{"guid": "cdfd9512-cde1-4bc5-9528-100fd5d397a0:68844ac5-2956-47a9-b471-071bda718be2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7220206627.1", "spisova_znacka": "6Cdo/44/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/44/2023 z 29. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2025, sp. zn. 6Cdo/44/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:7220206627.1", "identifikacne_cislo": "7220206627", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "nazov": "§ 444 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-2", "nazov": "§ 444 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-3", "nazov": "§ 48 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "nazov": "§ 193 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-193"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-25.odsek-1", "nazov": "§ 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-25.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-438.odsek-1", "nazov": "§ 438 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-438.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-438"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "nazov": "§ 415 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-415"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-489", "nazov": "§ 489 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-489", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-489"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-439", "nazov": "§ 439 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-439", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-439"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-511", "nazov": "§ 511 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-511", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-511"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 NP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/323-1992/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 NP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/323-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 NP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/323-1992/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-70.odsek-1", "nazov": "§ 70 ods. 1 NP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-70.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/323-1992/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-70.odsek-2", "nazov": "§ 70 ods. 2 NP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-70.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/323-1992/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-70a.odsek-5", "nazov": "§ 70a ods. 5 NP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-70a.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/323-1992/paragraf-70a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-40.odsek-1", "nazov": "§ 40 ods. 1 NP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/323-1992/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-4.odsek-4", "nazov": "§ 4 ods. 4 NP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-4.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/323-1992/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 NP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/323-1992/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 NP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/323-1992/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-48", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-193", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-1", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-25", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-438", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-415", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-489", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-439", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-511", "/SK/ZZ/1992/323#paragraf-3", "/SK/ZZ/1992/323#paragraf-2", "/SK/ZZ/1992/323#paragraf-70", "/SK/ZZ/1992/323#paragraf-70a", "/SK/ZZ/1992/323#paragraf-40", "/SK/ZZ/1992/323#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/68844ac5-2956-47a9-b471-071bda718be2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7220206627.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7220206627.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7220206627.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/44/2023\n7220206627\n29. 01. 2025\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2025:7220206627.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne TRANSKONTAKT spol. s r. o., Bratislava, Rybničná\n40, IČO: 17 309 182 zastúpenej spoločnosťou STANĚK VETRÁK &PARTNERI, s. r. o., Bratislavamestská časť Staré Mesto, Dunajská 15, IČO: 36 795 038 proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú\nkoná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Račianska 71, o náhradu škody vo\nvýške 1 609 905 eur s príslušenstvom vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 24C/36/2020, o\ndovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 7. októbra 2022, sp. zn. 5Co/173/2021,\ntakto\nrozhodol:\nSenát 8C Najvyššieho súdu Slovenskej republiky p o s t u p u j e vec na prejednanie a rozhodnutie\nveľkému senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice II (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom č. k.\n24C/36/2020-515 z 29. júna 2021 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 609 905 eur istiny spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 8 % z dlžnej sumy ročne od 13. marca 2018 do zaplatenia; žalovanej\nuložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.\n1.1. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady škody spôsobenej\norgánom verejnej moci z dôvodu, že u notára U.. X. C. za účelom preukázania solventnosti U. H. a\nzložiteľa k realizácii projektu tzv. DEAF olympiády na Slovensku v roku 2011 v Slovenskej republike,\nzložila dňa 4. apríla 2008 do notárskej úschovy sumu vo výške 1 726 083,70 eura, ktorú mal notár\npovinnosť dňa 11. apríla 2008 spolu s pripísaným úrokom poukázať na účet žalobkyne. Notár v rozpore\ns dohodou o notárskej úschove doposiaľ sumu 1 609 905 eur nevrátil. Pre protiprávne konanie notára\nbolo vedené proti notárovi trestné stíhanie, z ktorého vyplynulo, že notár previedol zložené finančné\nprostriedky na rôzne účty a uskutočnil výbery v hotovosti vo výške 1 609 905 eur podľa pokynov Jaromíra\nRudu, ktoré skutočnosti vyplývajú z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T 54/2009 z\n30. novembra 2011 a z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/29/2013 z 23. júla 2013,\nako aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/65/2004 z 19. januára 2016. Pri\nskúmaní v koho dispozičnej sfére uschované finančné prostriedky skončili, súd prvej inštancie vychádzal\nz obsahu vykonaného dokazovania v trestnom konaní, lebo v sporovom konaní strany dokazovanie k\ntejto otázke nenavrhli. Ustálil, že notár zo zloženej sumy vo výške 1 726 083,78 eura dňa 4. apríla 2004\npoukázal na bankový účet spoločnosti STAVOTERM Michalovce, s. r. o. sumu vo výške 398 327,03\neura. Dňa 16. apríla 2008 a 24. apríla 2008 poukázal na účet žalobkyne celkovú čiastku 161 178,71\neura. Zostávajúcu časť zložených finančných prostriedkov v období od 4. apríla 2008 do 24. apríla 2008,\nčasť previedol prostredníctvom P. F. na U.H. H. vo výške 25 000 000,- Sk na jeho peňažný účet a neskôr\nhotovostné platby v sume 3 000 000,- Sk a 200 000,- Sk s tým, že P. F. podľa pokynov U. H. tieto peniaze\nvložil na neznáme peňažné účty, prípadne ich odovzdal neznámym osobám. Z dôvodu zničenia archívu\nnotára, jeho vytopením dňa 23. decembra 2009, nebolo možné zistiť v koho dispozičnej sfére finančné\nprostriedky skončili. Ani P. F. nemal vedomosť komu a aké účty peniaze z úschovy uhradil. K uvedenej\notázke preto súd prvej inštancie považoval akékoľvek dokazovanie za zmarené.\n\n1.2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm.\na) bod 2, § 9 ods. 1, § 17 ods. 1, § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31. decembra 2008 (ďalej len ,,zákon č.\n514/2003 Z. z.“), § 3 ods. 1, § 2 ods. 2, § 36 ods. 1 veta prvá zákona SNR č. 323/1990 Zb. o notároch\na notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Notársky poriadok“),\n§ 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval\nza preukázané, že notár U.. X. C. nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci porušil\nsvoje povinnosti dané mu ustanovením § 2 ods. 2 a § 36 ods. 1 prvá veta Notárskeho poriadku, čím\nspôsobil žalobkyni škodu vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú mal notár zo svojej úschovy žalobkyni\nvrátiť a protiprávne nevrátil, tým jej spôsobil škodu vo výške 1 609 905 eur. Z dôvodu spôsobenej\nškody nesprávnym úradným postupom, súd prvej inštancie vychádzal zo zodpovednosti štátu, preto\nžalovanú zaviazal k nahradeniu skutočnej škody v súlade s ustanoveniami § 17 ods. 1, § 25 ods. 1\nzákona č. 514/2003 Z. z. a § 420 Občianskeho zákonníka. K námietkam žalovanej týkajúcim sa, že\nnedošlo k predbežnému prerokovaniu nároku žalobkyne uviedol, že uvedená obrana počas konania\nstratila svoje opodstatnenie. Predbežné prerokovanie nároku medzičasom bolo uskutočnené, pričom\nžalovaná nárok žalobkyne s ohľadom na závery súdu v tomto konaní neoprávnene odmietla. Taktiež\nďalšie námietky žalovanej týkajúce sa zodpovednosti notára U.. C. a U. H., ohľadne neuplatnenia nároku\nna náhradu škody v trestnom konaní, súd prvej inštancie považoval za právne irelevantné. Poukázal na\nustanovenia § 40 ods. 1, § 3 ods. 1 a 2 Notárskeho poriadku, v zmysle ktorých je zodpovednosť založená\nna princípe absolútnej objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že príslušný orgán zodpovedá za škodu\nbez ohľadu na zavinenie. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Žalobkyňa mohla svoj nárok vyplývajúci\nz nesprávneho úradného postupu notára ako orgánu verejnej moci na náhradu škody vymáhať priamo\nod štátu. Z uvedených dôvodoch nepovažoval súd prvej inštancie za podstatné, či si žalobkyňa uplatnila\nsvoje nároky v adhéznom konaní, resp., ktorá zo zúčastnených osôb U.. C. (notár) a U. H. má väčší\npodiel na vzniknutej škode.\n1.3. Následne citujúc ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka a § 4 Notárskeho poriadku súd\nprvej inštancie dôvodil, že žalovaná vôbec nepreukázala, žeby žalobkyňa pred zložením finančných\nprostriedkov do úschovy, mala vedomosť o podozrivých podnikateľských aktivitách U.. Zároveň\nžalobkyňa sa pri ich zložení do notárskej úschovy obrátila na orgán verejnej moci, preto je ťažko možné\nuvažovať o tom, žeby žalobkyňa mohla mať obavy zo skutočnosti, že orgán verejnej moci by porušil\nsvoje zákonné povinnosti vo veci konania o úschove a že žalobkyni vznikne škoda.\n1.4. Ďalej citujúc ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., § 517 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. januára 2013, § 10 c) Nariadenia\nvlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho\nzákonníka v znení účinnom od 1. februára 2013, súd prvej inštancie považoval za dôvodne uplatnený\nnárok na úrok z omeškania vo výške 8 % z dlžnej sumy ročne od 13. marca 2018 do zaplatenia, ktorý\nspolu s istinou žalobkyni priznal. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len ,,odvolací súd“) v poradí tretím rozsudkom zo 7. októbra 2022 sp.\nzn. 5Co/173/2021 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol; žalovanej priznal nárok na\nnáhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že považoval za neopodstatnenú námietku žalovanej založenú\nna tvrdení, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný právny názor súdov vyšších inštancií\na rozsudok nedostatočne odôvodnil. Preskúmaním obsahu spisu a jeho odôvodnenia, v kontexte\nuplatnených odvolacích námietok, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie bol dostatočne zrozumiteľný a určitý, preto namietanými vadami konania napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie netrpí. Súd prvej inštancie náležite uviedol úvahy, pre ktoré považoval žalobu\nza dôvodnú, ako aj stručné dôvody, pre ktoré vyhodnotil obranu žalovanej za neopodstatnenú. Z\nodôvodnenia rozsudku je zrejmé prečo neprisvedčil námietkam žalovanej a z akých právnych úvah\nvychádzal, zhodnotiac všetky žalobné námietky a argumentáciu strán sporu. Na základe uvedeného\nodvolací súd nepovažoval uplatnenú námietku týkajúcu sa porušeniach práva žalovanej na spravodlivý\nproces, nerešpektovaním názoru súdu vyššej inštancie za opodstatnenú.\n2.2. Za dôvodné považoval odvolací súd namietané nesprávne skutkové zistenia vrátane nesprávneho\nprávneho posúdenia. K veci samej uviedol, že z rozsudkov v trestnej veci obvineného notára U.. X. C.\na obvineného U. H., vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4T/54/2009, na Krajskom\nsúde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5To/29/2013 a v trestnej veci obvineného notára na základe dovolania\n\nnásledne vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Tdo/55/2014 odvolací súd zistil,\nže rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/54/2009 z 30. novembra 2012 boli obvinení\nU.. X. C. a U.H. H. uznaní za vinných z obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 a ods.\n4 písm. a) Trestného zákona. Obvinený U. H. formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného\nzákona na tom skutkovom základe, že dňa 4. apríla 2008 v sídle notárskeho úradu po vzájomnej dohode\nv úmysle prisvojiť si finančné prostriedky, prijal U.. X. C. na bankový účet do notárskej úschovy sumu 52\n000 000 Sk (1 726 083,78 eura), ktorá bola prevedená z účtu zložiteľa - spoločnosti TRANSKONTAKT\nspol. s r. o., a ktorá mala byť dňa 11. apríla 2008 aj s pripísaným úrokom poukázaná na účet zložiteľa, o\nčom bola spísaná dňa 4. apríla 2008 zápisnica o notárskej úschove pod č. N 75/2008, U 8/2008. U.. X.\nC. z účtu notárskej úschovy ako jediný disponent s účtom v období od 4. apríla 2008 do 24. apríla 2008\nz účtovanej sumy a na ústny pokyn U. H., bez písomného vyhlásenia zložiteľa o vzdaní sa dispozičného\npráva s nakladaním so zloženými finančnými prostriedkami do notárskej úschovy, previedol na rôzne\núčty a uskutočnil výbery v hotovosti spolu vo výške 48 000 500 Sk (1 609 905,06 eura). Na účet zložiteľa\nnotár U.. X. C. previedol dňa 16. apríla 2008 a dňa 24. apríla 2008, sumy spolu vo výške 3 500 000\nSk (141 178,71 eura), pričom ďalšie finančné prostriedky z uschovanej sumy v zmluvnom termíne, ani\nnásledne zložiteľovi nepoukázal, čím si U.. X. C. po navedení U. H. prisvojil finančné prostriedky, čím\ntakto na majetku spoločnosti TRANSKONTAKT spol. s r. o. spôsobil škodu veľkého rozsahu vo výške\n48 000 500 Sk (1 609 905,06 eura). Za to bol obvinenému U.. X. C. podľa § 213 ods. 4 Trestného\nzákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. e) Trestného zákona a § 46 Trestného zákona\nuložený trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov. Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona bol obvinený\nna výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa\n§ 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obvinenému uložený ochranný dohľad v trvaní 3 rokov.\nPodľa § 61 odsek 2 Trestného zákona bol obvinenému uložený aj trest zákazu činnosti vykonávania\nnotárskej činnosti v trvaní 10 rokov, a podľa § 58 ods. 1 Trestného zákona bol obvinenému uložený aj\ntrest prepadnutia majetku. Obvinenému U. bol podľa § 213 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38\nods. 2 a ods. 3, § 36 písm. j) a § 46 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 13\nrokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona bol obvinený na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu\nna výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona,\nsúd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 3 rokov, ako aj trest prepadnutia majetku podľa § 58\nods. 1 Trestného zákona.\n2.3. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. apríla 2013 sp. zn. 5To/29/2013 podľa § 321\nods. 1 písm. d) Trestného poriadku, na podklade odvolania oboch obvinených, bol rozsudok súdu prvej\ninštancie v celom rozsahu zrušený. Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku\nuznal obvineného U. za vinného z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4\npísm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v úmysle prisvojiť finančné prostriedky potom,\nako obžalovaný notár U.. X. C. prijal dňa 4. apríla 2008 na bankový účet do notárskej úschovy sumu 52\n000 000 Sk (1 726 083,78 eura), ktorá bola prevedená z účtu zložiteľa spoločnosti TRANSKONTAKT\nspol. s r. o. a mala byť dňa 11. apríla 2008 aj s pripísaným úrokom poukázaná späť na účet zložiteľa a to\nna základe notárskej zápisnice č. N 75/2008, U 8/2008 spísanej dňa 4. apríla 2008. Na základe dohody\no zmene podmienok uvedenej notárskej úschovy zo 4. apríla 2008 medzi zložiteľom a ním, ktorý mal\nprávo so sumou 52 000 000 Sk nakladať pre potreby DEAF olympiády a vrátiť ju na účet spoločnosti\nTRANSKONTAKT spol. s r. o. do 31. decembra 2008 toto nevykonal; okrem sumy 3 500 000 Sk, ktorú\npoukázal na účet zložiteľa dňa 16. apríla 2008 a dňa 24. apríla 2008, ostatné finančné prostriedky\nnevrátil, prisvojil si ich, čím spoločnosti TRANSKONTAKT spol. s r. o. spôsobil škodu vo výške 48 000\n500 Sk (1 609 905,06 eura). Za to mu bol podľa § 224 ods. 4 Trestného zákona uložený trest odňatia\nslobody vo výmere 13 rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona obvineného na výkon uloženého\ntrestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a bol mu\nuložený ochranný dohľad na dobu 2 rokov s podmienkami vyplývajúcimi z § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1\nTrestného zákona. Obvineného U.. X. C. uznal za vinného z prečinu porušovania povinnosti pri správe\ncudzieho majetku. Podľa § 238 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že potom ako notár prijal\ndňa 4. apríla 2008 na bankový účet do notárskej úschovy sumu 52 000 000 Sk (1 726 083,78 eura),\nktorá bola prevedená z účtu zložiteľa TRANSKONTRAKT spol. s r. o., ktorá mala byť dňa 11. apríla\n2008 aj s pripísaným úrokom poukázaná na účet zložiteľa a to na základe zápisnice o notárskej úschovy\nzo 4. apríla 2008, č. N 75/2008, U 8/2008. Len na základe dohody o zmene podmienok uvedenej\nnotárskej úschovy uzavretej dňa 4. apríla 2008 a v rozpore so zákonnými povinnosťami notára na\npožiadanie obžalovaného U. previedol na rôzne účty a uskutočnil výbery v hotovosti ku škode spoločnosti\nTRANSKONTAKT spol. s r. o. vo výške 48 000 500 Sk (1 609 905,06 eura). Podľa § 238 Trestného\nzákona mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a)\n\nTrestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne odložil a v súlade s § 50 ods. 1 Trestného zákona\nmu určil skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov. Obvinenému bol zároveň uložený trest zákazu činnosti\nvykonávania notárskej činnosti na dobu 3 rokov podľa § 61 ods. 1 a 2 Trestného zákona. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 4Tdo/65/2014 odmietol dovolanie obvineného\nU.. X. C. uznesením z 19. januára 2016 sp. zn. 4Tdo/65/2014.\n2.4. Následne odvolací súd uviedol, že žalobkyňa vystupujúca v trestnom konaní v postavení poškodenej\nsi nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnila ani voči U. H. a ani voči U.. X. C.. Žiadosťou z\n25. marca 2011 požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorej žiadosti\nžalovaná nevyhovela, o čom žalobkyňu informovala listom zo 4. októbra 2011 sp. zn. 18121/2011/158.\nNásledne si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody v tomto konaní.\n2.5. Odvolací súd poukazujúc na právnu úpravu zodpovednosti za škodu, ktorú je možné vo\nvšeobecnej rovine charakterizovať tým, že základným predpokladom zodpovednosti za škodu je\nexistencia zodpovednostného vzťahu, ktorý je daný a) existenciou oprávneného a zodpovedného\nsubjektu, b) existenciou právnej úpravy spájajúcej správanie daného subjektu so zodpovednosťou, c)\nnaplnením ďalších predpokladov vyžadovaných právnou úpravou. Pre aplikáciu zákona č. 514/2003\nZ. z. je dôležité rozlišovanie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa všeobecnej právnej úpravy\na zodpovednosťou štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kedy prichádza do úvahy\nzodpovednosť za škodu iba za splnenia predpokladov vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z. z., ktorý\nupravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci bez\nzreteľa na to, či tento výkon je uskutočňovaný orgánmi štátu alebo orgánmi, na ktoré boli funkcie štátu\nprenesené, ktorá zodpovednosť štátu je koncipovaná na princípe objektívnej zodpovednosti. Pre použitie\nzákona č. 514/2003 Z. z. nie je bez významu ani určenie vzťahu tohto zákona k Občianskemu zákonníku.\nTento je vymedzený ustanovením § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára\n2013. Zodpovednosť štátu je preto daná vtedy, ak došlo k vzniku škody, ak je daná príčinná súvislosť\nmedzi škodou a výkonom verejnej moci v dôsledku nezákonného rozhodnutia, nezákonného zatknutia,\nzadržania alebo iným pozbavením vnútornej slobody, rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo\nrozhodnutím o väzbe alebo v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Citujúc ustanovenie § 9 ods.\n1 zákona č. 514/2003 Z. z. odvolací súd ďalej uviedol, že za nesprávny úradný postup je potrebné\npovažovať postup, ktorý nezodpovedá ustanoveniu čl. 2 ods. 2 ústavy a za taký nesprávny úradný\npostup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie\nv zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné\nprieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických alebo\nprávnických osôb. Pri objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci je\nnevyhnutnou podmienkou vznik škody na strane poškodeného. V zásade platí, že sa uhrádza skutočná\nškoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.).\n2.6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) uznesením z 28. mája 2020 sp.\nzn. 6Cdo/184/2018 zrušil rozsudok odvolacieho súdu z 9. mája 2018 sp. zn. 1Co/67/2017 a vec vrátil\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Z jeho odôvodnenia vyplýva právny záver, v zmysle ktorého ,,pri\nriešení otázky konkurencie náhrady škody proti štátu s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia,\nje potrebné rozlišovať medzi prípadmi existencie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a nároku\nna náhradu škody voči rôznym osobám a tými prípadmi, ktorých nárok na bezdôvodné obohatenie má\npovahu doplnkového (záložného) titulu, v takých záväzkových vzťahoch, kde ako veriteľ i dlžník figurujú\ntie isté osoby. Účelom je zabrániť zodpovednosti štátu za škodu, pokiaľ poškodený môže uspokojiť svoju\npohľadávku voči tretej osobe odlišnej od štátu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/48/2010 je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považované za\nexces“. V bode 21. odôvodnenia ďalej uviedol, že zotrval na stanovisku, podľa ktorého ,,nárok na\nnáhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci (nesprávnym úradným\npostupom orgánu verejnej moci), môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený až vtedy,\nak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči\ntomu, kto tento prospech získal, a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie\nbezdôvodného obohatenia voči osobe odlišnej od štátu, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže\nbyť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Existencia pohľadávky na\nvydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu\nprávnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca\nmá pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal resp. kým nepreukázal\nbezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená, nie je\ndaný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a to existencia\nsamotnej škody (sp. zn. 4Cdo/199/2005, 6Cdo/9/2016, 4MCdo/3/2014), rozhodnutia Ústavného súdu\n\nSlovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 165/2012, II. ÚS 17/2013, III. ÚS 361/2009,\nIII. ÚS 45/2008“.\n2.7. Odvolací súd sa stotožnil so žalovanou v názore, že ak neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdov\no uplatnenom nároku na jej náhradu, bol nárok uplatnený predčasne, čo má za následok zamietnutie\nžaloby a to bez toho, aby bolo nutné zaoberať sa s ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu.\nS poukazom na právnu teóriu týkajúcu sa definovaných trestnoprávnych hľadísk a viazanosti civilného\nsúdu výrokom odsudzujúceho rozsudku, odvolací súd citujúc ustanovenie § 193 CSP a judikatúru\nústavného súdu - nález z 29. mája 2014 sp. zn. III. ÚS 507/2013, nález z 23. novembra 2011 sp. zn. I. ÚS\n269/2011 uznal, že k preukázaniu škody t. j. k možnosti dosiahnutia plnenia dlžníkom nie je nevyhnutné,\naby poškodený najprv vymáhal svoju pohľadávku voči dlžníkovi v súdnom konaní a aby bol známy\nnegatívny výsledok súdneho konania t. j. nie je neprekročiteľnou podmienkou, aby existoval zamietajúci\nrozsudok súdu, ktorým by bol nárok proti dlžníkovi uplatnený. Z okolností prípadu je zrejmé, že žalobkyňa\nv konaní pred súdom nepreukázala ani túto skutočnosť, keď tvrdila, že by sa minimálne u povinného\ntrestne stíhaného a odsúdeného Jaromíra Rudu domáhala vydania bezdôvodného obohatenia resp.\nnáhrady škody, že by takáto aktivita bola bezúspešná, teda že žalobkyňa neúspešne vyčerpala možnosti\nreparácie straty na svojom majetku u subjektu, ktorý sa na jej úkor obohatil resp. spôsobil škodu. V\nkontexte uvedeného teda žalobkyňa nepochybne nevyužila svoje právo a neuplatnila si náhradu škody\nv trestnom konaní ako poškodená podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku. K uvedenému odvolací\nsúd poznamenal, že základným predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody poškodeným v\nadhéznom konaní je, že mu trestným činom obvineného notára, aj U. H. bola spôsobená škoda, aby\nmedzi vznikom škody a spáchaným skutkom, za ktorý obvinený notár a Jaromír Ruda boli stíhaní\nexistoval kauzálny nexus a teda, že predmetom adhézneho konania môže byť iba škoda spôsobená\ntým činom, za ktorý je páchateľ trestne stíhaný. Imanentným je pritom vymedzenie skutku v obžalobe\nalebo v návrhu na schválenie dohody o vine a treste, pričom tieto podmienky boli pre uplatnenie nároku\nžalobkyne na náhradu škody v trestnom (adhéznom) konaní bezpochyby splnené. V danom prípade\nodvolací súd považoval za nesporné, že žalobkyni nič nebránilo uplatniť si nárok na náhradu škody\nv civilnom konaní, navyše ak trestný súd by v zmysle § 287 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku\nbol povinný uložiť obžalovanému minimálne U. H. povinnosť nahradiť škodu, alebo jej neuhradenú\nčasť, lebo výška škody bola súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku a to vo vzťahu k\nobidvom obvineným. Podľa názoru odvolacieho súdu, uplatneniu nároku na náhradu škody v trestnom\nkonaní nebránilo ani ustanovenie § 55 ods. 7 Trestného poriadku ako sa mylne domnievala žalobkyňa.\nNa základe uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil v celom rozsahu ako opodstatnenú námietku\nžalovanej, týkajúcu sa otázky dôvodnosti nároku na náhradu škody, pri posúdení ktorej súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne\nprávne posúdil, keď žalobkyni priznal náhradu škody vo výške 1 609 905 eur s príslušenstvom.\nV tejto súvislosti dôvodil, že žalobkyni škoda voči žalovanej doposiaľ nevznikla, pretože žalobkyňa\nnepreukázala nemožnosť dosiahnuť plnenie dlžníkom minimálne U. H. za stavu, ak si v trestnom konaní\nnárok na náhradu škody neuplatnila. S prihliadnutím na okolnosti v danej veci preto odvolací súd dospel\nk záveru, že žalovaná spochybnila existenciu škody ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti\nštátu za škodu tvrdením, že žalobkyňa ako poškodená sa mala domáhať náhrady škody v trestnom\nkonaní resp. mala si uplatňovať svoj nárok minimálne priamo voči U. H., ktorý v zmysle trestného\nrozsudku spôsobil škodu veľkého rozsahu vo výške 1 609 905 eur a to v súlade s uvedenou judikatúrou\n(sp. zn. 4Cdo/199/2005, 4Cz/110/84 a 1MCdo/8/2007; ústavného súdu sp. n. II. ÚS 165/2012, III. ÚS\n361/2009; rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 145/2002, 25Cdo 2601/2010).\nO existencii resp. vzniku škody na strane žalobkyne podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nemožno hovoriť\ndovtedy, kým sa nárok žalobkyne nestane bez jej zavinenia nevymáhateľným.\n2.8. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia a\nnesprávnej aplikácie ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Podotkol, že protiprávnym konaním\npoškodeného je tiež konanie porušujúce všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle tohto ustanovenia.\nIde len o bežnú mieru opatrnosti a nie bezbrehú povinnosť predvídať a predísť všetkým možným škodám\nv budúcnosti. Pokiaľ sa žalovaná v priebehu sporu domáhala súčasne aj posúdenia spoluzavinenia\nškody na vzniku škody a porušenia prevenčnej povinnosti žalobkyňou. Odvolací súd zaoberajúc sa\ntouto námietkou skonštatoval, že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o neopodstatnenej\nobrane žalovanej. V tejto súvislosti poznamenal, že obsah spisu a výsledky dokazovania vykonaného\npred súdom prvej inštancie, ani po zopakovaní dokazovania odvolacím súdom neumožňovali prijať\nzáver prezentovaný žalovanou, že za škodu zodpovedá, resp. spoluzodpovedá žalobkyňa v dôsledku\nporušenia prevenčnej povinnosti. Žalovaná v priebehu sporu jasne a zreteľne nevymedzila, resp.\nnekonkretizovala v čom spočíva porušenie prevenčnej povinnosti žalobkyne, či na strane poškodenej\n\nžalobkyne sa jednalo o výlučné zavinenie vo vzťahu k vzniknutej škode, alebo o pomerné zavinenie, t.\nj. v akom pomere konkrétne označené konanie alebo opomenutie žalobkyne prispelo k vzniku škody a\nvo vzťahu ku ktorému zodpovednému subjektu.\n2.9. K námietke týkajúcej sa opomenutia aplikácie ustanovenia § 438 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka\no delenej zodpovednosti, odvolací súd viedol, že nesplnením základného predpokladu pre uplatnenie\nnároku na náhradu škody voči žalovanej za stavu, keď si žalobkyňa pred uplatnením žalovaného nároku,\nneuplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní minimálne voči U., považoval uplatnenú námietku\nza nedôvodnú. Odvolací súd v závere s poukazom na jeho procesný postup, v rámci ktorého zopakoval\ndokazovanie vykonané súdom prvej inštancie v potrebnom rozsahu, napadnutý rozsudok zmenil v\nsúlade s § 388 CSP a žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania\nrozhodol v súlade s § 396 ods. 2 CSP a zásadou úspechu žalovanej v konaní, ktorej priznal nárok na\nnáhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej len ,,dovolateľka“),\nktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\nV rámci namietaného porušenia jej práva na spravodlivý proces dôvodila, že odvolací súd založil\nnapadnuté rozhodnutie na záveroch, ktoré nevyplývajú zo žiadneho právneho predpisu, pričom svojim\nrozhodnutím dotváral právo spôsobom, ktorý priam porušuje práva dovolateľky a je v rozpore s\nústavnými princípmi Slovenskej republiky. Namietala, že odvolací súd odňal dovolateľke možnosť\nreagovať na tvrdenia odvolacieho súdu, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Na podporu uvedeného\npoukázala na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorými závermi nesúhlasila s tým, že v závere\nzhrnula, že odvolací súd neodôvodnil právny záver o možnostiach aplikácie záverov súdnej praxe v\nsúvislosti s povinnosťou uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ako podmienky pre\nuplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu v rovnakom rozsahu, ako aj na uplatnenie nároku na\nnáhradu škody voči osobe solidárne zodpovednej za vznik škody. Neprimerane a nedôvodne dotvoril\nprávny predpis spôsobom, ktorý viedol k odmietnutiu spravodlivosti na strane dovolateľky, ako aj\nneoboznámil dovolateľku o úmysle použiť neprípustne dotvorenou právnou úpravou predpis ako právny\nzáklad pre svoje rozhodnutie, čím jej odňal jeden stupeň, na ktorom by sa mohla voči právnemu názoru\nodvolacieho súdu brániť.\n3.1. V rámci namietaného nesprávneho právneho posúdenia a k uplatnenému dovolaciemu dôvodu v\nzmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, vymedzila právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie súdu v\nznení, či je v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody voči\nštátu, aby si osoba uplatňujúca nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom,\npred uplatnením si nároku na náhradu škody voči štátu uplatnila prednostne nárok na náhradu škody\nvoči ďalšej osobe zodpovednej za vznik škody, ktorá je odlišná od štátu a to napr. aj v adhéznom\nkonaní alebo je oprávnená zvoliť si voči ktorému zo subjektov povinných na náhradu škody si bude\nnárok uplatňovať v súlade s § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to v spojení s § 25 zákona č.\n514/2003 Z. z. Inak povedané, či v prípade keby vznikla subjektu škoda v priamej príčinnej súvislosti\ns nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, takýto subjekt má právo uplatniť si nárok\npriamo voči štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. alebo je takéto uplatnenie a vznik škody v\nzmysle zákona č. 514/2003 Z. z. podmienené uplatnením si nároku na náhradu škody voči ďalšiemu\nspoluzodpovednému subjektu, prípadne v adhéznom konaní a teda či sa v takom prípade neuplatní\nvšeobecné pravidlo solidárnosti zodpovednosti za škodu podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nv spojení s § 25 zákona č. 514/2003 Z. z. Následne dôvodila, že otázka povinnosti prednostného\nuplatnenia nároku na náhradu škody voči inému zodpovednému subjektu pred uplatnením nároku na\nnáhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom voči štátu, nebola v doterajšej rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu riešená, o čom svedčí aj skutočnosť, že ani odvolací súd na žiadnu takúto\nprax nepoukázal. Odkaz odvolacieho súdu na súdnu prax sa týkal výlučne prípadov, kedy bolo súdnou\npraxou konštatované, že pred uplatnením nároku na náhradu škody voči štátu je potrebné uplatniť si\nnajprv nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žiadny z prípadov citovaných rozhodnutí súdnej\npraxe neupravuje a nerieši otázku rozhodnú pre vyriešenie danej veci. K vymedzenej otázke podľa\nnázoru dovolateľky, odvolací súd odpovedal v bode 52. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pričom\nuzavrel, že osoba uplatňujúca nárok na náhradu škody voči štátu si mala uplatniť nárok na náhradu\nškody voči osobe spoluzodpovednej za vznik škody a to aspoň v adhéznom konaní. Podľa názoru\nodvolacieho súdu platí, ak tak neurobila a nevyužila všetky jej dostupné prostriedky nápravy, škoda podľa\nzákona č. 514/2003 Z. z. ani nevznikla. Podľa názoru dovolateľky odvolací súd zjavne neposudzoval\nodlišnosť právnych inštitútov bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, nevenoval sa otázke toho,\nči bez vzniku škody na strane štátu mohla vzniknúť škoda na úrovni spoluzodpovedného subjektu a\ntiež sa nezaoberal tým, či svojim konaním sa nedopúšťa neoprávneného zásahu do práv dovolateľky a\n\nzároveň neprimeraného zvýhodnenia štátu. V tejto súvislosti tvrdila, že odvolací súd sa koncipovaním\nodpovede na novú právnu otázku dopustil porušenia základných práv dovolateľky na súdnu a inú právnu\nochranu, ako aj porušenia princípu právneho štátu v dôsledku porušenia dôvery občanov v právo a\ntiež porušenia práva vlastniť majetok. S poukazom na právny záver vyplývajúci z nálezu ústavného\nsúdu sp. zn. II. ÚS 31/04, v zmysle ktorého je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo\nnielenže neporušilo, ale naopak garantovalo, sa nestotožnila s prezentovaným názorom odvolacieho\nsúdu. Zavedenie novej podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu porušuje čl.\n46 ods. 3 ústavy tiež v tom, že ukladá dovolateľke povinnosť nad rámec zákona č. 514/2003 Z. z.\nSamotný zákonodarca s tým počíta iba v prípade, ak nie je nejaká otázka riešená v rámci zákona č.\n514/2003 Z. z., má sa podporne použiť Občiansky zákonník. Ustanovením § 438 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka sa rieši otázka vzájomného vzťahu viacerých osôb zodpovedných za vznik škody tak, že\nsolidárna zodpovednosť na náhradu škody, kedy je poškodená oprávnená vybrať si voči ktorému z\ndlžníkov nárok na náhradu škody uplatní. Odvolací súd však vytvoril dodatočné pravidlo, ktorým zmenil\nsolidárny záväzok dlžníkov tak, že zo záväzku štátu urobil podriadený záväzok, ktorý je možný uplatniť\niba v prípade, ak si dovolateľka uplatnila nárok najprv voči spoluzodpovednej osobe odlišnej od štátu.\nTakýto postup je zjavným excesom v právach súdu a dochádza k nim k podstatnému obmedzeniu práv\ndovolateľky garantovaných čl. 46 ods. 3 ústavy. Tiež má dopad aj na zaručené právo čl. 20 ústavy\nvlastniť majetok, keďže aplikáciou právneho názoru odvolacieho súdu nie je zabezpečená jeho rovnosť\na ochrana. Z uvedených dôvodov podľa názoru dovolateľky vyplýva, že odpoveď na položenú právnu\notázku nemôže byť kladná, nakoľko zjavne zasahuje do majetkového práva osôb, ktoré majú pohľadávku\nvoči štátu z titulu náhrady škody. S poukazom na zistený skutkový stav, ako aj uplatnený nárok voči\nštátu na základe nesprávneho úradného postupu notára v súvislosti s notárskou úschovou peňažných\nprostriedkov, sa dovolateľka nestotožnila so záverom odvolacieho súdu týkajúcim sa podmienky vzniku\nškody, ktorý nepovažovala za správny a logický. K nastolenej otázke prezentovala názor, podľa ktorého\nv zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nie je podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody voči\nštátu, aby osoba uplatňujúca nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pred\nuplatnením nároku na náhradu škody voči štátu, si uplatnila prednostne nárok na náhradu škody voči\nďalšej osobe zodpovednej za vznik škody, ktorá je odlišná od štátu a oprávnená osoba si môže zvoliť\nvoči ktorému zo subjektov povinných na náhradu škody si bude nárok uplatňovať. V súlade s § 438\nods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 25 zákona č. 514/2003 Z. z., ak vznikla subjektu škoda v\npriamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci, je takýto subjekt\noprávnený uplatniť si nárok priamo voči štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., ktorého uplatnenie nie\nje podmienené uplatnením si nároku na náhradu škody voči ďalšiemu spoluzodpovednému subjektu,\nprípadne v adhéznom konaní. Platí teda pravidlo solidárnej zodpovednosti za škodu podľa § 438 ods.\n1 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného preto odvolací súd nesprávne právne vec posúdil\nv otázke nastolenej v dovolaní, čím podľa názoru dovolateľky je daná prípustnosť dovolania podľa §\n421 ods. 1 písm. b) CSP. Z uvedených dôvodov navrhla napadnuté rozhodnutie zmeniť a rozsudok\nsúdu prvej inštancie potvrdiť, prípadne dovolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a podľa povahy veci\nvrátiť vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň predložila návrh na odklad právoplatnosti a\nvykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktorý odôvodnila aplikáciou ustanovenia § 444 ods. 1 a 2 CSP\nbez uvedenia konkrétnych dôvodov.\n4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu s poukazom na odôvodnenie odvolacieho súdu uvedené\nv bodoch 31. až 54. uviedla, že odvolací súd vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré\npovažoval za nepreukázanú existenciu vzniku škody na strane žalobkyne, nakoľko vychádzal z ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorú konkretizoval. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa\nnevyužila všetky resp. žiadne zákonné prostriedky na vymoženie svojho nároku, ale si vybrala len\nmožnosť uplatniť si nárok proti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. K neexistencii škody na strane\nžalobkyne sa venoval odvolací súd v odôvodnení rozsudku v celkovom rozsahu približne 6 strán,\npreto uplatnenú námietku týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia nepovažovala za dôvodnú. K\nnamietanému právnemu dotváraniu právneho predpisu tvrdila, že v priebehu civilného konania bolo\njednoznačne preukázané, že všetky súdne rozhodnutia, ktorými bola žalovaná zaviazaná k náhrade\nškody boli zrušené a to uzneseniami najvyššieho súdu z 29. novembra 2016 sp. zn. 6Cdo/27/2016\na z 28. mája 2020 sp. zn. 6Cdo/184/2018, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v danom prípade\nnejde o dotváranie resp. sudcovskú tvorbu práva, ale o vyhodnotenie podmienky existencie škody\npodľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá v konaní nebola preukázaná. Rozhodnutie odvolacieho súdu\npovažovala za súladné s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, ako aj v súlade s precedenčnou\nzáväznosťou rozhodnutí dovolacieho súdu s poukazom na ustanovenie § 455 CSP. Podľa názoru\nžalovane, najvyšší súd rozhodnutiami sp. zn. 6Cdo/27/2016 a sp. zn. 6Cdo/184/2018 určil právny\n\nrámec pre ďalší postup súdov nižších inštancií, v otázke vyriešenia konkurencie nároku na náhradu\nškody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, zohľadňujúc\nskutkové okolnosti tohto konania, čím pre ne založil kasačnú záväznosť, ktorú odvolací súd rešpektoval.\nNemohli byť preto porušené procesné práva žalobkyne, keďže uvedené právne názory boli žalobkyni\nznáme, mala možnosť sa k nim v konaní pred súdmi nižšej inštancie vyjadriť. K namietanému porušeniu\ndvojinštančnosti konania žalovaná poukázala na nález ústavného súdu z 24. novembra 2022, sp. zn.\nI. ÚS 451/2022, týkajúci sa nerešpektovania ustanovenia § 390 CSP. Uplatnenú námietku v zmysle §\n420 písm. f) CSP preto nepovažovala za dôvodnú. K prípustnosti dovolania uplatneného podľa § 421\nods. 1 písm. b) CSP žalovaná uviedla, že vymedzená otázka dovolateľkou bola opakovane dovolacím\nsúdom riešená, preto nespĺňa vymedzený dovolací dôvod v zmysle uvedeného ustanovenia. Zároveň\npoukázala na uznesenie ústavného súdu z 5. novembra 2013 sp. zn. II. ÚS 570/2013 z ktorého vyplýva,\nže náhrady škody voči štátu sa možno domáhať až po tom, čo sa nepodarilo vymôcť bezdôvodné\nobohatenie od toho, kto sa v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu\nobohatil. Uvedený právny názor pri posudzovaní právnych otázok je potrebné zahrnúť pod ustálenú\nrozhodovaciu prax dovolacieho súdu s poukazom na uznesenie najvyššieho súdu z 31. októbra 2017\nsp. zn. 6Cdo/129/2017, čo je v priamom rozpore s prezentovaným názorom žalobkyne. Na základe\nuvedeného navrhla dovolanie odmietnuť, alebo ako nedôvodné zamietnuť.\n5. Podľa § 444 ods. 1 a 2 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého\nrozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť\nplniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa;\nustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.\n6. Najvyšší súd posudzujúc predložený návrh v zmysle § 444 ods. 1 a 2 CSP nezistil splnenie zákonných\npodmienok z dôvodu ich neuvedenia, preto v súlade s ustálenou praxou o tom nevydal samostatné\nrozhodnutie, ktoré sa vydáva iba v prípade vyhovenia návrhu.\n7. Najvyšší súd (ďalej tiež ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní,\nči dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa §\n429 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru,\nže rozhodujúcou právnou otázkou od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu je otázka,\nnamietaného nesprávneho právneho posúdenia (§ 421 ods. 1 CSP) predpokladov zodpovednosti za\nškodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a konkurencie nároku na náhradu škody voči štátu a nároku na\nvydanie bezdôvodného obohatenia.\n8. Napadnutým rozhodnutím odvolací súd rozhodol v súlade s vysloveným právnym názorom v\nkasačnom uznesení najvyššieho súdu z 28. mája 2020 sp. zn. 6Cdo/184/2018 (bod 2.6. odôvodnenia)\ns odkazom aj na ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/199/2005, 6Cdo/9/2016,\n4MCdo/3/2014. K otázke konkurencie náhrady škody proti štátu s nárokom na vydanie bezdôvodného\nobohatenia vyslovil právny záver, v zmysle ktorého je potrebné rozlišovať medzi prípadmi existencie\nnároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a nároku na náhradu škody voči rôznym osobám a tými\nprípadmi, ktorých nárok na bezdôvodné obohatenie má povahu doplnkového (záložného) titulu, v takých\nzáväzkových vzťahoch, kde ako veriteľ i dlžník figurujú tie isté osoby. Účelom je zabrániť zodpovednosti\nštátu za škodu, pokiaľ poškodený môže uspokojiť svoju pohľadávku voči tretej osobe odlišnej od štátu z\ntitulu vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň poznamenal, že rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n2Cdo/48/2010 je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považované za exces. V kontexte uvedeného\nodvolací súd dospel k záveru o nesplnení predpokladu zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z. spôsobenej notárom U.. C. pri výkone notárskej činnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm.\nc) zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom do 31.\ndecembra 2008 (ďalej len ,,Notársky poriadok v znení účinnom do 31. decembra 2008“). Skonštatoval, že\nžalobkyňa ako poškodená sa mala domáhať náhrady škody v trestnom konaní resp. mala si uplatňovať\nsvoj nárok minimálne priamo voči U., ktorý v zmysle trestného rozsudku spôsobil škodu veľkého rozsahu\nvo výške 1 609 905 eur. O existencii resp. vzniku škody na strane žalobkyne podľa zákona č. 514/2003\nZ. z. nemožno hovoriť dovtedy, kým sa nárok žalobkyne nestane bez jej zavinenia nevymáhateľným.\n9. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľka vymedzila\nprávnu otázku, či je v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu\nškody voči štátu, aby si osoba uplatňujúca nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom, pred uplatnením si nároku na náhradu škody voči štátu uplatnila prednostne nárok na náhradu\nškody voči ďalšej osobe zodpovednej za vznik škody, ktorá je odlišná od štátu a to napr. aj v adhéznom\nkonaní alebo je oprávnená zvoliť si voči ktorému zo subjektov povinných na náhradu škody si bude nárok\n\nuplatňovať v súlade s § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to v spojení s § 25 zákona č. 514/2003\nZ. z. K riešeniu nastolenej otázky prezentovala názor, podľa ktorého nie je podmienkou pre uplatnenie\nnároku na náhradu škody voči štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., aby osoba uplatňujúca nárok na\nnáhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pred uplatnením nároku na náhradu škody\nvoči štátu, si uplatnila prednostne nárok na náhradu škody voči ďalšej osobe zodpovednej za vznik\nškody, ktorá je odlišná od štátu. V súlade s § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 25 zákona\n514/2003 Z. z., ak vznikla subjektu škoda v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom\norgánom verejnej moci, je takýto subjekt oprávnený uplatniť si nárok priamo voči štátu v zmysle zákona\nč. 514/2003 Z. z., ktorého uplatnenie nie je podmienené uplatnením si nároku na náhradu škody voči\nďalšiemu spoluzodpovednému subjektu, prípadne v adhéznom konaní. Platí teda pravidlo solidárnej\nzodpovednosti za škodu podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n10. Z rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu vyplýva, že otázka konkurencie nárokov v rámci\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci a nároku na vydanie bezdôvodného\nobohatenia, je judikatúrou posudzovaná ako prednosť bezdôvodného obohatenia pred náhradou škody.\nUvedený názor vyplýva napríklad z rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/9/2016, 6Cdo/27/2016, 4MCdo/3/2014,\n8Cdo/88/2017. Staršiu judikatúru najvyššieho súdu k riešenej otázke reprezentuje najmä rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky sp. zn. 4Cz/110/84 zo 16. apríla 1985. Rovnaký\nnázor potvrdil aj ústavný súd napríklad v rozhodnutiach sp. zn. II. ÚS 165/2012, II. ÚS 17/2013, III. ÚS\n361/2009, III. ÚS 45/2008.\n10.1. Najvyšší súd v uznesení z 22. februára 2017 sp. zn. 6Cdo/9/2016 uviedol, že „až do vydania\nuznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/48/2010 sa dôsledne rozlišovalo medzi prípadmi existencie\nnárokov na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia a nároku na náhradu škody voči rôznym\nosobám a tými prípadmi, v ktorých nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia má povahu\ndoplnkového (záložného) titulu v takých záväzkových vzťahoch, v ktorých ako oprávnený (veriteľ) i\nzaviazaný (dlžník) figurujú tie isté osoby. Prvú z takýchto dvoch skupín prípadov dopadajú i rozsudky\nnajvyššieho súdu a uznesenie ústavného súdu, na ktoré upriamovalo i ministerstvo spravodlivosti,\npričom účelom je zabrániť nástupu zodpovednosti štátu za škodu, kým existuje možnosť uspokojenia\nna báze inštitútu bezdôvodného obohatenia od toho, kto takéto obohatenie získal a kto je osobou od\nštátu odlišnou. U druhej skupiny prípadov, ale ide o riešenie inej, aj od prejednávanej veci odchylnej\nsituácie, v ktorej neexistencia nároku jednej osoby na náhradu škody voči osobe druhej nevylučuje\nuspokojenie „titulom“ bezdôvodného obohatenia. Práve uznesenie najvyššieho súdu z 21. decembra\n2010 sp. zn. 2Cdo/48/2010, pokúšajúce sa závery zo stanovísk dopadajúcich na prípady spadajúce\ndo druhej skupiny zhora vztiahnuť aj na prípady rôznosti osôb volaných na jednej strane k plneniu\ntitulom bezdôvodného obohatenia a na strane druhej titulom náhrady škody, je ale v rozhodovacej praxi\nnajvyššieho súdu i v teórii považované za exces, ako na to najvyšší súd poukázal napr. v uznesení z\n29. novembra 2016 sp. zn. 6Cdo/27/2016“.\n10.2. Najvyšší súd v rozsudku z 31. mája 2006 sp. zn. 4Cdo/199/2005 uviedol, že „ v rozhodnutí sp.\nzn. 4Cz/110/84 bol vyslovený právny názor, v zmysle ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím v občianskom súdnom konaní môže byť úspešne uplatnený voči štátu\naž vtedy, ak žiadateľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z dôvodu neoprávneného\nmajetkového prospechu (teraz bezdôvodného obohatenia) voči tomu, kto tento prospech získal a je\npovinný mu ho vydať. Tento názor vychádzal z ustáleného výkladu, že pokiaľ účastník má pohľadávku na\nvydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť\nštátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím\norgánu štátu (ďalej len ,,zákon č. 58/1969 Zb.“). Nárok na náhradu škody voči štátu by mohol úspešne\nuplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia.\nPodľa názoru dovolacieho súdu sú tieto právne závery stále použiteľné. Aktívnu legitimáciu na úspešné\nuplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. má ten, komu vzniklo právo na\nnáhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu, vrátane\nzákladného predpokladu tejto zodpovednosti a to vznik samotnej škody. Existencia pohľadávky na\nvydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu\nprávnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia“. Uvedený záver\nvyplýva aj z uznesenia zo 16. decembra 2015 sp. zn. 4MCdo/3/2014 a z uznesenia z 27. septembra\n2012 sp. zn. 7MCdo/16/2011.\n10.3. Najvyšší súd v uznesení z 23. augusta 2018 sp. zn. 8Cdo/88/2017 k vyššie uvedeným názorom na\ndoplnenie poukázal aj na obdobné názory, ktoré vyslovil Najvyšší súd Českej republiky napr. v rozsudku\nz 21. februára 2018 sp. zn. 30 Cdo 1840/2017 podľa ktorého, „Nejvyšší soud ve své rozhodovací\npraxi konstantne dovozuje, že nárok na náhradu škody způsobené nesprávnym úředním postupem či\n\nnezákonným rozhodnutím může být vůči státu uplatněn pouze tehdy, jestliže by poškozený nedosáhl\nuspokojení své pohledávky vůči tomu, kdo by k němu byl jinak povinen“, (s odkazom na rozhodnutie\nbývalého Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. apríla 1985 sp. zn. 4 Cz 110/84). Zároveň\npoukázal na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky napr. uznesenie zo 4. novembra\n2004 sp. zn. 25 Cdo 1404/2004, z 2. júna 2011 sp. zn. 28 Cdo 4230/2010, zo 14. septembra 2011 sp.\nzn. 28 Cdo 2154/2011, z 9. februára 2012 sp. zn. 28 Cdo 1756/2010, z 3. júna 2014 sp. zn. 30 Cdo\n4418/2013, ale aj nález Ústavného súdu Českej republiky z 13. marca 2012 sp. zn. I. ÚS 529/2009, a\nuznesenia z 25. júna 2012 sp. zn. II. ÚS 1664/12, z 15. decembra 2011 sp. zn. II. ÚS 1950/11.\n11. Ústavný súd v náleze z 13. decembra 2013 sp. zn. II. ÚS 165/2012 uviedol, že ,,ústavný súd vo svojej\nrozhodovacej činnosti už konštatoval (III. ÚS 361/09), že z dlhodobej a relatívne ustálenej judikatúry\nvšeobecných súdov vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu\nštátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť\nuspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal,\na je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda\nmu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č.\n58/1969 Zb. Nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal,\nže sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Existencia pohľadávky na vydanie\nbezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej\núpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca má\npohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal\nbezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia , ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená, nie\nje daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., a to existencia\nsamotnej škody (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cz/110/84 zo 16.\napríla 1985).“ Obdobný názor vyplýva aj z uznesení ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 17/2013 zo 16. januára\n2013, sp. zn. III. ÚS 361/2009 z 26. novembra 2009, sp. zn. III. ÚS 45/2008 zo 7. februára 2008.\n12. Opačný názor, t. j., že v rámci zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom orgánu\nverejnej moci má prednosť náhrada škody pred bezdôvodným obohatením vyplýva, z rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/48/2010, ktoré je posudzované za exces (m. m. sp. zn. 2Cdo/155/2011\na 2MCdo/13/2013; rozhodnutia vydané v totožnej veci, poznámka dovolacieho súdu).\n12.1. Najvyšší súd v uznesení z 21. decembra 2010 sp. zn. 2Cdo/48/2010 k riešeniu otázky kolízie\nnároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a nároku na náhradu škody uviedol, že ,,bezdôvodné\nobohatenie má subsidiárny charakter, predstavuje len podporný titul pre ochranu osoby postihnutej\nv majetkovej sfére; primárnym bude vždy inštitút náhrady škody, ak osobe dlžníka možno\npričítať zodpovednosť za protiprávne konanie“. Poukázal na stanovisko bývalého Najvyššieho súdu\nČeskoslovenskej socialistickej republiky Cpjf 183/82 z ktorého vyplýva, že ,,Nie je v rozpore s\nustanoveniami zákona č. 58/1969 Zb. ani Občianskeho zákonníka, ak nie sú pri predbežnom prejednaní\nnároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím uspokojované tie nároky, pri ktorých\nje zrejmé, že žiadateľovi svedčí súvisiaca pohľadávka, ktorú môže po práve uplatniť a dosiahnuť\njej splnenie voči inému subjektu zodpovednému z dôvodu získania bezdôvodného obohatenia“. Z\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/199/2005 vyplýva len to, že pokiaľ žalobca nepreukázal\nbezúspešné domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia, nie je daný predpoklad zodpovednosti\nštátu. V tejto súvislosti poznamenal, že judikatúrou ovplyvnenou ešte paternalistickou ochranou štátu\nsúdmi, ktorá sa určitou kvalifikovanou procedúrou, stanoviskom občianskoprávneho kolégia najvyššieho\nsúdu zmenila na jednoznačné závery, že „nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je možné uplatniť\nlen v tom prípade, ak nie sú podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z titulu nároku na\nnáhradu škody“ (Zo správy o zhodnotení úrovne rozhodovania súdov SSR vo veciach zodpovednosti\nza neoprávnený majetkový prospech, Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 2-3/1979, pod č. 1, str.\n79-80), čo bolo potvrdené aj ďalším stanoviskom uverejneným pod rozhodnutím č. 25/1986, str. 299\nZbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk“. Najvyšší súd napokon zdôraznil, že je potrebné vychádzať\nzo zásady, ktorú akceptuje zásadná súdna prax i právna teória, podľa ktorej vzhľadom na subsidiárnu\npovahu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia má prednosť uspokojenia nároku z titulu náhrady\nškody, a len v prípade, ak nie sú splnené podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z titulu\nnáhrady škody, možno uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (R 1/1979, s. 79/80, R\n25/1986, s. 299, Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk)“.\n12.2. Z judikátu R 1/1979 vyplýva právna veta v znení: ,,Ustanovení občanského zákoníku o\nbezdůvodním obohacení lze ve vztahu mezi týmiž subjekty aplikovat teprve v situaci, nejsou -li splněny\npředpoklady odpovědnosti za škodu“.\n\n12.3. Z judikátu R 25/1986 vyplýva právna veta v znení: ,,Pokiaľ tomu, na čí úkor bol neoprávnený\nmajetkový prospech získaný, vznikla škoda, môže sa domáhať jej náhrady, ak sú splnené zákonné\npredpoklady pre zodpovednosť za škodu. Vydania neoprávneného majetkového prospechu sa možno\ndomáhať do tej výšky, do ktorej bol neoprávnený majetkový prospech na úkor oprávneného získaný. Ak\nten, voči komu sa uplatňuje nárok na vydanie neoprávneného majetkového prospechu, už uhradil tomu,\nna čí úkor bol majetkový prospech získaný, vzniknutú škodu, má právo odpočítať si od majetkového\nprospechu, ktorý by mal vydať, sumu, ktorú už zaplatil z dôvodu náhrady škody. Nárok na vydanie\nneoprávneného majetkového prospechu možno však uplatniť iba v tom prípade, ak nie sú podmienky\npre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z dôvodu nároku na náhradu škody“.\n13. Vychádzajúc z uvedeného, vec prejednávajúci senát konštatuje splnenie predpokladu prípustnosti\ndovolania vyplývajúceho z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP , pri riešení posudzovania\ndovolateľkou vymedzenej právnej otázky konkurencie nároku na náhradu škody voči štátu a nároku na\nvydanie bezdôvodného obohatenia.\n14. Veľký senát občianskoprávneho kolégia v rozhodnutiach sp. zn. 1VCdo/3/2019 a 1VCdo/4/2019\nvyslovil názor, podľa ktorého ,,pre splnenie podmienky predloženia veci veľkému senátu je však\nrozhodujúca existencia právneho názoru trojčlenného senátu, vysloveného v uznesení o postúpení\nveci veľkému senátu, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí\niného senátu najvyššieho súdu. Pokiaľ by existovalo rozhodnutie trojčlenného senátu najvyššieho\nsúdu, vyjadrujúce odlišný právny názor už vyslovený iným alebo totožným, trojčlenným senátom, nie\nje splnená zákonná podmienka uvedená v ustanovení § 48 ods. 1 CSP. V takomto prípade je\nnaplnený dovolací dôvod podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP a riešenie právnej otázky,\nktorá je rozhodovaná dovolacím súdom rozdielne a rozhodnutie vo veci prináleží trojčlennému senátu\nnajvyššieho súdu. Existencia publikovaného rozhodnutia najvyššieho súdu resp. stanoviska veľkého\nsenátu nie je zákonnou podmienkou“. Nálezom ústavného súdu z 20. októbra 2021 sp. zn. I. ÚS\n189/2021 ústavný súd zrušil uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu\nsp. zn. 1VCdo/3/2019. Výklad ustanovenia § 48 ods. 1 CSP považoval za ústavne neakceptovateľný z\ndôvodov porušovania princípu predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia.\n15. Veľký senát obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu v neskoršom uznesení z 25. februára\n2021 sp. zn. 1VObdo/1/2020, považoval za súladný s právnou úpravou veľkého senátu podľa § 48 ods.\n1 CSP iný názor, v zmysle ktorého je ,,povinnosťou trojčlenného senátu najvyššieho súdu postúpiť vec\nveľkému senátu aj v situácii, kedy už o určitej otázke existuje rozdielna rozhodovacia prax jednotlivých\nsenátov najvyššieho senátu a nielen v situácii, ak sa chce odkloniť od právneho názoru, dovtedy jediného\nalebo ustáleného, ktorý bol vyslovený v inom rozhodnutí najvyššieho súdu“.\n16. Podľa § 48 ods. 1 a ods. 3 veta prvá CSP ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní\ndospeje k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí\niného senátu najvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. V uznesení o\npostúpení veci odôvodní svoj odlišný právny názor. Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu\nje pre senáty najvyššieho súdu záväzný.\n17. V súlade so zachovaním princípu právnej istoty zaručeným čl. 2 Základných princípov CSP, v záujme\nzjednotenia a najmä ustálenia rozhodovacej praxe najvyššieho súdu v otázke konkurencie nároku na\nnáhradu škody voči štátu a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, senát 8C najvyššieho súdu\npostúpil vec na rozhodnutie veľkému senátu občianskoprávneho kolégia v súlade s 48 ods. 1 CSP.\n18. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú\norgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej\nlen \"územná samospráva\") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,\nc) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.\n19. Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z. z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie\na úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach\nfyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej\nsamosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická\nosoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.\n\n20. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto\nzákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri\nvýkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným\npozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o\nväzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.\n21. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená\norgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky ak, škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci.\n22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci,\npri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu\núčelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný\npostup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie\nv zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné\nprieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a\nprávnických osôb.\n23. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný\npredpis neustanovuje inak.\n24. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\norgánom verejnej moci je a) nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny\núradný postup, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu\nverejnej moci alebo jeho neprávnym úradným postupom a škodou. Pre aplikáciu zákona č. 514/2003\nZ. z. je dôležité rozlišovanie predpokladov zodpovednosti štátu za škodu podľa všeobecnej právnej\núpravy a zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kedy prichádza do úvahy\nzodpovednosť za škodu iba za splnenia predpokladov vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z. z., ktorý\nupravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci bez\nzreteľa na to, či tento výkon je uskutočňovaný orgánmi štátu alebo orgánmi, na ktoré boli funkcie štátu\nprenesené s tým, že zodpovednosť štátu je koncipovaná na princípe objektívnej zodpovednosti (§ 3\nods. 2). V zásade platí, že prednosť má osobitná právna úprava, ktorá môže odkazovať na aplikáciu\nustanovení všeobecnej právnej úpravy.\n25. Z okolností preskúmavanej veci je nepochybné, že k vzniku zodpovednosti štátu za škodu došlo\nv súvislosti so zložením finančných prostriedkov do notárskej úschovy u notára U.. X. C., ktorý bol\nprávoplatne uznaný za vinného z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa\n§ 238 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že potom ako notár prijal dňa 4. apríla 2008 na\nbankový účet do notárskej úschovy sumu 52 000 000 Sk (1 726 083,78 eura), ktorá bola prevedená\nz účtu zložiteľa TRANSKONTRAKT spol. s r. o., ktorá mala byť dňa 11. apríla 2008 aj s pripísaným\núrokom poukázaná na účet zložiteľa a to na základe zápisnice o notárskej úschove zo 4. apríla 2008,\nč. N 75/2008, U 8/2008; notár len na základe dohody o zmene podmienok uvedenej notárskej úschovy\nuzavretej dňa 4. apríla 2008 a v rozpore so zákonnými povinnosťami notára na požiadanie obžalovaného\nU. previedol na rôzne účty a uskutočnil výbery v hotovosti ku škode spoločnosti TRANSKONTAKT spol.\ns r. o. vo výške 48 000 500 Sk (1 609 905,06 eura, bod 2.3. odôvodnenia). K vráteniu finančných\nprostriedkov spolu s úrokom na účet žalobkyne v zmysle notárskej zápisnice o úschove zo 4. apríla\n2008, sp. zn. N 75/2008, U 8/2008 nedošlo, čím žalobkyni vznikla skutočná škoda na jej majetku.\n26. Podľa § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2008 notárskou činnosťou\nje a) spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 55), b) osvedčovanie právne významných\nskutočností (§ 56 až 64), c) konania vo veciach notárskych úschov (§ 65 až 73), d) úkony vo veciach\nnotárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73j).\n27. Podľa § 2 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2008 notár je štátom určenou a\nsplnomocnenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.\n\n28. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v § 3 Notárskeho poriadku je vymedzené, čo je notárskou\nčinnosťou a akú inú činnosť okrem notárskej činnosti môže notár ešte vykonávať. V odseku 1 sú uvedené\nčinnosti, ktoré notár vykonáva v mene štátu priamo na základe zákona. V odseku 2 ide o ďalšiu činnosť\nvykonávanú na základe osobitného predpisu, ktorým je Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého\nnotár koná v mene súdu v konaní o dedičstve a v konaní o umorení listiny ako súdny komisár na základe\npoverenia vydaného súdom. Notárska činnosť a ďalšia činnosť je výkonom verejnej moci, pri ich výkone\nmá notár postavenie verejného činiteľa.\n29. Podľa § 70 ods. 1 a 2 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2008 notár môže\nprijať do úschovy peniaze len vtedy, ak ich zložiteľ vkladá do úschovy, a to len v súvislosti s jeho\nčinnosťou podľa § 3 ods. 1 a § 5 za účelom vydania peňazí určitému príjemcovi alebo ich zloženia na\nurčenom mieste, ktorým môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky. Notár počas úschovy\nuloží peniaze v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na osobitný bežný účet znejúci na jeho meno\ns označením ,,notárska úschova“.\n30. Podľa § 70a ods. 5 veta prvá Notárskeho poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2008\npri nakladaní s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, notár je povinný postupovať podľa príkazu\nobsiahnutého v zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak.\n31. Podľa § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2008 ak osobitný zákon\n3a) neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec\nv súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.\n32. Notár zodpovedá za škodu podľa tohto ustanovenia iba v prípade, ak osobitný zákon neustanovuje\ninak. Týmto osobitným zákonom v poznámke pod čiarou 3a) je zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2003.\n33. Otázkou, či vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci, za ktorú má zodpovedať štát\nsa zaoberal najvyšší súd v uznesení zo 17 júla 2018 sp. zn. 1Obdo/21/2017, v ktorom vyslovil záver,\nže ustanovenie § 4 ods. 4 Notárskeho poriadku bolo zavedené s účinnosťou od 1. septembra 2009\nzákonom č. 304/2009 Z. z. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vykonávanie notárskej činnosti je\nvýkonom verejnej moci. Je pravda, že ku dňu spísania predmetnej notárskej zápisnice a prijatia peňazí\ndo úschovy uvedené ustanovenie ešte neplatilo. Ako však vyplýva z dôvodovej správy k ustanoveniu\n§ 4 ods. 4 zákona č. 304/2009 Z. z., citované ustanovenie len expressis verbis zadefinovalo, že\nvykonávanie notárskej činnosti, ktorú vykonáva notár, nie iné ním poverené osoby je výkonom verejnej\nmoci. Ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 304/2009 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. septembra 2009\nzmenil a doplnil zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) len výslovne\nzadefinovalo postavenie notára ako orgánu verejnej moci v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 1 a 2\nzákona, ustanovenia ktoré platili aj predtým a rovnako činnosť notára pri vykonávaní notárskej činnosti\nbola považovaná za výkon verejnej moci, hoci do 31. augusta 2009 to expressis verbis nebolo upravené\nv zákone.\n34. Ústavný súd v uznesení z 12. septembra 2013 sp. zn. II. ÚS 431/2013 k otázke pasívnej vecnej\nlegitimácie žalovanej 2/ (notárky) v spore, akceptoval právny názor krajského súdu, ktorý dospel k\nzáveru, že žalobu voči žalovanej 2/ (notárke) bolo potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej\nvecnej legitimácie na jej strane, nakoľko nebolo možné akceptovať argumentáciu sťažovateľky, podľa\nktorej notár pri výkone verejnej moci zodpovedá podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka,\nkeď takýmto výkladom by sa poprela úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci, kde zo spôsobenej škody vzniká záväzkový vzťah medzi poškodeným a nositeľmi verejnej\nmoci, nie jej jednotlivými vykonávateľmi. Štát delegoval výkon verejnej moci na niektoré subjekty, ale\nmusí naďalej niesť zodpovednosť za výkon tejto moci. Preto na uľahčenie postavenia poškodeného\nzákonodarca upravil priamu zodpovednosť štátu za výkon verejnej moci, pričom riadny výkon verejnej\nmoci zabezpečuje regresným nárokom štátu voči osobe, ktorá škodu spôsobila.\n35. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj\nzo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.\n\n36. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie\nvydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,\nplnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj\nmajetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n37. Právne vzťahy z bezdôvodného obohatenia predstavujú osobitný záväzkový vzťah. Na jeho\nvznik sa vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov, ktorým je objektívna fakticita vzniku\nmajetkovej povahy vyjadriteľnej v peniazoch. Právna skutočnosť bezdôvodného obohatenia sa jedného\nsubjektu súkromnoprávneho vzťahu na úkor iného subjektu súkromnoprávneho vzťahu teda predstavuje\nsamostatný zaväzovací právny dôvod. Obohatenie teda musí byť na ,,úkor“ iného subjektu práva. Právna\núprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva v\ntom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté\ninou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku a teda i reparačných ustanovení.\nA contrario sa právna úprava bezdôvodného obohatenia uplatní výlučne vtedy, ak nerovnováha v\nmajetkovej sfére subjektov súkromnoprávnych vzťahov vznikla v dôsledku absencie relevantného\nprávneho dôvodu. Uvedené platí obdobne i o súbehu bezdôvodného obohatenia so zodpovednosťou za\nškodu. Ak je právnym dôvodom vzniku majetkového prospechu protiprávne konanie škodcu, či škodná\nudalosť, povinnosť majetkovej reparácie tejto nerovnováhy sa odvíja od titulu náhrady škody nie od\nbezdôvodného obohatenia (Števček M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M.,\na kol. Občiansky zákonník II. § 451-880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 1723-1724 s.).\n38. Záver o subsidiárnom charaktere nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, vyplýva aj zo\nstanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky sp. zn. Cpj\n37/78 z 21. decembra 1998, podľa ktorého „nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je možné\nuplatniť len v tom prípade, ak nie sú podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z titulu nároku\nna náhradu škody“.\n39. Zhodnotením skutkových okolností v preskúmavanej veci, sa senát 8C nestotožnil so záverom\nodvolacieho súdu o neexistencii škody ako jedného zo zákonných predpokladov zodpovednosti za\nškodu. Určenie výšky škody v trestnom rozsudku predstavuje jej určenie v minimálnom rozsahu\npotrebnom pre naplnenie kvalifikačného znaku vzniku škodlivého následku, t. j. naplnenie predpokladov\nvzniku zodpovednosti za škodu a kvalifikovanej škody pri tých trestných činoch, pri ktorých Trestný zákon\nobligatórne vyžaduje aj splnenie ďalších kvalifikačných znakov. Notár U.. X. C. bol právoplatne uznaný\nza vinného z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 238 Trestného zákona, ktorým protiprávnym\nkonaním došlo k vzniku škodového následku, teda k spôsobeniu škody inému určenej v trestnom\nrozsudku vo výške 1 609 905,06 eura (bod 2.3. odôvodnenia).\n40. Rozsah viazanosti súdu trestným rozsudkom v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky zhodujú\ns okolnosťami relevantnými resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno\nobmedziť len na závery o protiprávnom konaní t. j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal.\nÚstavne súladný výklad ustanovenia § 193 veta tretia CSP vyžaduje, aby súdy rozhodujúce o nároku na\nnáhradu škody, boli viazané odsudzujúcim trestným rozsudkom vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam,\nktoré boli podmienkou odsúdenia a trestným súdom zistené. To platí aj o zistení vzniku škody u\npoškodeného v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného (m. m. nález ústavného súdu z 23.\nnovembra 2011 sp. zn. I. ÚS 269/2011; m. m. R 35/1993).\n41. Z nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 424/2023-48 z 25. januára 2024 vo vzťahu k zodpovednosti\nsúdneho exekútora za škodu vyplýva právny záver, v zmysle ktorého ,,z hľadiska postavenia súdneho\nexekútora a výkonu jeho činnosti je zrejmé, že súdny exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej\nčinnosti má postavenie verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.\nNie je povinnosťou poškodeného domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia z osobného majetku\nexekútora, pretože exekútor vykonáva exekučnú činnosť ako orgán verejnej moci, nie ako súkromná\nosoba a vzťah v exekučnom konaní medzi exekútorom a poškodeným je vzťah verejnoprávny. Iná je\nvšak situácia, ak je majetkový prospech, ktorý predstavuje škodu, v rukách tretej osoby, teda nie u\nexekútora ako vykonávateľa verejnej moci. Vtedy je prijateľný výklad, na ktorý aj poukazuje najvyšší súd,\nže najskôr sa má táto osoba domáhať vydania bezdôvodného obohatenia voči tejto osobe. Inak by mohlo\ndôjsť k zneužívaniu zodpovednosti štátu za škodu výkonom verejnej moci, čo je absolútne nežiaduce“.\nVo vzťahu k námietke, či sťažovateľ nemal povinnosť domáhať sa najskôr vydania bezdôvodného\n\nobohatenia od exekútora ako fyzickej osoby, ústavný súd uzavrel, že ,,v tomto prípade nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia nemal prioritu“.\n42. Podľa názoru senátu 8C uvedený právny názor ústavného súdu je analogicky aplikovateľný aj na\ndanú vec. Notár v rámci výkonu notárskej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení\núčinnom do 31. decembra 2008, konal v mene štátu ako orgán verejnej moci, preto vychádzajúc z\nprincípu objektívnej zodpovednosti a verejnoprávneho vzťahu medzi poškodenou a konajúcim notárom\nv mene štátu, v dôsledku jeho nesprávneho úradného postupu, právoplatne uznaného zo spáchania\nprečinu, vznikla zodpovednosť štátu zo zákona (§ 3 a § 4 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 514/2003 Z. z.).\n43. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne\nvzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom 12); (pod poznámkou 12) je uvedený Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov; poznámka dovolacieho súdu).\n44. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu\nspoločne a nerozdielne.\n45. Škoda je spôsobená viacerými škodcami vtedy, ak protiprávne konanie viacerých osôb viedlo k\njej vzniku. Nemusí ísť o aktívne spoločné konanie formou spolupáchateľstva, postačí, ak bola škoda\nspôsobená viacerými osobami, hoci tieto konali nezávisle od seba. Zodpovednosť každého zo subjektov\nje posudzovaná samostatne, a to najmä s ohľadom na protiprávnosť jeho správania sa a na príčinnú\nsúvislosť medzi správaním sa, porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Ustanovenie § 438\nObčianskeho zákonníka nerozlišuje medzi fyzickými a právnickými osobami (či štátom). Solidárna\nzodpovednosť viacerých škodcov sa uplatní bez ohľadu na právny režim ich zodpovednosti (subjektívna\nalebo objektívna, špeciálna alebo všeobecná skutková podstata zodpovednosti za škodu). Viacerí\nškodcovia sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. To znamená, že poškodený si môže uplatniť náhradu\ncelej škody od ktoréhokoľvek škodcu, bez ohľadu na mieru jeho účasti na delikte. Každý zo škodcov je\nvoči poškodenému povinný plniť náhradu škody v plnom rozsahu (Števček, M., Dulak, A., Bajánková,\nJ., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. 2. vydanie. Komentár.\nPraha: C.H. Beck, 2019, 1603-1605 s.).\n46. Najvyšší súd v uznesení z 12. septembra 2011 sp. zn. 5Cdo/110/2011 k výkladu ustanovenia §\n438 Občianskeho zákonníka uviedol, že podstata solidárnej zodpovednosti spočíva v tom, že každý\nškodca zodpovedá za ostatných a všetci zodpovedajú za každého jednotlivého škodcu. Jej zmyslom je\nprehĺbiť zodpovednosť škodcov za spôsobenú škodu a dôsledne zabezpečiť ochranu práv poškodeného.\nPrávna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa náhrady škody na ktoromkoľvek z poškodených,\npretože funkciou pasívnej solidarity je uľahčenie pozície poškodeného. Poškodený môže požadovať\nnáhradu škody od jedného škodcu, ktorý sa nemôže brániť tým, aby poškodený požadoval náhradu aj od\nostatných škodcov. Pri škode spôsobenej viacerými subjektmi zákon dáva prednosť pravidlu spoločnej\na nerozdielnej zodpovednosti voči poškodenému s tým, že vo vzájomnom pomere sa škodcovia\nvysporiadajú podľa účasti na spôsobenej škode (§ 439 Občianskeho zákonníka). Táto zásada má základ\nv ustanovení § 511 Občianskeho zákonníka a v podstate platí aj pri vyporiadaní vzájomného vzťahu\nmedzi solidárne zodpovednými škodcami (§ 439 Občianskeho zákonníka). Zatiaľ čo všeobecná úprava\nsolidárnej zodpovednosti (§ 511 Občianskeho zákonníka) počíta s tým, že ak nie je stanovené inak, sú\npodiely spoločných dlžníkov rovnaké, ustanovenie § 439 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k\nnemu ustanovením špeciálnym, spočíva v tom, že tomu zo škodcov, ktorý náhradu škody splnil, vzniká\nprávo požadovať náhradu škody od ostatných škodcov (regres) podľa miery ich účasti na spôsobenej\nškode.\n47. V kontexte uvedeného senát 8C k riešeniu nastolenej právnej otázke uvádza, že nie je podmienkou\nuplatnenia nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá vznikla z dôvodu\nnesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, prednostné uplatnenie nároku na náhradu škody\nvoči ďalšej osobe spoluzodpovednej za vznik škody v adhéznom konaní, či uplatnenie nároku na vydanie\nbezdôvodného obohatenia. Namietané nesprávne právne posúdenie existencie a vzniku škody, ako aj\nprávny záver o prednosti uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v danej veci\npriliehavý.\n48. Na základe uvedených dôvodov senát 8C v súlade s § 48 ods. 1 CSP postúpil vec na prejednanie\na rozhodnutie veľkému senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu.\n\n49. Toto rozhodnutie bolo prijaté Najvyšším súdom Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:161df8d0-a560-4f8d-84df-c5699fee5602", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.424.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 424/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 424/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.424.2023.1"}, {"guid": "ussr:579d879c-b19d-4186-ba01-1fcf2a1d1978", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.451.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 451/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 451/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.451.2022.1"}, {"guid": "ussr:afc2e60c-a536-4eee-a31a-a250c3686249", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.189.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 189/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 189/2021 z 20. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-20", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.189.2021.2"}, {"guid": "ussr:9f7c2587-7054-432a-9fa1-362036e56db9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 507/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 507/2013 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f7c2587-7054-432a-9fa1-362036e56db9"}, {"guid": "ussr:da52e4b9-03cf-439c-8b4a-7afd6e0ad642", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 570/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 570/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da52e4b9-03cf-439c-8b4a-7afd6e0ad642"}, {"guid": "ussr:23594306-91d3-49a7-8c33-082816dfa479", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 431/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 431/2013 z 12. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23594306-91d3-49a7-8c33-082816dfa479"}, {"guid": "ussr:1ca5ac47-83bf-4c67-9518-d8c3eb9816e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2012 z 13. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-13", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ca5ac47-83bf-4c67-9518-d8c3eb9816e8"}, {"guid": "ussr:6b1a87c5-4a90-47fc-b4e1-01f38519ca9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 17/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b1a87c5-4a90-47fc-b4e1-01f38519ca9e"}, {"guid": "ussr:76f3ef2e-cdde-40c3-881e-24e4ac58ae8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76f3ef2e-cdde-40c3-881e-24e4ac58ae8d"}, {"guid": "ussr:f2779461-3c4d-4a0c-86fc-2fb59f4ea6d3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 361/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 361/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f2779461-3c4d-4a0c-86fc-2fb59f4ea6d3"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "10674f4d-a018-4eb3-93d4-77c3d41500df:6e429017-954b-44f0-8f00-286aa5a869df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1207217092.1", "spisova_znacka": "4MCdo/3/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/3/2014 z 15. 12. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-12-15", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1207217092.1"}, {"guid": "95fb3948-6d2e-47af-b36d-61336bea329a:6e37d782-324b-4081-b1f4-85638b15e57f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1105245131.1", "spisova_znacka": "2MCdo/13/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/13/2013 z 16. 12. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-12-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1105245131.1"}, {"guid": "e6e9a997-f4ba-4c01-953b-1f883f4ff3ee:8e09eeae-3d58-4d90-9d8d-999a44c50528", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:7706206559.1", "spisova_znacka": "7MCdo/16/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/16/2011 z 27. 9. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-09-27", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:7706206559.1"}, {"guid": "ee5f26c6-fd21-49dd-bf7f-caead3f470d9:e7f45ba1-9b68-4910-a469-e09593fe2360", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8609010181.1", "spisova_znacka": "5To/29/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5To/29/2013 z 10. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-02-10", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8609010181.1"}], "citovane_v": [{"guid": "85311e37-ea29-4fee-89da-58ff342100a7:e4173491-c0e8-4d37-9e27-66d3086428fb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4415212307.1", "spisova_znacka": "6Cdo/32/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/32/2023 z 15. 7. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-07-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4415212307.1"}]}