{"guid": "ff8553a7-7259-44d9-a3e0-aa9d950b2382:4bb7c1e1-8fb7-42b0-9ccc-0276c2f3a44a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7218204666.1", "spisova_znacka": "9Cdo/54/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/54/2023 z 28. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2025, sp. zn. 9Cdo/54/2023, ECLI:SK:NSSR:2025:7218204666.1", "identifikacne_cislo": "7218204666", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-78", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4bb7c1e1-8fb7-42b0-9ccc-0276c2f3a44a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7218204666.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7218204666.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7218204666.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/54/2023\n7218204666\n28. 05. 2025\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2025:7218204666.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO:\n00691135, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Tokár, spol. s r.o., Košice, Werferova\n1/2582, proti žalovanej obchodnej spoločnosti COMPCAR, s.r.o., Prešov, Slovenská 65, IČO: 31706 843,\nzastúpeného advokátom JUDr. Marekom Tkáčom, Lipany, Nám. sv. Martina 39, o určenie neplatnosti\nkúpnej zmluvy, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. K2-15C/39/2018, pôvodne Okresnom\nsúde Košice II pod sp. zn. 15C/39/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach\nz 8. septembra 2022 sp. zn. 5Co/107/2021, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Košiciach z 8. septembra 2022 sp. zn. 5Co/107/2021\nz r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice II (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 3. decembra 2020 sp. zn.\n15C/39/2018 zamietol žalobu o určenie, že kúpna zmluva z 9. júla 2004, ktorou žalovaná nadobudla\nnehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu (Východoslovenské tehelne, štátny podnik-v likvidácii,\nKošice, vymazaný z obchodného registra dňom 8. 7. 2005, v dôsledku zrušenia konkurzu po splnení\nrozvrhového uznesenia), je neplatná a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n1.1. Podľa žaloby v čase uzavretia právneho úkonu boli na nehnuteľnostiach postavené líniové stavby\n(cesty, miestne komunikácie, električkové dráhy a pod.), užívané žalobcom za účelom zabezpečenia\nverejných potrieb a keďže sa považuje za vlastníka predmetných pozemkov, inicioval na Okresnom\nsúde Košice II konanie sp. zn. 18C/154/2012, v ktorom sa domáhal svojho vlastníckeho práva k časti\nprevedených nehnuteľností (šiestim pozemkom), následne evidovaných v katastri nehnuteľností na\nzáklade rozsudku, v jeho prospech. V označenom konaní bola ako predbežná otázka riešená platnosť\nkúpnej zmluvy, ktorej neplatnosť bola síce súdom konštatovaná, avšak iba v odôvodnení rozhodnutia. Z\ndôvodu, že žalovaná, ktorá uvedený stav nerešpektovala, iniciovala voči žalobcovi množstvo súdnych\nkonaní (22 sporov o peňažné plnenie, konanie pred ústavným súdom, ako aj Európskym súdom pre\nľudské práva), vrátane obnovy konania sp. zn. 18C/154/2012, žalobca sa domáha v danom spore\nmeritórneho určenia neplatnosti napadaného právneho úkonu, ktorým sa vytvorí pevný základ právnych\nvzťahov v doterajších sporoch a predíde sa ďalším. Súčasne sa odstráni dlhotrvajúci stav neistoty,\nktorému je žalobca vystavený.\n1.2. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú žalobu ako neprípustnú, keďže žaloba o určenie neplatnosti\nkúpnej zmluvy je žalobou o určení právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP (Civilný sporový\nporiadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorá je prípustná len ak to\nvyplýva z osobitného predpisu, čo nebol daný prípad (ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka je\nlen všeobecným ustanovením o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého nemožno vyvodiť\nmožnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti).\n1.3. Zhodne so žalobcom súd konštatoval, že žalobou uplatnený nárok za účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku predstavoval typ žaloby podľa § 80 písm. c), avšak Civilný sporový poriadok zakotvil\nnovú koncepciu určovacích žalôb, rozlišujúc klasickú určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, t. j.\n\nžalobu o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý ale nie je potrebné\npreukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu a žalobu o určení právnej skutočnosti podľa § 137 písm.\nd) CSP, ak to vyplýva z osobitného predpisu (cieľom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a neopodstatnené\nžaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie\nspory, pričom nespĺňajú účel určovacej žaloby). Otázka existencie naliehavého právneho záujmu\nna požadovanom určení môže byť preto významnou, ale len pri žalobe o určenie existencie alebo\nneexistencie práva (§ 137 písm. c) CSP).\n1.4. Na záver súd prvej inštancie dodal, že v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Košice II medzi\ntotožnými sporovými stranami pod sp. zn. 18C/154/2012, o určenie vlastníckeho práva žalobcu k časti\nnehnuteľností, ktorého obnova bola právoplatne povolená rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn. 11Co/114/2018, sa súd musí vysporiadať s prejudiciálnou otázkou, a to s platnosťou kúpnej zmluvy\nzo dňa 9. 7. 2004. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu\nprvej inštancie a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol, že\nkľúčovou otázkou v prejednávanej veci bolo posúdenie či žalobcom podaná žaloba má byť posudzovaná\npodľa § 137 písm. c) CSP, teda či žalobca má na žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy naliehavý\nprávny záujem, alebo ide o žalobný typ podľa § 137 písm. d) CSP, teda žalobu, ktorá je prípustná, len\nak táto možnosť vyplýva z právneho predpisu.\n2.1. Odvolací súd uviedol teoretické východiská, v zmysle ktorých pre riešenie otázky či podaná žaloba\nje vhodný procesný nástroj ochrany práva, je potrebné posúdiť či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie\nspornosti práva a či zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť nasledovať ďalšie. Naliehavý\nprávny záujem na určovacej žalobe je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo\nžalobcu ohrozené alebo sa jeho právne postavenie stalo neistým (R 17/1972). Ak však určovacia\nžaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu,\nže je možná (prípadne) aj iná žaloba (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované\nv časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Žalujúca strana musí preukázať potrebu určenia či tu\nprávny vzťah alebo právo je alebo nie je, odstránením neistoty vo vzťahu účastníkov konania alebo\nvytvorením pevného základu pre jeho usporiadanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5Cdo/31/2011). Ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ právnych vzťahov účastníkov\nsporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určujúca žaloba prípustná aj napriek tomu, že je\nmožná i žaloba na plnenie (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/51/2011).\nVychádzajúc z definície právnych skutočností (ako podmienok či predpokladov ustanovených právnou\nnormou, ktoré determinujú vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov), odvolací súd uzavrel, že žaloba o\nneplatnosť právneho úkonu je prípustná len tam, kde to vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom\nžiaden právny predpis nepripúšťa domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy.\n2.3. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že z dikcie § 137 CSP vyplýva demonštratívny\nvýpočet druhu žalôb a súdna prax pripúšťa aj žaloby, ktoré v dotknutom ustanovení nie sú vymedzené,\navšak za predpokladu, že žalobca nemá žiadnu inú možnosť, teda iný účinný prostriedok obrany, v\ndôsledku čoho neexistuje iný typ žaloby ako ten, ktorý uplatnil, čo žalobca nepreukázal. V konaní o\nurčenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa bude (ne)platnosť kúpnej zmluvy prejudiciálne riešiť\na za splnenia zákonných podmienok je možné podať žalobu o vylúčenie vecí z majetkovej podstaty\núpadcu.\n2.4. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodal, že pri žalobách o neplatnosť právneho úkonu je presne\nvymedzený okruh strán sporu, tzv. nútené procesné spoločenstvo (§ 78 CSP), v dôsledku čoho sa\nvyžaduje, aby na strane žalobcov alebo žalovaných vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho\núkonu. V prejednávanom spore na strane žalovaného mal byť preto označený aj správca úpadcu,\nprípadne Slovenský pozemkový fond. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania súd prvej\ninštancie odôvodnil § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť,\nktorého vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Navrhol, aby dovolací súd\nzrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa názoru\nžalobcu odvolací súd svojím procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces, vytýkajúc\nodvolaciemu súdu nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a arbitrárnosť, keďže sa vyhýba žalobcom\nnastoleným otázkam, týkajúcim sa nejasnej formulácie textu zákona v § 137 písm. c) a d) CSP.\nArgumentáciou žalobcu o naliehavom právnom záujme na určovacej žalobe sa súd prvej inštancie a\n\npriori odmietol zaoberať, zameriavajúc sa na rozlíšenie typov žaloby v zmysle § 137 písm. c) a d) CSP.\nNapriek tomu, že odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, v\nodôvodnení svojho rozhodnutia sa k otázke naliehavého právneho záujmu vyjadruje, v dôsledku čoho\nje daná nejednotnosť a protirečivosť rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu.\n3.1. Žalobca dal do pozornosti závery rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31Cob/27/2019,\npodľa ktorého žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa v doterajšej doktríne (napr. Rubeš, J. a kol.\nKomentár k Občianskemu súdnemu poriadku, Bratislava 1959) i v judikatúre (sp. zn. 1Cdo/187/2016),\nvždy považovali za žaloby o určenie, že tu nie je právny vzťah (právo) založené takýmto úkonom.\nNapokon platnosť, respektíve neplatnosť právneho úkonu nie je právnou skutočnosťou, ale právnym\nhodnotením (následkov) určitej skutočnosti.\n3.2. V dovolaní žalobca namietal, že odvolací súd mal dôsledne skúmať dôvody, pre ktoré sa žalobca\ndožaduje práve určenia neplatnosti právneho úkonu a na čo mu bude určovací rozsudok slúžiť, teda\nabsentuje vyhodnotenie či žalobca skutočne čelí právnej neistote a či je rozsudok spôsobilý túto neistotu\nodstrániť.\n3.3. Rozhodnutie odvolacieho súdu nedáva preto podľa žalobcu dostatočné odpovede a neobjasňuje\ndôvody, na základe ktorých bol zvolený výklad dotknutého právneho predpisu. Žalovaná nadobudla\nsporné nehnuteľnosti, ktoré predtým patrili žalobcovi, na základe predmetnej kúpnej zmluvy z konkurznej\npodstaty úpadcu, do ktorej boli zahrnuté neoprávnene. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6MCdo/1/2011\nz 30. apríla 2012 zrušil predošlé rozhodnutia vo veci určenia vlastníckeho práva žalobcu, o zamietnutí\nžaloby (rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 24C/41/2008, spolu s rozsudkom Krajského súdu v\nKošiciach sp. zn. 2Co/158/2009), a konštatoval, že žalovaná mala informáciu o zastavanosti kupovaných\npozemkov komunikáciou a musela pri zachovaní náležitej opatrnosti vedieť, že tu môže byť tretia\nosoba majúca vlastnícke, prípadne iné právo k zastavaným pozemkom. Nemohla byť presvedčená\no poctivosti a správnosti svojho konania. Európsky súd pre ľudské práva následne rozsudkom z 9.\n6. 2015 skonštatoval, že vyššie uvedeným rozhodnutím dovolacieho súdu sp. zn. 6MCdo/1/2011 boli\nporušené procesné práva žalovanej, lebo konanie bolo vedené na základe mimoriadneho dovolania\ngenerálneho prokurátora. Správnosť záverov o tom, kto je oprávnený vlastník, z hľadiska hmotného\npráva, potvrdzuje aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 421/2012 z 13.\ndecembra 2016, v ktorom bol sformulovaný záver, že rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva\nbolo vyslovené porušenie článku 6 ods. 1 dohovoru, avšak uvedené porušenie bolo vyslovené iba\nvo vzťahu k procesnému účinku napadnutého rozhodnutia, pričom jeho hmotnoprávny účinok ostal s\nodkazom na zákonnosť vnútroštátnej úpravy nedotknutý.\n3.4. Žalobca právnu neistotu vyvodzoval z reálnej obavy, že žalovaná v prípade povolenia obnovy\nkonania bude požadovať zastavenie súdneho konania sp. zn. 18C/154/2012 z dôvodu res iudicata,\nna základe vyššie uvedených rozhodnutí, ktoré vlastníctvo sporných nehnuteľností prisudzovali\nžalovanej, ktorá obava bola potvrdená v sťažnosti žalovanej doručenej ústavnému súdu proti uzneseniu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/35/2020 (ktorým bol zrušený rozsudok Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 11Co/114/2018 v potvrdzujúcom výroku o povolení obnovy konania sp. zn.\n18C/154/2012). S poukazom na uvedené argumentácia žalobcu bola podstatne širšia, ktorou sa však\nodvolací súd nezaoberal.\n3.5. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, poukazom\nna odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá pripúšťa žalobu\no určení neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 písm. c) CSP, v dôsledku čoho odvolací súd vec\nnesprávne právne posúdil. Dovolateľ označil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R\n5/2022 (vyslovujúce záver, že účel predkupného práva, predmetom ktorého je spoluvlastnícky podiel a\nspôsob jeho realizácie, vylučuje čiastočnú relatívnu neplatnosť právneho úkonu), v ktorom dovolací súd\nuviedol aj záver súdu prvej inštancie, že možnosť žalobcov domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho\núkonu vyplýva priamo zo zákona (§ 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka), t.j. podaná určovacia\nžaloba (§ 137 písm. c) CSP) je procesne prípustná. Uvedené rozhodnutie nadviazalo podľa žalobcu\nna skoršie rozhodnutie dovolacieho súdu, podľa ktorého žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu\npre porušenie predkupného práva (§ 40a Občianskeho zákonníka) môže obstáť z pohľadu naliehavého\nprávneho záujmu podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku i vtedy, ak už došlo k porušeniu\npredkupného práva (sp. zn. 7Cdo/46/2013). Žalobcovi preto nebol zrejmý dôvod, pre ktorý by žaloba\no určenie neplatnosti zmluvy podľa § 40a Občianskeho zákonníka, mala byť prípustným prostriedkom\nochrany práv a žaloba o určenie neplatnosti zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka by takým\nprostriedkom byť nemala.\n\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol. Žalobu o\nurčenie neplatnosti kúpnej zmluvy podal žalobca za účinnosti nového civilného kódexu, ktorý možnosť\ndomáhať sa určenia či tu právny vzťah je alebo nie je nepripúšťa. Skúmanie naliehavého právneho\nzáujmu je možné podľa novej právnej úpravy v prípade žaloby o určenie či tu právo je alebo nie je (§\n137 písm. c) CSP), ale pri podaní žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 písm. d)\nCSP, je jeho posudzovanie bez právneho významu.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (ďalej aj „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP),\npo zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), po preskúmaní zákonom predpísaných náležitostí dovolania\n(§ 428 CSP) a splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania, dospel k záveru, že dovolanie žalobcu\nje prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP aj dôvodné.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie\nprincípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené\nsprísnenými a jasne čitateľnými podmienkami prípustnosti.\n8. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS\n476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne\nprípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený\ndovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.\n9. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v zmysle\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie\npráva na spravodlivý proces oprel o tvrdenie, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne\nodôvodnené.\n10. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom\nkonania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom\nzabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v konkrétnom konaní,\npričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces; jeho súčasťou je aj\nnáležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019). Pri posudzovaní namietaného\nnesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené uskutočňovať jej\npatriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces\na jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho\nkonania, dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny\npostup súdu.\n11. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je teda i právo na určitú kvalitu súdneho konania,\nktorej súčasťou je právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (III. ÚS 107/07). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má jasne a zrozumiteľne poskytnúť\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s\nuplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Len náležite odôvodnené súdne\nrozhodnutie sa stáva interpretačným nástrojom súdnej autority k zabezpečeniu spravodlivosti.\n\n12. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany,\naj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak\nvšak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na\ntento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani\nc. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins\nc. Francúzsko z 19. februára 1998).\n13. Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia\nustanovených zákonom podľa § 393 ods. 2 CSP, ktoré ukladá súdu povinnosť podať výklad\nopodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku a tým preukázať jeho\nsprávnosť. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací\nsúd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení\nzákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia\npodriadil konkrétny zistený skutkový stav. Musí byť tiež zrejmé, ako sa vysporiadal s argumentáciou\nstrán sporu a či pri riešení právnych otázok vzal do úvahy i relevantnú judikatúru a právnu vedu, ktorou\nargumentovali strany sporu. Inak má napadnuté rozhodnutie rysy jurisdikčnej svojvôle a ako také môže\nbyť považované za nezákonné a nespravodlivé rozhodnutie.\n14. V prejednávanej veci z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd\nako kľúčovú otázku posudzoval procesnú prípustnosť žalobcom podanej určovacej žaloby, konkrétne či\ntáto žaloba má byť posúdená podľa § 137 písm. c) CSP alebo § 137 písm. d) CSP.\n15. Dovolací súd konštatuje, že v prípade tzv. určovacích žalôb je správne posúdenie podmienok\nprocesnej prípustnosti podanej žaloby prvotnou otázkou, ktorú musí súd skúmať, a to vzhľadom na\nich odlišné vymedzenie v § 137 písm. c) CSP, v porovnaní s § 137 písm. d) CSP. Kým ustanovenie\n§ 137 písm. c) CSP podmieňuje prípustnosť žaloby o určenie, či tu je alebo nie je právo, existenciou\nnaliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení (s výnimkou prípadov, keď prípustnosť\ntakej žaloby vyplýva z osobitného predpisu a právny záujem žalobcu sa prezumuje), ustanovenie §\n137 písm. d) CSP podmieňuje prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti výlučne existenciou\nosobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje (prípadne jej ukladá) podať bližšie špecifikovanú\nurčovaciu žalobu.\n16. Civilný sporový poriadok (s účinnosťou od 1. júla 2016) zreteľne rozlišuje dva druhy určovacích\nžalôb, a to klasické určovacie žaloby a žaloby o určenie právnych skutočností, s cieľom vylúčiť (v zmysle\ndôvodovej správy) nepotrebné žaloby o určenie neplatnosti alebo platnosti právnych úkonov a iných\nprávnych skutočností, ktoré len vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelom určovacích žalôb.\n17. Právny názor, podľa ktorého v zmysle novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku nie je\nmožné žalovať neplatnosť právnych úkonov (ako právnej skutočnosti), ak to nevyplýva z osobitného\npredpisu, bol prijatý naprieč senátmi občianskoprávneho, ako aj obchodnoprávneho kolégia.\n18. Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu (R 71/2018) považuje žaloby o určenie (ne)platnosti\nprávnych úkonov, podané po 1. júli 2016, za žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d)\nCSP, ktorých prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu (R 1/2023, R 75/2024, napr.\nsp. zn. 7Cdo/268/2019, 4Obdo/56/2020, 4Obdo/71/2020, 4Cdo/26/2021, 9Cdo/7/2021).\n19. Veľký senát obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.\n1V Obdo/1/2021 zo dňa 24. júna 2021 súčasne naznačil možnú prípustnosť žalôb o určenie neplatnosti\nprávnych úkonov, keď sa nestotožnil s názorom prezentovaným generálnym prokurátorom, v zmysle\nktorého je žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu od 1. júla 2016 procesne neprípustná, keďže\nsa má jednať o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP. Takéto, do značnej miery paušalizujúce, ponímanie\npovažuje veľký senát obchodnoprávneho kolégia za formalistické, pretože v určitých situáciách by\nsa osoba dotknutá neplatným právnym úkonom nemohla domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv, čo by predstavovalo neprípustné odmietnutie spravodlivosti. Napokon v ustanovení § 137 CSP\nje obsiahnutý len demonštratívny výpočet žalôb. Je potrebné odlišovať situácie, kedy prichádza do\nvzájomnej kolízie žaloba na plnenie a určovacia žaloba, ktorej výsledok mal byť len podkladom pre\n\nžalobu na plnenie, od situácie, kedy jediným prostriedkom ochrany subjektívnych práv dotknutého\nsubjektu je len určovacia žaloba. Rozhodujúce je pritom to, čoho sa žalobca v skutočnosti podanou\nžalobou domáha, a nie len navrhovaný žalobný petit, ktorým má byť určená neplatnosť právneho úkonu,\nkeďže súd je povinný petit vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe a je jeho povinnosťou\nskúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh (porov. uznesenie najvyššieho súdu\nz 25. novembra 2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019, publikované pod R 14/2021).\n20. V posudzovanej veci z obsahu spisu, predovšetkým z podanej žaloby, vyplýva, že žalobca\nodôvodňoval zvolený spôsob súdnej ochrany, preferujúc určovaciu žalobu o neplatnosť právneho úkonu,\ntým, že určením neplatnosti kúpnej zmluvy sa stanoví pevný základ právnych vzťahov v konaniach o\nplnenie (konkretizovaných v článku IV. žaloby v počte 22), ktoré doposiaľ voči nemu iniciovala žalovaná\n(s cieľom predísť i ďalším sporom), a v ktorých bude súd vychádzať z navrhovaného určovacieho\nrozsudku, pri riešení predbežnej otázky, o ktorej meritórne v sporoch o zaplatenie súdy nerozhodujú.\nDôvod mal tiež spočívať v neistom právnom postavení žalobcu, keďže žalovaná, ktorá doterajší stav\nnerešpektovala, podnetovala voči žalobcovi aj konanie pred ústavným súdom, ako aj Európskym súdom\npre ľudské práva, vrátane obnovy konania sp. zn. 18C/154/2012.\n21. Dovolací súd konštatuje, že z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu však nemožno zistiť, akým\nspôsobom sa vysporiadal s kľúčovou argumentáciou a dôvodmi žalobcu, pre ktoré sa dožaduje práve\nurčenia neplatnosti právneho úkonu meritórnym rozhodnutím a k čomu mu bude určovací rozsudok\nslúžiť. V dôsledku absentujúceho argumentačného základu vyhodnotenia toho, či žalobca čelí tvrdenej\ndlhoročnej právnej neistote a či je rozsudok spôsobilý túto neistotu odstrániť, odôvodnenie dovolaním\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré pri posudzovaní\nrozhodných skutočností Civilný sporový poriadok kladie na obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia a v\nkonečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý\nmá nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Súd má povinnosť zrozumiteľným spôsobom\nvysvetliť, ako sa zaoberal jednotlivými dôvodmi, pre ktoré bola určovacia žaloba podaná, zohľadňujúc\npritom celý jej obsah. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí stranám konania umožňovať spoznať\núvahy súdu, ktoré boli relevantné pre výsledok konania, a tým preskúmateľnosť súdneho rozhodnutia z\nhľadiska zákonnosti a vecnej správnosti, k čomu v prejednávanej veci nedošlo.\n22. Nepreskúmateľný bol aj záver odvolacieho súdu o nepreukázaní, že zvolený druh žaloby bol\npre žalobcu jediným prostriedkom ochrany jeho práv, vzhľadom na poukaz odvolacieho súdu na\nnešpecifikované konanie o určenie vlastníckeho práva k sporným pozemkom, ako i možnosť podať\nžalobu o vylúčenie veci z majetkovej podstaty úpadcu, v ktorých sa má podľa záveru odvolacieho súdu\nprejudiciálne riešiť (ne)platnosť kúpnej zmluvy. Žalobca totiž už v odvolacom konaní namietal záver\nsúdu o prebiehajúcom konaní sp. zn. 18C/154/12 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,\nvzhľadom na zrušenie rozsudku odvolacieho súdu o povolení obnovy konania dovolacím súdom (sp. zn.\n6Cdo/35/2020) a naviac predmetom konania bola len časť kúpnou zmluvou prevádzaných nehnuteľností\n(šesť pozemkov). Nemožno prehliadať ani výmaz úpadcu z obchodného registra v dôsledku zrušenia\nkonkurzu po splnení rozvrhového uznesenia.\n23. Dovolací súd pripomína, že z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať, ktorý iný spôsob súdnej\nochrany súd uprednostňuje pred určovacou žalobou a z akého dôvodu, čo nebolo v prejednávanej veci\nsplnené. Inak je neprejednanie určovacej žaloby nedostatočne odôvodnené (sp. zn. II. ÚS 482/2021).\n24. Vzhľadom na to, že odvolací súd musí z úradnej povinnosti prihliadať na vady, ktoré sa týkajú\nprocesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), pri posudzovaní iného, jednoznačne identifikovaného\nsúdneho konania, je potrebné sa vždy zaoberať aj tým (zohľadňujúc tiež predmet sporu), či otázka,\nktorá by mala byť riešená v konaní o určení neplatnosti kúpnej zmluvy, bola už vyriešená a právoplatne\nrozhodnutá v skoršom konaní, vzhľadom na prekážku veci právoplatne rozhodnutej (§ 230 CSP).\n25. Absencia náležitého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, sa týkala aj\nposudzovania vecnej pasívnej legitimácie žalovaného subjektu v danom spore, ktorú súd skúma aj bez\nnávrhu. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého\nsúdneho konania a výsledok tohto skúmania sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Zistenie nedostatku\nvecnej legitimácie vedie potom k zamietnutiu žaloby.\n\n26. V prejednávanej veci odvolací súd (nad rámec uvedeného) konštatoval, že v civilnom sporovom\nkonaní o neplatnosť zmluvy musia byť účastníkmi konania všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich\nprávni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní (R 78/1978, rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/122/2002). O nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo\nzo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo\nspoločenstvo. Ak by žalobca namiesto núteného procesného spoločenstva žaloval len jeden subjekt,\nprípadne nie všetkých nútených spoločníkov, žaloba by musela byť pre nedostatok pasívnej vecnej\nlegitimácie zamietnutá.\n27. V kontexte uvedeného ak odvolací súd dospel k záveru, že žalobca namiesto núteného procesného\nspoločenstva (§ 78 CSP) žaloval len jeden subjekt, t.j. nie všetkých členov núteného procesného\nspoločenstva, v dôsledku čoho bol by daný dôvod žalobu pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie\nzamietnuť (k § 78 ods. 2 CSP), v odôvodnení dovolaním napadnutého rozhodnutia bol povinný\njednoznačne označiť konkrétny subjekt, ktorý ako účastník dotknutého právneho úkonu, príp. právny\nnástupca, mal vystupovať na strane žalovaných. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu preto\nchýbal aj v tomto smere argumentačný základ, s uvedením súvisiacich právnych úvah, vychádzajúc z\npreukázaného skutkového stavu, na ktorý súd aplikoval relevantné právne normy.\n28. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a\núvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (sp. zn. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (sp. zn. I. ÚS 243/07).\n29. V zmysle judikatúry ústavného súdu tiež platí, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené\nprocesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľných spôsobom reagovať\nv súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07).\n30. Odvolací súd sa preto bude musieť vysporiadať so všetkými vyššie uvedenými rozhodujúcimi\nskutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený jednak s poukazom na\nvýsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ako aj s poukazom na ním\nprijaté právne závery. Je dôležité, aby odvolací súd odôvodnil svoje úvahy na základe čoho dospel k\nvysloveným právnym záverom. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí preto vyplývať vyhodnotenie\nžalobcom uplatnených dôvodov, pre ktoré mala byť jediným prostriedkom ochrany jeho subjektívnych\npráv navrhovaná určovacia žaloba, ktorý iný konkrétny spôsob súdnej ochrany súd v danom prípade\npreferuje pred určovacou žalobou a z akých dôvodov, a predovšetkým jednoznačný a úplný záver\nposúdenia nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore.\n31. V okolnostiach preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu\nvykazuje znaky relevantné z hľadiska namietanej vady podľa § 420 písm. f) CSP, spočívajúcej v\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.\n32. Dovolanie žalobcu je preto v zmysle § 420 písm. f) CSP prípustné a súčasne aj dôvodné. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky preto podľa § 449 ods. 1 v spojení s § 450 CSP napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n33. Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a skutočnosť, že sa vec\nvracia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, dovolací súd sa nezaoberal opodstatnenosťou uplatnenia\niných dovolacích námietok. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo\nk procesnej vade uvedenej v § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho,\naby sa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie\nsúdu. Na základe uvedeného dovolací súd nepristúpil k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie\nžalobcu, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP).\n\n34. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací\nsúd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a\nak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a\no trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n35. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/107/2021", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}