{"guid": "ef62be2f-8e90-4d71-a2c3-46b4fa48104f:6ce673ee-fc21-4f00-923a-f59764f5731d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7124210453.1", "spisova_znacka": "1CdoR/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoR/1/2025 z 30. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2025, sp. zn. 1CdoR/1/2025, ECLI:SK:NSSR:2025:7124210453.1", "identifikacne_cislo": "7124210453", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-421.odsek-2", "nazov": "§ 421 ods. 2 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-421.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-357"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-357", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ce673ee-fc21-4f00-923a-f59764f5731d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7124210453.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7124210453.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7124210453.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1CdoR/1/2025\n7124210453\n30. 04. 2025\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2025:7124210453.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú B., narodenú E., bytom u otca,\nzastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, odbor sociálnych\nvecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Košice, Staničné námestie\nč. 9, dieťa rodičov: matky P. rod. B. narodenej E., trvale bytom W. právne zastúpenej PETRIGAN\nLEGAL, s.r.o., Košice, Stará Spišská cesta 23, IČO: 56191928 a otca Y., narodeného E. právne\nzastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Göblom, Košice, Pytliacka 15, v konaní o návrhu otca na\nnariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Mestskom súde Košice sp. zn. 12P/84/2024 zo 4. júna\n2024, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. júla 2024 sp. zn. 4CoP/86/2024,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca maloletého dieťaťa, doručený dňa\n31. 5. 2024, ktorým sa nariadením neodkladného opatrenia domáha zverenia maloletého dieťaťa do\njeho osobnej starostlivosti až do právoplatného skončenia konania, vedeného Mestským súdom Košice\npod sp. zn. 12P/120/2023.\n2. Na základe odvolania otca Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) uznesenie súdu prvej\ninštancie potvrdil.\n3. Odvolací súd poukázal na to, že v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, vedenej súdom\nprvej inštancie pod sp. zn. 12P/120/2023 na základe návrhu matky nebolo rozhodnuté právoplatným\nrozhodnutím súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Z predloženého spisu vyplýva, že\nmaloleté dieťa je na základe dohody rodičov, za akceptovania názoru maloletej, aktuálne striedavo v\nstarostlivosti matky a otca, ktorá má prebiehať v týždňových intervaloch, nateraz bez preukázaného\nnarušovania kontaktu dieťaťa s oboma rodičmi, resp. bez konkretizovaných problémov v styku. K\nnastaveniu stretávania došlo za súčasne otcom tvrdenej okolnosti o nevhodnom vplyve, či správaní sa\nsyna matky, resp. brata maloletého dieťaťa. Ako už uviedol súd prvej inštancie, potreba zabezpečenia\nochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a sleduje najmä\nzásadne záujem maloletého dieťaťa. Pre účely zabezpečenia takejto ochrany v prípade naliehavej\npotreby pri hroziacej ujme formou nariadenia neodkladného opatrenia je postačujúca existencia\nokolností, z ktorých sa dá vyvodiť opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň v rovine\nosvedčenia.\n4. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné za\ndaných okolností vyhovieť. Z vyjadrení otca, matky aj kolízneho opatrovníka nevyplývajú skutočnosti,\n\nktoré by osvedčovali nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov v celom navrhovanom rozsahu\na takéto neboli zistené ani v priebehu odvolacieho konania. Je preto správny záver súdu prvej inštancie, v\nzmysle ktorého nedošlo k splneniu zákonných podmienok pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia\nv danom prípade.\n5. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam len opätovne poznamenal, že účelom neodkladného\nopatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu\nkonania. Môže byť nariadené len vtedy, resp. dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné\nrozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Zároveň stráca\nsvoje opodstatnenie akonáhle súd rozhodne o poskytnutí ohrozenému alebo porušenému právu\ndefinitívnej ochrany. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť\nosvedčený. Súčasne zdôraznil, že výchova maloletého dieťaťa vyžaduje od rodičov primárne sledovať\nzáujem dieťaťa na zabezpečení potrieb, tiež pocitu bezpečnosti a stability výchovného prostredia, za\nsúčasného akceptovania nastaveného režimu maloletého dieťaťa a je dôležité predchádzať stresovým\nzážitkom maloletej, ktoré sa javia byť vyvolávané konfliktom rodičov. Nutné je predchádzať možným\nnepriaznivým dopadom na psychiku maloletého spoločného dieťaťa, rešpektujúc jeho právo na\nzachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom (§ 30 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine). Odpútanie sa od\nosobného partnerského konfliktu pri primárnom zabezpečovaní záujmu spoločného maloletého dieťaťa\nje predpokladom pre dosiahnutie rodičovskej dohody pri jeho výchove, ktorú zákon vždy uprednostňuje.\n6. Záverom poukázal na to, že vzhľadom na výsledky ďalšieho riadneho dokazovania, vykonávaného\nv konaní vo veci samej o úpravu práv a povinností rodičov k spoločnému maloletému dieťaťu,\nnebude vylúčený postup súdu podľa § 360 a nasl. CMP, pričom terajšie rozhodnutie o zamietnutí\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pri zmene skutkových okolností, resp. na základe riadne\nvykonaného dokazovania, nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (§ 329 ods. 3 CSP).\n7. Proti predmetnému uzneseniu podal dovolanie otec maloletého dieťaťa. Dovolanie podal z dôvodov\npodľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP. Vo vzťahu k dovolaniu podľa §\n420 písm. f) CSP poukázal na to, že súd porušil zásadu formálnej pravdy, nevysporiadal sa so\nvšetkými predloženými dôkazmi vo veci, zdôraznil, že rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za\nnepreskúmateľné, nepresvedčivé, a že vykonané dokazovania neodôvodňuje doterajšie závery súdu\nprvej inštancie a krajského súdu. Odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými argumentami a námietkami\notca maloletej. Vzhľadom k tomu navrhol, aby Najvyšší súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu ako aj\nsúdu prvej inštancie, alternatívne navrhol, aby nariadil neodkladné opatrenie v zmysle jeho návrhu.\n8. K dovolaniu podala písomné vyjadrenie matka maloletého dieťaťa. Navrhla dovolanie zamietnuť.\n9. Kolízny opatrovník sa k dovolaniu písomne nevyjadril.\n10. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých upravenej v piatom\ndiele prvej hlavy druhej časti CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods.\n1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Keďže § 76 až § 77a CMP neobsahuje odlišnú právnu úpravu dovolania podaného\nvo veci starostlivosti súdu o maloletých, prípustnosť dovolania bola posudzovaná podľa ustanovení CSP.\n10.1. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nv stanovenej lehote (§ 427 CSP) strana sporu, v ktorej v neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a\ncontrario), pred samotným vecným prejednaním skúmal, či dovolanie je procesne prípustné.\n10.2. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa.\n10.3. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n10.4. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z\nvyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na\nto, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky\n\nprípustnosti dovolania, vyplývajúce z § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania,\nt. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie\ndôvody, a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n10.5. Pri skúmaní prípustnosti dovolania dovolací súd vychádzal z toho, že dovolaním je napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu, vydané v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a\nneodkladného opatrenia, pričom práve dôkladné skúmanie povahy napadnutého rozhodnutia (či sa\njedná o rozhodnutie vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí) považoval za kľúčový aspekt pre\nposúdenie otázky prípustnosti dovolania.\n10.6. Dovolací súd preto v preskúmavanej veci zisťoval či uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo\npotvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,\nje rozhodnutím vo veci samej, prípadne rozhodnutím konečným, ktorá povaha rozhodnutia by otvárala\ndovolaciemu súdu možnosť preskúmať prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n10.7. V danej súvislosti upriamuje pozornosť na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (viď\nrozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/66/2017 z 19. júna 2018, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 76/2018, rozhodnutie NS SR\nsp. zn. 3Cdo/157/2017 z 11. októbra 2017, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 21/2018).\n10.8.\nZ ustálenej judikatúry dovolacieho súdu vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o\nneodkladnom opatrení je prípustné dovolanie podľa § 420 CSP (pozri uznesenie NS SR sp. zn.\n4Obdo/66/2017 z 19. júna 2018, resp. uznesenie sp. zn. 1Obdo/64/2019 zo 6. novembra 2019) len\nvtedy, ak toto má charakter rozhodnutia vo veci samej. Pri neodkladných opatreniach nekonzumujúcich\nvec samu (vo vzťahu k prípustnosti dovolania) sa zohľadňuje, že ide (len) o dočasné procesné\nopatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené.\nNeodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú,\ndefinitívnu ochranu, poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej. Zákonodarca tu nepochybne\nzohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pritom môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú\nnižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení (sp. zn. 3Cdo/157/2017). K uvedenému záveru\ndospel Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/83/2017 zo 14. júna 2017, v\nktorom uviedol, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy,\nak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taktiež v uznesení sp. zn. 3Cdo/157/2017\nz 11. októbra 2017 dovolací súd vyslovil, že dovolanie nie je podľa § 420 CSP prípustné proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení\nneodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní, ktorého bola\npodaná nadväzujúca žaloba.\n10.9. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné\nneodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, podaného po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP), ako\naj v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného pred začatím konania, na ktoré\nnenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP a konanie tak končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia a konzumuje vec samu (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/154/2018 z\n28. marca 2019).\n11. O rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, by išlo v prípade, ak by súd musel vec skončiť procesne (pre\nexistenciu prekážky vecného prejednania odôvodňujúcej zastavenie konania alebo odmietnutie podania)\nbez toho, aby vec meritórne prejednal.\n11.1. V predmetnej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie uznesením pod sp. zn. 12P/84/2024 zo dňa\n04. júna 2024 návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil\nneodkladné opatrenie, ktorým by zveril maloletú B. dočasne do osobnej starostlivosti otca, a to až\ndo právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 12P/120/2023,\nzamietol. Odvolací súd tak ako bolo vyššie uvedené predmetné uznesenie potvrdil.\n11.2. Dovolací súd zastáva názor, podľa ktorého uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie\nsúdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je rozhodnutím\nodvolacieho súdu vo veci samej. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým\nodvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje alebo mení, ale napr. i rozhodnutie o\nneodkladnom opatrení, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu (pozri rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5Obdo/76/2016 a odbornú právnickú literatúru - Števček M., Ficová S., Baricová\nJ., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol.: Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C.\nH. Beck, str. 458). Uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí\n\nnávrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie (o\nveci vymedzenej návrhom na začatie konania) končí. V danom prípade naďalej prebieha pod sp. zn.\n12P/120/2023 konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, teda vec\nsama, ktorá do času rozhodovania odvolacieho súdu nebola právoplatne skončená (vyplýva to z bodu\n12. odôvodnenia napadnutého rozsudku).\n11.3. Z uvedeného je zrejmé, že uznesenie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení nekonzumuje\nvec samu, keďže bude dotknuté konaním a rozhodnutím vo veci samej (konaním o úprave rodičovských\npráv a povinnosti k maloletým), nejedná sa o rozhodnutie vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,\ntak ako to prezumuje ustanovenie § 420 CSP.\n12. Dovolanie podľa § 421 CSP.\n12.1. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n12.2. Podľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací\nsúd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).\n13. Keďže napadnutým rozhodnutím odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357\npísm. d) CSP, prípustnosť dovolania otca nemôže založiť ani (prípadné) nesprávne právne posúdenie\nveci (§ 421 ods. 2 CSP).\n14. Vzhľadom na to, že dovolanie matky smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie\nprípustné, najvyšší súd ho odmietol podľa § 447 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou\ndôvodnosťou podaného dovolania.\n15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4CoP/86/2024", "guid": "f046d3f3-c209-4bfe-9ee0-793c4acc4292:9bedad18-ec87-4ab5-b791-50f222bbe8ba", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "f7935352-6344-4d08-8e49-925f347995ca:41743393-c23e-4c18-8f93-ea180b1c61f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6116223620.1", "spisova_znacka": "4Obdo/66/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/66/2017 z 19. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-19", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6116223620.1"}], "citovane_v": []}