{"guid": "f746dd73-d8c0-49f1-8827-7c0de0b8e940:76528de5-3448-463c-95b0-c7ade1dd1d0a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7521201983.1", "spisova_znacka": "2Cdo/158/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/158/2024 z 18. 12. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2025, sp. zn. 2Cdo/158/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:7521201983.1", "identifikacne_cislo": "7521201983", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "sudca_id": 297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-297", "datum_vydania": "2025-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-105.odsek-1", "nazov": "§ 105 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-105.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-105"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162", "nazov": "§ 162 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-162"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-163", "nazov": "§ 163 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-163", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-163"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-164", "nazov": "§ 164 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-164", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-164"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-29", "nazov": "§ 29 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-29", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-30.odsek-5", "nazov": "§ 30 ods. 5 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-30.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-32.odsek-5", "nazov": "§ 32 ods. 5 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-32.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-33.odsek-1", "nazov": "§ 33 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-33.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-33.odsek-2", "nazov": "§ 33 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-33.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-33"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-105", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-162", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-163", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-164", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-11", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-29", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-30", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-32", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-33"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76528de5-3448-463c-95b0-c7ade1dd1d0a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7521201983.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7521201983.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7521201983.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/158/2024\n7521201983\n18. 12. 2025\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2025:7521201983.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: AKRON a. s., so sídlom Hrabušice, Hviezdoslavova\n495, IČO: 36 188 506, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Masarovičom, so sídlom Košice, Park\nAngelinum 2, proti žalovanému: O. H., nar. N., bytom P., zastúpenému advokátom JUDr. Rastislavom\nCestickým, so sídlom Košice, Palackého 1, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, vedenom na Mestskom\nsúde Košice pod sp. zn. K3-16C/30/2021, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach z 3. apríla 2024 sp. zn. 9Co/73/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice - okolie rozsudkom z 2. novembra 2022 č. k. 16C/30/2021-52 (ďalej aj „rozsudok\nokresného súdu“ alebo „rozsudok súdu prvej inštancie“) zamietol návrh žalovaného na prerušenie\nkonania (prvá výroková veta). Žalovanému uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa\nv k. ú. U., Obec U., okres P., evidované Okresným úradom Košice - okolie, katastrálny odbor, na\nLV č. XXX ako stavba „Váha“ postavená na pozemku parc. č. XXX/X a stavba „Kravín“ postavená na\npozemku parc. č. XXX, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (druhá výroková veta). Žalovanému\nuložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne\nsamostatným uznesením (tretia výroková veta).\n1.1. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že návrh žalovaného na prerušenie konania\nzamietol s poukazom na § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“),\npretože žalovaný dôvod na prerušenie konania jasne nešpecifikoval a svoje tvrdenia o nemožnosti\ndostaviť sa na územie SR a preberať poštu nepreukázal. Navyše tieto skutočnosti žalovaný tvrdil už 1,5\nroka spätne a odvtedy si prevzal súdnu zásielku.\n1.2. Čo sa týka veci samej, na základe vykonaného dokazovania a právne posúdiac vec podľa § 3 ods.\n1, § 123 a § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),\n§ 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov\nkonštatoval, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností a domáha sa ochrany vlastníckeho\npráva ich vyprataním. Žalovaný užíval predmetné nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy uzavretej\ndňa 29. mája 2017 so žalobcom. Aj keď v nájomnej zmluve jedna z prenajatých nehnuteľností je\noznačená ako „Vrátnica“, niet žiadnych pochýb o tom, že ide o nehnuteľnosť, označenú na príslušnom\nLV ako „Váha“. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca ako prenajímateľ dôvodne vypovedal zmluvu\no nájme výpoveďou z 28. decembra 2020, nakoľko žalovaný ako nájomca neuhrádzal dohodnuté\nnájomné riadne a včas. Doručenie výpovede mal za preukázané z emailovej reakcie žalovaného, v\nktorej dňa 5. februára 2021 sám potvrdil, že výpoveď mu bola doručená, napadol však neplatnosť\nvýpovede. Súd prvej inštancie nezistil žiaden dôvod pre vyvodenie neplatnosti tejto výpovede. Žalovaný\n\nnerozporoval v priebehu konania tvrdenia žalobcu o tom, že nájomné neuhrádzal riadne a včas. Jeho\nprocesná obrana bola zameraná na tvrdenia o tom, že v prospech žalobcu vykonával činnosti, ktoré\nmali vyššiu hodnotu ako požadovaný nájom. Tieto tvrdenia sami osebe nevyvracajú tvrdenia žalobcu\no tom, že žalovaný meškal s úhradou nájomného, čo je dôvodom pre výpoveď z nájmu v zmysle\nzmluvy, ale aj v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb. Je nepochybné, že od doručenia\nvýpovede uplynula stranami sporu dohodnutá jednomesačná výpovedná lehota a tiež, že žalovaný v\npredmetných nebytových priestoroch má umiestnené hnuteľné veci, čím neoprávnene po ukončení doby\nnájmu zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Žalobu o vypratanie predmetných nehnuteľností preto\nsúd posúdil ako dôvodnú a tejto vyhovel. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania navrhol vykonať viaceré\ndôkazy, súd prvej inštancie tieto dôkazy nevykonal vzhľadom na neurčitosť návrhov a tiež z dôvodu, že\nďalšie vykonanie dokazovania posúdil ako nehospodárne a neúčelné, keďže skutočnosti, ktoré by mohli\nvyplynúť z takto navrhnutých dôkazov, sa netýkajú okolností rozhodujúcich pre rozhodnutie súdu v danej\nveci. Pre vypratanie nehnuteľností stanovil žalovanému lehotu troch dní od právoplatnosti rozsudku\npodľa § 232 ods. 2, 3 veta prvá CSP v súlade s § 13 zák. č. 116/1990 Zb.\n1.3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného\nrozsudkom z 3. apríla 2024 č. k. 9Co/73/2023-266 odmietol odvolanie voči výroku o zamietnutí návrhu\nna prerušenie konania (prvá výroková veta). Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a\nvýroku o trovách konania potvrdil (druhá výroková veta). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má\nvoči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (tretia výroková veta).\n2.1. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na\nprerušenie konania podľa § 386 písm. c) CSP odmietol s odôvodnením, že voči zamietnutiu návrhu na\nprerušenie konania odvolanie nie je prípustné, ako vyplýva a contrario zo znenia § 357 písm. n) CSP.\n2.2. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania odvolací súd\npotvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.\n2.3. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatoval správnosť záverov súdu prvej inštancie o tom,\nže nájomná zmluva, na základe ktorej boli predmetné nehnuteľnosti prenechané do užívania\nžalovanému, bola vypovedaná zo strany žalobcu, a preto nájomný vzťah v danom prípade zanikol\nuplynutím jednomesačnej výpovednej doby, ktorá najneskôr začala plynúť dňom 5. februára 2021,\nkedy žalovaný reagoval na výpoveď žalobcu emailom. Výsledky dokazovania vykonané na súde prvej\ninštancie svedčia tomu, že v danom prípade došlo k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy, nakoľko\ntáto spĺňa všetky náležitosti tak, ako tieto vyplývajú z ustanovenia § 3 zák. č. 116/1990 Zb., zmluvné\nstrany sa dohodli o predmete a účele nájmu, výške a splatnosti nájomného a spôsobe jeho platenia.\nNebytové priestory, ktoré boli žalovanému prenajaté, sa nachádzali v nehnuteľnostiach označených\nna príslušnom LV ako „Váha“ a „Kravín“, ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Z obsahu zmluvy\nvyplýva, že žalovaný predmetné nebytové priestory prenajal od žalobcu ako fyzická osoba, nie za účelom\npodnikania, preto žalovaný v danom zmluvnom vzťahu má postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods.\n4 Občianskeho zákonníka, a patrí mu súdna ochrana v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nVychádzajúc z obsahu zmluvy niet pochýb o tom, že jej podmienky boli dojednané individuálne, preto\nsa za neprijateľné v zmysle zákona nepovažujú. Samotný obsah zmluvy, ale aj okolnosti uzavretia\nzmluvy svedčia o tom, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy\nso zmluvnými podmienkami a nič mu nebránilo ovplyvniť obsah zmluvy. Zmluvné podmienky nemožno\noznačiť za formulárové a nič nenasvedčuje tomu, že by žalobca zmluvnými dojednaniami mal zneužívať\npostavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Niet žiadnych pochýb o tom, ktoré konkrétne nehnuteľnosti,\njednoznačne označené vo výrokovej časti rozsudku, má žalovaný vypratať, preto neobstojí odvolacia\nnámietka žalovaného, že rozsudok je nevykonateľný. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že nie je si\nvedomý toho, že by meškal s úhradou nájomného, ide o obranu voči žalobnému návrhu, ktorú síce\nuplatňoval aj v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak žiadnym spôsobom svoje tvrdenia o tom, že\nnájomné riadne uhrádzal, nepreukázal. Dôkazné bremeno o tom, že nájomné uhrádzal riadne, pritom\nzaťažovalo žalovaného. Tvrdenia žalovaného o tom, že zmluvu uzavrel v tiesni, zostali len v hypotetickej\nrovine, tieto nepreukázal. Rovnako v hypotetickej rovine zostali aj tvrdenia žalovaného o tom, že\nprenajatý majetok zhodnotil. Naviac otázka prípadného zhodnotenia prenajímaných nehnuteľností nemá\nžiaden súvis s nárokom žalobcu na ich vypratanie. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že zmluva\n\nnebola uzavretá na dobu určitú, ale na dobu neurčitú, ide zjavne len o pochybenie súdu prvej inštancie\nv odôvodnení rozsudku, ktoré nemá žiaden vplyv na výsledok sporu.\n2.4. V danej veci nemožno ani uzavrieť, že by vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Žalovaný v priebehu\nkonania na súde prvej inštancie síce vzniesol námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni,\navšak túto námietku správne sudkyňa vyhodnotila ako námietku, na ktorú súd neprihliada, keďže\nneobsahovala náležitosti stanovené zákonom v ustanovení § 52 CSP. Pokiaľ žalovaný v rámci odvolacej\nargumentácie argumentoval tým, že vo veci rozhodovala na súde prvej inštancie sudkyňa, ktorá je vo\nveci zaujatá a z tohto dôvodu ju navrhol odvolaciemu súdu vylúčiť, táto námietka zaujatosti nespĺňa\nzákonné náležitosti v zmysle § 52 CSP, preto na ňu odvolací súd neprihliadal. Žalovaným v priebehu\nodvolacieho konania vznesená námietka zaujatosti neobsahuje konkrétny dôvod, pre ktorý by mala byť\nsudkyňa JUDr. J. vylúčená, ani kedy sa žalovaný mal o takýchto dôvodoch dozvedieť. Dôvody uvádzané\nžalovaným v námietke zaujatosti sú nejednoznačné, zmätočné, až šikanózneho charakteru. V rámci\nodvolacieho konania odvolací súd nezistil zo strany vec prejednávajúcej sudkyne na súde prvej inštancie\nžiadne procesné pochybenie. Pokiaľ žalovaný vytýka sudkyni, že pojednávala v jeho neprítomnosti,\nžalovaný sa na pojednávanie dňa 2. novembra 2022 nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil\nnapriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania, preto využijúc ustanovenie § 180 CSP konal súd\nv neprítomnosti žalovaného.\n2.5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods.\n1 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť\nodvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP; navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3.1. Dovolateľ tvrdil, že trvá na tej skutočnosti, že nemal vedomosť o vytýčenom pojednávaní, ktoré\nsa uskutočnilo dňa 2. novembra 2022. Žalovaný navrhol súdu prerušiť konanie, súd prvej inštancie s\npoukazom na § 162 ods. 3 CSP rozhodol o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania. V tej\nsúvislosti súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný dôvod na prerušenie konania jasne nešpecifikoval a\nsvoje tvrdenia o nemožnosti dostaviť sa na územie SR a preberať poštu nepreukázal. Odvolací súd v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že nie je si vedomý\ntoho, že by meškal s úhradou nájomného, ide o obranu voči žalobnému návrhu, ktorú síce uplatňoval aj\nv konaní pred súdom prvej inštancie, avšak žiadnym spôsobom svoje tvrdenia o tom, že nájomné riadne\nuhrádzal, nepreukázal. Práve uvedené okolnosti chcel žalovaný uviesť na pojednávaní, uniesť bremeno\ntvrdenia, pričom na preukázanie svojich tvrdení už vopred označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\nTo isté sa týka tvrdení žalovaného o tom, že zmluvu uzavrel v tiesni, ako aj tvrdenia o tom, že prenajatý\nmajetok zhodnotil. S uvedeným sa však odvolací súd nijako nezaoberal v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia, a preto má žalovaný za to, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces.\n4. Žalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu citoval z rôznych rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (sp. zn. IV. ÚS 252/04. I. ÚS 50/04, II. ÚS 9/97, II. ÚS 251/03, I. ÚS 736/2016, IV. ÚS 619/2021,\nI. ÚS 68/2022, III. ÚS 141/2019, IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03),\nrozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 6Cdo/105/2019, 3Cdo/162/2018) a navrhol,\naby dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol ako neprípustné alebo ho zamietol. Uplatnil si i nárok\nna trovy dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.\n6. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. O všetkých mimoriadnych opravných\nprostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne\nskončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky,\nza ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno\n\ninterpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 3Cdo/319/2013,\n1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016).\n7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\nPrávna úprava dovolacieho konania dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania. K posúdeniu\ndôvodnosti dovolania môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n8. Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod výlučne podľa § 420 písm. f) CSP.\n9. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým,\nže v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).\n11. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n12. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP, na ktoré dovolateľ odkazoval v dovolaní, zakladá prípustnosť a\ndôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho\nprocesného postupu súdu, nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci\npredovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale\naj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv\ngarantovaných Ústavou Slovenskej republiky.\n13. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (pozri sp. zn.\n3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto skúmal, či v konaní\ndošlo k vade zmätočnosti namietanej dovolateľom.\n14. Dovolateľ poukazoval na skutočnosť, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle ustanovenia\n§ 420 písm. f) CSP, keď a) súd prvej inštancie nedôvodne zamietol jeho návrh na prerušenie konania a\nb) vec rozhodol na pojednávaní dňa 2. novembra 2022, o ktorého konaní nemal vedomosť, a na ktorom\nchcel uviesť okolnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. Tiež vytýkal odvolaciemu súdu, že sa s\npopísanými námietkami nezaoberal [c)]\n15. K argumentácii dovolateľa o nedôvodnom zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania\n(bod 14. písm. a) tohto uznesenia) dovolací súd poznamenáva, že Civilný sporový poriadok rozlišuje\nmedzi obligatórnym (§ 162 CSP) a fakultatívnym prerušením konania (§ 164 CSP). V ustanovení\n\n§ 163 CSP upravuje právny inštitút tzv. spočívania konania na základe zhodného prejavu vôle oboch\nsporových strán.\n15.1. Podľa § 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie\nje v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené\npodmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie\nprejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je\nSlovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne\ndoručí ministerstvu spravodlivosti.\n15.2. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne\nalebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo\nak súd dal na také konanie podnet.\n15.3. Ustanovenie § 162 CSP taxatívne vymedzuje tri zákonné dôvody pre obligatórne prerušenie\nkonania na základe rozhodnutia súdu. V týchto prípadoch súd rozhodne o prerušení konania aj bez\ndispozičného úkonu jednej zo sporových strán. Naopak, v prípade fakultatívneho prerušenia konania\n(§ 164 CSP) je úlohou súdu vyhodnotiť, či je potrebné konanie prerušiť s prihliadnutím na zákonnú\npožiadavku rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených právom chránených záujmov (čl.\n2 a čl. 17 CSP).\n15.4. V súdenej veci žalovaný svoj návrh na prerušenie prvoinštančného konania obsiahnutý vo\nvyjadrení k žalobe z 11. júna 2022 odôvodnil tým, že z objektívnych dôvodov nemá možnosť\npermanentného preberania pošty, pretože má poruchu na technickom zariadení - čip na občianskom\npreukaze je poškodený a nie vždy načítava. Na Slovensko sa nemôže vrátiť, pretože je v konaní o\nudelenie medzinárodnej ochrany, a teda si nemá ako vymeniť občiansky preukaz.\n15.5. Súd prvej inštancie rozsudkom z 2. novembra 2022 sp. zn. 16C/30/2021 návrh žalovaného na\nprerušenie konania zamietol s odôvodnením (bod 10. rozsudku), že žalovaný dôvod na prerušenie\nkonania jasne nešpecifikoval, svoje tvrdenia o nemožnosti dostaviť sa na územie SR a preberať poštu\nnepreukázal. Navyše od prezentovania týchto skutočností (pred 1,5 rokom) si súdnu zásielku prevzal.\nKonštatoval, že nezistil žiaden dôvod pre prerušenie konania v zmysle § 162 až § 164 CSP.\n15.6. Dovolací súd po preskúmaní veci nevzhliadol v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne\nporušenie procesných ustanovení a už vôbec nie pochybenie, vedúce k porušeniu práva žalovaného\nna spravodlivý proces.\n15.7. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 20. januára 2021 sp. zn. 5Obdo/48/2020\nkonštatoval, že: „Pri rozhodovaní sa, či konanie podľa § 164 CSP preruší alebo nie, musí súd prihliadať\naj na zásadu hospodárnosti konania a na právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“ I\npodľa Ústavného súdu Slovenskej republiky „Súd si v prípade fakultatívneho prerušenia konania však\nmusí uvedomiť a najmä zvážiť, či prerušenie konania prispeje (alebo je dokonca predpokladom) k\nspravodlivému rozhodnutiu vo veci (t. j. k naplneniu dikcie čl. 46 ods. 1 ústavy) a tento dôvod prerušenia\nkonania tak preváži nad záujmom na postupe bez zbytočných prieťahov, ktorý je rozhodnutím o prerušení\nkonania dotknutý.“ (II. ÚS 199/2019 z 26. júla 2019).\n15.8. Žalovaný v návrhu na prerušenie konania neuviedol žiadny relevantný dôvod, ktorý by mohol viesť\nk záveru o nevyhnutnosti konanie prerušiť v zmysle § 162, § 163 alebo § 164 CSP a zasiahnuť tak do\npráva strán sporu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný neoznačil otázku, ktorú by\nsúd prvej inštancie v tomto konaní nebol oprávnený riešiť, ani otázku, ktorá by mohla mať význam pre\nrozhodnutie súdu, a ktorá by bola riešená v inom súdnom, či správnom konaní. Súd v konaní taktiež\nnedospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky, ani nepodal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym\ndvorom Európskej únie. Strany sporu zhodne prerušenie konania nenavrhli. Svoje tvrdenia o nemožnosti\npreberať poštu žalovaný nepreukázal, pričom ako vyplýva z obsahu spisu, napr. súdom doručovanú\nvýzvu na vyjadrenie z 15. novembra 2021 riadne prevzal dňa 19. novembra 2021 (doručenka z č. l. 39).\nAni z argumentácie žalovaného v dovolaní nemožno zistiť, akým spôsobom by prerušenie konania\n\nna základe návrhu žalovaného na bližšie nevymedzené časové obdobie prispelo k spravodlivému\nrozhodnutiu vo veci. Záveru súdu prvej inštancie o nenaplnení zákonných podmienok pre prerušenie\nkonania v zmysle ustanovenia § 162, § 163 a § 164 CSP tak niet čo vytknúť.\n15.9. Pokiaľ dovolateľ namieta, že odvolací súd sa s jeho argumentáciou ohľadne návrhu na prerušenie\nkonania nezaoberal, dovolací súd pripomína, že odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým\nbol návrh na prerušenie konania zamietnutý, v zmysle § 357 CSP prípustné nie je. V súlade s tým\nodvolací súd správne napadnutým rozsudkom odvolanie žalovaného voči výroku o zamietnutí návrhu\nna prerušenie konania odmietol postupom podľa § 386 písm. c) v spojení s § 357 písm. n) CSP bez\ntoho, aby sa jeho odvolacími námietkami v tejto časti vecne zaoberal.\n16. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 2.\nnovembra 2022 v jeho neprítomnosti, pričom o termíne pojednávania nemal vedomosť. V súvislosti s\ntým mu bolo znemožnené vyjadriť sa k veci a uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany,\nčo odvolací súd pri rozhodovaní nezohľadnil.\n16.1. Podľa § 105 ods. 1, 2, 3 CSP súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone\nsúdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa\nosobitného predpisu. Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom\ndoručujúceho orgánu.\n16.2. Citované ustanovenie CSP upravuje zákonný postup súdu pri doručovaní písomností. Jeho\nsystematickým výkladom, tiež ďalších relevantných ustanovení CSP, je zrejmá postupnosť pri\ndoručovaní písomností, a to nasledovne: 1. na pojednávaní alebo pri inom úkone, 2. do elektronickej\nschránky podľa osobitného predpisu, ide o zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu\npôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)\núčinným od 1. novembra 2013 v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“),\n3. doručenie na elektronickú adresu na žiadosť strany, ak nejde o písomnosti, ktoré sa doručujú do\nvlastných rúk, 4. doručovanie prostredníctvom doručovacieho orgánu na adresu podľa § 106 CSP alebo\ndoručovanie osobitným doručovacím orgánom za kumulatívneho splnenia zákonných podmienok podľa\n§ 107 ods. 2 CSP (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič\nM. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. BECK, s. 382).\n16.3. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný (fyzická osoba) má od počiatku konania aktivovanú\nelektronickú schránku.\n16.4. Elektronickou schránkou je elektronické úložisko, v ktorom sú uchovávané elektronické\nsprávy a notifikácie. Elektronické schránky sú základným nástrojom komunikácie medzi občanmi a\npodnikateľskými subjektmi s orgánmi verejnej moci, a medzi orgánmi verejnej moci navzájom. Schránky\numožňujú elektronické doručovanie úradných podaní a úradných dokumentov.\n16.5. V prípade, ak má strana aktivovanú elektronickú schránku, súd musí prioritne doručovať do tejto\nelektronickej schránky, pričom doručovanie sa spravuje v takom prípade ustanoveniami zákona o eGovernmente (§ 29 až § 34), ktorý zákon v časti o elektronickom doručovaní má charakter špeciálneho\nzákona vo vzťahu k ustanoveniam Civilného sporového poriadku o doručovaní. Nie je na vôli strany sporu\nalebo iného zúčastneného subjektu, akou formou jej/mu súd bude doručovať písomnosti. Povinnosť\ndoručovať písomnosti do elektronickej schránky je kogentne upravená a nezávisí od vôle strany, či\niného subjektu (pozri Horváth, E., Andrášiová, A., Henčeková, S., Civilný sporový poriadok, Komentár,\n2. doplnené a prepracované vydanie, Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018, s. 380).\n16.6. Podľa § 11 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej\nmoci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej\nzložke alebo organizácii podľa § 12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.\n16.7. Podľa § 29 zákona o e-Governmente sa elektronické podanie a elektronický úradný dokument\ndoručujú elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je\naktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu\n\nsa vykoná spôsobom podľa uvedeného zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania\nelektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.\n16.8. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický\ndokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby\nprijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických\ndokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických\ndokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.\n16.9. Podľa § 30 ods. 5 zákona o e-Governmente údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola\npotvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.\n16.10. Podľa § 32 ods. 5 písm. a), b) zákona o e-Governmente sa elektronická úradná správa, vrátane\nvšetkých elektronických dokumentov považuje za doručenú, ak je adresátom orgán verejnej moci,\nuložením elektronickej úradnej správy [§ 32 ods. 5 písm. a)], iná osoba ako orgán verejnej moci, a ak sa\n1. doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím\núložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel,\n2. nedoručuje do vlastných rúk, v deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy\n[§ 32 ods. 5 písm. b)].\n16.11. Úložnou lehotou na účely citovaného zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická\núradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni\nuloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.\n16.12. Následné ustanovenia § 33 ods. l a 2 zákona o e-Governmente upravujú situácie, kedy je\ndoručenie do elektronickej schránky neúčinné, a to pre prípady, kedy si adresát nemôže z objektívnych\ndôvodov elektronickú správu prevziať.\n16.13. Podľa § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente ak osobitný predpis neustanovuje iný postup na\nrozhodovanie o neúčinnosti elektronického doručenia alebo ak sa podľa osobitného predpisu neúčinnosť\nelektronického doručenia neposudzuje ako predbežná otázka, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci,\nktorej sa elektronické doručovanie týka, rozhodne na návrh adresáta, že elektronické doručenie je\nneúčinné, ak tento adresát preukáže, že a) objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z\ndôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo b) na jeho strane nastali také dôvody,\nktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo\nspojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať.\n16.14. Podľa § 33 ods. 2 zákona o e-Governmente návrh podľa odseku 1 je potrebné podať do 15 dní\nodo dňa, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť.\n16.15. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že dňa 1. augusta 2022 súd prvej inštancie žalovanému\nelektronicky cez portál slovensko.sk zaslal predvolanie na pojednávanie (elektronická úradná správa\ns jej identifikáciou v zmysle § 30 ods. l zákona o e-Governmente), ktoré sa malo konať 2. novembra\n2022. Podľa elektronickej doručenky na č. l. 47 spisu bola správa žalovanému dňa 17. augusta 2022 o\n00:24 hod. úspešne doručená uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia\npodľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, pričom údaje uvedené v elektronickej doručenke\nsa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak (§ 30 ods. 5 zákona o e-Governmente). Žalovaný\nv podanom odvolaní a ani dovolaní netvrdil, že mu elektronická schránka nebola v tom čase aktivovaná,\nresp. že by o aktivovaní nevedel. Ak elektronická schránka adresáta nie je aktivovaná, ustanovenia\no elektronickom doručovaní sa nepoužijú (pozri Horváth, E., Andrášiová, A., Henčeková, S., Civilný\nsporový poriadok, Komentár, 2. doplnené a prepracované vydanie. Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018, s.\n89). Námietka žalovaného spočívala len v tom, že má technické problémy pri otváraní správ v dôsledku\npoškodenia čipu na občianskom preukaze. Ten si nemôže vymeniť, keďže sa nezdržuje na území\nSlovenskej republiky a je v konaní o udelenie medzinárodnej ochrany (vyjadrenie k žalobe z 11.\njúna 2021).\n16.16. V tejto súvislosti dovolací súd podporne poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS\n238/2019, podľa ktorého pokiaľ súd prvej inštancie podľa § 105 ods. 1 CSP doručoval písomnosti\n\ndo elektronickej schránky žalovaného podľa osobitného predpisu, t. j. zákona o e-Governmente,\nmusí žalovaný dôvod, pre ktorý zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP,\nako aj pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, preukázať ako\nadresát elektronickej úradnej správy domáhajúci sa rozhodnutia orgánu verejnej moci o neúčinnosti\nelektronického doručenia podľa § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente, t. j. že objektívne nemohol prevziať\nelektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením [písm. a)],\nalebo na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú\nsprávu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho\nnie je spravodlivé požadovať [písm. b)]. Tým samozrejme nie je dotknuté oprávnenie žalovaného podať\nokresnému súdu osobitný návrh podľa § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente.\n16.17. Vzhľadom na to, že žalovaný v konaní okrem subjektívnych tvrdení nijakým relevantným\nspôsobom nepreukázal, že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu obsahujúcu\npredvolanie na pojednávanie z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením [písm. a)],\nalebo na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú\nsprávu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od\nneho nie je spravodlivé požadovať [písm. b)] a ani nebolo zistené, že by sa osobitným návrhom\nna súde domáhal určenia, že elektronické doručenie predvolania je neúčinné, dovolací súd môže\nlen konštatovať zhodne ako odvolací súd, že predvolanie na pojednávanie nariadené súdom prvej\ninštancie na 2. novembra 2022 bolo žalovanému riadne doručené elektronicky do jeho elektronickej\nschránky a žalovaný nepreukázal opak. Z obsahu súdneho spisu preto nevyplýva nesprávny postup\nsúdu prvej inštancie pri doručovaní predvolania na pojednávanie elektronicky do elektronickej schránky\nžalovaného, na ktorý by odvolací súd neprihliadol. Ak teda súd prvej inštancie za opísaného stavu\nuskutočnil predmetné pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, možno konštatovať, že jeho procesný\npostup neodporoval zákonu (CSP a zákonu o e-Governmente). V tejto súvislosti preto ani nemohlo dôjsť\nk porušeniu procesných práv, ktoré by inak žalovaný ako strana sporu mal možnosť na pojednávaní\nuplatniť.\n16.18. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie zabezpečil žalovanému objektívne\nmožnosť vyjadriť sa k žalobe i k ďalším podaniam žalobcu okrem prejednania veci na verejnom\npojednávaní aj tým, že všetky podania žalovanému riadne doručoval. Žalovaný právo vyjadriť sa k veci i\nreálne využil, v podaní produkoval písomné vyjadrenie k žalobe z 11. júna 2022, vyjadrenie k veci zo 17.\ndecembra 2022, na ktoré súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadal (body 2. a 4. rozsudku\nsúdu prvej inštancie). Neobstojí potom jeho dovolacia argumentácia o nemožnosti produkovať v\nsúdnom konaní skutkové, či právne argumenty.\n16.19. Žalovaný preto v súvislosti s vykonaním predmetného pojednávania v jeho neprítomnosti\nneopodstatnene namietal existenciu vady v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n17. Pokiaľ žalovaný v dovolaní namieta, že odvolací súd sa jeho námietkami o tom, že nemal\nvedomosť o pojednávaní súdu prvej inštancie vo veci samej v súvislosti s čím mu bolo odňaté právo\nvyjadriť sa k veci, nezaoberal, dovolací súd odkazuje na bod 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v\nktorom odvolací súd uvádza: „Pokiaľ žalovaný vytýka sudkyni, že pojednávala v jeho neprítomnosti,\nžalovaný sa na pojednávanie dňa 2. novembra 2022 nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil\nnapriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania, preto využijúc ustanovenie § 180 CSP konal súd\nv neprítomnosti žalovaného.“\n18. Vo vzťahu k dovolaniu žalovaného podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd tak uzatvára, že\nprípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže byť daná len v prípade nesprávneho\nprocesného postupu (t. j. postupu, ktorý je v rozpore so zákonom) odvolacieho súdu, k čomu v\nrozhodovanom spore nedošlo. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol (§\n447 písm. f) CSP).\n19. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP\nv spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči\nžalovanému v súlade so zásadou úspechu vyplývajúcou z § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady\ntrov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.\n\n20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/73/2023", "guid": "57c69888-57b2-4093-b68b-7cc597b432bc:0bb973be-c7f4-45d0-9cc9-cfc74a7050ff", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5175fe90-5fa1-422f-b0ab-3f265eef02ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.68.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2022 z 9. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-09", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.68.2022.1"}, {"guid": "ussr:336c26ac-6940-4a15-b2fa-1d728369e9f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.619.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 619/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 619/2021 z 7. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.619.2021.1"}, {"guid": "ussr:260fa2f4-e7fc-4e8d-b806-d670a9088d2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.141.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 141/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 141/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.141.2019.1"}, {"guid": "ussr:27b9106a-6ce2-4173-aa2d-4ceda42c0de1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.238.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.238.2019.2"}, {"guid": "ussr:4f0825bc-d357-4350-8499-487ec2eda4a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.199.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 199/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 199/2019 z 26. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-26", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.199.2019.1"}, {"guid": "ussr:d051049b-fd62-47f6-97d2-fba35c1eb2bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.736.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 736/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 736/2016 z 30. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-30", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.736.2016.1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "79ac0e19-2c3d-486d-a7ad-f8d145ddcbbf:37aba6a2-7420-4efb-afc5-08018de69527", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4416202959.1", "spisova_znacka": "6Cdo/105/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/105/2019 z 28. 2. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-02-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4416202959.1"}, {"guid": "f76ce401-1994-4207-9774-0bb350dcdc7c:435b2192-a904-4794-98c7-e262a27b1704", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1112208858.1", "spisova_znacka": "3Cdo/162/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/162/2018 z 25. 9. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-09-25", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1112208858.1"}, {"guid": "44e9f6ea-d37b-4d2c-b3ce-0c940739d597:942d4d11-60b9-42fe-967a-99e37e680146", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/73/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/73/2023 z 20. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-06-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/44e9f6ea-d37b-4d2c-b3ce-0c940739d597:942d4d11-60b9-42fe-967a-99e37e680146"}], "citovane_v": [{"guid": "0818e7cd-a68b-4663-a12f-1d3f90609a27:921e3b8d-fa4d-4873-b720-d1f883ceb614", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:6124341881.1", "spisova_znacka": "15CoP/48/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 15CoP/48/2026 z 27. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:6124341881.1"}]}