januára 2023 č. k. 7C/180/2011-371 I. uložil žalovanému 1/ a žalovanému 3/ povinnosť spoločne a\nnerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 12.981,60 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 25. júla 2015\ndo zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; II. žalobu voči žalovanej 2/ zamietol;\nIII. návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania zamietol; IV. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov\nkonania voči žalovaným 1/ a 3/ v rozsahu 100 %; V. priznal žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania\nvoči žalobkyni v rozsahu 100 %.\n1.1. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pri dopravnej nehode dňa 15. februára 2010,\nktorej vinníkom bol žalovaný 1/, došlo k poškodeniu nákladného motorového vozidla bielej farby vo\nvlastníctve žalobkyne zn. DAF FA, EČ: W. XXX U.. Vodičom tohto motorového vozidla bol žalovaný 3/,\npričom podľa záznamu z ohliadky vozidla bolo zrejmé, že došlo k jeho neopraviteľnému poškodeniu.\nUvedené podľa súdu vyplynulo zo záznamu z dopravnej nehody ODI Spišská Nová Ves. Poukázal na\nto, že žalobkyňa mala poškodené vozidlo na základe poistnej zmluvy uzavretej dňa 18. decembra 2008\nhavarijne poistené u žalovanej 2/ a žalovaný 3/ bol v čase vzniku dopravnej nehody vodičom nákladného\nvozidla vo vlastníctve žalobkyne. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný 1/ a žalovaný 3/ boli\nv rámci trestného konania uznaní vinnými zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1,\nods. 3 písm. a) Trestného zákona na rovnakom skutkovom základe, ktorý spočíval v tom, že žalovaný\n1/ a žalovaný 3/ po predchádzajúcej vzájomnej dohode zinscenovali dopravnú nehodu medzi osobným\nmotorovým vozidlom zn. AUDI A4, čiernej farby, EČ: S. XXX U., vodičom ktorého bol Y. S. a nákladným\nmotorovým vozidlom zn. DAF FA, bielej farby, EČ: W. XXX U. prevážajúcim náklad keramiky, vodičom\nktorého bol B. O. tak, že poškodili pravú bočnú časť osobného motorového vozidla AUDI i prednú ľavú\n\nčasť nákladného motorového vozidla DAF FA, ktoré poškodenie malo preukázať stret týchto vozidiel a\nnásledne B. O. spustil nákladné motorové vozidlo aj s nákladom keramiky mimo vozovku po spádnici\ndole zrazom, kde sa prevrátilo, pričom došlo k poškodeniu vozidla, čím spôsobili škodu pre jeho vlastníka\n- žalobkyňu.\n1.2. Zaoberajúc sa vznesenou námietkou nedostatočnej aktívnej legitimácie žalobkyne poukázal\nna kúpnu zmluvu predloženú žalobkyňou zo dňa 15. februára 2010, uzavretú medzi spoločnosťou\nDOPABAL s. r. o. a spoločnosťou DYMO s. r. o., konkrétne na čl. 3.2 a 4.2 zmluvy, na výpoveď konateľa\nspoločnosti DOPABAL s. r. o. Antona Plutu, na technický preukaz k danému motorovému vozidlu,\nale najmä na výrok z trestných rozhodnutí, kde súd odkázal poškodenú spoločnosť DOPABAL s. r.\no. (žalobkyňu) s nárokom na náhradu škody na civilný proces, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že\nvýlučným vlastníkom nákladného motorového vozidla zn. DAF FA, EČ: W. XXX U. v čase dopravnej\nnehody bola nepochybne žalobkyňa, o čom navyše svedčí aj rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.\n9C/80/2010 zo dňa 4. apríla 2011, právoplatného dňa 30. apríla 2011, ktorým súd zaviazal žalovanú\nspoločnosť DYMO s. r. o. vydať vozidlo jeho právoplatnému majiteľovi - spoločnosti DOPABAL s. r. o. s\ntým, že havarované motorové vozidlo bolo v čase nehody preukázateľne vo vlastníctve žalobkyne, čím\nje daná aktívna legitimácia žalobkyne v konaní.\n1.3. Súd prvej inštancie po citácii ustanovení § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len\n„OZ“) konštatoval, že žalovaní 1/ a 3/ sú v konaní pasívne vecne legitimovaní, nakoľko obaja boli\nprávoplatne odsúdení za zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného\nzákona, a to na rovnakom skutkovom základe. S poukazom na uvedené nevyplynulo, kto a v akom\nrozsahu z páchateľov daného skutku spôsobil škodu na motorovom vozidle vo vlastníctve žalobkyne, ale\nvyplývalo to, že sa na tomto skutku obaja dohodli a rozhodli sa ho spáchať spoločne, a to úmyselným,\nvopred premysleným konaním, čím spôsobili škodu na majetku žalobkyne spočívajúcu v neopraviteľnom\npoškodení motorového vozidla, za ktorú zodpovedajú s ohľadom na spolupáchateľstvo spoločne a\nnerozdielne. Zodpovednosť žalovaných neposudzoval podľa svojej účasti, keďže bolo podľa názoru\nkonajúceho súdu bezpredmetné, v akom rozsahu vznikla škoda pri náraze motorového vozidla zn.\nAUDI do motorového vozidla zn. DAF, nakoľko žalovaní spoločným konaním úmyselne po vzájomnej\ndohode poškodili havarované vozidlo. Zároveň poukázal na ustanovenie § 193 zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), z ktorého vyplýva,\nže je viazaný rozhodnutím okrem iného aj príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin\npostihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ho spáchal. Súd poukázal na znenie skutkovej\nvety odsudzujúcich súdnych rozhodnutí, ktorými boli žalovaní 1/ a 3/ uznaní vinnými z trestného činu\npoškodzovania cudzej veci a ktorý spáchali spoločným vopred premysleným úmyselným konaním, t. j.\nako spolupáchatelia a za spôsobenú škodu vo výške 13.356 eur zodpovedajú spoločne a nerozdielne, na\nzáklade čoho uložil povinnosť žalovaným 1/ a 3/ zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške požadovanej\nžalobkyňou, a to 12.981,60 eura spoločne a nerozdielne.\n1.4. Žalobu voči žalovanej 2/ zamietol ako nedôvodnú, pričom sa stotožnil s obranou žalovanej 2/,\nže došlo k úmyselnému spôsobeniu škody na motorovom vozidle žalobkyne, nejednalo sa o náhodnú\npoistnú udalosť, tak ako to má na mysli § 788 ods. 1 OZ. K argumentácii žalobkyne, že z jej pohľadu\nje irelevantné, či k poistnej udalosti došlo vplyvom poveternostných podmienok, prípade aj úmyselnou\nčinnosťou, súd prvej inštancie uviedol, že takáto argumentácia je vzhľadom na zistený skutkový stav\nnesprávna a nemá oporu v citovaných zákonných ustanoveniach. Z trestných rozhodnutí je zrejmé, že\nv danom prípade nešlo o náhodnú poistnú udalosť, ale o vopred premyslený trestný čin, následkom\nktorého došlo k poškodeniu motorového vozidla vo vlastníctve žalobkyne. Uzavrel, že tak neboli\nnaplnené základné podmienky uvedené v § 788 ods. 1 OZ. O nároku na náhradu trov konania rozhodol\npodľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne a žalovaného 1/ rozsudkom\nz 12. septembra 2023 sp. zn. 6Co/93/2023 rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku IV.\nvo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ a vo výroku II. a vo výroku V. vo vzťahu medzi žalobkyňou\na žalovanou 2/ potvrdil; odvolanie žalovaného 1/ proti výrokom II., III. a V. odmietol a zároveň vyslovil,\nže (i) žalovaná 2/ má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a (ii)\nžalobkyni a žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n\n2.1. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti uplatneného nároku vo\nvzťahu k žalovanému 1/ a v zhode so súdom prvej inštancie zaujal názor, že je daná pasívna legitimácia\nžalovaného 1/ v spore, pričom pri výške škody, na ktorú bol žalovaný 1/ zaviazaný, súd prvej inštancie\nsprávne aplikoval ustanovenie § 438 ods. 1 OZ. Rovnako sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu\no nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej 2/ v spore, v dôsledku čoho súd rozhodol vecne správne,\nak žalobu voči žalovanej 2/ zamietol. Dodal, že z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku jednoznačne\nvyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k vyššie uvedenému záveru s poukazom na zistený\nskutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie\nrozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobkyne, ako aj žalovaného 1/, keďže boli už\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.\n2.2. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne, odvolací súd poukázal na to,\nže žalobkyňa a spoločnosť DYMO s. r. o. (ako kupujúci) dňa 15. februára 2010 uzavreli kúpnu zmluvu,\npredmetom ktorej bol predaj nákladného automobilu DAF FA bielej farby EČ: W. XXX U. za kúpnu cenu\n16.112,60 eura s DPH, ktorá mala byť uhradená v splátkach, pričom vlastnícke právo kupujúci mal\nnadobudnúť až po zaplatení poslednej splátky. Prechod vlastníckeho práva k automobilu bol upravený\nvýslovne v čl. 5 bod 5.3 zmluvy, a to zaplatením poslednej splátky kúpnej ceny. Nakoľko v spore nebolo\nsporným, že kupujúci uhradil žalobkyni iba jednu splátku, kupujúci nikdy nenadobudol vlastnícke právo\nk predmetnému automobilu. Táto skutočnosť bola podľa odvolacieho súdu podporená aj inými dôkazmi,\nnapr. technickým preukazom, správou OR PZ v Humennom, ODI v Snine, evidenčnou kartou vozidla\na tiež výsledkom trestného konania, kde žalobkyňa ako poškodená a vlastník vozidla bola s nárokom\nna náhradu škody odkázaná na civilný proces, pričom z trestného spisu a jednotlivých (právoplatných)\nrozhodnutí vyplynulo, že v čase dopravnej nehody bola nepochybne žalobkyňa vlastníkom poškodeného\nmotorového vozidla. Odvolací súd konštatoval, že prvoinštančný súd pri posúdení aktívnej legitimácie\nrozhodol vecne správne, ak dospel k záveru, že je daná aktívna legitimácia žalobkyne v spore.\n2.3. Odvolaciu námietku žalovaného 1/, že súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenie § 438 ods. 2\nOZ na prejednávanú vec, čím vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd neuznal a aproboval úvahy\nprvoinštančného súdu, že viacerí škodcovia sú v zásade zodpovední za vzniknutú škodu spoločne a\nnerozdielne, a správne neprihliadal na úpravu delenej zodpovednosti v ustanovení § 438 ods. 2 OZ, a\nteda na možnosť v odôvodnených výnimočných prípadoch vylúčiť solidárnu zodpovednosť a rozhodnúť\no delenej zodpovednosti viacerých škodcov podľa ich účasti na pôsobení škody. Doplnil, že jeho úvaha\no spoločnej zodpovednosti má svoj základ vo výsledkoch trestného konania, podľa ktorých nevyplynulo,\nkto a v akom rozsahu z páchateľov daného skutku spôsobil škodu na motorovom vozidle vo vlastníctve\nžalobkyne, ale vyplynulo to, že sa na takomto skutku obaja dohodli, rozhodli sa ho spáchať spoločne, a\nto úmyselným, vopred premysleným konaním, čím spôsobili škodu na majetku žalobkyne spočívajúcu\nv neopraviteľnom poškodení motorového vozidla v jej vlastníctve, za ktorú zodpovedajú s ohľadom na\nspolupáchateľstvo spoločne a nerozdielne. Odvolací súd v tejto súvislosti uzavrel, že v prvoinštančnom\nrozhodnutí preto neabsentujú právne úvahy o možnosti aplikácie delenej zodpovednosti podľa § 438\nods. 2 OZ, pričom súd svoje rozhodnutie opieral o rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves\nsp. zn. 3T/88/2013 z 10. júla 2020 (ohľadne žalovaného 1/) a správne zohľadnil aj výrok súdu, kde\nbola stanovená práve solidárna zodpovednosť (teda neuplatnila sa delená zodpovednosť). Súd zároveň\nreflektoval na skutočnosť, že žalovaný 3/ bol trestným rozkazom a žalovaný 1/ rozsudkom uznaní\nza vinných, že spoločným konaním poškodili cudziu vec a spôsobili tak na cudzom majetku značnú\nškodu, čím spáchali zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona\nvo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné\nopätovne vyhodnocovať mieru účasti jednotlivých žalovaných na predmetnom skutku, nakoľko viazaný\nprávoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin postihnuteľný podľa\nosobitných predpisov a o tom, kto ho spáchal (§ 193 CSP) aj odvolací súd vychádzal zo záverov rozsudku\nOkresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/88/2013 z 10. júla 2020 v spojení s uznesením Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 7To/21/2021 z 27. mája 2021 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Tdo/92/2021 z 13. januára 2022, kde bolo jednoznačným spôsobom kvalifikované\nkonanie žalovaných ako spoločné konanie vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,\nto všetko bez ohľadu na to, či so závermi rozhodnutí v trestnom konaní žalovaný 1/ súhlasil.\n2.4. Námietku žalobkyne, že súd nesprávne vyhodnotil nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej 2/,\nodvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože žalobkyňa a žalovaná 2/ (jej právny predchodca)\nv poistnej zmluve havarijné poistenie motorového vozidla z 18. decembra 2008 si dohodli základné\n\npoistenie pre prípad poistného rizika - havária a živel a doplnkové poistenie - pre prípad odcudzenia\nvozidla, pričom poistné podmienky, ktoré by mali byť súčasťou zmluvy a mali by konkretizovať a\nšpecifikovať, z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie a aké sú prípady výluky z poistenia,\nneboli súčasťou súdneho spisu. Pri charakterizácii poistného rizika - havárie tak súd mohol vychádzať\niba zo zákonného ustanovenia § 788 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť\nplnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie určená, teda v danom prípade náhodná udalosť\nhavárie motorového vozidla. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na to, že rozsiahlym znaleckým\ndokazovaním v trestnom konaní bolo ustálené, že havária vozidla DAF nebola udalosťou náhodnou (bez\nohľadu na to, že nastala mimo vôle žalobkyne ako vlastníka vozidla), ale došlo k nej po predchádzajúcej\nvzájomnej dohode medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/, ktorí zinscenovali dopravnú nehodu medzi\nosobným motorovým vozidlom zn. AUDI A4 a nákladným motorovým vozidlom DAF FA, čo vyplynulo z\nprávoplatných rozhodnutí v trestnom konaní. Charakteristika udalosti - havárie ako nie náhodnej udalosti\nvyplynula nielen zo skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý boli obaja obžalovaní odsúdení, ale aj\nzo znaleckého dokazovania vykonaného v trestnom konaní. Znaleckým dokazovaním bolo bezpečne\npreukázané, že k pádu vozidla do priekopy došlo v dôsledku premyslenej korekcie riadenia vodičom žalovaným 3/. Námietku žalobkyne, že nešlo o premyslený trestný čin žalobkyne ale žalovaných 1/ a 3/,\nodvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú, nakoľko pojem náhodnej udalosti sa viaže na udalosť ako takú\nvo vzťahu k predmetu poistenia. Znaleckým dokazovaním bolo pritom preukázané, že k stretu vozidiel havárii nedošlo náhodne, čím nebol naplnený základný atribút ustanovenia § 788 ods. 1 OZ. Na základe\nuvedeného odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak dospel k záveru,\nže nie je daná pasívna legitimácia žalovanej 2/ a z uvedeného dôvodu žalobu voči žalovanej 2/ zamietol.\n2.5. Odvolací súd napokon odmietol odvolanie žalovaného 1/ smerujúce proti uzneseniu o zamietnutí\nnávrhu na prerušenie konanie podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné. Pokiaľ išlo o jeho odvolanie\nproti výroku, ktorým súd žalobu voči žalovanej 2/ zamietol a výroku, ktorým súd rozhodol o nároku na\nnáhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou 2/, odvolací súd konštatoval, že žalovaný\n1/ nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania, z ktorého dôvodu odvolanie žalovaného 1/ v tomto\nrozsahu odmietol podľa § 386 písm. b) CSP. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol\nodvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie (I.), a to s\npoukazom na ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n3.1. Ohľadom dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP uviedol, že oba súdy sa s námietkou\nnedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne vysporiadali poukázaním na také dôvody, ktoré sú protirečivé,\npopierajú pravidlá formálnej a právnej logiky a sú zjavne jednostranné. Namietal, že oba súdy aktívnu\nvecnú legitimáciu žalobkyne postavili na otázke vlastníctva vozidla a nebrali na zreteľ vlastníkom\nzmluvne prejavenú vôľu vyplývajúcu zo znenia čl. 3.2 a 4.2 kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou\na spoločnosťou DYMO s. r. o. Dodal, že žiaden zo súdov sa nevysporiadal s jeho argumentom, že\nsíce vlastníkom poškodeného vozidla je žalobkyňa, ale táto podpisom platnej kúpnej zmluvy previedla\nzodpovednostné vzťahy na spoločnosť DYMO s. r. o., a preto nie je aktívne legitimovanou osobou na\nuplatnenie uvedeného nároku voči žalovaným 1/ až 3/, pretože touto je v zmysle znenia čl. 3.2 a 4.2\nspoločnosť DYMO s. r. o.\n3.2. Dovolateľ tiež kritizoval odvolací súd, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu riešením právnej otázky zmluvného dojednania odlišného zodpovednostného vzťahu od\nzákonného nároku vlastníka na náhradu škody. V tejto súvislosti uviedol, že prípad poškodenia/zničenia\nvozidla si totiž zmluvné strany dojednali spôsobom odlišným od právneho režimu, aký by na tento\npredmet platil zo zákona pri prevode s výhradou vlastníckeho práva. Tento odlišný spôsob pritom\nspočíval v povinnosti spoločnosti DYMO s. r. o. uviesť Automobil na svoje náklady do pôvodného\nstavu. Rovnako odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku výšky škody, na ktorú bol žalovaný 1/\nzaviazaný pri aplikácii § 438 ods. 1 OZ. Podľa názoru dovolateľa bol v danom prípade dôvod na aplikáciu\nustanovenia § 438 ods. 2 OZ, spočívajúci v záveroch znaleckého dokazovania v trestnom konaní, z\nktorých vyplynulo, že dovolateľ nemohol z fyzikálneho hľadiska vozidlo žalobkyne z cesty vytlačiť a\nspôsobiť tak jeho totálnu škodu. Z uvedeného dôvodu mal za to, že táto okolnosť zakladá v zmysle §\n438 ods. 2 OZ odôvodnený prípad, v ktorom by súd mal za splnenia ostatných zákonných podmienok\nrozhodnúť o odlišnej miere jeho účasti na spôsobení škody. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby\ndovolací dôvod „vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie“.\n\n4. Žalobkyňa sa k podanému dovolaniu (I.) písomne nevyjadrila.\n5. Proti vyššie uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie (II.) aj žalobkyňa (ďalej aj\n„dovolateľka“), ktoré odôvodnila poukazom na ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm.\na), resp. b) CSP. Mala za to, že odvolací súd sa nijako nevysporiadal s námietkami uvedenými\nžalobkyňou v odvolaní a len sa stotožnil s právnym závermi súdu prvej inštancie, na základe čoho potvrdil\nprvoinštančný rozsudok. Ďalej uviedla, že záver odvolacieho súdu, podľa ktorého pojem náhodnej\nudalosti sa viaže na udalosť ako takú vo vzťahu predmetu poistenia, nepovažuje za správny, nakoľko\nje nevyhnutné zaoberať sa tým, či šlo o náhodnú udalosť vo vzťahu k poistenému, ktorý bol vlastníkom\nmotorového vozidla, na ktorom bola spôsobená škoda. Považovala za nevyhnutné zohľadniť skutočnosť,\nže nešlo o premyslený trestný čin žalobkyne ale žalovaných 1/ a 3/. Nemôže byť na jej ťarchu, že\nškoda, ktorá vznikla na predmetnom motorovom vozidle, bola spôsobená úmyselným konaním pre ňu\nneznámych osôb. Odvolací súd sa teda podľa názoru dovolateľky žiadnym spôsobom nevysporiadal s\nnámietkami žalobkyne v podanom odvolaní a vlastne sa len stotožnil s odôvodnením a závermi súdu\nprvej inštancie a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. V tejto súvislosti konštatovala, že odvolací súd\nnerešpektoval jej právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Dovolateľka ďalej namietala, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu ešte nebola vyriešená, pokiaľ išlo o výklad pojmu náhodnej udalosti a vylúčenia náhodnosti v\nprípade úmyselného zavinenia treťou osobou. V tomto kontexte uviedla, že ako poistená tejto udalosti\nnemohla za žiadnych okolností predísť a pre ňu bola bez akýchkoľvek pochybností udalosťou náhodnou.\nZ uvedeného dôvodu mala nárok na zaplatenie poistného plnenia od žalovanej 2/, s predchodcom ktorej\nmala uzatvorenú poistnú zmluvu. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby dovolací súd rozhodnutia nižších\nsúdov v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n6. K podanému dovolaniu (II.) sa vyjadrila spoločnosť Union poisťovňa, a. s., ktorá uviedla, že napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu považuje za správny, pričom právo na spravodlivý súdny proces bolo v\nkonaní zachované. Pokiaľ išlo o výklad pojmu „náhodná udalosť“, podľa jej názoru súdy vychádzali z\nustálenej praxe, pričom zohľadňovali individuálnosť daného prípadu. Preto navrhla, aby dovolací súd\npodané dovolanie zamietol ako nedôvodné.\n7. Žalovaní 1/ a 3/ sa k podanému dovolaniu (II.) písomne nevyjadrili.\n8. V prejednávanej veci teda smerujú proti rozsudku odvolacieho súdu dve dovolania (žalobkyne a\nžalovaného 1/), ktorých prípustnosť bolo potrebné posudzovať osobitne.\n9. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n10. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n12. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\n\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n13. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n14. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\nI.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného 1/ je\npotrebné zamietnuť.\n16. Žalovaný 1/ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietal\nnedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, najmä vo vzťahu k jeho odvolacej námietke\nohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne.\n17. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/\nzásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to\nv takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou\npráva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich\npráv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n18. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\n\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n19. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,\n8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jeho práva na\nspravodlivý proces.\n20. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa\nnáležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP), a preto ho nemožno\npovažovať za nedostatočne odôvodnené či nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá\nzákladnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia\na ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú\npresvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových\nzistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia odvolacieho súdu je\nkoherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené, aj závery, ku\nktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Z odôvodnenia rozhodnutia\nkrajského súdu je zrejmé, na základe čoho v zhode so súdom prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne\na zaviazal žalovaných 1/ a 3/ k spoločnému a nerozdielnemu plneniu v prospech žalobkyne.\n20.1. Odvolací súd sa v odôvodnení v úvode explicitne stotožnil so závermi prvoinštančného súdu\nohľadom dôvodnosti žaloby, danosti pasívnej legitimácie žalovaného 1/, aplikácie § 438 ods. 1 OZ\npri posudzovaní zodpovednosti za škodu a tiež nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej 2/ v spore.\nNásledne náležite zaoberajúc sa nedostatkom aktívnej legitimácie žalobkyne poukázal na znenie kúpnej\nzmluvy (najmä čl. 3 bod 3.2, čl. 4 bod 4.2 a čl. 5 bod 5.3), ktorú uzavreli žalobkyňa a spoločnosť DYMO\ns. r. o. dňa 15. februára 2010, predmetom ktorej bol predaj nákladného automobilu DAF FA bielej farby\nEČ: W. XXX U. za kúpnu cenu 16.112,60 eura s DPH, ktorá mala byť uhradená v splátkach, pričom\nvlastnícke právo kupujúci (spoločnosť DYMO s. r. o.) mal nadobudnúť až po zaplatení poslednej splátky.\nVychádzajúc z jej zmluvných ustanovení odvolací súd konštatoval, že zmluvné strany si v nich síce\nupravili povinnosť kupujúceho uviesť automobil do pôvodného stavu, avšak iba v prípade odstúpenia od\nzmluvy a to konkrétne pred odstúpením od zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na to, že v prejednávanom\nspore nebolo spornou skutočnosťou, že k odstúpeniu kupujúceho od zmluvy nedošlo, preto aplikáciu\nzmluvného ustanovenia bod 3.2 nepovažoval za náležitú a z toho dôvodu uvedené ustanovenie nemalo\nakýkoľvek vplyv na aktívnu legitimáciu žalobkyne. Dodal, že podľa bodu 4.2 si zmluvné strany upravili\nprechod rizík spojených s nebezpečenstvom náhodnej škody a náhodného zhoršenia technického stavu\nautomobilu v spojení s prevzatím automobilu, avšak toto zmluvné dojednanie neupravovalo prechod\nvlastníckeho práva. Odvolací súd považoval za právne významné, že prechod vlastníckeho práva k\nautomobilu bol upravený výslovne v čl. 5 bod 5.3 zmluvy, a to zaplatením poslednej splátky kúpnej\nceny. Nakoľko v spore nebolo sporným, že kupujúci uhradil žalobkyni iba jednu splátku, odvolací súd\nkonštatoval, že kupujúci nikdy nenadobudol vlastnícke právo k predmetnému automobilu, pričom táto\nskutočnosť bola podporená aj inými dôkazmi a to najmä technickým preukazom, v ktorom sa eviduje\nvlastnícky a užívací stav, a to orgánom na to kompetentným a vyplývalo to aj zo správy OR PZ v\nHumennom, ODI v Snine zo dňa 26. januára 2012 a evidenčnej karty vozidla zo dňa 31. januára 2012.\nTieto závery boli podľa odvolacieho súdu podporené aj výsledkom trestného konania, kde žalobkyňa\nako poškodený a vlastník vozidla bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces, pričom\nz trestného spisu a jednotlivých (právoplatných) rozhodnutí vyplynulo, že v čase dopravnej nehody bola\nnepochybne žalobkyňa vlastníkom poškodeného motorového vozidla. Navyše poukázal aj na rozsudok\nOkresného súdu Prešov sp. zn. 9C/80/2010 zo dňa 4. apríla 2011, z ktorého vyplynula pre spoločnosť\nDYMO s. r. o. povinnosť vydať sporné motorové vozidlo majiteľovi - žalobkyni. Na základe uvedeného sa\nodvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v spore je daná aktívna legitimácia žalobkyne.\n20.2. Odvolací súd následne reflektujúc odvolaciu námietku žalovaného 1/, že súd prvej inštancie\nneaplikoval ustanovenie § 438 ods. 2 OZ na prejednávanú vec, s poukazom na výklad predmetných\nustanovení a rozdiel medzi delenou a solidárnou zodpovednosťou konštatoval, že súd prvej inštancie\n\nvychádzal zo správnej úvahy, že viacerí škodcovia sú v zásade zodpovední za vzniknutú škodu spoločne\na nerozdielne, a správne neprihliadal na úpravu delenej zodpovednosti v § 438 ods. 2 OZ. Rovnako\npovažoval za základ takejto úvahy výsledky trestného konania, v rámci ktorého obaja žalovaní 1/ a 3/\nboli právoplatne odsúdení za zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a)\nTrestného zákona, a to na rovnakom skutkovom základe, pričom úmyselne spôsobili škodu na vozidle\nžalobkyne, ktoré bolo pri skutku neopraviteľne poškodené. Vychádzajúc z dokazovania vykonaného\nv trestnom konaní podľa odvolacieho súdu nevyplynulo, kto a v akom rozsahu z páchateľov daného\nskutku spôsobil škodu na motorovom vozidle vo vlastníctve žalobkyne, ale vyplynulo to, že sa na takomto\nskutku obaja dohodli, rozhodli sa ho spáchať spoločne, a to úmyselným, vopred premysleným konaním,\nktorým spôsobili škodu na majetku žalobkyne spočívajúcu v neopraviteľnom poškodení motorového\nvozidla vo vlastníctve žalobkyne, za ktorú zodpovedajú s ohľadom na spolupáchateľstvo spoločne a\nnerozdielne. Odvolací súd dodal, že s ohľadom na to, že došlo k fingovaniu celej nehody, aj žalovaný\n1/ je spoluzodpovedný za celú škodu (nielen žalovaný 3/), ktorá bola spôsobená na nákladnom vozidle,\na preto diferencovať škodu na vozidle DAF spôsobenú zrážkou na vozidle AUDI od škody spôsobenej\npo vyvrátení vozidla do priekopy, ako to prezentoval žalovaný 1/, vyhodnotil ako účelové a tendenčné.\nOdvolací súd napokon jasne zdôvodnil, prečo nepovažoval za dôvodné opätovne vyhodnocovať mieru\núčasti jednotlivých žalovaných na predmetnom skutku, keď poukázal na jeho viazanosť právoplatným\nrozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin postihnuteľný podľa osobitných\npredpisov a o tom, kto ho spáchal (§ 193 CSP), a preto vychádzal zo záverov rozsudku Okresného súdu\nSpišská Nová Ves sp. zn. 3T/88/2013 z 10. júla 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 7To/21/2021 z 27. mája 2021 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5Tdo/92/2021 zo dňa 13.\njanuára 2022, kde bolo jednoznačným spôsobom kvalifikované konanie žalovaných 1/ a 3/ ako spoločné\nkonanie vo forme spolupáchateľstva.\n20.3. Odvolací súd sa napokon dôsledne vysporiadal aj s odvolacou námietkou žalobkyne, že súd\nnesprávne vyhodnotil nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej 2/ v spore. V prvom rade poukázal na\nuzavretú poistnú zmluvu medzi žalobkyňou a žalovanou 2/, ktoré zmluvné strany si dojednali havarijné\npoistenie motorového vozidla v rozsahu základného poistenia pre prípad poistného rizika - havária a\nživel a doplnkového poistenia - pre prípad odcudzenia vozidla, pričom dodal, že poistné podmienky,\nktoré by mali byť súčasťou zmluvy a mali by konkretizovať a špecifikovať, z ktorých poistných udalostí\nvznikne právo na plnenie a aké sú prípady výluky z poistenia, neboli súčasťou súdneho spisu. Odvolací\nsúd preto v zhode s prvoinštančným súdom konštatoval, že pri charakterizácii poistného rizika - havárie\ntak bolo možné vychádzať iba zo zákonného ustanovenia § 788 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa poistiteľ\nzaväzuje poskytnúť plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie určená, teda v danom prípade\nnáhodná udalosť havárie motorového vozidla. V tejto súvislosti sa venoval pojmu „náhodnosť“, ktorý\ndefinoval ako viažuci sa na udalosť ako takú vo vzťahu k poistenému vozidlu. Uviedol, že ak teda došlo\nk havárii vozidla, bolo potrebné skúmať, či daná havária vozidla, teda jeho poškodenie alebo zničenie,\nbolo v príčinnej súvislosti s náhodnou udalosťou, ktorá vznikla nečakane mechanickým nárazom alebo\nstretom s iným motorovým vozidlom. V nadväznosti na to odvolací súd poukázal na rozsiahle znalecké\ndokazovanie v trestnom konaní, v rámci ktorého bolo ustálené, že havária vozidla DAF nebola udalosťou\nnáhodnou (bez ohľadu na to, že nastala mimo vôle žalobkyne ako vlastníka vozidla), ale došlo k nej po\npredchádzajúcej vzájomnej dohode medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/, ktorí zinscenovali dopravnú\nnehodu medzi osobným motorovým vozidlom zn. AUDI A4 a nákladným motorovým vozidlom DAF FA.\nCharakteristika udalosti - havárie ako nie náhodnej udalosti vyplynula podľa odvolacieho súdu nielen\nzo skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý boli obaja obžalovaní odsúdení, ale aj zo znaleckého\ndokazovania vykonaného v trestnom konaní. Námietku žalobkyne, že nešlo o premyslený trestný čin\nžalobkyne ale žalovaných 1/ a 3/, vyhodnotil ako irelevantnú, nakoľko pojem náhodnej udalosti sa viaže\nna udalosť ako takú vo vzťahu k predmetu poistenia a znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že k\nstretu vozidiel - havárii nedošlo náhodne, čím nebol naplnený základný atribút ustanovenia § 788 ods.\n1 OZ. Odvolací súd preto aj v časti posúdenia danosti pasívnej legitimácie žalovanej 2/ dospel k záveru\no vecnej správnosti prvoinštančného rozsudku v namietanej časti.\n20.4. Na základe uvedeného možno konštatovať, že odvolací súd neopomenul vziať do úvahy žiadnu\nz (rozhodných) namietaných skutočností v odvolaní (odvolaniach), či skutočností, ktoré v konaní vyšli\nnajavo, z uvedeného je zrejmé, z akých dôvodov sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie, či už v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, posúdenia miery účasti žalovaných\n1/ a 3/ na spôsobení škody, či pasívnej legitimácie žalovanej 2/ a podľa názoru dovolacieho súdu\nmá odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú\n\nvadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že strana sporu sa s\nrozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\njej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v\nodôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe\nviesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý\nproces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97,\nII. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n21. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom\nkonaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré\nmajú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú\nnevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania\nv odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Neostáva preto nič iné, než konštatovať, že v prejednávanej veci\nboli z tohto pohľadu odvolacím súdom splnené ústavnoprávne nároky kladené na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia.\n22. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalovaný 1/ neopodstatnene namieta,\nže odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP].\n23. Žalovaný 1/ prípustnosť svojho dovolania vyvodzoval aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n24. Dovolací súd vo vzťahu k označenému dovolaciemu dôvodu zdôrazňuje, že ustanovenie § 432\nods. 2 CSP uvádza spôsob, ako má dovolateľ dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia vymedziť.\nUvedené ustanovenie je nutné vykladať v súvislosti s § 421 ods. 1 CSP zakladajúcim prípustnosť\ndovolania v prípade nesprávneho právneho posúdenia veci, čo znamená, že dovolateľ je povinný\ndovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená, alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n25. Dovolateľ mal za to, že odvolací súd nesprávne posúdil otázky (aplikujúc výkladové pravidlo uvedené\nv ustanovení § 124 ods. 1 CSP) i/ aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a ii/ spoločnej zodpovednosti\nžalovaných 1/ a 3/. Podľa jeho názoru sa pri riešení uvedených otázok odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n26. Dovolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od\nktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už\nurčením, pod ktorý prípad prípustnosti jej riešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá. Z uvedeného\ndôvodu dovolací súd z hľadiska prípustnosti dovolania posudzuje (iba) materiálny substrát samotného\ndovolacieho konania spočívajúci vo vymedzení právnej otázky a predostretí vlastnej argumentácie\ndovolateľa v zmysle § 432 ods. 2 CSP, súčasne zohľadňujúc vlastnú rozhodovaciu prax (iura novit curia,\n4Cdo/11/2021, 8Cdo/54/2018, I. ÚS 51/2020).\n27. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\n\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n28. Dovolateľ vo vzťahu k prvej (i/) dovolacej otázke spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobkyne s\npoukazom na zmluvné dojednanie zodpovednostného vzťahu v súvislosti so zničeným motorovým\nvozidlom (nákladným automobilom DAF FA), ktoré bolo súčasťou obsahu kúpnej zmluvy medzi\nžalobkyňou a spoločnosťou DYMO s.r.o. (čl. 3.2 a 4.2).\n29. Dovolací súd sa s uvedenou argumentáciou dovolateľa nestotožňuje. Vo všeobecnosti platí, že\naktívna vecná legitimácia na žalobu na uplatňovanie nárokov na náhradu škody na hnuteľnej veci\nsvedčí osobe, ktorá je vlastníkom, držiteľom, alebo inak oprávneným užívateľom predmetnej hnuteľnej\nveci. Pokiaľ teda súdy v danej veci zhodne dospeli k záveru, že vlastníkom predmetného motorového\nvozidla v čase dopravnej nehody bola žalobkyňa, ktorý názor považuje aj dovolací súd za správny,\nžalobkyňa nepochybne bola aktívne vecne legitimovaná v tomto konaní o náhradu škody. Z čl. I. bod\n1 a čl. V. spornej kúpnej zmluvy vyplýva, že vlastnícke právo k predmetnému nákladnému automobilu\nnadobudne kupujúci až po zaplatení poslednej splátky. Keďže v konaní nebolo sporným, že kupujúci\nuhradil žalobkyni iba jednu splátku, k prevodu vlastníckeho práva zo žalobkyne na spoločnosť DYMO s.\nr. o. nedošlo. Pokiaľ žalovaný 1/ poukazoval na body 3.2 a 4.2 kúpnej zmluvy, dovolací súd konštatuje,\nže uvedené zmluvné ustanovenia nemali vplyv na vlastnícke právo žalobkyne k predmetnému vozidlu\na tým ani na jej aktívnu legitimáciu v spore.\n30. Navyše, dovolací súd podporne poukazuje aj na judikovaný právny názor, že pokiaľ je znakom\nskutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, spôsobenie škody,\npotom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody\nspôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný\nnázor na to, či žalobcovi bola spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Súd rozhodujúci v občianskoprávnom\nkonaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom je totiž viazaný právoplatným odsudzujúcim\nrozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu k všetkým skutočnostiam, ktoré boli\npodmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin (k tomu pozri aj sp. zn. 8Cdo/82/2018). V danom\nprípade z trestných rozhodnutí vyplýva, že konaním žalovaného 1/ a 3/ došlo k poškodeniu vozidla,\nčím spôsobili škodu pre jeho vlastníka DOPABAL s. r. o. (žalobkyňu). Zároveň trestné súdy odkázali\npoškodenú spoločnosť DOPABAL s. r. o. (žalobkyňu) s nárokom na náhradu škody na civilný proces,\npričom z výrokov ich rozhodnutí vyplynulo, že výlučným vlastníkom nákladného motorového vozidla zn.\nDAF FA, EČ: W. XXX U. v čase dopravnej nehody bola žalobkyňa. Na dôvažok dovolací súd uvádza, že\naj z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/80/2010 zo 04. apríla 2011, právoplatného 30. apríla\n2011, vyplynula pre spoločnosť DYMO s. r. o. povinnosť vydať sporné motorové vozidlo vlastníkov žalobkyni.\n31. Dovolací súd pre úplnosť dodáva, že rozhodnutie sp. zn. 5Cdo/133/2019, od ktorého sa podľa\ndovolateľa odklonil odvolací súd v prejednávanom prípade, je pre odlišné skutkové a právne okolnosti\nna prejednávanú vec neaplikovateľné. V uvedenom konaní bola posudzovaná otázka aktívnej vecnej\nlegitimácie v spore o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu v prípade nadobudnutia\npohľadávky voči dlžníkovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a s tým súvisiaca otázka, či za\ndanej situácie bolo možné aj v takomto prípade ustáliť existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym\núradným postupom a vznikom škody, ak do deja vstúpila ďalšia príčina - zmluva o postúpení pohľadávky.\n31.1. Otázkou analógie v skutkovom stave ako predpokladu aplikácie ustálenej rozhodovacej praxe sa\npritom zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. I. ÚS 51/2020 z 9. júna 2020 (ZNaU\n24/2020), ktorý judikoval, že „(...) Ak však nejde o analógiu v skutkovom stave, teda o typovo skutkovú\npodobu, aplikácia skorších súdnych rozhodnutí nie je namieste. Ak najvyšší súd nesprávne vyhodnotí\nanalógiu v skutkovom stave a toto posúdenie má za následok odmietnutie dovolania, ide o porušenie\npráva na spravodlivý proces.“ Zásada o analógii v skutkovom stave ako nevyhnutného predpokladu\naplikácie ustálenej rozhodovacej praxe je aplikovateľná aj na aktuálne rozhodovanie dovolacieho súdu.\nDovolateľom označené rozhodnutie najvyššieho súdu nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax pre\nprejednávaný prípad, nakoľko predmetné rozhodnutie neriešilo skutkovo a právne analogickú situáciu,\no akú ide v danej veci.\n\n32. Vzhľadom na to, že napadnutým rozhodnutím v otázke aktívnej legitimácie žalobkyne na podanie\nžaloby na náhradu škody nedošlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolací\nsúd dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska napadnutého právneho posúdenia\nsprávny.\n33. Pokiaľ išlo o druhú nastolenú právnu otázku (ii/), dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie\nspoločnej zodpovednosti žalovaných 1/ a 3/, pričom argumentoval, že odvolací súd mal aplikovať\nustanovenie § 438 ods. 2 OZ.\n34. Podľa § 438 ods. 1 OZ ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.\nPodľa ods. 2 v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú\nza ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.\n35. Uvedené ustanovenie upravuje spoločnú zodpovednosť viacerých škodcov, pričom za základné\nvýchodisko ustanovuje ich pasívnu solidaritu (odsek 1), ktorá môže byť súdom výnimočne zmenená na\npomernú (delenú) zodpovednosť (odsek 2). Solidárna zodpovednosť viacerých subjektov za spôsobenú\nujmu je podľa Občianskeho zákonníka pravidlom, delená zodpovednosť za spôsobenú ujmu je v zmysle\n§ 438 ods. 2 OZ výnimkou z tohto všeobecného pravidla, a preto ju možno vysloviť len v odôvodnených\nprípadoch. Kým solidárna zodpovednosť je zákonným východiskovým pravidlom, pomerná alebo delená\nzodpovednosť je výnimkou z tohto zákonného pravidla, ktorá musí byť náležite odôvodnená (sp.\nzn. 5Cdo/110/2011). Rozhodnutie o zmene zodpovednostného režimu má byť preto vyhradené na\nvýnimočné situácie za existencie mimoriadnych okolností.\n36. V preskúmavanej veci súdy založili svoj záver o spoločnej zodpovednosti žalovaných 1/ a 3/ - s\npoukazom na ich viazanosť právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný\ntrestný čin postihnuteľný podľa osobitných predpisov a o tom, kto ho spáchal (§ 193 CSP) - na výsledkoch\ntrestného konania, kde v trestnom rozkaze a následne právoplatnom rozsudku v konaní sp. zn.\n3T/88/2013, obaja žalovaní 1/ a 3/ boli právoplatne odsúdení za zločin poškodzovania cudzej veci podľa\n§ 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, a to na rovnakom skutkovom základe, pričom úmyselne\nspôsobili škodu na vozidle žalobkyne, ktoré bolo pri skutku neopraviteľne poškodené. Z dokazovania\nvykonaného v trestnom konaní podľa ich názoru nevyplynulo, kto a v akom rozsahu z páchateľov daného\nskutku spôsobil škodu na motorovom vozidle vo vlastníctve žalobkyne, ale vyplynulo to, že sa na takomto\nskutku obaja dohodli, rozhodli sa ho spáchať spoločne, a to úmyselným, vopred premysleným konaním,\nktorým spôsobili škodu na majetku žalobkyne spočívajúcu v neopraviteľnom poškodení motorového\nvozidla vo vlastníctve žalobkyne, za ktorú zodpovedajú s ohľadom na spolupáchateľstvo spoločne\na nerozdielne. Nižšie súdy zohľadnili aj výrok trestného súdu, kde bola stanovená práve solidárna\nzodpovednosť.\n37. Dovolací súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že meritórne posúdenie\nveci a myšlienkový proces, ktorý predchádzal dosiahnutiu tam obsiahnutých záverov nižšími súdmi,\nsa neprieči vyššie prezentovaným všeobecným interpretačným východiskám predmetných ustanovení.\nZ napadnutých rozhodnutí vyplývajú právne úvahy súvisiace aj s možnosťou aplikácie delenej\nzodpovednosti podľa § 438 ods. 2 OZ, pričom je zrejmé, že súdy nevzhliadli prítomnosť takých\nmimoriadnych okolností, ktoré by ich primäli k uplatneniu výnimočného pravidla v zmysle § 438 ods.\n2 OZ. Podľa dovolacieho súdu nižšie súdy v okolnostiach skúmanej veci primerane aplikovali § 193\nCSP a z neho vyplývajúcu viazanosť súdu rozhodujúceho v občianskoprávnom konaní o náhrade škody\nspôsobenej trestným činom právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou\nčasťou), a to vo vzťahu k všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľov za tento\ntrestný čin. Úvahy nižších súdov o spoločnej zodpovednosti nevykazujú znaky arbitrárnosti, a preto s\nohľadom na zákonný účel a s ním spojené mantinely dovolacieho prieskumu bolo nevyhnutné dospieť\nzáveru o vecnej správnosti napadnutých rozhodnutí.\n38. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že podané dovolanie (I.) žalovaného\n1/ nie je dôvodné a preto ho zamietol (§ 448 CSP).\nII.\n\n39. V ďalšom pristúpil dovolací súd k posúdeniu či je prípustné dovolanie žalobkyne. Po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§\n429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že aj dovolanie žalobkyne je potrebné zamietnuť.\n40. Pokiaľ žalobkyňa vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietala,\nže odvolací súd porušil jej právo na riadne odôvodnenie, dovolací súd poukazuje na body 20.-21.\ntohto rozsudku, kde je jasne konštatované, že odvolací súd sa dôsledne vysporiadal aj s odvolacími\nnámietkami žalobkyne, najmä ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej 2/ v spore. Odvolací\nsúd v napadnutom rozhodnutí neopomenul vziať do úvahy žiadnu z (rozhodných) namietaných\nskutočností v odvolaní (odvolaniach), či skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, z jeho odôvodnenia je\nzrejmé, z akých dôvodov sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v otázke pasívnej legitimácie\nžalovanej 2/. Dovolací súd opätovne prízvukuje, že za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420\npísm. f) CSP nemožno považovať to, že strana sporu sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a\nže odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv. So zreteľom na uvedené dovolací súd\nuzatvára, že žalobkyňa neopodstatnene vytýka, že odvolací súd jej nesprávnym procesným postupom\nporušil jej právo na spravodlivý proces, a preto nemožno prípustnosť dovolania žalobkyne vyvodiť z\nustanovenia § 420 písm. f) CSP.\n41. Žalobkyňa ďalej zdôvodnila svoje dovolanie poukazom na § 421 ods. 1 písm. a), resp. b) CSP.\nUviedla, že odvolací súd nesprávne posúdil otázku výkladu pojmu „náhodnej udalosti“ v súvislosti s\npoistným plnením. Na základe tejto argumentácie spochybňovala záver súdu o nedostatku pasívnej\nvecnej legitimácie žalovanej 2/.\n42. Podľa § 788 ods. 1 OZ sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu\nplnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá\ns poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.\n43. Dovolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje aj\nv tejto otázke za vecne správne. Na zdôraznenie jeho správnosti dodáva, že všeobecná právna\núprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ\nposkytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a\npoistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. OZ) i osobitná úprava poistenia majetku (§ 806 a nasl. OZ)\npredpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom\nprípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky\npri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných\nudalostí vznikne právo na plnenie, aké sú prípady výluky z poistenia, majú tiež detailnejšie upraviť\nrozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia\na čas platnosti poistnej zmluvy. Poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená výška\nplnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne\nstrate poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody a preto pre plnenie\npoisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok. Uvedené je odrazom princípu zmluvnej\nvoľnosti pri uzatváraní poistnej zmluvy, danej ustanovením § 2 ods. 3 OZ, ktoré umožňuje zmluvným\nstranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom.\nZákonná úprava záväzkového práva ponecháva účastníkom zmluvných vzťahov pomerne veľkú voľnosť\npri zmluvnej úprave vzájomných práv a povinností. Zodpovedá to princípu autonómie konania subjektov\npráva, ktorý vytvára priestor pre čo najširšie uplatnenie sebarealizácie jednotlivca pri uspokojovaní jeho\nprávom chránených potrieb a záujmov v demokratickej spoločnosti.\n44. V prejednávanom prípade vyplynulo z vykonaného dokazovania (ktorým je dovolací súd viazaný - §\n442 CSP), že žalobkyňa a žalovaná 2/ (jej právny predchodca) si v poistnej zmluve (havarijné poistenie\nmotorového vozidla zo dňa 18. decembra 2008) dohodli základné poistenie pre prípad poistného rizika\n- havária a živel a doplnkové poistenie - pre prípad odcudzenia vozidla, pričom poistné podmienky,\nktoré by mali byť súčasťou zmluvy a mali by konkretizovať a špecifikovať, z ktorých poistných udalostí\nvznikne právo na plnenie a aké sú prípady výluky z poistenia, neboli súčasťou súdneho spisu. Za účelom\nposúdenia, či sporná udalosť spočívajúca v havárii poisteného nákladného vozidla DAF FA je krytá\npovinnosťou poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, tak súdy mohli vychádzať (a napokon správne\naj vychádzali) zo zákonného ustanovenia § 788 ods. 1 OZ, podľa ktorého poistiteľ poskytne plnenie,\n\nak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie určená, teda v danom prípade náhodná udalosť havárie\nmotorového vozidla.\n45. Poistná udalosť je definovaná ako náhodná udalosť, čo činí náhodnosť základným atribútom poistnej\nudalosti. Poisťovacia prax používa ustálený výklad, podľa ktorého sa za náhodnú udalosť považuje\nkaždá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania\npoistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne, či sa tak vôbec stane (požiar, povodeň, havária\nmotorového vozidla, úraz občana). V právnej teórii panuje v otázke úmyselného spôsobenia poistnej\nudalosti (či lepšie povedané udalosti, ktorú by v prípade prítomnosti prvku náhodnosti spadala do\nkategórie poistnej udalosti) jednotný názor, a síce, že takáto udalosť poistnou udalosťou nie je (porov.\nŠtevček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník\nII., § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2972-2991).\n46. V predmetnej veci na základe rozsiahleho znaleckého dokazovania v trestnom konaní bolo\npreukázané, že havária vozidla DAF FA nebola udalosťou náhodnou, ale došlo k nej po predchádzajúcej\nvzájomnej dohode medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/, ktorí zinscenovali dopravnú nehodu medzi\nosobným motorovým vozidlom zn. AUDI A4 a nákladným motorovým vozidlom DAF FA, čo vyplynulo\naj z právoplatných rozhodnutí v trestnom konaní. Keďže žalobkyňa v danom prípade nepreukázala, že\npoistná zmluva uzatvorená s právnym predchodcom žalovanej 2/ predpokladá jej právo na plnenie v\nprípade spôsobenej havárie úmyselným konaním treťou osobou (pre takýto prípad sa v poisťovacej praxi\ndojednáva poistenie proti vandalizmu - pozn. dovolacieho súdu), vychádzajúc z vyššie prezentovaných\ninterpretačných premís, poisťovni v danom prípade nevznikla povinnosť poskytnúť poistné plnenie,\nz ktorého dôvodu záver súdov o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej 2/ možno nepochybne\npovažovať za správny.\n47. Dovolací súd preto dospel k záveru, že podané dovolanie (II.) žalobkyne nie je dôvodné a preto ho\nzamietol (§ 448 CSP).\n48. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 2/ a 3/ v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP)\nv záujme rozumného usporiadania procesných nárokov strán v súlade so zásadou procesnej ekonómie\n(článok 4 ods. 2 v spojení s článkom 17 Základných princípov CSP) náhradu trov dovolacieho konania\nnepriznal z dôvodu, že im v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ani im nevyplývajú z obsahu spisu\n(R 72/2018).\n49. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}