{"guid": "86553dcd-96b0-461c-b62b-688898b1c324:e80d9216-f13c-447c-89fa-2da4a38eea2d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7221206711.2", "spisova_znacka": "4CdoR/13/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoR/13/2025 z 29. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2025, sp. zn. 4CdoR/13/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:7221206711.2", "identifikacne_cislo": "7221206711", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "datum_vydania": "2025-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-38"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-38"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e80d9216-f13c-447c-89fa-2da4a38eea2d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7221206711.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7221206711.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7221206711.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4CdoR/13/2025\n7221206711\n29. 10. 2025\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2025:7221206711.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa T. P., narodenú XX. U.\nXXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné\nnámestie č. 9, dieťa rodičov: matky T.. H. P., narodenej XX. C. XXXX, W., V. XXXX/XX, právne zastúpenej\nAdvokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466\na otca Y. P., narodeného X. H. XXXX, Š. T., Ž. XX, právne zastúpený advokátkou JUDr. Ľudmilou\nSerra, Košice, Nerudova 6, v konaní o návrhu rodičov na zmenu úpravy styku a návrhu matky na\nzvýšenie výživného na maloleté dieťa, vedenej na Mestskom súde Košice pod sp. zn. K2-17P/120/2021,\no dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 31. marca 2025 sp. zn. 15CoP/99/2024,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice II, v súčasnosti Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný\nsúd“) rozsudkom z 3. októbra 2022, č. k. 17P/120/2021-336 rozhodol tak, že návrh otca a matky na\nzmenu úpravy styku zamietol (I.), návrh matky na zvýšenie výživného zamietol (II.), zmenil rozsudok\nOkresného súdu Košice II sp. zn. 14P/56/2020-440 z 11. mája 2021 v časti styku tak, že otec je\noprávnený v určenom čase dieťa od matky prevziať a povinný v určenom čase matke dieťa odovzdať v\nmieste jej bydliska, ktoré je miestom obvyklého pobytu maloletého dieťaťa (III.) a pokiaľ sa styk otca s\ndieťaťom neuskutoční z dôvodu choroby maloletej, matka je povinná umožniť styk otcovi v náhradnom\ntermíne v rovnakom rozsahu v najbližšom termíne po uzdravení maloletej (IV.). Svoje rozhodnutie právne\nodôvodnil ustanoveniami § 1, § 2 ods. 1, § 111 písm. b), § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 62, § 75, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o\nrodine (ďalej len „ZoR“) a vecne tým, že návrhy oboch rodičov na zmenu rozhodnutia o úprave styku\nneboli dôvodné. O úprave styku súd rozhodoval právoplatným rozhodnutím 15. mája 2021. Otec podal\nnávrh na rozšírenie styku po uplynutí necelých 4 mesiacov 6. septembra 2021. Z obsahu návrhu, ako\naj jeho výpovede bolo zrejmé, že dôvodom podania návrhu bola skutočnosť, že jeho styk s maloletou\nsa riadne nerealizoval. Z uvedeného dôvodu podal na súde prvej inštancie v ten istý deň i návrh na\nvýkon rozhodnutia. Styk sa nerealizoval z dôvodu choroby dieťaťa, a taktiež z dôvodu účelovej zmeny\ntrvalého bydliska matky počas leta 2021. Súd prvej inštancie uviedol, že z pripojeného spisu so sp.\nzn. 14P/56/2020 bolo zistené, že širšej úpravy styku s maloletou s prenocovaním sa domáhal už v\ntomto konaní. Po uzavretí rodičovskej dohody sa na pojednávaní 11. mája 2021 vyjadril, že dohoda v\nčasti úpravy styku bola v záujme dieťaťa. Bolo potrebné, aby maloletá rozvíjala svoj vzťah s ním, aby\nspoznávala jeho domácnosť a ich kontakt sa prehlboval. V tomto konaní taktiež potvrdil naviazanosť\nmaloletej na matku. Maloletá u otca doposiaľ neprenocovala. V pohovore pred kolíznym opatrovníkom\nsa vyjadrila, že by jej bolo za matkou smutno. Súd prvej inštancie uviedol, že od posledného rozhodnutia\n\nneuplynula dostatočne dlhá doba odôvodňujúca rozšírenie styku otca s maloletou, a to s prihliadnutím\nna skutočnosť, že jeho styk s maloletou sa riadne nerealizoval. Nebolo možné hovoriť o dostatočnom\nprehĺbení kontaktu otca s maloletou, ktorý by odôvodňoval rozhodnutie o rozšírení styku. Uvedené\nvyplývalo aj z vyjadrenia maloletej, ktorá sa k ockovi teší, ale iba trochu. Bol zrejmý čiastočný posun\noproti jej vyjadreniu z 26. novembra 2021, kedy sa s otcom chcela stretávať iba v utorok a v prípade\nnávštevy starej matky z otcovej strany. Súd prvej inštancie uviedol, že pre úvahy o rozširovaní styku\ni s prenocovaním bola nevyhnutná jeho pravidelná realizácia. Problémy v komunikácii rodičov pri\nrealizácii styku neboli dôvodom pre rozhodnutie o jeho rozšírení. Súd prvej inštancie návrh otca na\nrozšírenie styku zamietol. Rovnako zamietol návrh matky na zúženie styku. V konaní nemal preukázanú\nexistenciu skutočností odôvodňujúcich zúženie styku. Z aktuálneho vyjadrenia dieťaťa nevyplývali\nokolnosti uvádzané matkou o strachu z otca či odmietaní styku s ním. Súd prvej inštancie uviedol,\nže matka na jednej strane požadovala zúženie styku a spochybňuje schopnosť otca zabezpečovať\nmaloletej riadnu starostlivosť, na druhej strane však počas letných prázdnin v čase, keď si nemohla\nvziať dovolenku, umožnila otcovi zabezpečovať maloletej starostlivosť počas celého dňa. Z vyjadrenia\ndieťaťa, ako aj predložených fotografií či videozáznamov bolo zrejmé, že vzťah maloletej s otcom bol\ndobrý. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti brániace styku otca s maloletou. Vyjadrenia\nrodičov sú protichodné a pokiaľ mali rodičia vzájomné výhrady a rozdielne predstavy o zabezpečovaní\nstarostlivosti maloletej, dané bolo možné zosúladiť dostatočnou vzájomnou komunikáciou. V konaní súd\nprvej inštancie v prvom rade prihliadal na najlepší záujem maloletého dieťaťa a apeloval na rodičov, že\nsi musia uvedomiť, že aj keď spolu nežijú, rodičovské práva a povinnosti majú obaja. S prihliadnutím na\npráva rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti a dieťaťa, ako aj z dôvodu potreby\npredchádzať vzniku konfliktných situácií z dôvodu nerealizácie styku vzhľadom na častú chorobnosť\ndieťaťa súd prvej inštancie považoval za potrebné uložiť matke povinnosť umožniť styk otcovi v\nnáhradnom termíne pokiaľ sa jeho styk s dieťaťom neuskutoční z dôvodu choroby maloletej v rovnakom\nrozsahu v najbližšom termíne po uzdravení maloletej. Z rovnakých dôvodov so zámerom eliminovať\nvznik nedorozumení a konfliktných situácií a predchádzať účelovým zmenám bydliska súd prvej inštancie\nzmenil rozhodnutie súdu v časti styku s tým, že otec bol oprávnený v určenom čase dieťa od matky\nprevziať v mieste jej bydliska, ktoré je miestom obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Návrh matky na\nzvýšenie výživného súd vyhodnotil ako nedôvodný. Výživné zo strany otca na maloletú bolo naposledy\nupravené rozsudkom právoplatným 15. mája 2021. Matka žiadala zvýšiť výživné otca počnúc od 1.\njanuára 2022, t. j. po uplynutí 7 mesiacov. Súd prvej inštancie konštatoval, že na strane rodičov podstatná\nzmena pomerov nenastala. Pomery sa zmenili na strane dieťaťa v súvislosti s nástupom na povinnú\nškolskú dochádzku. Vzhľadom však na dobu, ktorá od poslednej úpravy výživného uplynula, nebolo\nmožné konštatovať, že ide o takú zásadnú zmenu pomerov, ktorá odôvodňovala zmenu právoplatného\na vykonateľného rozhodnutia súdu o výživnom. V čase poslednej úpravy výživného maloletá mala\ntakmer 6 rokov a bolo zrejmé, že v blízkej dobe nastúpi na povinnú školskú dochádzku, nakoľko\nvýživné bolo súdnym rozhodnutím upravené na určitú dobu, ktorá bola v zmysle rozhodovacej praxe\nsúdov spravidla 3 roky s prihliadnutím na osobitosti prípadu. Uvedená skutočnosť teda bola pri určení\nvýživného čiastočne zohľadnená. Otec sa tiež na úhrade výdavkov spojených s nástupom maloletej\ndo školy podieľal úhradou sumy 75 eur, zakúpením školských potrieb poľa zoznamu školy, ako aj\nzakúpením školskej tašky, peračníku, teplákovej súpravy do školy, čo matka potvrdila. Výdavky spojené\nso zdravotným stavom maloletej a diétnym stravovaním boli zohľadňované v čase poslednej úpravy\nvýživného. Súd prvej inštancie uviedol, že výživné bolo podľa názoru súdu určené v dostatočnej výške,\nnakoľko presahuje 30 % príjmu otca, ktorý sa aktuálne nezmenil. Výdavky otca s bývaním prevyšujú\npolovicu jeho príjmu. Otec zabezpečoval potreby maloletej v čase realizácie styku. Zároveň súd prvej\ninštancie konštatoval zvýšenie príjmu na strane matky, ktorá navyše dobu 2 mesiacov dosahovala príjem\nod dvoch zamestnávateľov prevyšujúci 2 600 eur. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh matky\nna zvýšenie výživného vyhodnotil ako nedôvodný a tento zamietol.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“), na základe odvolania matky\nrozsudkom z 8. augusta 2023 č. k. 15CoP/15/2023-396 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku\nI. tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou T. každý párny týždeň kalendárneho roka v utorok\nod 15.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý nepárny týždeň\nkalendárneho roka v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 1. júla\nod 9.00 hod. do 15. júla do 19.00 hod. a od 1. augusta od 9.00 hod. do 15. augusta do 19.00 hod., počas\nvianočných prázdnin v párnom kalendárnom roku od 23. decembra od 9.00 hod. do 26. decembra do\n9.00 hod. a od 2. januára od 9.00 hod do 6. januára do 19.00 hod., v nepárnom kalendárnom roku od\n26. decembra od 9.00 hod. do 2. januára do 19.00 hod, počas jarných prázdnin každý nepárny rok od\n\npondelka od 9.00 hod. do nedele do 15.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý kalendárny rok od\npiatka od 9.00 hod. do soboty do 18.00 hod (I.), potvrdil rozsudok vo výrokoch II., III. a IV. (II.) a žiaden\nz účastníkov nemal nárok na náhradu trov celého konania (III.).\n3. Proti rozhodnutiu krajského súdu podala matka dovolanie, na základe ktorého najvyšší súd rozsudok\nkrajského súdu z 8. augusta 2023 č. k. 15CoP/15/2023-396 vo výroku I., ktorým zmenil rozsudok súdu\nprvej inštancie tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou T. každý párny týždeň kalendárneho\nroka v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý\nnepárny týždeň kalendárneho roka v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., počas letných\nprázdnin od 1. júla od 9.00 hod. do 15. júla do 19.00 hod. a od 1. augusta od 9.00 hod. do 15. augusta\ndo 19.00 hod., počas vianočných prázdnin v párnom kalendárnom roku od 23. decembra od 9.00 hod.\ndo 26. decembra do 9.00 hod. a od 2. januára od 9.00 hod. do 6. januára do 19.00 hod., v nepárnom\nkalendárnom roku od 26. decembra od 9.00 hod. do 2. januára do 19.00 hod, počas jarných prázdnin\nkaždý nepárny rok od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 15.00 hod., počas veľkonočných sviatkov\nkaždý kalendárny rok od piatka od 9.00 hod. do soboty do 18.00 hod. zrušil a vec mu v zrušenej časti\nvrátil na ďalšie konanie (I.) a výroku II., ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III.\na IV. a vo výroku III. rozsudku krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (II.)\n4. Krajský súd, v poradí druhým rozsudkom z 31. marca 2025 sp. zn. 15CoP/99/2024 zmenil rozsudok\nsúdu prvej inštancie vo výroku I. tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou T. každý párny\ntýždeň kalendárneho roka v sobotu od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý nepárny týždeň\nkalendárneho roka v utorok a štvrtok od 14.00 hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 1. júla\nod 9.00 hod. do 15. júla do 19. 00 hod. a od 1. augusta od 9.00 hod. do 15. augusta do 19.00\nhod., počas vianočných prázdnin v párnom kalendárnom roku od 23. decembra od 9.00 hod. do 26.\ndecembra do 9.00 hod. a od 2. januára od 9.00 hod. do 6. januára do 19.00 hod., v nepárnom\nkalendárnom roku od 26. decembra od 9.00 hod. do 2. januára do 19.00 hod., počas jarných prázdnin\nkaždý nepárny rok od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 15.00 hod., počas veľkonočných sviatkov\nkaždý kalendárny rok od piatka od 09.00 hod. do soboty do 18.00 hod. (I.), potvrdil rozsudok vo\nvýrokoch II., III. (II.), zrušil výrok rozsudku IV. (III.) a žiaden z účastníkov nemal nárok na náhradu\ntrov celého konania (IV.). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmaním napadnutého rozsudku,\nako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci\nporušil svojim rozhodnutím právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových\nzistení absentovala relevantná skutočnosť pri vyhodnotení úpravy rodičovských práv a povinností\nna strane otca. Súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy právo otca ako rodiča, ktorému nebolo\nmaloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 5 a 6 ZoR. Súd\nprvej inštancie sa vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal v\nprevažnej miere argumentáciou matky maloletej ohľadom jej zdravotného stavu, s poukazom na školské\na mimoškolské povinnosti maloletej. Nezaoberal sa však dôsledne právom otca na realizáciu styku s\nmaloletou. Rozsudok súdu bol v časti výroku I. nepresvedčivý, odôvodnenia rozsudku, rovnako ako aj\nzávery, ku ktorým dospel neboli racionálne a spravodlivé. Odvolací súd konštatoval, že odôvodnenie\npísomného vyhotovenia rozsudku nebolo dostatočne vyčerpávajúce a nezodpovedá kritériám uvedeným\nv ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by mal súhlasiť\ns podstatnou argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu\nohľadom styku maloletej s otcom. Právo pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť\nsúdom prvej inštancie z dôvodov, ktoré tam uviedol, nepostačovalo pre konštatovanie správnosti\ndôvodov. K matkou namietanému odvolaciemu dôvodu zúženia styku a nevykonaniu navrhovaného\ndokazovania s poukazom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka v správe z 28. septembra 2022, odvolací\nsúd argumentoval tým, že vykonané dôkazy zhodnotil súd prvej inštancie v súlade s tým, čo uviedla\nmaloletá pri jej vyjadreniach pred kolíznym opatrovníkom, pričom samotná maloletá argumentovala, že s\nockom chce byť v utorok, prípadne nejaký iný deň a neprespí u neho iba z toho dôvodu, že by jej by bolo\nsmutno za mamkou. V žiadnom prípade vyjadrenie dieťaťa nespochybňuje, že jej vzťah k otcovi je dobrý.\nK tomuto záveru dospel aj odvolací súd potom čo maloletú osobne dňa 31. marca 2025 vypočul. Z úst\nmaloletej nezaznela jedna negatívna odpoveď na správanie sa otca voči nej. Argumentácia maloletej, že\nocko jej nedal dostatočne dlhý toaletný papier nebola dôvod, že je otec zlý. Maloletá nepotvrdila, že by ju\notec bil, že by na ňu kričal, či inak ju trápil. To, že nechal otvorené dvere na WC, resp. ju fotil na rôznych\nmiestach, nebolo prejavom týrania. A okrem iného na fotografiách predložených otcom nebolo zjavné, že\nby maloletá pôsobila nešťastne, skôr naopak, na predložených fotografiách pôsobí maloletá uvoľnene,\nveselo v spoločnosti sesterníc, ako aj otca. To, že medzi rodičmi existuje vzájomná nevraživosť a\n\nkonflikty, do ktorých je vťahované veľakrát aj samotné maloleté dieťa ešte neznamená, že by súd prvej\ninštancie musel nariadiť znalecké dokazovanie z odboru psychológie na to, aby mohol byť realizovaný\nstyk s maloletým dieťaťom. Preto výrok I., ktorým súd prvej inštancie návrh otca na zmenu úpravy\nstyku zamietol, zmenil, a to opätovne po zrušení pôvodného rozsudku odvolacieho súdu uznesením\nNajvyššieho súdu SR. Styk otca k maloletej opätovne upravil, pričom vzal čiastočne do úvahy frekvenciu\nkrúžkov, ktoré navštevuje maloletá v utorok a štvrtok. Odvolací súd bol presvedčený, že ustanovenie §\n43 ods. 1 ZoR, na ktoré poukázala matka maloletej v odvolaní a dovolaní, bolo bezpochyby v konaní\nsúdu tak prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu dodržané. Názoru maloletého dieťaťa bola dostatočne\nvenovaná pozornosť tak po stránke vekovej, ako aj po stránke rozumovej a aj po stránke zdravotnej.\nV danej veci nemohol predsa súd rozhodovať vyslovene podľa názoru maloletého dieťaťa, tento názor\nvšak musí v rámci vyhodnotenia dôkazov brať v úvahu. Odvolací súd po vykonaní výsluchu maloletej\na vyjadrení otca, matky, či už písomných alebo ústnych na pojednávaní dospel k záveru, že dieťa bolo\novplyvnené matkou, bolo zakríknuté a svoje vyjadrenia veľmi koriguje ako náhle ide o osobu otca.\nSama kolízna opatrovníčka pri realizácii výsluchu maloletej uviedla, že úplne inak sa správa maloletá,\nkeď je s otcom sama, ako keď je prítomná matka. Otcovi prejavovala fyzickú náklonnosť, objímala ho\na nechala sa nosiť na rukách. Nebolo to nič, čo by bolo v rozpore so správaním sa dieťaťa a otca.\nČo sa týka výroku zamietnutia návrhu na zúženie styku otca s maloletou považoval odvolací súd za\nsprávny a preto návrhu otca vyhovel a styk opätovne upravil. K návrhu matky na zúženie styku otca\ns maloletou, odvolací súd dal do pozornosti, že v tomto konaní nemožno vziať do úvahy rozhodnutie\nOkresného súdu Košice II. č. k. 25C/87/2020-31 z 27. novembra 2020, ktorým súd uložil otcovi zákaz\nvstupovať do bytu č. 12 nachádzajúceho sa v W.Š. na ul. V. XX, vchod XX na 6. poschodí, ako aj\nna pozemok nachádzajúci sa v kat. úz. W., zastavaná plocha a nádvorie. Ide o vzťah otca a matky,\nnie otca k maloletej. Odvolací súd dospel k záveru, že otec uvedený zákaz neporušoval. Ak teda súd\nvidel potrebu zmeniť miesto preberania a odovzdania maloletej s otcom, matka bola toho názoru, že\ntieto skutočnosti bolo potrebné zohľadniť s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Košice II. z 27.\nnovembra 2020. Odvolací súd zdôraznil, že výrokom III. súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného\nsúdu Košice II. č. k. 14P/56/2020-440 z 11. mája 2021 v časti styku tak, že otec bol oprávnený v určenom\nčase dieťa od matky prevziať a povinný v určenom čase matke odovzdať v mieste jej bydliska, ktoré je\nmiestom obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Daným výrokom v žiadnom prípade súd prvej inštancie\nnerozhodol o tom, že dieťa má otec prevziať v budove, kde má zakázaný vstup, resp. v samotnom\nbyte alebo pred dverami bytu. Teda má odovzdať maloleté dieťa v mieste jej bydliska, ktoré je miestom\nobvyklého pobytu maloletého dieťaťa, t. j. výrok, ktorým bola matka zaviazaná odovzdať dieťa otcovi v\nmieste jej bydliska, nie v budove, v ktorej je byt, do ktorého má otec zakázaný vstup. Z uvedeného znenia\nvýroku III. napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že v žiadnom prípade predmetným\nrozsudkom nebol spochybnený rozsudok zo dňa 27. novembra 2020, ani nebolo v žiadnom prípade\nporušené právo na ochranu práv matky maloletej predmetným rozsudkom. Odvolací súd uvedený výrok\npo opätovnom posúdení v celom rozsahu zrušil. Z vykonaného dokazovania aj podľa odvolacieho súdu\nbezpochyby vyplývalo, že návrhy oboch rodičov na zmenu rozhodnutia o úprave styku sú rozporuplné,\nnakoľko o úprave styku súd prvej inštancie rozhodol rozhodnutím z 11. mája 2021 a v čase úpravy\nvýkonu rodičovských práv a povinností schválil dohodu rodičov, čo sa týka styku s maloletou vo veľmi\nobmedzenom rozsahu, čo nepovažoval odvolací súd za správne rozhodnutie.\n4.1. Odvolací súd dospel k záveru, že samotným rozhodnutím sa súd prvej inštancie podrobne vyrovnal\ns návrhom matky na zvýšenie výživného, ako aj argumentov otca ku zvýšeniu nároku matky. Návrh\nmatky na zvýšenie výživného vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodný, pretože výživné zo strany\notca na maloletú bolo naposledy, upravované rozsudkom z 11. mája 2021. Čo sa týka argumentov\nmatky v odvolaní, že otec si môže nájsť prácu s vyšším príjmom, pričom poukázala na výpis z aplikácie\nprofesia.sk s tým, že sa môže zamestnať ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, ako kuriér pre\nbistro, ako vodič Prešov In car, s. r. o., ako vodič nákladného auta rozvoz kvetov a floristických doplnkov\nv Bratislave, táto argumentácia zo strany matky aj podľa odvolacieho súdu nebola nedostatočná,\nnepreukázateľná, nakoľko otec maloletej argumentoval s poukazom na svoj príjem, na výdavky, ako aj na\núpravu výšky výživného v čase, keď bol zamestnaný s priemernou mzdou vo výške 490,54 eura v období\nrokov 2020-2021. Vzhľadom však na dobu, ktorá od poslednej úpravy výživného súdom prvej inštancie\nuplynula, nebolo možné konštatovať, že na strane rodičov maloletého dieťaťa, došlo k takej podstatnej\nzmene, ktorú by bolo potrebné riešiť zmenou vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletému\ndieťaťu. V súčasnej dobe nebol dôvod na zmenu výživného tak, ako to navrhuje matka. Maloletá bola\nžiačkou 3. ročníka základnej školy a jej náklady aj s poukazom na infláciu, ktorou matka argumentovala\nsa nezvýšili v takej miere, aby bolo potrebné zvýšiť výživné na sumu 260 eur vzhľadom k tomu, že\n\nmaloletá T. navštevovala prvý stupeň základnej školy a jej výdavky sa od poslednej úpravy nezvýšili v\ntakom rozsahu, ako matka argumentovala. Na základe uvedených skutočností preto odvolaciu námietku\naj voči výroku IV. považoval odvolací súd za nedôvodnú s poukazom na tú skutočnosť, že súd prvej\ninštancie sa vo svojom rozhodnutí bezpochyby vysporiadal s výškou výživného, ako aj príjmom zo strany\nobidvoch rodičov v čase samotného rozhodnutia.\n4.2. Čo sa týka odvolania voči výroku III. zo strany matky, pričom obvyklý pobyt maloletej je miesto\nodovzdania a prijatia dieťaťa na styk s otcom. Obvyklý pobyt dieťaťa určený súdom nepovažovala matka\nza správny. Ak súd podľa matky videl potrebu zmeny úpravy určenia miesta odovzdania a preberania\nmaloletej, skôr mal pozornosť zamerať na dvojkoľajnosť úpravy rozhodnutia Okresného súdu Košice,\nteda z 11. mája 2021 a s poukazom na zákaz uložený otcovi rozhodnutím z 27. novembra 2020. Túto\nnámietku považoval odvolací súdu za nedôvodnú, pretože súd prvej inštancie vecne správne a zákonne\ns dôrazom na to, že samotné miesto odovzdania je podľa výroku III. presne definované a otec maloletej\nbol oprávnený v určenom čase dieťa od matky prevziať a povinný v určenom čase matke odovzdať v\nmieste jej bydliska, ktoré je miestom obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, t. j. v W. na ul. V. XXXX/XX.\nV žiadnom prípade vo výroku nebolo uvedené, že má otec maloleté dieťa odovzdať, resp. prevziať pred\nbytom matky maloletého dieťaťa. V tomto prípade opätovne odvolací súd apeloval na obidvoch rodičov\na na samotnej dohode, čo sa týka prevzatia a odovzdania dieťaťa od matky maloletého dieťaťa otcovi\nmaloletého dieťaťa.\n4.3. Odvolací súd z predloženého súdneho spisu, ako aj ústnych vyjadrení pred odvolacím súdom zistil\nvážne narušené vzájomné vzťahy medzi rodičmi maloletej s premietnutím konfliktu rodičov vo vzťahu k\nmaloletej tak zo strany otca, ale predovšetkým zo strany matky. Styk otca s maloletou počas dlhšieho\nčasového obdobia v tomto prípade neprebiehal, a to aj napriek existencii rozhodnutia o úprave styku\notca s maloletou, nakoľko maloletá v čase určenom na styk s otcom bola zavalená krúžkovou činnosťou.\nNeobstojí ani argumentácia matky, že sa vyjadrila maloletá, žeby jej bolo smutno za matkou, keby\nspala u otca. Čo sa týka rozšíreného styku tak ako to navrhoval otec ani súd prvej inštancie k tomuto\nnepristúpil, nakoľko v plnom rozsahu akceptoval právo maloletého dieťaťa na vyjadrenie sa kontaktu s\notcom. Odvolací súd opätovne podrobne preskúmal genézu rodinných vzťahov, ako aj osobnosť matky,\notca a maloletého dieťaťa, pričom vychádzal z vyjadrení tak kolízneho opatrovníka, ako aj z vyjadrenia\nmaloletého dieťaťa. Odvolací súd zmenil výrok súdu prvej inštancie, čo sa týka úpravy styku otca s\nmaloletou, aby do budúcna zabezpečil plnohodnotný a fungujúci styk otca nielen na niekoľko hodín\npočas dňa, tak ako to chcela matka, ale aj na viacej dní, s umožnením pobytu u otca aj cez noc.\nOdvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nemal pochybnosti o správnosti samotných záverov zo\nstrany kolízneho opatrovníka, ako aj samotných záverov súdu prvej inštancie, čo sa týka neakceptácie\nznaleckého dokazovania psychológom, ako aj návrhu na zúženie styku maloletej s otcom a zvýšenie\nvýživného na maloletú na návrh matky. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplývalo, že je tu schopnosť\noboch rodičov maloletej poskytnúť jej potrebnú starostlivosť, avšak čo sa týka pretrvávajúcej konfliktnej\nkomunikácie, navrhol aj znalecké dokazovanie, čo v danom prípade tak súd prvej inštancie, ako aj\nodvolací súd v odvolacom konaní považoval za nedôvodné vzhľadom na vek dieťaťa a jeho súčasné\nnastavenie pôsobením matky. Úprava styku maloletej s otcom bola nastavená už rozsudkom z 11.\nmája 2021 a schválená rodičovská dohoda mala fungovať po dohode obidvoch rodičov ohľadom styku\nmaloletej s otcom a odovzdaní dieťaťa zo strany matky otcovi. Odvolací súd zistil také okolnosti, ktoré\nsvedčia o nevhodnosti tohto nastavenia z pohľadu záujmu maloletej vo vzťahu k obidvom rodičom.\nOdvolací súd preto považoval za vecne správne prijať zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie čo sa\ntýka výroku I., nie ako to bolo formulované v samotnom rozhodnutí, ktoré bolo predmetom odvolacieho\nkonania vydané Okresným súdom Košice II. pod sp. zn. 17P/120/2021-336 z 3. októbra 2022, ale tak ako\nto odvolací súd rozhodol, a to aj opätovne po zrušení pôvodného rozsudku z 8. augusta 2023. Dôvodná\nnebola ani odvolacia, či dovolacia námietka ohľadom rastu cien zo strany matky maloletej a uviedol, že\nnielen rastú náklady na život a bývanie na strane matky, ale aj na strane otca maloletého dieťaťa, čo bolo\npotrebné akceptovať. Otec si zabezpečil bývanie v W. len preto, aby sa mohol stretávať s maloletou, tým\nsa aj jemu zvýšili náklady. Odvolací súd vzal v úvahu vyjadrenie kolíznej opatrovníčky, ktorá potvrdila\npredsedníčke senátu, že maloletá sa správa úplne inak, keď je s otcom sama, ako v prítomnosti matky,\nkeď je na styku s otcom. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedenú úlohu súd prvej inštancie dôvodmi v\nrozsudku naplnil čiastočne, a preto odvolací súd zmenil jeho rozhodnutie vo výroku I.\n4.4. Súd prvej inštancie pomenoval v dôvodoch rozhodnutia fakty a skutočnosti, z ktorých vychádzal\na na základe ktorých konštatoval súhrnne svoje závery svedčiace v prospech výrokov v rozhodnutí. V\n\nnadväznosti na uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v časti napadnutého rozsahu ako\nvecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §\n2 ods. 1 CMP vo výrokoch II. a III., okrem výroku I., ktorý zmenil v zmysle § 388 CSP. Odvolací súd\nnevzhliadol dôvod na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie čo do výrokov II., III., pretože ani dovolací\nsúd neuviedol právne dôvody, prečo došlo z jeho strany k zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Prešove\nv tejto časti. Odvolací súd zrušil výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko dospel k záveru, že\njeho aplikáciou by dochádzalo ešte k väčším problémom v komunikácii rodičov, ktorá je i tak veľmi\nproblémová. Odvolací súd ohľadom samotného zrušenia výrokov II. a III. pôvodne vydaného rozsudku\nkrajského súdu z 8. augusta 2023 nevzhliadol ani dôvod dovolania matky podľa § 421 ods. 1 CSP,\nnakoľko v konaní nebolo potrebné riešiť žiadnu právnu otázku. Pritom procesná situácia aplikácie § 421\nods. 1 CSP má mimoriadny význam práve obsah pojmu „právna otázka“. K uvedenému ustanoveniu však\nNS SR v zrušujúcom uznesení žiadny právny názor k porušeniu tohto ustanovenia odvolacím súdom\nneuviedol. Odvolací súd záverom poukázal na uznesenie NS SR 7CdoR/1/2025 (v rozhodnutí krajského\nsúdu je nesprávne uvedené 7CdoR/1/20215, pozn.) z 26. februára 2025, v ktorom vyslovil dovolací súd\nprávny záver, ktorým sú súdy viazané. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle\n§ 52 CMP v spojení s § 58 CMP.\n5. Proti druhému rozsudku odvolacieho súdu podala matka (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a uviedla, že rozhodnutiu súdu chýba\npresvedčivé odôvodnenie a jeho právne závery sú bez relevantného odôvodnenia. Vo veci konajúci súd\nv absolútnom rozpore s názorom maloletej rozšíril styk otca s maloletou bez akéhokoľvek odôvodnenia.\nVo veci konajúci odvolací súd zásadným spôsobom (v poradí druhýkrát) zmenil výrok rozhodnutia I.\nrozsudku Okresného súdu Košice II z 3. októbra 2022 č. k. 17P/120/2021-336 a poukázala na bod\n38., 46., 50., 51. a 52. rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodnutie odvolacieho súdu podľa názoru\nmatky vykazovalo znaky arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti a neodôvodnenosti, neboli v ňom premietnuté\nindividuálnosti prejednávaného prípadu a bolo v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania (najmä\nvýsluchom maloletej). Týmto rozhodnutím odvolací súd opätovne zmenil (rozšíril) styk otca s maloletou,\npričom otec maloletej sa vzdal podania odvolania voči rozhodnutiu súdu I. stupňa, a teda netrval na\nrozšírení styku s maloletou. Tento návrh zo strany otca prišiel až po tom, čo odvolací súd svojím v poradí\nprvým rozhodnutím z 8. augusta 2023 sp. zn. 15CoP/15/2023-396 úpravu styku rozšíril a po rozhodnutí\ndovolacieho súdu bolo toto rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konania. Odvolací súd síce\nvykonal výsluch maloletej, ale tento sa v rozhodnutí odvolacieho súdu neodzrkadlil, práve naopak vo veci\nkonajúci odvolací súd rozhodol v absolútnom rozpore s názorom maloletej a upravil styk otca s maloletou\nproti vôli samotnej maloletej, ktorá prespávanie u otca odmietala napriek už druhému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu. Toto rozhodnutie bolo svojvoľné, pričom odvolací súd neprihliadol na individuálne\npotreby maloletého dieťaťa a upravil styk takým spôsobom, ktorý je v rozpore s čl. 5 ZoR. Týmto, v\nporadí svojím druhým rozhodnutím, odvolací súd absolútne odignoroval názor maloletej, ktorý vyjadrila\nv rámci výsluchu - a to, že u otca nechce prespávať. Odvolací súd svojím nesprávnym procesným\npostupom a prijatím rozhodnutia, ktorým rozšíril styk otca s maloletou bez zohľadnenia individuálnych a\nkonkrétnych skutočností znemožnil matke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie odvolacieho súdu preto považovala za\nnesprávne a nesúladné so zákonom, princípom právnej istoty a práva na spravodlivý proces opierajúc\nsa o platnú právnu úpravu a judikatúru vyšších súdov. Dovolateľka poukázala na závery rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR so sp. zn. 7CdoR/1/2025 a uviedla, že zo strany odvolacieho súdu neboli\nrešpektované. Odôvodnenie súdu bolo nepresvedčivé, chýbala mu opora vo vykonanom dokazovaní,\nsvoje závery súd opieral o tvrdenia, ktoré v konaní neuvádzala žiadna zo strán. Odvolací súd nevykonal\nnavrhnuté dokazovanie (nariadenie znalecké dokazovania v odbore psychológie), pričom v odôvodnení\nrozhodnutia iba stroho uviedol, že to považoval za nedôvodné vzhľadom na vek dieťaťa a jeho súčasné\nnastavenie pôsobením matky. Odvolací súd svojim rozhodnutím priam odignoroval povinnosť prihliadnuť\nna názor maloletej rozhodol v rozpore s názorom maloletej, ktorá sa vyjadrila, že u otca prespávať\nnechce. Vo veci konajúci súd tento názor maloletej nahradil svojim názorom, nekriticky stotožňujúcim\nsa s názormi otca a týmto rozhodnutím opätovne zasiahol do psychickej stability maloletej. Výrok\nI. rozsudku odvolacieho súdu bol najväčším pochybením súdu, nakoľko súd toto svoje rozhodnutie\nnapriek výslovnému nesúhlasu s prespávaním maloletej nijakým hodnoverným spôsobom neobjasnil.\nRozhodnutie súdu bolo arbitrárne a nepreskúmateľné. V rámci pojednávania konajúceho sa 31. marca\n2025 bol vykonaný výsluch maloletej, ktorého sa zúčastnila len predsedníčka senátu (spolu s kolíznou\nopatrovníčkou), pričom ďalší členovia senátu sa úkonu nezúčastnili, čím došlo k porušeniu ustanovení\nCivilného sporového poriadku. Kolízna opatrovníčka svoju ponuku sudkyni byť prítomná pri výsluchu\n\nodôvodnila tým, že ide o osobu, ktorá je maloletej známa a pozná ju. Maloletá s kolíznou opatrovníčkou\nstrávila iba krátky čas, čo vôbec neznamená, že ju pozná (ide o prekrútené - účelové tvrdenie).\n5.1. Vo veci konajúci súd nerešpektoval ustanovenie § 38 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku,\nktorý jasne ustanovuje, že názor maloletého sa zisťuje bez prítomnosti iných osôb, a to za účelom\nzistenia pravdivého názoru maloletého dieťaťa. Dlhodobo kolízna opatrovníčka naliehala na maloletú,\naby sa s otcom stretla a maloletá sa bojí ďalšieho tlaku z jej strany. Súd žiadnym spôsobom neprihliadol\nna záujem maloletej, zúčastnené osoby ju tlačili do odpovedí, pričom maloletá mala 9 rokov a bolo\nzjavné, že osoby prítomné na výsluchu nevedeli primerane veku rozprávať a vytvárali na ňu neprimeraný\nnátlak, čo predstavovalo závažné porušenie noriem upravujúcich konanie s maloletým dieťaťom. Vo\nveci konajúci súd nesprístupnil zvukový záznam ani zápisnicu z výsluchu maloletej, pričom len v rámci\npojednávania účastníkov konania oboznámil so závermi z tohto výsluchu. K pochybeniu na strane\nsúdu došlo, a to vzhľadom na to, že výsluch maloletej skončil po cca 30 minútach a maloletá sa\nemocionálne zosypala. Odvolací súd sa nevysporiadal s otázkou prečo otec necháva otvorené dvere\nna maloletú (keď už má takmer 10 rokov) a prečo jej dával málo toaletného papiera (a to s ohľadom na\nokolnosti prejednávané prípadu a osobu otca). Pričom práve zodpovedanie týchto otázok bolo v záujme\nmaloletej. Dovolateľka v rámci svojho dovolania tiež poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR z 9.\noktóbra 2014 so sp. zn. II. ÚS 662/2014, na nález Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020 so sp. zn. I.\nÚS 378/2019 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 4. októbra 2023 so sp. zn. 4CdoR/13/2023 a\nďalej uviedla, že v prejednávanom prípade odvolací súd celkom neopodstatnene konštatoval, že dieťa\nbolo ovplyvnené matkou. Uvedené v konaní nebolo preukázané. Na základe nesprávneho právneho\nposúdenia potom odvolací súd celkom nesprávne uprednostnil právo otca na styk s maloletou, a to\nna úkor názoru a stanoviska maloletej. Otec ešte po rozhodnutí súdu prvej inštancie nemal záujem\nna zmene styku (vzdal sa práva na podanie odvolania), čím tak súhlasil so zachovaním styku podľa\npôvodnej rodičovskej dohody. Napriek tomu odvolací súd už dvakrát rozhodol v prospech otca, ktorý o to\nevidentne ani nejavil záujem. Kolízna opatrovníčka sa v priebehu pojednávania 31. marca 2025 v rámci\nsvojho prednesu vyjadrila slovami: „Nech sa rodičia pokúsia dohodnúť na postupnej realizácií styku\npočas víkendov s nejakou krokovou postupnosťou k prespatiu.“ Aj z tohto vyjadrenia vyplýva, že maloletá\nnebola pripravená na takú razantnú zmenu styku, aká bola premietnutá v rozhodnutí súdu. Rozhodnutie\nsúdu tak nemalo akúkoľvek oporu vo vykonanom dokazovaní, bolo svojvoľné a nesledovalo záujmy\nmaloletej. Práve z oboznámenia predsedníčky senátu z výsluchu maloletej na pojednávaní 31. marca\n2025 vyplývalo, že maloletá jej nechcela odpovedať na otázky, odpovedala váhavo a nenašla odpoveď\nna otázku, prečo nechce prespávať. Práve v dôsledku nezodpovedania týchto otázok bolo na mieste\nvykonanie znaleckého dokazovania z oblasti klinickej psychológie, ktoré zhodne navrhovali účastníci\nkonania, ako aj kolízny opatrovník. Súd sa však celkom iracionálne uspokojil so svojou nevedomosťou,\nčo je v prejednávanom prípade zásadné pochybenie. Vo veci konajúci súd tiež pri posúdení maloletej\nopakovane používal pojem „nastavenie maloletej“ pričom bližšie ho nešpecifikoval.\n5.2. Matka apelovala na neskoré príchody otca, neskoré odovzdávanie maloletej bez toho, aby maloletá\nmala vypracované domáce úlohy, pričom nasledujúci deň musela ísť do školy. V dôsledku čoho bola v\nškole unavená. Uvedené vyplývalo aj zo samotného vyjadrenia maloletej, ktoré sa nachádza v súdnom\nspise. Matka musela upozorňovať otca na základné veci v starostlivosti o maloletú, nerobil si s ňou\núlohy, dával jej jesť jedlá, ktoré maloletej nerobia dobre a ak maloletá s otcom odmietla ísť na styk,\nkričal pred maloletou na matku, čo maloletú desilo a traumatizovalo. Tieto skutočnosti vytvárali potrebu\nprehodnotenia úpravy styku otca s maloletou smerujúceho k jeho zúženiu, resp. k potrebe skúmania\npodrobnejšieho stanoviska maloletej k nastaveniu styku s otcom spôsobom, ktorý bude pre ňu psychicky\na fyzicky zvládnuteľný, nebude negatívnym spôsobom zasahovať do jej školských povinností a nebude\nohrozovať jej zdravý vývoj. Odvolací súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení\nveci a v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, konal arbitrárne a nenaplnil povinnosť\nkladenú zákonodarcom - rozhodnúť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. To, že rozhodnutie súdu\nbolo arbitrárne vyplývalo aj z toho, že odôvodnenie rozhodnutia a skutkové okolnosti, ktoré predstavujú\nskutkové zistenia sú neuveriteľne krátke (s ohľadom na to, že odvolací súd zmenil celý režim styku, ako\naj s ohľadom na celú hĺbku a rozsah sporu). Množstvo zo záverov súdu nebolo ani preukázaných, ani\ntvrdených.\n5.3. Dovolateľka poukázala na to, že prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II vstúpil do konania\nvedeného Mestským súdom Košice pod sp. zn. K2-17P/120/2021 (prejednávané konanie) a zároveň\nkonštatoval podozrenie zo spáchania trestnej činnosti podľa § 326 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm.\n\nc) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (ďalej len „Trestný zákon“) a § 326a Trestného zákona,\npričom matku upovedomil o tom, že v tejto časti bude ďalej konať trestný úsek Okresnej prokuratúry\nKošice II. Postup Okresnej prokuratúry Košice II potvrdzoval dôvodnosť uvedených pochybení zo strany\nodvolacieho súdu. Konanie odvolacieho súdu preto vykazuje vady, ktoré vedú k potrebe zrušenia\ndovolaním napádaného rozhodnutia.\n5.4. Nesprávne právne posúdenie veci matka vidí aj vo výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým\npotvrdil rozsudok súdu I. stupňa, čo do výroku II., III. Nesprávne bolo rozhodnutie odvolacieho súdu aj vo\nvýroku, ktorým potvrdil výrok rozsudku súdu I. stupňa, ktorý návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.\nOdvolací súd neprihliadol na nasledujúce pochybenia, ktoré nevykonal súd I. stupňa: nevykonal\ndostatočné dokazovanie ohľadom príjmov a výdavkov otca a za týmto účelom si nezabezpečil potrebné\ndôkazy, nerešpektoval prednosť princípu potenciality pred princípom fakticity, nerozhodol v najlepšom\nzáujme maloletej. Odvolací súd sa s návrhom matky na zvýšenie výživného sa zaoberal len v bode\n51. rozhodnutia. Uvedené odôvodnenie súdu bolo tak opätovne ničím nepodložené a nedostatočné. Vo\nveci konajúci súd opätovne bez akéhokoľvek racionálne odôvodnenia tento návrh zamietol z dôvodu,\nže aj na strane otca dochádzalo k rastu nákladov na život a bývanie. Čo však vo veci konajúci súd\nopomenul zohľadniť bola práve skutočnosť, že otec maloletej zdieľa spoločnú domácnosť s ďalšou\nosobou, čo znamená, že spoločne zdieľajú aj svoje výdavky na chod domácnosti. Okrem uvedeného\notec maloletej ani netvrdil a nebránil sa týmto rastom cien a tobôž to ani nepreukázal. Uvedené si vo\nveci konajúci súd opätovne sám vyabstrahoval bez ohľadu na individuálne okolnosti prejednávaného\nprípadu, a to nekriticky v prospech otca. V kontexte s nákladmi na život odvolací súd uviedol, že „otec\nsi zabezpečil bývanie v W. len preto, aby sa mohol stretávať s maloletou.“ V dôsledku čoho sa mu tak\nmali zvýšiť náklady na život. Nebolo zrejmé odkiaľ vo veci konajúci súd dospel k uvedenému záveru,\nnakoľko otec maloletej býva v W. viac ako 10 rokov a už aj pred rozvodom v tomto meste býval.\nKonajúci súd nezohľadnil ani len tú skutočnosť, ktorú otec aspoň tvrdil, že v dôsledku toho, že otec\nbýva v W. sa znížili náklady na cestovné do zamestnania, nakoľko sa podľa jeho vyjadrení prepravuje\nMHD W.. Okrem nárastu výdavkov bolo potrebné poukázať aj na to, že každoročne rastie aj minimálna\na priemerná mzda a odvolací súd mal uprednostniť princíp potenciality pred princípom fakticity. Otec\nmaloletej je zdravý muž v strednom veku, v ktorého schopnostiach je nájsť si zamestnanie, ktoré by bolo\nohodnotené tak, aby sa podieľal na výdavkoch na maloletú vo vyššom rozsahu. Bolo preto v záujme\nmaloletej, aby súd prihliadol na potencialitu príjmu otca a nie na jeho reálny príjem. Adekvátne a pre\núčastníkov konania potrebné stanovisko nezaujal odvolací súd ani k otázke miesta odovzdávania a\npreberania maloletej otcom. Matka v podanom odvolaní apelovala na potrebu úpravy tak, aby otec\nnevstupoval do bytového domu kde býva, ako ani na pozemok na ktorom sa nachádza, nakoľko takýto\npostup je v rozpore s právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Košice II sp. zn. 25C/87/2020-31\nz 27. novembra 2020. Uvedené nebolo odvolacím súdom riešené spôsobom, ktorý by bol pre strany\nzrozumiteľný a následne otcom rešpektovaný. Otec opakovane porušoval zákaz vstupu do bytového\ndomu, kde má matka bydlisko a bolo vecou odvolacieho súdu, aby rešpektujúc výroky rozhodnutia\nOkresného súdu Košice II sp. zn. 25C/87/2020-31 z 27. novembra 2020, upravil výrok rozhodnutia súdu\nI. stupňa napádaného odvolaním matky v otázke odovzdávania a prevzatia maloletej otcom tak, aby bol\npre strany zrozumiteľný a právne vykonateľný.\n5.5. K výroku o nároku na náhradu trov konania (IV. výrok dovolaním napádaného rozhodnutia)\ndovolateľka poukázala na jeho nesprávnosť. Samotné konanie bolo iniciované na podklade návrhu otca.\nNapriek tomu, že súd I. stupňa jeho návrhu nevyhovel, s rozhodnutím sa stotožnil, nežiadal jeho zmenu\nv odvolacom konaní a preto jeho postup podaním návrhu necelé 4 mesiace po prvotnej úprave bolo\nmožné považovať za účelový. Namietala nesprávnosť a nezákonnosť výroku o nároku na náhradu trov\nkonania, a to z dôvodu, že odvolací súd o tomto nároku rozhodol nesprávne.\n5.6. Navrhla, aby súd odložil vykonateľnosť napádaného rozhodnutia. Maloletá odmietla styk v takom\nrozsahu, ako ho stanovil odvolací súd, odmietla u otca prespávať a rozšírenie styku ju traumatizuje.\nDovolateľka ďalej uviedla, že prvé rozhodnutie odvolacieho súdu bolo právoplatné viac ako jeden rok,\npričom k prespaniu maloletej u otca nedošlo ani jediný raz. Práve naopak vzťah maloletej k otcovi sa po\nrozhodnutí odvolacieho súdu zmenil k horšiemu, nakoľko maloletá prežívala strach z toho, že u otca bude\nmusieť prespať, ktorý sa opätovne po ,v poradí druhým rozhodnutí odvolacieho súdu, vrátil. Navrhla,\naby dovolací súd odložil vykonateľnosť dovolaním napádaného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove\nz 31. marca 2025, č. k. 15CoP/99/2024-685 do právoplatného rozhodnutia dovolacieho súdu. Odvolací\nsúd k prejednávanej veci pristupoval mimoriadne povrchne, súd napriek zjavným pochybnostiam, ktoré\n\nsúd vo svojom oboznámení z výsluchu maloletej konštatoval, rozhodol na tom istom pojednávaní, na\nktorom sa konal tento výsluch. Výsluch maloletej si ani nepremyslel, nepreskúmal, nezamyslel sa nad\nním, nezvážil potrebu znaleckého dokazovania v odbore klinickej psychológie, ale napriek tomu rozhodol\ntakmer totožne so svojim pôvodným rozhodnutím. Odobral len jeden deň styku v rozsahu 3 hodín.\nOdôvodnenie rozhodnutia bolo nedostatočné a svojvoľné, a v mnohých veciach totožné s pôvodným\nrozhodnutím.\n5.7. Dovolateľka navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok krajského súdu v rozsahu I., II. a IV. výroku\na vec vrátil na ďalšie konanie, a rozhodol, že matka má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n6. K podanému dovolaniu sa vyjadril aj Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý uviedol, že voči\nrozhodnutiu odvolacieho súdu nemá žiadne výhrady a považoval ho za vecne správne a zodpovedajúce\nnajlepšiemu záujmu dieťaťa.\n7. K podanému dovolaniu sa vyjadril otec maloletej, ktorý uviedol, že dovolanie matky považuje za\nnedôvodné. Maloletá má s otcom krásny citový vzťah, chce sa k nemu túliť alebo nosiť sa na jeho\nrukách. Samotná v byte neurobí krok, na rukách sa chce niesť aj na WC. Nebola pravda, že by otec\nna maloletú na WC nechával otvorené dvere či na ňu nakukoval, nakoľko na žiadosť maloletej, ktorá\npovedala: „tu zostaň pri mne“, ostával otec prítomný vonku, za dverami toalety. Keď si raz po malej\npotrebe odtrhla 2 metre toaletného papiera, otec ju poučil, že takto sa môže upchať odtok a vysvetlil\njej, že keďže bol papier viacvrstvový, stačí len 2 až 3 útržky papiera. Toaletný papier bol zavesený na\nstene vedľa WC a maloletá si ho od otca nemusela pýtať. Matka s prespávaním od začiatku zavádzala\na klamala súd, robí z toho neriešiteľný problém. Otec matke pred každým víkendovým stykom uviedol\nv SMS, aj povedal osobne, že ak bude chcieť prísť maloletá na noc k nej, tak jej to vždy umožní a styk\nmôže pokračovať na druhý deň. Dlhodobo jej vysvetľoval, že nie je povinná ale oprávnená prespávať u\notca. Otec opakovane deklaroval ochotu spolupracovať s matkou pri zabezpečovaní výchovy maloletej,\nobstarávaní jej každodenných potrieb a zdravotnej starostlivosti. Otec ďalej uviedol, že cieľom matky\nbolo vykresliť ho ako neschopného postarať sa o maloletú, čo bolo v príkrom rozpore s realitou a čo bolo\nšetrením kolízneho opatrovníka aj náležite preukázané. Otec ďalej uviedol, že matka maloletú často ako\nbremeno odkladá k svojim rodičom, zo školy na krúžok vodia maloletú jej kamarátky, na prechádzky\nchodí so súdne trestaným priateľom matky, bez prítomnosti matky. Maloletej zakázala si s otcom robiť\ndomáce úlohy, aby mala pre súd argument, že domov chodí nenaučená. Počas prázdnin, keď školské\npovinnosti nie sú, styk umožniť úplne odmietla. To, že sa maloletej so stykom v týždni k matke nechce\nbolo zapríčinené tým, že má potrebu doháňať zmarené víkendové styky. Viackrát sa stalo, že v týždni\npo krúžku o 17:15 chcela ísť k sesternici do bazéna, kde len cesta tam aj späť trvá 90 minút. Aj keď\nsúd styk v nepárnom týždni v utorok a štvrtok rozšíril od 14:00 do 18:00, začína až po krúžku 17:15 a o\n18:00 by maloletá mala byť podľa rozhodnutia súdu už doma, čo bolo nereálne a preto stále meškala,\nnakoľko 45-minútový styk nebol nepostačujúci. Čo sa týka jedál pre maloletú, otec jej dával jesť len to\nčo môže, navyše maloletá je v tomto smere uvedomelá, že v školskej jedálni si sama selektuje, čo jesť\nmôže a čo nie. Pri preberaní maloletej matka odmietala otvoriť vchodové dvere, otec musel zvýšiť hlas,\naby sa vôbec počuli. Otec si styk s maloletou nemienil vynucovať. Vynucovanie styku nemienil opierať\no existenciu súdneho rozhodnutia. Pri podávaní návrhu na úpravu styku s dcérou sa otec snažil zlepšiť\na najmä reálne realizovať styk s dcérou. Napriek snahe sa styk s nočným prespávaním nerealizoval\nv zmysle súdneho rozhodnutia - otec nechcel vynucovať výkon rozhodnutia cestou ukladania pokút\na bol ohľaduplný k dcére, jej vývinu, že nechcel dieťa nalomiť alebo poškodiť svojím naliehaním na\nstretávanie. Podľa otcovho názoru bolo výchovné vedenie matky smerujúce k potláčaniu otcovskej roly\na vplyvu nesprávne. Súčasne je zástancom nekonfliktnej a nenásilnej formy výchovy. Podľa názoru\notca, dieťa by nemalo nadobudnúť odpor k opačnému pohlaviu len preto, že jej otec si vynucoval\nstretávanie. Podané dovolanie otec považoval za zbytočné, navonok svedčiace záujmom dieťaťa, avšak\nbez skutočného poznania stavu medzi rodičmi a maloletou navzájom, a bolo výrazom nepochopenia\nalebo neochoty pochopiť, že otec aj matka sú v živote maloletého dieťaťa dve najdôležitejšie osoby\na snaha matky vytlačiť otca zo život dieťaťa maloletej škodí a ubližuje. Na základe uvedeného otec\npovažoval rozhodnutie odvolacieho súdu, napadnuté dovolaním matky za vecne správne a žiadal, aby\ndovolací súd dovolanie matky podľa § 447 písm. f) CSP odmietol.\n8. Dovolateľka sa vyjadrila k vyjadreniu otca a uviedla, že na podanom dovolaní trvá v celom rozsahu\na považuje ho dôvodné. Vyjadrenie otca bolo založené len na skutkových tvrdeniach, pričom dovolanie\nmatky bolo založené na napádaní rozhodnutia (a tomu predchádzajúcemu procesnému postupu)\n\nodvolacieho súdu, ktorým bolo zasiahnuté do práva na spravodlivý proces maloletej, ako i matky a bolo\nodňaté matke konať pred súdom. Otec odôvodnenie dovolania - tzn. obsah dovolania z hľadiska jeho\ndôvodnosti nijako nespochybnil ani nevyvrátil. Vyjadrenie otca nebolo vyjadrením k obsahu dovolania\nmatky (ako mimoriadneho opravného prostriedku). Vyjadrenie otca v žiadnej časti neobsahovalo\nvyjadrenie sa k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP, na základe ktorého matka napadla\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Ustaľovanie skutkového stavu nebolo vecou dovolacieho súdu, pričom\nmatka v podanom dovolaní sa vyjadrovala len k podstatným okolnostiam, ktoré sa týkali napádaných vád\nrozhodnutia. Matka k podanému vyjadreniu otca uviedla, že toto bolo založené na nepravdách, stálom\nosočovaní matky, a bolo z neho evidentné, že bolo opätovne len pokusom vykresľovať sa ako ideálny\notec i v očiach súdu. Napriek pochybeniam odvolacieho súdu pri výsluchu maloletej, z ktorého maloletá\nvyšla s plačom, sa k týmto otec žiadnym spôsobom nevyjadril, prehliadal ich a odvádzal pozornosť na\nuvádzanie neprávd a skreslené opisovanie situácií. Po vykonanom výsluchu maloletá povedala matke\n„mamka aj tak som tam bola zbytočne.“ Maloletá má 10 rokov a odvolací súd absolútne zlyhal pri\nvykonaní jej výsluchu a absolútne nezohľadnil prezentované názory maloletej. Matka maloletú riadne\npripravuje na styk a núti ju, aby za otcom šla. Od prvého rozhodnutia odvolacieho súdu a následne i v\nporadí druhého maloletá ešte väčšmi odmietala styk s otcom, nakoľko sa obávala, že ju prinúti prespať,\nnedonesie ju domov a podobne. Maloletá matke opakovane uviedla, že „ja mu neverím, vieš, že tato\nstále klame, čo keď ma domov nepustí.“ Ak by bolo pravdou, čo uviedol otec, a to, že má s maloletou\nkrásny citový vzťah, maloletá by sa na adresu otca takýmto spôsobom nevyjadrovala. Maloletá bola\npri stretnutiach s otcom vystresovaná, plakala, odmietala otvoriť dvere a podobne. Neverila otcovi, že\nju prinesie večer domov, čo bolo samo osebe opakom toho, čo sa snaží prezentovať otec v podanom\nvyjadrení, ako i v doterajšom priebehu konania. Maloletá si počas manželstva účastníkov konania prežila\nmnožstvo stresu a strachu v dôsledku toho, že bola svedkom množstva opakovaných násilných atakov\notca na matku. O čom svedčilo aj rozhodnutie súdu, ktorým bol otcovi uložený zákaz priblíženia k matke.\nRozšírený styk v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré bolo napadnuté dovolaním bolo v rozpore\nso záujmami maloletej, ktorá sa v rámci svojho výsluchu jednoznačne vyjadrila, že u otca prespávať\nnechce (a to opakovane). V prejednávanom prípade boli preukázané také skutočnosti, ktoré by naopak\nodôvodnili zúženie styku otca s maloletou, a to okrem iného aj s ohľadom na jeho správanie v rámci\nstretnutí s kamarátmi maloletej a ich rodičmi. Otec týchto ľudí slovne napáda a osočuje a to všetko pred\nočami maloletej, ktorá sa zaňho hanbí a je z toho nešťastná. Matka zotrvala na návrhu obsiahnutom v\ndovolaní z 3. júla 2025, a to, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia\ndo právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu. To z dôvodu negatívneho vplyvu tohto rozhodnutia na\nmaloletú, ako aj z dôvodu, že toto rozhodnutie bolo pre maloletú nevykonateľné, nakoľko nebola schopná\ns otcom odísť na styk. Pre maloletú je výkon tohto rozhodnutia stresujúci a má na ňu traumatizujúci\nvplyv. Uvedené bolo dôležitým aspektom hodným osobitného zreteľa, a to najmä s ohľadom na to, že\nrozhodnutie nebolo v najlepšom záujme maloletej, bolo v rozpore s jej najlepším záujmom a ponechanie\nvykonateľnosti napádaného rozhodnutia bude mať na maloletú s ohľadom na jej vek (10 rokov) negatívne\nnásledky.\n9. Posúdením návrhu dovolateľky o odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia,\nNajvyšší súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre vyhovenie návrhu v zmysle ustanovenia\n§ 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné\nrozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný aj Ústavný\nsúd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania\nzastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je\npotrebné odmietnuť.\n11. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n\n12. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n13. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n14. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n15. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n16. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,\n8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na\nspravodlivý proces.\n17. Pokiaľ matka namietala vady zmätočnosti, keď odvolací súd nevzal do úvahy, že otec nenechá\nmaloletú samú na toalete, neskoré príchody otca a neskoré odovzdávanie maloletej či neprihliadnutie\nna možnosti a schopnosti lepšie sa zamestnať u otca, dovolací súd v prvom rade uvádza, že\ndovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení\nskutkového (resp. skutočného) stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové\nskutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už\nlen z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu\nprvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - porov.\nustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nodvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených\n\nsúdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či\nkonajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k\nvade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore\nnezistil.\n18. Navyše na základe obsahu celého dovolania možno uviesť, že ide zrejme o nespokojnosť\ndovolateľky s výsledkom rozhodnutí súdov nižšej inštancie, keď z obsahu dovolacích námietok\nmatky (zastúpenej kvalifikovaným právnym zástupcom) vymedzených vo vzťahu k nepreskúmateľnosti,\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu je nanajvýš zrejmé, že v časti ňou\nvymedzeného dovolacieho dôvodu, de facto spochybňuje nesprávne hodnotenie dôkazov, nesprávne\nzistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci.\n19. Dovolateľka namietala, že súd upravil styk otca s maloletou proti vôli maloletej, nezobral do\núvahy záujem maloletej a rozšíril styk otca s maloletou bez zohľadnenia individuálnych a špecifických\nskutočností. K uvedenému najvyšší súd uvádza, že s danými námietkami sa odvolací súd vysporiadal\nv bode 33. a okrem iného uviedol, že „V danej veci nemôže predsa súd rozhodovať vyslovene podľa\nnázoru maloletého dieťaťa, tento názor však musí v rámci vyhodnotenia dôkazov brať v úvahu. Odvolací\nsúd preto zdôrazňuje, že je na obidvoch rodičoch, aby toto právo maloletého dieťaťa samostatne a\nslobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, aj mohlo realizovať. Pokiaľ rodičia\nmaloletej budú ovplyvňovať jej názor a negatívne hodnotiť správanie sa toho druhého rodiča, nebude\nvyjadrené právo maloletého dieťaťa samostatne a slobodne v predmetnej veci. Odvolací súd po vykonaní\nvýsluchu maloletej T. a vyjadrení otca, matky, či už písomných alebo ústnych na pojednávaní dospel k\nzáveru, že dieťa je ovplyvnené matkou, je zakríknuté a svoje vyjadrenia veľmi koriguje ako náhle ide\no osobu otca. Sama kolízna opatrovníčka pri realizácii výsluchu maloletej uviedla, že úplne inak sa\nspráva maloletá, keď je s otcom sama, ako keď je prítomná matka. Otcovi prejavuje fyzickú náklonnosť,\nobjíma ho a nechá sa nosiť na rukách. Nie je to nič, čo by bolo v rozpore so správaním sa dieťaťa\na otca. Nie každý názor dieťaťa však možno považovať za rozhodný a smerodajný. Je preto úlohou\nsúdu ho v každom jednotlivom prípade vyhodnotiť, prihliadnuť na vek, rozumovú a psychickú vyspelosť\ndieťaťa, jeho komunikačné schopnosti a zobrať do úvahy aj konkrétnu situáciu dieťaťa (napr. či jeho\nnázor nie je ovplyvňovaný pôsobením a vplyvom niektorého z rodičov). Práve možnosť ovplyvňovania\nnázoru dieťaťa rodičom, narušenie lojality je veľmi významným faktorom, ktorý nesmie byť prehliadnutý\na musí sa nevyhnutne čo najskôr riešiť. Na názor maloletého dieťaťa súd prihliada práve s ohľadom na\njeho rozumovú a citovú vyspelosť. Nemožno pripustiť, aby sa prihliadalo výlučne na názor maloletého\ndieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti. Je nevyhnutné vo veci získať objektívne podklady a\npoznatky (najmä znaleckými posudkami, odbornými vyjadreniami), ktoré pri rozhodovaní všeobecných\nsúdov umožnia dosiahnuť spravodlivý rovnováhu.“.\n20. Dovolací súd upriamuje na skutočnosť, že podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty,\nktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné\nnázory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom\nsa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Dieťaťu sa\nposkytuje možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka, a to\nbuď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí\nbyť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Niet sporu o tom, že maloleté\ndieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.\nAkékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im nevenovalo primeranú pozornosť\nzodpovedajúcu veku a úrovni dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu\n(viď uznesenie najvyššieho súdu z 22. júna 2016, sp. zn. 5Cdo/492/2015). Treba ale zdôrazniť, že nie\nje možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje\nrozhodnutia iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (rozsudok\nESĽP vo veci C. proti Fínsku zo dňa 9. mája 2006 č. 18249/02, body 57. - 59.).\n21. Dovolací súd už opakovane (pozri rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/138/2021, či 5Cdo/141/2021) v tejto\nsúvislosti poukazuje aj na zásadnú skutočnosť, že je chybou, ak sa stotožňuje názor (prianie) maloletého\ns pojmom „záujem dieťaťa“. V prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave práv a povinností k ich\n\nmaloletým deťom, je to práve všeobecný súd, komu prináleží vyhodnotiť obsah pojmu najlepší záujem\ndieťaťa v kontexte individuálnych okolností toho ktorého prípadu (uznesenie Ústavného súdu SR zo 16.\napríla 2020 sp. zn. I. ÚS 162/2020). Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že v konaní si vypočul\nnázor dieťaťa, ktorý následne vyhodnotil práve v kontexte prejednávanej veci.\n22. Ťažiskovou námietkou dovolania bolo to, že odvolací súd nepostupoval v súlade s § 44 a §\n46 CSP a v rozpore s § 38 ods. 2 CMP. Dovolateľka namietala, že výsluch maloletej sa vykonal v\nprítomnosti len predsedníčky senátu a kolíznej opatrovníčky. K uvedenému najvyšší súd uvádza, že\nprávo dieťaťa vyjadriť svoj názor je veľmi úzko prepojené s ochranou jeho najlepšieho záujmu, ktorý je\nmožné vyhodnotiť práve prostredníctvom toho, čo dieťa vyjadrí. Treba uviesť aj to, že vyjadrený názor\nnemusí byť vždy v záujme dieťaťa a dieťa nemusí vedieť vyhodnotiť, čo je v jeho najlepšom záujme.\nPreto tieto dve zložky musia byť navzájom konfrontované, a to aj v kontexte práva na nediskrimináciu,\npráva na život, ochranu súkromia, ochranu rodinného života. Otázka posudzovania spôsobilosti dieťaťa\nje náročná odborná otázka a právne predpisy neurčujú konkrétne, ale len všeobecné determinanty,\nktoré súd vyhodnotí a podľa ktorých posúdi schopnosť maloletého vyjadriť svoj názor. Pre riadnu\nimplementáciu čl. 12 Dohovoru by súdy mali pri realizácii participačných práv vychádzať z predpokladu,\nže dieťa je schopné vytvárať si vlastné názory a tieto aj vyjadriť. Treba zdôrazniť, že proces realizácie\npriameho zisťovania názoru maloletého dieťaťa je potrebné odlíšiť od výsluchu maloletého. Výsluch\núčastníka (strany sporu v sporovom procese), resp. výsluch svedka, sú druhy dôkazných prostriedkov\na slúžia na získanie právne relevantných poznatkov pre podklad rozhodnutia vo veci, a to v sumáre\nostatných dôkazných prostriedkov. Aj napriek skutočnosti, že absentuje osobitne upravený procesný\npostup pri vykonávaní týchto dôkazných prostriedkov, pri ktorej sa realizuje výsluch osoby (aj keď s\nrozdielnym procesným postavením), ak ide o maloletého, treba zdôrazniť, že súd by mal vykonávať\nprocesné úkony v zmysle základných zásad Civilného mimosporového poriadku a vo vzťahu k dieťaťu\nzabezpečiť zachovanie všetkých garancií na účinný prístup k spravodlivosti, s využitím neformálnosti,\ntak aby podkladom rozhodnutia bol skutočný stav veci. Zisťovanie názoru maloletého dieťaťa preto\nmožno považovať za procesný úkon sui generis. Pre eliminovanie negatívnych okolností, stresových\nalebo iných faktorov, ktoré by dieťa mohli neúmerne zaťažovať, treba pri spôsobe zisťovania názoru\nmaloletého zvoliť osobitný postup, ak je to s ohľadom na vek dieťaťa opodstatnené. Nosným princípom\nby mal byť princíp neformálnosti, a to vo vzťahu nie len k neformálnemu oblečeniu sudcu, ale aj vo vzťahu\nk priestorom, kde sa zisťuje názor dieťaťa alebo vo vzťahu k spôsobu komunikácie. Z uvedeného je\nzrejmé, že je na samotnom súde, aké zvolí prostriedky na to, aby si vypočul názor dieťaťa a je následne\nna úvahe súdu, ako ďalej zhodnotí dieťaťom uvádzané skutočnosti a z rozhodnutia odvolacieho súdu je\nzrejmé, čo nepopiera ani dovolateľka vo svojom dovolaní, že súd názor dieťaťa vypočul a to v neformálnej\nrovine, zodpovedajúcej veku dieťaťa.\n23. Dovolateľka vo svojom dovolaní namietala, že nesprávne právne posúdenie odvolacím súdom, keď\nuprednostnil právo otca na styk s maloletou a tiež nesprávne právne posúdenie odvolacím súdom, keď vo\nvýroku potvrdil výroky II. a III. súdu prvej inštancie. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420\npísm. f) CSP nemožno považovať to, že dovolateľ sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že\nodvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľka\nso skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí\na nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi\na predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,\nrozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n24. K námietkam matky týkajúcich sa nedostatkov odôvodnenia dovolaním napadnutého (rozhodnutie\nodvolacieho súdu je krátke, príp. že súd dospel k záverom, ktoré ani jedna zo strán neuvádzala)\nrozsudku odvolacieho súdu treba uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou\nje aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva\nna spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné\n\nsúdy zistia skutkový (skutočný) stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú\ntak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie\nsú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa\nmá uskutočňovať aj v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú predovšetkým\nprincípy riadneho a spravodlivého procesu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah\nmedzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na\nstrane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať\ntiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery,\nku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne,\nale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z\nmateriálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva\nna spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a\nnávrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne\nKraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania, aj na taký,\nktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o\nargument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko\nz 19. februára 1998). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať\npodrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n25. Odvolací súd sa dostatočným spôsobom vyjadril aj k nevykonaniu dôkazu (znalecké dokazovanie z\nodboru psychológie), keď uviedol (nielen dovolateľkou uvádzané skutočnosti), že „To, že medzi rodičmi\nexistuje vzájomná nevraživosť a konflikty, do ktorých je vťahované veľakrát aj samotné maloleté dieťa\nešte neznamená, že by súd prvej inštancie musel nariadiť znalecké dokazovanie z odboru psychológie\nna to, aby mohol byť realizovaný styk s maloletým dieťaťom.“ (z bodu 33. rozhodnutia krajského súdu).\n26. Vo svetle uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu napadnutý\ndovolaním matky spĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, preto ho\nnemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odvolací\nsúd vo výrokoch II. a III. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387\nods. 1, 2 CSP. Z odôvodnení rozhodnutí obidvoch súdov nižších stupňov, chápaných v ich organickej\njednote ako celok (I. ÚS 259/2018) je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy\nvychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd a aké\nzávery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd prijaté\nrozhodnutie náležite vysvetlil. Odôvodnenie jeho rozsudku zodpovedá aj základnej (formálnej) štruktúre\nodôvodnenia, vyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov\nna jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje\nžiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Odvolací súd sa primerane dostatočným spôsobom\nvysporiadal s relevantnými odvolacími námietkami otca maloletých detí. Argumentácia odvolacieho súdu\nje koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné. Závery, ku ktorým odvolací súd dospel sú prijateľné pre\nprávnickú aj laickú verejnosť. Dovolací súd pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom\nkonaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,\nktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Dovolateľka v dovolaní neuvádza\nrelevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v základnom konaní.\n27. Najvyššiemu súdu neuniklo pozornosti, že 21. mája 2025 Okresná prokuratúra Košice II. oznámila\nvstup do konania. Toto oznámenie bolo súdu prvej inštancie doručené po rozhodnutí odvolacieho súdu\na pred podaním dovolania. Dovolateľka v rámci príloh k dovolaniu doručila upovedomenie o vybavení\npodnetu, resp. že tento podnet bol postúpený trestnému úseku prokuratúry, tieto skutočnosti však nie\nsú predmetom dovolacieho konania.\n28. Nad rámec vyššie uvedeného sa žiada najvyššiemu súdu poukázať na špecifickosť spoločenských\nvzťahov, ktoré sú predmetom konania. Ide o veľmi citlivé vzťahy medzi rodičmi a maloletými, do ktorých\n\nby zo strany štátnych orgánov malo byť zasahované čo najmenej, čo vyplýva ako z povahy týchto\nrodinných vzťahov, tak z povahy samotnej štátnej moci. O to viac je treba apelovať na oboch rodičov,\naby sa snažili dosiahnuť dohodu o ďalších podmienkach výchovy svojho dieťaťa prirodzenou cestou,\naby ich komplikovaným vzťahom nebola poškodená ich dcéra, ktorá má k obom rodičom citový vzťah\n(5Cdo/168/2021).\n29. Najvyšší súd pripomína, že rozhodnutia všeobecných súdov o úprave práv a povinností k maloletým\ndeťom nemajú povahu rozhodnutí „absolútne konečných“, a teda nezmeniteľných, ako vyplýva i z\nustanovenia § 26 ZR, ktorý zmenu rozhodnutia podmieňuje „zmenou pomerov“. Uvedené platí tým skôr,\npokiaľ súdy svoje rozhodnutia zakladajú na okolnostiach, zmena ktorých je v budúcnosti predvídateľná\nči aspoň reálne možná.\n30. Vzhľadom na uvedené považoval dovolací súd námietky matky maloletej z hľadiska prípustnosti a\ndôvodnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP za neopodstatnené.\n31. So zreteľom na všetko vyššie uvedené dovolací súd dovolanie matky podľa § 420 písm. f) CSP\nodmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\ndovolanie nie je prípustné.\n32. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}