{"guid": "93a2098f-782f-45b4-8d43-187c597bba1e:62657fa2-7459-4b05-b01c-632e3a595c60", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7518206531.2", "spisova_znacka": "7CdoR/15/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoR/15/2024 z 29. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2025, sp. zn. 7CdoR/15/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:7518206531.2", "identifikacne_cislo": "7518206531", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Brňák", "sudca_id": 691, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-brnak-691", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "nazov": "§ 219 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-26", "nazov": "§ 26 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-26", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-26"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-3", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-26"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/62657fa2-7459-4b05-b01c-632e3a595c60", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7518206531.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7518206531.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7518206531.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7CdoR/15/2024\n7518206531\n29. 01. 2025\nJUDr. Peter Brňák\nECLI:SK:NSSR:2025:7518206531.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P. G. narodeného XX. E. XXXX, E.\nnad T., P. XXX/X, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Slebodníkom, Košice, Štúrova 20, proti\nmanželke L. G., narodenej XX. C. XXXX, E. F. T., Z. 6, zastúpenej advokátom JUDr. Ľubošom\nPetrovským, Košice, Štúrova 20 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a\npovinností na čas po rozvode manželstva k maloletej P. S. G. narodenej XX. D. XXXX, E. F. T., Z. 6,\nzastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie\n9, Košice, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie (v súčasnosti Mestskom súde Košice) pod sp. zn.\n9P/315/2018, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 31. mája 2023 sp. zn.\n8CoP/287/2022 v spojení s jeho opravným uznesením zo 07. októbra 2024 sp. zn. 8CoP/287/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice - okolie [v súčasnosti Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie\"\nalebo „prvostupňový súd\")] rozsudkom z 03. mája 2022 č. k. 9P/315/2018-596 medzi iným zaviazal\nnavrhovateľa prispievať na výživu maloletej P. S. G., narodenej XX. D. XXXX sumou 250 eur mesačne to\nvždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode (výrok III).\n1.1. Po citovaní ustanovenia § 24 a § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine o zmene s doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „ZoR\") v podstatnom v tejto súvislosti uviedol, že rodičia sa nevedeli dohodnúť\nohľadom výšky výživného, matka žiadala sumu 300 eur mesačne, neskôr ponechala výšku výživného na\nrozhodnutie súdu a otec žiadal matku zaviazať sumou 70 eur mesačne, resp. ponechať na terajšej výške,\npričom poukázal na jeho vysoké výdavky spojené bývaním, vysokú sumu splátok nedoplatkov a iné.\nĎalej uviedol, že pri určovaní výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je\npotrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom\nzmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby, ale aj náklady na bývanie,\nako aj všetky potreby pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná\na závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti\nrodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú\nmožnosti rodičov. Pri určení konkrétnej výšky výživného prvostupňový súd vychádzal zo schopností,\nmožností a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej\nP. a skutočnosti, že navštevuje základnú školu. Súd prihliadol k tomu, kto s rodičov a v akej miere\nsa o maloletú osobne stará a výšku príjmov oboch rodičov. Súd mal za to, že otec sa do finančne\nnevýhodnej situácie dostal čiastočne vlastným pričinením, a to prevzatím zodpovednosti živiť priateľku\na jej deti, nakoľko priateľka nedosahuje žiaden príjem. Súd neprihliadol na pôžičky otca. Prihliadol však\nna skutočnosť, že počas roka 2021 mal vážne zdravotné problémy. Avšak príjem otca takmer trikrát\nprevyšuje príjem matky zo zamestnania. Tento rozdiel bol doposiaľ kompenzovaný povinnosťou otca\nplatiť výživné na mal. P. 200 € a manželského výživného 250 eur k rukám manželky. Povinnosť manžela\n\nplatiť manželské výživné zanikne právoplatnosťou rozvodu manželstva, teda keď doposiaľ bol manžel\nschopný pravidelne platiť výživné maloletej 200 eur, bude v jeho schopnostiach aj platiť sumu 250 eur,\nktorá reflektuje nielen potreby dieťaťa, ale predovšetkým právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni\notca.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd\") na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 31. mája\n2023 sp. zn. 8CoP/287/2022 medzi iným zmenil prvostupňový rozsudok v napadnutom výroku III. o\nurčení výživného tak, že zaviazal otca (navrhovateľa) prispievať matke na výživu mal. P. S. 300 eur\nmesačne vždy do 15. teho dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.\n2.1. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutom výroku o výživnom aj s\nkonaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a\ncontrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý výrok\nrozsudku je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie,\nani na jeho zrušenie.\n2.2. Prvostupňový súd v danej veci riadne zistil skutočný stav veci, ale tento nesprávne právne posúdil,\nkeď dospel k záveru, že odôvodneným potrebám maloletej P. S. zodpovedá výživné v sume 250 eur\nmesačne aj po rozvode manželstva. Ako bolo zrejmé z vykonaného dokazovania, výživné v sume 200\n€ mesačne mala maloletá určené už v roku 2013, kedy mala 1,5 roka. Odvolací súd musí prisvedčiť\nmatke maloletej, že za 10 rokov došlo k výraznému zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletej, ktoré\nopodstatňovali určenie výživného vo väčšom rozsahu, ako na 250 eur mesačne najmä za situácie, keď\npríjem matky nedosahuje ani 400 eur mesačne a nie je z neho objektívne schopná dopĺňať zdroj výživy\nmaloletej v potrebnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto výraznú zmenu potrieb\nmaloletej kopírovalo aj výrazné zlepšenie pomerov otca, pretože právoplatnosťou výroku o rozvode\nmanželstva mu zanikla vyživovacia povinnosť voči manželke (matke maloletej), ktorú si dovtedy plnil v\nrozsahu 250 eur mesačne. Na základe uvedeného bolo možné aj bez podrobnejšieho dokazovania prijať\nzáver, že od poslednej úpravy výživného realizovanej do rozvodu manželstva došlo k takej výraznej\nzmene pomerov maloletej a jej rodičov, ktorá opodstatňuje určenie výživného vo väčšom rozsahu po\nprávoplatnosti výroku o rozvode manželstva, ako je pôvodných 250 eur mesačne. Matkou navrhované\nvýživné 300 eur mesačne je podľa názoru odvolacieho súdu primerané pomerom rodičov existujúcim\npo právoplatnosti výroku o rozvode manželstva a odôvodneným potrebám maloletej. V tejto súvislosti\nodvolací súd poukázal na to, že otec doposiaľ na výživnom pre maloletú a pre matku zaplatil 450\neur mesačne, kým po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva bude povinný prispievať na výživu\nmaloletej 300 eur mesačne a 150 eur mesačne mu ostane na uspokojovanie vlastných potrieb. Za tejto\nsituácie bol odvolací súd toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si svoju\nvyživovaciu povinnosť voči maloletej v sume 300 eur mesačne. Odvolací súd zohľadnil aj to, že otec od\nfebruára 2022 opätovne nastúpil do práce a za dva mesiace mal slušný príjem 1.478,67 eura a dokonca\n2.147,95 eura v marci 2022 a okrem toho poberá aj invalidný dôchodok. Odvolací súd v tejto súvislosti\nuvádza, že každý výživou povinný rodič musí mať vždy na zreteli existujúce vyživovacie povinnosti tak,\naby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Potvrdenie napadnutého rozsudku by v tomto prípade\nznamenalo neúmerne posunúť väčší podiel zodpovednosti za duševný a fyzický rast maloletej na matku,\nčo by bolo nepochybne v rozpore aj s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, v časti zmeňujúcej výrok III. prvostupňového rozsudku\n(o zvýšení výživného na mal. dieťa), podal navrhovateľ [otec (ďalej aj „dovolateľ\")] dovolanie podľa §\n420 písm. e) a f) CSP. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu v na padnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie.\n3.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. e) CSP namietal, že v čase podpisu odvolacieho\nrozsudku členmi senátu mal o odvolaní rozhodovať Krajský súd v Prešove, nakoľko s účinnosťou od\n1. júna 2023 podľa § 3 ods. 5 písm. b) (správne malo byť písm. c), pozn.) CMP na konanie o odvolaní\nproti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti\nvydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Košiciach bol príslušný už Krajský\nsúd v Prešove. V tejto súvislosti poukázal na to, že dovolaním napadnutý odvolací rozsudok bol síce v\njeho písomnom vyhotovení datovaný ku dňu 31. mája 2023, avšak je viac než dôvodné sa domnievať\ntoho, že písomné vyhotovenie rozsudku bolo antidatované, nakoľko elektronická verzia tohto rozsudku\nbola podľa časových pečiatok e-podpisu podpísaná členmi senátu 8. resp. 9. júna 2023. Odvolací súd v\ntejto veci tak v skutočnosti rozhodol až po 31. máji 2023, teda v čase, kedy už Krajský súd v Košiciach\nnebol funkčne príslušný v tejto veci konať.\n3.2. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP namietal, že\n\n(i) oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia odvolacieho rozsudku bolo na úradnej tabuli\nKrajského súdu v Košiciach vyvesené dňa 26. mája 2023, teda prvým dňom 5-dňovej lehoty podľa §\n219 ods. 3 CSP bol podľa dovolateľa deň 27. mája 2023 a posledný deň lehoty pripadol na deň 31.\nmája 2023. Odvolací súd Však mohol svoje rozhodnutie vyhlásiť až po uplynutí tejto lehoty, teda najskôr\ndňa 01. júna 2023 a\n(ii) nedostatok dôvodov, nakoľko z odôvodnenia odvolacieho rozsudku nie je zrejmé, z akých pomerov\na právne významných skutočností vychádzal pri určení vyššieho výživného pre mal. dieťa.\n4. Odporkyňa (matka) ani kolízny opatrovník sa k dovolaniu nevyjadrili.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu (účastník\nkonania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods.\n1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti\ndovolania.\n6. Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa s účinnosťou od 01. júla 2016 vzťahuje CMP.\nV zmysle § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže CMP neustanovuje inak, dovolací súd ďalej aplikoval\nCSP na konanie o dovolaní navrhovateľa (otca).\nDovolanie podľa § 420 písm. e) CSP\n7. Dovolateľ v podanom dovolaní namietal, že o odvolaní rozhodoval nepríslušný súd. Poukázal na\nto, že od 01. júna 2023 bol na konanie o odvolaní príslušný Krajský súd v Prešove, pričom členovia\nodvolacieho senátu podpísali toto rozhodnutie až 08. resp. 09. júna 2023 (bod 3.1.). Podľa dovolateľa\ntým bolo porušené právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 48 ods. 1 Ústavy SR.\n8. Podľa § 420 písm. e) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.\n8.1. Právo na zákonného sudcu je zaručené v čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého nemožno nikoho\nodňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje\npre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a\nsudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných pravidiel).\n8.2. Princíp nebyť odňatý zákonnému sudcovi bol v civilnom sporovom konaní premietnutý aj do\nustanovenia § 420 písm. e) CSP, pričom súdna prax je jednotná v tom, že súd treba považovať za\nnesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca.\n8.3. Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu upravuje\nustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch\"), podľa ktorého zákonný sudca je\nsudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom\npráce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami\nsú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe\nzákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.\n8.4. Procesné pravidlá určovania príslušnosti súdov sú jedným z prvých predpokladov naplnenia práva\nna zákonného sudcu, a teda je nevyhnuté, aby sa konanie uskutočnilo na zákonnom (vecne, miestne,\nkauzálne a funkčne príslušnom) súde. Až keď je určený zákonný súd, až potom je možné určiť v súlade\nso zákonom a s rozvrhom práce totožnosť zákonného sudcu zo sudcov zákonného súdu. Ak teda\npríslušný súd bude určený v rozpore so zákonom, právo na zákonného sudcu vyplývajúce z čl. 48 ods.\n1 Ústavy SR sa nerešpektuje a v takomto prípade treba súd považovať v zmysle § 420 písm. e) CSP\nza nesprávne obsadený.\n9. Z obsahu súdneho spisu (č.l. 642 až 659) najvyšší súd zistil, že predsedníčka vec prejednávajúceho\nodvolacieho senátu úpravou z 24. mája 2023 vyzvala kanceláriu, aby vyznačila termín verejného\nvyhlásenia rozsudku na deň 31. mája 2023. Predmetná výzva bola kancelárii doručená 25. mája\n2023. Uvedené oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli odvolacieho súdu dňa 26. mája 2023 a\nzvesené dňa 01. júna 2023. Uvedené bolo stvrdené aj zápisnicou o verejnom vyhlásení rozhodnutia z\n31. mája 2023, riadne podpísanou dotknutou predsedníčkou senátu a zapisovateľkou, z ktorej okrem\n\niného vyplýva, že zúčastnené strany neboli na tomto vyhlásení prítomné. V neposlednom rade aj z\nelektronického spisu vyplývajú rovnaké skutkové a dátové súvislosti, viažuce sa k 25. máju 2023.\n10. Najvyšší súd predovšetkým uvádza, že pokiaľ dovolateľ spochybňoval dátum rozhodnutia\nodvolacieho súdu na základe e-dokumentov (elektronických podpisov členov odvolacieho senátu z\n08. resp. 09. júna 2023) tieto výhrady samé o sebe nemajú právnu relevanciu už len z dôvodu, že\nčlenovia senátu svoje elektronické podpisy v rámci elektronického spisu spravidla realizujú až po\nopise rozhodnutia v kancelárii, t.j. v neskoršom čase, ako bolo vo veci reálne rozhodnuté. Samotné\nantidátovanie dátumu rozhodovania odvolacieho súdu v danej veci (na ktoré poukazoval dovolateľ,\npozn.) nepochybne vyvracia aj vyššie zaznamenaný dátový priebeh vyvesenia oznámenia o VVR na\núradnej tabuli odvolacieho súdu (bod 9).\n11. V okolnostiach posudzovanej veci odvolací súd rozhodol dňa 31. mája 2023, teda v čase, kedy\nešte nebola účinná právna úprava ustanovenia § 3 ods. 5 písm. c) CMP; táto nadobudla účinnosť od\n01. júna 2023 (§ 396b CMP). Preto v okolnostiach posudzovanej veci nemohlo dôjsť ani k namietanej\nzmätočnosti podľa § 420 písm. e) CSP.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n12. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n12.1. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n13. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti). Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu\nnevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal\na riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade\ns jej vôľou a požiadavkami.\n14. Dovolateľ v dovolaní tiež namietal, že odvolací súd pri oznámení miesta a času verejného vyhlásenia\nodvolacieho rozsudku nedodržal 5 dňovú lehotu uvedenú v § 219 ods. 3 CSP. Ďalej namietal nedostatok\ndôvodov [bod 3.2.(i) a (ii)].\n15. Rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky (§ 219 ods. 1 veta prvá CSP).\nVo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas\nverejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote\nnajmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného\nvyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami (§ 219 ods. 3 CSP).\n16. V súvislosti s dovolateľom namietaným nedodržaním 5 dňovej lehoty uvedenej v ustanovení § 219\nods. 3 CSP najvyšší súd poukazuje na už uvedené v bode 9, z ktorého mimo akúkoľvek pochybnosť\nvyplýva, že v danej veci bola 5 dňová lehota riadne zachovaná, keďže oznámenie o termíne verejného\nvyhlásenia rozsudku bolo na úradnú tabuľu vyvesené už 26. mája 2023 a verejné vyhlásenie odvolacieho\nrozsudku sa na základe vyveseného oznámenia udialo 31. mája 2023. Vzhľadom na uvedené považuje\ndovolací súd túto námietku za neopodstatnenú.\n\n17. K námietkam navrhovateľa (otca) týkajúcim sa nedostatkov odôvodnenia dovolaním napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu treba uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou\nje aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva\nna spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné\nsúdy zistia skutkový (skutočný) stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú\ntak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie\nsú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa\nmá uskutočňovať aj v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú predovšetkým\nprincípy riadneho a spravodlivého procesu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah\nmedzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na\nstrane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať\ntiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery,\nku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne,\nale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z\nmateriálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva\nna spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a\nnávrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne\nKraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania, aj na taký,\nktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o\nargument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko\nz 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko\nz 19. februára 1998). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať\npodrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n18. Vo svetle uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej\nčasti (o zmene výšky výživného) spĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP,\npreto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný, resp. neodôvodnený. Odvolací súd vychádzajúc\nzo skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom konštatoval v danej veci nesprávne právne\nposúdenie výšky priznaného výživného pre maloletú P. S., ktorá podľa jeho názoru mala byť vyššia o\n50 eur, t.j. nie 250 eur, ale 300 eur mesačne. Z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia je dostatočne\nzrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súd vychádzal, akými úvahami sa riadil a aké závery zaujal\nk jeho právnemu posúdeniu. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd prijaté rozhodnutie\naj primerane dostatočným spôsobom vysvetlil. Odôvodnenie jeho rozsudku zodpovedá aj základnej\n(formálnej) štruktúre odôvodnenia, vyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení\nneabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Odvolací súd v tejto súvislosti predovšetkým\npoukázal na to, že predchádzajúce výživné v sume 200 eur mesačne mala maloletá určené ešte\nv roku 2013, kedy mala 1,5 roka. Za 10 rokov došlo k výraznému zvýšeniu odôvodnených potrieb\nmaloletej, ktoré opodstatňovali určenie výživného vo väčšom rozsahu, ako na 250 eur mesačne najmä\nza situácie, keď príjem matky nedosahuje ani 400 eur mesačne. Zmenu potrieb maloletej kopírovalo\naj výrazné zlepšenie pomerov otca, pretože po rozvode manželstva mu zanikla vyživovacia povinnosť\nvoči manželke (matke maloletej), ktorú si dovtedy plnil v rozsahu 250 eur mesačne. Odvolací súd v\ntejto súvislosti tiež zohľadnil, že otec od februára 2022 opätovne nastúpil do práce a za dva mesiace\nmal príjem 1.478,67 eura a 2.147,95 eura, okrem toho poberá aj invalidný dôchodok. Argumentácia\nodvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné. Závery, ku ktorým odvolací súd dospel\nsú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Dovolací súd pripomína, že odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú\nnevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05\n<U.>).\n\n19. Najvyšší súd pripomína, že rozhodnutia všeobecných súdov o úprave práv a povinností k maloletým\ndeťom nemajú povahu rozhodnutí „absolútne konečných\", a teda nezmeniteľných, ako vyplýva i z\nustanovenia § 26 ZR, ktorý zmenu rozhodnutia podmieňuje „zmenou pomerov\". Uvedené platí tým skôr,\npokiaľ súdy svoje rozhodnutia zakladajú na okolnostiach, zmena ktorých je v budúcnosti predvídateľná\nči aspoň reálne možná.\n20. Vzhľadom na to, že dovolanie navrhovateľa (otca) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je\ndovolanie prípustné, najvyšší súd ho odmietol podľa § 447 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal\nvecnou dôvodnosťou podaného dovolania.\n21. Dovolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 52\nCMP).\n22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8CoP/287/2022", "guid": "ef0d7d34-74fc-4f4a-893e-8f5415733bd5:9eeb0f7c-557e-4e36-ac88-33abb9bb6b48", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}], "citovane_v": []}